Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_26CoP-97-2021.pdf
PDF · 135.51 KB
Case nature
Area
Subarea
26CoP/97/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Katarína Slováčeková a sudcov: Mgr. Jozef Mačej a JUDr. Ľuboslava Vanková v právnej veci navrhovateľky: M. G., narodená XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, zastúpená: JUDr. Barbora Petrovič, advokátka, so sídlom Hlavná 44, Trnava, proti odporcovi: G. G., narodený XX.X.XXXX, bytom L. XXX, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Eva Koleničová, s.r.o, so sídlom Dolné Dubové 249, o nariadenie neodkladného opatrenia zákazu vstupu, zákazu kontaktovania a zákazu priblíženia sa odporcu k navrhovateľke a k maloletým deťom: G. G., narodený XX.XX.XXXX, bytom u navrhovateľky, K. G., narodený X.XX.XXXX, bytom u navrhovateľky, obe maloleté deti zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, so sídlom Jána Bottu 4, Trnava, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 19P/9/2021-64 zo dňa 7.6.2021 vo výroku II. a o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 19P/9/2021-64 zo dňa 7.6.2021 vo výroku I., takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. potvrdzuje.
II. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. mení tak, že nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým sa odporcovi zakazuje písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami kontaktovať navrhovateľku s výnimkou rozsahu nevyhnutného na zabezpečenie starostlivosti o maloleté deti a potvrdzuje vo zvyšnej časti.
III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
odôvodnenie:
1. Uznesením označeným v záhlaví súd prvej inštancie výrokom I. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým odporcovi uložil povinnosť nevstupovať na miesto kde býva navrhovateľka s maloletými deťmi K. a G., na adresu L. XXX, nepribližovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť kratšiu ako 30 metrov, s výnimkou odovzdávania maloletých detí K. a G. za účelom styku s odporcom kedy odporcovi uložil nepribližovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť kratšiu ako 5 metrov, výrokom II. vo zvyšku návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, výrokom III. ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava za opatrovníka maloletým deťom - G. G. a K. G. na toto konanie s tým, že opatrovník je povinný zastupovať maloleté deti a dohliadať na ochranu ich práv a záujmov v tomto konaní a výrokom IV. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Uznesenie označené v záhlaví súd prvej inštancie vo vzťahu k napadnutým výrokom odôvodnil právne aplikáciou ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. f), g), h), § 326 ods. 1, § 327, § 328 ods. 1, ods. 2 veta druhá, § 329 ods. 1, ods. 2, § 332ods. 1, ods. 2, Civilného sporového poriadku.
3. Súd prvej inštancie vo vzťahu k napadnutým výrokom vychádzal zo skutkových zistení, že manželstvo navrhovateľky a odporcu bola dňa 16.1.2020 právoplatne rozvedené, rodičia uzavreli dohodu o úprave práv a povinností k maloletým deťom, na základe ktorej boli maloleté deti zverené do starostlivosti matky,
otec sa zaviazal prispievať na ich výživu a bol upravený styk otca s maloletými deťmi. Navrhovateľka v súčasnosti i s maloletými deťmi býva u svojich rodičov. Navrhovateľka opakovane podala na odporcu oznámenia na políciu z dôvodu narúšania občianskeho spolunažívania, predložila i lekársku prepúšťaciu správu svedčiacu o jej hospitalizácii dňa 21.5.2021, keď uviedla, že bola fyzicky napadnutá odporcom. Navrhovateľka predložila i početnú mailovú a sms komunikáciu, ktorou preukazuje urážky, osočovanie, vydieranie odporcom.
4. Vecne súd prvej inštancie vo vzťahu k napadnutým výrokom argumentoval tým, že mal za osvedčené, že odporca ohrozuje telesnú a duševnú integritu navrhovateľky, navrhovateľka má z odporcu a jeho konania strach, a to nielen z jeho psychického násilia ale i fyzického násilia. Preto mal súd prvej inštancie za to, že navrhovateľka dostatočne osvedčila naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov, ktorá je nevyhnutná vzhľadom na predpokladané opakujúce sa neoprávnené konanie odporcu. Nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy je osvedčené tým, že odporca aj v budúcnosti bude pokračovať v konaní, ktorým neoprávnene zasahuje do osobnostných práv navrhovateľky. Za danej situácie je namieste úprava pomerov účastníkov, aby nateraz bola uložená odporcovi povinnosť nevstupovať do miesta bydliska navrhovateľky. Je vhodné a dôvodné, aby bol neodkladným opatrením upravený aj zákaz priblíženia odporcu k osobe navrhovateľky, avšak v uvedenej časti neodkladného opatrenia nevyhovel súd navrhovateľke v celom rozsahu, keď za účelom odovzdávania detí odporcovi
- otcovi sa rodičia stretávajú, preto v tomto v prípade súd prvej inštancie zákaz priblíženia upravil na vzdialenosť nie menšiu ako 5 metrov, keď mal za to, že uvedená vzdialenosť zaručí ochranu integrity žalobkyne pri tomto úkone. Súd prvej inštancie nevyhovel návrhu v časti zákazu priblíženia sa odporcu k maloletým deťom, keď bol toho názoru, že navrhovateľka dostatočne neosvedčila dôvodnosť takejto úpravy, keď mailovú a sms komunikáciu v ktorej odporca uvádza, že si „to odnesú“ deti, že ,,budú trpieť“ a pod. nesvedčí o tom, že odporca sa dopúšťa voči maloletým deťom konania, ktorým ohrozuje ich život, telesnú či duševnú integritu, osobnú slobodu alebo ich bezpečnosť. Skutočnosti uvádzané odporcom mohli u navrhovateľky vzbudiť určité obavy z možného správania sa odporcu voči deťom, avšak neodôvodňujú nariadenie neodkladného opatrenia - zákazu priblíženia sa k maloletým deťom, a to i s poukazom na skutočnosť, že na tunajšom súde sa viedlo konanie o zmene zverenia a o zmene úpravy styku, v ktorom na pojednávaní dňa 20.4.2021 obaja rodičia (navrhovateľka a odporca) zobrali svoje návrhy späť. Matka v uvedenom konaní vôbec neuvádzala skutočnosti nasvedčujúce neprimeranému správaniu sa otca (odporcu) k maloletým deťom. Preto v tejto časti súd prvej inštancie návrh ako nedôvodný zamietol. Požiadavku navrhovateľky v časti uloženia povinnosti odporcovi nekontaktovať osobu navrhovateľky písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami považoval súd prvej inštancie za nedôvodnú, nakoľko prihliadol na skutočnosť, že účastníci majú spoločné maloleté deti, o ktoré sa toho času stará navrhovateľka, pričom odporca nebol pozbavený rodičovských práv a povinností, preto má právo na informovanie sa o maloletých deťoch. Navrhovateľka má dostatočne účinné nástroje obrany tak, aby sa jej prípadné pokusy o útok takouto formou nedotkli, resp. dotkli len minimálne. Pokiaľ totiž odporca bude zneužívať právo jej kontaktu touto formou na útoky voči nej, má navrhovateľka možnosť sa tomu brániť (hovory neprijímať a písomnosti od odporcu nečítať). Napokon odporca má upravený styk s maloletými deťmi, preto za týmto účelom je nevyhnutná i takáto forma komunikácie medzi rodičmi ohľadom maloletých detí. Preto v tejto časti súd prvej inštancie návrh navrhovateľky súd zamietol.
5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vo výroku II. podala odvolanie navrhovateľka z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) Civilného sporového poriadku. V odvolaní uviedla, že útok dňa 21.5.2021 sa odohral v prítomnosti maloletého G., pričom po útoku na navrhovateľku odporca maloletého chytil pod krkom a ťahal preč, ergo maloletý nielen videl, že otec zaútočil na jeho matku, ale súčasne bol aj obeťou, kedy odporca súčasne zaútočil aj na neho, maloletý sa zľakol, bál sa a doposiaľ sa odporcu bojí. Pri opakovaných verbálnych útokoch a fyzickom útoku v prítomnosti maloletého dieťaťa na matku, je zrejmá devalvácia navrhovateľky ako matky a súčasne primárnej vzťahovej osoby pre oboch maloletých, maloletí veľmi ťažko znášajú situáciu a obzvlášť po týchto ostatných udalostiach sa začali odporcu báť. Je neprípustné, aby maloleté deti boli vystavené vplyvu a prítomnosti agresora, ktorý dlhodobo a intenzívne koná proti ich matke. Právo otca na styk s maloletými nemôže byť nadradené ochrane maloletého dieťaťa pred násilím, pred neprijateľným, nevhodným a patologickým správaním otca a to aj, keď je násilie vedené proti matke a už vôbec potom nepopierateľne sú tohto násilia účastné aj deti. Dňa 10.6.2021 bol s maloletými deťmi G. a K. vykonaný pohovor u procesného opatrovníka bez prítomnosti navrhovateľky, maloletý G. pred procesným opatrovníkom uviedol, že: „k tatinovi teraz chodiť nechceme, nadáva pred nami, aj na mamu pred nami stále
nadáva“, maloletý K. počas pohovoru pritakával na to, čo hovoril starší brat. Napriek nariadenému a vykonateľnému neodkladnému opatreniu, ktoré bolo odporcovi riadne doručené, sa odporca neštíti priblížiť k navrhovateľke na vzdialenosť kratšiu ako 30 metrov, mimo termínu styku, kedy sledoval navrhovateľku s maloletými deťmi a so známou, kedy išli práve od tejto známej, pričom utekali smerom k bydlisku navrhovateľky do dvora a tam priamo pred bránku zastavil s osobným motorovým vozidlom odporca, t. j. priblížil sa na vzdialenosť asi 4 metrov. Odporca opakovane pred deťmi navrhovateľke vulgárne nadával a vyhrážal sa jej a ostatne pred maloletým G. aj navrhovateľke ublížil tak, že to vyžadovalo hospitalizáciu. Odporca tiež vôbec nerešpektoval úpravu styku, maloletých si zadržiaval po skončení styku aj do ďalšieho dňa a podobne. Taktiež nie je možné sa stotožniť s názorom súdu prvej inštancie, že je z dôvodu upraveného styku nevyhnutná komunikácia medzi rodičmi a teda nie je možné kontaktovanie navrhovateľky odporcovi zakázať, navrhovateľka má mať možnosť hovory neprijímať a písomnosti od odporcu nečítať. Odporca sústavne a to už aj po doručenom neodkladnom opatrení, stále vstupuje do psychickej integrity navrhovateľky, stále ju proti jej vôli obťažuje vo vysokej periodicite správami a mailami, pre ktoré protiprávne bolo aj podané navrhovateľkou trestné oznámenie pre trestný čin nebezpečného prenasledovania, ktoré bolo priložené k návrhu. Je nutné, aby bol odporca obmedzený rozhodnutím súdu v možnosti kontaktovať navrhovateľku, nakoľko sa jedná o situáciu dlhodobú, neúnosnú, navrhovateľku frustrujúcu, kedy je veľmi vážne narušený jej súkromný život nielen vyššie uvedeným vyčíňaním fyzickým odporcu, ale aj sústavným kontaktom je poškodzované jej právo na pokojný život. Navrhovateľka navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. zmenil tak, že odporcovi uloží úplný zákaz písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami kontaktovať navrhovateľku, zákaz približovať sa k maloletému G. G., nar. XX.XX.XXXX a K. G., nar. X.XX.XXXX na vzdialenosť kratšiu ako je 30 metrov.
6. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vo výroku I. podal odvolanie odporca z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f), g), h) Civilného sporového poriadku. V odvolaní uviedol, že skutočnosti uvádzané navrhovateľkou považuje za uvedené jednostranne a nepodložene a na základe skutočností, ktoré boli provokáciou zo strany navrhovateľky. Navrhovateľka neustále vyhľadáva situácie, ktoré ho kompromitujú, incidenty opisované navrhovateľkou vyvoláva ona. Navrhovateľka neustále porušuje rozhodnutie Okresného súdu Trnava sp. zn. 37P/30/2020 zo dňa 13.1.2020 a to za pomoci Policajného zboru Jaslovské Bohunice ako Úradu prace sociálnych vecí a rodiny v Trnave, ktorí jej neustále tvrdia, že mu deti nemusí odovzdávať, ak nechce, ale on rozhodnutie dodržiavať musí. Na dome navrhovateľky je umiestnená kamera, ktorú Policajný zbor Jaslovské Bohunice berie ako dôkazný prostriedok bez toho, aby boli chránené jeho osobné údaje a jeho súkromie pri stretnutí s deťmi. Ďalej poukázal na dôvodné podozrenie na porušenie právomocí verejného činiteľa na Obecnom úrade L., kde pracuje teta navrhovateľky a tento úrad zaslal na Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Trnave hodnotenie manželstva medzi navrhovateľkou a odporcom, ktoré bolo účelovo zamerané na odporcu. Napriek tomu, že voči navrhovateľke neustále podáva návrhy a podnety, žiadne z nich nie sú riešené, navrhovateľka nedodržiava rozhodnutie súdu a neumožňuje mu stretávanie s maloletými a v tomto jej porušovaní právoplatného rozhodnutia jej pomáhajú ako polícia, tak aj úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, aj riaditeľka základnej a materskej školy. Na základe podnetu navrhovateľky bol dvakrát obmedzený na osobnej slobode. Odporca navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. zmenil tak, že nariadené neodkladné patrenie zruší.
7. K odvolaniu navrhovateľky a odporcu sa vyjadril kolízny opatrovník. Vo vyjadrení uviedol, že neodkladné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že je potrebné upraviť pomery účastníkov, čo i len dočasne, aby neboli ohrozené práva účastníkov. V danom prípade je toho názoru, že je nevyhnutné do konania prizvať znalca a vykonať znalecké dokazovanie.
8. K odvolaniu odporcu sa vyjadrila navrhovateľka. Vo vyjadrení uviedla, že po nariadení neodkladného opatrenia bol odporca dňom 30.6.2021 právoplatne odsúdený za prečiny nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) s poukazom na ust. § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. a marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Tr. zák.. Dňa 6.8.2021 si odporca navrhovateľku odchytil s otcom pred obchodom, kedy sa zase priblížil k navrhovateľke a to dokonca nielen napriek neodkladnému opatreniu, ale teraz už aj napriek mu právoplatne podmienečne uloženému trestu odňatia slobody. Dňa 6.8.2021 taktiež zničil navrhovateľke stierač na aute a zvonček od rodinného domu, v ktorom navrhovateľka žije s maloletými deťmi u svojich rodičov. Odporca naďalej prenasleduje navrhovateľku, a to vzbudzujúc obavu o jej život a zdravie a život a zdravie spoločných maloletých detí, čím
podstatne zhoršuje kvalitu ich života, tým, že ich nielen stále vyhľadáva, ale navyše navrhovateľku kontaktuje prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby proti jeho vôli, napĺňa skutkovú podstatu prečinu nebezpečného prenasledovania. Odporca teda sústavne nerešpektuje nielen osobnú integritu navrhovateľky, nerešpektuje ani morálku a teda ani pravidlá spoločenského správania sa, čím sústavne porušuje aj zákon a úradné súdne rozhodnutie. Práve pre takúto osobnostnú vybavenosť odporcu a jeho odpor a vzdor voči normám a pravidlám má navrhovateľka za to, že je nariadené neodkladné opatrenia nanajvýš opodstatnené a súčasne aj tieto nové skutočnosti spolu s tými uvedenými v návrhu a odvolaní navrhovateľky preukazujú potrebu vyhovieť odvolaniu navrhovateľky.
9. K odvolaniu navrhovateľky a k vyjadreniu navrhovateľky k odvolaniu odporcu sa vyjadril odporca. Vo vyjadrení uviedol, že sa stotožňuje s uznesením súdu prvej inštancie vo výroku II., keď má za to, že neboli a nie sú naplnené predpoklady na to, aby boli takéto zákazy vydané. Navrhovateľka sa snaží odporcu bezdôvodne kriminalizovať, pričom ona je tá, ktorá nerešpektuje rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa 13.1.2020, č. k. 37P/30/2019-43. Navrhovateľka vo väčšine prípadov predkladá súdu ako dôkaz len potvrdenia o oznámeniach, ktoré však nedokazujú, že odporca skutočne spáchal skutky, z ktorých ho obviňuje navrhovateľka. Odporca v dôsledku správania navrhovateľky svoje maloleté deti videl (t. j. realizoval sa styk s maloletými deťmi) naposledy v apríli 2021. Navrhovateľka zo začiatku styk odporcu s maloletými deťmi obmedzovala až situácia dospela do stavu, kedy mu ich navrhovateľka neodovzdáva v určený čas už vôbec. Dňa 6.5.2021 dokonca navrhovateľka odporcovi oznámila, že mu na základe odporúčania sociálneho odboru nebude maloleté deti vydávať. Navrhovateľka u maloletých detí buduje strach z odporcu a negatívny postoj maloletých detí k svojmu otcovi. Keď si odporca príde po maloleté deti, navrhovateľka im rozpráva, že ich odporca zbije a neľúbi ich a káže maloletým deťom utekať. Odporca by svojim deťom nikdy neublížil, ľúbi ich a navrhovateľka to dobre vie. V súvislosti s navrhovaným zákazom kontaktovať navrhovateľku uviedol, že sa odporca stotožňuje s odôvodnením uvedeným v uznesení. Odporca súhlasí, že v dôsledku toho, že majú navrhovateľka a odporca spolu maloleté deti, je komunikácia medzi nimi nevyhnutná. Aj tento návrh navrhovateľky len potvrdzuje, že sa navrhovateľka snaží odporcu vylúčiť zo všetkých častí života maloletých detí. Odporca častokrát kontaktoval navrhovateľku opakovane z dôvodu, že mu na správy nereagovala, a to najmä vtedy, keď sa mal realizovať styk odporcu s maloletými deťmi. Odporca v podstate nemá problém so zákazom približovať sa k navrhovateľke a nemá záujem sa k nej približovať, avšak má problém s tým, aby mu bolo zakázané približovať sa k maloletým deťom. Zákaz priblíženia sa k maloletým deťom je v rozpore so základnými právami ako odporcu, tak aj maloletých detí. Odporca je z celej situácie frustrovaný, maloleté deti mu chýbajú a obáva sa, že dôjde k odcudzeniu maloletých detí a nenapraviteľnému narušeniu vzájomného vzťahu otca a maloletých detí. Odporca zotrval na skutočnostiach uvedených v odvolaní.
10. K vyjadreniu odporcu k odvolaniu navrhovateľky, k vyjadreniu odporcu k vyjadreniu navrhovateľky k odvolaniu odporcu sa vyjadrila navrhovateľka. Vo vyjadrení uviedla, že aj naďalej trvá na ňou podanom odvolaní, ktorého dôvodnosť je stále naliehavejšia. Odporca svoje správanie neskorigoval, naopak stupňuje ho. Obrana odporcu sa javí ako bagatelizácia jeho skutkov, navyše bez primeraného úsudku. Už samotný fakt, že odporca bol právoplatne odsúdený za násilie na navrhovateľke, a to dokonca po nariadení neodkladného opatrenia, je sám o sebe dostatočný a legitímny dôvod pre vyhovenie návrhu navrhovateľky. Devalvácia navrhovateľky ako matky pred maloletými deťmi je neprípustná a ide „ruka v ruke“ s možným odmietaním odporcu ako otca maloletými deťmi a tiež aj potrebou zásahu do rodičovských práv odporcu ako otca zo strany súdu. Odporca preukázateľne prenasleduje navrhovateľku a to nielen fyzicky, ale aj nespočetným počtom výhražných, zlorečivých a vulgárnych správ a toto svoje správanie odporca akosi prehliada a tvrdí, že mu chce navrhovateľka „narobiť problémy“. Je to naopak odporca, kto hrubo prekračuje hranice slušného správania. Nejde v prvom rade o právo odporu ako otca realizovať styk, ale o právo maloletých detí na prijateľné rodinné prostredie a zaobchádzanie. Navrhovateľka popiera, že by akokoľvek maloletým deťom kázala, aby odmietali odporcu ako otca. Nie je prípustné, aby boli správy od odporcu vulgárne a výhražné, na tom nič nemení ani to, či mu navrhovateľka odpovie alebo nie. Navrhovateľka nemá záujem maloleté deti od odporcu odcudzovať, ale predovšetkým a v prvom rade chrániť. V ostatnom poukázala navrhovateľka na doterajšie podania.
11. Odporca v odvolacom konaní podal ďalšie vyjadrenie. Vo vyjadrení uviedol, že navrhovateľku nikdy neudrel a nenapadol ju a za takéto konanie ani nikdy nebol odsúdený. Navrhovateľka v konaní predkladá iba potvrdenia o oznámeniach, ktoré však nedokazujú, že odporca skutočne spáchal skutky, z ktorých ho obviňuje navrhovateľka. Podávanie nespočetných trestných oznámení a oznámení o priestupkoch je len snahou navrhovateľky o narobenie problémov odporcovi a v konečnom dôsledku o zamedzenie
styku odporcu s maloletými deťmi. Na adresu v L., kde sa navrhovateľka s maloletými deťmi zdržiava, odporca chodí len za účelom realizácie styku odporcu s maloletými deťmi. Odporca tam nechodí robiť zle navrhovateľke a ubližovať jej. Odporca svoje deti ľúbi, záleží mu na nich a chýbajú mu. Preto, keď mu navrhovateľka maloleté deti neodovzdá, tam ide v ten deň aj dvakrát, pretože verí, že nakoniec sa so svojimi deťmi stretne. Navrhovateľka sa mu však len zasmeje do tváre a maloleté deti mu neodovzdá. Nie správanie odporcu, ale správanie navrhovateľky spôsobuje problémy v ich vzájomných vzťahoch. Zo strany navrhovateľky dochádza k neustálym provokáciám odporcu, prípadne k úmyselnému navádzaniu, aby odporca porušil zákaz približovania. Maloletý K. strávil s otcom niekoľko víkendov (konkrétne od piatka 3.9.2021 do nedele 5.9.2021, od piatka 10.9.2021 do nedele 12.9.2021, od piatka 17.9.2021 do nedele 19.9.2021, od piatka 1.10.2021 do nedele 3.10.2021 a od piatka 8.10.2021 do nedele 10.10.2021), maloletý K. sa ho vôbec nebál a počas celého styku pôsobil šťastne a vyrovnane. Odporca zotrval na svojich predošlých vyjadreniach.
12. Kolízny opatrovník v odvolacom konaní podal ďalšie vyjadrenie. Vo vyjadrení uviedol, že pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení sa koná iba o predbežnej otázky a končené rozhodnutie vo veci smej bude vydané až po vykonanom dokazovaní a preukázaní skutočností odôvodňujúcich vydanie rozhodnutia. Dňa 9.11.2021 im bola zo súdu prvej inštancie doručená správa z Obvodného oddelenia PZ Jaslovské Bohunice, v ktorej sa uvádza, že otec bol v čase styku s maloletým K. v zlom psychickom stave, nebol schopný sa riadne postarať o svojho syna, na základe čoho bol prevezený RZP na psychiatrické oddelenie do Trnavy. Kolízny opatrovník odporučil vyhovieť odvolaniu matky a do konania prizvať znalca a vykonať znalecké dokazovanie.
13. Odporca v odvolacom konaní podal ďalšie vyjadrenie. Vo vyjadrení uviedol, že v súčasnosti sa odporca nachádza vo výkone trestu odňatia slobody za porušenie zákazu priblíženia sa k matke na základe trestného rozkazu zo dňa 15.11.2021 vydaného Okresným súdom Trnava pod č. k. 0T/290/2021. Po tom, čo vzťah s deťmi bol vybudovaný a pevný, odporca sa chcel v plnej miere podieľať na výchove svojich detí a podal na súd návrh na zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti, avšak následne sa s navrhovateľkou dohodol, že ešte deti ostanú zverené v jej starostlivosti. Po týchto okolnostiach začali podľa odporcu aj problémy s odovzdávaním detí. Odporca nikdy maloletým deťom neublížil, len chcel s nimi tráviť čo najviac času a už vôbec nikdy neublížil navrhovateľke. Vzhľadom na skutočnosť, že odporca je aktuálne na niekoľko mesiacov vo výkone trestu odňatia slobody, teda neexistuje objektívna možnosť na akékoľvek priblíženie sa odporcu k navrhovateľke alebo spoločným deťom, možno považovať podaný návrh za nedôvodný a vzhľadom na skutočnosť, že odpadol naliehavý právny záujem, neexistujú dôvodné obavy, že by sa odporca mohol k navrhovateľke alebo k spoločným deťom úmyselne priblížiť, neexistuje ani bezprostredne hroziace nebezpečenstvo, nie sú splnené požiadavky na vydanie neodkladného opatrenia. Odporca navrhol nariadené neodkladné opatrenie zrušiť, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť a toto konanie zastaviť.
14. Navrhovateľka v odvolacom konaní podala ďalšie vyjadrenie. Vo vyjadrení uviedla, že z úradného záznamu OO PZ Jaslovské Bohunice dňa 24.10.2021 č. 599080 je zrejmé, že na odporcu privolala hliadku jeho matka pani R. G. z dôvodu, že odporca mal byť ako keby sfetovaný, museli byť voči nemu použité donucovacie prostriedky, rodina odporcu usúdila, že toto sa opakuje, že je to čoraz intenzívnejšie, že odporca sa stáva nekontrolovateľným, má určite psychické problémy a je potrebné vyšetrenie na psychiatrii a tak bol odporca odvezený hliadkou na psychiatriu. Odporca podpísal z hospitalizácie na psychiatrickom oddelení tzv. negatívny reverz. U odporcu sú zjavne prípustné iba dve možnosti pôvodu jeho neprípustného správania sa a to buď psychická porucha alebo choroba alebo je dané minimálne podozrenie, že odporca sa takto správa pod vplyvom omamných látok. Aktuálne bol odporca znovu odsúdený, pretože v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia znovu spáchal trestnú činnosť - znovu maril výkon úradného rozhodnutia - odvolaním napadnutého neodkladného opatrenia zo dňa 7.6.2021 č. k. 19P/9/2021, teda spáchal prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Tr. zák., za čo bol právoplatne odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa 15.11.2021 č. k. 0T/290/2021. Odporca bol právoplatne odsúdený a nachádza sa toho času vo výkone trestu odňatia slobody, ergo momentálne síce nie je schopný opätovne mariť výkon úradného rozhodnutia, resp. páchať inú trestnú činnosť, alebo byť prinajmenšom hrozbou pre navrhovateľku a maloleté deti, ale obava, že sa tak môže stať po prepustení odporcu, resp. jeho podmienečnom prepustení je aj naďalej daná a utvrdená aktuálnymi udalosťami. Potreba neodkladného opatrenia je stále aktuálna a daná a to aj napriek súčasnému výkonu trestu odňatia slobody odporcom.
15. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolania boli podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenými subjektami (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že vo vzťahu k výroku I. uznesenia súdu prvej inštancie boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku) a vo vzťahu k výroku II. uznesenia súdu prvej inštancie boli splnené podmienky z časti pre zmenu (§ 388 Civilného sporového poriadku) a z časti pre potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
16. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, aj je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
17. Podľa § 325 ods. 2 písm. f) Civilného sporového poriadku neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje.
18. Podľa § 325 ods. 2 písm. g) Civilného sporového poriadku neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená.
19. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) Civilného sporového poriadku neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
20. Podľa § 328 ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
21. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
22. Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
23. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená (pričom ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená); jednak v štádiu pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bolo totožný s výrokom vo veci samej.
24. Už zo samotného terminologického a jazykového výkladu názvu tohto procesného inštitútu vyplýva jeho charakter a zásada „neodkladnosti“ takéhoto opatrenia. Vzhľadom na závažnosť právnych následkov, ktoré zákon s jeho nariadením spája a skutočnosť, že zasahuje podstatným spôsobom do práv druhého subjektu a obmedzuje ich a to bez existencie samotného meritórneho rozhodnutia súdu, je nevyhnutné, aby súdy zodpovedne a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu zvažovali relevantnosť a nevyhnutnosť takéhoto zásahu do subjektívneho práva. Jeho nariadenie bude namieste
len v prípadoch, kedy existujú konkrétne okolnosti preukazujúce neodkladnosť takejto úpravy, najmä vzhľadom na preukázanie nebezpečenstva reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy.
25. Neodkladným opatrením sa sleduje procesná ochrana porušeného alebo ohrozeného práva do doby využitia procesných mechanizmov, slúžiacich na realizáciu práva na súdnu ochranu, bez ďalšieho porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého navrhovateľ neodkladného opatrenia žiada.
26. Obsah neodkladných opatrení v zmysle ustanovenia § 325 ods. 2 písm. f), g) h) Civilného sporového poriadku požadujúcich zdržať sa určitého konania v súvislosti s ochranou integrity ohrozenej osoby vychádza zo znenia čl. 3.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12.6.2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Jedná sa o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek formy rodovo - motivačného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Súd musí mať za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Chránenej osobe musí byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana.
27. S prihliadnutím na záver súdu prvej inštancie, ktorý vyplýva z obsahu spisu a z predložených dôkazov, odvolací súd zastáva názor, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k navrhovateľke je dôvodný, nakoľko existuje v danom prípade nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy a je osvedčené ohrozenie telesnej a duševnej integrity navrhovateľky. Ohrozenie telesnej a duševnej integrity je osvedčené listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľkou, na ktoré správne poukázal súd prvej inštancie v preskúmavanom uznesení. I keď ide o konanie z procesného hľadiska maximálne zrýchlené, niet pochýb o tom, že ponúknutými dôkaznými prostriedkami zo strany navrhovateľky boli preukázané veľmi reálne obavy navrhovateľky o jej fyzické a psychické zdravie. Z obsahu spisu bolo dostatočne zistené a osvedčené, že odporca svojim konaním ohrozuje telesnú a duševnú integritu navrhovateľky, ktorej navrhovateľke urážlivými vyjadreniami, nadávkami, osočovaním a hrozbami násilia spôsobuje psychické a fyzické príkorie.
28. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel záveru, že v predmetnej veci je súdom prvej inštancie nariadené neodkladného opatrenia spočívajúce v zákaze odporcu vstupovať na miesto, kde býva navrhovateľka (spolu s maloletými deťmi), v zákaze nepribližovať sa k navrhovateľke na určenú vzdialenosť opodstatnené.
29. Vo vzťahu k navrhovanému zákazu pre odporcu kontaktovať navrhovateľku písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami sa odvolací súd nestotožňuje so zamietnutím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti súdom prvej inštancie. Navrhovateľka osvedčila podľa názoru odvolacieho súdu skutočnosti odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia i v tejto časti, keď z obsahu listinných dôkazov predložených navrhovateľkou jednoznačne vyplynulo, že odporca ju opakovane, dlhodobo a intenzívne atakoval telefonicky, prostredníctvom sms správa a e-mailami, pričom jej vulgárne nadával, osočoval a vyhrážal sa jej. Na rozdiel od súdu prvej inštancie sa odvolací súd nedomnieva, že by takéto konanie nebolo dosť intenzívne na to, aby si nevyžadovalo zásah súdu formou neodkladného opatrenia s tým, že navrhovateľka má možnosť sa tomu brániť sama. Kontaktovanie navrhovateľky odporcom spôsobom popísaným v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nepochybne konaním, ktoré je možné považovať za obťažujúce konanie odporcu voči navrhovateľke, ktoré konanie odporcu voči navrhovateľke vzbudzovalo jej psychickú nepohodu, ktorá sama osebe osvedčuje ohrozenie telesnej a duševnej integrity navrhovateľky a je potrebné poskytnúť jej okamžitú a efektívnu súdnu ochranu. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v časti, ktorou zamietol požiadavku navrhovateľky na zákaz pre odporcu kontaktovať navrhovateľku písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami, zmenil a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti vyhovel. Keďže navrhovateľka a odporca majú spoločné maloleté deti, ku ktorým maloletým deťom boli upravené rodičovské práva a povinnosti súdnym rozhodnutím, odvolací súd nevyhovel návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti úplne ale len čiastočne, a to s výnimkou rozsahu nevyhnutného na zabezpečenie starostlivosti o maloleté deti, keďže komunikáciu medzi rodičmi (ktorí majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa) vo vzťahu k výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom nie je možné vylúčiť.
30. Čo sa týka návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v zákaze pre odporcu približovať sa k maloletým deťom na vzdialenosť kratšiu ako 30 metrov, v tejto časti odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie považoval návrh navrhovateľky za nedôvodný. Navrhovateľka návrh v tejto časti odôvodnila tým, že maloleté deti sú svedkami správania odporcu a tieto situácie znášajú ťažko, maloletý G. odporcu ako svojho otca odmieta. Navrhovateľka neosvedčila v konaní, že by sa odporca dopúšťal zakázaného správania vo vzťahu k maloletým deťom, ako správne konštatoval súd prvej inštancie. Zo skutkových okolností nanajvýš vyplynulo, že maloleté deti boli prítomné pri konfliktoch rodičov spojených s realizáciou styku odporcu s maloletými deťmi, pričom k zamedzeniu vzniku možných stresových situácií u maloletých detí dôjde už nariadením neodkladného opatrenia spočívajúceho v zákaze pre odporcu vstupovať na miesto, kde býva navrhovateľka (spolu s maloletými deťmi), v zákaze nepribližovať sa k navrhovateľke na určenú vzdialenosť. Keďže týmto neodkladným opatrením budú eliminované zásahy odporcu voči navrhovateľke, odstránia sa tým aj akékoľvek obavy z možného ohrozenia psychického a fyzického vývoja maloletých detí. Zo strany navrhovateľky neodkladného opatrenia nebola žiadnym spôsobom osvedčená naliehavá potreba rozhodnutia súdu neodkladným opatrením aj vo vzťahu k maloletým deťom. Napokon, ak sa navrhovateľka domnieva, že od ostatnej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom súdnym rozhodnutím došlo k zmene pomerov, môže sa domáhať jej zmeny v konaní vo veci samej o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, prípadne nariadenia neodkladného opatrenia vo veciach starostlivosti o maloletých v mimosporovom konaní. Nepochybil súd prvej inštancie, keď návrh na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v zákaze pre odporcu približovať sa k maloletým deťom na vzdialenosť kratšiu ako 30 metrov zamietol, keďže vo vzťahu k účelu neodkladného opatrenia a zisteným okolnostiam prípadu v tomto rozsahu navrhované nariadené neodkladné opatrenie postráda charakter naliehavosti a nevyhnuteľnosti.
31. Odvolací súd vyslovene prízvukuje, že pri výkone rodičovských práv a povinností sú rodičia v prvom rade povinní chrániť záujmy svojich maloletých detí (§ 28 ods. 2 druhá veta Zákona o rodine), pričom akékoľvek konfrontačné správanie rodičov rovnako nie je na prospech maloletých detí, a preto dôrazne apeluje na jeho rodičov, aby nadradili záujmy a prospech svojich maloletých detí nad vlastné záujmy a negatívne postoje voči druhému rodičovi.
32. Pokiaľ odporca žiadal zrušiť neodkladné opatrenie z dôvodu, že sa už niekoľko mesiacov nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, s týmto názorom sa nemožno stotožniť. Odporca svoje doterajšie konanie spočívajúce vo vyhrážaní sa smrťou navrhovateľke, ktoré odôvodňuje nariadenie neodkladného opatrenia nespochybnil, iba namietal, že ho provokuje navrhovateľka a jeho záujmom je výlučne realizovať styk s maloletými deťmi, a preto je nutné naďalej prihliadnuť na toto správane odporcu. I keď by bol odporca z výkonu trestu prepustený, nedáva to záruku, že v budúcnosti nebude pokračovať v konaní ohrozujúcom telesnú a duševnú integritu navrhovateľky. Akceptovanie tohto názoru odporcu by znamenalo, že odporca nie je z pohľadu súdu nebezpečný pre navrhovateľku.
33. Vo vzťahu k námietkam o nedostatočnom zistení skutkového stavu stranami a k navrhovaným dôkazom zo stany navrhovateľky a kolízneho opatrovníka sa žiada sa zdôrazniť, že pri nariadení neodkladného opatrenia súd nemusí a pre krátkosť času ani nemôže vykonávať dokazovanie v rovnakej forme a rozsahu ako pri rozhodovaní vo veci samej. Účelom neodkladného opatrenia je totiž len bezodkladná úprava pomerov strán, ktorá zásadne prichádza do úvahy v tých prípadoch, v ktorých sa má napraviť stav akútnych či akútne hroziacich zásahov do práv či oprávnených záujmov subjektu domáhajúceho sa ochrany neodkladným opatrením, teda vtedy, ak by vyčkávanie na rozhodnutie vo veci samej (rozsudkom po riadne vykonanom dokazovaní) mohlo spôsobiť také zmeny vo vzťahu k predmetu konania, či inú ujmu na právach navrhovateľa neodkladného opatrenia, pri ktorých by samotné vedenie konania vo veci samej mohlo už stratiť zmysel, alebo je tu iná závažná príčina, pre ktorú sa javí nevyhnutným pomery určitým spôsobom stabilizovať už pred konečným rozhodnutím. Nariadenie neodkladného opatrenia v každom prípade vyžaduje splnenie podmienky, že je daná potreba bezodkladne upraviť pomery alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti), pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Nepochybil súd prvej inštancie, keď o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol bez vykonávania ďalšieho dokazovania, keď vykonanie ďalších dôkazov ani v
odvolacom konaní neprichádza v prejednávanom prípade do úvahy. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení nebráni stranám domáhať sa ochrany svojich práv samostatnou žalobou alebo návrhom vo veci samej, v ktorom konaní vo veci samej môžu navrhovať i vykonanie ďalších dôkazov potrebných pre rozhodnutie vo veci samej.
34. Pretože pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku), odvolací súd na ďalšiu argumentáciu navrhovateľky v jej písomných podaniach doručených súdu prvej inštancie po nariadení neodkladného opatrenia nemohol prihliadať.
35. Odvolací súd neprihliadol na doplnenie odvolania navrhovateľky, nakoľko doplnenie odvolania bolo podané po uplynutí lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku).
36. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. potvrdil (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku) a vo výroku II. zmenil tak, že nariadil neodkladné opatrenie, ktorým odporcovi zakázal písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami kontaktovať navrhovateľku s výnimkou rozsahu nevyhnutného na zabezpečenie starostlivosti o maloleté deti (§ 388 Civilného sporového poriadku) a vo zvyšnej časti potvrdil (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
37. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku tak, žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo s poukazom na čiastočný úspech a neúspech oboch strán, keď súd návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel iba čiastočne.
38. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).