Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Sf-7-2025.pdf
PDF · 80.21 KB
Case nature
Subarea
1Sf/7/2025
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: PHOENIX Zdravotnícke zásobovanie, a.s., so sídlom Pribylinská 2/A, Bratislava, IČO: 34 142 941, zastúpeného Ernst & Young Law s. r. o., so sídlom Žižkova 9, Bratislava, IČO: 47 255 960, proti žalovanému: Úrad pre vybrané hospodárske subjekty, so sídlom Radlinského 37, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100564171/2025 zo dňa 10.02.2025, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 27.02.2025, takto
r o z h o d o l :
Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 27.02.2025, doručenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 28.02.2025, domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100564171/2025 zo dňa 10.02.2025, ktorým mu žalovaný podľa § 9 ods. 5 zákona č. 235/2012 Z. z. o osobitnom odvode z podnikania regulovaných odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov na základe vykonania zúčtovania odvodov určil nedoplatok zo zúčtovania odvodov v sume 375.421,70 Eur za odvodové obdobia patriace do účtovného obdobia od 01.02.2018 do 31.01.2019 s tým, že žalobca je povinný zaplatiť nedoplatok zo zúčtovania odvodov do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.
2. Žalobca v správnej žalobe navrhol, aby jej správny súd priznal odkladný účinok podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Návrh odôvodnil tým, že síce samotná skutočnosť, že žalobca je povinný do 15 dní od doručenia napadnutých rozhodnutí uhradiť sumu 698.517,80 Eur (celková suma po sčítaní všetkých rozhodnutí žalovaného) nie je dostatočným dôvodom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, aj keď ide o sumu, ktorá má podstatný vplyv na podnikanie žalobcu, a teda žalobcovi hrozí závažná ujma, rozhodovacia činnosť súdov dospela k záveru, že v situácii, keď prebieha súdne konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, ktorým bola vyrubená daň, s poukazom na žalobnú námietku o podstatnom porušení práv daňového subjektu v konaní, predchádzajúcom vydaniu rozhodnutia, je vo veci dôvodné návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyhovieť. Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané podľa zákona o osobitnom odvode a žalovaný tým odňal žalobcovi právo na riadny opravný prostriedok spojený s odkladným účinkom, žalovaný závažným spôsobom porušil práva žalobcu v konaní predchádzajúcom vydaniu rozhodnutia. Toto porušenie a nezákonnosť postupu žalovaného sa bez ďalšieho javí byť zrejmé, keďže neexistuje žiadny zákonný podklad pre postup žalovaného, kedy po vykonaní daňovej kontroly podľa Daňového poriadku nepokračuje správca dane ďalej vo vyrubovacom konaní podľa Daňového poriadku, ale bez akejkoľvek argumentácie vydá rozhodnutie podľa zákona o osobitnom odvode a odníme žalobcovi jeho procesné práva. Existencia značnej finančnej ujmy, ktorá hrozí žalobcovi výkonom rozhodnutia žalovaného, v spojení so závažnými porušeniami procesných práv žalobcu v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia, spoločne zakladajú existenciu hrozby závažnej ujmy a nenapraviteľného následku. Žalobca tiež uviedol, že neexistujú žiadne dôvody, pre ktoré by mohlo byť priznanie odkladného účinku správnej žaloby v rozpore s verejným záujmom.
3. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 24.04.2025, ktoré bolo správnemu súdu doručené dňa 24.04.2025 spolu s administratívnym spisom, k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že sa s ním nestotožňuje, nakoľko rozhodnutia o zúčtovaní z nedoplatkov odvodov boli vydané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a s ohľadom na ekonomickú výkonnosť podniku žalobcu, nepovažuje žalovaný nedoplatok zo zúčtovania odvodov za značnú hospodársku a finančnú škodu. Žalovaný poukázal na to, že žalobca je vybraným hospodárskym subjektom, ktorý spĺňa podmienku podľa § 6 ods. 2 písm. g) zákona č. 35/2019 Z. z. a je daňovým subjektom, ktorý dosiahol za každé z dvoch po sebe nasledujúcich zdaňovacích období ročný obrat 40.000.000,- Eur a viac. Žalobca osobitný odvod neplatil od účinnosti zákona o osobitnom odvode (t. j. od 01.09.2012) a žalovaný vyrubil nedoplatok zo zúčtovania odvodov len za odvodové obdobia, kedy disponoval povolením na výkon v oblasti farmácie od Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky a nie za celé odvodové obdobia. Žalovaný mal za to, že žalobca nepreukázal, že by výkon napadnutého rozhodnutia spôsobil žalobcovi značnú hospodársku škodu či finančnú škodu, a preto nie je dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
4. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
5. Podľa § 185 písm. a) SSP správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
6. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
7. Podľa § 149 ods. 2 SSP písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.
8. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže byť ani podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. Správny súd uvádza, že pri rozhodovaní o takomto návrhu musí byť na podklade predložených dôkazov osvedčené, že priznaním odkladného účinku správnej žalobe dôjde k spravodlivej ochrane práv žalobcu, resp. sa zabráni vzniku závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne inému vážnemu nenapraviteľnému následku, a zároveň rozhodnutie nebude v rozpore s verejným záujmom. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe správny súd žiadnym spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z § 185 SSP.
9. Inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP a zároveň má dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Návrh nemôže byť formálny resp. abstraktný. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30.05.2018). Správny súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. US 364/2017 zo dňa 30.05.2017, z ktorého vyplýva, že preukázanie hrozby závažnej ujmy treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku.
10. Návrh na priznanie odkladného účinku musí obsahovať všeobecné náležitosti podania (§ 57 ods. 1 SSP) a zároveň dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti je kľúčovým pojmom „hrozba závažnej ujmy“, ktorej preukázanie dopadá na ťarchu toho, kto podáva návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Hrozba závažnej ujmy ako jeden z materiálnych znakov (okrem nej aj súlad s verejným záujmom) je ťažiskom celého tohto „čiastkového konania“ a od jej preukázania závisí, či súd prizná správnej žalobe odkladný účinok alebo návrh zamietne. Hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Musí ísť teda o hrozbu závažnej ujmy na subjektívnych právach žalobcu. Vznik ujmy musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom, či iným právnym následkom plynúcim z rozhodnutia orgánu verejnej správy. Základným zmyslom odkladného účinku nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy bola konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená možnosť faktického výkonu hospodárskej činnosti konkrétneho subjektu alebo ohrozená samotná jeho existencia (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžfk/24/2017 z 13.06.2018).
11. S prihliadnutím na § 185 písm. a) SSP správny súd v danej veci posudzoval, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca ako dôvod pre vyhovenie jeho návrhu uviedol, že výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí značná finančná ujma a nenapraviteľný následok. Na podporu svojich tvrdení však žalobca neuviedol žiadne ďalšie dôvody a nepredložil ani žiadne dôkazy. Správny súd uvádza, že samotná suma určeného nedoplatku zo zúčtovania odvodov sama osebe neosvedčuje hrozbu značnej finančnej ujmy a nenapraviteľného následku na strane žalobcu. Hrozbu žalobcom tvrdenej značnej finančnej ujmy by bolo možné posúdiť len v kontexte celkovej aktuálnej majetkovej situácie žalobcu, ktorú však správnemu súdu nepreukázal.
12. Správny súd konštatuje, že žalobca k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepredložil žiadne dôkazy, na základe ktorých by súd mohol vyvodiť záver o osvedčení existencie dôvodov hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody, prípadne iného nenapraviteľného následku, ktorá žalobcovi v prípade okamžitého výkonu alebo v dôsledku iných právnych následkov napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí.
13. Správny súd poukazuje na to, že dôkazné bremeno nesie výhradne žalobca a nie je povinnosťou súdu nahrádzať aktivitu žalobcu. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Je výhradne na žalobcovi, aby hroziacu závažnú ujmu správnemu súdu dostatočne osvedčil, a to preukázaním konkrétnych dôsledkov, nie len všeobecnými tvrdeniami.
14. K argumentácií žalobcu ohľadom nezákonnosti rozhodnutia žalovaného a postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, správny súd uvádza, že pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe správny súd žiadnym spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z § 185 SSP. Námietky žalobcu vo vzťahu k zákonnosti napadnutého rozhodnutia a postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, v štádiu rozhodovania súdu o podanom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, preto ako relevantný dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe neobstoja. Zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia môže byť predmetom prieskumu zo strany súdu až vo veci samej, nie však v štádiu posudzovania existencie dôvodov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zmysle § 185 písm. a) SSP. Správny súd sa pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nemôže zaoberať námietkami, ktoré k meritu veci smerujú.
15. Správny súd poukazuje aj na ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorým je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca túto skutočnosť v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nijakým spôsobom neosvedčil.
16. Správny súd odkazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 479/2017-44 zdôrazňuje, že verejný záujem možno vymedziť ako záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť za obecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší prínos pre maximálny počet subjektov. Osobný záujem je úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec pre vlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými
alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov. Osobný záujem reprezentuje finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho individuálneho prínosu.
17. Na základe vyššie uvedeného správny súd podľa § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby zamietol.
18. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).