Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15CoP-214-2024.pdf
PDF · 144.45 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoP/214/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členiek senátu JUDr. Miriam Štillovej, JUDr. Lucie Prčovej, vo veci starostlivosti o maloleté deti A.: 1/ B., nar. XX.XX.XXXX, 2/ C., nar. XX.XX.XXXX a 3/ C., nar. XX.XX.XXXX, maloleté deti bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, deti matky: D. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. G. XX, H. H., zastúpenej právnou zástupkyňou: JUDr. Marína Šimková, advokátka, so sídlom Kapitulská 21, Banská Bystrica a otca: B. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. I. J. H. XXX/XX, K., zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Peter Škrabák, advokát, so sídlom Skuteckého 30, Banská Bystrica, o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 38P/6/2024-128 zo dňa 24.09.2024, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. určil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého B. A., nar. XX.XX.XXXX zvýšeným výživným zo sumy 40 Eur mesačne na sumu 90 Eur mesačne, na maloletého C. A., nar. XX.XX.XXXX zvýšeným výživným zo sumy 40 Eur mesačne na sumu 90 Eur mesačne a na maloletú C. A., nar. XX.XX.XXXX zvýšeným výživným zo sumy 35 Eur mesačne na sumu 80 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 01.01.2024. Výrokom II. zameškané výživné od 01.01.2024 do 24.09.2024 na maloletého B. A., nar. XX.XX.XXXX vo výške 450 Eur, na maloletého C. A., nar. XX.XX.XXXX vo výške 450,- Eur a na maloletú C. A., nar. XX.XX.XXXX vo výške 405,- Eur povolil otcovi splácať v 13 eurových mesačných splátkach na každé z maloletých detí spolu s bežným výživným až do zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia. Výrokom III. zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina sp.zn. 37P/159/2019 zo dňa 23.11.2020 vo výroku o vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom a podľa výroku IV. žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd poukázal na dňa15.01.2024 doručený návrh matky na zvýšenie výživného na maloleté deti a jeho odôvodnenie, na vyjadrenie kolízneho opatrovníka k návrhu, na výsledky informatívneho stretnutia rodičov, na vykonané dokazovanie na nariadených pojednávaniach vyjadreniami matky, otca a ich právnych zástupcov, kolízneho opatrovníka a listinnými dôkazmi, a to lustráciami v Sociálnej poisťovni, vyjadreniami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, vyjadreniami Okresného riaditeľstva PZ Žiline, výpisom z katastra nehnuteľností, Vyjadrením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu a posudkových činností zo dňa 04.06.2024, Posudkami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu a posudkových činností
zo dňa 07.08.2019 a 07.08.2024, odpisom z registra trestov na otca, obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Žilina sp.zn. 37P/159/2019 a za aplikácie § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, 77 ods. 1 a § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho rozsudku.
3. Okresný súd konštatoval, že rodičia majú voči deťom vyživovaciu povinnosť, ktorá vyplýva zo zákona a má niekoľko foriem. Pre správne určenie vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je potrebné vyhodnotenie nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťaťa, ktoré môžu byť rôzne, podľa okolností jednotlivého prípadu a sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a podobne. Zároveň sú však bezprostredne ovplyvňované reálnymi schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Pokiaľ sú tieto obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Za nevyhnutné považoval okresný súd pri rozhodovaní o výživnom uvažovať tiež o potrebách vyskytujúcich sa nepravidelne za dlhšie obdobie, prípadne o potrebách celkom náhodných, uspokojenie ktorých vyžaduje spravidla vyššie náklady.
4. Okresný súd zdôraznil, že v priebehu plnenia súdom stanoveného výživného dochádza plynutím času k zmene skutočností, na základe ktorých bol stanovený rozsah vyživovacej povinnosti povinného rodiča. K takejto zmene dochádza spravidla zvýšením odôvodnených potrieb oprávneného (dieťaťa) alebo zmenou v zárobkových možnostiach povinného (rodiča). Ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine preto umožňuje súdu, aby v prípade zmeny pomerov bolo zmenené súdne rozhodnutie o výživnom. Súdna prax ustálila, že zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu výživného stanovenú súdom, musí byť takej povahy, aby bol daný reálny dôvod zmeniť už vydané súdne rozhodnutie. Zákonnými kritériami zostávajú odôvodnené potreby dieťaťa a schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča.
5. Ďalej okresný súd poukázal na princíp potencionality pri určovaní vyživovacej povinnosti, ktorý sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné. Rovnako na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré by povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce.
6. Na základe vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že od poslednej úpravy výživného na maloleté deti, a to rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 37P/159/2019 zo dňa 23.11.2020, uplynuli takmer štyri roky a nastala zmena pomerov tak na strane maloletých detí, ako aj na strane rodičov. Maloletý B. mal v čase posledného rozhodnutia súdu takmer sedem rokov, maloletý C. takmer päť rokov, maloletá C. rok a pol. V súčasnosti má maloletý B. takmer 11 rokov, maloletý C. takmer 9 rokov a maloletá C. päť a pol roka. V súčasnosti maloletý C. a B. navštevujú základnú školu, maloletá C. materskú školu. Výdavky na maloleté deti sa zvýšili. Matka poberá vyšší opatrovateľský príspevok (v čase posledného rozhodnutia súdu cca 650 Eur, aktuálne 856,80 Eur + kompenzačné príspevky) a vyššie rodinné prídavky vo výške 270 Eur. Otec poberá vyšší invalidný dôchodok (v čase posledného rozhodnutia súdu 331 Eur, aktuálne 441,40 Eur). Otec v priebehu konania previedol spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti (rodinný dom) na svoju matku, čím úmyselne znížil svoje majetkové pomery.
7. Výdavky, ktoré matka uviedla v návrhu a priebehu konania na súde prvej inštancie, okresný súd nepovažoval za nadhodnotené. Mesačné výdavky na maloletého B. považoval za opodstatnené vo výške mesačne cca 350,- Eur, na mal. C. vo výške cca 320,- Eur a mesačné výdavky na maloletú C. vo výške cca 350,- Eur (strava, drogéria, hygiena, lieky a vitamíny a výživové doplnky, oblečenie a obuv, podiel na výdavkoch na bývanie na každé z maloletých detí školský klub, ZRPŠ, záujmové krúžky, pomôcky na tvorenie, cestovné, terapia, výdavky na začiatku školského roka). Okresný súd mal preukázané, že mal. B. trpí autizmom, mentálnym postihom, navštevuje detského psychiatra a kožného lekára. Maloletý C. trpí autizmom, má psychické problémy, sebapoškodzuje sa, navštevuje hematológiu, detskú psychiatriu, kožného lekára. Maloletá C. má oneskorený vývoj. Okresný súd podotkol, že bežné
výdavky na maloleté deti možné vyčísliť len orientačne, a preto vychádza zo všeobecných poznatkov o cenách tovarov primeraných veku maloletých detí, ako aj z vlastnej rozhodovacej činnosti.
8. Okresný súd poukázal na to, že otec výdavky špecifikované matkou a ich výšku nespochybnil.
9. Okresný súd skonštatoval, že od posledného rozhodnutia súdu o vyživovacej povinnosti otca, prirodzeným rastom maloletých detí, ako aj rastom cien tovarov a služieb, nesporne vzrástli náklady na zabezpečenie ich bežných potrieb. Naviac rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení a osobnou starostlivosťou. Osobná starostlivosť, ktorú vynakladá jeden z rodičov, tvorí materiálnu hodnotu, ktorá zodpovedá finančnému príspevku na výživu od druhého rodiča. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Matka má oveľa vyššie výdavky spojené s výchovou a výživou maloletých detí, a to aj s ohľadom na ich viaceré diagnózy, než otec, o to viac, že otec matke neprispieva na maloleté deti žiadnym iným spôsobom, o maloleté deti sa nezaujíma, nestretáva sa s nimi.
10. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že rovnako ako v čase posledného rozhodnutia otec je poberateľom invalidného dôchodku. K námietke otca, že vzhľadom na jeho zdravotný stav nie je v jeho možnostiach a schopnostiach zamestnať sa a prispievať na výživu maloletých detí zvýšeným výživným, poukázal okresný súd na to, že sa otcov zdravotný stav od posledného rozhodnutia zlepšil. Aj keď miera funkčnej poruchy predstavuje 50%, už viac nie je odkázaný na sprievodcu, zdravotný stav je stabilizovaný, otec je orientovaný, sebestačný a bol mu odňatý preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom. Okrem toho otec si už v čase posledného rozhodnutia o výživnom, kedy už bol invalidný, dokázal privyrobiť ako fotograf sumu 200 - 300 Eur mesačne, ktorú činnosť podľa vlastného vyjadrenia prestal vykonávať len z dôvodu, že mu ukradli vybavenie na fotografovanie. K námietke, že pri určení vyživovacej povinnosti by mu malo byť ponechané aspoň životné minimum, okresný súd uviedol, že ak otec je schopný mesačne minúť 130,- až 150,- Eur na cigarety, čo nepredstavuje nevyhnutný výdavok, tak tieto finančné prostriedky, môže použiť na výživu maloletých detí. V súvislosti s uvedeným tiež podotkol, že každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojich detí a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb, pričom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby alebo potreby iné. Hoci sa otec snažil okresný súd presvedčiť, že jeho zdravotný stav je tak negatívny, že nie je schopný pracovať, tak na základe vykonaného dokazovania dospel k opačnému záveru. Okresný súd zhodnotil, že otec otázkam kladeným súdom rozumel, odpovedal zrozumiteľne a v logických súvislostiach, v septembri 2023 dokázal sám jazdiť na kolobežke a v auguste 2022 bol odsúdený pre trestné činy súvisiace s pestovaním marihuany, v dôsledku čoho bol aj vzatý do väzby. Podľa aktuálneho lekárskeho posudku je otec sebestačný a nie je odkázaný na sprievodcu. Hoci miera funkčnej poruchy otca predstavuje 50%, je podľa okresného súdu v jeho možnostiach a schopnostiach nájsť si adekvátne zamestnanie, primerané jeho zdravotnému stavu, a to aj s ohľadom na svoje zdravotné obmedzenia, vek, vzdelanie a prax (pričom okresný súd poukázal na jeho predchádzajúce pracovné skúsenosti otca). Snahu otca nájsť si zamestnanie, považoval okresný súd za nedostatočnú a podľa okresného súdu otec nepreukázal žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mu bránili v nájdení adekvátneho zamestnania.
11. S ohľadom na zdravotný stav otca však okresný súd nevyhovel návrhu matky v celom rozsahu a vyživovaciu povinnosť otca zvýšil, zo sumy 40,- Eur na sumu 90,- Eur mesačne u maloletého B. a maloletého C. a zo sumy 35,- Eur na sumu 80,- Eur.
12. Povinnosť doplatiť dlh na výživnom okresný súd určil otcovi za obdobie od 01.01.2024 (v súlade s návrhom matky) do 24.09.2024 (do rozhodnutia vo veci samej). Aj keď návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom bol okresnému súdu doručený dňa 15.01.2024, nakoľko v danej veci vzhliadol okresný súd dôvody osobitného zreteľa pre priznanie zvýšeného výživného aj pred podaním návrhu (§ 77 ods. 1 Zákona o rodine) a to v tom, že matka splnomocnila právnu zástupkyňu na podanie návrhu už dňa 15.11.2023, otec poberá zvýšený invalidný dôchodok od 01.01.2024 a dôvody pre zvýšenie výživného tu celkom určite existovali po dlhší čas pred podaním návrhu, pričom otec sa žiadnym spôsobom o maloleté deti nezaujíma a nad doteraz určenú sumu výživného otec deťom nijako navyše neprispieva. Podľa okresného súdu tak otcovi vznikla povinnosť zaplatiť zameškané výživné za obdobie deviatich mesiacov, a to u maloletého B. vo výške 450 Eur, u maloletého C. vo výške 450 Eur a u maloletej C. vo výške 405 Eur, čo predstavuje rozdiel medzi zvýšeným výživným a pôvodným výživným. Okresný súd otcovi povolil splácať zameškané výživné v splátkach po 13 Eur mesačne na
každé z maloletých detí spolu s bežným výživným až do jeho zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky, a to počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Pri určení výšky splátok zohľadnil výšku zameškaného výživného, potenciálny príjem otca, ako aj dobu splatnosti zameškaného výživného.
13. Samostatným výrokom okresný súd vyslovil, že jeho rozhodnutím dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Žilina sp.zn. 37P/159/2019 zo dňa 23.11.2020 vo výroku o vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom.
14. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže účastníci konania si znášajú trovy, ktoré im v konaní vznikli sami (súdne poplatky, trovy právneho zastúpenia).
15. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie otec mal. detí prostredníctvom právneho zástupcu (č.l. 149 – 152 spisu) z dôvodov podľa § 365 ods.1 písm. f) a h) CSP a § 62 ods. 1 CMP. Namietal skutkové aj právne vady rozhodnutia súdu prvej inštancie, pričom mal za to, že súd prvej inštancie nevyhodnotil všetky vykonané dôkazy vo svojej vzájomnej súvislosti a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Podľa otca sa nemožno stotožniť s viacerými rozporuplnými zisteniami súdu, preto považoval napadnutý rozsudok za nezákonný a nesprávny. Okresným súdom určenú výšku zvýšeného výživného, vrátane úhrady zameškaného výživného, čo dokopy na všetky tri maloleté deti predstavuje 1 305,- Eur, považoval za neprijateľnú, nakoľko jeho príjem je nedostačujúci z dôvodu, ktorý nevznikol jeho pričinením. Poukázal na to, že dňa 6. októbra 2018 mal úraz, v súvislosti s ktorým utrpel ťažký organický psychosyndróm, na následky ktorého sa v súčasnosti lieči u viacerých odborných lekárov - špecialistov. Úraz mu spôsobil výrazné zmeny osobnosti, ostal odkázaný na pomoc druhých ľudí a na finančnú pomoc zo strany štátu a stal sa invalidným. Za zásadnú otázku pri určení výšky výživného považoval vysporiadanie sa so skutočnosťou, že k poklesu jeho schopnosti pracovať došlo zo zdravotných dôvodov a nie jeho úmyselným zavinením. V tejto súvislosti mal okresný súd vykonané dôkazy hodnotiť odlišne a komplexnejšie. Poukázal na Lekársky posudok zo dňa 7. augusta 2019, v ktorom bola miera funkčnej poruchy stanovená na 50% a na Lekársky posudok Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Žilina zo dňa 7. augusta 2024, podľa ktorého sa miera funkčnej poruchy nezmenila. Podľa aktuálneho lekárskeho posudku je otec odkázaný na pomoc a dohľad inej osoby pri zabezpečovaní základných sociálnych aktivít, jeho komunikačná schopnosť prijímania a odovzdávania informácií je v dôsledku difúznej poruchy centrálneho systému narušená, sám si nedokáže zabezpečiť úkony sebaobsluhy a úkony starostlivosti o domácnosť a je nevyhnutný dohľad inej osoby. Podľa Správy zo psychologického vyšetrenia na pracovnú spôsobilosť zo dňa 15.10.2024 a dňa 22.10.2024, ktorú pripojil k odvolaniu ...,,Má problém s pamäťou, niekto niečo povie a musí si to opakovane pripomínať, aby nezabudol. Exekutívne funkcie oslabené a to v plánovaní, rozhodovaní, sociálnej zručnosti, iniciatíve, organizácii. Vo výkonnosti pracovnej záťaži je tempo pacienta v poklese. Zo začiatku zaťaženia ho udrží, je vyrovnanejšie, stabilnejšie. Dynamický element, vitalita prítomná. Narastaním záťaže a času jeho výkon klesá, má nižšie tempo, pracuje pomaly, redukovanejšie. Kapacita zaťažiteľnosť je obmedzená vo výdrži, vytrvalosti. Spúšťa sa únava, s potrebou prerušovania aktivity. Kvalitatívne podáva výkon s chybovosťou. V záťaži sa môže objaviť redukcia kvality s objavením sa nepresností, chybovosti“. Od vzniku úrazu je poberateľom invalidného dôchodku, od mesiaca január 2024 vo výške 441,40 Eur mesačne a keďže z uvedených zdravotných dôvodov nepracuje, nie je v jeho schopnostiach platiť výživné v takej sume, ktorá mu bola rozsudkom okresného súdu určená. Ďalej poukázal na to, že v roku 2019 sa snažil zapojiť do pracovnej činnosti, ktorú vykonával pred úrazom na pozícii predavača v obchode s hudobninami, pričom po pár dňoch musel z práce odísť, nakoľko agresívnou formou nútil zákazníkov ku kúpe tovaru, jeho správanie bolo neovládateľne agresívne, mal problémy s krátkodobou pamäťou, čo mu neumožňovalo a stále neumožňuje pamätať si základné informácie nevyhnutné pre výkon akéhokoľvek zamestnania. Poukazoval tiež na to, že sa nedokáže sústrediť a udržať tempo, ktoré je nutné udržiavať pri akejkoľvek práci a je odkázaný na pomoc inej osoby. Zdôraznil, že aj napriek všetkým diagnózam a pridruženým zdravotným problémom, ktoré mu vznikli z úrazu, sa snažil nájsť si zamestnanie, no všetky snahy dopadli neúspešne. K odvolaniu priložil žiadosti o prijatie do zamestnania. Poukázal na to, že zo zákonných ustanovení citovaných súdom prvej inštancie vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného dieťaťa, a jednak na strane povinného, pričom na strane povinného rodiča sa skúmajú jeho schopnosti, možnosti, majetkové pomery. Prihliada sa na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, primárne zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na
trhu práce. Uviedol, že si vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom, ako mu bola určená rozsudkom Okresného súdu Žilina sp.zn. 37P/159/2019 zo dňa 23.11.2020 pravidelne plní. Párkrát sa stala situácia, kedy bol s platbou vyživovacej povinnosti v omeškaní, ale vždy všetko uhradil a na výživnom nemá dlh. Poukázal na výšku mesačného príjmu matky v čase pôvodného rozhodnutia súdu o výživnom, ako aj v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, pozostávajúci zo sociálnych príspevkov, ktorý dokopy predstavuje cca 1 320,- Eur mesačne a zdôraznil, že sa tento od posledného rozhodovania súdu o výživnom zvýšil cca o 400,- Eur mesačne, a jeho len o 119,- Eur mesačne. Podľa ustálenej judikatúry, by mal súd pri určení vyživovacej povinnosti ponechať osobe povinnej platiť výživné aspoň životné minimum, ktoré od 01. júla 2024 predstavovalo na jednu fyzickú osobu 273,99 Eur, čo v jeho prípade prvoinštančný súd nedodržal. Zdôraznil, že v prípade zlepšenia zdravotného stavu a nadobudnutia schopnosti výkonu plnohodnotnej práce, má matka možnosť navrhnúť zvýšenie výživného. Podľa otca rozsudok okresného súdu je nedostatočne odôvodnený, keď v ňom absentuje taká úvaha súdu, ktorá by bola spravodlivým a presvedčivým podkladom pre rozhodnutie a rozsudok nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a záver súdu prvej inštancie je nesprávny. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť alebo zmeniť v zmysle petitu odvolacieho návrhu.
16. Podľa pokynu okresného súdu zo dňa 31.10.2024 (č.l. 180 spisu) bolo odvolanie otca s prílohami doručené matke prostredníctvom právnej zástupkyne a kolíznemu opatrovníkovi s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní písomne vyjadriť (doručenky na čl. 181 – 182), ktorú možnosť nevyužili.
17. Podaním zo dňa 03.03.2025, doručeným krajskému súdu dňa 04.03.2025, právna zástupkyňa matky odvolaciemu súdu oznámila, že si otec neplní vyživovaciu povinnosť v rozsahu určenom rozsudkom súdu prvej inštancie a výživné na maloleté deti uhrádza len v pôvodnej súdom určenej výške. U otca má dôjsť od 01.04.2025 k čiastočnému, resp. úplnému odňatiu invalidného dôchodku.
18. Do momentu konania a rozhodovania krajským súdom ďalšie podania nenasledovali.
19. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§34 CSP), na základe odvolania podaného v zákonnej lehote osobou oprávnenou, a to otcom maloletého dieťaťa, prejednal vec postupom bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario, keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to ani dôležitý verejný záujem, a za aplikácie ustanovenia § 65, § 66 CMP rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3: 0.
20. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie podané otcom maloletých detí bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 15CoP/214/2024-201 zo dňa 20.05.2025, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 20.05.2025 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.
21. Za rešpektovania ust. § 65, § 66 CMP krajský súd uvádza, že základom pre jeho konanie bolo odvolanie podané otcom proti rozsudku okresného súdu, ktorým bolo zvýšené výživné na maloleté deti A., podstatou ktorého boli námietky týkajúce sa nesprávneho vyhodnotenia dôkazov vykonaných okresným súdom, v dôsledku čoho dospel okresný súd k nesprávnym skutkovým zisteniam a námietka nesprávneho právneho posúdenia veci.
22. Pre posúdenie odvolacích dôvodov nebolo potrebné nariadiť pojednávanie, resp. doplniť dokazovanie, ak pre rozhodnutie okresného súdu bolo v potrebnom a dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie, z ktorého krajský súd vychádzal pri vyhodnotení odvolacích dôvodov. Potreba ďalšieho dokazovania v odvolacom konaní nebola zistená ani krajským súdom, a preto bolo vychádzané len z obsahu spisového materiálu, ak účastníci tohto konania, najmä odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz, potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania by mohla zaručiť spravodlivé konanie (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.04.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/218/2009, sp.zn. 3Cdo/51/2011, sp.zn. 3Cdo/186/2012, sp.zn. 7Cdo/56/2011). Krajský súd zvýrazňuje, že okresný súd z vykonaného dokazovania zistil skutkový stav v akceptovateľnom rozsahu potrebnom pre rozhodnutie. Skutočný stav veci zistený okresným súdom bol dostačujúcim pre jeho rozhodnutie, následne aj pre
posúdenie odvolania, a ak odvolací súd nepristúpil k zopakovaniu alebo doplneniu dokazovania, nedošlo týmto jeho postupom k porušeniu práva odvolateľky na spravodlivý súdny proces.
23. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie matkou maloletých detí uplatneného návrhu, a pretože zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne zákonné ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, tak základom jeho rozhodnutia je aplikácia ust. § 387 ods. 2 CSP, a preto v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku okresného súdu. Práve z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nie je potrebné a ani žiadúce, aby v odôvodnení rozsudku krajského súdu boli zopakované tie skutkové a právne závery, s ktorými sa krajský súd stotožňuje, pretože je postačujúce na ne len odkázať. Uvedené vyplýva z toho, že odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok. Za aplikácie ust. § 387 ods. 3 veta druhá CSP sa však krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku vysporiadal s podstatnými tvrdeniami odvolateľa uvedenými v podanom odvolaní.
24. Krajský súd, ako odvolací súd, po posúdení veci na základe odvolania otca vo väzbe k odvolacím dôvodom uvádza, že ani jeden z nich nebol relevantný.
25. Nebol naplnený odvolací dôvod, podľa ktorého súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by zohľadnil skutočnosti, ktoré nevyplývali z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov konania, prípadne neboli inak preukázané počas konania. Rovnako nemožno konštatovať, že by okresný súd opomenul rozhodujúce skutočnosti relevantné pre danú vec, ktoré boli preukázané vykonanými dôkazmi, alebo že výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedal zistenému skutkovému stavu v súlade s ustanoveniami procesného predpisu. Po preskúmaní obsahu spisu a rozsudku súdu prvej inštancie v kontexte vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia krajský súd konštatuje, že okresný súd vykonal a vyhodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, pričom každý dôkaz hodnotil jednotlivo a zároveň v súvislosti s ostatnými dôkazmi. Pri rozhodovaní dôsledne prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré vyšli počas konania najavo, v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov podľa § 191 ods. 1 CSP. Pokiaľ otec namietal nedostatočné zhodnotenie jeho možností a schopností, s ohľadom na jeho zdravotný stav, ktorý mu bráni plnohodnotne vykonávať akúkoľvek prácu, konštatuje odvolací súd, že okresný súd v rozhodnutí vychádzal a prihliadol nielen na zistenia vyplývajúce z Lekárskeho posudku zo dňa 07.08.2019, ale aj na skutočnosti vyplývajúce z Lekárskeho posudku vypracovaného dňa 07.08.2024, teda aktuálneho v čase rozhodovania (§ 217 ods. 1 CSP). Pri vyhodnocovaní posúdenia možností a schopností otca vykonávať pracovnú činnosť okresný súd komplexne prihliadol aj na iné skutočnosti, ktoré v priebehu konania vyšli najavo, a to napríklad, že otec už po úraze bol schopný vykonávať prácu svadobného fotografa, jazdiť na elektrickej kolobežke, ako aj na zistenia súvisiace s vynakladaním výdavkov, ktoré nie sú nevyhnutné.
26. V súvislosti s odvolacou námietkou týkajúcou sa nesprávneho právneho posúdenia veci odvolací súd uvádza, že nesprávne právne posúdenie môže spočívať v takom postupe, pri ktorom súd pri rozhodnutí použije nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikuje správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretuje alebo správnu právnu normu síce správne vyloží, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikuje, ktorá situácia v danej veci nenastala. Okresný súd posúdil návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti v súlade s rozhodnými ustanoveniami Zákona o rodine, najmä § 78 ods. 1, 3 a § 77 ods. 1, § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré na vec správne aplikoval.
27. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine možno súdne rozhodnutie o výživnom alebo rozhodnutie, ktorým bola schválená dohoda rodičov o výživnom, zmeniť, ak dôjde k zmene pomerov účastníkov. Nie je prípustné, aby rozhodnutie založené na určitých predpokladoch zostalo nezmenené, ak sa tieto predpoklady podstatne zmenili. Zmenou pomerov sa podľa citovaných zákonných ustanovení rozumie výrazná a trvalá, resp. dlhodobá zmena okolností, ktoré tvorili základ pre predchádzajúce rozhodnutie súdu o výživnom. Táto zmena môže zahŕňať napríklad podstatné zvýšenie alebo pokles príjmov, ktoré majú dlhodobý vplyv na celkovú finančnú situáciu povinného rodiča. Zmena pomerov môže nastať aj na strane oprávneného, napríklad v dôsledku jeho fyzického a duševného dospievania, zvýšenia životných nákladov, zmeny školy, ktorú navštevuje, alebo zvýšenia nákladov spojených s prípravou na budúce povolanie (R 3/1967). Pri posudzovaní zmeny pomerov sa vždy prihliada na vývoj životných nákladov, ako to ustanovuje § 78 ods. 3 Zákona o rodine.
28. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou, ktorá trvá až do okamihu, keď dieťa nadobudne schopnosť samostatne sa živiť (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Konkrétna výška tejto povinnosti závisí od viacerých faktorov. Na strane oprávneného ide o jeho odôvodnené potreby, zatiaľ čo na strane povinného rodiča sú rozhodujúce jeho možnosti, schopnosti a majetkové pomery (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Výživou sa rozumie nielen zabezpečenie základných životných potrieb dieťaťa, ako sú strava, ošatenie, hygiena, zdravotná starostlivosť či bývanie, ale aj uspokojovanie ďalších nevyhnutných potrieb podporujúcich jeho telesný a duševný rozvoj. Patrí sem aj financovanie sociálnych a kultúrnych aktivít dieťaťa. Za odôvodnené potreby sa pritom považujú nielen pravidelné mesačné výdavky, ale aj nepredvídané či nepravidelné náklady, ktoré závisia od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti a formy prípravy na budúce povolanie. Rozsah odôvodnených potrieb musí byť vždy posudzovaný v súlade s možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto možnosti obmedzené, vyživovacia povinnosť pokrýva len základné životné potreby dieťaťa v obvyklej miere. Naopak, ak sú rodičovské možnosti rozsiahlejšie, medzi odôvodnené potreby môžu patriť aj ďalšie aspekty zabezpečujúce kvalitu života dieťaťa. Tento princíp vychádza zo zásady, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov (§ 62 ods. 3 Zákona o rodine). Pri posudzovaní možností povinného rodiča je nevyhnutné prihliadať na jeho reálnu schopnosť prispievať na výživu. V rámci tzv. princípu potencionality sa zohľadňuje vek rodiča, jeho zdravotný stav, dosiahnuté vzdelanie a objektívne možnosti dosahovania príjmu v rámci aktuálnej situácie na trhu práce. Na strane povinného rodiča sa nezohľadňujú výdavky, ktoré nie sú nevyhnutné, pretože vyživovacia povinnosť má podľa zákona prednosť pred ostatnými výdavkami (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine).
29. Vychádzajúc z uvedených právnych východísk mal odvolací súd za to, že okresný súd podľa výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnemu záveru, že od posledného rozhodnutia o výške vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom (rozsudok Okresného súdu Žilina sp.zn. 37P/159/2019 zo dňa 23.11.2020) došlo k takej podstatnej zmene pomerov, a to jednak na strane maloletých detí, ale aj na strane otca ako výživou povinnej osoby, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného. Tak, ako podrobne vyjadril okresný súd v odseku 36. odôvodnenia napadnutého rozsudku, maloleté deti sú staršie a vyspelejšie, začali navštevovať školské, resp. predškolské zariadenia, pričom odvolací súd zdôrazňuje, že k zvýšeniu odôvodnených potrieb dieťaťa dochádza vždy aj samotným vývojom maloletých detí, v dôsledku čoho dochádza aj k podstatnému zvýšeniu výdavkov nielen na zabezpečovanie základných potrieb dieťaťa ako strava, oblečenie, obuv a hygiena, ale výdavkov na uspokojovanie jeho sociálnych potrieb. U maloletých detí sú výdavky vyššie aj v dôsledku ich zdravotného stavu (autizmus, psychické problémy, oneskorený vývoj), ktorý vyžaduje vynakladanie vyšších výdavkov na rozvoj ich zručností, schopností a podporu psychickej stability. Na druhej strane, aj na strane otca došlo k zmene pomerov, keďže od času posledného súdneho rozhodnutia o výživnom došlo k zlepšeniu jeho zdravotného stavu, ktorá skutočnosť má priamy vplyv na zvýšenie jeho možnosti a schopnosti vykonávať pracovnú činnosť, a tým si zabezpečiť príjem, ktorý predstavuje významný faktor pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti.
30. Odvolací súd sa stotožnil aj s postupom okresného súdu, ktorý pri určovaní aktuálnej výšky vyživovacej povinnosti otca vychádzal z princípu potencionality. Tento princíp (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine) umožňuje súdu prihliadať na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča a pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti vychádzať nie z dosahovaného príjmu, ale z príjmu, ktorý by reálne mohol dosiahnuť pri štandardne očakávateľnom prístupe a s ohľadom na svoje danosti - vek, zdravotný stav, vzdelanie, predchádzajúce pracovné skúsenosti a existenciu pracovných možností na trhu práce. Potencionalita príjmu znamená, že je možné zhodnotiť, že povinný rodič by mal a mohol dosahovať lepší príjem, než ten, ktorý deklaruje pre rozhodné obdobie, a z ktorého sa má stanoviť výživné, ako aj v reálnom použití, tiež stav, kedy povinný nevyvíja dostatočnú aktivitu k tomu, aby svoje deti zabezpečil, teda, aby deti mali uspokojené základné potreby, ktoré súvisia s ich výživou a aj potreby, ktoré nie sú len základné. Odvolací súd pripomína, že v zmysle § 62 ods. 5 Zákona o rodine je rodič povinný plne rešpektovať svoju vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené, a s využitím svojich subjektívnych vlastností a pracovných príležitostí si organizovať pracovné aktivity tak, aby mal reálnu možnosť si riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť.
31. S prihliadnutím na princíp potencionality príjmu otca okresný súd vecne správne v odseku 38. odôvodnenia napadnutého rozsudku konštatoval, že na strane otca neboli zistené žiadne prekážky,
vrátane zdravotného stavu, ktoré by mu bránili vykonávať pracovnú činnosť. Podľa vyjadrenia samotného otca už v roku 2019, teda relatívne krátky čas po úraze, bol otec schopný vykonávať prácu svadobného fotografa, výkon ktorej okrem samotného fotografovania zahŕňa aj ďalšie súvisiace nevyhnutné činnosti a bolo preukázané aj to, že je schopný jazdiť na elektrickej kolobežke, ktorú reálne využíval v roku 2023, ktorá aktivita si vyžaduje dobrú orientáciu v priestore, stabilitu, sústredenosť, ostražitosť a znalosť pravidiel cestnej premávky. Lekárskym posudkom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, vypracovaným na účely rozhodovania o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, bolo tiež preukázané, že zdravotný stav otca je liečbou stabilizovaný. Organické zmeny osobnosti sú mierne, otec je správne orientovaný, jeho reč je zachovaná, chôdza samostatná a nedochádza k deficitu v jeho schopnosti samostatne fungovať. Z uvedených dôvodov bol otcovi odňatý preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom.
32. Ak aj otec v odvolaní poukazoval na Správu zo psychologického vyšetrenia na pracovnú spôsobilosť zo dňa 15.10. a 22.10.2024, tak skutočnosti, ktoré nastali po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie nebolo možné vziať do úvahy vzhľadom k ust. § 217 ods. 1 prvá veta CSP, podľa ktorého je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku, pričom k vyhláseniu rozsudku súdu prvej inštancie došlo dňa 24.09.2024, a naviac z jej obsahu nebolo možné vyvodiť nespôsobilosť otca vykonávať akúkoľvek pracovnú činnosť, napríklad manuálnu prácu, ktorá nevyžaduje dlhodobé intenzívne sústredenie a sústavnú pozornosť, preto nebola spôsobilá vyvrátiť správnosť záverov okresného súdu. K úplnosti uvádza odvolací súd, že zdravotný postih otca nie je a ani nikdy nebol fyzický a jeho v minulosti narušená schopnosť orientácie v dôsledku úrazu už podľa Lekárskeho posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 07.08.2024 (č.l. 119 spisu) nebola konštatovaná. Rovnako pokiaľ otec k odvolaniu predložil žiadostí o prijatie do zamestnania (zo dňa 03.10.2024) s tvrdením, že všetky jeho snahy nájsť si zamestnanie boli neúspešné, tak odvolací súd považuje za potrebné konštatovať, že otec mal pred začatím konania a v priebehu konania pred súdom prvej inštancie vytvorený dostatočný časový priestor na vyvinutie úsilia o nájdenie si zamestnania. Navyše na prvom pojednávaní konanom dňa 27.06.2024 bol okresným súdom podporený v tom, aby si zamestnanie aktívne hľadal, k čomu však ani do termínu ďalšieho pojednávania, konaného s trojmesačným odstupom, nedošlo (túto skutočnosť odvolací súd zistil prehratím zvukového záznamu z pojednávania). Je nepochybné, že otec pred začatím súdneho konania a ani v jeho priebehu po tom, čo došlo k zlepšeniu jeho zdravotného stavu, nevynaložil dostatočné úsilie o nájdenie práce, preto jeho tvrdenie o bezúspešnom hľadaní zamestnania považoval odvolací súd za účelové.
33. Ak otec v odvolaní poukazoval na zvýšenie príjmu matky oproti poslednému rozhodnutiu o 400 Eur, t.j. spolu v sume 1.320 Eur, čo porovnal so zvýšením svojho príjmu o 119 Eur z dôvodu valorizácie, tak odvolací súd uvedenú komparáciu na účely určenia výšky vyživovacej povinnosti v predmetnej veci nepovažuje za správnu. V prvom rade odvolací súd zdôrazňuje, že zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom vychádzalo z jeho potenciálneho príjmu, ktorý by mohol dosahovať vzhľadom na zistené možnosti a schopnosti, a nie z jeho skutočne dosahovaného príjmu v čase rozhodnutia okresného súdu. Ďalej odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že je to výlučne matka, ktorá zabezpečuje celodennú osobnú starostlivosť o tri zdravotne postihnuté maloleté deti vo veku dvanásť, deväť a šesť rokov a jej príjem je tvorený výlučne opatrovateľským príspevkom, prídavkami na deti a kompenzačnými príspevkami na úhradu zvýšených výdavkov na maloleté deti na hygienu a prevádzku motorového vozidla, teda štátnymi sociálnymi dávkami. Na rozdiel od otca si matka nemôže zvýšiť príjem tým, že by si našla zamestnanie. Hoci maloleté deti už navštevujú školské a predškolské zariadenia, vzhľadom na ich stále nízky vek a zdravotný stav, nie sú schopné samostatne fungovať pri bežných denných činnostiach. Nedokážu samostatne dochádzať do školy, plniť si školské povinnosti ani zvládať každodenné úlohy bez zvýšenej starostlivosti. Ich zdravotný stav si vyžaduje rozsiahlejšiu podporu pri rozvíjaní sociálnych a kognitívnych schopností a zručností, ktorú – ako bolo preukázané v konaní pred súdom prvej inštancie – plne zabezpečuje matka. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že matka z uvedeného príjmu zabezpečuje nielen potreby troch maloletých detí, ale aj svoje vlastné životné náklady, keďže sa vzhľadom na výkon osobnej starostlivosti o deti nemôže zamestnať. Pritom len výdavky na zabezpečenie odôvodnených potrieb maloletých detí, ktoré okresný súd podrobne uviedol v odseku 36. odôvodnenia, boli v konaní zo strany matky preukazované vo výške minimálne 350 Eur mesačne na maloletého B., 320 Eur mesačne na maloletého B. a 350 Eur mesačne na maloletú C. a otec výšku výdavkov nenamietal. Dodáva krajský súd, že otec, keďže sa na samotnom výkone starostlivosti o maloleté deti nepodieľa, nemôže mať a zjavne ani nemá reálnu predstavu o tom, aké obmedzenia sú z hľadiska praktického života osoby (matky), ktorá je tým zaťažená, spojené. Oproti osobnej starostlivosti
matky, výkon rodičovských povinností na strane otca je reálne obmedzený len na plnenie si vyživovacej povinnosti, takže nie je žiadnym spôsobom limitovaný vo vzťahu k akýmkoľvek aktivitám v rámci svojho každodenného života, a to ani v minimálnej miere, v dôsledku čoho správne súd prvej inštancie mieru výkonu osobnej starostlivosti zo strany matky o maloleté deti zohľadnil.
34. K námietke otca, že podľa ustálenej judikatúry by mal súd pri určení vyživovacej povinnosti ponechať povinnej osobe aspoň životné minimum, čo v jeho prípade nebolo dodržané, odvolací súd opätovne poukazuje na to, že okresný súd pri zvýšení výživného vychádzal z preukázaných reálnych možností a schopností otca dosahovať vyšší príjem, než aký fakticky poberá z invalidného dôchodku, pričom určená (zvýšená) výška bola zároveň plne opodstatnená k odôvodnenými potrebami maloletých detí. Skutočnosť, že otcovi po úhrade výživného na maloleté deti nezostane dostatok prostriedkov ani na pokrytie životného minima, by mala byť pre neho motiváciou na aktívne hľadanie zamestnania, ktoré by mu umožnilo zvýšiť príjem a optimalizáciu jeho výdavkov. Aj odvolací súd v zhode s okresným súdom zastáva názor, že otec nevyvíjal dostatočnú aktivitu pri hľadaní vhodnej práce, a keďže mu v tom nebránili závažné okolnosti, dôsledky nedostatočnej aktivity otca nemôžu dopadať na maloleté deti tým spôsobom, že ich základné životné potreby zostanú neuspokojené. Maloleté deti, na rozdiel od otca, objektívne nie sú schopné samostatne sa živiť a sú odkázané na výživu zabezpečovanú rodičmi.
35. Otec si musí uvedomiť, že ide o jeho deti, voči ktorým má nielen zákonnú, ale aj morálnu povinnosť sa o ne starať, vyživovať ich a zabezpečovať ich riadnu výchovu, pričom ani jednu z týchto povinností si dostatočne neplní. Celá starostlivosť o maloleté deti spočíva na matke a otec si neplní svoje rodičovské povinnosti ani z hľadiska ich finančného zabezpečenia v takom rozsahu, v akom mu to umožňujú jeho možnosti a schopnosti. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že vzhľadom na rozsah odôvodnených potrieb maloletých detí, aj po zvýšení vyživovacej povinnosti otca zostáva prevažná časť zabezpečovania výdavkov maloletých detí na matke.
36. Pokiaľ ide o počiatok určenia vyživovacej povinnosti odvolací súd uvádza, že okresný súd dôsledne vychádzal z ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine a zvýšené výživné určil tak, ako žiadala matka, t.j. od 01.01.2024 (návrh na začatie konania doručený dňa 15.01.2024, č.l. 1 a nasl. spisu), pričom nedoplatok na výživnom na mal. B., mal. C., na mal. C. okresný súd správne ustálil po zohľadnení otcom plateného výživného, výšku ktorých nedoplatkov otec v odvolaní ani relevantne nespochybnil, ktoré výrokom II. povolil zaplatiť v určených splátkach spolu s bežným výživným.
37. Na základe vyššie uvedených zhodnotení dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti, vykonané dôkazy správne vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec aj správne právne posúdil. Odvolací súd nenašiel dôvod na odklon od právnych záverov súdu prvej inštancie. Odvolateľ – otec v podanom odvolaní neuviedol také relevantné skutočnosti, ktoré by mohli viesť k zrušeniu , resp. zmene napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
38. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ak neboli zistené dôvody pre iné rozhodnutie o týchto trovách.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.