Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/111/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a sudcov Mgr. Martina Štubniaka (sudca spravodajca) a Mgr. Kataríny Katkovej, v spore žalobkyne X. Y., narodenej XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom C. nad G. XXX, právne zastúpenej JUDr. Martinom Landlom, advokátom, so sídlom Čajkovského 16, Lučenec, proti žalovanému Stavebné bytové družstvo Banská Bystrica, so sídlom Zelená 1, Banská Bystrica, IČO: 00 170 071, o zaplatenie 13.807,14 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. z 23. mája 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) zamietol žalobu žalobkyne o náhradu škody (prvý výrok). Žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania (druhý výrok).

2. Súd prvej inštancie opätovné zamietnutie žaloby zdôvodnil poukazom na ust. a a na ust. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „“, resp. „zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov“) majúc za to, že bol síce naplnený prvý predpoklad osobitného druhu občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, keď v súvislosti s poškodením bytu žalobkyne v dôsledku poruchy kanalizačného potrubia bytového domu spravovaného žalovaným došlo z jeho strany k porušeniu povinnosti, ale žalobkyňa nepreukázala výšku skutočnej škody a ani jej súvislosť s porušenou povinnosťou. Náhradu trov konania žalovanému nepriznal, lebo si taký nárok neuplatnil.

3. V zákonnej lehote podala proti rozsudku odvolanie žalobkyňa, ktorá označila odvolacie dôvody podľa (ďalej len „“). V konkrétnostiach uviedla, že súd prvej inštancie porušil jej právo na spravodlivý proces tým, že v súlade s neuviedol, ktoré skutkové tvrdenia sú sporné a tiež tým, že svoje rozhodnutie riadne nezdôvodnil v časti zamietnutia nároku na náhradu škody ohľadne vstavanej skrine. Inú vadu konania a rovnako porušenie jej práva na spravodlivý proces žalobkyňa videla v tom, že podľa názoru súdu prvej inštancie neuviedla skutkové tvrdenia o poškodeniach bytu, ich rozsahu a potrebe opráv, resp. výmen, hoci toto uviedla tak na pojednávaní cestou právneho zástupcu, ako i v podanej žalobe, resp. ostatných svojich písomných podaniach. Ak boli jej tvrdenia príliš všeobecné, súd mal postupovať podľa a vyzvať ju na ich doplnenie. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a nesprávnym skutkovým zisteniam žalobkyňa namietala, že súd prvej inštancie od nej v zásade požadoval, aby uviedla cenu

každej jednotlivej opravenej alebo vymenenej veci, avšak opomenul skutočnosť, že byt ako celok je samostatným predmetom právnych vzťahov. Nesúhlasila ani s názorom, že nie je možné nahradiť cenu novej veci. Dôkazné bremeno o výške škody uniesla výpoveďou svedka G. Y. a jeho čestným vyhlásením a dôvodnosť opráv a použitých materiálov preukázala zápismi poisťovne. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil vyjadrenie menovaného svedka týkajúce sa kuchynskej linky.

4. Žalovaný navrhol rozsudok potvrdiť odkazujúc na svoje predošlé ústne a písomné vyjadrenia.

5. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami a , bez nariadenia pojednávania podľa a contrario s použitím a rozsudok súdu prvej inštancie podľa potvrdil ako vecne správny.

6. Odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je síce založené na nesprávnom právnom posúdení veci (kedy súd prvej inštancie správne vychádzal z ustanovenia , ktoré ale na zistený skutkový stav nesprávne aplikoval), avšak táto vada nemala vplyv na správnosť výsledného záveru o nedôvodnosti podanej žaloby. Opodstatnene teda súd prvej inštancie žalobu zamietol s tým, že vzhľadom na ďalej uvedené dôvody nebol tento nedostatok spôsobilý privodiť žalobkyňou požadovanú zmenu napadnutého rozhodnutia v smere priznania jej uplatneného škodového nároku.

7. Odvolací súd sa už predmetnou vecou zaoberal a uznesením zo dňa 29. 07. 2021 predchádzajúci (tiež žalobu zamietajúci) rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd vtedy poukázal jednak na ust. júce zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou uvádzajúc, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil existenciu liberačných dôvodov na strane žalovaného a jednak poukázal na ust. zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktoré upravuje osobitný druh občianskoprávnej zodpovednosti za škodu spôsobenú správcom bytového domu. Okresný súd sa mal potom zaoberať zodpovednosťou žalovaného za vzniknutú škodu a prípadne jej výškou. Odvolací súd v aktuálnom zložení vec prejednávajúceho senátu musí ale korigovať prv vyslovený názor o správnosti aplikácie . V prejednávanej veci použitie tohto ustanovenia neprichádzalo do úvahy, správne bolo treba žalobkyňou uplatnený nárok kvalifikovať podľa zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

8. Vychádzajúc totiž zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie treba konštatovať nespornosť poškodenia na prízemí sa nachádzajúceho bytu žalobkyne tým spôsobom, že staré liatinové kanalizačné potrubie odvádzajúce odpadové vody z celého bytového domu prasklo a upchalo sa v mieste mimo jej bytu, v dôsledku čoho sa jej potom do bytu pretlačili cez WC splašky z ostatných bytov.

9. Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že žalovaný spravujúci bytový dom na základe uzavretej zmluvy o výkone správy zodpovedá za takto vzniknutú škodu podľa , ktorý upravuje zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou. Podľa odvolacieho súdu tomu tak nie je.

10. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou podľa ektívnou zodpovednosťou, ktorej predpokladom nie je škoda vzniknutá následkom porušenia povinnosti, ale určitá škodná udalosť vyvolaná prevádzkovou činnosťou. Prevádzková činnosť síce spravidla súvisí s vymedzeným predmetom činnosti, ktorú daná osoba (najčastejšie podnikateľ) vyvíja, ale nie všetky ujmy, ktoré pri svojej činnosti spôsobí sú odškodniteľné cez . v vymedzuje, čo sa považuje za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou, pričom činiteľom vyvolávajúcim vznik škody môže byť sama činnosť majúca prevádzkovú povahu, ale len v prípade, ak škodlivý následok bol spôsobený práve povahou tejto činnosti, teda jej typickými, či charakteristickými vlastnosťami, ktorými sa prejavuje navonok. Nie je pritom rozhodujúce, či prevádzková činnosť prebiehala správne, podstatné je, že prevádzková činnosť práve svojou povahou zapríčinila vznik škody - škoda vyvolaná prevádzkovou činnosťou je totiž dôsledkom samotného charakteru určitej prevádzky. Potom posúdenie otázky, ktorým zákonným ustanovením sa má nárok na náhradu škody spravovať závisí od zistenia, aká skutočnosť bola príčinou vzniku škody. Výkon správy bytového domu správcom ( ) sám o sebe nespôsobuje ani praskanie ani upchatie kanalizačného potrubia a s tým spojený vznik škôd v priestoroch bytového domu a takáto škodná udalosť nepatrí ani k prejavom, ktorými výkon správy bytového domu pôsobí navonok.

Je zrejmé, že bez určitého pochybenia, či zlyhania v rámci chodu bytového domu by k takým následkom nedošlo. Z uvedeného vyplýva, že predmetná škodná udalosť nemá pôvod vo výkone správy bytového domu žalovaným ani nebola výkonom správy vyvolaná.

11. Zodpovednosť žalovaného za škodu podľa teda neprichádzala v súdenom prípade do úvahy. Zodpovednosť žalovaného za vzniknutú škodu bolo treba posúdiť podľa osobitnej právnej úpravy zodpovednosti správcu za škodu podľa zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorý zakotvuje zodpovednosť správcu voči vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome za všetky škody vzniknuté v dôsledku neplnenia alebo nedostatočného plnenia svojich povinností vyplývajúcich zo zákona alebo zo zmluvy o výkone správy. Z týchto dôvodov sa odvolací súd nemohol stotožniť so žalobkyňou označeným rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave sp. zn. a na doplnenie uvádza, že je potrebné rozlišovať medzi prevádzkou bytového domu a výkonom správy bytového domu, lebo kým prevádzkou bytového domu sa rozumejú činnosti a prostriedky potrebné na pravidelné udržiavanie spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a priľahlého pozemku v stave spôsobilom na ich riadne užívanie a tiež povinné revízie technických zariadení ( v znení účinnom v čase poškodenia bytu žalobkyne), správou bytového domu je obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca alebo spoločenstvo zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome prevádzku, údržbu, opravy a udržiavanie spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, priľahlého pozemku a príslušenstva, služby spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru, vedenie účtu domu v banke, vymáhanie škody, nedoplatkov vo fonde prevádzky, údržby a opráv a iných nedoplatkov a iné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu ako celku jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome ( ). I z uvedeného vyplýva, že správca nevykonáva prevádzku bytového domu ako takú (t. j. pre seba, resp. vo svojom záujme), iba na základe zmluvy o výkone správy je poverený zabezpečením výkonu prevádzky bytového domu namiesto vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorých zodpovednosť je tak prvoradá a voči nim zas zodpovedá správca podľa už spomínaného ust. zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

12. V súdenej veci zo skutkových zistení súdu prvej inštancie potom vyplynulo, že žalovaný ako správca bytového domu v priebehu rokov 2013 až 2016 opakovane v rámci správ o činnosti odporúčal (aj) vykonanie rekonštrukcie rozvodov kanalizácie, pričom vlastníci bytov a nebytových priestorov k takto navrhnutej oprave či rekonštrukcii pristúpili bez diskusie, resp. akéhokoľvek prejednania, či uzatvorenia tejto otázky na domových schôdzach v jednotlivých rokoch. Vec prejednávajúci senát odvolacieho súdu sa nestotožňuje so záverom uvedeným v zrušujúcom uznesení zo dňa 29. 07. 2021, že pre splnenie si povinnosti s odbornou starostlivosťou nepostačovalo zo strany žalovaného len (formálne) odporúčanie opráv v bytovom dome na schôdzi vlastníkov, ale bolo potrebné, aby žalovaný predložil návrh plánu opráv, resp. aby podal na schôdzi návrh na hlasovanie o potrebe výmeny kanalizačného potrubia. Senát odvolacieho súdu v aktuálnom zložení je toho názoru, že žalovaný neporušil svoju povinnosť (a ani nemožno hovoriť o jej nedostatočnom plnení), pokiaľ opakovane od roku 2013 uvádzal vlastníkom bytov a nebytových priestorov hoc v rámci správy o svojej činnosti tú skutočnosť, že by bolo vhodné rekonštruovať kanalizačné rozvody. Vlastníci bytov a nebytových priestorov teda pomerne dlho vopred vedeli a boli dostatočne informovaní o tom, že je potrebné sa zaoberať otázkou kanalizácie v dome, ale na toto nijak nereflektovali. Nie je z tohto hľadiska potom podstatné, že uvedené nemalo formu plánu opráv ( v znení účinnom do 31. 08. 2018), ktorého nepredloženie je sankcionované (len) stratou nároku správcu na platbu za správu ( cit. zákona), lebo rozhodujúca tu podľa odvolacieho súdu nebola forma, ale obsah, t. j. že žalovaný ako správca nezanedbal svoju povinnosť mať vedomosť o stave spoločných zariadení domu, ktorými sú aj kanalizačné rozvody a o potrebe ich riešenia vlastníkov informoval. Vynaloženie odbornej starostlivosti podľa odvolacieho súdu nespočíva v tom, že správca je povinný predkladať na rokovanie vlastníckej schôdze konkrétny návrh na hlasovanie o výmene kanalizácie. Odborná starostlivosť je totiž objektívnym (nie subjektívnym) kritériom, ktoré predpokladá patričné skúsenosti a informovanosť, na základe ktorých potom daná osoba urobí rozhodnutie o určitej otázke a v tomto smere žalovaný nezanedbal obstarať si potrebné zistenia o stave domu. Inou vecou by bolo, ak by žalovaný ako správca vlastníkov o potrebe rekonštrukcie vôbec neinformoval.

13. Odvolací súd teda nemal preukázané nielen porušenie povinnosti zo strany žalovaného vo vzťahu k aplikácii ust. , ale rovnako ani skutočnosť, že by žalobkyňou tvrdené porušenie povinnosti žalovaným zapríčinilo vznik škody na jej strane. Zodpovednosť správcu

podľa uvedeného zákonného ustanovenia sa totiž viaže nielen na neplnenie, resp. nedostatočné plnenie povinnosti, ale aj na vznik škody a na príčinnú súvislosti medzi protiprávnym konaním a vznikom škody. Aj tu ako pri všeobecnej zodpovednosti za škodu ide o tzv. kauzálny nexus, ktorým sa rozumie priama väzba javov, v rámci ktorej jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok), vzťah príčinnej súvislosti je tak daný vtedy, ak medzi protiprávnym konaním a škodou je vzťah príčiny a následku (viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). A treba súčasne zdôrazniť, že ide o podmienky zodpovednosti za škodu kumulatívneho charakteru, čo znamená, že ak čo len jedna z nich daná nie je, zodpovednosť za škodu konkrétnej osoby nenastáva, t. j. iba súčasné naplnenie všetkých podmienok spôsobuje vznik zodpovednosti za spôsobenú škodu.

14. Najvyšší súd Slovenskej republiky napr. v rozhodnutí sp. zn. uviedol, že o vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) ide vtedy, ak je medzi (protiprávnym) konaním škodcu a vznikom škody vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nevznikne. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala a je rozhodujúca iba vecná súvislosť príčiny a následku. V postupnom slede javov je totiž každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.

15. V nadväznosti na uvedené odvolací súd uvádza, že podľa žalobkyne žalovaný porušil svoju povinnosť vypracovať ročný plán opráv, resp. zmluvnú povinnosť „prevádzky a údržby spoločných zariadení bytového domu“. Odvolací súd konštatuje, že tvrdené nevypracovanie plánu opráv zo strany žalovaného nezapríčinilo závadu na kanalizačnom potrubí a toto už vôbec nebolo spôsobené tvrdeným porušením povinnosti prevádzky potrubia zo strany žalovaného. K poruche potrubia a z toho plynúcej škode na byte žalobkyne došlo totiž kvôli veku (opotrebeniu) potrubia, jeho prasknutiu a nie z dôvodu absencie plánu opráv, resp. tomu, že by žalovaný porušil nejakú svoju zmluvnú povinnosť. Medzi vznikom škody na byte žalobkyne a uvedenými povinnosťami žalovaného, resp. ich tvrdeným porušením nie je žiadna priama príčinná súvislosť. Nebolo preukázané porušenie takej povinnosti žalovaným, ktorá by priamo a bezprostredne spôsobila vznik škody na byte žalobkyne.

16. Súd prvej inštancie teda v konečnom dôsledku správne uzavrel, že nebola preukázaná príčinná súvislosť. Vzhľadom na kumulatívny charakter jednotlivých podmienok pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu sa potom súd prvej inštancie nadbytočne zaoberal tým, či žalobkyni vznikla škoda a v akej výške. Odvolacie námietky žalobkyne týkajúce sa vzniku a výšky škody, či skutkového popisu poškodení bytu (a tiež nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia ohľadne vstavanej skrine) neboli právne relevantné pre rozhodnutie sporu a preto sa nimi odvolací súd nezaoberal. Hoci je potom pravdivou námietka žalobkyne, že súd prvej inštancie nepostupoval podľa , odvolací súd uvádza, že porušenie tohto ustanovenia nelimituje stranu sporu pri realizácii jej procesných práv, lebo toto ustanovenie nemá žiaden priamy dosah na možnosť vylúčenia sporovej strany z jej procesných práv priznaných . Nerešpektovanie tohto ustanovenia súdom nediskvalifikuje stranu napr. v práve zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, v práve na záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy atď. Preto podľa odvolacieho súdu žalobkyňa neopodstatnene namietala, že nedodržaním procesného postupu podľa ust. bolo porušené jej právo na spravodlivý proces.

17. Odvolací súd z uvedených dôvodov dospel k záveru o neopodstatnenosti žalobkyňou podaného odvolania a preto rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, a to vrátane závislého výroku o trovách konania, pri ktorom bolo správne aplikované ust. .

18. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. v spojení s a aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ust. . V tomto prípade bol v odvolacom konaní plne úspešný žalovaný, ktorý ale náhradu trov odvolacieho konania nežiadal. Preto mu odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( CSP).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.