Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Co-100-2012.pdf
PDF · 79.11 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/100/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Evy Malíkovej v právnej veci navrhovateľky: C. S., rod. W., nar. X.X.XXXX, bytom V., ul. Q. XX/XXX, t.č. bytom V., K. X, proti odporcom: 1/ Q. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., M. XX, právne zastúpený JUDr. Jánom Repáňom, advokátom so sídlom v V., M.R. M. XX, 2/ M. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., ul. P. č. XX, 3/ V. S., nar. X.X.XXXX, bytom V., K. č. XXX/XX, o určenie výživného, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Martin, č.k. 5C 252/10-196, zo dňa 12. januára 2012, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi v rade 1/ povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumou 100 eur mesačne s účinnosťou od 21.10.2010 vždy do každého 20-teho dňa v mesiaci. Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľky voči odporcovi v rade 1/ zamietol. Návrh navrhovateľky voči odporcom v rade 2/ a 3/ zamietol v celom rozsahu. Rozhodnutie o trovách konania ponechal na samostatné rozhodnutie po právoplatnosti napadnutého rozsudku. Vychádzal zo zistenia, že odporcovia v rade 1/ až 3/ sú deťmi navrhovateľky, následne sa zaoberal posúdením zákonných predpokladov pre vznik ich vyživovacej povinnosti v zmysle ust. § 66 a § 67 ods. 1 a 2 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej „ZoR“). Konštatoval, že navrhovateľka je finančne zabezpečená starobným dôchodkom, ktorý poberá vo výške 304,20 eur a finančným príspevkom z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo výške 100 eur. Z uvedeného príjmu uhrádza náklady na stravovanie, lieky a osobné potreby, úhrady súvisiace s bývaním neplatí. Na zvýšené výdavky navrhovateľky za vitamínové doplnky neprihliadal, nakoľko tieto neužíva na odporúčanie lekára, ale z vlastného rozhodnutia. Ďalej poukázal na to, že navrhovateľka v minulosti získala finančné prostriedky za predaj viacerých bytov, ktoré prenechala dcére Z.. Za dôležitú považoval skutočnosť, že navrhovateľka odmieta pomoc svojich detí. Pri posudzovaní schopností a možností odporcov prispievať na výživu navrhovateľky dospel k záveru, že odporca v rade 3/ nedisponuje takými finančnými prostriedkami, z ktorých by akokoľvek mohol navrhovateľke prispievať, no je ochotný sa o ňu osobne postarať. Na strane odporkyne v rade 2/ zistil, že táto má vyživovaciu povinnosť voči dvom vlastným deťom, ktoré študujú na vysokej škole, uhrádza náklady súvisiace s vedením domácnosti, bývaním a službami poskytovanými s užívaním bytu. Jej manžel je invalidný dôchodca s nízkym príjmom po vážnom ochorení. Odporkyňa v rade 2/ tak nie je schopná platiť navrhovateľkou žiadané výživné. Pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti odporcu v rade 1/ prihliadal na skutočnosť, že tento od decembra 2011 navrhovateľke prispieval pravidelne sumou 150 eur mesačne, zároveň berúc do úvahy zistené potreby navrhovateľky a jej osobné a majetkové pomery možností mu uložil povinnosť platiť výživné 100 eur mesačne.
Rozhodnutie o trovách konania podľa § 151 ods. 3 O.s.p. ponechal na samostatné rozhodnutie po právoplatnosti napadnutého rozsudku.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka, v ktorom uviedla, že trvá na pôvodnom znení svojho návrhu, ktorým sa domáhala vyživovacej povinnosti voči odporcom v rade 1/ až 3/. Poukazovala na skutočnosť, že z detí sa o ňu zaujíma a stará výhradne dcéra Z.. V súvislosti s týmto tvrdením podrobne popisovala jednotlivé životné situácie, v ktorých sa nachádzala a postoj jej detí, vrátane dcéry Z.. Ďalej uviedla, že pokiaľ išlo o „byty“, na ktoré poukazoval okresný súd, bolo nutné prihliadať aj na to, akým spôsobom sa o tieto byty sama starala a ich udržiavala. Zdôraznila, že výživové doplnky, ktoré užíva sú potrebné pre zlepšenie jej zdravotného stavu.
Odporkyňa v rade 2/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky tvrdila, že odvolanie za navrhovateľku písala dcéra Z., ktorá v ňom prezentovala svoje, nie navrhovateľkine názory. Uviedla, že navrhovateľka mala od roku 2006 k dispozícii samostatný byt v dome jej brata Q. - odporcu v rade 1/. Obdobie opisované navrhovateľkou, ktorá uvádza iba samé trápenia, choroby a opovrhovania vlastnými deťmi, naopak ona vnímala ako čas, kedy navrhovateľka bola šťastná v kruhu svojej rodiny, o čom svedčia aj fotografie, ktoré tieto okamihy zachytávajú. Nesúhlasila, aby jej bola uložená povinnosť platiť výživné.
Odporcovia v rade 1/ a 3/ sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadrili.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. za súčasnej aplikácie ust. § 156 ods. 3 O.s.p.) napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
Podľa § 66 ZoR deti, ktoré sú schopné samé sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú.
Podľa § 67 ods. 1 ZoR každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť voči rodičom v takom rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam, možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných detí.
Rodičia a deti majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť, ktorá akcentuje (zdôrazňuje) výlučnosť príbuzenského vzťahu v priamej línii. Povinným je dieťa (deti), ktoré je schopné samo sa živiť. Oprávneným je rodič, ktorý potrebuje prostriedky na zabezpečenie primeranej výživy a nemôže si ich obstarať sám, prípadne prostredníctvom povinných z iných vyživovacích povinností, ktoré tejto predchádzajú. Miera vyživovacej povinnosti detí voči rodičom sa odvíja od „primeranosti“. Primeranosť treba posudzovať tak, že má zaistiť oprávnenému rodičovi naplnenie všetkých bežných životných potrieb s prihliadnutím na jeho vek, zdravotný stav, odôvodnené potreby. Výživou pritom treba rozumieť nielen uspokojovanie stravovacích potrieb, ale aj ostatných odôvodnených potrieb - bývania, zdravotného stavu a podobne. Dieťa nie je povinné zabezpečiť svojmu rodičovi zásadne rovnakú životnú úroveň s vlastnou životnou úrovňou. Rodičia potrebujú zabezpečiť primeranú výživu vtedy, keď nemajú žiadny alebo dostatočný zdroj, z ktorého by si mohli svoje osobné potreby uspokojovať v tejto primeranej miere. Zvyčajne to je v prípadoch, kedy rodič už nemôže pracovať a nevznikol mu nárok na dôchodok z dôchodkového zabezpečenia. Rovnako je nutné prihliadať na to, že pokiaľ žije dieťa s rodičom v spoločnej domácnosti, má toto povinnosť prispievať aj na úhradu spoločných potrieb rodiny. Výška tejto úhrady vyplýva z príjmu dieťaťa z jeho vlastnej práce, je teda daná faktickými príjmami a je obmedzená na náklady spoločných potrieb rodiny. Ak je viac detí povinných vyživovať svojich rodičov, každé z nich má túto povinnosť v rozsahu, ktorá zodpovedá jeho schopnostiam a možnostiam v pomere k schopnostiam a možnostiam ostatných detí tak, aby celkovo bolo zabezpečená potrebná primeraná výživa rodičov.
Okresný súd náležite vymedzil rozhodujúce okolnosti a pri ustálení stavu veci postupoval dostatočne dôsledne, správne aplikoval príslušný právny predpis. Navrhovateľka v podanom odvolaní nespochybňovala jeho závery o zistených osobných a majetkových pomerov na strane odporcov ako povinných detí. Namietala však zistenia jej aktuálnych osobných a majetkových pomerov. Krajský súd
rovnako ako okresný súd však dospel k záveru, že nebola preukázaná existencia takých okolností, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie o vyživovacej povinnosti odporcov v rade 1/ až 3/ voči navrhovateľke iným spôsobom ako to bolo napadnutým rozsudkom. V prvom rade je nutné zdôrazniť, že navrhovateľka má príjem pozostávajúci zo starobného dôchodku a poberá z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny peňažný príspevok na prepravu a na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia, súhrnne cca 114 eur. Okrem odporcov v rade 1/ až 3/ má navrhovateľka ďalšie dve deti, dcéru Z. a syna Q., ktoré rovnako ako odporcovia majú voči navrhovateľke vyživovaciu povinnosť. Na tieto osoby je nutné tiež prihliadať pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti jednotlivých detí, nakoľko každé z nich je povinné vyživovať svojho rodiča v rozsahu, ktorý zodpovedá jeho schopnostiam a možnostiam v pomere k schopnostiam a možnostiam ostatných detí. Je nepochybné, že zo strany dcéry Z. je táto vyživovacia povinnosť k navrhovateľke plnená najmä osobnou pomocou - starostlivosťou. Zároveň je však nutné poukázať na to, že pokiaľ táto býva v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou, ako členka tejto domácnosti má povinnosť prispievať aj na úhradu ich spoločných potrieb. Samozrejme, že táto skutočnosť bez ďalšieho ostatné deti ich vyživovacej povinnosti (pokiaľ sú preto splnené zákonné podmienky) nezbavuje. Okresný súd odporcovi v rade 1/ uložil povinnosť prispievať na výživu navrhovateľke sumou 100 eur mesačne. Prihliadajúc na zistené pomery navrhovateľky, najmä pokiaľ ide o jej finančné zdroje a berúc do úvahy skutočnosť, že vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke majú aj ostatné deti, určená výška výživného odporcu v rade 1/ je dostatočná. Pri skúmaní dôvodnosti odvolania navrhovateľky vo vzťahu k osobám odporcov v rade 2/ a 3/ krajský súd vychádzal zo skutkových zistení okresného súdu týkajúcich sa osobných a majetkových pomerov týchto odporcov, ktoré ako už bolo zdôraznené, navrhovateľka v odvolaní nespochybňovala. Na základe týchto skutočností potom zhodne s okresným súdom ustálil, že ich schopnosti a možnosti im neumožňujú poskytovať navrhovateľke ňou žiadané výživné. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, krajský súd potvrdil rozsudok okresného súdu ako vecne správny.
O trovách odvolacieho konania podľa § 224 ods. 4 O.s.p. rozhodne súd prvého stupňa z dôvodu, že tento v prvostupňovom konaní nerozhodoval o trovách konania aplikujúc § 151 ods. 3 O.s.p.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 proti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.