Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoP/50/2025

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Benkovičovej a sudkýň JUDr. Ľubice Bundzelovej a Mgr. Andrey Hadnagyovej, v právnej veci manželky: A. B. C., narodená XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, D., zastúpená splnomocnencom: Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom Kadnárova 83, Bratislava, IČO: 47 232 765, proti manželovi: E. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, D., o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva k maloletému dieťaťu: G. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, o odvolaní otca proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II, č. k. -128 zo dňa 29.10.2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. a v závislom IV. výroku o trovách konania z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava II, ako súd prvej inštancie, odvolaním napadnutým rozsudkom manželstvo manželov E. B. a A. B. rozviedol (I. výrok). Ďalej schválil rodičovskú dohodu ohľadne zverenia maloletého do osobnej starostlivosti matky, so zastupovaním maloletého dieťaťa a spravovaním jeho majetku oboma rodičmi, ako aj o úprave styku otca s maloletým (II. výrok). Otca zaviazal prispievať na výživu maloletého na čas po rozvode manželstva sumou 600,- eur mesačne, vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky (III. výrok). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (IV. výrok).

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 18, § 23 ods. 1, 2, § 24 ods. 1, 5, § 25 ods. 1, 2, 4, § 26, § 36, § 62 ods. 1, 2, § 63 ods. 1, § 75 ods. 1, 2, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine (ďalej aj „ZoR“). Mal za preukázaný trvalý rozvrat v manželstve účastníkov konania, z ktorého dôvodu manželstvo rozviedol, pričom od podania návrhu na rozvod manželstva účastníci neobnovili spolužitie, obaja súhlasili s rozvodom manželstva a vylúčili obnovu manželského spolužitia. Rodičia maloletého sa dohodli v otázke jeho zverenia, zastupovania, ako aj úpravy styku otca s maloletým v rodičovskej dohode zo dňa 27.10.2024, ktorú schválil s poukazom na § 24 ods. 4 ZoR. Spornou zostala otázka výšky vyživovacej povinnosti otca, pričom prihliadol na skutočnosť, že otec uhrádzal titulom výživného matke dieťaťa sumu 400,- eur, je zamestnaný v spoločnosti B. H. s priemerným mesačným príjmom za obdobie od apríl 2023 až marec 2024 v sume 723,- eur + má pohyblivú zložku (diéty) v sume cca 500,- eur až 800,- eur (uvedené na č.l. 90), pričom z lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplýva jeho vymeriavací základ za obdobie mesiacov január až september 2024 cca 900,- eur až 1 000,- eur a podľa vyjadrenia otca je jeho príjem 1 200,- eur mesačne. Príjem otca zisťoval aj nahliadnutím do internetbankingu otca v jeho mobilnom telefóne, kde zistili jeho posledný príjem od zamestnávateľa vo výške 930,- eur + 670,- eur, t. j. 1 600,- eur a okrem toho má živnosť s obratom za rok 2023 vo výške 916,40 eur, keďže naďalej vykonáva živnosť taxislužby, asi 1 x do mesiaca na cca 2 hodiny, a to z dôvodu, že už nemá toľko času, keďže trávi čas aj s maloletým, avšak výdavky otec uviedol vo

výške 1 700,- eur, a to titulom bývania v I. vo výške 380,- eur, na leasing, kreditnú kartu, zrážky zo mzdy z dôvodu pôžičky vo výške 250,- eur (exekúcia v Sociálnej poisťovni), ako aj na úhradu dovolenky. Vychádzal z metódy otvorenej právnej normy, resp. metódy voľného hodnotenia dôkazov a poukázal na všeobecné a osobitné kritériá aplikovateľné na všetky prípady vyživovacej povinnosti zakotvené v § 75 ods. 1 veta prvá ZoR. Tiež uviedol výklad princípu potencionality. Mal za to, že matkou požadované výživné vo výške 750,- eur nie je dôvodné, a to aj s prihliadnutím na starostlivosť o maloletého zo strany otca počas letných prázdnin, kedy sa neuhrádza školné, stravné, pričom výživné stanovené vo výške 600,- eur považoval za zodpovedajúce schopnostiam a možnostiam otca, ako aj odôvodneným potrebám maloletého, ktorého osobnú starostlivosť v prevažnej miere počas bežného roka vykonáva matka. Zohľadnil návštevu špeciálnej základnej školy maloletým v dôsledku zdravotného stavu a tým zvýšených výdavkov (školné, terapie, cvičenia, logopéd) a vyčíslené priemerné mesačné výdavky na maloletého považoval za primerané, odôvodnené a všeobecne známe pre dieťa prvého stupňa základnej školy. Prihliadol na vývoj životných nákladov a na doposiaľ prispievanú sumu výživného zo strany otca vo výške 400,- eur, pričom otec je v produktívnom veku a jeho schopnosť nie je ničím znížená, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pokiaľ matka vyčíslila výdavky na maloletého vo výške 1 505,- eur (na č.l. 4) okresný súd uviedol, že mal za preukázané zvýšené výdavky na maloletého v dôsledku jeho zdravotného stavu a špeciálnych potrieb, otec rozporoval takmer každý výdavok, avšak výdavky na hygienu vo výške 15,- eur, cestovné vo výške 15,- eur nerozporoval a ďalšie výdavky na školné či výdavky na školou organizované aktivity vrátane stravného považoval za opodstatnený výdavok, keďže rodičia podpísali zmluvu o štúdiu. Otec uznal tiež potrebu návštevy psychológa, logopéda a k výške výdavkov nemal námietky. Nepovažoval ani sumu 300,- eur za stravu za nadhodnotenú s poukazom na všeobecne známe ceny dnešných potravín. Príjem matky ustálil vo výške 744,- eur za obdobie od apríl 2023 do marec 2024, pričom z lustrácie v Sociálnej poisťovni bol vymeriavací základ matky za mesiace január až september 2024 cca vo výške 1 000,- eur až 1 100,- eur, avšak matka potvrdila príjem vo výške cca 1 300,- eur vrátane daňového bonusu a prídavkov na dieťa.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal otec v zákonnej lehote odvolanie, a to konkrétne do vyživovacej povinnosti stanovenej mu výrokom III. a žiadal, aby jeho vyživovacia povinnosť bola určená vo výške 450,- eur mesačne.

4. Uviedol odvolacie dôvody podľa až h) (ďalej aj „“). Namietal, že mu neboli doručené listinné podklady doručené matkou, o ktorých sa dozvedel až z napadnutého rozsudku, čím boli porušené jeho práva. Jeho potencionálny príjem zo živnosti uvedený v jeho výpovedi okresný súd vôbec nezohľadnil, pričom tvrdil, že nemá dostatok času na výkon taxi, pretože má prácu na trvalý pracovný pomer ako vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy a voľný čas trávi s maloletým. Ďalej popísal pracovný týždeň, ktorý mu začína v nedeľu večer odchodom do Nemecka, kde sa nachádza v pondelok, vracia sa v utorok, následne je v stredu opäť v Nemecku a štvrtok prebieha podobne ako utorok s tým, že vyzdvihne maloletého v škole, spolu trávia čas až do nedele, kedy ho zavezie opäť matke a ide opäť s kamiónom do Nemecka. V minulosti mal na výkon taxislužby čas, keďže všetok čas s maloletým trávila matka, ktorá bola doma, čo sa však zmenilo po prerušení spolužitia. Nikde neuvádza mimoriadny výdavok na dovolenku s maloletým, preto nerozumel argumentácii prvoinštančného súdu o zaradení tohto výdavku do pravidelných mesačných výdavkov. Ďalej špecifikoval približné reálne výdavky na maloletého podľa svojho výpočtu a nie ako uvádzala matka, ktoré sa pohybujú v rozsahu 800,- eur až 900,- eur mesačne a nie vo výške matkou vyčíslených výdavkov 1 505,- eur. Rozporoval matkou vyčíslené výdavky na plávanie, ktorý kurz maloletý nenavštevoval ani nenavštevuje, na zubnú starostlivosť vo výške 60,- eur mesačne je výdavok neodôvodnený, keďže v minulosti mal jeden mimoriadny zákrok, na ktorom sa obaja rodičia podieľali a počas roka teda maloletý navštívil zubnú ambulanciu v rámci preventívnej prehliadky a k tomu RTG, teda matkou uvedená suma je nepravdivá. Potvrdil vlastníctvo vozidla, ktoré má na leasing, teda ho nevlastní, avšak býva v prenájme v I., vzhľadom na nižšiu cenu za nájom ako v D., kde nejazdí žiadny spoj, preto auto potrebuje aj pre účely stretávania sa s maloletým a jeho vozenie do školského zariadenia vozidlo, ako aj do miesta zamestnania do D. ku kamiónu a na cestu domov po práci. Rovnako prvoinštančný súd nezohľadnil počet dní, ktoré maloletý u neho strávi podľa rodičovskej dohody, čím mu tiež vznikajú náklady a výdavky spojené s jeho výživou a počas letných prázdnin, kde maloletý u neho trávi polovicu mesiaca júl a polovicu mesiaca august, kedy nie sú žiadne výdavky spojené s terapiou, školským zariadením ani školskou jedálňou či družinou, takže mu vznikajú výdavky v rovnakej výške ako matke, pričom ešte musí čerpať veľa dní dovolenky. Nepochopil, prečo okresný súd ho vyzval na nahliadnutie do internetbankingu počas pojednávania a neakceptoval ním doložený príjem za

posledných 12 mesiacov, pričom v čase nahliadnutia požiadal zamestnávateľa o nestiahnutie splátky titulom zrážok zo mzdy doložených zmluvou a prvoinštančný súd nespriemeroval ním doložený príjem za obdobie 1 roka, ale účelovo sa riadil jedným konkrétnym mesiacom. Potvrdil, že nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok, okrem vozidla na leasing, nemá úspory a peniaze získané z predaja spoločného bytu boli zaslané kupujúcimi na účet matky, jemu zostali dlhy vo forme kreditnej karty, exekúcia na jeho meno, a preto bol nútený si vziať pôžičku od zamestnávateľa, ktorú spláca formou spomínaných zrážok zo mzdy. Pokiaľ ide o plnoletého J. a vyživovaciu povinnosť matky, k nemu uviedol, že otec na jeho výživu už dlhodobo neprispieva, v minulosti platil 50,- eur podľa dohody s matkou, ktorá argumentovala tým, že mala jeho, kto živil jej dieťa a nemusela žiadať vyššie výživné od otca syna J.. Tiež poukázal na matkou poberaný daňový bonus a rodinné prídavky spolu v sume cca 200,- eur mesačne.

5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol napadnutý III. výrok ako vecne správny potvrdiť, pretože sa nestotožnil s tvrdeniami otca uvedenými v odvolaní.

6. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca sa plne stotožnila s napadnutým III. výrokom prvoinštančného súdu a odvolanie otca považovala za nedôvodné. Procesný postup prvoinštančného súdu vnímala ako vyvážený pre oboch účastníkov konania, pričom ohľadne doručovania listín namietaných otcom, nevedela dané tvrdenia posúdiť. Prvoinštančný súd vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu. Poukázala na zamestnanie otca v rámci trvalého pracovného pomeru ako vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy už niekoľko rokov s tým istým pracovným časom, ako aj prevádzkovanie taxislužby už niekoľko rokov, ktoré vykonával obe práce súčasne, preto jeho tvrdenia o možnosti vykonávať taxislužbu iba v čase, keď ona nepracovala, považovala za nepravdivé, keďže ich vykonával aj v čase, keď už ona pracovala a nežili v spoločnej domácnosti. Po podaní návrhu na rozvod začal otec tvrdiť, že činnosť taxislužby z časových dôvodov nevykonáva, čo považuje za účelovú argumentáciu s cieľom znížiť svoj príjem. Tiež nie je pravdivé tvrdenie otca o trávení všetkého voľného času s maloletým, s ktorým trávi čas každý nepárny týždeň od štvrtka poobedia do nedele večera a žiadny iný čas. Otec zámerne neopísal svoj časový harmonogram v rámci párneho týždňa, popísal iba nepárny týždeň, keď má úpravu styku s maloletým, pričom v párnom týždni je dva dni doma v pracovnom týždni a plus má voľný víkend a napriek tomu netrávi čas s maloletým v daný týždeň, preto nie je pravdivé jeho tvrdenie o nedostatku času na výkon podnikateľskej činnosti. Taktiež počas vianočných prázdnin trvajúcich od 23.12.2024 do 07.01.2025 uviedla otcovu odstávku a pracovné voľno v práci v stanovenom čase v rozsahu 14 dní, kedy mal tráviť čas s maloletým podľa dohody 4 dni, bol s ním však 2 dni, keďže 31.12.2024 neprišiel z dôvodu pozorovania v nemocnici, preto mu ponúkla náhradný termín, ktorý nevyužil. Pokiaľ otec doložil súdu výdavok na dovolenku a letenky v mesiaci jún, taktiež doložil email o výdavku v daný mesiac vo výške 1 270,- eur, čím preukázal aký je jeho štandard zabezpečiť maloletému živobytie. Finančná disciplína u otca v zásade neexistuje. Klamstvo uvádzal otec opakovane ohľadne absolvovania dovoleniek ňou, keďže mala byť 3-krát za posledné 2 roky sama pri mori, kde bola po rozchode s otcom iba raz, kedy bola navštíviť staršieho syna, ktorý študoval cez program Erasmus na Cypre a letenku dostala od neho ako darček, ubytovanie mala zadarmo u syna, pričom maloletý mal počas jej krátkeho pobytu na Cypre všetko z jej strany uhradené a bol v tom čase u otca. Aktuálne žije s maloletým v byte u starého otca, čím sa zvýšili náklady spojené s bývaním, čo bolo však jediným riešením po predaji spoločnej nehnuteľnosti. Pokiaľ otec namietal výdavok na stravu a tvrdil, že je to 200,- eur vrátane obedov v škole, ktoré sú každý mesiac vo výške 100,- eur, uviedla, že maloletý je zvyknutý na pestrú stravu, s množstvom ovocia, zeleniny, teplých obedov aj večerí, pričom v mesiaci jún otec tvrdil, že na stravu dieťaťa minul 100,- eur a reálne s ním maloletý strávil v danom mesiaci 4 plné dni, teda to bolo na deň 25,- eur, z ktorého dôvodu ňou uvádzaná suma 10,- eur na deň je primeraná dnešným pomerom. Za nepravdivé považovala tiež tvrdenie otca o výdavku na psychológa a logopéda vo výške 100,- eur, čoho dôkazom je faktúra z logopedického a psychologického centra vo výške 178,- eur, ktorú otec ako obvykle odignoroval. Na všetky ďalšie výdavky otec neprispieva, pričom školné činí 225,- eur, obedy 100,- eur, anglický jazyk 40,- eur, školský klub 100,- eur. Taktiež hradí výlučne maloletému výdavky na oblečenie, ktoré kúpil otec dieťaťu jedenkrát v júni 2024, čoho dôkazom je, že otec nemá pojem o prehľade potrieb dieťaťa. Ďalej rozpísala výdavky na lieky maloletého vo výške 25,- eur mesačne na základe odporúčania neurológa, na drogériu a cestovné vo výške 15,- eur, na kaderníka vo výške 15,- eur, voľný čas 50,- eur. Maloletému bolo odporúčané plávanie zo zdravotných dôvodov, s čím otec súhlasil. Nepravdivé je tiež vyjadrenie otca iba o jednom zákroku maloletého u zubára, keď sám otec doložil počet zákrokov za rok 2023 (5 x zubár, z toho 1 návšteva, kde mu bolo naraz ošetrených 11 zubov v celkovej anestéze), preto nie je pravdivé tvrdenie, že maloletý navštevuje zubára ako každé iné dieťa a všetky zákroky hradila úplne sama, avšak na jej naliehanie otec uhradil polovicu vyššie

uvedeného zákroku. Maloletý má problémové zuby vychádzajúce z jeho diagnózy a tým sú spojené jeho zvýšené výdavky. Výdavky na leasing otec uprednostňuje pred výdavkami na maloletého a tiež zavádza v odvolaní, že ho vozí do školy, čo robí maximálne 3 x do mesiaca, keď je maloletý u neho a zvyšných 28 dní do školy a zo školy cestuje s ňou MHD, kde maloletý navštevuje špeciálnu školu kvôli diagnóze. Od začiatku decembra 2024 evidovala, že otec pre maloletého prichádza na inom motorovom vozidle ako doposiaľ (Kia Ceed), pričom záložné právo zriadené na predošlé vozidlo využívané otcom je stále aktívne vedené na otca a možno predpokladať, že uhrádza náklady spojené s obstaraním dvoch motorových vozidiel. Podľa rodičovskej dohody by mal otec stráviť s maloletým v priemere plných 7 dní do mesiaca a ona 24 dní, avšak svoje dni otec vždy naplno nevyužije, preto je nedôvodná jeho námietka o nezohľadnení počtu dní trávených maloletým u neho a rovnako zavádzal aj o čase tráveného s maloletým počas letných prázdnin, čo prvoinštančný súd zohľadnil s tým, že v daných mesiacoch sa neuhrádza školné a stravné, a preto ňou požadovanú výšku výživného zo sumy 750,- eur znížil na 600,- eur. V námietke o nesprávne určenej výške mesačnej mzdy po nahliadnutí do internetbankingu otca súdom uviedla, že k sume 1 600,- eur mala byť pripočítaná ešte suma, ktorú mu zamestnávateľ každý mesiac zráža za pohonné hmoty, ktoré si u zamestnávateľa natankuje do súkromného vozidla za celý mesiac a danú sumu nevidno na výplatnej páske, ktorý výdavok ani nepriznal, pričom počas spolužitia, kedy otec rovnako pracoval v tej istej spoločnosti a na rovnakej pozícii už pred niekoľkými rokmi, zarábal minimálne 1 800,- eur mesačne. Pokiaľ ide o jej plnoletého syna J., tento je študentom vysokej školy na dennom štúdiu a ona mu prispieva sumou 150,- eur, nie je teda zaopatrený. Daňový bonus ako aj rodinné prídavky boli uvedené v jej príjmoch, čo súdu doložila. Napriek vykonateľnosti rozsudku v časti výživného otec v mesiaci január zaslal výživné k jej rukám vo výške 400,- eur, teda o 200,- eur menej ako má určené súdom, a to aj s oneskorením, keďže suma bola pripísaná až dňa 16.01.2025.

7. Krajský súd, ako súd odvolací [ ] po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba ( a a ), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami a , bez nariadenia pojednávania a contrario a odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch III. a v súvisiacom IV. výroku o trovách konania podľa mu v tomto rozsahu podľa vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie v časti týkajúcej sa určenia vyživovacej povinnosti otca a zročného výživného nie je vecne správne, pretože prvoinštančný súd sa pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti otca dopustil nesprávneho právneho posúdenia veci, ale je tiež nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie náležitosti riadneho rozhodnutia nespĺňa.

9. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 26. februára 2010). Nesprávnym právnym posúdením [ ] sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

10. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa je aj právo účastníka konania, resp. strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením práva a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania (stranou sporu), ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (bližšie pozri rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veciach sp. zn. , či sp. zn.

- K.). Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uvádza: „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd

povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad.“ (napr. Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997, či rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani c. Španielsko, oba z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B).

11. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok jeho riadneho odôvodnenia je takým nesprávnym procesným postupom, ktorý je spôsobilý znemožniť účastníkovi konania, resp. sporovej strane, aby uplatňovala svoje procesné práva v takej miere, že to má za následok porušenie práva na spravodlivý proces.

12. Z obsahu spisu vyplýva, že v predmetnom konaní súd prvej inštancie rozhodoval o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva v konaní o rozvod manželstva a s tým spojenú úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k dieťaťu. Ohľadne zverenia, zastupovania o úprave styku otca s maloletým došlo medzi rodičmi k uzavretiu rodičovskej dohody, avšak spornou otázkou zostala vyživovacia povinnosť otca, ktorú prvoinštančný súd ustálil vo výške 600,- eur mesačne, a to z dôvodov uvedených v bode 39. odôvodnenia napadnutého rozsudku, kde považoval stanovené výživné za primerané možnostiach a schopnostiam otca s prihliadnutím na odôvodnené potreby dieťaťa, ktoré považoval za primerané.

13. Z napadnutého rozsudku nebolo možné zistiť ako sa súd prvej inštancie vysporiadal s argumentami účastníkov konania, na ktorých dôkazoch a zisteniach založil svoje rozhodnutie. Za popísanej situácie možno uzavrieť, že v súdenej veci súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pretože rozsudok súdu prvej inštancie nespĺňa náležitosti predpísané v . Odvolací súd preto konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku nie je dostatočne vyčerpávajúce a nezodpovedá kritériám uvedeným v citovanom ustanovení, nakoľko v ňom absentujú skutkové závery a dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil, je nepreskúmateľné a vôbec nezodpovedá náležitostiam kladeným na kvalitu súdneho rozhodnutia.

14. Podľa , súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

15. Podľa , súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

16. Podľa , súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti o ich pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním.

17. Podľa , odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne, alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

18. Podľa , v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

19. Podľa , odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.

20. Podľa , odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

21. Odvolací súd dodáva, že mimosporové konania sú ovládané vyhľadávacím princípom (tzv. materiálne konania), na čo nová právna úprava reagovala ustanoveniami, ktoré poskytujú súdom dostatočný priestor na to, aby zistili stav veci. Súd preto „musí“ iniciatívne zasahovať do konania, najmä do dokazovania, čím na seba preberá významnú mieru dôkaznej iniciatívy. Keďže jedným z najdôležitejších princípov mimosporového konania je princíp ochrany verejného záujmu ( ), súdy uplatňujú aj iné metódy konania než v sporovom konaní (napr. súd môže konať z úradnej povinnosti, uplatňuje sa v širšej miere vyšetrovací princíp, princíp oficiality, princíp materiálnej pravdy a pod.). Proces dokazovania ovláda vyšetrovacia zásada a súd je oprávnený vykonať aj dôkazy, ktoré nenavrhli účastníci konania (sleduje sa tým potreba zistenia „skutočného“ stavu veci, ktorý bude určujúcim pre vydanie rozhodnutia). Na postup vykonávania dôkazov sa subsidiárne aplikuje .

22. Podľa § 62 ods. 1 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

23. Podľa § 62 ods. 2, 5 ZoR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

24. Podľa § 75 ods. 1, veta prvá ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

25. Podľa § 76 ods. 1 ZoR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

26. Rodičia maloletého dieťaťa sú povinní prispievať na výživu maloletého dieťaťa, pričom plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará pričom výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Zároveň pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Je potrebné zdôrazniť, že na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov platiť výživné je zistenie ich skutočných príjmov, ako aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento príjem zodpovedá telesným i duševným schopnostiam rodiča, jeho skúsenostiam, plneniu jeho pracovných povinností, ako aj miestnym možnostiam jeho uplatnenia. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb maloletého dieťaťa v súvislosti s jeho všestranným rozvojom a vývojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu týchto životných potrieb dieťaťa je rôzny, a to vzhľadom na jeho vek, spôsob prípravy na jeho budúce povolanie, zdravotný stav, ale aj jeho schopnosti. Na odôvodnené potreby oprávneného bezprostredne vplývajú schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Ak sú tieto obmedzené, je zrejmé, že odôvodnenými budú môcť byť len bežné potreby nepresahujúce obvyklú základnú mieru potrieb oprávneného. Naopak pri vyššej životnej úrovni povinného môžu pod odôvodnené potreby spadať napr. vyššie uvedená tvorba úspor, ktorá síce nie je nevyhnutná, avšak môže dopomôcť k rozvoju oprávneného dieťaťa. Rozhodujúce sú vždy reálne zárobkové možnosti povinného dané ako jeho subjektívnymi vlastnosťami (vzdelaním, skúsenosťami, fyzickými možnosťami), tak objektívnymi skutočnosťami, ako je najmä prítomnosť pracovných príležitostí. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného súd prihliada na druhej strane i vtedy, ak povinný bez náležitého odôvodnenia na seba berie neprimerané majetkové riziká, pochybne investuje, berie nevýhodné pôžičky, príp. sa vzdá lepších zárobkov, výhodnejšieho zamestnania a pod. Pri zmene zamestnania povinného na zamestnanie s nižším zárobkom súd povinne skúma okolnosti, za ktorých k uvedenej zmene došlo, a najmä či k nej došlo z dôležitých dôvodov, napr. zo zdravotných dôvodov povinného. V opačnom prípade by sa pri určovaní výživného vychádzalo zo schopností a možností povinného pred takouto zmenou zamestnania, resp. z majetkových pomerov, ktoré by tento mal, ak by svoj majetok nevystavoval neprimeraným majetkovým rizikám. Súd by v takomto prípade nemal brať ohľad na pokles príjmu povinného a pri určení výživného by mal vychádzať zo stavu, ako keby k zmene zamestnania povinného nedošlo.

27. Prvoinštančný súd však vo svojom rozhodnutí v dôvodoch pre stanovenie vyživovacej povinnosti otca vo výške 600,- eur mesačne neuviedol akú výšku odôvodnených potrieb maloletého považoval za primeranú (v bode 39. odôvodnenia nedáva žiadnu odpoveď na túto podstatnú okolnosť), teda nie je vôbec zrejmé, či prvoinštančný súd považoval za odôvodnené výdavky uvedené v bode 34. odôvodnenia jeho rozsudku vo výške 1 505,- eur (vyčíslené matkou na č.l. 4 spisu). Taktiež uvedený právny rozbor princípu potencionality v bode 38. odôvodnenia napadnutého rozsudku je v predmetnom konaní zrejme bez relevancie, keď prvoinštančný súd vychádzal z príjmu otca, uvedeného ale v rôznych sumách v bode 36. odôvodnenia jeho rozsudku, teda odvolaciemu súdu nie je zrejmé, z ktorého príjmu otca vlastne prvoinštančný súd vychádzal. Navyše príjem otca nebol zistený aktuálne ku dňu rozhodnutia (október 2024), keďže príjem mal zistený za mesiace apríl 2023 až marec 2024, ale následne uvádzal vymeriavací základ zo sociálnej poisťovne, čo je však hrubý príjem a nie čistý príjem, a nadôvažok uvedeného

zisťoval ešte posledný príjem otca od zamestnávateľa cez internetbanking, čo vyvoláva absolútny zmätok ohľadne ustálenia príjmu otca pre stanovenie výšky výživného vo výške 600,- eur mesačne. Odvolací súd považuje dané rozhodnutie, týkajúce sa vyživovacej povinnosti otca za nepreskúmateľné, zmätočné a nedávajúce jasnú odpoveď účastníkom konania na ich zásadné a podstatné argumenty v rozhodnutí ohľadne vyživovacej povinnosti. Rovnako bolo potrebné ustáliť tiež príjem matky a nie ho uvádzať v rôznych sumách tak, ako bolo uvedené v bode 35. odôvodnenia rozsudku. Pokiaľ ide o daňový bonus, tento je súčasťou príjmu rodiča, teda má byť zohľadnený v jeho príjme, to sa ale netýka rodinných prídavkov, ktoré sú štátnou dávkou na maloleté dieťa.

28. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom III. výroku týkajúcom sa vyživovacej povinnosti otca, vrátane závislého výroku o trovách konania, zrušil a vec mu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa , c) .

29. Za účelom riadneho zistenia skutočného stavu veci a splnenia náležitosti riadneho odôvodnenia rozhodnutia podľa je povinnosťou súdu prvej inštancie zistiť a ustáliť reálny priemerný mesačný zárobok otca, matky, ustáliť odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a vychádzajúc z takto určených parametrov zaviazať otca k vyživovacej povinnosti, ktorá bude primeraná jeho schopnostiam, možnostiam, ale aj odôvodneným potrebám dieťaťa, ktoré sú vzhľadom na zdravotnú kontraindikáciu maloletého zvýšené, ale tieto je potrebné vyčísliť a riadne zdôvodniť. V novom rozhodnutí je úlohou súdu prvej inštancie sa riadne vysporiadať aj s námietkami otca ohľadne zisťovanie jeho príjmu, jeho výdavkov, ale aj s tvrdeniami matky uvedenými vo vyjadrení k odvolaniu ohľadne príjmu otca, užívania motorových vozidiel a pod., a dať tak náležitú odpoveď vo svojom rozhodnutí, ktoré má byť presvedčivé, preskúmateľné a spravodlivé. Súd prvej inštancie uvedie stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil, riadne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty účastníkov konania týkajúce sa zákonných podmienok posudzovaných vo vzťahu k predmetu konania, uvedie, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal, ako ich právne a skutkovo vyhodnotil.

30. V novom rozhodnutí o veci samej súd prvej inštancie opätovne rozhodne o náhrade trov konania a v súlade s a vrátane náhrady trov odvolacieho konania.

31. Odvolací súd dodáva, že ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (391 ods. 2 ). Tento je povinný rešpektovať a v novom rozhodnutí, ktoré má byť presvedčivé a preskúmateľné, už nemá dochádzať k tým chybám a vadám, ku ktorým došlo v napadnutom rozhodnutí. Najvyšší súd SR v tejto súvislosti už niekoľkokrát judikoval, že pri kasačnom rozhodnutí neexistuje pre súd nižšej inštancie priestor na právny dialóg alebo úvahy o tom, či je záväzný právny názor správny, fundovaný alebo úplný. Nerešpektovanie záväzného právneho názoru treba považovať za závažné pochybenie súdu nižšej inštancie, ktoré zakladá porušenie práva strany na spravodlivý proces.

32. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( ) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ). Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci ( ). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Ak má dovolanie vady podľa a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie ( že mu súd uložiť pokutu do 1 000,- eur ( ), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa ( ) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať ( ) a to všetko aj bez návrhu ( ).