Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24CoE-6-2024.pdf
PDF · 90.74 KB
Case nature
Subarea
24CoE/6/2024
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Har Tzvi a členiek senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Moniky Tobiašovej vo veci výkonu rozhodnutia oprávneného: B. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXX, XXX XX L., právne zastúpený advokátom Mgr. Petrom Troščákom, so sídlom Hlavná 50, 080 01 Prešov, proti povinnej: A.. K. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXX, XXX XX L., t.č. bytom Z. XX, XXX XX G., právne zastúpená advokátom JUDr. Ľubošom Bajužíkom, so sídlom Námestie slobody 2, 066 01 Humenné, za účasti mal. detí: 1/ W. J., nar. XX.XX.XXXX a 2/ S. J., nar. XX.XX.XXXX, obe deti bytom u matky, obe deti zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny G., o výkon rozhodnutia, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov, č.k. 27Em/4/2024-127 zo dňa 10. septembra 2024, takto
r o z h o d o l :
I. Potvrdzuje uznesenie.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Otec ako oprávnený sa návrhom podaným dňa 06.05.2024 domáhal nariadenia výkonu rozhodnutia, a to uznesenia Okresného súdu Prešov, č.k. 27P/40/2024-85 zo dňa 11.03.2024 v spojení s uznesením Krajského súdu Prešov, č.k. 24CoP/36/2024-197 zo dňa 14.05.2024, ktorými bol upravený jeho styk s maloletými deťmi.
2. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že: „I. návrh na výkon rozhodnutia z a m i e t a ,
II. žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“
3. Rozhodnutie právne odôvodnil § 376 ods. 1, § 372, § 374 ods. 1, § 375, § 373, § 377 ods. 1, 2, § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, § 3 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 207/2016 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých.
4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaných dôkazov dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný, keďže oprávnený otec, povinná matka a aj opatrovník zhodne uviedli, že styk otca s maloletými deťmi sa realizuje, matka nijakým spôsobom nebráni otcovi v stretávaní s maloletými deťmi a styk sa realizuje pravidelne podľa právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu. Nariadiť výkon rozhodnutia z dôvodu preventívnej funkcie ako to požadoval otec nie je možné, ak povinný dobrovoľne plní vykonateľné rozhodnutie súdu. Na súde prvej inštancie aktuálne prebieha konanie o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a ak matka nebude rešpektovať rodičovské práv a povinnosti otca tým, že mu neumožní styk s deťmi, súd to posúdi ako zníženú rodičovskú kompetenciu matky a táto skutočnosť pri rozhodovaní súdu v uvedených konaniach pôjde na jej ťarchu. Podľa názoru súdu prvej inštancie samotné začatie vykonávacieho konania už splnilo
svoj účel, pretože povinná matka rešpektuje vykonateľné rozhodnutie o úprave styku otca s maloletými deťmi a otcovi odovzdáva deti na styk v čase určenom v súdnom rozhodnutí.
5. Nárok na náhradu trov konania nepriznal žiadnemu z účastníkov konania.
6. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec, a to proti výroku I. z dôvodu inej vady konania, nevykonania navrhnutých dôkazov, nesprávnych skutkových zistení, nesprávneho právneho posúdenia veci a z dôvodu nesprávne alebo neúplne zisteného skutočného stavu veci. Namietal, že napadnuté uznesenie je vo výroku I. nedostatočne odôvodnené a súd prvej inštancie sa nevyporiadáva s podstatnými námietkami, ktoré prednášal v konaní pred súdom prvej inštancie. V tejto súvislosti citoval aj viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR. Má za to, že jeho návrh je dôvodný a bol dôvodný aj v čase podania návrhu, preto ho nemožno zamietnuť ak nedôvodný. Namieste bolo pokračovať vo výkone rozhodnutia, pretože povinná začala rešpektovať súdne rozhodnutia až po upozornení zákonnou sudkyňou na pojednávaní o rozvod manželstva. Napriek tomu, že potvrdil nemarenie exekučného titulu matkou tak zvýraznil aj to, že matka takúto snahu aj naďalej má a robí voči nemu rôzne kroky, ktorými chce docieliť to, aby neprišiel, preto je nevyhnutné, aby súd v konaní pokračoval a v prípade každého ďalšieho porušenia zasiahol. Poukázal na nesprávne osobnostné nastavenie matky a jej vnútorné presvedčenie o nepotrebnosti jeho kontaktu s mal. deťmi, pričom sa vyjadruje osočujúco a zachádza až tak ďaleko, že ho obviňuje z toho, že mal. deťom nedá ani najesť. Zámerne dal do pozornosti uznesenie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 26CoE/15/2018 zo dňa 03.04.2018 v ktorom je naznačená nová línia opodstatnenosti vedenia konania o výkon rozhodnutia z preventívnych dôvodov. Skutočnosť, že konanie o výkon rozhodnutia je už dlhšiu dobu vedené, žiadnym spôsobom negatívne nezasahuje do života povinnej a nijako ju nepoškodzuje. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7. Matka sa k podanému odvolaniu vyjadrila tak, že odvolacie námietky otca nie sú opodstatnené a poukázala na to, že predložila prehľad styku, z ktorého je zrejmé, že osobný styk a styk formou videohovorov bol vždy realizovaný, a to aj v čase, keď nebola viazaná žiadnym súdnym rozhodnutím s výnimkou troch termínov, kedy vždy otcovi vopred oznámila formou SMS, aby nechodil pre deti, lebo mu ich nemôže dať. Pre neodovzdanie detí ju viedlo to, že otec jej vrátil mal. W. poranenú na intímnom mieste a podľa pokynu polície podala návrh na zákaz styku s mal. deťmi a mal. W. vehementne odmietala otca, čo sprevádzali nervové záchvaty. Vylúčila tvrdenie otca o posielaní klamlivých SMS správ o stave detí a uviedla, že otec nie je schopný sa postarať o zdravé deti, nieto ešte o choré deti. Otec nevie vyhodnotiť, kedy si zdravotný stav mal. detí vyžaduje, aby ostali doma a kedy môžu ísť napr. na prechádzku a opísala niekoľko incidentov. Pokiaľ by sa otec správal k deťom ako milujúci, zodpovedný a starostlivý otec, určite by to malo pozitívny dopad na jej vnútorne nastavenie voči nemu a mrzí ju, že to, čo o ňom píše vyznieva osočujúco, ale píše pravdu. K uzneseniu Krajského súdu v Prešove na ktoré poukázal otec uviedla, že ide o inú právnu vec, iných účastníkov konania a aj o iné dôvody neodovzdania detí. Ďalej uviedla, že pokiaľ by styku nepredchádzala jej príprava, musela by uplakané a uvrieskané deti ťahať šmykom k dverám bytu a aj napriek jej snahe sa jej to často nedarí o čom predložila ukážku na DVD. Uviedla, že všetky konania negatívne zasahujú do jej života a zaťažujú ju a opísala niekoľko incidentov, ktoré sa stali. Opísala tiež v akom stave jej boli deti vrátené otcom po súdom nariadenom styku a pre úplnosť uviedla prehľad styku od 07.09.2024. Na záver ohľadom rodičovskej kompetentnosti dala do pozornosti záver znaleckého posudku č. 30/2024 vypracovaného Mgr. P. P. v právnej veci vedenej pod sp. zn. 27P/247/2023. Z vyššie uvedených dôvodov napadnuté uznesenie považuje za zákonné a spravodlivé. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil a určil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Požiadala tiež o pripojenie súvisiacich spisov. Následne podaním doručeným dňa 08.11.2024 opätovne predložila aj SMS správy, pretože vo vyjadrení k odvolaniu sú slabo čitateľné.
8. Ďalšie vyjadrenia vo veci neboli podané.
9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“), v spojení s ustanovením § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, pričom dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.
10. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Civilného mimosporového poriadku.
11. Podľa § 377 ods. 2 CMP, odvolanie proti nariadeniu výkonu rozhodnutia možno odôvodniť len tým, že exekučný titul nie je vykonateľný alebo že okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, spôsobili zánik uloženej povinnosti.
12. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
13. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
14. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
15. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.
16. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
17. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
18. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
19. Výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je osobitným vykonávacím konaním, ktorý sa zvykne označovať aj ako personálna exekúcia, pretože jeho predmetom je úprava nepeňažných práv a povinností vo vzťahu k maloletému dieťaťu. V rámci tohto konania súd realizuje výkon práv a povinností, ktoré boli judikované v základnom konaní, z čoho vyplýva, že výkon rozhodnutia vo veciach maloletých môže nasledovať až potom, ako rozhodnutie vydané v základnom konaní nadobudne právoplatnosť. Ak súd po zisťovaní, či skutočne nedochádza k plneniu povinnosti uloženej právoplatným súdnym rozhodnutím dospeje k záveru, že nedochádza k plneniu uloženej povinnosti, vydá uznesenie o nariadení výkonu rozhodnutia, inak návrh na výkon rozhodnutia, resp. výkon rozhodnutia zamietne. Proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia zákon výslovne pripúšťa podanie odvolania, avšak len z dvoch dôvodov, t.j. ak (i) exekučný titul je nevykonateľný alebo ak (ii) nastali okolnosti po vzniku exekučného titulu, ktoré spôsobili zánik uloženej povinnosti.
20. Exekučným titulom v predmetnej veci je uznesenie Okresného súdu Prešov, č.k. 27P/40/2024-85 zo dňa 11.03.2024 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove, č.k. 24CoP/36/2024-197 zo dňa 14.05.2024, ktorým bol formou neodkladného opatrenia upravený styk oprávneného (otca) s maloletými deťmi. Z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie vyplynulo, že ide o právoplatné a vykonateľné rozhodnutia, preto základný predpoklad pre nariadenie výkonu rozhodnutia bol splnený. V ďalšom kroku
bolo potrebné zisťovať, či zo strany matky ako osoby povinnej dochádza k plneniu takto uloženej povinnosti alebo nie. Za týmto účelom súd prvej inštancie vychádzal nielen z vyjadrení účastníkov konania, ale vyžiadal si aj správy od kolízneho opatrovníka a na základe uvedeného dospel k záveru, že povinná si začala riadne plniť povinnosti uložené exekučným titulom, tzn. že dochádza k styku otca s mal. deťmi v súlade s exekučným titulom a preto nie je dôvod pre nariadenie výkonu rozhodnutia. Odvolací súd po oboznámení sa s doterajším priebehom konania a vykonanými dôkazmi dospel k rovnakému záveru. Kolízny opatrovník vo svojich správach potvrdil, že na strane povinnej dochádza k plneniu povinností a mal. deti sa stretávajú s otcom v zmysle exekučného titulu. Rovnako aj z vyjadrení povinnej i z vyjadrení samotného oprávneného vyplýva, že v súčasnosti sa styk realizuje riadne podľa exekučného titulu. Napokon oprávnený ani v podanom odvolaní výslovne nepoprel, aby súdom prvej inštancie zistené skutočnosti neboli správne, resp. aby došlo k zmene okolností a povinná opätovne nerešpektovala exekučný titul a sám potvrdil, že k styku v zmysle exekučného titulu skutočne dochádza. Za tejto situácie ani odvolací súd nevzhliadol žiaden dôvod, pre ktorý by malo dôjsť k nariadeniu výkonu rozhodnutia.
21. Pokiaľ oprávnený v podanom odvolaní trvá na nariadení výkonu rozhodnutia len z čisto preventívnych dôvodov, jeho požiadavke nemožno vyhovieť. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že cieľom konania o výkon rozhodnutia je za zákonom stanovených podmienok odstrániť stav právnej neistoty ohľadom výkonu rozhodnutia čo najskôr. Nariadenie výkonu rozhodnutia preto prichádza do úvahy len vtedy, ak existuje právoplatné a vykonateľné rozhodnutie ukladajúce povinnosť a súčasne nedochádza k plneniu takto uloženej povinnosti. Obe tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne a v prípade, ak tomu tak nie je, nemožno nariadiť výkon rozhodnutia. Oprávnený poukazuje tiež na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove v ktorom má byť naznačená nová línia opodstatnenosti vedenia konania o výkon rozhodnutia z preventívnych dôvodov, avšak ani s uvedeným sa nemožno stotožniť. Oprávneným spomínané rozhodnutie totižto vychádza z iných okolností a rieši prípad, kedy matka ako osoba povinná z exekučného titulu aj napriek nariadeniu výkonu rozhodnutia a vyčerpaní všetkých prípustných zákonných prostriedkov aj naďalej neumožňovala otcovi stretávať sa pravidelne s mal. dcérou, čo odvolací súd vyhodnotil odlišne ako súd prvej inštancie a mal za to, že je potrebné na matku aj naďalej akoby „preventívne“ pôsobiť, aby rešpektovala práva otca a plnila si svoje povinnosti, z čoho nemožno určite vyvodiť záver o možnosti nariadiť výkon rozhodnutia z preventívnych dôvodov aj v tomto prípade, či v každom inom prípade. Naviac v prípade, ak nie sú kumulatívne splnené vyššie spomínané podmienky, potom je ďalšie vedenie konania nehospodárne.
22. Rovnako dôvodom pre nariadenie výkonu rozhodnutia nemôže byť ani to, že návrh bol podaný dôvodne. Pre rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (pozri § 2 ods. 1 CMP v spojení s § 217 CSP) a nie v čase podania návrhu, preto aj keď v čase podania návrhu existovali skutočnosti, ktoré by odôvodňovali vyhovieť návrhu v celom rozsahu, ale tieto sa v priebehu konania zmenili, nemôže súd vychádzať čisto formalisticky len zo stavu a okolností existujúcich v čase podania návrhu v opačnom prípade by mohlo dochádzať až k absurdným rozhodnutiam, kedy by účastník konania alebo povinný boli duplicitne zaviazaní na splnenie konkrétnych povinností, t.j. napriek dobrovoľnému plneniu by boli zaviazaní plniť ešte raz.
23. Námietku nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolací súd vyhodnotil rovnako za nedôvodnú, keďže oprávnený jednak nešpecifikuje s čím konkrétne sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a jednak aj z dôvodu, že judikatúra súdov vrátane Európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04).
24. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Žiaden z účastníkov konania nepodal v rámci odvolacieho konania návrh na rozhodovanie o trovách odvolacieho konania, preto žiadnemu účastníkovi nebol priznaný nárok na ich náhradu.
26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov; § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).