Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

100C/45/2025

Uznesenie

Okresný súd Trnava vo veci žalobkýň: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX C., 2/ D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX XXX XX C., zastúpené: AK Petrovič s. r. o., so sídlom Kollárova 566/32, 917 01 Trnava, IČO: 54 980 682 proti žalovanému: D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX C., toho času ÚVTOS Leopoldov o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia takto

r o z h o d o l :

I. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie:

Súd u k l a d á žalovanému povinnosť nevstupovať do bytu č. XX na X. poschodí vo vchode C. XX F. C. a do bytového domu – XX b.j. – C. XX – XX súp. č. XXXX postaveného na parc. č. XXXX/XX, v ktorom sa byt č. XX nachádza, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX Okresného úradu Trnava, katastrálny odbor, katastrálne územie C., okres C., obec C..

Súd u k l a d á žalovanému povinnosť nepribližovať sa k žalobkyniam 1/ a 2/ na vzdialenosť kratšiu ako 50 metrov, s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní, v trestnom konaní a v priestupkovom konaní, na ktoré bude žalovaný predvolaný, v rozsahu nevyhnutnom na riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch.

II. Súd p o u č u j e žalovaného, že môže podať v postavení žalobcu proti žalobkyniam 1/ a 2/ v postavení žalovaných žalobu vo veci samej, a to o náhradu škody, resp. ujmy, ktorá by mu prípadne výkonom neodkladného opatrenia vznikla.

III. Žalobkyne 1/ a 2/ majú n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 03.06.2025 sa žalobkyne 1/ a 2/ domáhali, aby súd nariadil neodkladné opatrenie podľa a písm. h) Žalobkyne navrhli, aby súd uložil žalovanému povinnosť nepribližovať sa k žalobkyniam 1/ a 2/ na vzdialenosť kratšiu ako 50 metrov, s výnimkou účasti na procesných úkonoch civilného súdneho konania a trestného konania a aby súd zakázal žalovanému, aby vstupoval do bytu č. XX na X. p. vo vchode C. XX F. C. a do bytového domu – XX b.j. – C. XX – XX súp. č. XXXX na parc. č. XXXX/XX, v ktorom sa byt č. XX nachádza, zapísaného na LV č. XXXX Okresného úradu Trnava, katastrálny odbor, katastrálne územie C., okres C., obec C.. Zároveň sa domáhali náhrady trov konania.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili žalobkyne tým, že žalobkyňa 1/ a žalovaný sú manželmi. Žalovaná 2/ je dcérou žalobkyne 1/ a žalovaného. Strany sporu spolu žili v jednej domácnosti na adrese trvalého pobytu (C. XXXX/XX, C.), jedná sa o byt vo vlastníctve žalobkyne 1/ a žalovaného (v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov v 1/1): byt č. XX G. X. H. F. F. C. XX nachádzajúci sa v bytovom dome – XX I. – C. XX – XX súp. č. XXXX na parc. č. XXXX/XX zapísaný na LV č. XXXX

Okresného úradu Trnava, katastrálny odbor, katastrálne územie C., okres C., obec C.. Dlhodobo, avšak najmenej od 31.12.2015 sa dopúšťal žalovaný vo vzťahu k žalobkyniam násilného konania, pre ktoré sa voči nemu vedie trestné stíhanie pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. pred Okresným súdom Trnava pod sp. zn. a tiež už aj bol právoplatne odsúdený za neskorší trestný čin spáchaný voči žalobkyniam Trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa 11.05.2025 sp. zn. a to pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360ods. 1, ods. 2 písm. b) s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. Ostatne žalovaný voči žalobkyniam dňa 09.05.2025 pod vplyvom alkoholu vykrikoval, vyhrážal sa im zabitím, vulgárne im nadával, hrozil pritom päsťou, pričom žalobkyňu 2/ udrel zovretou rukou v päsť do tváre a žalobkyňu 1/ udieral do oblasti chrbta a pokúšal sa ju škrtiť. Po privolaní polície bol zadržaný a následne v tzv. super rýchlom konaní odsúdený k trestu odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov so zaradením do na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Vec pred Okresným súdom Trnava pod sp. zn. je vedená na základe obžaloby podanej pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa zák. spáchaný na žalobkyniach v období najmenej od 31.12.2015 do 28.05.2019. Žalovanému sa kladie za vinu, že v spoločnej domácnosti sa vyhrážal žalobkyni 1/ zabitím, bitkou, vyhodením z domu, udrel ju, pričom toto správanie vnímala žalobkyňa 1/ dlhodobo ako ťažké príkorie spôsobujúce psychické a fyzické utrpenie; dňa 27.12.2021 sa snažil fyzicky napadnúť obe žalobkyne, vyhrážal sa im zabitím, žalobkyňu 2/ stisol v oblasti rúk, vzbudil u oboch žalobkýň strach o ich život. Rozsudkom zo dňa 30.01.2024 bol uznaný vinným zo spáchania zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa zák. a prečinu nebezpečného vyhrážania podľa zák. s poukazom na ust. Tr. zák. Na základe odvolania prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava bol tento rozsudok Uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 30.01.2024 sp. zn. zrušený a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vo veci je plánované vykonanie hlavného pojednávania. Osobitne z odôvodnenia a vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu obsiahnutého v odôvodnení uvedeného uznesenia považujeme za potrebné poukázať na záver, že konaní žalovaného prišlo k výrazne negatívnemu ovplyvneniu obvyklého spôsobu života žalobkyne I, podľa znaleckého posudku trpí ťažkým stupňom depresie, konanie žalovaného u nej spôsobilo ťažkú neurotizáciu, správanie žalovaného pociťovala ako ťažké príkorie, toto správanie malo eskalujúci sa charakter (druhý odsek strany 5); nebol zistený podiel viny žalobkyne I na neadekvátnom správaní sa žalovaného (štvrtý odsek strany 5). Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný trpí ťažkým stupňom alkoholovej závislosti, v dôsledku ktorej sa dopúšťal konania, pre ktoré je trestné stíhaný. V konaní č. k. bol vzatý do väzby a neskôr prepustený s tým, že jeho väzba bola nahradená dohľadom probačného a mediačného úradníka. Podmienky probačného dohľadu žalovaný pakovane porušil, na stretnutia s probačným úradníkom sa dostavoval pod vplyvom alkoholu, dobrovoľne ukončil psychiatrickú liečbu u J. K. E., v liečbe nepokračoval, neužíval predpísané lieky (tretí odsek strany 6). Žalovaný sa zdržiaval mimo bydliska žalobkýň po prepustení z väzby, avšak holdoval alkoholu, s čím súviselo ďalšie pokračovanie v trestnej činnosti páchanej na žalobkyniach. Vo februári 2025 ukončil protialkoholické ústavné liečenie s tým, že bude abstinovať a hľadať si liečbu. K abstinencii vôbec neprišlo, v marci spadol opitý pri pohostinstve, utrpel silný otras mozgu, bol hospitalizovaný. Po skončení hospitalizácie bol stále v zlom zdravotnom stave, plienkovaný, odkázaný na starostlivosť inej osoby a nemal k dispozícii žiadne bývanie a ani nikoho, kto by sa o neho postaral. Tak žalobkyne v dobrej viery veriac, že žalovaný jednak nie je schopný útokov, nebude môcť odchádzať do pohostinstva a že sa dolieči a následne si nájde bývanie, súhlasili s tým, že príde bývať do spoločného bytu a tak bol privezený dňa 24.04.2025. Niekoľko dní po príchode sa zdravotný stav žalovaného zlepšil natoľko, že začal chodiť, ale aj požívať alkohol a znovu útočiť na žalobkyne, čo vyústilo do incidentu dňa 09.05.2025 a za ktorý bol právoplatne odsúdený Trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa 11.05.2025 sp. zn. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa oukazom na Tr. zák. Žalovaný dlhodobo nerešpektuje hranice žalobkýň, porušuje ich, zasahuje do nich, zasahuje do osobnostných práv žalobkýň, správa sa agresívne a žalobkyne majú zo žalovaného a jeho konania strach, najmä, keď už je druhý raz obmedzený na svojej osobnej slobode a jeho správanie je nepredvídateľné, má zhoršujúcu sa tendenciu, nepomohla ani ústavná protialkoholická liečba, ani vážne zdravotné problémy, ani trestné stíhanie (vedeného pred Okresným súdom Trnava č. k. ), preto sú žalobkyne nútené sa domáhať ochrany svojich práv týmto návrhom.

3. V návrhu žalobkyne dôvodili tým, že majú právo na ochranu svojej osoby, a to ako aj života, tak aj fyzického a psychického zdravia, taktiež ľudskej dôstojnosti a súkromia. Prítomnosť žalovaného vo svojej blízkosti a blízkosti svojho obydlia považujú za zásah do vlastnej integrity, tiež je potrebné, aby bolo znemožnené žalovanému vstupovať do bytu, v ktorom bývajú žalobkyne, vo vzťahu ku ktorým je nielen

dôvodne podozrivý z násilia, ale za ďalšie útoky dňa 09.05.2025 aj právoplatne odsúdený. Prirodzeným dôsledkom opakovaných osobných, verbálnych a aj fyzických útokov žalovaného je aktuálny dôvodný strach a obava žalobkýň z prípadného opakovania, čomu sa dá aktuálne zabrániť jedine požadovaným neodkladným opatrením, ako súdnym rozhodnutím, ktoré žalobkyne ochráni a v prípade, ak by ho žalovaný nerešpektoval, sú s tým spojené právne dôsledky. Ku skutočnosti, že žalovaný je aktuálne obmedzený na osobnej slobode, poukázali na právny názor obsiahnutý v uznesení Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 13.12.2021 v znení: „32. Pokiaľ odporca žiadal zrušiť neodkladné opatrenie z dôvodu, že sa už niekoľko mesiacov nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, s týmto názorom sa nemožno stotožniť. Odporca svoje doterajšie konanie spočívajúce vo vyhrážaní sa smrťou navrhovateľke, ktoré odôvodňuje nariadenie neodkladného opatrenia nespochybnil, iba namietal, že ho provokuje navrhovateľka a jeho záujmom je výlučne realizovať styk s maloletými deťmi, a preto je nutné naďalej prihliadnuť na toto správane odporcu. I keď by bol odporca z výkonu trestu prepustený, nedáva to záruku, že v budúcnosti nebude pokračovať v konaní ohrozujúcom telesnú a duševnú integritu navrhovateľky. Akceptovanie tohto názoru odporcu by znamenalo, že odporca nie je z pohľadu súdu nebezpečný pre navrhovateľku.“ Ani prepustenie nedáva záruku, že žalovaný nebude pokračovať v protiprávnom konaní, dovolíme si uviesť, že vzhľadom na opakované a dlhý čas trvajúce útoky a požívanie alkoholu aj po absolvovanej liečbe, je možné s veľmi vysokou pravdepodobnosťou predpokladať pokračovanie žalovaného v konaní, pre ktoré sa proti nemu aj viedlo a vedie trestné stíhanie. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti majú žalobkyne za to, že osvedčili dôvodnosť podaného návrhu, žalobkyne po dlhodobo obťažujúcom, hrubom, verbálne a fyzicky násilnom správaní sa žalovaného, ktoré eskaluje a vyvrcholilo znovu do spáchania trestného činu dňa 09.05.2025, majú dôvodnú obavu a strach o svoje psychické a fyzické zdravie. Prostredníctvom tohto návrhu sa tak žalobkyne domáhajú predovšetkým ochrany svojej psychickej a fyzickej integrity a tiež aj ochrany svojho bývania. Nariadenie neodkladného opatrenia v ďalej požadovanom znení sa preto javí ako mimoriadne žiaduce, nakoľko popísané skutočnosti jednoznačne nasvedčujú tomu, že dlhodobé hrubé, agresívne konanie žalovaného smerujúce voči žalobkyniam, pre ktoré sa voči nemu vedie a viedlo trestné stíhanie, je spôsobilé zanechať a zanechalo výrazne negatívne následky na psychickom zdraví žalobkýň. Z uvedeného dôvodu majú žalobkyne za to, že do ich telesnej a duševnej integrity bolo opakovane a vážne konaním žalovaného zasiahnuté, čo je preukázané najmä trestným rozkazom a obsahom odôvodnenia zrušujúceho uznesenia.

4. Žalobkyne spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia predložili Trestný rozkaz Okresného súdu Trnava sp. zn. zo dňa 11.05.2025, uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. – 535 zo dňa 30.01.2024, čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. C..

5. Súd sa v rámci konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia oboznámil sa listinnými dôkazmi predloženými žalobkyňami.

6. Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vedeného Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor vyplýva, že žalobkyňa 1/ a žalovaný sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. XX nachádzajúceho sa na X. poschodí vo vchode číslo XX bytového domu súp. č. XXXX na ulici C., postaveného na pozemku registra „C“ parc. č. XXXX/XX, s podielom 8469/284210 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve.

7. Trestným rozkazom sp. zn. – 101 zo dňa 11.05.2025, bol obvinený D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. C. XXXX/XX, C., uznaný za vinného zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa s poukazom na na tom skutkovom základe, že dňa 09. mája 2025 v čase približne o 09.30 hod., v meste C. na ulici C. XXXX/XX, v bytovom dome v byte na 2. poschodí, v ktorom žije spolu s jeho manželkou A. B. a dcérou D. E., začal pod vplyvom alkoholu na obe poškodené opakovane vykrikovať, aby vypadli z domu, že majú počkať čo s nimi spraví, že ich zabije, taktiež im vulgárne nadával a hrozil pritom päsťou, pričom v priestoroch chodby bytu udrel poškodenú D. E. rukou zovretou v päsť do oblasti tváre, a po chvíli sa za poškodenou D. E. presunul do detskej izby, kde poškodenú D. E. rukou zovretou v päsť, opakovane udieral do oblasti chrbta a pokúšal sa ju škrtiť, čím vzbudil týmto svojim konaním u oboch poškodených dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky naplní. Za tento skutok súd uložil obvinenému trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov so zaradením do na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

8. Z uznesenia Krajského súdu v Trnave č. k. – 535 zo dňa 30.01.2024 vyplýva, že napadnutým rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. -458 zo dňa 13.06.2023 bol obžalovaný D. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C. M. XXXX/XX, C., v bode 1/ obžaloby uznaný vinným zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa a v bode 2/ obžaloby uznaný vinným zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa s poukazom na , ktorých sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že 1) od presne neustáleného obdobia, najmenej od roku 31.12.2015 až do 28.05.2019 v C., G. L. C. M. XX, v byte v ktorom v tom čase žil v spoločnej domácnosti so svojou manželkou, poškodenou A. B., vždy pod vplyvom alkoholu verbálne na poškodenú útočil, vulgárne jej nadával, vyhrážal sa jej zabitím, bitkou, vyhodením z domu, minimálne dvakrát ju dňa 28.05.2019 udrel otvorenou dlaňou, resp. kotúčom lepiacej pásky do oblasti tváre (konkrétne do ľavej časti čela) v dôsledku čoho poškodená padla na zem, kde ju rukami minimálne jedenkrát otvorenou dlaňou udrel do oblasti chrbta, pričom toto jeho správanie poškodená dlhodobo vnímala ako ťažké príkorie spôsobujúce psychické a fyzické utrpenie, 2) dňa 27.12.2021 v čase okolo 10.00 hod. v byte na X. poschodí na adrese C., C. M. XX po požití alkoholu a po predchádzajúcej slovnej hádke so svojou dcérou D. E., po tejto hodil svoj mobilný telefón a snažil sa ju udrieť rukou, avšak jeho dcéra D. E. sa úderu vyhla, následne ju stisol v oblasti rúk, v čom prišla medzi nich jeho manželka A. B., ktorá ho odtlačila od dcéry, pričom im začal vulgárne nadávať a vyhrážať sa im zabitím, v dôsledku čoho spôsobil D. E. odreniny ľavého ramena a chrbta pravej ruky, zranenia ktoré si vyžiadali jednorázové ošetrenie a v dôsledku čoho u svojej manželky A. B. a dcéry D. E., vzbudil strach o ich život a zdravie.

9. Podľa (ďalej len „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

11. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa písm. f) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje.

13. Podľa písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

14. Podľa ávrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

15. Podľa až 3 , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa . O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať.

16. Podľa môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

17. Podľa môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

18. Podľa rh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené. Uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho vyhotovenia.

19. Podľa , neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

20. Podľa až 3 , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie platí primerane.

21. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia súd riadne dokazovanie v zmysle a nasl. nevykonáva, dokazovanie má v tomto konaní povahu osvedčovania rozhodujúcich skutočností navrhovateľom. Zmyslom neodkladného opatrenia je poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenému subjektu a zabrániť zhoršovaniu jeho postavenia, a to napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav. Na to, aby uvedenú ochranu prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia mohol súd poskytnúť, musí byť aspoň osvedčené, že existuje určité právo ochrany domáhajúceho subjektu a že toto právo je ohrozené alebo narušené a na jeho ochranu je neodkladné opatrenie potrebné. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia teda je, aby boli osvedčené základné skutočnosti umožňujúce súdu prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.

22. v ustanovení predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie procesného zabezpečenia formou neodkladného opatrenia, pričom jedným z týchto dôvodov je potreba bezodkladne upraviť pomery a druhým je obava, že exekúcia bude ohrozená. V danom prípade žalobkyňa navrhla nariadiť neodkladné opatrenie z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov. Vychádzajúc z procesnej stránky samotného rozhodovania o nariadení neodkladného opatrenia spočívajúcej predovšetkým v tom, že súd rozhoduje v krátkej lehote a spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán, zákon následne v ustanovení vyžaduje, aby navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nielen opísal rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísaním skutočností hodnoverne osvedčujúcich ich dôvodnosť a zároveň je povinnosťou navrhovateľa pripojiť k návrhu listiny, na ktoré sa odvoláva. Navrhovateľ teda nielenže musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie, ale súčasne musí rozhodujúce skutočnosti aj náležitým spôsobom osvedčiť. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Z povahy neodkladných opatrení vyplýva, že nebudú zisťované alebo osvedčované všetky skutočnosti, ktoré by súd musel mať zistené, keby mal vydať konečné rozhodnutie. Súd sa preto obmedzí len na osvedčenie tých najzákladnejších skutočností, aby mohol posúdiť, či tu poprípade môže byť nárok, ktorého neodkladnú úpravu si okolnosti vyžadujú, že toto právo je porušené a že k jeho ochrane je potrebné nariadiť práve navrhované neodkladné opatrenia.

23. Súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho prílohami, posúdil návrh žalobkýň v kontexte predložených listinných dôkazov a dospel k záveru, že žalobkyne ako navrhovateľky neodkladného opatrenia dostatočne osvedčili potrebu a opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia. Žalobkyne opísali všetky rozhodujúce skutočnosti a dostatočne osvedčili neodkladnosť potreby upraviť pomery strán, teda osvedčili splnenie zákonom vyžadovaných dôvodov na nariadenie neodkladného opatrenia podľa kladného opatrenia podľa je chrániť fyzickú a duševnú integritu osoby, ktorá sa cíti byť ohrozená konaním osoby, proti ktorej návrh smeruje. Pre nariadenie uvedeného neodkladného opatrenia musí žalobca osvedčiť, že jeho telesná integrita alebo duševná integrita je, resp. môže byť konaním žalovaného ohrozená. Z návrhu žalobkýň ako aj z predložených listinných dôkazov má súd za osvedčené, že fyzická aj duševná integrita žalobkýň sú kontinuálne ohrozené agresívnymi a násilnými útokmi zo strany žalovaného, ktoré majú charakter fyzických a psychických útokov. Žalovaný žalobkyňu 2/ fyzicky napadol zovretou rukou v päsť do oblasti tváre, opakovane ju rukou zovretou v päsť udieral do oblasti chrbta a pokúšal sa ju škrtiť, keď sa najprv obom žalobkyniam pod vplyvom alkoholu vyhrážal, že ich zabije, čím u nich vzbudil dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky naplní. Za takéto konanie, právne kvalifikované ako prečin nebezpečného vyhrážania bol žalovaný odsúdený Trestným rozkazom sp. zn. vydaným Okresným údu Trnava dňa 11.05.2025.

24. Z obsahu spisu mal súd osvedčené, že žalovaný sa dlhodobo (niekoľko rokov) a opakovane pod vplyvom alkoholu dopúšťal voči žalobkyniam násilného konania, ktorým spôsoboval nielen fyzické, ale aj psychické utrpenie. Uvedené skutočnosti sú zrejmé z uznesenia Krajského súdu v Trnave sp. zn. – 535. Na Okresnom súde Trnava je vo veci sp. zn. vedené trestné konanie voči žalovanému pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby a iné, na základe skutkov od 31.12.2015 do 27.12.2021, ktorých sa mal žalovaný dopúšťať voči žalobkyniam. Napriek uvedenému trestnému stíhaniu bol žalovaný opätovne odsúdený, a to pre prečin nebezpečného vyhrážania, na základe skutku, ktorého sa mal dopustiť dňa 09.05.2025 voči žalobkyniam, v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. . Svoje násilné konanie a vyhrážky žalovaný uskutočňuje zvlášť pod vplyvom alkoholu, ktorý požíva. Konanie žalovaného vzbudzuje u žalobkýň pochopiteľnú a odôvodnenú obavu o svoju osobu. Za týchto okolností súd dospel k presvedčeniu, že je na mieste upraviť pomery strán a nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým sa zamedzí žalovanému vstup do bytu, v ktorom bývajú žalobkyne 1/ a 2/, a zároveň ktorým sa zakáže žalovanému približovať k žalobkyniam, nakoľko je predpoklad, že nariadenie takéhoto neodkladného opatrenia bude účinným prostriedkom pre zamedzenie budúcich konfliktov medzi stranami a zamedzenie prípadných ďalších atakov zo strany žalovaného voči žalobkyniam. Vzhľadom na skutočnosť, že o predmetnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhoduje v krátkych lehotách, pričom riadne dokazovanie nevykonáva, dôvodnosť nároku a odvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy mal súd osvedčenú návrhom žalobkýň a predloženým trestným rozkazom a uznesením odvolacieho súdu. Pokiaľ nariadeným neodkladným opatrením vznikne inej osobe škoda alebo iná ujma, zodpovedá za ňu pri splnení zákonných podmienok samotný navrhovateľ neodkladného opatrenia. V danom prípade mal súd osvedčenú potrebu preventívne chrániť ohrozenú telesnú a duševnú integritu žalobkýň pred prípadnými potenciálnymi atakmi zo strany žalovaného, ku ktorým preukázane v minulosti došlo.

25. Súd zvažoval pri určovaní rozsahu, v ktorom zakáže žalovanému približovať sa k žalobkyniam to, aby zásah do práv žalovaného nebol neprimeraný účelu zamýšľaného žalobkyňami (proporcionalita nariadeného neodkladného opatrenia). Súd pritom prihliadal na prípadné súdne, trestné a správne konania, v súlade s čím súd vymedzil výnimky, na ktoré sa zákaz priblíženia nebude vzťahovať, umožňujúc stretávanie v konaní pred súdom, prípadne orgánmi činnými v trestnom konaní, kde je ochrana integrity žalobkýň zabezpečená prítomnosťou úradných osôb a Justičnej stráže, resp. príslušníkov Policajného zboru.

26. Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd ustálil, že nariadenie neodkladného opatrenia procesne konzumuje sebe vec samu a možno prostredníctvom jeho účinkov dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami sporu a v tomto prípade nebolo potrebné, aby žalobkyniam bola ukladaná povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. V tejto súvislosti (neuloženie povinnosti žalobkyni podať žalobu vo veci samej) súd odkazuje napr. na uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. -59 zo dňa 26.11.2021, v ktorom odvolací súd uviedol, že „podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nemusí byť nasledovaný žalobou, vydané

neodkladné opatrenie konzumuje vec samu a prostredníctvom jeho účinkov možno dosiahnuť aj trvalú úpravu pomerov medzi účastníkmi. Je v záujme oboch účastníkov konania, ktorých vzájomné vzťahy sú natoľko narušené, že sa vzájomne osočujú, aby sa eliminoval osobný kontakt, ktorý by mohol viesť k násilným prejavom možno až s fatálnymi následkami. Počas trvania účinkov neodkladného opatrenia sa môže protistrana domáhať jeho zrušenia pre odpadnutie dôvodov, ktoré pôvodne viedli k jeho nariadeniu ( ).“

27. V záujme rovnosti sporových strán a zabezpečenia adekvátnej ochrany práv a oprávnených záujmov osôb, proti ktorým neodkladné opatrenie smeruje (žalovaný), súd v súlade s il vo výroku II. tohto uznesenia žalovaného o možnosti podania žaloby vo veci samej. Žalovaný má v prípade zmeny okolností, či skorého upokojenia situácie, možnosť žiadať o zrušenie tohto neodkladného opatrenia, prípadne žiadať od žalobkýň ako žalovaných náhradu škody, resp. ujmy, ktorá by mu prípadne výkonom neodkladného opatrenia (nariadeného napríklad na základe žalobkyňami v návrhu uvádzaných tvrdení, ktoré by sa preukázali ako nepravdivé) vznikla.

28. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

29. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa v spojení s tak, že žalobkyniam 1/ a 2/, ktoré boli v konaní plne úspešné, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

31. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podľa a písm. m) podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis ( ). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ).

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

Podľa až 3 , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa .