Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoCsp/38/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Michala Tagaja ako členov senátu, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. C. D. XXXX/XX, XXX XX E. F., právne zastúpenej Mgr. Richardom Bebjakom, advokátom, so sídlom Lermontovova 14, 811 05 Bratislava, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpenému JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou, so sídlom Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava, IČO: 42 185 190, o žalobe na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2.031,06 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. -43 zo dňa 27. augusta 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku I., ktorým okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 2.031,06 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % p. a. zo sumy 2.031,06 Eur od 10.04.2024 až do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 105,02 Eur, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia p o t v r d z u j e.

II. Vo výroku II., ktorým okresný súd o trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobkyni istinu vo výške 2.031,06 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % p. a. zo sumy 2.031,06 Eur od 10.04.2024 až do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 105,02 Eur, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (výrok I.). O trovách konania rozhodol okresný súd podľa ust. , (ďalej v texte len „CSP“) tak, že „súd žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %“.

1.1 V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že žalobkyňa sa návrhom na vydanie platobného rozkazu, doručeným Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 20.05.2024, od žalovaného domáhala úhrady sumy 2.031,06 Eur s prísl.. Návrh na vydanie platobného rozkazu odôvodnila žalobkyňa tým, že dňa 27.02.2012 uzatvorila so žalovaným Zmluvu o úvere č. 601500191 (ďalej len „Zmluva“ alebo „predmetná zmluva o „úvere“), na základe ktorej jej poskytol žalovaný spotrebiteľský úver vo výške 3.500,- Eur. Žalobkyňa v návrhu na vydanie platobného rozkazu ďalej uviedla, že z

obsahových náležitostí predmetnej zmluvy o úvere vyplýva, že v uvedenom dvojstrannom právnom úkone má postavenie spotrebiteľa, preto sa na ňu vzťahujú všetky ustanovenia o spotrebiteľskej zmluve. Tvrdila, že predmetná zmluva o úvere obsahuje tzv. neprijateľné zmluvné podmienky. V uvedenej súvislosti žalobkyňa v návrhu na vydanie platobného rozkazu upozornila na výšku dojednanej odplaty, ktorá niekoľkonásobne prevyšuje obvykle požadovanú odplatu na finančnom trhu, na výšku dojednanej RPMN, ktorá podľa Zmluvy predstavuje 300,83 % poskytnutých finančných prostriedkov a zároveň na dojednanie zmluvného úroku za poskytnutie peňažných prostriedkov ako na neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože úrok tak ako je v Zmluve dojednaný predstavuje 96,10 % poskytnutých finančných prostriedkov, ktoré jej žalovaný poskytol na základe predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ďalej tvrdila, že z obsahových náležitostí Zmluvy vyplýva okolnosť, že v obsahu Zmluvy absentujú tzv. kogentné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, predovšetkým doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, úroková sadzba spotrebiteľského úveru, priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov, druh spotrebiteľského úveru, resp. adresa predávajúceho, na ktorej si môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu. Zdôraznila, že všetky tieto skutočnosti majú za následok sankciu vyplývajúcu z , a to bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Následne si žalobkyňa v zmysle ust. uplatnila nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v žalovanej sume s prísl., vzniknutého na strane žalovaného plnením bez právneho dôvodu.

1.2 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že vo veci rozhodol platobným rozkazom č. k. -15 zo dňa 28.05.2024, proti ktorému podal žalovaný prostredníctvom svojej splnomocnenej právnej zástupkyne v zákonom stanovenej lehote odpor, kde namietal, že predmetnú zmluvu o úvere nie je možné kvalifikovať ako zmluvu majúcu spotrebiteľský charakter a následne nie je možné na jej posúdenie aplikovať právne predpisy o spotrebiteľskom úvere, čo odôvodnil tým, že Zmluva, uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 27.02.2012, bola uzatvorená tak ako to vyplýva z jej obsahových náležitostí podľa a nasl. , pričom v zmysle ust. , má táto Zmluva povahu absolútneho obchodu. Následne žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu namietal, že vec nie je možné subsumovať pod ust. , nakoľko uplatnený nárok žiadnym spôsobom nenapĺňa dikciu zákona súvisiacu s právom na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa vo vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu uviedla, že pokiaľ ide o žalovaným namietanú skutočnosť týkajúcu sa spotrebiteľského charakteru predmetnej zmluvy o úvere, túto je potrebné považovať za spotrebiteľský právny úkon práve z toho dôvodu, že v plnom rozsahu spĺňa zákonom stanovené predpoklady pre takúto charakteristiku v zmysle a nasl. .

1.3 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením sa s prostriedkami procesného útoku a s prostriedkami procesnej obrany, ktoré tvoria obsah spisu, so Zmluvou o úvere č. 6015000191, s prehľadom „života“ poskytnutého úveru, s rozpisom výšky úročenia za to-ktoré obdobie, pričom zistil nasledovný skutkový stav: Žalobkyňa a žalovaný uzatvorili dňa 27.02.2012 Zmluvu o úvere, registrovanú pod číslom 601500191, na základe ktorej poskytol žalovaný ako dodávateľ finančnej služby žalobkyni ako spotrebiteľovi finančné prostriedky vo výške 3.500,- Eur. Predmetná zmluva o úvere obsahovala dojednania o ďalších náležitostiach, a to o výške odplaty za poskytnuté finančné prostriedky, ktorá bola dohodnutá v sume 3.364,- Eur ako príslušný poplatok za poskytnutie úveru s tým, že celková suma na zaplatenie zaťažujúca žalobkyňu takto predstavovala sumu 6.864,- Eur. Žalovaná sa v predmetnej Zmluve zaviazala uhradiť žalovanému poskytnuté peňažné prostriedky s ich príslušenstvom v pravidelných mesačných splátkach vo výške dojednanej mesačnej splátky 572,- Eur až do úplného vyrovnania dlhu voči žalovanému. Z vykonaného dokazovania vyplynula pre súd prvej inštancie okolnosť, že spornou otázkou pri uplatnenom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia zostala otázka právneho posúdenia charakteru zmluvy o úvere uzatvorenej medzi stranami sporu a tým i aplikácie toho-ktorého zákonného predpisu na žalobou uplatnený nárok. Spornými nezostali podľa okresného súdu otázky týkajúce sa výšky uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že z predmetnej zmluvy o úvere vyplýva okolnosť, že žalobkyňa v čase uzatvárania predmetnej zmluvy o úvere mala postavenie spotrebiteľa, nakoľko pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy žalobkyňa nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (ust. ). Okresný súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalobkyňa v čase uzatvárania predmetnej zmluvy o úvere bola bez pracovného pomeru, nedisponovala živnostenským oprávnením na eventuálnu podnikateľskú činnosť, ani iným oprávnením pre takúto činnosť. Naopak, žalovaný ako veriteľ pri uzatváraní Zmluvy

spĺňal charakteristiku ust. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko ako poskytovateľ finančnej služby poskytoval svojim klientom finančné obnosy v rámci portfólia svojej činnosti. Je teda podľa okresného súdu preukázané, že medzi stranami sporu vznikol právny vzťah ako medzi dodávateľom a spotrebiteľom, založený spotrebiteľskou zmluvou, a teda na žalobou uplatnený nárok je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia týkajúce sa spotrebiteľských právnych vzťahov, pričom nie je rozhodujúce ako bola žalobkyňa označená v predmetnej zmluve o poskytnutí úveru.

1.4 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že zákonodarca v ust. stanovuje tzv. kogentné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd prvej inštancie v tomto zmysle podriadil skúmaniu samotný obsah Zmluvy a obsahové náležitosti predmetnej zmluvy o úvere, pričom konštatoval, že v predmetnej zmluve o úvere absentujú tzv. kogentné obsahové náležitosti, vyžadované zákonom, a to doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (/), dojednaná úroková sadzba spotrebiteľského úveru (/), dojednaná výška priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov (/), charakter a druh spotrebiteľského úveru (/), resp. adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť (/). Z obsahu predmetnej zmluvy o úvere vyplynula pre súd prvej inštancie tá okolnosť, že Zmluva s prihliadnutím na výšku poskytnutého úveru v nadväznosti na výšku sumy zaťažujúcej v konečnom dôsledku spotrebiteľa (žalobkyňu) obsahuje tzv. neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú svojim obsahom v rozpore so zákonom, resp. v rozpore s dobrými mravmi. Neprijateľné zmluvné podmienky spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že podľa internetovej kalkulačky by v prípade dojednanej výšky poskytnutého úveru a výšky konečnej sumy zaťažujúcej žalobkyňu (spotrebiteľa) ročný úrok za poskytnutie finančných prostriedkov predstavoval percentuálne 96,10 % z poskytnutých finančných prostriedkov a výška RPMN by sa dostala na 300,83 %. Takéto zmluvné dojednania okresný súd bez akýchkoľvek pochybností posúdil ako neprijateľné zmluvné podmienky.

1.5 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku odcitoval ust. , písm. b) a písm. g) , ďalej ust. , a , a uviedol, že vzhľadom na záver vykonaného dokazovania v súvislosti so sankciou podľa dospel k záveru, že čo sa týka plnenia žalobkyne nad rámec poskytnutého úveru vo výške 3.500,- Eur, je potrebné toto plnenie považovať za plnenie bez právneho dôvodu, a teda za bezdôvodné obohatenie, ktoré získal žalovaný. Vzhľadom na takto zistený skutkový stav okresný súd v časti uplatnenej istiny kvalifikoval žalobu ako dôvodnú a tejto v celom rozsahu vyhovel. Vo vzťahu k úrokom z omeškania, ktoré si žalobkyňa uplatnila vo výške 9,5 % p. a. z priznanej sumy a nákladom spojeným s uplatnením pohľadávky, okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že žalobkyni priznal aj úrok z omeškania v zmysle ust. nariadenia vlády SR č. a príslušenstvo pohľadávky vo forme nákladov spojených s uplatnením nároku.

2. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie sa žalovaný odvolal a v odvolaní uviedol, že proti rozsudku súdu prvej inštancie podáva odvolanie, pretože má za to, že v predmetnom sporovom konaní došlo k vade v uvedenej v ust. a tiež k vade uvedenej v ust. . Poukázal na to, že dňa 27.02.2012 uzavrel so žalobkyňou Zmluvu o úvere č. 601500191, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 3.500,- Eur. Zdôraznil, že o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov považuje zmluvu (správne má byť: „úver na jej základe poskytnutý“) za bezúročnú a bez poplatkov v prípade, ak dôjde k naplneniu dôvodov ustanovených v uvedeného zákona. Nakoľko nedošlo k naplneniu týchto dôvodov, nemožno „zmluvu o spotrebiteľskom úvere“ (úver na jej základe poskytnutý) považovať za bezúročnú a bez poplatkov“. Žalovaný zdôraznil, že výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je jasne uvedená priamo na prednej strane Zmluvy o úvere, kde sa uvádza nasledovné: „Veriteľ je oprávnený poskytnúť dlžníkovi úver v sume 3.500,- Eur a dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 3.364,- Eur, t. j. celkovo zaplatí čiastku 6.864,- Eur v 12. mesačných splátkach po 572,- Eur počnúc dňom 07.04.2012 na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru“. Z vyššie uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že nemožno hovoriť a o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, nakoľko tá je jasne, určito a zrozumiteľne uvedená v citovanom znení Zmluvy o úvere.

2.1 Žalovaný v odvolaní ďalej uviedol, že nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je oprávnený. V Zmluve o úvere č. 601500191 údaj o RPMN neabsentuje, výška RPMN je vypočítaná v zmysle Prílohy č. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca platného a účinného v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere so vstupnými údajmi, ktoré sú uvedené v Zmluve o úvere. Žalobkyňa bola dostatočne informovaná o výške RPMN. Údaj o RPMN je uvedený jednak na prednej strane Zmluvy o úvere a zároveň na samostatnej listine, s ktorou bola žalobkyňa oboznámená, a ktorá jej bola spolu so Zmluvou o úvere odovzdaná. Z uvedeného s určitosťou podľa žalovaného vyplýva, že „predmetná zmluva o úvere nemôže byť posúdená ako bezúročná a bez poplatkov“, vzhľadom k tomu, že spĺňa všetky zákonom stanovené obligatórne náležitosti. Ak žalobkyňa po podpise Zmluvy o úvere nadobudla pocit, že podpísala nevýhodnú zmluvu, alebo že odplata, úrok, či ročná percentuálna miera nákladov je vysoká, mala právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa jej uzavretia. Toto právo žalobkyňa nevyužila, z čoho podľa žalovaného jednoznačne vyplýva, že súhlasila s obsahom predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere a so všetkými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úveru.

2.2 Žalovaný v odvolaní ďalej uviedol, že nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je oprávnený aj z toho dôvodu, že prevažná časť zo žalobkyni poukázanej sumy úveru bola vymožená prostredníctvom exekučného konania, v ktorom sa nepripúšťa navrátenie do predošlého stavu. Ak by sa súd priklonil k tvrdeniam žalobkyne o vzniku bezdôvodného obohatenia na jeho strane, tak odmieta, že by došlo k bezdôvodnému obohateniu, pretože v danom prípade nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje ust. . Žalobkyňa plnila na základe platne uzavretej Zmluvy o úvere, ktorá nebola nikdy vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol. Ďalej uviedol, že žalobkyňa mu plnila žalovanú sumu ako sumu vyplývajúcu zo Zmluvy o úvere, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku, teda mu plnila to, čo bolo predmetom exekúcie, preto sumu, ktorú získal od žalobkyne, nemožno považovať za plnenie bez právneho dôvodu, za plnenie z neplatného právneho úkonu alebo za plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, prípadne za majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Na strane žalovaného teda nedošlo ku vzniku bezdôvodného obohatenia v zmysle , nakoľko nie sú splnené obligatórne podmienky vzniku bezdôvodného obohatenia, keďže sa nemôže jednať o bezdôvodné obohatenie pri takom plnení, ktoré bolo vymožené prostredníctvom exekúcie. Exekučný titul bol vydaný v súlade s právnym poriadkom. Zdôraznil, že o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti stanovuje súdu povinnosť preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Poveriť súdneho exekútora vykonaním exekúcie môže súd iba v prípade, že nezistí žiaden rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. V opačnom prípade žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Vo vzťahu k udelenému povereniu na vykonanie exekúcie žalovaný v odvolaní uviedol, že po doručení návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, požiadal súdny exekútor Okresný súd Žiar nad Hronom o udelenie poverenia, ktoré mu bolo po preskúmaní žiadosti, návrhu na vykonanie exekúcie a rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu ako exekučného titulu udelené dňa 18.08.2015. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu bol predmetom skúmania zo strany exekučného súdu už pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Exekučný súd uznal v exekučnom konaní exekučný titul za súladný, a preto následne udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. V uvedenej súvislosti poukázal žalovaný v odvolaní na uznesenie Ústavného súdu SR z 23.11.2011, č. k. -19, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia týkajúceho sa inej veci konštatoval, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť. Poukázal tiež na rozhodnutie NS SR sp. zn. z 27.01.1997 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod číslom R 58/97, kde NS SR uviedol: „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“. V závere odvolania žalovaný uviedol, že navrhuje, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že odvolanie žalovaného považuje za účelové a nedôvodné, formulárového typu, ktoré žalovaný opakovane používa vo všetkých sporoch so spotrebiteľmi. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za správne a zákonné, pretože súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav, na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Súd prvej inštancie sa náležite vysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré tvrdili strany sporu v rámci prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany. Odvolacie dôvody žalovaného sú podľa žalobkyne absolútne nedôvodné a irelevantné, nakoľko súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o tom, že úver je bezúročný a bez poplatkov založil na absencii podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré aj konkrétne špecifikoval, pričom tieto závery súdu prvej inštancie žalovaný odvolaním nenapadol, ale v odvolaní uvádzal iné náležitosti Zmluvy o úvere, ktoré však z rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplývajú. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaného, že žalobkyňa plnila žalovanému žalovanú sumu, vyplývajúcu zo Zmluvy o úvere na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku, žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že ide o novú skutočnosť použitú zo strany žalovaného až v odvolacom konaní, ktorú žalovaný objektívne v rámci prostriedkov procesnej obrany mohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, čo však neurobil, a preto nespĺňa procesné podmienky uvedené v ust. na to, aby mohla byť relevantným odvolacím dôvodom. Uvedené exekučné konanie bolo zastavené (uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. zo dňa 23.04.2024 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 05.11.2024), a to z dôvodu, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnej rozhodcovskej zmluve. Je teda nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore s zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnej vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. zo dňa 27.08.2024 ako vecne správny potvrdil a žalobkyni priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania.

4. Krajský súd ako súd odvolací ( ), prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu a z dôvodov daných ust. a ust. , bez nariadenia pojednávania podľa ust. (a contrario) a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku I., ktorým okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 2.031,06 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % p. a. zo sumy 2.031,06 Eur od 10.04.2024 až do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 105,02 Eur, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia podľa ust. rdil; vo výroku II., ktorým okresný súd o trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % podľa ust. z čisto formálnych dôvodov zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

5. Podľa ust. , poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa .

6. Podľa ust. , poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitného predpisu (ust. , resp. ust. nariadenia vlády SR č. ).

7. Podľa ust. , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu.

8. Po prejednaní odvolania žalovaného odvolací súd uvádza, že a) odvolacia argumentácia žalovaného nekorešponduje s argumentáciou súdu prvej inštancie, na ktorej súd prvej inštancie založil žalobe vyhovujúce rozhodnutie, keď v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku konštatoval, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti vyžadované ust. § 9 ods. 2 písm. a), c), i) f) a y), t. j. charakter a druh spotrebiteľského úveru, adresu „predávajúceho“ – poskytovateľa úveru, na ktorej si môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, dojednanú úrokovú sadzbu

spotrebiteľského úveru, dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru, priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú ku dňu podpisu zmluvy, preto je úver poskytnutý žalobkyni na základe predmetnej zmluvy o úvere potrebné považovať v zmysle ust. za bezúročný a bez poplatkov, pričom žalovaný v odvolaní polemizoval s tým, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje údaj o „výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a poplatkov“, ktorého absenciu v predmetnej Zmluve súd prvej inštancie v súvislosti s ust. v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku vôbec nekonštatoval, a teda svoje rozhodnutie na absencii uvedeného údaju nezaložil, b) žalovaný si v odvolaní uplatnil v súvislosti s tvrdením, že žalovaná suma, nárok na zaplatenie ktorej si žalobkyňa titulom vydania bezdôvodného obohatenia uplatnila v tomto konaní bola vymožená v exekučnom konaní vedenom na základe exekučného titulu – právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku zaväzujúceho žalobkyňu na zaplatenie dlžnej sumy vyplývajúcej zo Zmluvy o úvere č.601500239, uzatvorenej medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníčkou dňa 07. 04. 2012 tzv. novoty v zmysle ust. , ktoré v rámci prostriedkov procesnej obrany a procesného útoku neboli použité žalovaným v konaní pred súdom prvej inštancie, pričom ich použitie až v odvolacom konaní ust. až d) v danom prípade žiadnym spôsobom neumožňuje, preto odvolací súd nemal zákonný podklad, aby na ne v odvolacom konaní prihliadal a v rámci preskúmania správnosti záverov súdu prvej inštancie ich zohľadnil.

9. Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. podľa ust. rdil konštatujúc, že žalovaný z vyššie uvedených dôvodov svojou odvolacou argumentáciou žiadnym spôsobom nespochybnil a nevyvrátil správnosť záverov súdu prvej inštancie. Vo výroku II. odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. , tak ako je vyššie konštatované z čisto formálnych dôvodov zmenil, pretože v zmysle ustálenej judikatúry je z dôvodu vykonateľnosti výroku o trovách konania potrebné, aby súd rozhodol o uložení povinnosti neúspešnej strane sporu zaplatiť úspešnej strane sporu náhradu trov konania. V uvedenej súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 25. 05. 2017, kde najvyšší súd uviedol, že „rozhodnutie o trovách konania priznávajúce ich náhradu musí byť vykonateľné ( ), pretože podľa výslovného znenia rozhoduje súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník už len o výške náhrady trov konania; súd prvej inštancie v rozhodnutí podľa , vydanom vyšším súdnym úradníkom súdu prvej inštancie nemôže rozhodnúť o uložení povinnosti neúspešnej strane sporu zaplatiť úspešnej strane sporu náhradu trov konania. O povinnosti zaplatiť náhradu trov konania musí preto rozhodnúť súd rozhodujúci podľa o nároku na náhradu trov konania. Tomu musí zodpovedať aj formulácia tzv. náhradového výroku, t. j. musí v ňom byť uvedené kto, v akej lehote a komu má zaplatiť náhradu trov konania, pričom iba o výške tejto náhrady rozhodne podľa ust. súd prvej inštancie (konkrétne vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie) samostatným uznesením. Len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania bude splnená požiadavka zákona, aby rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto náhrady bolo vykonateľné“.

10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s ust. a ust. tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 ( druhá veta ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( ).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci ( ). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.