Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoP/16/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a členiek senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Har Tzvi v právnej veci navrhovateľa - osoby oprávnenej z vyživovacej povinnosti: U. O., A.. XX.XX.XXXX, W. XXX XX F., právne zastúpeného: JUDr. Ing. Marcela Martinkovičová, advokátka so sídlom Nám. Sv. Egídia 95, 058 01 Poprad, proti osobe povinnej platiť výživné: U. F. O., A.. XX.XX.XXXX, W. H. XXXX/XX, XXX XX F., právne zastúpenej: Mgr. Maroš Ježík, advokát so sídlom Široká 1838/31, 058 01 Poprad, pracovisko: Murgašova 86/1, 058 01 Poprad, o určenie výživného voči plnoletému dieťaťu, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. -102 zo dňa 24.10.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Navrhovateľ sa ako osoba oprávnená na výživné domáhal určenia vyživovacej povinnosti voči svojmu plnoletému synovi. Trovy konania si neuplatnil. Návrh odôvodnil tým, že manželstvo navrhovateľa s matkou plnoletého syna bolo rozvedené. Navrhovateľ bol následkom dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť uznaný za invalidného. V súčasnosti poberá invalidný dôchodok vo výške 223,40 eur mesačne a peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla vo výške 44,91 eur; tento príjem mu nepostačuje na pokrytie jeho pravidelných mesačných výdavkov, nakoľko si musí doplácať aj za lieky a má pretrvávajúce problémy s chrbticou.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Poprad ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:

„I. Návrh sa z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.“

3. Súd svoje rozhodnutie právne odôvodnil poukazom na ust. , o rodine (ďalej len „“), , , (ďalej len „“).

4. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie dospel k záveru, že priznanie výživného zo strany syna pre navrhovateľa by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Nie je možné priznať pravidelné platenie výživného otcovi, ktorý si jednak svoju vyživovaciu povinnosť neplnil riadne a spôsob, akým žil, nebol vhodným vzorom pre svojho syna, ale aj pre to, že otec toho času nemá dostatočný príjem pre invaliditu, ktorú si privodil sám dlhodobým nadužívaním alkoholu. V neposlednom rade súd dodáva, že v priebehu konania bolo viackrát spomenuté, že navrhovateľ nemá majetkové vyporiadanie, resp. nevyporiadanie so svojou manželkou. Ako hlavný dôvod podania návrhu na súd práve cestou domáhania sa výživného od detí, sa snaží získať to, o čo ho jeho bývalá manželka „obrala“.

5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na a .

III. Obsah odvolania navrhovateľa a vyjadrení k odvolaniu

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, a to proti výroku I. Má za to, že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci. Žiadal, aby súd prvej inštancie zaviazal jeho syna počnúc dňom podania návrhu platením výživného vo výške 180 eur mesačne navrhovateľovi vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Navrhovateľ sa voči synovi (povinnému) nikdy nesprával zle, staral sa o neho, venoval sa mu, podporoval ho v športe a naďalej je so svojim synom v telefonickom a sporadickom osobnom kontakte. Navrhovateľ má za to, že sa nikdy nedopustil voči synovi takého konania, ktoré by bolo možné považovať za úplne neprijateľné. Navrhovateľ ako otec k rodine pristupoval vždy zodpovedne, starostlivo, zabezpečoval potreby rodiny. V období, keď ako rodina vlastnili penzión v S. Š., zabezpečoval jeho rekonštrukciu a podieľal sa na stavebných prácach, zabezpečoval celý chod penziónu, robil nákupy, pripravoval stravu pre hostí, bol prevádzkarom, upratovačom a iné. Tieto skutočnosti zároveň vylučujú možnosť užívania alkoholických nápojov navrhovateľom. Dbal na materiálne i nemateriálne potreby a záujmy svojich detí, podporoval ich v záujmových krúžkoch, v ďalších aktivitách, až do rozvodu manželstva s matkou detí, absolvovali rodinné dovolenky. Skutočnosť, že sa navrhovateľ nestretával so svojím synom pravidelne, nemožno jednoznačne označiť za konanie proti dobrým mravom, keďže aj tým, ako syn rástol a dospieval, nemal záujem o trávenie času so svojím otcom; uprednostnil svoje záujmy a koníčky pred otcom. Navrhovateľ poukázal, že svojej bývalej manželke zanechal nemalé finančné prostriedky pochádzajúce z predaja ich spoločného bytu, a to práve na účely zabezpečenia starostlivosti a výživy pre, v tom čase, maloleté deti. Matka mala aj po odchode navrhovateľa zo spoločnej domácnosti prístup k jeho bankovému účtu, ktorým disponovala, a z ktorého uhrádzala všetky potreby pre maloleté deti. Keďže jeho syn v čase rozchodu rodičov bol vo veku X-X rokov, nemôže si to pamätať. Do času rozchodu s matkou maloletých detí navrhovateľ chodil do práce, staral sa o deti, pomáhal v domácnosti. Prvé problémy nastali krátko po zakúpení penziónu v S., kedy matka dala prednosť svojim rodičom pred spoločným životom s navrhovateľom a ich deťmi. Navrhovateľ poukazuje, že obmedzená pracovná schopnosť navrhovateľa je spôsobená jeho dlhodobo zdravotným stavom, pre ktorý bol uznaný invalidným a od 01.01.2010 mu bol priznaný invalidný dôchodok, a to kvôli zraneniam pri autonehode, a nie pre nadužívanie alkoholu. Navrhovateľ je taktiež požívateľom statusu ŤZP, už viac ako 2 roky si nepretržite snaží nájsť akékoľvek zamestnanie, avšak bezúspešne. Z lekárskej správy neurologickej ambulancie P.. N. Š. je zrejmé, že oprávnený má poruchy stability so závrativosťou a odporúčanie šetriť chrbticu a nedvíhať ťažké bremená. Navrhovateľa nikde nechcú zamestnať, keď sa pomocou bariel dostaví na osobný pohovor. Každý zamestnávateľ si hneď všimne jeho zdravotný problém spočívajúci v poruche stability a mobility, a preto sa mu vzhľadom na jeho zdravotné ťažkosti viac neozve. V období, keď bol navrhovateľ pracovne aktívny, či už pre spoločnosť T., S. alebo pri práci v Č., denne pri výkone svojho povolania viedol osobný automobil, preto tvrdenie o tom, že má problém s alkoholom, považuje za nepravdivé. Ďalšou skutočnosťou, ktorá vylučuje tvrdenia o alkoholizme navrhovateľa, ako aj o tom, že nebol dobrým vzorom pre svojho syna, je to, že v prípade, keď si starý otec navrhovateľa z matkinej strany zarúbal do chodidla, navrhovateľ hneď, ako počul krik, neváhal svojmu bývalému svokrovi poskytnúť pomoc, bez ktorej by vykrvácal a odviezol ho do nemocnice, čím mu zachránil život. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline . Nie je pravdou, že navrhovateľ žiada určiť výživné od detí z dôvodu, že sa snaží získať to, o čo ho jeho bývalá manželka obrala, nakoľko jeho príjem pochádzajúci len zo systému sociálneho poistenia je nedostatočný na úhradu jeho opodstatnených životných potrieb, a preto nevidí inú možnosť, ako domáhať sa zabezpečenia primeranej výživy od svojich detí, nakoľko sú podľa jeho názoru splnené zákonné podmienky k vzniku vyživovacej povinnosti plnoletého syna voči

navrhovateľovi. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil a vec mu v tejto časti vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. K odvolaniu navrhovateľa zaslal písomné vyjadrenie povinný - plnoletý syn. Má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je presvedčivé, dostatočne zrozumiteľné. Nesúhlasí s dôvodmi odvolania, považuje ho za nedôvodné. Navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

8. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. (ďalej aj ako „CMP“), v spojení s ust. (ďalej aj ako „CSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa zásad uvedených v a nasl. ; bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku podľa .

9. Podľa olací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutočný stav v dostatočnom rozsahu, na základe toho dospel k správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo účastníkov na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). Súd prvej inštancie je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení .

11. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe „Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzujúcim rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie“ (uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 29.1.2020). „Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok“ (ÚS SR vo veciach , , ).

12. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty navrhovateľa v odvolaní.

13. V posudzovanej veci predmetom konania je určenie výživného pre navrhovateľa, ktorý je otcom osoby povinnej platiť výživné.

14. Vyživovacia povinnosť detí voči rodičom je upravená v ustanoveniach , , pričom jej základ spočíva v existencii rodičovského právneho vzťahu. Na výživné voči deťom majú nárok obaja rodičia v prípade, že budú splnené zákonné podmienky pre vznik nároku na výživné. Nárok každého z rodičov je potrebné posudzovať zvlášť, a to podľa okolností, ktoré sú dané na strane toho-ktorého rodiča. Vyplýva to zo skutočnosti, že nárok na výživné je osobným nárokom a výživné slúži k uspokojovaniu konkrétnych odôvodnených potrieb konkrétnej osoby. To isté platí i pre prípad, že je viac detí, ktoré sú povinné poskytovať rodičom výživné. Podmienky pre poskytovanie výživného je

treba hodnotiť u každého povinného dieťaťa zvlášť a zároveň vo vzťahu ku schopnostiam a možnostiam ostatných detí. Vyživovacia povinnosť detí voči rodičom je subsidiárna z hľadiska vzájomnej vyživovacej povinnosti medzi manželmi.

15. Vyživovacia povinnosť detí voči rodičom vzniká za splnenia nasledujúcich podmienok: a) existencia príslušného rodinnoprávneho vzťahu, b) potreba na strane rodičov, c) schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť, d) súlad s dobrými mravmi.

16. Vznik nároku na výživné rodičov k deťom (ako to súd prvej inštancie správne uviedol) je potrebné posudzovať i z hľadiska ustanovenia , z ktorého vyplýva: ,,Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.“

17. Bez ohľadu na naplnenie zákonných kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti, súd nemôže priznať výživné v prípade zisteného rozporu s dobrými mravmi. Nepochybná odôvodnenosť predmetného kritéria je daná prioritným predmetom úpravy rodinného práva, ktorým sú osobné vzťahy medzi subjektmi rodinného práva, na ktoré sa vyživovacie vzťahy viažu. Narušenie príslušných osobných vzťahov z relevantných dôvodov zákon sankcionuje tým, že nepovažuje za spravodlivé, aby osoba, ktorá sa takéhoto konania dopustila, požadovala plnenia založené práve na takomto osobnom vzťahu.

18. Odvolací súd konštatuje, že výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (contra bonos mores). Dobrými mravmi sa rozumie súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú presadzované rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. Výkon práv musí byť v súlade so základnými a všeobecne rešpektovanými zásadami mravného poriadku demokratickej spoločnosti (so zásadou slušnosti, poctivosti, čestnosti, vzájomnou úctou, toleranciou, dôverou atď.).

19. Na prípady rozporu s dobrými mravmi súd prihliada z úradnej povinnosti, ich danosť sa zisťuje podľa konkrétnych okolností prípadu.

20. Odvolací súd zdôrazňuje, že v zmysle ustanovenia nemožno priznať výživné len v prípade, ak pre to existujú dôvody na strane oprávneného. Predpokladá sa teda také správanie oprávneného voči povinnému, ktoré spôsobí stratu práva priznať výživné.

21. Odvolací súd argumentuje, že pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti dieťaťa voči rodičom nemožno obísť hľadiská uvedené . Priznanie výživného by bolo v rozpore s dobrými mravmi, ak si rodič v minulosti riadne neplnil svoju vyživovaciu povinnosť k dieťaťu. Bez významu nie je napr. skutočnosť, že rodič opustil rodinu, v ktorej bolo dieťa vychovávané, resp. že bol pozbavený rodičovských práv, ako aj skutočnosť, že rodič bol v trestnom konaní súdom odsúdený na trest odňatia slobody, čo malo i majetkové následky a pod. (R 38/1967).

22. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ (otec) v čase maloletosti osoby povinnej platiť výživné (syn) nadmerne užíval alkohol, kvôli čomu sa rozpadla ich rodina, riadne si neplnil funkciu rodiča, nebol synovi oporou ani vzorom, neplnil si pravidelne vyživovaciu povinnosť voči synovi, ani voči jeho sestre. Otec synovi neplatil výživné, ani keď chodil na vysokú školu, nedával mu ani vreckové. Povinný sa po rozvode rodičov s otcom stretával, avšak aj vtedy ho videl často opitého; nebránil sa príležitostnej pomoci otcovi, napr. viackrát mu so sestrou nakúpili potraviny a aj topánky.

23. V konaní vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn. , v ktorom sa navrhovateľ domáhal určenia výživného od jeho plnoletej dcéry - sestry povinného - bola vypočutá aj bývalá manželka navrhovateľa a matka povinného. Tá do zápisnice na pojednávaní uviedla, že navrhovateľ po ich rozvode na výživu detí neprispieval, jediná čiastka, ktorú od neho dostala, bola z predaja ich spoločného bytu približne v roku 2007. Deti nikdy nemali zákaz stretnúť sa s otcom, ten však neprišiel na žiadne ich významné životné udalosti, napríklad stužkovú, promóciu; je pravdou, že ho deti nepozvali, pretože sa za neho hanbili. Navrhovateľ žiadal výživné i od nej. Deti k nemu istý čas chodili, aj mu nakúpili, otec im volal často pre to, že od nich niečo chcel (jedlo, víno a pod.). V tomto konaní samotný navrhovateľ pred

súdom uviedol, že výživné má slúžiť na zabezpečenie jeho bývania do budúcna, ktoré chce splatiť jeho mame, a nie na zabezpečenie jeho aktuálnych nevyhnutných výdavkov.

24. Vyššie uvedené skutočnosti, ktoré vyplývajú z obsahu spisov súdu prvej inštancie sp. zn. , sp. zn. , sp.zn. , sp. zn. sú v príkrom rozpore s tvrdeniami navrhovateľa, ktoré uviedol v návrhu, v odvolaní, aj na samotnom pojednávaní pred súdom prvej inštancie v tejto veci, kde okrem iného navrhovateľ aj uviedol že cit.: „Manželka mi je dlžná cez milión korún. BSM sa dá vyriešiť do troch rokov. Tak som sa rozhodol, že to budem riešiť cez deti. Nech sa dohodnú s manželkou, nech mi ona pošle peniaze, aby som si mohol vyplatiť záhradnú chatku. To, čo píše syn vo vyjadrení, to sú klamstvá“.

25. Podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom na zistené právne relevantné okolnosti na strane navrhovateľa v posudzovanej veci, priznanie výživného navrhovateľovi by bolo v rozpore s dobrými mravmi, pričom ani v odvolaní uvedené navrhovateľom skutočnosti - jeho zdravotný stav, výška invalidného dôchodku - nie sú spôsobilé ovplyvniť existenciu prekážky pre priznanie výživného.

26. V závere odvolací súd poukazuje na odborný posudok o invalidite zo dňa 28.4.2010, z ktorého vyplýva, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím navrhovateľa sú duševné poruchy a poruchy správania spôsobené užívaním psychoaktívnych látok - alkoholizmus, stredne ťažká forma, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 %; pre iné zdravotné postihnutie - paraparéza dolnej končatiny pri centrálnej pontinnej myelinolýze, bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšená o 10 %, t.j. celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľa je 45 %. V pracovnej rekomandácii je uvedené, že navrhovateľ môže vykonávať fyzicky a psychicky nenáročnú prácu bez dlhšieho státia a chôdze. Odvolací súd zdôrazňuje, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť navrhovateľa, a tým aj znížená jeho možnosť nájsť si prácu, je výsledkom spôsobu života navrhovateľa, bez akéhokoľvek zavinenia inej osoby, dokonca aj osoby povinnej z vyživovacej povinnosti. Sám navrhovateľ na pojednávaní pred súdom uviedol, že prácu prostredníctvom úradu práce si nehľadá; taktiež ani nevie, kde sú chránené dielne.

27. Vo vzťahu k odvolacím námietkam navrhovateľa, odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované zákonné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani aby prebral a riadil sa ním predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj napr. , , , ).

28. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (, 2 ).

29. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle .

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov; ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Podľa v spojení s , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).