Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_26CoE-15-2018.pdf
PDF · 89.28 KB
Case nature
Area
Subarea
26CoE/15/2018
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného otca E.. X. D., bytom F. V. X, M., práv. zastúpeného Peter Farkaš, advokátska kancelária spol. s r.o., Puškinova 16, Prešov proti povinnej matke X.. O. U. bytom N. XX, Q., práv. zastúpenej Mgr. Branislavom Granecom, advokátom, Kováčska 26, Košice, za účasti mal. O. D., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenej v konaní opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Q. o výkon súdneho rozhodnutia, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov zo dňa 8.1.2018 č. k. 27 Em 1/2017-382 takto
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie súdu prvej inštancie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie o výkon rozhodnutia a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov exekúcie.
2. Uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 28.3.2017 sa otec maloletej domáhal výkonu rozhodnutia
- uznesenia Okresného súdu Prešov č.k. 30P 519/2015-478 zo dňa 20.3.2017, ktorým bol neodkladným opatrením upravený styk otca s mal. O. D. a ktorý odôvodnil tým, že matka opakovane bezdôvodne a zámerne znemožňuje jeho styk s dcérou, a to už od novembra 2016, pričom už dva mesiace dcéru nevidel, dôvody matka nepreukázala, išlo len o jej tvrdenia. Z vyjadrenia matky zistil, že tá podala Generálnej prokuratúre SR trestné oznámenie pre podozrenie zo sexuálneho zneužívania maloletej dcéry otcom, že dcéra sa s otcom nechce stretnúť, k styku teda nedochádza pre odmietavé správanie dieťaťa. Súd prvej inštancie poukázal na to, že uznesením sp. zn. 27Em 1/2017-48 zo dňa 5.5.2017 nariadil výkon spomenutého uznesenia o neodkladnom opatrení. Uviedol detaily k priebehu vykonávacieho konania, výzvu adresovanú matke na rešpektovanie a podrobenie sa vykonateľnému súdnemu rozhodnutiu s upozornením na následky nesplnenia povinnosti. Ďalej konštatoval podania otca o postoji matky, ktorá mu neumožňovala styk s dcérou v určených dňoch, išlo o šesť termínov v mesiacoch máj, jún, júl 2017, s rovnakým odôvodnením, že dcéra ho odmieta, pritom pri stretnutí plánovanom na deň 16.6.2017 boli prítomné pracovníčky ÚPSVaR Prešov, napriek tomu matka stretnutie neumožnila. Súd prvej inštancie konštatoval aj vyjadrenie matky zo dňa 3.7.2017, v ktorom tá uviedla, že nikdy nebránila otcovi v styku, dieťa mu odovzdávala aj nad rámec súdneho rozhodnutia, dieťa však odmietalo styk s otcom, pritom ona sa dieťa snaží motivovať na stretnutie, otec tým, že na stretnutie plánované na 16.6.2017 zavolal policajnú hliadku, čo videlo dieťa cez okno, traumatizoval dcéru, prístup otca je neempatický, výkon rozhodnutia matka považuje za nezákonný zásah zo strany štátu a za rozporný so záujmom dieťaťa, navrhla výkon rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 CMP odložiť. Súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 25.7.2017 vypočul rodičov, matku poučil o jej povinnosti. Po oznámení zo strany otca, že dňa 28.7.2016 mu matka znemožnila stretnutie s dcérou s dôvodu odmietania zo strany dcéry. Matka na výzvu súdu reagovala a uviedla, že sa dieťa snažila motivovať na stretnutie, ale odmietlo ho, uviedla aj náznaky zo strany dcéry o nevhodnom sexuálnom správaní otca. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na to, že uznesením zo dňa 14.8.2017 uložil matke pokutu vo výške 300 eur, ďalej že otec podaniami oznámil, že na stretnutia v dňoch 11.8. - 13.8. a 25.8.-27.8. matka dcéru neodovzdala.
Nasledoval výkon rozhodnutia v mieste bydliska matky dňa 8.9.2017, pri ktorom matka uviedla, že s dcérou bola v tento deň na lekárskom vyšetrení, je choré, berie antibiotiká, doklad o tom predložila a na žiadosť súdu umožnila otcovi vstup do domu, kde sa hral s dcérou. Nasledujúcimi podaniami otec oznámil súdu, že stretnutia dňa 9.9. - 10.9., 22.9. - 24.9., 6.10. - 8.10. sa uskutočnili, pritom dňa 20.10. - 22.10. sa on stretnutia zúčastniť nemohol, ale na návrh náhradného termínu mu matka nereagovala. V dňoch 3.11.-5.11. mu matka pre zdravotné problémy dcéry stretnutie neumožnila, rovnako dňa 10.11. - 12.11. Stretnutie 17.11. - 19.11. sa uskutočnilo, matka mu umožnila náhradný termín na 24.11. - 26.11., uskutočnilo sa aj stretnutie 1.12. - 3.12., 15.12. - 17.12. S prihliadnutím na to, že počnúc 8.9.2017 sa stretnutia dcéry s otcom uskutočnili v určených, resp. náhradných termínoch, s poukazom na § 390 písm. e) CMP výkon rozhodnutia zastavil.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený otec. Navrhol uznesenie zrušiť, prípadne ho zrušiť a konštatovať, že v konaní o výkon rozhodnutia sa bude pokračovať. Poukázal na skutkový stav veci ako ho skonštatoval a zrekapituloval súd prvej inštancie. Poukázal na § 370 a nasl. CMP a otázku samotnej intervencie na mieste samom výkonom rozhodnutia, ktorému nezriedka predchádza niekoľko mesiacov, preto sa mu javí aplikácia ustanovenia § 390 písm. e) CMP zo strany súdu prvej inštancie laxná, založená na nedostatočnom posúdení skutkových okolností prípadu v ich vzájomnej súvislosti, vyhodnotil napadnuté uznesenie ako predčasné a nedostatočne zdôvodnené predovšetkým z pohľadu hodnotenia osoby matky maloletej ako nedôveryhodnej. Túto charakteristiku matky podporil poukázaním na to, že marenie práva otca bolo zastavené až osobnou intervenciou súdu na mieste samom, všetky v konaní uplatnené nepriame inštrumenty povinná ignorovala, dobrovoľne sa im nepodrobila, zdôraznil, že matka podala na neho vykonštruované trestné oznámenie pre sexuálne zneužívanie, ktoré bolo napokon vyriešené v prospech otca, obrátil pozornosť aj na vyjadrenie znalkyne vo veci samej o tom, že matka neuznáva rolu otca a podhodnocuje ju. Uviedol, že v súvislosti s marením výkonu predmetného úradného rozhodnutia bolo začaté trestné stíhanie. Na základe uvedeného sa nazdáva, že je dôvodné zotrvať v tomto konaní, lebo nemožno očakávať, že matka maloletej bude pokračovať v dobrovoľnom plnení vykonateľného rozhodnutia. V opačnom prípade by musel aktivovať nové konanie o výkon rozhodnutia v celom jeho rozsahu. Obrátil pozornosť aj na okolnosť, ktorú aj súd prvej inštancie v odôvodnení konštatoval, že ani po intervencii súdu, nebolo plnenie povinnosti zo strany povinnej bezproblémové. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, v tejto veci nejde o výkon rozhodnutia, ktorý sa vyčerpáva splnením jednorazovej povinnosti, bolo úlohou súdu presvedčiť sa spoľahlivo a predpokladoch budúceho dobrovoľného plnenia zo strany matky.
4. K odvolaniu pripojil odpoveď Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Liptovskom Mikuláši, z ktorej vyplýva, že trestné stíhanie začaté proti otcovi vo veci jej sexuálneho zneužívania (s opisom skutku) bolo zastavené, nakoľko bolo nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie, pričom uznesenie je právoplatné a vykonateľné dňom 4.12.2017. Ďalej pripojil odpoveď prokurátora Krajskej prokuratúry v Prešove, z ktorej vyplýva, že odmietnutie oznámenia (trestného) otca vo veci podozrenia zo spáchania trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Trestného zákona, vyšetrovateľom OR PZ, odboru kriminálnej polície Prešov v spojení s potvrdzujúcim uznesením Okresnej prokuratúry Prešov, bolo v rozpore so zákonom, a bol uložený pokyn orgánom činným v trestnom konaní zabezpečiť trestné stíhanie podľa § 199 ods. 1 Tr. poriadku. Pripojil aj kópiu zápisnice z pojednávania zo dňa 13.10.2017 vo veci vedenej Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 30P/519/2015, na ktorom bol vo veci zverenia maloletej O. D. vyhlásený rozsudok v mene Slovenskej republiky, ktorým bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky, otcovi bola uložená povinnosť platiť výživné, tvoriť úspory v prospech maloletej, ďalšími výrokmi bol upravený styk otca s maloletou.
5. Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súc viazaný rozsahom odvolania podľa § 379 CSP a odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP a dospel k záveru, že je potrebné napadnuté uznesenie zrušiť.
6. V tejto veci bolo exekučným titulom uznesenie Okresného súdu Prešov č.k. 30P/519/2015-478 zo dňa 20.3.2017, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bol upravený styk maloletej s otcom.
7. Vo veci starostlivosti o maloletú O. D. bolo rozhodnuté vyššie uvedeným rozsudkom Okresného súdu Prešov sp.zn. 30P/519/2015 zo dňa 13.10.2017. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 19.2.2018, a to v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k.: 6CoP/1/2018-885 zo dňa 6.2.2018.
Na základe týchto rozsudkov je v súčasnosti právoplatne upravený styk otca s maloletou dcérou inak ako v exekučnom titule.
8. Podľa § 390 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (CMP) súd aj bez návrhu uznesením konanie o výkon rozhodnutia zastaví, ak
b) exekučný titul bol po nariadení výkonu rozhodnutia zrušený; ak bol exekučný titul zmenený, súd môže pokračovať vo výkone rozhodnutia podľa zmeneného exekučného titulu, e) došlo k splneniu povinnosti, f) došlo k uskutočneniu výkonu rozhodnutia.
9. Podľa § 370 ods. 1 CMP podľa tejto časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
10. Podľa § 376 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia a podľa odseku (3) konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu.
11. Podľa § 378 CMP (Postup súdu pred uskutočnením výkonu rozhodnutia) po vydaní uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia alebo súčasne s vydaním tohto uznesenia môže súd vykonať úkony a opatrenia smerujúce k tomu, aby došlo k dobrovoľnému splneniu povinnosti.
12. Podľa § 379 ods. 1 CMP pred uskutočnením výkonu rozhodnutia môže súd nariadiť pojednávanie a predvolať povinného, oprávneného, maloletého alebo orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Na pojednávaní vyzve povinného, aby sa rozhodnutiu podrobil a upozorní tiež na následky neplnenia povinností ustanovených v rozhodnutí a podľa odseku (2) ak sa javí, že účel pojednávania možno dosiahnuť aj písomnou výzvou, súd vyzve povinného na dobrovoľné plnenie a upozorní ho na následky neplnenia.
13. Podľa § 382 ods. 1 CMP ak výzva súdu na dobrovoľné splnenie povinnosti zostane bezvýsledná, súd môže uložiť povinnému pokutu do 1 000 eur a podľa odseku (2) pokutu možno uložiť aj opakovane za každé porušenie povinnosti vyplývajúcej z rozhodnutia.
14. Podľa § 384 ods. 1 CMP ak úkony a opatrenia súdu smerujúce k dobrovoľnému splneniu povinnosti zostali bezvýsledné, súd výkon rozhodnutia uskutoční a podľa odseku (2) ak je to vzhľadom na okolnosti prípadu potrebné, súd uskutoční výkon rozhodnutia aj bez vykonania úkonov a opatrení smerujúcich k dobrovoľnému splneniu povinnosti.
15. Predmetné konanie o výkon rozhodnutia vo veci úpravy styku s maloletou sa začalo na základe návrhu oprávneného otca podaného dňa 28.3.2017,v nadväznosti na to, že povinná matka neplnila dobrovoľne povinnosť vyplývajúcu z uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia vo veci úpravy styku otca s maloletou dcérou.
16. Súd prvej inštancie v prebiehajúcom konaní využil všetky zákonom predvídané prostriedky, t.j. nariadil výkon uznesením zo dňa 5.5.2017, vyzval povinnú matku na podrobenie sa vykonateľnému súdnemu rozhodnutiu, upozornil ju na následky nesplnenia povinností, nariadil pojednávanie, na ktorom oboch rodičov vypočul a opätovne poučil matku o povinnostiach, uložil jej pokutu uznesením zo dňa 14.8.2017, dňa 8.9.2017 uskutočnil výkon rozhodnutia v mieste bydliska matky, pri ktorom zabezpečil kontakt otca s maloletou dcérou len v rodinnom dome vzhľadom na jej vtedajší zdravotný stav (brala antibiotiká).
17. Zo zistení súdu prvej inštancie z oznámení otca je zrejmé, že aj v období po uskutočnenom výkone dňa 8.9.2017 došlo k stretnutiu otca s dcérou dňa 9.9. - 10.9. v rodinnom dome, potom sa uskutočnilo dňa 22.9.-24.9. a 6.10.-8.10., náhradný termín za 20.10.-22.10. otcovi poskytnutý nebol, 3.11.-5.11.2017 sa stretnutie otca a dcéry neuskutočnilo opäť pre zdravotné problémy dcéry, ani v dohodnutom náhradnom termíne 10.11.-12.11. sa stretnutie neuskutočnilo pre užívanie antibiotík. V nasledujúcich štyroch termínoch počnúc 17.11.-19.11. sa stretnutie uskutočnilo.
18. Z uvedené rozpisu stretnutí otca s maloletou je evidentné, že matka zmenila postoj k svojej povinnosti a stretnutia umožnila. Tiež je však zrejmé, že tak neurobila vo všetkých prípadoch tak ako to vyplýva z exekučného titulu. Je pomerne zarážajúce, že po tom, ako súd vykonával rozhodnutie dňa 8.9.2017 tým, že zabezpečil stretnutie otca s maloletou dcérou v dome matky z dôvodu, že maloletá nebola v dobrom zdravotnom stave, rovnaké okolnosti dňa 3.11. - 5.11. a ani v náhradnom termíne dňa 10.11.
- 12.11. neviedli k tomu, že by umožnila otcovi stretnutie za rovnakých podmienok ako v deň výkonu rozhodnutia súdom. Poskytnutie náhradného termínu za jeden z týchto prípadov si samozrejme odvolací súd povšimol.
19. Odvolací súd samozrejme neopomenul obdobie, ktoré vzal súd prvej inštancie za základe pre svoje rozhodnutie (termíny od 17.11. do 17.12.) a v ktorom povinná umožňovala otcovi stretávať sa s dcérou. Práve táto okolnosť ostáva rozhodujúcou pre posúdenie veci. Súd prvej inštancie pripísal tomuto obdobiu význam a vážnosť, následkom ktorého je zastavenie konania o výkon rozhodnutia. Na druhej strane oprávnený otec toto obdobie síce neprehliada, ale s odkazom na dovtedajší priebeh a ďalšie okolnosti ho nepovažuje za tak významné, aby mohlo viesť k zastaveniu konania.
20. Odvolací súd vzhľadom na všetky doteraz uvedené okolnosti dospel k záveru, že zastavenie konania o výkon rozhodnutia by v tejto situácii nebolo správnym riešením, a zistené podmienky nenasvedčujú tomu, že bolo možné postupovať podľa § 390 písm. e) CMP.
21. Odvolací súd opätovne poukazuje na to, že súd prvej inštancie musel vyčerpať všetky prípustné zákonné prostriedky pre to, aby zabezpečil otcovi stretnúť sa s dcérou dňa 8.9.2017. Zo záznamu z toho výkonu (č.l. 276) je postrehnuteľné, že matka nevyvíjala žiadnu enormnú aktivitu smerujúcu k stretnutiu otca s maloletou, a až za výdatnej usmerňujúcej asistencie súdu prvej inštancie, napokon došlo k stretnutiu v priestoroch domu. Teda od podania návrhu otcom 28.3.2017, po následnom nariadení výkonu rozhodnutia uznesením zo dňa 5.5.2017 došlo k prvému, i to až v dôsledku výkonu súdom, stretnutiu otca s dcérou až 8.9.2017, a aj v období po tomto dni stretávania otca s dcérou nemali ten pravidelný ráz, aký vyplýva z exekučného titulu.
22. Odvolací súd skutočne nijako neopomína fakt, že povinná ostatné štyri termíny stretnutí rešpektovala a stretnutia umožnila. Ale s ohľadom na všetky okolnosti prípadu sa javí evidentným, že zabezpečenie plnenia súdom stanoveného režimu v tejto dobe (z pohľadu veku dcéry zmena aktuálne stanovenej schémy stretávania sa s dcérou v krátkej dobe nie je pravdepodobná) je možné spoľahlivo len v konaní o výkon rozhodnutia a nie mimo tohto prebiehajúceho konania. Odvolací súd pritom poukazuje aj na informácie týkajúce sa okolností trestného stíhania otca pre zločin sexuálneho zneužívania, ktoré bolo iniciované matkou, a ktoré sa podľa údajov Ministerstva vnútra SR právoplatne skončilo zastavením ešte pred rozhodnutím súdu prvej inštancie, lebo bolo nepochybné, že skutok sa nestal. To už len ilustruje, akým rôznym následkom konania povinnej (popri doteraz konštatovaným skutočnostiam) zatiaľ musel oprávnený čeliť. Súd prvej inštancie hoci konštatoval trestné oznámenie podané matkou na Generálnej prokuratúre SR, k výsledku tohto oznámenia nevykonal žiadne zisťovanie. Na dôvažok poukazuje odvolací súd na to, že naopak konanie povinnej v dohľadnej dobe bude opätovne posudzované aj v trestnoprávnej rovine príslušnými orgánmi činnými v trestnom konaní.
23. Preto sa odvolací súd domnieva, že je namieste v tomto prípade, v ktorom nejde o splnenie jednorazovej povinnosti matky, naďalej na matku pôsobiť dôraznejšie, akoby „preventívne“ v tom smere, aby právo otca rešpektovala dôsledne a bez výnimky plnila svoje povinnosti uložené rozhodnutím súdu, aby oprávnený otec nemusel vyvíjať aktivitu zakaždým, keď dôjde k nedodržaniu režimu stanoveného súdom zo strany povinnej matky tým, že bude musieť podávať nové návrhy na výkon rozhodnutia, ale aby postačovalo, ak v prebiehajúcom, trvajúcom konaní jednoduchým podaním - oznámením dá vykonávajúcemu súdu správu o priebehu vykonávania rozhodnutia a ten bude vedieť pohotovo v krátkej dobe aplikovať zákonom ponúknuté nástroje na zabezpečenie výkonu tohto rozhodnutia.
24. Na základe uvedených skutočností vzhľadom na skutkový stav, ktorý mal zistený súd prvej inštancie a z ktorého vychádzal, odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § 389 písm. c) CSP. Odvolací súd zastáva názor, že by konanie malo prebiehať, pričom voľba ďalších prostriedkov (už použité uloženie pokuty, bezprostredné uskutočnenie výkonu) zásahu bude na posúdení súdu prvej inštancie. Pri tom nevyhnutne môže nastať situácia, že priebeh konania a plnenia povinnosti zo strany
povinnej matky bude mať takú kvalitu, že možnosť zastavenia konania o výkon rozhodnutia bude opodstatnená.
25. Na doplnenie odvolací súd uvádza, že v zmysle § 390 písm. b) CMP možno pokračovať v konaní aj keď bol exekučný titul zmenený, ako v tomto prípade, kedy došlo právoplatne k úprave styku s maloletou rozsudkom odlišne od exekučného titulu, čo však nemalo dopad na povahu povinnosti matky na jednej strane a ani na povahu práva otca na strane druhej.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).