Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-5S/240/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej, členov senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D. a Mgr. Miroslavy Fodor, v právnej veci žalobcu: ENAGRO, a.s., so sídlom Trnavská cesta, Leopoldov, IČO: 43 814 808, právne zastúpeného Škubla & Partneri s. r. o., so sídlom Digital Park II, Einsteinova 25, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 5952/63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101934783/2019 zo dňa 13. augusta 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania

1. U žalobcu bola vykonaná daňová kontrola na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2014. V nadväzujúcom vyrubovacom konaní bolo vydané rozhodnutie bývalého Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 100242347/2018 zo dňa 29. januára 2018, ktorým správca dane podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) určil žalobcovi rozdiel dane v sume 700.670,34 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2014, nepriznal nadmerný odpočet v sume 72.211,08 eura a vyrubil daň v sume 628.459,26 eura. Toto rozhodnutie bolo potvrdené druhostupňovým rozhodnutím žalovaného č. 101044938/2018 zo dňa 28. mája 2018. Proti rozhodnutiam o vyrubení rozdielu dane podal žalobca správnu žalobu, o ktorej Krajský súd v Bratislave rozhodol uznesením č.k. -111 zo dňa 11. apríla 2019 tak, že konanie zastavil, nakoľko žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť.

2. V nadväznosti na rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane správca dane uložil žalobcovi rozhodnutím č. 101089086/2019 zo dňa 09. mája 2019 pokutu vo výške 140.567,80 eura za správny delikt podľa / daňového poriadku - za uplatnenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie august 2014 vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal právo uplatniť podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí stručne zhrnul priebeh daňovej kontroly a záver rozhodnutí o vyrubení rozdielu dane, odcitoval ustanovenia daňového poriadku týkajúce sa správneho deliktu a ukladania pokuty (/, / bod 1, daňového poriadku) a záverom uviedol, že základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 01. februára 2018 predstavovala 0,00 %, ďalej uviedol výpočet pokuty uvedením vzorca s dosadenými

číslami (počtu dní omeškania 733, percentuálnej sadzby pokuty 10 %, rozdielu dane 700.670,34) aj s výslednou výškou pokuty v sume 140.567,80 eura.

3. Na podklade žalobcom podaného odvolania rozhodoval žalovaný v odvolacom konaní a vydal rozhodnutie č. 101934783/2019 zo dňa 13. augusta 2019, ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Zopakoval značnú časť odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia. Ďalej k tvrdeniu žalobcu, že daňová kontrola bola začatá až po dvoch rokoch žalovaný uviedol, že v zmysle § 69 ods. 1 daňového poriadku „ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov. Ak ide o daňový subjekt, ktorý si uplatňuje odpočítanie daňovej straty, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane po uplynutí siedmich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, v ktorom bola táto daňová strata vykázaná.“ Na základe uvedeného dospel k záveru, že správca dane neporušil žiadne ustanovenie zákona. Napokon k odvolacím námietkam žalobcu uviedol, že tieto nezakladajú dôvod na zrušenie odvolaním napadnutého rozhodnutia, zdôrazňujúc, že správcovi dane nebránila žiadna právna norma v tom, aby uložil predmetnú pokutu, pričom jej uložením správca dane neporušil práva ani právom chránené záujmy žalobcu, a zároveň chránil záujmy štátu v súlade s § 3 ods. 1 daňového poriadku. Rovnako považoval za správny a súladný s daňovým poriadkom aj výpočet pokuty.

II.

Žaloba

4. Správnou žalobou zo dňa 24. októbra 2019 sa žalobca domáhal prieskumu zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 101934783/2019 zo dňa 13. augusta 2019 v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa č. 101089086/2019 zo dňa 09. mája 2019 alebo, aby správny súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že upúšťa od uloženia pokuty, alebo aby žalobcovi uložil pokutu, ktorá neprevyšuje sumu 3.628,13 eura. Uvedeného sa žalobca domáhal z dôvodu, že zistenie skutkového stavu správnymi orgánmi nebolo dostačujúce na riadne posúdenie veci a nemá oporu v administratívnom spise, tento nedostatočne zistený skutkový stav, ktorý vzali správne orgány za základ napadnutých rozhodnutí nezohľadňuje skutočný stav veci, ako aj, že napadnuté rozhodnutia sú nezrozumiteľné a nepreskúmateľné, pričom na podstatné argumenty žalobcu nedávajú odpoveď a napokon aj, že napadnuté rozhodnutia v časti, v ktorej netrpia vadou nepreskúmateľnosti, sú založené na nesprávnom právnom posúdení veci, prípadne právne posúdenie úplne absentuje.

5. Namietal, že správca dane v posudzovanom prípade vôbec nevzal do úvahy okolnosti, za ktorých ku sankcionovanému skutku došlo, pričom zdôraznil, že žalobca počas celého procesu daňovej kontroly ako aj daňovej kontroly spoločnosti EXATA GROUP, a.s., ktorej žalobca poskytol v rokoch 2011-2012 preddavok na budúce dodávky kukurice, poskytoval správcovi dane úplnú súčinnosť, spolupracoval a prispieval k zefektívneniu oboch kontrol.

6. Taktiež za spornú označil prípustnosť výsledkov daňovej kontroly, z ktorých vychádzala aj samotná pokuta, nakoľko žalobca tvrdil, že správca dane zrejme prekročil jednoročnú zákonnú lehotu na jej vykonanie. Podľa žalobcu totiž správca dane totiž de facto začal daňovú kontrolu už pri preverovaní spornej transakcie, v rámci daňovej kontroly spoločnosti EXATA GROUP, a.s. začatej dňa 14. novembra 2014. Žalobca pritom počas procesu daňovej kontroly dával správcovi dane opakovane na vedomie, že predmetná transakcia už bola predmetom daňovej kontroly spoločnosti EXATA GROUP,a.s. za mesiac august 2014, pričom mu bol na základe udeleného súhlasu so sprístupnením daňového tajomstva poskytnutý aj príslušný spisový materiál, ktorý potvrdzuje, že subjekty postupovali pri predmetnej transakcii v súlade s príslušnými ustanoveniami . V uvedenom postupe správcu dane, žalobca tiež videl porušenie daňového poriadku, z ktorého vyplýva tzv. precedenčná zásada, v zmysle ktorej má správca dane povinnosť rozhodovať tak, aby v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

7. Vo vzťahu k výške uloženej pokuty namietal, že v zmysle daňového poriadku výška pokuty závisí od sumy dodatočne dorubenej dane správcom dane a dĺžky trvania protiprávneho stavu. Tvrdil, že správcom dane vyčíslená suma pokuty bola v prvom rade ovplyvnená skutočnosťou, že transakciu

nesprávne posúdil samotný správca dane. Došlo k tomu navyše po viac ako dvoch rokoch (vyše 730 dní), pričom výška sankcie závisí od dĺžky udržiavania protiprávneho stavu. Výška sankcie sa tak priamo úmerne odvíjala od dĺžky vyhodnocovania transakcie správcom dane. Doplnil, že za predpokladu, že by správca dane počas daňovej kontroly spoločnosti EXATA GROUP, a.s. posúdil predmetnú situáciu v súlade s neskorším finálnym právnym posúdením finančnej správy, žalobca by obratom podal dodatočné daňové priznanie a z dodatočne priznanej dane by mu mohla byť vyrubená sankcia v zmysle § 155 ods. 1 písm. e/ daňového poriadku, ktorá zodpovedá 3% úrokovej sadzby ECB ročne p. a. V takom prípade by sankcia predstavovala najviac sumu 3.628,13 eura, čo v danom prípade podľa žalobcu bolo primeranou sankciou.

8. V závere žaloby uviedol, že okrem vecnej nesprávnosti napadnutých rozhodnutí sú obe (avšak najmä rozhodnutie žalovaného) zaťažené vadou nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti, keďže žalovaný opomenul sa v odôvodnení rozhodnutia o odvolaní vysporiadať sa so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní, ktoré boli podstatné pre rozhodnutie vo veci.

III.

Vyjadrenie žalovaného

9. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 16. decembra 2019 navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. K žalobnej námietke, že žalovaný sa nevysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v podanom odvolaní sa vyjadril, že vo svojom rozhodnutí uviedol všetky podstatné skutočnosti, na základe ktorých vydal žalobou napadnuté rozhodnutie. Námietky žalobcu, ktoré nemajú vplyv na výrok rozhodnutia žalovaný nehodnotil. Pri vydaní rozhodnutia je správny orgán povinný zaoberať sa tými skutočnosťami, ktoré v danom prípade majú vplyv na povinnosť žalobcu, teda na povinnosť uhradiť uloženú pokutu. Dodal, že žalobca v podanej žalobe poukazuje na skutočnosti, ktoré nemajú vplyv na správnosť rozhodnutia. Uviedol, že správca dane sa riadil ustanoveniami zákona tak ako mu to ukladal. Správny orgán sa nemôže v konaní riadiť hypotetickými úvahami, ale len takými skutočnosťami, aké mu ukladá platná právna norma. Pokuta uložená prvostupňovým rozhodnutím vychádzala z konkrétnych skutočností t.j. zo sumy rovnajúcej sa súčtu vlastnej daňovej povinnosti zistenej správcom dane a nadmerného odpočtu uvedeného v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní, percentom sadzby pokuty a počtom dní. Z týchto položiek je a bol správca dane povinný pokutu uložiť. Počet dní omeškania je veličina objektívne zistená správcom dane a bola počítaná od dátumu splatnosti dane za príslušné zdaňovacie obdobie t.j. od 25. septembra 2014 do uplynutia lehoty uvedenej v daňového poriadku t.j. do 27. septembra 2016. Správca dane nemohol počítať lehotu inak nakoľko by postupoval v rozpore s platnou právnou normou. Výpočet počtu dní bol uvedený v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia ako aj v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia. Žalobca mal možnosť podať dodatočné daňové priznanie za predmetné zdaňovacie obdobie ak mu boli známe všetky podstatné skutočnosti, avšak túto možnosť nevyužil.

IV.

Replika žalobcu

10. Žalobca v replike zo dňa 20. decembra 2019 uviedol, že s tvrdeniami žalovaného v jeho vyjadrení v celom rozsahu nesúhlasí a nestotožňuje sa s nimi. Dodal, že sa v celosti pridržiava podanej žaloby a opätovne poukázal na jednotlivé nastolené námietky.

11. Žalovaný právo podať dupliku nevyužil.

V.

Konanie na správnom súde

12. Podľa o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. . V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle o súdoch a o zmene a

doplnení niektorých zákonov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená do senátu 8S správneho súdu.

VI.

Verejné vyhlásenie rozsudku

13. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré mu prechádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

14. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 29. mája 2025, nakoľko boli splnené podmienky podľa v spojení s . Účastníci konania o nariadenie pojednávania vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 26. marca 2025 oznámené na úradnej tabuli súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR.

VII.

Relevantné právne predpisy

15. Podľa v znení účinnom od 01. júla 2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie tým nie je dotknuté.

16. Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

17. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

18. Podľa / , správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach správneho trestania.

19. Podľa § 154 ods. 1 písm. g/ daňového poriadku správneho deliktu sa dopustí ten, kto si uplatní nárok podľa osobitných predpisov vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal právo uplatniť podľa osobitných predpisov.

20. Podľa § 155 ods. 1 písm. f/ bod 4 daňového poriadku správca dane uloží pokutu vo výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky ročne zo sumy súčtu vlastnej daňovej povinnosti zistenej správcom dane a nadmerného odpočtu uvedeného v daňovom priznaní alebo v dodatočnom daňovom priznaní.

VIII.

Závery správneho súdu

21. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

22. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného č. 101934783/2019 zo dňa 13. augusta 2019, ktorým žalovaný, ako druhostupňový správny orgán, potvrdil rozhodnutie bývalého Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 101089086/2019 zo dňa 09. mája 2019, ktorým tento rozhodol o uložení pokuty žalobcovi za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g/ daňového poriadku za zdaňovacie obdobie august 2014 vo výške 140.567oľko si daňový subjekt daňovým priznaním v danom zdaňovacom období uplatnil nárok na vrátenie nadmerného odpočtu vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal právo uplatniť podľa .

23. Podkladom pre vydanie tohto rozhodnutia bolo rozhodnutie správcu dane (bývalého Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty) č. 100242347/2018 zo dňa 29. januára 2018, ktorým v zmysle § 68 ods. 5 a 6 daňového poriadku určil daňovému subjektu (žalobcovi) rozdiel v sume 700.670,34 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2014, nepriznal nadmerný odpočet v sume 72.211,08 eura a vyrubil daň v sume 628.459,26 eura. Dané rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného č. 101044938/2018 zo dňa 28. mája 2018. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 31. mája 2018.

24. Rozhodnutie žalovaného zo dňa 28. mája 2018, ako aj rozhodnutie mu predchádzajúce (bývalého Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty) zo dňa 29. januára 2018, bolo predmetom súdneho prieskumu vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. . Uznesením zo dňa 11. apríla 2019 bolo uvedené súdne konanie zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby v celom rozsahu.

25. Rozhodnutie správcu dane č. 100242347/2018 zo dňa 29. januára 2018 bolo vydané na základe daňovej kontroly vykonanej u žalobcu. Lehota na podanie daňového priznania za august 2014 uplynula dňa 25. septembra 2014, pričom žalobca si uplatnil nadmerný odpočet podľa vo výške 72.211,08 eura. Dodatočné daňové priznanie za uvedené zdaňovacie obdobie podané nebolo. Na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti vykonal správca dane u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2014, pričom Oznámenie o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti č. 103843990/2016 zo dňa 06. septembra 2016 bolo splnomocnenému zástupcovi daňového subjektu doručené dňa 12. septembra 2016.

26. Ustanovenia § 154 a § 155 daňového poriadku upravujú konkrétne porušenia povinností daňového subjektu (správne delikty) a tiež spôsob a výšku pokuty, ktorú správca dane ukladá za správny delikt, ktorého sa daňový subjekt dopustil. Na účely daňového poriadku je správnym deliktom konanie daňového subjektu spočívajúce v porušení povinností uložených právnymi predpismi dotýkajúcimi sa oblasti daní.

27. Konanie o uložení pokuty je osobitný druh daňového konania, v rámci ktorého správca dane nevykonáva dokazovanie a je upravené v § 154 až § 157 daňového poriadku. V prípade uloženia pokuty v preskúmavanom prípade sa pokuta ukladá obligatórne zo zákona. Dané znamená, že nie je na úvahe správcu dane, či pokutu uloží, alebo nie, ale je povinný uložiť pokutu, ak zistí porušenie povinností uložených právnymi predpismi dotýkajúcimi sa oblasti daní.

28. Vzhľadom na rozhodnutie správcu dane zo dňa 29. januára 2018, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného zo dňa 28. mája 2018, bolo preukázané, že žalobca sa dopustil správneho deliktu v zmysle ustanovenia § 154 ods. 1 písm. g/ daňového poriadku, keďže rozhodnutím správca dane určil žalobcovi rozdiel v sume 700.670,34 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2014, nepriznal nadmerný odpočet v sume 72.211,08 eura a vyrubil daň v sume 628.459,26 eura.

29. Z tohto správca dane použil pri ukladaní pokuty ustanovenie § 155 daňového poriadku, podľa ktorého základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu doručenia rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní (dňa 01. februára 2018) bola 0,00 % a teda trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahol 10 %. Preto správca dane postupoval správne ak uložil žalobcovi pokutu vo výške rovnajúcej sa trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky ročne zo sumy súčtu vlastnej daňovej povinnosti zistenej správcom dane a nadmerného odpočtu uvedeného v daňovom priznaní alebo v dodatočnom daňovom priznaní (700.670,34 x 10% x 462/365 = 88.687,588; 700.670,34 x 10% x 271/366 = , teda v súčte 140.567,82 eura).

30. Pokiaľ sa týka žalobných námietok, nemožno sa stotožniť s námietkou žalobcu, ktorou za spornú označil prípustnosť výsledkov daňovej kontroly, z ktorých vychádzala aj samotná pokuta, nakoľko žalobca tvrdil, že správca dane zrejme prekročil jednoročnú zákonnú lehotu na jej vykonanie. Vo vzťahu k uvedenému je však potrebné zdôrazniť, že predmetné rozhodnutia správnych orgánov zo dňa 29. januára 2018 a 28. mája 2018 boli v čase vydania v tomto konaní preskúmavaných rozhodnutí zo dňa 09. mája 2019 a 13. augusta 2019 právoplatné. Tieto rozhodnutia teda boli zákonne podkladom pre vydanie preskúmavaných rozhodnutí. Daná námietka žalobcu nemôže obstáť ani z dôvodu, že v zmysle § 155 ods. 13 daňového poriadku, v zmysle ktorého, ak bola novým právoplatným rozhodnutím suma rozdielu dane alebo suma nároku podľa osobitných predpisov upravená, upraví sa alebo sa zruší z úradnej moci pokuta uložená podľa odseku 1 písm. f/. Novým rozhodnutím o pokute sa pôvodné rozhodnutie zrušuje. Teda pokiaľ by boli rozhodnutia zo dňa 29. januára 2018 a 28. mája 2018 zrušené, bolo by povinnosťou správnych orgánov z úradnej moci v zmysle § 155 ods. 13 daňového poriadku zrušiť aj preskúmavané rozhodnutia zo dňa 09. mája 2019 a 13. augusta 2019. Daný stav však nenastal, a napokon samotný žalobca, hoci podal správnu žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutí zo dňa 29. januára 2018 a 28. mája 2018, túto následne zobral v celom rozsahu späť bez uvedenia dôvodu a Krajský súd v Bratislave konanie uznesením č.k. -111 zo dňa 11. apríla 2019 zastavil. Z daného vyplýva, že daňové konanie, vrátane postupu, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutí zo dňa 29. januára 2018 a 28. mája 2018, bolo v súlade so zákonom.

31. K predmetnej námietke správny súd ešte dopĺňa, že ustanovenie § 155 daňového poriadku určuje presné pravidlá a taktiež aj výnimky pri ukladaní pokút za správne delikty podľa § 154 daňového poriadku. Podanie správnej žaloby voči právoplatnému rozhodnutiu, ktoré bolo podkladom pre uloženie pokuty, nie je predmetom výnimiek uvedených v ustanovení § 155 daňového poriadku a neprelamuje obligatórnosť jej uloženia.

32. Z vyššie uvedeného rovnako vyplýva, že sa nemožno stotožniť ani s námietkou, že správne orgány sa pri vydaní napadnutých rozhodnutí nevysporiadali s námietkami, z dôvodu ktorých považoval žalobca rozhodnutia správnych orgánov zo dňa 29. januára 2018 a 28. mája 2018 za nezákonné a nevydané v súlade so zákonom. Práve naopak, keďže dané rozhodnutia boli právoplatné, bolo povinnosťou správnych orgánov postupovať v zmysle § 154 a nasl. daňového poriadku a pokutu za správny delikt uložiť.

33. Taktiež správny súd dodáva, že v zmysle vyššie uvedených záverov (bod 30 tohto rozsudku) nemá opodstatnenie ani žalobná námietka, spočívajúca v tvrdení, že nakoľko transakcia preverovaná u žalobcu počas daňovej kontroly za mesiac august 2014 už bola predmetom daňovej kontroly za uvedený mesiac u spoločnosti EXATA GROUP,a.s., pričom postup subjektov bol vyhodnotený ako súladný s príslušnými ustanoveniami , v dôsledku čoho podľa žalobcu postupom správcu dane došlo k porušeniu daňového poriadku, z ktorého vyplýva tzv. precedenčná zásada, v zmysle ktorej má správca dane povinnosť rozhodovať tak, aby v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Ako už bolo konštatované daňové konanie, vrátane postupu, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutí zo dňa 29. januára 2018 a 28. mája 2018, bolo v súlade so zákonom. Už nad rámec uvedeného správny súd dodáva, že aj keby v danom prípade malo relevanciu posudzovanie dodržania precedenčnej zásady, vznesená námietka žalobcu je pokiaľ ide o konkretizáciu rovnakého alebo porovnateľného prípadu tvrdeného žalobcom nedostatočne určitá, keďže žalobca konkrétne rozhodnutie žalovaného, preukazujúce jeho tvrdenia o nerovnakom rozhodovaní žalovaného v obdobnom prípade, nepredložil.

34. Pokiaľ sa týka žalobnej námietky, že žalovaný sa nevysporiadal so všetkými žalobcovými námietkami, podanými v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu, nemožno sa s daným tvrdením stotožniť a aj uvedenú námietku nemožno považovať za dôvodnú. Danú námietku nemožno posudzovať samostatne a správny súd už odpoveď na túto námietku špecifikoval v odsekoch uvedených vyššie. Správny súd zdôrazňuje, že žalovaný sa v preskúmavanom rozhodnutí vysporiadal so všetkými dôvodnými žalobnými námietkami žalobcu, podanými v odvolaní voči rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu zo dňa 29. januára 2018. Napokon správny súd dodáva, že absencia tohto odôvodnenia vo vzťahu k odvolacím námietkam, ktoré nemali relevanciu pre prejednávanú vec, nemôže byť dôvodom zrušenia rozhodnutia, keďže uvedené pochybenie nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, pričom doplnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného o toto odôvodnenie by pre žalobcu neznamenalo iné rozhodnutie vo veci. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na

rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 06. augusta 2008, v zmysle ktorého sa rozhodnutie správneho orgánu nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemajú vplyv na zákonnosť rozhodnutia a nemôžu privodiť iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka (rovnako R 122/2003, R 43/2017, rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 26. januára 2017, sp. zn. zo dňa 29. októbra 2012 a jeho závery akceptoval aj Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. zo dňa 29. mája 2013). Takýto postup by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Rozhodnutie žalovaného aj správcu dane dáva jasne a zrozumiteľne odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania.

35. Vo vzťahu k výške uloženej pokuty namietal, že v zmysle daňového poriadku výška pokuty závisí od sumy dodatočne dorubenej dane správcom dane a dĺžky trvania protiprávneho stavu, pričom tvrdil, že za predpokladu, že by správca dane počas daňovej kontroly spoločnosti EXATA GROUP, a.s. posúdil predmetnú situáciu v súlade s neskorším finálnym právnym posúdením finančnej správy, žalobca by obratom podal dodatočné daňové priznanie a z dodatočne priznanej dane by mu mohla byť vyrubená sankcia v zmysle § 155 ods. 1 písm. e/ daňového poriadku, ktorá zodpovedá 3% úrokovej sadzby ECB ročne p. a, teda najviac v sume 3.628,13 eura. V tejto súvislosti správny súd jednak poukazuje na závery konštatované v bode 30 tohto rozsudku, teda že daňové konanie, vrátane postupu, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutí zo dňa 29. januára 2018 a 28. mája 2018, bol v súlade so zákonom, a zároveň tiež poukazuje na ustanovenie , podľa ktorého na návrh žalobcu môže súd zmeniť druh alebo výšku sankcie, aj keď orgán verejnej správy pri jej uložení nevybočil zo zákonného rámca správnej úvahy, ak táto sankcia je neprimeraná povahe skutku alebo by mala pre žalobcu likvidačný charakter (písm. a/). Prípadne upustiť od uloženia sankcie, ak účel správneho trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním veci (písm. b/). Súd po doplnení dokazovania prihliadne na primeranosť sankcie pokiaľ ide o závažnosť protiprávneho konania a jeho následky a individuálne posúdi postih za správny delikt podľa okolností toho ktorého prípadu. Podľa však správny súd môže takto rozhodnúť len vtedy, ak tak mohol podľa osobitného predpisu rozhodnúť správny orgán. Keďže v prípade posudzovaného konania žalobcu zákon nedával správnemu orgánu možnosť správnej úvahy vo vzťahu k výške a druhu sankcie, takúto možnosť nemal ani súd. Preto vo vzťahu k uloženej sankcii je potrebné rešpektovať, že takúto sankciu ustanovuje zákon, pričom správca dane, ako aj žalovaný postupoval v súlade s ním. S ohľadom na uvedené správny súd vyhodnotil ako neopodstatnenú žalobnú námietku, spočívajúcu v tvrdení, že pokuta uložená v tejto výške bola neprimerane vysoká vo vzťahu k spáchanému protiprávnemu konaniu.

36. Na základe vyššie uvedeného správny súd, po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj postupu predchádzajúceho jeho vydaniu, neprisvedčil námietkam žalobcu o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, a vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení zákonov dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby a podľa ju zamietol.

37. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, podľa ktorého možno spravodlivo požadovať od žalobcu, aby mu nahradil trovy konania.

38. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.