Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_52Ek-990-2023.pdf
PDF · 122.3 KB
Case nature
Subarea
52Ek/990/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava-Nové Mesto, zast. KOVAL & spol., advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, proti povinnému: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XXX, XXX XX D. E. F., o vymoženie 607,53 EUR, o sťažnosti súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 52Ek/990/2023 zo dňa 03.02.2025 takto
r o z h o d o l :
I. Súd sťažnosť súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 52Ek/990/2023 zo dňa 03.02.2025 vydaného vyšším súdnym úradníkom z a m i e t a .
II. Oprávnený a povinný n e m á j ú n á r o k na náhradu trov konania o sťažnosti súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 52Ek/990/2023 zo dňa 03.02.2025.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 06.04.2023 domáhal od povinného vymoženia 607,53 Eur s prísl., a to na základe exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4Up/1715/2022 zo dňa 08.12.2022. Na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súd dňa 20.04.2023 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Mário Mičák, so sídlom Kollárova 39, 974 01 Banská Bystrica.
2. Súdny exekútor vydal dňa 03.07.2024 Upovedomenie o zastavení exekúcie sp. zn. 217EX 350/23, ktorým zastavil exekúciu podľa § 61n ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Zároveň oprávneného vyzval na zaplatenie výdavkov vo výške 60,- Eur + 20% DPH, t. j. 72,- Eur.
3. Uznesením sp. zn. 52Ek/990/2023 zo dňa 03.02.2025 súd vyhovel námietkam oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho exekútora sp. zn. 217EX 350/23 zo dňa 03.07.2024 a zrušil upovedomenie o zastavení exekúcie a výzvu na úhradu trov exekútora sp. zn. 217EX 350/2023 zo dňa 03.07.2024. Predmetné uznesenie súd v osobe vyššieho súdneho úradníka odôvodnil tým, že sa stotožňuje s názorom oprávneného, že pokiaľ v rámci prebiehajúcej exekúcie súdny exekútor od povinného vymohol trovy v sume 94,67 Eur, táto suma sa započítava do náhrady výdavkov podľa § 61n a § 198 ods. 2 Exekučného poriadku. Pri čiastočnom uspokojení exekúcie totiž patria exekútorovi trovy, ktoré si uplatnil v súlade s § 60 Exekučného poriadku. Ak takto uplatnené trovy exekútora prevyšujú sumu náhrady výdavkov v danom konaní, exekútor nemá nárok na náhradu výdavkov voči účastníkovi konania. Z uvedeného vyplýva, že plnenia prijaté v prospech trov exekútora sa uplatňujú prednostne na náhradu výdavkov a exekútor má nárok na ich náhradu len v rozsahu, v ktorom neboli skôr uspokojené. Súd poukázal na znenie druhej vety § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorej ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom
prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety. Podľa uvedeného je zrejmé, že v prípade čiastočného vymoženia odmeny súdnym exekútorom počas vedenia exekúcie (podľa § 60 Exekučného poriadku a § 6 a § 7 vyhlášky), má byť táto pri následnom zastavení exekúcie použitá na úhradu náhrady výdavkov, ktoré znáša účastník konania a teda na úhradu náhrady paušálnych výdavkov podľa § 22 vyhlášky. Nárok na náhradu paušálnych výdavkov má súdny exekútor pri zastavení exekúcie vždy (odhliadnuc od výnimočných, zákonom vopred nepredvídateľných situácií) a majú byť pokryté najprv z prípadne čiastočne vymoženej odmeny. V prípade, ak je čiastočne vymožená odmena vyššia ako paušálne výdavky, môže si ju súdny exekútor v súlade s § 198 ods. 2 Exekučného poriadku ponechať. Ak je čiastočne vymožená odmena súdnym exekútorom nižšia ako určená náhrada paušálnych výdavkov, má od oprávneného nárok iba na úhradu rozdielu medzi vymoženou odmenou a vyhláškou určenou výškou náhrady paušálnych výdavkov. Nemožno však zo žiadneho ustanovenia vyvodiť, že by súdny exekútor mal nárok ponechať si pri zastavení exekúcie čiastočne vymoženú odmenu (od povinného) a popri nej aj nárok na vyhláškou určenú náhradu paušálnych výdavkov (od oprávneného).
4. Proti uvedenému uzneseniu podal súdny exekútor v zákonnom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že dňa 03.07.2024 vydal súdny exekútor (z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného a oddlženia povinného) Upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré bolo oprávnenému prostredníctvom právneho zástupcu doručené dňa 04.07.2024. Súdny exekútor v podanej sťažnosti poukázal na ust. § 2 ods. 1, § 3, § 5 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, ust. § 167f ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 377/2016 Z.z. (ďalej aj „ZKR“), ust. § 167 ods. 2 ZKR, ust. § 57 ods. 1, ust. § 61n ods. 1 písm. g), ust. § 61n ods. 3 až 5, ust. § 202 Exekučného poriadku, ďalej na ust. § 60 ods. 1, ods. 2, ust. § 196, 197 ods. 1, 197 ods. 2, 198 ods. 2, ust § 199, ust. § 199c ods. 1, ust. § 199c ods. 4 Exekučného poriadku, ust. § 5, 6, 7, 21, 22 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z.z.. uznesenie Ústavného súdu SR č.k. II. ÚS 151/2018 zo dňa 08.03.2018, sp. zn. IV.ÚS 71/2013 zo dňa 23.05.2012. Súdny exekútor poukázal na rozpor výrokov uznesenia s odôvodnením uznesenia a rozpor s ust. § 216 CSP. Oprávnený námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie nepodal, podal len námietky proti výzve na úhradu trov súdneho exekútora, čím vymedzil predmet námietkového/preskúmavacieho konania súdom, t.j. súd v rozpore s obsahom námietok a nad rámec námietok nezákonne/arbitrárne vyhovel nepodaným) námietkam oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a nezákonne/arbitrárne zrušil upovedomenie o zastavení exekúcie. Výroky napadnutého uznesenia sú taktiež v rozpore s odôvodnením uznesenia, nakoľko z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že súd rozhodoval len o námietkach oprávneného proti výzve na úhradu trov súdneho exekútora. Podľa odôvodnenia uznesenia súd napadnutým uznesením vyhovel námietkam oprávneného proti výzve na úhradu trov súdneho exekútora zrušil výzvu na úhradu trov súdneho exekútora a vrátil súdnemu exekútorovi výzvu na úhradu trov súdneho exekútora na prepracovanie (čo súd vo výroku neuviedol ). Súdny exekútor z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného a oddlženia povinného rozhodol o zastavení exekúcie v zmysle ust. § 61n ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a v zmysle ust. § 61n ods. 3 Exekučného poriadku vyzval oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov 60 eur podľa ust. § 198 ods. 2 Exekučného poriadku zvýšených o 20% DPH podľa ust. § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. spolu 72 eur. Upovedomenie o zastavení exekúcie s výzvou oprávnenému na zaplatenie náhrady výdavkov je dostatočne a riadne odôvodnené, v súlade s obsahom spisu súdneho exekútora, v súlade s citovanými kogentnými ustanoveniami Exekučného poriadku a vyhláškou MS SR č. 68/2017 Z.z., v súlade s komentárom k Exekučnému poriadku. Exekúcia bola zastavená z dôvodu podľa ust. § 61n ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Proti výroku I. upovedomenia o zastavení exekúcie oprávnený nenamietal. Oprávnený v zákonnej 15-dňovej lehote namietal len proti výroku II. upovedomenia o zastavení exekúcie – výzve na úhradu trov exekútora.
5. Súdny exekútor v súvislosti s námietkami oprávneného proti výzve na úhradu trov uviedol, že do vydania upovedomenia o zastavení exekúcie bola uhradená/vymožená časť istiny vymáhanej pohľadávky oprávneného a časť trov (odmeny exekútora) zvýšených o DPH. Súdny exekútor od povinného do zastavenia exekúcie vymohol sumu 394,44 eur, ktorú v zmysle kogentného ust. § 60 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku rozvrhol nasledovne: 94,67 eur – trovy exekútora podľa § 60 ods. 1 písm. a) EP, 24% zo sumy 394,44 eur z toho 78,89 eur odmena 20% + 15,78 eur DPH, paušálna náhrada výdavkov 0 eur. Suma 299,77 eur – istina vymáhanej pohľadávka podľa § 60 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku (76% zo sumy 394,44 eur). Súdny exekútor vykonal úkony smerujúce k čiastočnému vymoženiu sumy od povinného vo výške 394,44 eur, čo je zrejmé. K získaniu výťažku došlo v dôsledku činnosti exekútora v rámci exekučného konania, s čím zákon spája právo súdneho exekútora na odmenu, ako jeho základné majetkové ústavné právo, t.j. nárok súdneho exekútora na odmenu je legitímny. Podľa názoru súdneho
exekútora nie je možné vykladať prvú vetu ust. § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorej ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi len náhrada výdavkov, izolovane ako ju vykladá oprávnený vychádzajúc z citovaných rozhodnutí Okresného súdu Banská Bystrica. Z druhej vety ust. § 198 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s ust. § 60, t.j. ust. § 198 ods. 2 Exekučného poriadku treba vykladať systematicky v celosti. Nárok súdneho exekútora na odmenu je upravený obdobne aj v ust. § 16 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnej pre exekučné konanie začaté do 31.03.2017, podľa ktorého ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymohol časť pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie, alebo pred jej zastavením, základnom na určenie odmeny je výška vymoženej pohľadávky. Súdny exekútor si paušálnu náhradu hotových výdavkov vo výške 60 eur zvýšených o DPH t.j. spolu 72 eur uplatnil voči oprávnenému, t.j. vyzval oprávneného na ich úhradu, nakoľko táto nebola do zastavenia exekúcie uhradená/vymožená od povinného, a to ani sčasti. Od povinného (z výťažku od povinného) bola do zastavenia exekúcie vymožená len pomerná/alikvotná časť odmeny. Paušálna náhrada výdavkov uhradená nebola a to ani čiastočne. Exekučné konanie začína na návrh oprávneného. Keďže súdny exekútor nemá možnosť odmietnuť prijatie návrhu na vykonanie exekúcie, resp. odoprieť vykonať exekúciu, zákonodarca súdnemu exekútorovi v ust. § 196 a nasl. Exekučného poriadku a vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z.z. priznáva nárok na náhradu trov exekúcie, ktoré pozostávajú z viacerých samostatných zložiek. Výkon exekúcie je súčasťou/pokračovaním súdnej moci, ktorá je zákonodarcom zverená súdnemu exekútorovi, ktorý vykonáva exekučnú činnosť za náhradu, t.j. ako honorovanú právnu službu. Súdny exekútor ďalej poukázal na skutočnosť, že notár – súdny komisár má v prípade zastavenia dedičského konania pre nemajetnosť nárok len na paušálnu odmenu a náhradu výdavkov, avšak v prípade prededenia majetku má okrem nároku na náhradu výdavkov aj nárok na podielovú odmenu z hodnoty prejednaného dedičstva. Správca konkurznej podstaty v prípade zastavenia konkurzu pre nemajetnosť má nárok len na paušálnu náhradu odmeny a výdavkov, avšak v prípade získania výťažku má okrem nároku na náhradu výdavkov aj nárok na podielovú odmenu zo získaného výťažku. Rovnaká zásada odmeňovania ustálená judikatúrou platí aj pre súdnych exekútorov. V prípade, ak súdny exekútor do zastavenia exekúcie nevymôže od povinného žiadnu sumu, má nárok len na náhradu paušálnych výdavkov zvýšených o DPH, avšak v prípade získania výťažku „plnenia prijatého alebo vymoženého z majetku povinného“ má súdny exekútor nárok na odmenu zo získaného výťažku a nárok na náhradu výdavkov. Odmena a náhrada výdavkov sú samostatnými nárokmi – zložkami trov súdneho exekútora, ktoré nie je možné započítať ani zamieňať, čo vyplýva aj z gramatického a výkladového znenia Exekučného poriadku a vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z.z. Exekučný poriadok ani iný právny predpis neobsahuje žiadne ustanovenie, podľa ktorého by mal súdny exekútor znášať trovy exekúcie vykonávanej na návrh oprávneného na vlastnú ťarchu, resp. vykonávať exekúciu, kde vymohol časť pohľadávky bez nároku na čiastočnú/alikvotnú podielovú odmenu z vymoženej sumy + 20% DPH. Náhrada výdavkov slúži na náhradu nákladov na vedenie konania od začatia exekúcie do jej ukončenia, resp. do skartovania spisu, kým odmena slúži za odmeňovanie súdneho exekútora, t.j. tieto zložky trov exekúcie nie je možné zamieňať ani započítavať. Skutočnosť, že prednostne sa uhrádza odmena súdneho exekútora, vyplýva aj z gramatického aj výkladového znenia Exekučného poriadku a vyhlášky, kde odmena ako zložka trov exekútora sa uvádza pred náhradou výdavkov, t.j. jej zodpovedajúca časť z výťažku sa započítava najskôr na odmenu a až po jej vymožení na náhradu paušálnych výdavkov. Súdny exekútor považuje záver súdu za arbitrárny, nakoľko kogentné ustanovenie Exekučného poriadku a vyhlášky M SR č. 68/2017 Z.z. vo viacerých ustanoveniach výslovne priznávajú súdnemu exekútorovi nárok nielen na odmenu, ale aj na náhradu výdavkov. Súdnemu exekútorovi nie je známe žiadne ustanovenie Exekučného poriadku ani vyhlášky, v zmysle ktorého sa vymožené a súdnym exekútorom ponechané trovy exekútora započítavajú prednostne na náhradu výdavkov, takýto záver nemožno vyvodiť ani z ustanovenia § 61 a § 198 ods. 2 Exekučného poriadku. Záver súdu uvedený v napadnutom uznesení je arbitrárnym popretím zákonného nároku súdneho exekútora na odmenu z vymoženej pohľadávky, na ktorú má súdny exekútor podľa kogentných ustanovení Exekučného poriadku a vyhlášky nárok. Na základe presne špecifikovanej hypotézy v konkrétnom ustanovení § 199 ods. 1 Exekučného poriadku, súdny exekútor postupoval tak, že spolu s vydaním upovedomenia o zastavení exekúcie vyzval na zaplatenie neuhradenej paušálnej náhrady výdavkov zvýšených o DPH vo výške spolu 72 eur oprávneného, nakoľko na neuhradenú paušálnu náhradu výdavkov zvýšenú o DPH nie je možné z dôvodu zastavenia exekúcie zaviazať povinného. Pokiaľ súdny exekútor v priebehu (počas) exekúcie legitímne (oprávnene) započíta (použije) výťažok na pomerné (čiastočné) uspokojenie odmeny + DPH, súd nemôže svojím rozhodnutím (napadnutým uznesením) spätne (ex tunc) vstupovať do už súdnym exekútorom vykonaného rozúčtovania výťažku, ktorý započítal na
odmenu +DPH. Na náhradu paušálnych výdavkov má súdny exekútor nárok vždy, t. j. aj v prípade, ak sa do zastavenia exekúcie nepodarí vymôcť od povinného časť pohľadávky. Na náhradu odmeny má súdny exekútor nárok v prípade dosiahnutia výťažku. Vznik nároku na odmenu je podmienený dosiahnutím výťažku, z ktorého si súdny exekútor môže ponechať pomernú časť. Súd svojím rozhodnutím spätne zasiahol do vzniknutých a zaniknutých nárokov súdneho exekútora na odmenu z výťažku dosiahnutého (získaného) od povinného. Podľa názoru súdneho exekútora z výkladu ust.. § 198 ods. 2 Exekučného poriadku a contrario nemožno vyvodiť žiadne právne pravidlo o započítavaní odmeny na náhradu paušálnych výdavkov. Rozsah, v akom ponechané trovy prevyšujú náhradu podľa § 60 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku je odmenou exekútora. Podľa súdneho exekútora z korektnej interpretácie § 198 ods. 2 Exekučného poriadku možno vyvodiť, že súdnemu exekútorovi nepatria trovy, ktoré si ponechal z vymoženého plnenia /po pokrytí odmeny) na paušálnu náhradu, t.j. v rozsahu, v akom neprevyšujú náhradu podľa § 60 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku. Z toho vyplýva, že súdnemu exekútorovi nepatria trovy vymožené alebo prijaté od povinného v rozsahu, v akom sú v prípade zastavenia kryté paušálnou náhradou výdavkov, ktorú znáša oprávnený.
6. Predmetnú sťažnosť súdneho exekútora súd oprávnenému na vyjadrenie z procesných dôvodov nezasielal. Súd je naviac toho názoru, že podstatou podanej sťažnosti je právne posúdenie nároku súdneho exekútora na náhradu paušálnych výdavkov – t.j. právne posúdenie a interpretácia zákonných ustanovení Exekučného poriadku upravujúcich nárok súdneho exekútora na odmenu a náhradu paušálnych výdavkov.
7. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
8. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
9. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
10. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
11. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
12. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
13. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
14. Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1 písm. c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie podať u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora. Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu trov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné, doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.
15. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že sťažnosť súdneho exekútora je prípustná len v časti, v akej smeruje proti výroku uznesenia vyššieho súdneho úradníka o vyhovení námietkam proti výzve na úhradu trov súdneho exekútora a zrušení výzvy na úhradu trov exekútora. Vo
zvyšnej časti je sťažnosť súdneho exekútora neprípustná z dôvodu, že ju podala neoprávnená osoba. Procesnoprávnym dôsledkom podania sťažnosti neoprávnenou osobou je jej zamietnutie. Ustálená súdna prax totiž považuje za „nedôvodné“ aj tie sťažnosti, ktoré sú podané oneskorene, neoprávnenou osobou, po prípadnom späťvzatí, resp. sťažnosti podané proti rozhodnutiu, voči ktorému sťažnosť nie je prípustná.
16. Podľa ust. § 35 ods. 1 posledná veta Exekučného poriadku, ak súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom konania je aj exekútor.
17. Súd sa stotožňuje so stanoviskom súdneho exekútora, že upovedomenie o zastavení exekúcie a výzvu na úhradu trov exekútora teba považovať za dva procesné úkony. Práve zákonná možnosť vrátenia výzvy na prepracovanie (upravená explicitne) dokazuje, že upovedomenie o zastavení exekúcie a výzva na úhradu trov exekútora sú dva samostatné úkony. Nakoľko však proti výroku vyššieho súdneho úradníka oprávnený ani povinný sťažnosť nepodali, je napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka ohľadne vyhovenia námietkam a zrušenia upovedomenia súdneho exekútora o zastavení exekúcie právoplatné.
18. Exekučný poriadok totiž súdnemu exekútorovi priznáva postavenie účastníka exekučného konania len v časti, v ktorej súd rozhoduje o jeho trovách (§ 35 ods. 1 Exekučného poriadku). Pod rozhodovaním o trovách je pritom nevyhnutné mať na mysli situáciu, kedy súd priamo rozhoduje o priznaní či nepriznaní nároku súdneho exekútora na trovy, resp. o ich náhrade v konkrétnej výške. Pod rozhodovaním súdu o trovách exekútora však nemožno rozumieť postup súdu, kedy dôjde k zrušeniu rozhodnutia súdneho exekútora - upovedomenia o zastavení exekúcie. Toto rozhodnutie totiž súdny exekútor vydáva z pozície orgánu verejnej moci, verejného činiteľa, nie účastníka konania. Súdny exekútor je teda oprávnený podať sťažnosť proti rozhodnutiu súdu v prípade jeho rozhodnutia o vrátení výzvy na úhradu trov exekútora na prepracovanie v súlade s § 61n ods. 4 Exekučného poriadku, prípadne v prípade výroku rozhodnutia súdu o trovách exekúcie v jeho uznesení o zastavení exekúcie v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, nie však proti samotnému rozhodnutiu súdu o zrušení upovedomenia o zastavení exekúcie, resp. proti uzneseniu súdu o zastavení exekúcie.
19. Z povahy veci vyplýva, že výrok o trovách exekúcie (v tomto prípade výzva na úhradu trov exekúcie) je závislý od výroku o zastavení exekúcie (v tomto prípade upovedomenia o zastavení exekúcie), nakoľko trovy exekútora sú rozhodnutím súdu o zrušení upovedomenia o zastavení exekúcie dotknuté, bez existencie upovedomenia nemôžu samy o sebe obstáť, existovať. Uvedené však neplatí naopak, upovedomenie o zastavení exekúcie nie je závislé od výzvy na úhradu trov exekúcie, súd môže vrátiť súdnemu exekútorovi len samotnú výzvu na prepracovanie. Súd síce môže dokonca ex offo (aj bez námietky sťažovateľa) skúmať procesné podmienky konania, medzi ktoré patrí aj vymedzenie predmetu konania návrhom (v prípade námietkového konania námietkami), ale len v prípade, ak je sťažnosť podaná oprávnenou osobou. Len sťažnosť podaná (včas) oprávnenou osobou má odkladný účinok ohľadne právoplatnosti ňou napadnutého (výroku) uznesenia. Vyplýva to z ust. § 238 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak proti uzneseniu nemožno podať odvolanie alebo sťažnosť, je právoplatné doručením. V spojení s ust. § 247 CSP, podľa ktorého ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas sťažnosť, nenadobúda uznesenie právoplatnosť.
20. Vzhľadom na vyššie uvedené, nakoľko v danom prípade došlo rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka aj k zrušeniu upovedomenia o zastavení exekúcie (nad rozsah oprávneným podaných námietok), nevyhnutnosť zrušenia výzvy na úhradu trov exekútora tak vyplýva zo samotnej povahy veci, kedy nárok na ich úhradu súdnemu exekútorovi vznikne výlučne a jedine v situácii, kedy k zastaveniu exekúcie skutočne dôjde. Ergo, ak k zastaveniu exekúcie nedôjde, resp. rozhodnutie (exekútora) o jej zastavení je súdom zrušené, nárok na úhradu takýchto trov (či paušálnych výdavkov) mu do tohto momentu neprináleží. Ak súd rozhodol o zrušení upovedomenia o zastavení exekúcie (hoci prípadne nesprávne), musí nevyhnutne zrušiť aj výzvu na úhradu trov exekútora. Zrušenie výzvy na úhradu trov exekútora tak predstavuje „len“ sekundárny, nepriamy a logický právny následok rozhodnutia súdu o zrušení upovedomenia o zastavení exekúcie.
21. Preto len podporne (v snahe predísť opakovanému vydaniu podľa názoru súdu nesprávnej výzvy na úhradu trov exekútora – výdavkov podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku v novom upovedomení súdneho exekútora o zastavení exekúcie) súd uvádza, že sa stotožňuje s názorom vyššieho súdneho
úradníka obsiahnutým v napadnutom uznesení ohľadne nároku súdneho exekútora na náhradu trov (výdavkov).
22. Pokiaľ ide o súdnym exekútorom citovanú pasáž z uznesenia ústavného súdu SR č.k. II. ÚS 151/2018 – 18 zo dňa 08.03.2018: „.... k uspokojeniu oprávneného došlo v dôsledku činnosti exekútora v rámci exekučného konania, s čím zákon spája právo na odmenu exekútora ako jeho základné majetkové ústavné právo“, v tomto smere súd upresňuje, že sa jedná o citáciu uznesenia Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 39Er 3472/2014-189 z 9. marca 2017 (citovaného ústavným súdom), aj keď súd nespochybňuje, že ústavný súd vo svojom rozhodnutí dal okresnému súdu za pravdu. V uvedenom exekučnom konaní sa však riešila diametrálne odlišná situácia, keď oprávnený vzal návrh na vykonanie exekúcie späť v snahe ukrátiť súdneho exekútora o jeho odmenu: „K návrhu na zastavenie došlo v pokročilom štádiu exekučného konania, keď všetko nasvedčovalo tomu, že bude pohľadávka úspešne vymožená. Preto je správanie oprávneného neekonomické. Navyše v čase chystania dražby, ktorá keby bola úspešná by exekútor získal odmenu v maximálnej výške stanovenej výške. Konaním oprávneného došlo k poškodeniu exekútora, ktorý v súlade s právnymi predpismi vykonával úkony smerujúce k uspokojeniu pohľadávky. Návrhom na zastavenie v štádiu pred dražbou došlo k ukráteniu súdneho exekútora o odmenu, ktorú by získal, keby sa pohľadávka vymohla. Preto je súd názoru, že je potrebné exekútorovi priznať odmenu vo výške ako keby došlo k vymoženiu.“ Uvedené rozhodnutie ústavného súdu bolo vydané a vzťahovalo sa na právnu úpravu obsiahnutú v Exekučnom poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ktorá ust. § 61n neobsahovala vôbec (v tom čase totiž exekúciu mohol zastaviť len súd), a preto ani (aj) naň nadväzujúce ust. § 198 (ods. 2).
23. Dôvodom zastavenia exekúcie – vydania upovedomenia o zastavení exekúcie zo strany súdneho exekútora bola skutočnosť uvedená v ust. § 61n ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, t.j. z osobitného predpisu (ZKR) vyplýva dôvod na zastavenie exekúcie.
24. Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku, trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom.
25. Podľa ust. § 60 ods. 1 Exekučného poriadku, plnenia prijaté alebo vymožené z majetku povinného sa na úhradu vymáhanej povinnosti použijú v tomto poradí: a) trovy exekútora a to vrátane prislúchajúcej dane z pridanej hodnoty b) istina vymáhanej pohľadávky c) príslušenstvo vymáhanej pohľadávky priznané exekučným titulom d) trovy oprávneného
26. Podľa ust. § 60 ods. 2 Exekučného poriadku, z prijatého plnenia sa na nárok podľa odseku 1 písm. a) použije najviac 24% plnenia, zvyšok prijatého plnenia sa použije na nárok podľa odseku 1 písm. b)? na nárok podľa odseku 1 písm. c) a d) sa prijaté plnenia použijú až po zániku pohľadávky podľa odseku 1 písm. b). Ak niektorý z nárokov podľa odseku 1 už skôr zanikol, použije sa prijaté plnenie v pomere podľa predchádzajúcej vety na nároky, ktoré v čase prijatia plnenia nie sú uspokojené. Ak nie je možné uplatniť pomer podľa prvej vety z dôvodu, že ostatné nároky zanikli, použije sa celé prijaté plnenia na v poradí posledný neuspokojený nárok, a to až do okamihu jeho zániku.
27. Podľa ust. § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety.
28. Podľa ust. § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa § 61n ods. 1 písm. d) súd.
29. V danom prípade sa spornou stala otázka, či súdny exekútor má popri náhrade paušálnych výdavkov nárok aj na odmenu za výkon exekučnej činnosti v celom vymoženom rozsahu, alebo len v rozsahu,
v akom prevyšuje náhradu paušálnych výdavkov. Sťažnostný súd upriamuje pozornosť na ust. § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ktorý upravuje, že ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi len náhrada výdavkov, odmenu zákon spomína len v tej súvislosti, že ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy (vrátane odmeny), ktoré si ponechal v súlade s ust. § 60 Exekučného poriadku a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov. Trovami sú v zmysle ust. § 196 Exekučného poriadku totiž tak odmena, ako aj náhrada výdavkov.
30. Ak by bolo úmyslom zákonodarcu v prípade zastavenia exekúcie ponechať súdnemu exekútorovi v plnom rozsahu odmenu titulom vymoženia časti pohľadávky oprávneného vo vzťahu k ust. § 60 Exekučného poriadku, vyjadril by to podľa názoru súdu nasledovne: „Ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60.“. Zákonodarca však uvedené ustanovenie doplnil o vetu „a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety“.
31. Z ustanovenia § 198 ods. 2 veta druhá Exekučného poriadku tiež vyplýva, že ak vymožené trovy (odmena a náhrada výdavkov) súdneho exekútora prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety, nepatria súdnemu exekútorovi v celom rozsahu popri náhrade výdavkov podľa prvej vety, ale len v rozsahu, v akom prevyšujú túto náhradu výdavkov. V takom prípade sa teda nižšia, resp. rovnaká náhrada výdavkov započítava do vymožených trov exekútora. Argumentum a contrario uvedené platí aj v opačnom prípade, teda nižšie, resp. rovnaké vymožené trovy súdneho exekútora sa započítavajú do náhrady výdavkov podľa prvej vety, preto si tieto trovy môže súdny exekútor ponechať v celom rozsahu, nakoľko neprevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety ustanovenia § 198 ods. 2 Exekučného poriadku. Ak sú vymožené trovy nižšie, aby súdny exekútor nebol v nevýhodnejšom postavení oproti súdnemu exekútorovi, ktorý do zastavenia exekúcie nevymohol nič, patrí mu doplatok náhrady výdavkov do výšky podľa prvej vety. Ustanovenie § 198 ods. 2 Exekučného poriadku tak možno chápať ako osobitné ustanovenie (lex specialis) vo vzťahu k všeobecnému ustanoveniu (lex generalis) § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, teda riešiace osobitnú situáciu ohľadne nároku súdneho exekútora na trovy v prípade zastavenia exekúcie.
32. Na podporu tejto argumentácie súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 639/2024 – 12 zo dňa 11.12.2024, ktorým ústavnú sťažnosť súdnej exekútorky založenú na rovnakom názore, že má nárok na celú vymoženú odmenu (2,95 eur) + nárok na náhradu paušálnych výdavkov (72 eur) odmietol ako zjavne neopodstatnenú, čo odôvodnil tým, že: „vo všeobecnosti (lex generali) patrí súdnemu exekútorovi odmena za výkon exekučnej činnosti a popri nej aj náhrada výdavkov (paušálna náhrada a náhrada nevyhnutých výdavkov spojená s vedením konania niektorými spôsobmi exekúcie - § 21 ods. 1 vyhlášky). Prípad zastavenia exekúcie je však upravený osobitne v ust. § 198 ods. 2 Exekučného poriadku v ust. § 61n ods. 3 Exekučného poriadku a v ust. § 21 ods. 2 vyhlášky, z ktorých explicitne vyplýva, že v prípade zastavenia exekúcie patrí exekútorovi náhrada výdavkov (lex specialis). V priebehu exekúcie je súdny exekútor oprávnený z vymoženej sumy na úhradu trov exekúcie (odmena aj výdavky) použiť 24%. Trovy exekúcie (vrátane odmeny), ktoré si ponechal, mu v prípade zastavenia exekúcie patria len v rozsahu, v ktorom prevyšujú ustanovenú sumu náhrady paušálnych výdavkov. V prejednávanej veci suma trov ponechaných si exekútorkou z vymoženej pohľadávky (2,95 eur) neprevyšuje sumu paušálnych výdavkov (72 eur), preto neboli splnené podmienky na to, aby si ju ponechala nad rámec sumy paušálnych výdavkov a bolo potrebné ju započítať podľa § 198 ods. 2 poslednej vety Exekučného poriadku. Uvedená úvaha je v napadnutom uznesení zrozumiteľne a logicky odôvodnená. Nevyhnutným dôsledkom uvedenej zákonnej konštrukcie je skutočnosť, že v prípade zastavenia exekúcie paušálna náhrada výdavkov exekútora konzumuje (pokrýva) aj odmenu za výkon exekučnej činnosti, ak ponechaná suma exekútorom na jeho trovy neprevyšuje výšku paušálnej náhrady výdavkov, a to napriek tomu, že odmena za exekučnú činnosť nie je uvedená v demonštratívnom výpočte obsahových zložiek paušálnej náhrady (§ 21 ods. 2 Vyhlášky). Uvedené dôsledky výkladu a aplikácie dotknutého ustanovenia, s ktorými sťažovateľka nesúhlasí, sú z ústavného hľadiska aprobovateľné. Uvedené totiž prichádza do úvahy len v prípadoch, keď exekúciou vymožená suma je taká nízka, že 24% z nej nepresiahne 72 eur. Vymožená suma teda nepresiahne 300 eur a paušálna náhrada trov exekútora 72 eur, v takých prípadoch nie je prima facie neprimeraná, a preto nemožno uvažovať o zásahu do majetkových práv súdnych exekútorov ústavne relevantnej intenzity a paušálnu náhradu výdavkov v takých prípadoch je možné interpretačne stotožniť s paušálnou náhradou trov exekútora.
33. Pokiaľ súdny exekútor poukazuje na arbitrárnosť, svojvôľu záverov vyššieho súdneho úradníka týkajúcich sa aplikácie ust. § 61n ods. 3 v spojení s § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 315/2023 zo dňa 14.06.2023 vydanom v obdobnom prípade, v ktorom súdny exekútor poukazoval na arbitrárnosť rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka nemajúceho oporu v zákone, keď tento započítal súdnym exekútorom ponechanú čiastku 14,40 eur (ktorú si súdny exekútor ponechal postupom podľa ust. § 60 Exekučného poriadku) na vrub hotových výdavkov, pričom ústavný súd skonštatoval, že okresný súd sa s námietkami sťažovateľa vysporiadal vyčerpávajúcim a ústavne udržateľným spôsobom. Okresný súd zrozumiteľným spôsobom poukázal na ustanovenia Exekučného poriadku i na dôvody, pre ktoré bolo potrebné upraviť výpočet trov súdneho exekútora, pričom tieto aj jasne a logicky odôvodnil. Po preskúmaní napadnutého uznesenia okresného súdu ústavný súd argumentáciu sťažovateľa nevyhodnotil ako spôsobilú spochybniť ústavnú udržateľnosť záverov okresného súdu. Nezistil, že by okresným súdom aplikovaný postup pri výpočte trov súdneho exekútora mohol zakladať dôvod na zásah ústavného súdu do napadnutého uznesenia v súlade s jeho právomocami ustanovenými v čl. 127 ods. 2 Ústavy. Ústavný súd nezistil, že by posudzované rozhodnutie okresného súdu bolo svojvoľné alebo v zjavnom vzájomnom rozpore, či urobené v zrejmom omyle a v nesúlade s platnou právnou úpravou, či nedostatočne odôvodnené.
34. Keďže dochádza k zastaveniu exekúcie, pričom trovy súdneho exekútora musí znášať oprávnený, uvedené ustanovenie do istej miery chráni aj záujmy oprávneného, aby za predpokladu, ak došlo k čiastočnému vymoženiu nároku, boli tieto trovy započítané v prvom rade na výdavky súdneho exekútora a teda aby oprávnený nemusel ďalej uhrádzať súdnemu exekútorovi výdavky berúc do úvahy skutočnosť, že k vymoženiu nároku oprávneného nemuselo dôjsť v celom rozsahu (resp. v minimálnej čiastke).
35 V danom prípade súd preto uzatvára, že zo žiadneho ustanovenia a ani použitím ústavno- konformného výkladu nemožno vyvodiť, že by súdny exekútor mal nárok ponechať si pri zastavení exekúcie čiastočne vymoženú odmenu (od povinného) a popri nej mal aj nárok na vyhláškou určenú náhradu paušálnych výdavkov (od oprávneného). Podľa ust. § 198 ods. 2 Exekučného poriadku je nepochybné, že v prípade čiastočného vymoženia odmeny súdnym exekútorom počas vedenia exekúcie má byť táto ako súčasť trov exekúcie pri následnom zastavení exekúcie použitá na úhradu náhrad výdavkov, ktoré znáša účastník konania“ a teda na úhradu „náhrady paušálnych výdavkov“ podľa § 22 vyhlášky. Platí teda, že v prípade ak súdny exekútor zastaví exekúciu, pričom v rámci exekúcie došlo k vymoženiu časti nároku, má súdny exekútor nárok na trovy exekúcie len v rozsahu 60 eur + DPH (ust. § 198 ods. 2 EP) do ktorých sa započítava aj vymožená odmena. Pri zastavení exekúcie je podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku potrebné použiť pravidlo započítania a z celkového nároku na trovy exekúcie (72 eur) odpočítať sumu, ktorú si už súdny exekútor pred zastavením exekúcie ponechal podľa § 60 Exekučného poriadku (t.j. v danom prípade sumu 94,67 eur). Keďže v danom prípade ponechaná suma prevyšuje celkový nárok exekútora na sumu paušálnych hotových výdavkov, je súd toho názoru, že súdny exekútor už nemá voči oprávnenému právo na náhradu výdavkov v ním uplatnených výške.
36. Záverom súd uvádza, že judikatúra súdov (vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu SR) nevyžaduje, aby odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní odpovedalo na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Súd preto nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými tvrdeniami súdneho exekútora, ktoré nie sú právne relevantné a nemajú rozhodujúci význam pre rozhodnutie súdu o sťažnosti súdneho exekútora (pozri napríklad uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 7805 zo dňa 16.03.2005).
37. O trovách sťažnostného konania rozhodol súd tak, že žiaden z účastníkov (oprávnený ani povinný) nemá nárok na ich náhradu. Za trovy oprávneného považuje Exekučný poriadok výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie (§ 199a ods. 1 Exekučného poriadku)? za trovy povinného len výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie (ust. § 199a ods. 2 Exekučného poriadku). Predmetom rozhodovania o sťažnosti nebola vec sama (spor o dôvodnosť vedenia exekúcie vyúsťujúci v zastavenie exekúcie) ale len trovy
exekučného konania v dôsledku čoho oprávnenému a povinnému v sťažnostnom konaní nárok na trovy ani nemohol vzniknúť. V súvislosti s podanou sťažnosťou súdneho exekútora žiadne trovy oprávnenému ani povinnému nevznikli, nakoľko s poukazom na zásadu hospodárnosti túto súd oprávnenému ani povinnému na vyjadrenie ani nezasielal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).