Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/158/2024

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Čisovského a členov senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Rastislava Pellu v spore žalobcu: A. B., s miestom podnikania C. XXX, XXX XX C., IČO: 50997700, zastúpený JUDr. Michaelom Medviďom, advokátom so sídlom Wurmova 1131/4, 040 01 Košice, IČO: 42245672, proti žalovanému: EPA BAU s.r.o., so sídlom D. XXX, XXX XX D., IČO: 53911342, zastúpený JUDr. Dušanom Pavčíkom, advokátom so sídlom Kuzmányho 57, Košice, IČO: 31262961, v konaní o zaplatenie 23.179,50 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. -111 zo dňa 02.07.2024, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok Okresného súdu Prešov, č.k. -111 zo dňa 02.07.2024 v napadnutom I. a III. výroku a v zrušenom rozsahu vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len súd alebo súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 23.177,50 Eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 23.177,50 Eur od 11.03.2024 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 23.179,50 eur s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 23.179,50 eur od 11.03.2024 do zaplatenia a na náhradu trov konania.

3. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že na základe Zmluvy o dielo č. 2024/22 medzi žalobcom a žalovaným, v ktorej dojednali cenu 25 eur/1hod práce, vykonával so svojimi subdodávateľmi - fyzickými osobami na základe objednávky žalovaného práce v Nemecku v meste Jetzendorf a to podľa potvrdenia o odpracovaných hodinách v období od 08.01.2024 do 14.01.2024, od 15.01.2024 do 21.01.2024, od 22.01.2024 do 28.01.2024, od 29.01.2024 do 04.02.2024, od 05.02.2024 do 08.02.2024, a za vykonané práce vystavil žalovanému faktúru č. 20240004, splatnú 25.02.2024, na sumu 19.554,50 eur (celková cena za vykonané práce na diele podľa podkladov preukazujúcich odpracované hodiny v meste Jetzendorfe je 31.927,50 eur, pretože im stiahli z posledných 2 faktúr 30%, z uvedenej sumy žalobca uhradil žalovanému za prvý týždeň 8.625 eur, zostatok je 23.302,50 eur. Od uvedenej sumy žalovaný odpočítal cenu za ubytovanie 3.750 eur a teda výsledná suma na úhradu je 19.554,50 eur). Ďalej uviedol, že jeho pracovníci vykonávali pre žalovaného na základe objednávky žalovaného práce v Nemecku v meste Mittelbrunn v období 12.02.2024 - 16.02.2024 a 14.02.2024 - 22.02.2024 a za vykonané práce vystavil žalovanému faktúru č. 20240003 na sumu 3.625 eur, splatnú dňa 10.03.2024 (v meste Mittelbrunn mal žalobca len dvoch svojich ľudí počas dvoch týždňov a to A. E. a F. G.. Za prvý týždeň

mali 72 odpracovaných hodín čo predstavuje 1.800 eur. Za druhý týždeň mali 86 odpracovaných hodín čo predstavuje 2.150 eur. Spolu 3.950 eur - 325 eur ubytovanie = 3.625 eur). Žalovaný mu teda doposiaľ neuhradil faktúru č. 20240004 zo dňa 11.02.2024 na sumu 19.554,50 eur a rovnako tak aj faktúru č.20240003 zo dňa 25.02.2024 na sumu 3.625 eur.

4. Žalovaný v podanom odpore k žalobe uviedol, že s uplatnenou výškou nesúhlasí. Potvrdil, že so žalobcom uzavrel dňa 02.01.2024 Zmluvu o dielo č. 2024/22, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu vykonať v prospech žalovaného stavebné dokončovacie a elektroinštalačné práce pri realizácii interiérov a exteriérov podľa zmluvy a príloh zmluvy na jednej strane, a záväzok žalovaného zaplatiť za riadne vykonané práce odmenu vo výške 25 eur za každú odpracovanú hodinu. Uvedené práce boli realizované pre Hlavného objednávateľa v Nemecku podľa tam platných technických noriem a predovšetkým podľa pokynov a požiadaviek Hlavného objednávateľa t. j. Zadávateľa objednávky v Nemecku. V zmysle Prílohy č. 1 k zmluve, ktorá tvorí jej neoddeliteľnú súčasť, mal žalobca vykonávať spomínané práce podľa pokynov Hlavného objednávateľa/Zadávateľa: adisam Baugellschaft mbH, Zamdorfestraße 100a, 81677 Műnchen, Nemecko, v termíne od 08.01.2024 do 31.06.2024 na mieste/ stavbe: Neu-Wohnbau, Pfaffehofener Straße 3, 853 05 Jetzendorf, Nemecko. Žalobca na predmetný projekt so svojimi spolupracovníkmi aj nastúpil, avšak nevykonal ho podľa zmluvy a pokynov Hlavného objednávateľa. Žalobca tieto práce vykonal nesprávne, na mieste výkonu prác spôsobil Hlavnému objednávateľovi škodu, ktorá bola zo strany nemeckého partnera žalovaného (Hlavného objednávateľa) predbežne vyčíslená na sumu 75.290 eur. Okamžite po tom, ako Hlavný objednávateľ kontaktoval a konfrontoval žalovaného s uvedenou skutočnosťou, žalovaný obratom kontaktoval aj žalobcu s tým, že platby za uvedený projekt sú zo strany Hlavného objednávateľa pozastavené, nakoľko prebieha šetrenie a vyčísľovanie škôd po práci, ktorú po sebe zanechal práve žalobca a jeho spolupracovníci. Táto skutočnosť bola dôvodom, pre ktorý žalovaný doposiaľ neuhradil žalobcovi faktúru č. 20240004 zo dňa 11.02.2024 na sumu 19.554,50 eur a rovnako tak aj faktúru č.20240003 zo dňa 25.02.2024 na 3.625 eur. O pozastavení platieb zo strany Hlavného objednávateľa bol žalobca zo strany žalovaného ihneď informovaný telefonicky aj e-mailovou správou. Dňa 09.02.2024 o 21:22 hod. zaslal žalovaný žalobcovi e-mail, kde mu oznámil komplikácie na projekte, kde žalobca a jeho spolupracovníci pracovali, ako aj na úpravu splatnosti faktúr. Žalovaný preposlal žalobcovi celú komunikáciu s nemeckým Hlavným objednávateľom, teda o vzniku škody, ako aj posunutí splatnosti faktúr (teda aj ich úhrad) žalobca veľmi dobre vedel. V predmetnej e-mailovej správe žalovaný žalobcu vyzval na vyhotovenie stavebného denníka v nemeckom jazyku, prípadne aj fotodokumentáciu, pričom stavebný denník žalobca nevyhotovil. Rovnako e-mailovou správou zo dňa 20.02.2024 o 10:49 hod. žalovaný upovedomil žalobcu, že zaslal Hlavnému objednávateľovi upomienku, ktorú žalovaný žalobcovi preposlal na vedomie. Žalovaný informoval žalobcu, že všetky platby z dôvodu výskytu veľkého množstva chýb a vzniknutých škôd na stavbe, kde žalobca s jeho spolupracovníkmi pracovali, sú pozastavené a požiadal žalobcu o trpezlivosť (dôkaz: 2 x e-mailová správa zaslaná žalobcovi zo strany žalovaného, časť v nemeckom jazyku). V zmysle čl. IV. bodu 8. Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že objednávateľ nie je v omeškaní s lehotou splatnosti po dobu, po ktorú nemohol svoju povinnosť plniť následkom okolností vzniknutých na strane zhotoviteľa. Žalovaný ďalej poukázal na čl. V. bodu 1. Zmluvy, čl. V. bodu 2. Zmluvy, čl. V. bodu 3. Zmluvy, čl. V. bodu 5. Zmluvy. Z ustanovení čl. V. Zmluvy je zrejmé, že žalobca zodpovedá za škody, ktoré vznikli pri realizácií dotknutých prác, preto je na mieste, že žalovaný neuhradil žalobcovi ním vystavené faktúry po tom, čo mu nemecký Hlavný objednávateľ vznik takýchto škôd oznámil a zaslal ich predbežné vyčíslenie. Dôsledkom spôsobu výkonu týchto prác zo strany žalobcu v rámci realizácii diela podľa zmluvy, vznikla škoda, za ktorú po jej exaktnom vyčíslení žalobca v zmysle zmluvy aj zodpovedá. Preto v spojení s vyššie uvedeným čl. IV. bodom 8 Zmluvy žalobca nemal v čase podania žaloby hmotnoprávny nárok na zaplatenie ním vystavených faktúr (hoci splatných) a žalovaný ani neporušil svoju zmluvnú povinnosť podľa zmluvy. Hlavný objednávateľ / Zadávateľ oznámil žalovanému vznik škody začiatkom februára 2024, čo žalovaný začal obratom riešiť a upovedomil o tejto skutočnosti aj žalobcu. Hlavný objednávateľ konštatoval realizáciu diela, teda vykonávanie dotknutých prác žalobcom a jeho spolupracovníkmi ako „strašné“, čo bližšie vysvetľuje v e-mailovej komunikácii. Dňa 15.03.2024 Hlavný objednávateľ zaslal žalovanému súpis škôd, ktoré boli spôsobené žalobcom a jeho spolupracovníkmi pri realizácii diela v meste Jetzendorf v Nemecku. Z uvedeného rozpisu škôd je zrejmé, že ide o škody závažné a nie nepatrné. Súhrnný výpočet škôd, vyčíslených Hlavným objednávateľom, tak predstavuje celkom sumu vo výške 75.290 eur. Nakoľko komunikácia medzi Hlavným objednávateľom a žalovaným prebiehala v nemeckom jazyku, pre účely tohto súdneho konania dal žalovaný predmetnú e-mailovú komunikáciu, vrátane vyčíslenia škody úradne

preložiť z jazyka nemeckého do jazyka slovenského (dôkaz: úradný preklad vyčíslenia škody a e- mailovej komunikácie príloha č. 2).

5. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním (predloženými listinnými dôkazmi a to Zmluva o dielo zo dňa 02.01.2024 č. l. 11-14, príloha k zmluve č. l. 15, faktúra č. 202400004 č. l. 16, faktúra č. l. 21, vyjadrenie žalovaného č. l. 30-31, prílohy č. l. 35-46, vyjadrenie žalobcu č. l. 53 a vyjadrenie žalovaného č. l. 53 + prílohy na č. l. 85. Zároveň v rámci označenia vykonaného dokazovania súd prvej inštancie nie celkom zrozumiteľne uviedol, že „ďalej listiny žalobcu č. l. 17-19 nie sú v slovenskom jazyku a taktiež č. l. 22-23, tieto strany nerozporujú, čiže súd ich berie do úvahy, to sa týka aj súpisu prác, ktoré sám žalovaný potvrdil, že boli vykonané a taktiež listina č. l. 84 je v nemeckom jazyku, ale strany nerozporujú. Mail - 2.str., č. l. 35 - príloha k odporu, súd na túto prílohu nebude prihliadať, keďže nie je v slovenskom jazyku“. ), zistil skutkový stav, podľa ktorého: 5.1. Strany sporu uzatvorili Zmluvu o dielo č. 2024/22, v ktorej dojednali cenu 25 eur za jednu hodinu práce. Žalobca vykonával so svojimi subdodávateľmi - fyzickými osobami na základe objednávky žalovaného práce v Nemecku, v meste Jetzendorf, a to podľa potvrdenia odpracovaných hodín v období 08.01.2024 do 14.01.2024, od 15.01.2024 do 21.01.2024, od 22.01.2024 do 28.01.2024, od 29.01.2024 do 04.02.2024 a od 05.02.2024 do 08.02.2024 a za vykonané práce žalobca vystavil žalovanému faktúru, ktorá bola splatná 25.02.2024 na sumu 19.554,50 eur. Súčasne pracovníci žalobcu vykonávali pre žalovaného na základe objednávky žalovaného práce v Nemecku v meste Mittelbrunn v období od 12.02.2024 do 16.02.2024 a od 14.02.2024 do 22.02.2024 a za vykonané práce žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 2024/003 na sumu 3.625 eur. Práce boli preberané a v prípade, že nemecký stavbyvedúci videl nedostatky, hodiny vo výkaze boli krátené, o čom svedčí výkaz z 08.02.2024 a z 03.02.2024. Žalovaný predmetné faktúry neuhradil z dôvodu, že žalobca práce vykonal nesprávne, na mieste výkonu prác spôsobil Hlavnému objednávateľovi škodu, ktorá bola zo strany Hlavného objednávateľa predbežne vyčíslená na sumu 75.290 eur. 6. Súd prvej inštancie vec po právnej stránke posúdil podľa ustanovení , , , , článku V. bod 1ej zmluvy a žalobe v časti o zaplatenie sumy 23.177 s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 23.177,50 eur od 11.03.2024 do zaplatenia vyhovel a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

6.1. Súd prvej inštancie z hľadiska právneho posúdenia uviedol, že v danej právnej veci bolo nesporným, že strany uzavreli Zmluvu o dielo 2024/22, v ktorej dojednali cenu 25 eur za jednu hodinu práce. Taktiež nesporným bolo, že žalobca vykonával so svojimi subdodávateľmi - fyzickými osobami na základe objednávky žalovaného práce v Nemecku, v meste Jetzendorf, a to podľa potvrdenia odpracovaných hodín v období 08.01.2024 do 14.01.2024, od 15.01.2024 do 21.01.2024, od 22.01.2024 do 28.01.2024, od 29.01.2024 do 04.02.2024 a od 05.02.2024 do 08.02.2024 a za vykonané práce žalobca vystavil žalovanému faktúru, ktorá bola splatná 25.02.2024 na sumu 19.554,50 Eur. Ďalej pracovníci vykonávali pre žalovaného na základe objednávky žalovaného práce v Nemecku v meste Mittelbrunn v období od 12.02.2024 do 16.02.2024 a od 14.02.2024 do 22.02.2024 a za vykonané práce žalobca vystavil faktúru č. 2024/003 na sumu 3.625 eur. Práce boli preberané a v prípade, že nemecký stavbyvedúci videl nedostatky, hodiny vo výkaze boli krátené, o čom svedčí výkaz z 08.02.2024 a z 03.02.2024. Z predloženého súpisu nedostatkov, ktoré boli spomínané predtým, nevyplýva, v akom období mali tieto nedostatky vzniknúť a žalovaný ich dodatočne nepredložil.

6.2. Vo vzťahu k argumentácii žalovaného súd prvej inštancie uviedol, že pohľadávka žalovaného, ktorú uvádza ako údajnú výšku spôsobenej škody vo výške 75.290 eur nie je zo strany žalovaného preukázaná. Mal za to, že žalovaný dostatočným spôsobom nepreukázal výšku spôsobenej škody, ohľadom popretia uplatneného nároku neuniesol dôkazné bremeno a zo strany žalovaného nedošlo k účinnému popretiu nároku, ani čo do dôvodu, ani čo do výšky.

6.3. K žalovaným namietaným viacerým porušeniam zmluvných povinností tak, ako ich špecifikoval v podanom odpore, súd skonštatoval, že predmetom konania nie je zodpovednostný nárok, ktorý by mal svoj základ v porušení právnej povinnosti, a preto procesnú obranu žalovaného v tejto časti vyhodnotil ako irelevantnú, ktorá nemá dopad na žalobcom uplatnený nárok a nemá vplyv na povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi dohodnutú cenu diela. Na takto dohodnutú povinnosť zaplatiť cenu diela súd vykonal dokazovanie so záverom, že žalobca svoj nárok uplatnený v konaní spoľahlivo preukázal. Súčasne podotkol, že tým nie je dotknuté právo žalovaného domáhať sa voči žalobcovi či už splnenia zmluvných povinností alebo nárokov plynúcich z takéhoto porušenia.

6.4. Na základe vykonaných listinných dôkazov nakoniec súd prvej inštancie skonštatoval, že v kontexte stranami uplatnených prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany tieto umožňovali prijať záver, že žalobca v konaní spoľahlivo preukázal splnenie zmluvne dohodnutej podmienky pre vznik práva žalobcu na zaplatenie ceny diela. Žalovaný nerozporoval, že žalobca so svojimi spolupracovníkmi vykonal práce v meste Jetzendorf a Mittelbrunn, nerozporoval žalovanú pohľadávku čo do výšky ani čo do právneho dôvodu. Obrana žalovaného spočívala v tom, že v procesnej obrane poukázal na náhradu škody, ktorá mala vzniknúť zo skrytých vád na diele, lebo za viditeľné vady boli krátené hodiny vo výkazoch odpracovaných hodín podpísané nemeckým stavbyvedúcim. V rámci koncentrácie konania, podľa súdu, žalovaný nepreukázal výšku spôsobenej škody v procesnej obrane.

7. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa a tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

8. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal žalovaný včas odvolanie z odvolacích dôvodov uvedených v zsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8.1. Žalovaný v odvolaní uviedol, že právny názor súdu prvej inštancie odmieta, keďže nereflektuje výsledky vykonaného dokazovania a nevychádza z vykonaných dôkazov v tomto konaní (predovšetkým z obsahu obligačného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v kontexte uzatvorenej Zmluvy o dielo č. 2024/22 zo dňa 02.01.2024). Má za to, že súd prvej inštancie absolútne odignoroval jeho námietky prezentované v konaní v rámci jeho procesnej obrany a úplne odignoroval obsah obligačného záväzku sporových strán zo zmluvy o dielo, ktorá je odrazom zmluvnej voľnosti (zmluvnej autonómie) účastníkov tohto obligačného záväzku, ktorý je tak typický pre oblasť súkromného práva. Vzhľadom na to sa so závermi súdu prvej inštancie nestotožňuje ani po stránke skutkovej, ani po stránke právneho posúdenia veci, pretože súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí v otázke priznania žalobcom uplatneným nárokom z vystavených faktúr, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci ako celku a súčasne vykonaným dokazovaním dospel k nesprávnym, resp. neúplným skutkovým zisteniam, nepostačujúcim na vyvodenie záverov obsiahnutých do I. a III. výroku rozsudku.

8.2. Ďalej odvolateľ uviedol, že v danom prípade bola medzi účastníkmi zmluvy o dielo (žalobcom a žalovaným) v čl. IV. bode 8. dohodnutá odkladacia podmienka splatnosti vystavenej faktúry ako prejav ich autonómnej zmluvnej voľnosti, ktorá podmienka v podobe „odkladu“ splatnosti vystavenej faktúry mala nastať za predpokladu, ak nastanú okolnosti brániace objednávateľovi plniť (vyplatiť vystavené faktúry) z dôvodu okolností vzniknutých na strane Zhotoviteľa (žalobcu), ktoré sú v priamej príčinnej súvislosti s konaním žalobcu (teda v dôsledku ním spôsobenej škody). Odkladací charakter takejto podmienky pritom vyplýva priamo z obsahu citovaného ustanovenia zmluvy o dielo. Odkladacia podmienka, ktorá mala „oddialiť“ splatnosť faktúry za dielo vystavenej žalobcom pre okolnosti (prekážky) na jeho strane, bola oboma účastníkmi zmluvy pritom dobrovoľne dojednaná a žiaden z účastníkov ju ani nerozporoval, a preto na takúto podmienku mal náležite prihliadať aj konajúci súd prvej inštancie. Podľa žalovaného z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že tak žalovaný ako i žalobca boli plne oboznámení s obsahom zmluvy, ktorú podpísali, a teda aj žalobca bol plne oboznámený so znením čl. IV. bodu 8. zmluvy o „odklade splatnosti“ vystavenej faktúry (resp. o skutočnosti, že žalovaný sa s jej úhradou nedostane do omeškania po dobu, po ktorú nemohol svoju povinnosť (uhradiť vystavenú faktúru) plniť následkom okolností vzniknutých na strane žalovaného ako zhotoviteľa). Týmito okolnosťami je skutočnosť, že žalobca mal žalovanému v súvislosti s vykonaním diela spôsobiť škodu. O tejto škode a o dôvodoch, pre ktoré došlo k pozastaveniu splatnosti vystavených faktúr (resp. nenastúpeniu samotných účinkov ich splatnosti) s poukazom na vyššie citované ustanovenie čl. IV. bodu 8. Zmluvy, pritom žalovaný žalobcu riadne informoval (o čom do konania predložil aj relevantné dôkazy). Žalobca mal teda plnú vedomosť o tom, prečo a pod vplyvom akých okolností, žalovaný napriek doručeniu vystavených faktúr, sa ich neuhradením nedostáva do omeškania.

8.3. Žalovaný v odvolaní opakovane zdôraznil, že dôvodom nevyplatenia vystavených faktúr je spôsobenie škody žalobcom na strane žalovaného, ktoré je v priamej príčinnej súvislosti s odkladom splatnosti žalobcom vystavených faktúr. Poukázal na to, že už vo svojej duplike zo dňa 30.05.2024 poukázal na to, že súdu prvej inštancie bolo predložené „predbežné“ vyčíslenie škody, úradne preložené z jazyka nemeckého do jazyka slovenského. Súčasne v tejto súvislosti uviedol, že až po exaktnej

špecifikácii predmetnej škody zo strany nemeckého Hlavného objednávateľa, bude táto bez meškania predložená súdu. Teda, súdu prvej inštancie bolo zo strany žalovaného v rámci jeho procesnej obrany v konaní riadne oznámené, že objektívne otázka vyčíslenia a ustálenia spôsobenej škody (u ktorej existuje kauzálny nexus vo vzťahu k aktivácii čl. IV. bodu 8. Zmluvy), závisí od toho, ako túto škodu vyčísli Hlavný objednávateľ v Nemecku. Súd prvej inštancie ale „nevyčkal“ do predloženia tohto dôkazu do konania v rámci procesnej obrany žalovaného (napriek skutočnosti, že žalovaný súdu riadne oznámil objektívne dôvody, pre ktoré nebolo možné doposiaľ predložiť predmetnú špecifikáciu a vyčíslenie spôsobenej škody). Žalovaný zároveň uviedol, že do konania v čase pred vydaním meritórneho rozhodnutia mohol predkladať len také dôkazy, ktorými objektívne disponoval a disponovať mohol. Keďže špecifikácia a vyčíslenie spôsobenej škody boli závislé od záverov Hlavného objednávateľa diela, bolo nevyhnutné počkať na výsledky sumarizácie spôsobených škôd, ktoré záviselo od tretieho subjektu (Hlavného objednávateľa), ktorý ale nebol účastníkom súdneho konania, a teda ho „nezaťažovala časová tieseň“ pre včasné uplatnenie prostriedkov jeho procesnej obrany v tomto konaní.

8.4. Nakoniec žalovaný uviedol, že po vydaní rozsudku vo veci samej, obdŕžal od Hlavného objednávateľa špecifikáciu a vyčíslenie spôsobenej škody o konaní žalobcu pri realizácii zazmluvneného diela, vrátane vyjadrenia stavbyvedúceho, ktorú súčasne predložil ako dôkaz do tohto konania v odvolacom konaní, keďže ide o „dovolený“ prípad novôt v sporovom konaní. Žalovaný zároveň predložil sprievodný email, prostredníctvom ktorého mu Hlavný objednávateľ spomínané dokumenty zaslal. Všetky listinné dokumenty boli úradne preložené z jazyka nemeckého do jazyka slovenského, aby boli použiteľné ako dôkaz v konaní pred slovenským súdom. Žalovaný tiež zdôraznil, že trvá na svojom vypočutí v konaní.

9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že dôkazy predložené žalovaným v odvolaní nie sú dôkazmi o vzniku škody ale jedná sa len o subjektívne hodnotenie neurčitej osoby. Škoda je úbytok na majetku, pričom žalovaný nepredložil žiadne dôkazy o tom, že materiál kúpil, nepredložil faktúru za opravu vykonanú napr. treťou osobou a doklady o úhrade, že faktúru uhradil a pokladničný doklad, že materiál kúpil. Prezentovaná škoda je celkom vymyslená. V predložených dôkazoch je uvedené, že žalobca vykonával práce pod vedením stavbyvedúceho, ktorý uvádzal, že žalobca nevedel dobre nemecky. Každý je povinný predchádzať škodám. Žalobca bol platený za hodinu práce, nemal vykonať nejaké konkrétne dielo. Práce boli hneď preberané a v prípade, že stavbyvedúci nebol spokojný s prácou na výkazoch krátil žalobcovi hodiny. Navyše ak mal stavbyvedúci pochybnosti o kvalite prevedených prác zo strany žalobcu, a nevedel sa dorozumieť so žalobcom mal možnosť okamžite odstúpiť od zmluvy, čím by „škode predišiel“.

9.1. Súčasne žalobca uviedol, že nebolo potrebné čakať na žalovaného s predložením dôkazov, pretože priebeh konania by závisel nie od súdu, ale od strany konania, ktorá je navyše žalovaná a ktorá má plniť, t.j. koniec súdneho konania by bol neistý, súd nemal takú povinnosť čakať kým žalovaný predloží dôkazy. Žalovaný mal dostatočne dlhý priestor, aby mohol predložiť dôkazy. Navyše žalovanému nie je nijak bránené, aby aj okamžite uplatnil nároky na náhradu škody na súde voči žalobcovi. Čo sa týka vykonania výsluchu žalovaného, žalobca uviedol, že žalovaný bol zastúpený právnym zástupcom a mal možnosť sa vyjadriť ku všetkým skutočnostiam. Žalovaný nie je svedok, je strana v konaní. Odročenie pojednávania za účelom výsluchu žalovaného bola obštrukcia zo strany žalovaného s cieľom preťahovať súdne konanie.

10. V odvolacej replike, resp. odvolacej duplike strany sporu v podstatnom zotrvali na svojich vyjadreniach učinených v priebehu konania, odvolaní a vyjadreniach k odvolaniu.

11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávania podľa . Odvolanie prejednal podľa až , z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov podľa záveru, že odvolanie je dôvodné.

12. Primárne sa odvolací súd zaoberal otázkou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle . Odvolateľ ako odvolací dôvod uviedol dôvod

uvedený v § 365 ods. 1 písm. b), t.j. že súd nesprávnym postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, písm. e), t.j. že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, písm. f), t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, písm. g), t.j. že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ide o prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací súd odvolanie meritórne prejednal.

13. Odvolací dôvod podľa , je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom stanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Článok 48 ods. 2 SR zakotvuje právo každého, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný) vyplývajú. (Nález Ústavného súdu , , ). Podľa článku 6/ ods. 1 strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé súdne konania), t.j. aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície ako protistranu. Spravodlivé súdne konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a právne otázky súvisiace s predmetom sporu.

14. Neúplnosť zistenia skutkového stavu ( ), je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal navrhnuté dôkazy nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.

15. Odvolací dôvod podľa , je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. o vykonávaní dokazovania.

16. Odvolací dôvod podľa , spočíva v tom, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku,

ktoré neboli uplatnené, pričom musí ísť o prípustné novoty v zmysle , v zmysle ktorého prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Tento odvolací teda nie je vnímaný ako reálna vada rozhodnutia v zmysle chybného procesného postupu súdu. Odvolateľ pri uplatnení tohto odvolacieho dôvodu musí argumentovať v odvolaní odvolacím dôvodom podľa písm. e) a/alebo f). Ide o stav, keď je možné doteraz zistený skutkový stav aktivitou strany sporu viac priblížiť „pravde“. Prípustnosť tohto odvolacieho dôvodu je potrebné vnímať v spojitosti s ust. , z ktorého vyplýva, že novoty môže odvolateľ použiť v tomto prípade len vtedy, ak ich v konaní pred súdom prvej inštancie nemohol použiť bez vlastnej viny. Použitie tohoto odvolacieho dôvodu teda umožňuje dotvoriť skutkový základ rozhodnutia, avšak za súčasného uplatnenia koncentračného princípu.

17. Odvolací dôvod podľa , je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

18. V odvolacom konaní odvolací súd posúdil relevantnosť žalovaným tvrdených odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, preskúmal, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, vychádzajúc z ustáleného právneho názoru, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument uvedený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní.

19. Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

20. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

21. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

22. Podľa , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté

dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

23. Vzhľadom na obsah odvolania a žalovaným uvádzané odvolacie dôvody, považuje odvolací súd za nevyhnutné najskôr vo všeobecnej rovine uviesť, že námietky týkajúce sa vád v skutkových zisteniach prvoinštančného súdu sa môžu prejaviť buď v nevykonaní navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, prípadne v nesprávnom hodnotení dôkazov, ktoré vyústilo do nesprávnych skutkových zistení. Súd nemusí vykonať všetky stranou sporu navrhnuté dôkazy. Výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, je výlučne na súde ( ). Súd však musí dbať na to, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať rozhodný skutkový poznatok tvrdený stranou sporu, ak tento skutkový poznatok nebude preukazovať iným dôkazom. Ak sa rozhodne navrhnutý dôkaz nevykonať, musí to zdôvodniť v odôvodnení svojho rozhodnutia.

23.1. V uvedenom smere odvolací súd zo zápisnice z prvého pojednávania zo dňa 02.07.2024, na ktorom bol i vyhlásený rozsudok zistil, že súd prvej inštancie návrh na doplnenie dokazovania výsluchom žalovaného zamietol a zároveň v bode 30. odôvodnenia rozsudku konštatoval, že žalovaný dostatočným spôsobom nepreukázal výšku spôsobenej škody a teda neuniesol dôkazné bremeno, hoci právny zástupca žalovaného na tom istom pojednávaní žiadal, aby súd vypočul žalovaného práve za účelom preukázania vzniku škody a príčinnej súvislosti jej vzniku s prácou žalobcu. Súčasne súd prvej inštancie v bode 33. odôvodnenia rozsudku konštatoval, že v rámci koncentrácie konania žalovaný nepreukázal výšku spôsobenej škody v procesnej obrane. V danom kontexte je však z písomných vyjadrení žalovaného v priebehu konania pred súdom prvej inštancie i prednesu jeho právneho zástupcu na pojednávaní zrejmé, že predlženie splatnosti predmetných faktúr viazal na vznik škody spôsobenej žalobcom v spojení so zmluvným dojednaním vymedzeným v článku IV. bod 8. Zmluvy č. 2024/22 a v tejto súvislosti predkladal i vyjadrenia a dôkazy. Zároveň v lehote na podanie odvolania doručil súdu nové dôkazy, ktoré mu boli od jeho zmluvného partnera – Hlavného objednávateľa doručené deň pred podaním odvolania a síce Špecifikáciu spôsobenej škody, Stanovisko stavbyvedúceho a Sprievodný mail, na ktoré žalovaný poukazoval už v priebehu konania s tým, že ich predloženie je závislé od súčinnosti tohto jeho zmluvného partnera. Vzhľadom na uvedené považuje tieto prostriedky procesnej obrany odvolací súd za novoty v odvolacom konaní v zmysle , nakoľko ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

23.2. Uvedené skutočnosti mali potom za následok, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, resp. na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.

24. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III. zrušil, keďže neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ale ani na jeho zmenu, podľa ( súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy ) vrátane závislého výroku o trovách konania a vec vrátil podľa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v spore, pretože by nebolo účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

25. Úlohou súdu prvej inštancie bude vysporiadať sa s vadami vytknutými odvolacím súdom, vykonať dokazovanie výsluchom žalovaného, resp. návrh na výsluch žalovaného procesne súladným spôsobom zamietnuť, oboznámením dôkazov predložených ako novoty v odvolacom konaní žalovaným, ako aj posúdiť určitosť a zmysel dojednania v článku IV. bod 8 Zmluvy o dielo č. 2024/22 a v spojení s ním posúdiť unesenie dôkazného bremena žalovaným v otázke prípadného vzniku tvrdenej škody žalobcom a opätovne vo veci rozhodnúť za hodnotenia dôkazov jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť ( ).

26. Podľa , je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v tomto zrušujúcom uznesení.

27. V rámci ďalšieho konania a nového rozhodnutia rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách pôvodného konania, vrátane odvolacieho konania.

28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (ust. posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení .

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ust. ( ust. ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa ust. .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v ust. , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa ust. .

V dovolaní podľa ust. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).