Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Co-68-2023.pdf
PDF · 91.43 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/68/2023
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Kataríny Krochtovej, v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. E. XXX/XX, 2/ A. B. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C., D. E. XXX/XX, obaja právne zastúpení Mgr. Marošom Ježíkom, advokátom so sídlom Stará Ľubovňa, Okružná 871/65, IČO: 37 877 291, proti žalovaným: 1/ F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., H. XXX/XX, 2/ A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., H. XXX/XX, obaja právne zastúpení Beňo & partners advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Poprad, Nám. sv. Egídia 40/93, IČO: 44 250 029, o zaplatenie sumy 2.000,- eur s prísl., o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 20C/10/2021-146 zo dňa 11.03.2022, takto jednomyseľne
rozhodol:
Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom vo výroku I. uložil žalovaným v. 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcom v 1. a 2. rade sumu 2.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 22.12.2020 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku; vo výroku II. vyslovil, že žalobcovia v 1. a 2. rade majú voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 51, § 48 ods. 1 a 2, § 451 ods. 1 a 2, § 457, § 494, § 544 ods. 1 a 2, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka; § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka; čl. 6 ods. 1 a čl. 8 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
3. Zo zistení súdu prvej inštancie vyplynulo, že podľa kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcami ako kupujúcimi a žalovanými ako predávajúcimi zo dňa 19.10.2020, bol predmetom kúpy a predaja byt č. X, nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu súp. č. XXX, orient. č. XX vo C., ulica H., vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a zastavaných pozemkoch za kúpnu cenu 85.000,- eur. Podľa čl. VII, bodu 1. zmluvy sa žalobcovia ako kupujúci zaviazali kúpnu cenu uhradiť v 4 splátkach. Prvá splátka v sume 2.000,- eur bola uhradená po podpise zmluvy na rezervovanie nehnuteľnosti zo dňa 15.08.2020, čo predávajúci potvrdili svojim podpisom. Druhá splátka v sume 51.074,02 eur mala byť uhradená z hypotekárneho úveru poskytnutého Poštovou bankou, a.s. na vyplatenie ťarchy Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. v prospech žalovaných. Tretia splátka vo výške 31.025,98 eur mala byť uhradená na bankový účet označený žalovanými v Slovenskej sporiteľni, a.s. a štvrtá splátka v sume 900,- eur mala byť uhradená z hypotekárneho úveru poskytnutého Poštovou bankou, a.s. na bankový účet označený žalovanými. Podľa čl. IX, bodu 1. zmluvy majú predávajúci právo od zmluvy odstúpiť v prípade, ak do 15 dní od podpisu zmluvy nebude v plnej výške kúpna cena zaplatená. Podľa čl. IX, bodu 4. zmluvy odstúpenie od zmluvy treba druhej strane doručiť písomne a odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje a každý z účastníkov je povinný
vydať druhému všetko, čo podľa nej dostal. Pri vydávaní sa primerane použije ust. § 560 Občianskeho zákonníka. Listom zo dňa 06.11.2020 žalovaní žalobcom oznámili odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa 19.10.2020 z dôvodu neuhradenia druhej splátky dohodnutej kúpnej ceny. Výzvou zo dňa 15.12.2020 žalobcovia prostredníctvom právneho zástupcu vyzvali žalovaných na vrátenie sumy 2.000,- eur ako splátky kúpnej ceny. Z listu F. F. zo dňa 19.11.2020 adresovaného žalobcovi v 1. rade, je zrejmé, že rezervačná záloha, ktorú žalobcovia uhradili po podpise zmluvy na rezervovanie nehnuteľnosti zo dňa 15.08.2020, bola použitá na vyplatenie zmluvnej pokuty, ktorá prináleží sprostredkovateľovi podľa čl. V. ods. 1 zmluvy na rezervovanie nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie uzavrel, že pokiaľ žalovaní odstúpili od uzavretej zmluvy, sú povinní vrátiť žalobcom všetky plnenia, ktoré boli žalobcami z titulu uzavretej kúpnej zmluvy poskytnuté. Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že žalobcovia uhradili sumu 2.000,- eur sprostredkovateľovi, nakoľko žalovaní v kúpnej zmluve výslovne potvrdili, že je to splátka kúpnej zmluvy. Realitný maklér, sprostredkovateľ, tak bol len platobným miestom. Pokiaľ sa žalovaní odvolávajú na existenciu zmluvy o rezervovaní nehnuteľnosti, z vyjadrení strán aj svedka F. možno konštatovať, že bola uzavretá, avšak ani jedna zo strán túto zmluvu nepredložila ani neoznačila ako dôkaz. Navyše, pokiaľ žalovaní v kúpnej zmluve potvrdili, že suma uhradená sprostredkovateľovi je splátkou kúpnej ceny, tento dôkaz sa javí byť nadbytočným, nakoľko predmetom sporu nie je nárok z titulu zmluvnej pokuty a sprostredkovateľ nie je stranou sporu. Akékoľvek ním konštatované nároky sú tak pre prejednávanú vec irelevantné obzvlášť za predpokladu, že zmluve o rezervovaní nehnuteľnosti predchádzala zmluva o sprostredkovaní, ktorej žalobcovia rovnako neboli zmluvnou stranou. Keďže žalovaní nemajú nárok na zmluvnú pokutu, nakoľko kúpna zmluva žiadne takého ustanovenie neobsahuje, nevrátením sumy 2.000,- eur sa na úkor žalobcov bezdôvodne obohatili, pretože získali majetkový prospech plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol.
4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešným žalovaným priznal voči žalobcom nárok na plnú (100 %) náhradu trov konania.
5. Proti rozsudku podali odvolanie žalovaní v 1. a 2. rade z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. Podľa názoru žalovaných súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil vykonané dokazovanie, z ktorého vyvodil také skutkové závery, ktorý v ňom nemajú oporu. Pritom po skutkovej stránke neboli medzi sporovými stranami v zásade takmer žiadne rozpory. Na základe tohto skutkového omylu súd vec nesprávne hmotnoprávne kvalifikoval a následne dospel k mylnému výroku rozhodnutia. Žalovaní v 1. a 2. rade poukázali na to, že strany sporu uzavreli dňa 15.08.2020 trojstrannú Rezervačnú zmluvu s realitnou kanceláriou, v ktorej sa dohodli na odplatnom prevode bytu z bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov. Túto zmluvu podpísali žalovaní v 1. a 2. rade, zástupca realitnej kancelárie, žalobca v 1. rade, žalobkyňa v 2. rade zmluvu nepodpísala. Ku kúpe bytu nedošlo a to výlučne z dôvodov na strane žalobcov - neposkytnutie hypoúveru, neuzavretie kúpnej zmluvy a nezaplatenie zostatku kúpnej ceny v dohodnutom termíne 09.10.2020. Tento skutkový záver vyplýva zo samotnej Rezervačnej zmluvy (čl. III a V) a ani samotní žalobcovia netvrdili a nepreukazovali, že by kúpnu zmluvu v dohodnutom termíne uzavreli, alebo chceli uzavrieť a tiež ani to, že by došlo k zaplateniu kúpnej ceny. Tomuto skutkovému záveru korešponduje aj výpoveď konateľa realitnej kancelárie, svedka F.. Skutkovo tiež nie je sporné, že žalobcovia zaplatili sumu 2.000,- eur v prospech účtu realitnej kancelárie ako preddavok a súčasne ako zábezpeku splnenia povinnosti uzavrieť kúpnu zmluvu. Nesporným je aj to, že táto suma nebola realitnou kanceláriou žalobcom vrátená, napriek tomu, že k uzavretiu kúpnej zmluvy napokon nedošlo. Je pravdou, že preddavok je časťou kúpnej ceny. Je tiež pravdou, že v prípade odstúpenia od zmluvy sú strany povinné vrátiť si všetko, čo na jej základe dostali. Je pravdou aj to, že žalobcovia zaplatili preddavok na účet realitnej kancelárie ako platobného miesta a nakoľko bol preddavok súčasťou kúpnej ceny, bol de iure zaplatený žalovaným. Pokiaľ by teda došlo k neuzavretiu kúpnej zmluvy z dôvodu vyššej moci, alebo z dôvodu na strane žalovaných, boli by žalovaní povinní tento preddavok žalobcom vrátiť a následne sa vyporiadať s kanceláriou. K tomuto však preukázateľne nedošlo, nakoľko neuzavretie kúpnej zmluvy zavinili žalovaní. Podľa čl. 5. ods.1 Rezervačnej zmluvy, „ak nedôjde k uzavretiu kúpnej zmluvy z dôvodov na strane záujemcov (žalobcov), sprostredkovateľ (kancelária) má voči nim právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške zloženého preddavku“. Toto ustanovenie zmluvy sa týka žalobcov, nie žalovaných. Nie je teda pravdivý záver súdu o tom, že žalobcovia neboli účastníkmi Rezervačnej
zmluvy a že medzi nimi a kanceláriou neexistoval žiadny právny vzťah. Tým, že Rezervačnú zmluvu podpísal žalobca v 1. rade ako manžel žalobkyne v 2. rade, vstúpil do právneho vzťahu s realitnou kanceláriou a so žalovanými. Žalovaní v 1. a 2. rade vyjadrili nesúhlas aj so závermi súdu prvej inštancie obsiahnutými v bode 29. odôvodnenia. Dodali, že nikdy netvrdili, že by mali nárok na zmluvnú pokutu. Nárok na zmluvnú pokutu má kancelária voči žalobcom, a to podľa čl. 5.1. Rezervačnej zmluvy. Nevedno potom na základe akého právneho dôvodu majú žalovaní vrátiť peniaze, ktoré nedostali. Navyše, pokiaľ by naozaj nebol daný dôvod na zmluvnú pokutu, mala byť pasívne legitimovaná kancelária, voči ktorej mohli žalobcovia toto namietať. Žalovaní nemajú s ich nárokom skutkovo ani hmotnoprávne nič spoločné Na základe toho žalovaní v 1. a 2. rade navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo aby ho zmenil tak, že žalobu zamietne.
6. K odvolaniu žalovaných v 1. a 2. rade sa vyjadrili žalobcovia v 1. a 2. rade, ktorí uviedli, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považujú za vecne správne, a preto navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny. Podľa názoru žalobcov sa súd prvej inštancie správne vysporiadal so všetkými skutočnosťami uvádzanými v konaní, správne vyhodnotil zistený skutkový stav, vec správne právne posúdil, a preto aj správne rozhodol. Žalobcovia poukázali na to, že podľa žalovaných sa podstata sporu viaže k uzavretej trojstrannej rezervačnej zmluve zo dňa 15.08.2020. Takéto posúdenie veci žalovanými je v rozpore so základom nároku uplatneným žalobcami. Súd prvej inštancie výslovne uviedol v bode 1. odôvodnenia, že skutkovým základom podanej žaloby je uzavretá kúpna zmluva zo dňa 19.10.2020, na základe ktorej žalobcovia zaplatili časť kúpnej ceny vo výške 2.000,- eur, ktorá síce bola platená pred samotným uzavretím tejto kúpnej zmluvy, na základe rezervačnej zmluvy, ktorú uvádzajú žalovaní v odvolaní, avšak ktorá časť kúpnej ceny sa od okamihu kúpnej zmluvy započítala na prvú časť kúpnej ceny. Súd správne konštatoval, že kúpna zmluva bola riadne uzavretá, od tejto bolo žalovanými riadne jednostranne odstúpené, čo žalobcovia jednoznačne akceptovali a nepodali žiadnu žalobu o neplatnosť odstúpenia s tým, že žalovaní následne predali byt inému záujemcovi. Preto súd správne právne vyhodnotil nárok spôsobom popísaným v bodoch 11. až 16. odôvodnenia rozhodnutia, ako aj v bodoch 27. a 29., čo viedlo k tomu, že žalobe vyhovel.
7. Žalovaní v ďalšom vyjadrení zotrvali na doterajšej argumentácii.
8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a násl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a zistil, že nie sú splnené podmienky ani pre potvrdenie, ani pre zmenu napadnutého rozsudku.
9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov viažúcich sa k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnemu právnemu posúdeniu veci súdom prvej inštancie a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných je dôvodné.
10. Podstatou námietok žalovaných je tvrdenie o skutkovom omyle súdu prvej inštancie, ktorý im uložil povinnosť zaplatiť žalobcom sumu 2.000,- eur predstavujúcu prvú časť kúpnej ceny podľa čl. VII. bod 1 kúpnej zmluvy zo dňa 19.10.2020 uzavretej medzi žalovanými v 1. a 2. rade ako predávajúcimi a žalobcami v 1. a 2. rade ako kupujúcimi, predmetom ktorej bol byt č. X s príslušenstvom na H. XXX/ XX vo C.. V zmysle tohto zmluvného dojednania kupujúci, t. j. žalobcovia v 1. a 2. rade prvú časť kúpnej ceny už uhradili po podpísaní Zmluvy na rezervovanie nehnuteľnosti, čo predávajúci, t. j. žalovaní v 1. a 2. rade potvrdili svojimi podpismi na tejto kúpnej zmluve. O existencii trojstrannej rezervačnej zmluvy uzavretej medzi žalovanými v 1. a 2. rade, žalobcom v 1. rade a realitnou kanceláriou zmieňuje nielen kúpna zmluva, ale aj výpoveď svedka, realitného makléra F. F. a rovnako jeho list zo dňa 19.11.2020, z ktorého vyplýva, že rezervačná záloha bola použitá na vyplatenie zmluvnej pokuty, ktorá prináleží sprostredkovateľovi. K uvedeným okolnostiam došlo z dôvodu na strane žalobcov v 1. a 2. rade, ktorí nezaplatili kúpnu cenu, preto žalovaní v 1. a 2. rade ako predávajúci odstúpili od kúpnej zmluvy. Po odstúpení od kúpnej zmluvy si žalobcovia uplatnili nárok na vrátenie prvej časti kúpnej ceny v sume 2.000,- eur od žalovaných, t. j. predávajúcich.
11. Zistenie skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi
overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012).
12. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010).
13. Za danej situácie je odvolací súd toho názoru, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav. Je nepochybné, že v danom prípade bola v čl. IX. Bod 1. Kúpnej zmluvy dojednaná pre predávajúceho možnosť odstúpenia od zmluvy v prípade, ak do 15 dní od podpisu kúpnej zmluvy nebude v plnej výške zaplatená kúpna cena. Keďže tieto okolnosti nastali, žalovaní v 1. a 2. rade ako predávajúci listom zo dňa 06.11.2020 adresovaným žalobcom odstúpili od kúpnej zmluvy. Žalovaní o tomto jednostrannom právnom úkone mali vedomosť, pretože naň reagovali listom zo dňa 15.12.2020, v ktorom žiadali žalovaných o vrátenie prvej časti kúpnej ceny vo výške 2.000,- eur. Odstúpením od zmluvy sa v zmysle § 48 ods. 2 zmluva od začiatku zrušuje. Právne dôsledky odstúpenia od zmluvy majú vo vnútri daného vzťahu tie dôsledky, že zmluvné strany sa musia navzájom vyporiadať podľa zásad o bezdôvodnom obohatení podľa § 451 a násl. Občianskeho zákonníka.
14. Za bezdôvodné obohatenie zákon považuje aj plnenie, ktorého právny dôvod pôvodne existoval, avšak následne odpadol v dôsledku inej právnej skutočnosti významnej pre trvanie záväzku. Najčastejšie je ním zrušenie zmluvy, a to napríklad aj v podobe odstúpenia od zmluvy. Kto je v rámci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie pasívne legitimovaný (kto je obohateným), vyplýva potom z ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka; je ním ten, ktorého majetok sa na úkor druhého neoprávnene zväčšil, alebo u koho nedošlo k zmenšeniu majetku, hoci k tomu malo v súlade s právom dôjsť.
15. Súd prvej inštancie vychádzal len zo zmluvných dojednaní kúpnej zmluvy. Pritom samotné znenie kúpnej zmluvy obsahovalo dojednanie týkajúce sa Zmluvy na rezervovanie nehnuteľnosti, po podpise ktorej žalobcovia uhradili prvú časť kúpnej ceny vo výške 2.000,- eur. Žalovaní sa bránili tým, že túto sumu nikdy neobdržali a že ju prijala realitná kancelária, ktorú skutočnosť potvrdil v rámci svedeckej výpovede svedok F., a to titulom zmluvnej pokuty odvolávajúc sa na Zmluvu na rezervovanie nehnuteľnosti. Predmetná zmluva sa podľa názoru odvolacieho súdu javí ako významná z hľadiska posúdenia pasívnej vecnej legitimácie.
16. Vychádzajúc z uvedeného tak zásadnou skutkovou otázkou ostáva, kto sa na úkor žalobcov bezdôvodne obohatil a či vôbec sa bezdôvodne obohatil. Je potrebné dodať, že žalovaní neprijali sumu 2.000,- eur. Ich majetok sa nezväčšil a v ich prípade ani nemalo dôjsť k zmenšeniu majetku. Ubudlo z majetkovej sféry žalobcov. Skutočnosť, či realitná kancelária bola len platobným miestom, ako to uzavrel súd prvej inštancie, je možné zodpovedať len v kontexte Zmluvy na rezervovanie nehnuteľnosti, na ktorú sa žalovaní odvolávali a ktorej existenciu potvrdil realitný maklér.
17. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav, nemohol ani správne interpretovať ustanovenia o bezdôvodnom obohatení. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s použitím ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
18. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne posúdiť nárok žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovaným, ustáliť otázku pasívnej vecnej legitimácie v spore, a to najmä s poukazom na zmieňovanú Zmluvu o rezervovaní nehnuteľnosti. Zároveň bude povinnosťou strán sporu bdieť pri realizovaní prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany tak, aby naplnili ich očakávania. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude náležite svoje rozhodnutie odôvodniť s odkazom na konkrétne skutkové okolnosti. Zároveň rozhodne aj o všetkých trovách konania (§ 396 ods. 3 CSP).
19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP)