Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoKR/31/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Pellu, členov senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Františka Čisovského, v spore žalobcu: TETRA INSOLVENCY, k. s., správca úpadcu EKOTRIM s.r.o. v konkurze, sídlo: Trieda 1. Mája 2308/2, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 46 858 211, sídlo kancelárie správcu: Žižkova 4D, 040 01 Košice – mestská časť Juh, zn. správcu: S1661, IČO: 47 372 176, zastúpený advokátskou kanceláriou: Vašiv & Partners s.r.o., sídlo: Murgašova 3, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 238 836, proti žalovanému: Embedded Services, LEVEL 11 PORTOMASO BUSINESS TOWER, VJAL PORTOMASO, San Giljan STJ 4011, Maltská republika, zastúpený advokátkou: JUDr. Lenka Bartoš Almášiová, LL.M, sídlo: Radlinského 20, 052 01, Spišská Nová Ves, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Košice, č.k. -175 zo dňa 26. januára 2024, takto

r o z h o d o l :

I. V konaní na strane žalovaného pokračuje so spoločnosťou: Embedded Services, LEVEL 11 PORTOMASO BUSINESS TOWER, VJAL PORTOMASO, A. B. A. XXXX, C. D..

II. Potvrdzuje rozsudok Mestského súdu Košice, č.k. -175 zo dňa 26. januára 2024.

III. Žalovanému voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice svojim rozsudkom č.k. -175 zo dňa 26. januára 2024 rozhodol tak, že vo výroku I. žalobu v celom rozsahu zamietol, vo výroku II. priznal žalovanému voči žalobcovi plnú náhradu trov konania a vo výroku III. uviedol, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

1.1. V priebehu odvolacieho konania došlo k zmene na strane žalovaného v tom zmysle, že pôvodne žalovaná spoločnosť SPIŠ TRANS SK, s.r.o. (sídlo: Prievozská 10, Bratislava – mestská časť Ružinov 821 09, IČO: 51 160 048) bola ku dňu 2.8.2024 vymazaná z obchodného registra, a to z dôvodu cezhraničnej zmeny právnej formy. Z uvedeného dôvodu vo výroku I tohto rozhodnutia odvolací súd podľa rozhodol o pokračovaní v konaní s jej nástupníckou spoločnosťou.

2. Súd prvej inštancie tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd určil, že právne úkony úpadcu EKOTRIM, s.r.o., a to: bezhotovostná úhrada faktúry č. 201907042 vo výške 780,- eur zo dňa 24.02.2020; bezhotovostná úhrada faktúry č. 201907043 vo výške 552,- eur zo dňa 05.09.2019; bezhotovostná úhrada faktúry č. 201905052 vo výške 780,- eur zo dňa 30.12.2019; bezhotovostná čiastočná úhrada faktúry č. 201907053 vo výške 500,- eur zo dňa 24.02.2020; bezhotovostná úhrada

faktúry č. 201907053 vo výške 364,- eur zo dňa 31.03.2020; bezhotovostná čiastočná úhrada faktúry č. 201908068 vo výške 400,-eur zo dňa 21.04.2020 a bezhotovostná úhrada faktúry č. 201909033 vo výške 600,- eur zo dňa 19.11.2019, sú voči konkurzným veriteľom úpadcu EKOTRIM s.r.o. neúčinné. Ďalej žalobca žiadal, aby súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť do všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu EKOTRIM s.r.o. peňažnú náhradu vo výške 3.976,- eur a tiež požadoval, aby mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2.1. Žalobca svoj návrh odôvodnil tak, že Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 28.08.2020 (zverejnené v Obchodnom vestníku č. 171/2020, dňa 05.09.2020) vyhlásil konkurz na majetok dlžníka: EKOTRIM s.r.o., so sídlom: Trieda 1. Mája 2308/2, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 46 858 211 a za správcu ustanovil žalobcu. Ďalej dodal, že z priebehu konkurzného konania úpadcu je zrejmé, že veritelia si do konkurzu prihlásili pohľadávky v celkovej výške 230.498,72 eur a správca zapísal majetok do súpisu všeobecnej podstaty v celkovej hodnote 92.308,15 eur, čo znamená, že konkurzní veritelia úpadcu nebudú uspokojení v plnom rozsahu. Poukázal na to, že úpadca bezhotovostne v priebehu roka 2019 a 2020 uhradil žalovanému viacero ním vystavených faktúr v celkovej sume 3.967,- eur za vykonanie prepravy. Citujúc ustanovenia o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej “) v znení platnom v čase bezhotovostných platieb úpadcu a podania žaloby a poukazujúc na uznesenie súdu o začatí konkurzného konania dlžníka, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 87/2020 dňa 07.05.2020 má za to, že úhrada faktúry je právny úkon, ktorým úpadca inak zvýhodnil žalovaného tým, že mu poskytol vyššiu mieru uspokojenia jeho pohľadávky, než by mu prináležalo pri zachovaní princípu pomerného uspokojovania veriteľov počas konkurzu a danými úhradami faktúr došlo k zmenšeniu majetkovej podstaty úpadcu, z ktorej môžu byť uspokojovaní veritelia úpadcu (naplnená skutková podstata zvýhodňujúceho právneho úkonu podľa a ukracujúceho právneho úkonu podľa ). Ďalej uviedol, že ním odporovateľnosťou napadnuté úkony úpadcu boli urobené počas úpadku; resp. úpadok dlžníka spôsobili, pretože daná skutočnosť vyplýva z priebežnej závierky úpadcu vyhotovenej ku dňu 30.04.2019, ktorá preukazuje, že úpadca už bol v čase odporovaných právnych úkonov v predlžení podľa (vlastné imanie úpadcu je v záporných hodnotách).

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril tak, že ju ako nedôvodnú navrhol zamietnuť a žalobcu zaviazať na nahradenie trov konania. Svoje stanovisko odôvodnil nižšie uvedeným spôsobom (ods. 3.1 až 3.5).

3.1. Spoločnosť EKOTRIM s.r.o. si objednala prepravu, resp. v prípade faktúry č.201903031 tovar od žalovaného, na základe čoho vykonal žalovaný v prospech tejto spoločnosti prepravu a dodal tovar. Úpadca teda získal majetkový prospech, pretože mu bola vykonaná preprava, ktorá sa vykonáva za obvyklú cenu v danom mieste a čase a bol mu dodaný tovar, za čo mu vznikla povinnosť uhradiť odplatu za prepravu a tovar, to však spoločnosť EKOTRIM s.r.o. neurobila a žalovaný má voči nemu stále pohľadávky v sume 7.060,60 eur, ktoré nie sú uhradené.

3.2. Žalovaný ďalej poukázal, že celé ust. ako jednotný celok vymenúva štyri spôsoby, akými môže byť veriteľ zvýhodnený. V danom prípade plnila spoločnosť EKOTRIM s.r.o. pohľadávky splatné v roku 2018 a 2019 a posledná pohľadávky bola splatná 6.12.2019, preto ani jedna pohľadávka uvedená v žalobe sa nestala splatnou vyhlásením konkurzu. Ďalšími prípadmi zvýhodňujúcich právnych úkonov sú: zabezpečenie záväzku neskôr, ako záväzok vznikol, dohoda o úprave alebo nahradení svojho záväzku vo svoj neprospech a nakoniec ešte niečo úplne iné, čo by malo za následok nedôvodne zvýhodnenie veriteľa oproti svojím veriteľom.

3.3. Žalobca navrhuje určiť neúčinnosť právnych úkonov, ktoré vznikli na základe bežného obchodného styku, pri ktorých žalovaný vykonal službu, alebo dodal tovar a spoločnosť EKOTRIM s.r.o. mala povinnosť za dodanie tovaru alebo služby zaplatiť. Toto však nie je iné neodôvodnené zvýhodnenie veriteľa, ale splnenie peňažnej pohľadávky. Žalobca má v spore preukázať naplnenie všetkých znakov odporovateľnosti daného úkonu.

3.4. Žalovaný takmer rok pred vyhlásením konkurzu nespolupracoval so spoločnosťou EKOTRIM s.r.o. a vôbec nevedel, že by mohla byť v úpadku. Rovnako v žiadnom prípade nespôsobil úpadok spoločnosti EKOTRIM s.r.o.. K argumentu žalobcu, ktorý sa týka ukrátenia veriteľov poukazuje žalovaný na to, že mal ešte ďalšie splatné pohľadávky a z celkovej vyfakturovanej sumy 12.039,58 eur má neuhradených 7.060,60 eur.

3.5. K úvahám žalobcu, ktorý poukazuje na rozhodovanie Najvyššieho súdu SR žalovaný uviedol, že neurobil žiadny právny úkon so spoločnosťou EKOTRIM s.r.o., tá mu iba uhradila za prepravu. Právnym úkonom podľa Najvyššieho súdu SR mal byť spôsobený úpadok. Vzhľadom na výšku uhradených pohľadávok a objemu majetku a záväzkov spoločnosti EKOTRIM s.r.o. žalovaný úpadok nemohol spôsobiť. Z teórie konkurzného práva vyplýva, že odporovateľnosťou majú byť postihované právne úkony dlžníka a veriteľa na úkor ostatných veriteľov, ktorými sú napr. bezodplatné právne úkony, alebo úkony bez primeraného protiplnenia.

4. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie uzavrel skutkový a právny stav veci spôsobom uvedeným v tomto a nasledovných odsekoch 4.1 až 4.7 tohto odôvodnenia. Zistený skutkový a právny stav vyhodnotil tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietol, pretože žalobca nezvládol svoje dôkazné bremeno na preukázanie úpadku dlžníka v čase vykonania právnych úkonov, respektíve nepreukázal spôsobenie úpadku dlžníka žalovaným a tiež uzavrel, že predmetné úkony nie sú znevýhodňujúcimi právnymi úkonmi ako to definuje zákon.

4.1. Súd prvej inštancie zistil, že: 1, bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu (dlžníka) EKOTRIM s.r.o.; 2, boli vystavené faktúry žalovaného úpadcovi a že úpadca uhradil faktúry žalovaného, tak ako to bolo uvedené v žalobnom návrhu, pričom tieto faktúry boli vystavené za vykonanie prepravy a predaja tovaru a 3, úhrady faktúr žalovaného boli vykonané v období jedného roka pred začatím konkurzného konania.

4.2. Z časového hľadiska nemožno usudzovať, že by malo ísť o zvýhodňujúci právny úkon. Nakoľko žalobca nebol v konkurze a ani nepodal návrh na vyhlásenie konkurzu v čase keď žalovaný vykonával údržby strojov a motorových vozidiel, a vystavoval faktúry žalobcovi. Žalovaný ani nemal vedomosť o tom, že by EKOTRIM s.r.o. bol v predĺžení, a že by mal za povinnosť EKOTRIM s.r.o. podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Zvýhodňujúcim právnym úkonom dodávanie tovaru a vykonávanie prepravy veci nemôže byť, pretože je to súčasť podnikateľskej činnosti a teda ich následným prípadným speňažením sa môžu veritelia uspokojiť skôr. Určite táto činnosť nespôsobila úpadok žalobcu a nebolo to urobené počas úpadku. To, že sa žalobca dostal do úpadku bolo spôsobené zrejme inými veriteľmi, ktorým podľa žaloby dlhoval oveľa vyššie čiastky.

4.3. Úpadca hotovostné úhrady faktúr vykonal v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti ako bežný obchodný úkon, tak ako to vyplýva zo samotnej podstaty ustanovení týkajúceho sa zmluvných vzťahov medzi podnikateľmi, konkrétne ustanovenia o kúpnej zmluve a o zmluve o preprave veci. Vo všeobecnosti samotná úhrada záväzku (zaplatenie ceny) zvýhodnenie veriteľa ( ) a ukrátenie uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka ( ) nezakladá. Dlžník je povinný si plniť svoje záväzky voči veriteľom do začatia konkurzného konania. A jednotlivé samotné platby zo strany dlžníka v tejto jednoročnej lehote pred začatím konkurzného konania rôznym jeho veriteľom nie je možné paušalizovať ako všetky odporovateľné právne úkony, preto je potrebné individuálne preukazovať skutkové okolnosti každého úkonu, či došlo v danom prípade k zvýhodňujúcemu právnemu úkonu. Plnenie zo strany dlžníka, t.č. úpadcu formou hotovostnej platby za tovar a prepravu bolo podľa súdu prvej inštancie dôvodné.

4.4. Súd prvej inštancie sa stotožnil s tvrdením žalovaného, že predmetným právnym úkonom k zmenšeniu majetku úpadcu nedošlo (za zaplatenú cenu dostal protiplnenie v danej hodnote) a teda má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich skutkových tvrdení, že úpadca daným právnym úkonom zvýhodnil žalovaného oproti iným veriteľom; nepreukázal naplnenie znakov odporovateľnosti daného úkonu spočívajúce v splatnosti danej pohľadávky (splatnosť nenastala vyhlásením konkurzu); existenciu úpadku dlžníka v čase vykonania daného právneho úkonu; zmenšenie majetku dlžníka tak, že v dôsledku tohto právneho úkonu sú ukrátení ostatní veritelia úpadcu. K tomuto súd prvej inštancie dodal, že odporovať možno iba tomu právnemu úkonu, ktorý ukrátil niektorého z veriteľov. Ukrátenie teda spočíva v tom, že sa hodnota majetku zmenší viac ako v prípade ak by sa daný právny úkon neurobil. Žalovaný poskytol úpadcovi plnenie, ktoré mu bol povinný poskytnúť na základe uzatvorenej Zmluvy (teda každá strana Zmluvy splnila svoj záväzok z nej vyplývajúci) t.j. bol dodaný tovar a vykonaná preprava veci, za ktorú mu úpadca zaplatil cenu, a ktorý bol navyše potrebný pre udržanie jeho podnikateľskej činnosti, tak nedošlo k zmenšeniu majetku a teda nemohlo dôjsť k ukráteniu ostatných veriteľov.

4.5. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno v tom zmysle, že bola daná podmienka vyslovenia odporovateľnosti z dôvodu, že právny úkon spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka žalobca. Žalobcom namietané porušenie zásady „pari passu“ (základná zásada konkurzného práva) nebola podľa záveru súdu prvej inštancie v tomto prípade porušená, čo odôvodnil poukazom na znenie , z obsahu ktorého vyplýva, že zvýhodňujúcim právnym úkonom by mohlo byť iba neodôvodnené zvýhodnenie veriteľa oproti iným svojím veriteľom.

4.6. Predmet sporu súd prvej inštancie posúdil podľa týchto zákonných ustanovení: (začatie konkurzného konania), (právo odporovať právnemu úkonu), (Odporovanie zvýhodňujúcemu právnemu úkonu), (Odporovanie ukracujúcemu právnemu úkonu) a a (náhrada trov konania a rozhodovanie o trovách).

4.7. O trovách konania vo výroku II. rozsudku rozhodol podľa a (ďalej „“), t.j. žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania potrebných na účelné bránenie práva proti žalobcovi, ktorý úspech nemal v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (262 ods. 2 ).

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v zákonnej lehote podal žalobca odvolanie. Odvolaním navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že jeho žalobe bude v plnom rozsahu vyhovené a žalovaný bude zaviazaný na nahradenie trov konania žalobcu. Žalobca tiež alternatívne navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Svoje odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa dôvody žalobcu sú uvedené v odsekoch 5.1 až 5.7.

5.1. Podľa žalobcu súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. K tomuto opätovne poukázal na ním uvedené dôvody podania žaloby, t.j na úpadcovo porušenie , keď podľa neho úpadca neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa (žalovaného) tým, že mu uhradením jeho faktúr poskytol percentuálne vyššie uspokojenie ako by mu prináležalo pri zachovaní pomerného princípu uspokojovania veriteľov. V tejto súvislosti žalobca dodal, že predloženými prihláškami nespochybniteľne preukázal, že v čase vykonania odporovaných právnych úkonov mal úpadca aj ďalšie záväzky, ktoré neuspokojil vôbec.

5.2. Žalobca ďalej dôvodil, že hlavným účelom konkurzného konania by malo byť zachovanie princípu „pari passu“ pri uspokojovaní veriteľov a z tohto dôvodu uspokojenie celej pohľadávky jedného alebo viacerých veriteľov znevýhodňuje ostatných veriteľov, ktorých pohľadávky neboli vôbec uspokojené. K tomuto žalobca poukázal na obsah judikátu Najvyššieho súdu SR v jeho rozsudku sp. zn. zo dňa 16.8.2012, ktorý sa týka trestného činu zvýhodnenia veriteľa podľa . Obdobne tiež poukázal na obsah rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 25.11.2020, podľa ktorého ak dlžník nie je schopný plniť svoje splatné záväzky, nedisponuje dostatočným majetkom na ich uspokojenie, je povinný uspokojovať svojich veriteľov pomerne.

5.3. Podľa žalobcu nie je správny záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého úpadca vykonal bezhotovostné úhrady v prospech žalovaného v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti ako bežný právny obchodný úkon a že vo všeobecnosti nemôže byť samotná úhrada záväzku zvýhodnením iného veriteľa a jeho ukrátením. S touto argumentáciou súdu prvej inštancie žalobca nesúhlasil, a to práve s poukazom na vyššie citovaný judikát NS SR (), podľa ktorého pre odporovateľnosť právneho úkonu musia byť splnené (v tejto veci sú splnené) tieto podmienky: uskutočnenie zvýhodňujúceho úkonu na úkor iných prihlásených veriteľov, ktorý spôsobil úpadok, respektíve bol uskutočnený v čase úpadku.

5.4. Ukrátenie iných veriteľov bolo dostatočne preukázané predloženými listinnými dôkazmi – prihláškami veriteľov, pričom žalobca poukázal napríklad na veriteľa ENVI-PAK, a.s., ktorému úpadca neuhradil jeho pohľadávky titulom uhradenia ceny za predaný tovar v celkovej hodnote 9.894,13 eur, ktoré boli splatné ešte v roku 2017.

5.5. Nesprávnym skutkovým zistením podľa žalobcu bolo aj skonštatovanie súdu prvej inštancie v tom zmysle, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie úpadku dlžníka v čase vykonania právnych úkonov. V tomto smere žalobca poukázal na obsah predloženej priebežnej účtovnej závierky k 30.4.2019 a účtovnej závierky k 31.12.2019.

5.6. Podľa žalobcu došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že v obdobných veciach vedených na rovnakom súde prvej inštancie a vedených iným sudcom (napr. , , a ) boli vydané rozsudky, ktorými bolo žalobe o určenie odporovateľnosti právnych úkonov vyhovené a zároveň boli jednotliví žalovaní zaviazaní vrátiť poskytnuté plnenie do konkurznej podstaty. K tomuto žalobca dodal, že podľa Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 21.11.2017 má súd poznať vlastnú judikatúru, t.j. aj rozhodnutia iných sudcov toho istého súdu a túto judikatúru aj má zohľadniť, inak by nebola dodržaná zásada právnej istoty a predvídateľnosti súdneho rozhodnutia.

5.7. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie sa náležite nevysporiadal s rozhodnutiami judikátov, na ktoré poukázal a tiež, že sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal ani s predloženými listinnými dôkazmi – prihláškami konkurzných veriteľov.

5.8. Žalobca sa počas odvolacieho konania vyjadril k stanovisku žalovaného voči jeho odvolaniu (uvedené v odseku 6), pričom argumentačne zotrval na svojom stanovisku prezentovanom počas konania pred súdom prvej inštancie a tiež aj v rámci tohto odvolacieho konania.

6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril tak, že navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanému aby priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania. Toto svoje stanovisko odôvodnil spôsobom uvedeným v odsekoch 6.1 a 6.2.

6.1. Podľa žalovaného nesprávnosť skutkových zistení a právneho záveru súdu prvej inštancie namietané odvolaním vychádzajú iba z nesprávnych úvah žalobcu. Žalovaný sa v plnom rozsahu stotožnil so zistením súdu prvej inštancie v tom zmysle, že uhradením faktúr žalovaného nevznikol úpadok úpadcu a tieto úhrady sa týkali iba bežnej podnikateľskej činnosti. Tiež sa stotožnil s tým, že nie každý úkon úpadcu možno paušalizovať na odporovateľný právny úkon a že každý právny úkon je potrebné posudzovať individuálne. Podľa žalovaného čiastočné uhradenie faktúr nie je dôvodom, ktorým by podľa bol inak neodôvodnene zvýhodnený veriteľ úpadcu voči iným veriteľom, a to navyše za situácie, že žalovaný má voči úpadcovi viacero neuhradených pohľadávok, ktoré si musel prihlásiť prihláškou do konkurzu.

6.2. Žalovaný tiež uviedol, že rozhodnutie trestnoprávneho kolégia, na ktoré poukazuje, sa netýka odporovateľnosti právneho úkonu a že aj ďalší judikát je neporovnateľný s okolnosťami v tejto veci. Právo žalobcu na spravodlivý proces nebolo porušené ani inými rozhodnutiami Mestského súdu Košice, a to aj keď išlo o obdobný skutkový základ, pretože išlo o veci skončené zmierom, rozhodnuté bez vyjadrenia žalovaného alebo išlo o spriaznené osoby. Preto porovnateľnosť s touto vecou nie je žiadna.

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa . Odvolanie prejednal podľa až a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

8. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

9. Podrobné, vecne správne a zákonu zodpovedajúce sú závery súdu prvej inštancie vo veci samej, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje ( ). Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia z hľadiska hmotného práva, k odvolaniu žalobcu a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd uvádza nasledovné.

10. Žalobca vo svojom odvolaní namietal existenciu odvolacích dôvodov podľa om preskúmaní veci z pohľadu existencie odvolacích dôvodov odvolací

súd dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, nakoľko súd prvej inštancie zákonným postupom, dostatočne a správne zistil skutkový stav veci a na takto zistený skutkový stav aplikoval príslušné zákonné ustanovenia. Neopodstatnenosť žalobcovho odvolania je bližšie odôvodnená v nasledovných odsekoch 11 až 13.

11. Otázku odvolacieho dôvodu podľa (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces) odvolací súd uzavrel tak, že tento odvolací dôvod nie je vo veci naplnený, a to z nižšie uvedených dôvodov.

11.1. Žalobca ohľadom tohto odvolacieho dôvodu namietal, že v obdobných veciach vedených na rovnakom súde prvej inštancie a vedených iným sudcom (napr. , , a ) boli vydané rozsudky, ktorými bolo žalobe o určenie odporovateľnosti právnych úkonov vyhovené a zároveň boli jednotliví žalovaní zaviazaní vrátiť poskytnuté plnenie do konkurznej podstaty. Z vlastnej rozhodovacej činnosti je odvolaciemu súdu známe, že skutočne prebiehajú (resp. už aj skončili) obdobné súdne spory iniciované žalobcom (nie len spory citované žalobcom v jeho odvolaní), avšak nie všetky boli skončené s procesným úspechom žalobcu ako to zjavne účelovo prezentuje vo svojom odvolaní.

11.2. Odkaz žalobcu na to, že obdobné veci má súd rozhodnúť rovnakým spôsobom, nie je dostatočne spôsobilý obstáť, pretože žalobca nemôže legitímne očakávať, že bude vyhovené akejkoľvek jeho ďalšej žalobe o určenie neúčinnosti iného právneho úkonu úpadcu, nakoľko takýto paušálny záver by mohol vychádzať iba z toho, že vo všetkých veciach ide o zhodný skutkový stav veci, čo treba vyhodnocovať pre každý spor samostatne. Takéto (subjektívne) žalobcom prezentované chápanie princípu právnej istoty nezodpovedá legislatívnemu vymedzeniu princípu právnej istoty ( Základných princípov ) a ani jeho chápaniu v judikatúre.

11.3. Žalobca tiež namietal, že súd prvej inštancie vydal svoje rozhodnutie v rozpore s rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, pričom zrejme vychádzal z obsahu ním vyššie citovaných judikátov uvedených v odseku 5.2 tohto odôvodnenia (Rozsudok NS SR č.k. zo dňa 16.8.2012 a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 25.11.2020). Aj táto argumentácia žalobcu nie je opodstatnená. Obdobne ako to je uvedené v predchádzajúcom odseku, každá vec má iný skutkový základ, preto pri rozhodovaní v iných veciach nie je možné rigorózne vychádzať zo záverov týchto konaní. Jeden zo žalobcom namietaných judikátov bol vydaný v trestnom konaní, pričom skutkový základ rozhodnutia spočíval hlavne v otázke trestnosti konania dotknutých osôb a v druhom rozhodnutí bola otázkou skúmania dovolacieho súdu možnosť uskutočnenia zápočtu úpadcom v čase jeho úpadku. Skutkový základ žalobcom citovanej judikatúry je teda iný, preto nie je možné čiastočné a z kontextu vytrhnuté závery v odôvodnení týchto rozhodnutí na tento prípad automaticky aplikovať.

12. K odvolaciemu dôvodu podľa (súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností: Ani tento odvolací dôvod nie je vo veci daný. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na obsah odvolania, kde žalobca nijako nešpecifikoval, ktorý konkrétny dôkaz potrebný pre zistenie rozhodujúcej skutočnosti súd prvej inštancie nevykonal. Nie je úlohou odvolacieho súdu a s ohľadom na dodržanie zásady rovnosti strán sporu ani z vlastnej iniciatívy nemôže dopĺňať nedostatočnú odvolaciu argumentáciu žalobcu v tomto smere.

13. K odvolacím dôvodom podľa z obsahu odvolania je vhodné zodpovedať otázku existencie týchto odvolacích dôvodov spoločne. Žalobca spôsobom uvedeným v odsekoch 5.1 až 5.7 tohto odôvodnenia namietal nesprávne skutkové zistenia a tiež ich následné právne posúdenia súdu prvej inštancie v tom zmysle, že úpadcom vykonané príslušné úhrady faktúr žalovaného nie sú odporovateľnými právnymi úkonmi úpadcu a teda nie je možné žalobe o určenie ich neúčinnosti vyhovieť. Toto stanovisko žalobcu však z nižšie uvedených dôvodov nie je správne, preto odvolací súd konštatuje, ža ani tieto odvolacie dôvody žalobcu nie sú naplnené.

13.1. Podľa prvá veta : „Odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.“ Podľa : „Zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil svoj záväzok

neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom.

13.2. Ďalej podľa 1) Odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len "ukracujúci právny úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy. (2) Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom alebo o mrhanie majetkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.“

13.3. Vychádzajúc z obsahu vyššie citovaných zákonných ustanovení je potrebné uzavrieť, že právny úkon úpadcu môže byť voči prihláseným veriteľom súdom vyhlásený za neúčinný iba v prípade, že tento úkon ukracuje uspokojenie ich pohľadávky. Pre úspech tejto odporovacej žaloby bolo povinnosťou žalobcu (Čl. 8 ), aby preukázal opodstatnenosť svojich tvrdení v tom zmysle, že: 1, predmetnými úkonmi došlo k zmenšeniu majetku úpadcu (ukrátenie) a zároveň 2, predmetnými úkonmi úpadca neodôvodnene zvýhodnil žalovaného oproti ostatným veriteľom úpadcu.

13.4. Je nesporné, že dlžník, t.č. úpadca hotovostné úhrady faktúr vykonal v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti ako bežný (nie bezodplatný) obchodný úkon tak, ako to vyplýva zo samotnej podstaty ustanovení týkajúceho sa zmluvných vzťahov medzi podnikateľmi, konkrétne ustanovenia kúpnej zmluvy a zmluvy o preprave veci. Obdobne ako súd prvej inštancie, tak aj odvolací súd má za to, že vo všeobecnosti samotná úhrada záväzku (zaplatenie ceny) zvýhodnenie veriteľa ( ) a ukrátenie uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka ( ) nezakladá. Jednotlivé samotné platby zo strany dlžníka v tejto jednoročnej lehote pred začatím konkurzného konania rôznym jeho veriteľom nie je možné paušalizovať ako všetky odporovateľné právne úkony, je potrebné preukazovať skutkové okolnosti každého úkonu, či došlo v danom prípade k zvýhodňujúcemu právnemu úkonu.

13.5. Úhrada faktúr žalovaného bola úpadcom vykonaná titulom odplaty za vykonané plnenie (predaj tovaru a vykonanie prepravy) v rámci jeho podnikateľskej činnosti (činnosť vykonávaná za účelom zisku - ). Preto bez náležitého preukázania zníženia majetku úpadcu nie je možné spoľahlivo uzavrieť, žeby vôbec došlo k ukráteniu ostatných veriteľov úpadcu. Žalobca v tomto smere nepredložil žiadny relevantný dôkaz, nakoľko zo žalobcom predložených listinných dôkazov takýto záver nie je možné vyvodiť. K ukráteniu podľa názoru odvolacieho súdu v tomto prípade nedošlo, pretože aj žalovaným poskytnuté plnenie v prospech úpadcu malo tiež svoju majetkovú hodnotu vyjadriteľnú v peniazoch a práve táto hodnota bola úpadcovi vyúčtovaná k úhrade predmetnými faktúrami, t.j. vo veci nedošlo k zníženiu majetku úpadcu.

13.6. Obdobne odvolací súd konštatuje, že žalobca (osoba nesúca dôkazné bremeno) tiež nepreukázal ani tú skutočnosť, žeby úpadca zvýhodnil žalovaného oproti ostatným veriteľom úpadcu neodôvodnene. Vykonanie úhrad faktúr malo svoj relevantný dôvod – odplata za predaj tovaru a za vykonanie prepravy ako súčasť podnikania úpadcu, t.j. výkonu činnosti za účelom zisku. Vykonanie predmetných úkonov (uhradenie faktúr za údržbu a opravu) teda malo svoj zásadný dôvod (výkon riadnej podnikateľskej činnosti), preto ich nemožno považovať za úkony neodôvodnene zvýhodnené, ktoré sú podmienkou úspechu odporovateľnosti úkonu podľa .

13.7. Žalobca namietal nesprávnosť skutkového záveru súdu prvej inštancie, podľa ktorého v čase vykonania úkonov (úhrada faktúr žalovaného) nebol dlžník v úpadku. K tomuto odvolací súd poznamenáva, že z obsahu žalobcom predložených listinných dôkazov (účtovné závierky úpadcu k 30.4.2019 a 31.12.2019) je možné zistiť existenciu úpadku dlžníka, preto súd prvej inštancie v tomto smere skutočne vyvodil nesprávny skutkový záver. Avšak táto skutočnosť (existencia úpadku) v konečnom dôsledku nebola pre rozhodnutie vo veci samej podstatná, pretože súd prvej inštancie svoje rozhodnutie inak správne odvodil zo správne zistených skutočnosti, že vykonaním žalobcom odporovaných právnych úkonov (úhrada faktúr), nedošlo k ukráteniu veriteľov (zníženie majetku) a tiež správne uzavrel, že nešlo o neodôvodnené zvýhodnenie, t.j. neboli splnené zásadné všeobecné podmienky pre naplnenie odporovateľnosti právnych úkonov úpadcu podľa a .

14. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd uzavrel, že žalobcom deklarované odvolacie dôvody podľa nie sú naplnené. Preto odvolací súd podľa rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a . T.j. žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalobca. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v . Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa . V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).