Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sf/10/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ing. Lenky Figulovej a členov senátu JUDr. Tatiany Sabadošovej a Mgr. Michala Magura, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX. XXXXXXXXX XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., právne zast. JUDr. Eugenom Kostovčíkom, advokátom, so sídlom Gelnická č. 33, 040 11 Košice, proti žalovanému: Daňový úrad Prešov, pobočka Bardejov, v konaní o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. 101516479/2019 zo dňa 20. júna 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Účastníkom konania n e p r i z n á v a právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Prešov, pobočka Bardejov (ďalej aj „správca dane“) vykonal u žalobcu daňové kontroly dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobia 2006, 2007 a 2008, na základe ktorých vydal:

- dodatočný platobný výmer č. /Len zo dňa 27. júna 2011, ktorým vyrubil rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2006 v sume 3 598,12 eur (ďalej aj „dodatočný platobný výmer 2006“),

- dodatočný platobný výmer č. /Len zo dňa 30. júna 2011, ktorým vyrubil rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2007 v sume 5 743,64 EUR (ďalej aj „dodatočný platobný výmer 2007“), a

- dodatočný platobný výmer č. /Len zo dňa 30. júna 2011, ktorým vyrubil rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2008 v sume 6 756,82 EUR (ďalej aj „dodatočný platobný výmer 2008“).

2. Následne na základe odvolaní žalobcu proti vyššie uvedeným dodatočným platobným výmerom Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej aj „Finančné riaditeľstvo SR“) vydalo nasledovné rozhodnutia:

- č. 1040507/1/31909/2012 zo dňa 17. februára 2012, ktorým potvrdilo dodatočný platobný výmer 2006,

- č. 1040507/1/31947/2012 zo dňa 17. februára 2012, ktorým potvrdilo dodatočný platobný výmer 2007,

- č. 1040507/1/31953/2012/5054-r zo dňa 17. februára 2012, ktorým potvrdilo dodatočný platobný výmer 2008.

Ďalší priebeh administratívneho konania týkajúceho sa zdaňovacieho obdobia 2006

3. Žalobca podal správnu žalobu proti rozhodnutiu Finančného riaditeľstva SR č. 1040507/1/31909/2012 zo dňa 17. februára 2012 (zdaňovacie obdobie 2006). Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. zo dňa 25. septembra 2012 zrušil rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR v spojení s dodatočným platobným výmerom 2006 a vec vrátil na ďalšie konanie.

4. Správca dane rozhodnutím o vyrubení rozdielu dane č. 9711401/5/1246162/2013 zo dňa 3. apríla 2013 vyrubil rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2006 v sume 3 598,12 EUR.

5. Žalobca podal proti rozhodnutiu odvolanie. Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím č. 1100305/1/405122/2013 zo dňa 22. augusta 2013 rozhodnutie žalovaného potvrdilo.

6. Žalobca podal proti rozhodnutiu Finančného riaditeľstva SR správnu žalobu. Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. zo dňa 24.októbra 2013 žalobu zamietol.

7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší súd SR“) rozsudkom sp. zn. zo dňa 26. októbra 2016 rozsudok Krajského súdu v Prešove zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného č. 1100305/1/405122/2013 zo dňa 22. augusta 2013 v spojení s rozhodnutím správcu dane č. 9711401/5/1246162/2013 zo dňa 3. apríla 2013 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

8. Správca dane viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu SR vykonával ďalšie konanie vo veci zdaňovacieho obdobia 2006 a následne vydal rozhodnutie č. 100352282/2019 zo dňa 30. januára 2019, ktorým zastavil daňové konanie za zdaňovacie obdobie 2006.

Ďalší priebeh administratívneho konania týkajúceho sa zdaňovacích období 2007 a 2008

9. Žalobca podal podnet na preskúmanie rozhodnutí Finančného riaditeľstva SR, konkrétne: rozhodnutia č. 1040507/1/31947/2012 zo dňa 17. februára 2012 potvrdzujúceho dodatočný platobný výmer 2007 a rozhodnutia č. 1040507/1/31953/2012/5054-r zo dňa 17. februára 2012 potvrdzujúceho dodatočný platobný výmer 2008.

10. Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej aj „Ministerstvo financií SR“):

- rozhodnutím č. MF/018333/2017-724 zo dňa 24. novembra 2017 zmenilo rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č. 1040507/1/31947/2012 zo dňa 17. februára 2012 tak, že dodatočný platobný výmer 2007 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie,

- rozhodnutím č. MF/018334/2017-724 zo dňa 24. novembra 2017 zmenilo rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č. 1040507/1/31953/2012/5054-r zo dňa 17.02.2012 tak, že dodatočný platobný výmer 2008 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie.

11. Správca dane viazaný právnym názorom Ministerstva financií SR vykonával ďalšie konanie vo veci zdaňovacích období 2007 a 2008 a následne:

- rozhodnutím č. 100464349/2019 zo dňa 18. februára 2019 zastavil daňové konanie za zdaňovacie obdobie 2007;

- rozhodnutím č. 100464360/2019 zo dňa 18. februára 2019 správca dane zastavil daňové konanie za zdaňovacie obdobie 2008.

12. Nakoľko došlo k zrušeniu dodatočných platobných výmerov špecifikovaných v bode 1 tohto rozsudku, žalobca dňa 24. mája 2019 požiadal o vrátenie zaplatenej dane vo výške 12 511, 00 eur, na základe ktorej správca dane žalobcovi vrátil sumu 12 500,46 EUR dňa 29. mája 2019. Následne žalobca dňa 31. mája 2019 požiadal o vydanie rozhodnutia o úroku z omeškania, ktorú odôvodnil skutočnosťou, že vzhľadom na zrušenie prvostupňových rozhodnutí a zastavenie daňových konaní správca dane zadržiaval finančné prostriedky žalobcu neoprávnene.

13. Správca dane oznámením č. 101516479/2019 zo dňa 20. júna 2019 (ďalej aj „oznámenie“ alebo „napadnuté opatrenie“) žalobcovi oznámil, že jeho žiadosti nie je možné vyhovieť, keďže aktuálna právna úprava - v platnom a účinnom znení (ďalej aj „“) neupravuje priznanie úroku z omeškania za neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky.

II.

Konanie pred Krajským súdom v Prešove

14. Žalobca podal dňa 21. augusta 2019 proti oznámeniu správnu žalobu doručenú na Krajský súd v Prešove ako v tom čase vecne a miestne príslušný správny súd, oznámenie navrhol zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.

15. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že oznámenie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. V tejto súvislosti poukázal na to, že vychádzajúc z § 165 ods. 7 daňového poriadku je sankčný úrok súčasťou existujúcich daňových vzťahov aj po 01. januári 2012 ako úrok z omeškania.

16. Žalobca žiadal vo veci nariadiť pojednávanie.

17. O správnej žalobe rozhodol Krajský súd v Prešove tak, že rozsudkom č. k. -44 zo dňa 29. júla 2021 zrušil oznámenie žalovaného z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( v platnom a účinnom znení – ďalej aj „SSP“).

18. Krajský súd v Prešove dospel k záveru, že aj podľa daňového poriadku (účinného v čase vydania oznámenia), ktoré preskúmal ako opatrenie orgánu verejnej správy, bolo priznanie úroku z omeškania za neoprávnene zadržané peňažné prostriedky možné.

19. Poukázal pritom na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp zn. zo dňa 24. októbra 2018 a sp. zn. zo dňa 5. apríla 2016, z ktorých vyplýva, že zákonodarca pripustil prostredníctvom prechodného ustanovenia daňového poriadku, že napriek zrušeniu o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v platnom a účinnom znení – ďalej aj „zákon o správe daní“) ku dňu 1. januára 2012 prostredníctvom daňového poriadku sa sankčný úrok z omeškania podľa zrušeného zákona (t. j. doterajšieho predpisu) považuje za úrok z omeškania podľa daňového poriadku.

20. Krajský súd v Prešove pritom zdôraznil, že režim sankčných úrokov v zmysle pôvodného ustanovenia § 35b zákona o správe daní sa s poukazom na § 165b ods. 2 daňového poriadku, účinného od 30. decembra 2012 viaže na obdobie neoprávnene zadržiavaných peňažných prostriedkov správcom dane predchádzajúce 30. decembru 2012. Ale pokiaľ došlo k vzniku daňového preplatku poukázaním peňažných prostriedkov žalobcu nad rámec jeho daňových povinností resp. použitím daňového bonusu správcom dane na úhradu daňového dlhu žalobcu až za účinnosti daňového poriadku, v jeho znení účinnom od 30. decembra 2012, je potrebné nároky žalobcu posudzovať podľa daňového poriadku, a to konkrétne v režime podľa § 79 ods. 3 daňového poriadku.

21. Správny súd ďalej ustálil, že žalobca uhradil sumu dlžnej dane vo výške 12 500,46 eur bez právneho titulu. Dôvodil tým, že základ dane a daňová povinnosť uvedená v daňovom priznaní ostali nezmenené v dôsledku zrušenia rozhodnutí, ktorými bola žalobcovi dodatočne vyrubená daň z príjmov fyzickej osoby za roky 2007 a 2008 a daňové konania za roky 2006, 2007 a 2008 boli zastavené. Uvedené platí rovnako pre časť uhradenú preúčtovaním daňového bonusu aj daňového preplatku z dane zo závislej činnosti.

22. Sumu zaplatenú žalobcom vo výške 12 500,46 eur správny súd posúdil na základe uvedeného vyššie ako daňový preplatok, ktorý bol správca dane povinný vrátiť žalobcovi najneskôr do 40 dní od jeho vzniku v zmysle § 79 ods. 2 prvá veta za bodkočiarkou daňového poriadku. Keďže táto suma bola vrátená až dňom 29. mája 2019, žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania za obdobie od 2. apríla 2012 do 29. mája 2019, o ktorom mal správca dane rozhodnúť v súlade s § 79 ods. 3 daňového poriadku.

III.

Konanie pred kasačným súdom

23. Žalovaný podal proti rozsudku Krajského súdu v Prešove kasačnú sťažnosť z dôvodu, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Žalovaný namietal právne závery správneho súdu, že:

- žalobca za roky 2007 a 2008 uhradil sumu dlžnej dane spolu vo výške 12 500,46 EUR bez právneho titulu;

- povinnosťou správcu dane bolo vrátiť preplatok na dani z príjmov v zmysle § 79 ods. 2 prvá veta za bodkočiarkou daňového poriadku najneskôr do 40 dní od jeho vzniku.

24. Námietku neexistencie právneho titulu dlžnej dane za roky 2007 a 2008 žalovaný odôvodnil tým, že daňové konania za zdaňovacie obdobia 2007 a 2008 boli právoplatne zastavené až ku dňu 29. marca 2019. Keďže daňový subjekt plnil dodatočnú daňovú povinnosť na základe právoplatných a vykonateľných rozhodnutí, nie je možné, že žalobca uhradil sumu dlžnej dane bez právneho titulu. Právnym titulom boli podľa žalovaného právoplatné a vykonateľné rozhodnutia, preto nemožno ustáliť, že správca dane zadržiaval peňažné prostriedky neoprávnene a že má daňovému subjektu zaplatiť úrok.

25. V súvislosti s námietkou omeškania sa s vrátením preplatku na dani z príjmov žalovaný poukázal na ustanovenia § 2 písm. d), § 79 ods. 2 daňového poriadku. Argumentoval, že preplatok vznikol po právoplatnosti rozhodnutí o zastavení konania, teda dňa 30. marca 2019. Preplatok vrátil do 30 dní od doručenia žiadosti o jeho vrátenie - v súlade s § 79 ods. 2 daňového poriadku (prvá veta, text pred bodkočiarkou). Správca dane podľa žalovaného nemohol konať v zmysle ustanovenia § 79 ods. 2 daňového poriadku (prvá veta, text za bodkočiarkou), nakoľko toto sa uplatňuje len v prípade, keď daňový subjekt v daňovom priznaní v časti žiadosť o vrátenie preplatku žiada o vrátenie vypočítaného preplatku. Žiadosť o vrátenie zaplatenej dane bola správcovi dane doručená dňa 24. mája 2019 a správca dane vrátil sumu 12 500,46 eur dňa 29. mája 2019, teda v zákonnej lehote. Z uvedených dôvodov navrhol kasačnému súdu zrušiť rozsudok Krajského súdu v Prešove a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

26. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalobca nasledovne:

- Správca dane a Finančné riaditeľstvo SR nekonali v súlade s (ďalej aj „“), keďže Ministerstvo financií SR rozhodnutiami zo dňa 24. novembra 2017 zmenilo rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR zo dňa 17. februára 2012 a zrušilo rozhodnutia správcu dane zo dňa 30. júna 2011.

- Správca dane zadržoval peňažné prostriedky neoprávnene a to s poukazom na ustanovenia § 165 ods. 1 a § 35b ods. 5 prvá veta zákona o správe daní, pretože aj keď § 35b ods. 5 citovaného zákona predpokladá existenciu rozhodnutia, je nevyhnutné konštatovať, že rozhodnutie je tu mienené ako právna skutočnosť, s ktorou zákon spája vznik a zmenu výšky nároku na plnenie (rozhodnutie ako individuálny správny akt s konštitutívnymi účinkami).

- Žalovaný zmätočne poukazoval na to, kedy bola doručená žiadosť o vrátenie zaplatenej dane a že dňa 29. mája 2019 bola suma 12 500,46 eur vrátená, keď správca dane oznámením zamietol žiadosť o vydanie rozhodnutia o úroku z omeškania dňa 20. júna 2019, čím nastavil referenčný rámec prieskumu zákonnosti oznámenia. Žalobca v žalobe jednoznačne namietal nesprávne právne posúdenie oznámenia, preto Krajský súd v Prešove rozhodoval o otázke, či súčasná právna úprava upravuje priznanie úroku z omeškania za neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky a správne dospel k záveru, že takúto úpravu obsahuje.

- Žalobca poukázal na rozsudky Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , z ktorých podľa neho vyplýva, že ustanovenie § 165 ods. 1 a ods. 7 daňového poriadku upravuje priznanie úroku z omeškania za neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky. Vzhľadom na uvedené sa preto Krajský súd v Prešove podľa žalobcu nedopustil nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť ako nedôvodnú.

27. O kasačnej sťažnosti žalovaného rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. zo dňa 29. júna 2023 tak, že rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. -44 zo dňa 29. júla 2021 zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Košiciach na ďalšie konanie. Právo na náhradu trov kasačného konania účastníkom nepriznal.

28. Kasačný súd v prvom rade poukázal na to, že žalobca sa žiadosťou zo dňa 31. mája 2019 domáhal vydania rozhodnutia o priznaní úroku z omeškania v dôsledku neoprávnene zadržiavaných prostriedkov správcom dane, teda sankčný úrok podľa § 35b ods. 5, 6 a 7 zákona o správe daní, ktorý mu prináleží ako úrok z omeškania podľa daňového poriadku aplikujúc § 165 ods. 7 daňového poriadku.

29. Následne kasačný súd ako dôvodnú posúdil kasačnú námietku nesprávneho právneho posúdenia otázky, či žalobca plnil správcovi dane bez právneho titulu. Poukázal zároveň na skutočnosť, že „úrok za obdobie odo dňa, keď daňový subjekt plnil správcovi dane (na základe právoplatného rozhodnutia, ktoré

bolo neskôr zrušené) do dňa, keď správca dane tieto peňažné prostriedky poukázal daňovému subjektu, priznával daňovému subjektu v podobe sankčného úroku len za takéto obdobie nijaký úrok daňovému subjektu nepriznáva.“ (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29. júna 2023, bod 33).

30. V ďalšom kasačný súd uviedol, že je pravdou, že v zmysle § 165 ods. 7 daňového poriadku sa sankčný úrok podľa doterajších predpisov považuje za úrok z omeškania podľa daňového poriadku, avšak len v rozsahu, v akom je úrok povinný platiť žalovaný. Podstatné je tiež, že vychádzajúc z § 165 ods. 2 daňového poriadku, sankcia sa uloží podľa zákona o správe daní, ak skutočnosť rozhodujúca pre uloženie sankcie nastala do 31. decembra 2011 a ak je to pre daňový subjekt priaznivejšie, pričom kasačný súd konštatoval, že k plneniu na základe právoplatných rozhodnutí správcu ako aj k ich zrušeniu došlo až po 31. decembri 2011, za účinnosti daňového poriadku.

31. „Keďže i) výslovne neupravuje možnosť priznať úrok za obdobie odo dňa, keď daňový subjekt plnil správcovi dane (na základe právoplatného rozhodnutia, ktoré bolo neskôr zrušené) do dňa, keď správca dane tieto peňažné prostriedky poukázal daňovému subjektu, ii) takéto obdobie ani neoznačuje za obdobie neoprávnene zadržiavaných finančných prostriedkov ako to upravoval , iii) k plneniu na základe právoplatných rozhodnutí správcu dane ako aj k ich zrušeniu došlo až za účinnosti daňového poriadku a po 31. decembri 2011 (viď. daňového poriadku), nemožno bez riadneho odôvodnenia a aplikujúc ustanovenia týkajúce sa iného úroku ustáliť, že žalobca plnil bez právneho titulu.“ (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29. júna 2023, bod 36).

32. Otázka úroku z daňového preplatku podľa § 79 daňového poriadku nebola predmetom právneho prieskumu kasačného súdu, nakoľko uvedené nebolo predmetom žiadosti žalobcu ani správnej žaloby.

33. V ďalšom konaní bude úlohou správneho súdu posúdiť, či s ohľadom na prechodné ustanovenia § 165 ods. 2 a 7 daňového poriadku je možné žalobcovi priznať nárok na úrok z omeškania podľa daňového poriadku (predtým sankčný úrok) za ním žiadané obdobie v zmysle § 36b ods. 6 zákona o správe daní.

IV.

Konanie pred správnym súdom

34. Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“) je počnúc 01. júnom 2023 súdom konajúcim v správnych veciach, na ktorý v tomto rozsahu prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove (v zmysle o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s , 3 o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne vedená na Krajskom súde v Prešove a bola jej pridelená sp. zn. . Od 01. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Košiciach. Náhodným výberom bola vec pridelená senátu 3S a následne po zrušení veci Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky bola vec zapísaná pod sp. zn. .

35. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 05. júna 2025, na ktorom žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na podanej žalobe, popísal vývoj právnej úpravy úrokov z omeškania, pričom zdôraznil, že sankčný systém vyplývajúci zo zákona o správe daní mal byť zachovaný aj po prijatí daňového poriadku. Nejasnosť zákona nemôže byť vykladaná v neprospech daňových subjektov. Právny zástupca žalobcu tiež poukázal na možnú aplikáciu rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky riešiacich obdobné situácie, napr. rozsudok sp. zn. .

V.

Aplikované ustanovenia právnych predpisov

36. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

37. Podľa , správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

38. Podľa § 35b ods. 5 zákona o správe daní a poplatkov (účinného k 31. decembru 2011), rozdiel medzi zaplatenou daňou alebo zaplateným rozdielom dane na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správcu dane alebo odvolacieho orgánu a daňou alebo rozdielom dane zníženým novým rozhodnutím sa považuje za neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky daňového subjektu. Rovnako za neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky daňového subjektu sa považuje aj rozdiel medzi zaplateným sankčným úrokom vyrubeným rozhodnutím správcu dane a sankčným úrokom zníženým podľa odseku 4 novým rozhodnutím. Ak bol právoplatným rozhodnutím alebo novým právoplatným rozhodnutím priznaný vyšší nárok na nadmerný odpočet11ad) alebo na jeho neodpočítanú časť, považuje sa priznaný vyšší rozdiel nadmerného odpočtu alebo jeho neodpočítanej časti za neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky daňového subjektu; ak bol právoplatným rozhodnutím alebo novým právoplatným rozhodnutím priznaný vyšší nárok na vrátenie uplatneného vrátenia dane,1b) považuje sa priznaný vyšší rozdiel dane za neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky daňového subjektu. Správca dane vráti sumu neoprávnene zadržiavaných peňažných prostriedkov do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti nového rozhodnutia. Ak správca dane eviduje voči daňovému subjektu daňový nedoplatok, správca dane v lehote na vrátenie sumy neoprávnene zadržiavaných peňažných prostriedkov použije túto sumu alebo jej časť podľa , o čom vyrozumie daňový subjekt. 1b) Napríklad o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení , o spotrebnej dani z vína, o spotrebnej dani z piva, o spotrebnej dani z tabakových výrobkov, o spotrebnej dani z minerálneho oleja. 11ad) v znení

39. Podľa § 35b ods. 6 zákona o správe daní a poplatkov (účinného k 31. decembru 2011), správca dane za obdobie neoprávnene zadržiavaných peňažných prostriedkov daňového subjektu podľa odseku 5 zaplatí daňovému subjektu sankčný úrok vo výške štvornásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň, keď daňový subjekt zaplatil správcovi dane pôvodnú výšku dane alebo keď vznikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu v lehote podľa osobitného zákona11ad) alebo spotrebnej dane v lehote podľa osobitného zákona.1b) Ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15 %, pri výpočte sankčného úroku sa namiesto štvornásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použije ročná úroková sadzba 15 %. Sankčný úrok sa vypočíta zo sumy neoprávnene zadržiavaných peňažných prostriedkov daňového subjektu a počtu dní, ktoré uplynú odo dňa, keď daňový subjekt zaplatil správcovi dane pôvodnú výšku dane, najskôr však odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyrubení tejto dane, alebo keď vznikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho neodpočítanej časti v lehote podľa osobitného zákona11ad) alebo nárok na vrátenie spotrebnej dane v lehote podľa osobitného zákona,1b) do dňa, keď správca dane neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky poukázal daňovému subjektu, pričom tento deň sa do počtu dní nezapočítava. Za tento deň sa považuje deň, keď sa peňažné prostriedky odpíšu z účtu správcu dane. 1b) Napríklad o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení , o spotrebnej dani z vína, o spotrebnej dani z piva, o spotrebnej dani z tabakových výrobkov, o spotrebnej dani z minerálneho oleja. 11ad) v znení

40. Podľa § 35b ods. 7 zákona o správe daní a poplatkov (účinného k 31. decembru 2011), správca dane do 15 dní od poukázania neoprávnene zadržiavaných peňažných prostriedkov podľa odseku 6 zaplatí daňovému subjektu sankčný úrok. O zaplatení sankčného úroku vydá správca dane daňovému subjektu rozhodnutie. Proti tomuto rozhodnutiu sa možno odvolať. Ak správca dane eviduje voči daňovému subjektu daňový nedoplatok, správca dane v lehote na jeho zaplatenie sumu sankčného úroku alebo jeho časť použije podľa § 63, o čom vyrozumie daňový subjekt.

41. Podľa § 165 ods. 1 daňového poriadku, právne úkony a ich účinky pri správe daní, ktoré nastali do účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

42. Podľa daňového poriadku, daňové konania začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov; sankcia sa uloží podľa o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do 31. decembra 2011, ak skutočnosť rozhodujúca pre uloženie sankcie nastala do 31. decembra 2011 a ak je to pre daňový subjekt priaznivejšie.

43. Podľa § 165 ods. 7 daňového poriadku, sankčný úrok podľa doterajších predpisov sa považuje za úrok z omeškania podľa tohto zákona.

44. Podľa § 165b ods. 2 daňového poriadku (Prechodné ustanovenia účinné od 30. decembra 2012), § 165 ods. 2 znenie pred bodkočiarkou a § 165a sa od 30. decembra 2012 nepoužijú.

VI.

Právne posúdenie veci správnym súdom

45. Správny súd v ďalšom konaní po vrátení veci opakovane preskúmal zákonnosť žalobou napadnutého opatrenia správcu dane v intenciách záväzného právneho názoru ( ) vysloveného Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky v zrušujúcom rozsudku sp. zn. zo dňa 29. júna 2023 a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto ju v súlade s zamietol.

46. Predmetom súdneho prieskumu bolo napadnuté opatrenie žalovaného č. 101516479/2019 zo dňa 20. júna 2019, ktorým tento oznámil žalobcovi, že žiadosti zo dňa 31. mája 2019, ktorou žalobca žiadal vydať rozhodnutie o úroku z omeškania z neoprávnene zadržiavanej sumy 12 500,46 eur nemožno vyhovieť. Žalobca v podanej žalobe namietal, že napadnuté opatrenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko na uvedený prípad sa mal aplikovať sankčný úrok v zmysle § 35b zákona o správe daní v spojení s § 165 ods. 7 daňového poriadku.

47. Správny súd úvodom konštatuje, že z obsahu administratívneho spisu, ako aj z priebehu súdneho konania sú zrejmé a nesporné pre súdne konanie rozhodujúce nasledovné skutočnosti:

- Správca dane vydal nasledovné dodatočné platobné výmery: 1) dodatočný platobný výmer č. /Len zo dňa 27. júna 2011, ktorým vyrubil rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2006 v sume 3 598,12 eur, 2) dodatočný platobný výmer č. 700/230/27909/2011/ Len zo dňa 30. júna 2011, ktorým vyrubil rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2007 v sume 5 743,64 EUR, a 3) dodatočný platobný výmer č. /Len zo dňa 30. júna 2011, ktorým vyrubil rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2008 v sume 6 756,82 EUR.

- Voči dodatočným platobným výmerom podal žalobca odvolania, o ktorých rozhodlo Finančné riaditeľstvo SR samostatnými rozhodnutiami č. 1040507/1/31909/2012, č. 1040507/1/31947/2012 a č. 1040507/1/31953/2012/5054-r zo dňa 17. februára 2012, ktoré všetky nadobudli právoplatnosť dňa 13. marca 2012.

- Správca dane rozhodnutím č. 100352282/2019 zo dňa 30. januára 2019 zastavil daňové konanie za zdaňovacie obdobie 2006.

- Správca dane rozhodnutím č. 100464349/2019 zo dňa 18. februára 2019 zastavil daňové konanie za zdaňovacie obdobie 2007.

- Správca dane rozhodnutím č. 100464360/2019 zo dňa 18. februára 2019 správca dane zastavil daňové konanie za zdaňovacie obdobie 2008.

- Žalobca dňa 24. mája 2019 požiadal o vrátenie zaplatenej dane vo výške 12 511,00 eur (suma ktorá bola žalobcom postupne uhradená v rokoch 2012-2017 a to priamymi platbami alebo preúčtovaním daňových bonusov), na základe ktorej správca dane žalobcovi vrátil sumu 12 500,46 EUR dňa 29. mája 2019.

48. Pokiaľ žalobca v súvislosti s uplatneným úrokom z neoprávnene zadržiavaných prostriedkov – sankčným úrokom v zmysle § 35b ods. 5 zákona o správe daní poukazoval na § 165 ods. 7 daňového poriadku a ním tvrdené premietnutie celého režimu sankčných úrokov podľa zákona o správne daní do právnej úpravy daňového poriadku, správny súd sa (zhodne s názorom kasačného súdu) s takouto argumentáciou nemôže stotožniť. Uvedený právny záver totiž nemá oporu v texte predmetného ustanovenia.

49. „Účelom § 165 ods. 7 Daňového poriadku podľa názoru kasačného súdu (vychádzajúc z textu predmetného ustanovenia a jeho výkladových limitov) nebolo v celku „preklopiť“ právnu úpravu sankčného úroku do Daňového poriadku. Ustanovenie § 165 ods. 7 Daňového poriadku podľa názoru kasačného súdu reaguje na skutočnosť, že právna úprava úrokov a úrokov z omeškania sa v Daňovom poriadku, v porovnaní so zákonom o správe daní, podstatne zmenila (čo do výšky ako aj dôvodov vzniku). V súlade s princípom právnej istoty a legitímnych očakávaní preto zákonodarca predmetným ustanovením poskytol ochranu takým nárokom na sankčný úrok, ktoré síce vznikli za predchádzajúce právnej úpravy, avšak ešte neboli príslušnými orgánmi a ich rozhodnutiami vyčíslené a vyplatené. Takéto nároky podľa zákona o správe daní sa považujú za úrok z omeškania podľa a nasl. Daňového poriadku, pričom v úprave úroku z omeškania upravuje aj ich výšku a procesný postup určenia - vyrubenie ( poriadku).“ (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 28. marca 2024, bod 28).

50. Vzhľadom na uvedené je tak z hľadiska aplikácie § 165 ods. 7 daňového poriadku rozhodujúce, či nárok na sankčný úrok, resp. titul, z ktorého tento nárok vzniká, vznikol za účinnosti zákona o správe daní (obdobne tiež rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 5. apríla 2016, resp. sp. zn. zo dňa 24. januára 2017). V tu súdenej veci však všetky skutočnosti rozhodné pre vznik nároku na sankčný úrok – teda pre posúdenie uhradenej dane ako neoprávnene zadržiavaných prostriedkov v zmysle § 35b ods. 5 zákona o správe daní a poplatkov nastali za účinnosti daňového poriadku, nakoľko k plneniu na základe právoplatných rozhodnutí správcu dane v spojení s rozhodnutiami Finančného riaditeľstva SR a ich následnému zrušeniu a zastaveniu daňových konaní, predmetom ktorých bola daň z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobia 2006, 2007 a 2008 po 31. decembri 2011, teda za účinnosti daňového poriadku. Z uvedeného dôvodu sa právna úprava § 35b ods. 5 zákona o správe daní na tu súdenú vec neuplatní.

51. Pokiaľ ide o posúdenie veci z pohľadu iného do úvahy pripadajúceho zákonného ustanovenia daňového poriadku upravujúceho úrok z omeškania správny súd uvádza, že nakoľko nie je v zásade súdom „skutkovým“, základným predpokladom úspechu v konaní pred ním je podanie náležite odôvodnenej správnej žaloby. Vymedzenie žalobných bodov v správnej žalobe je pritom v správnom súdnictve rozhodujúce pre úspech vo veci a ich zmena je časovo striktne limitovaná. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29. septembra 2021, v ktorom tento uviedol: „19. Na tomto mieste považuje kasačný súd za dôležité zdôrazniť, že správny súd preskúmava rozhodnutie orgánu verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (tzv. v medziach žaloby). Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je správny súd viazaný a nemôže ho prekročiť. Tu platí v správnom súdnictve koncentračná zásada, keď žalobca môže žalobné dôvody síce meniť, no rozširovať ich môže len do konca lehoty na podanie žaloby. Po uplynutí tejto lehoty už nie je možné v priebehu konania vznášať ďalšie námietky a výhrady proti žalobou napadnutému rozhodnutiu, a to ani v replike na vyjadrenie žalovaného, ani na pojednávaní. To znamená, že k žalobným bodom uplatneným po uplynutí lehoty na podanie žaloby správny súd nemôže prihliadnuť. Taktiež súd nemôže v odôvodnení svojho rozhodnutia argumentovať dôvodom, ktorý žalobca v rámci žaloby neuplatnil (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 25. novembra 2010).

52. Nakoľko žalobca svoj nárok na úrok z omeškania odvodzoval výlučne z § 35b zákona o správe daní v spojení s § 165 ods. 7 daňového poriadku, s prihliadnutím na koncentračnú zásadu správneho súdnictva ako aj v zhode so záverom vysloveným kasačným súdom v rozsudku sp. zn. zo dňa 29. júna 2023 správnemu súdu neprináležalo posudzovať otázky, ktoré neboli predmetom správnej žaloby.

53. Pokiaľ žalobca na pojednávaní konanom dňa 05. júna 2025 poukazoval na rozsudok , správny súd nevzhliadol jeho aplikovateľnosť z dôvodu odlišného skutkového stavu – predmetom nebolo priznanie úrokov z omeškania z neoprávnene zadržiavaných prostriedkov.

54. Správny súd berúc do úvahy rozhodnutia Krajského súdu v Prešove ako aj Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky vec v rozsahu žalobných dôvodov posúdil a z dôvodov vyššie uvedených žalobu konajúc v zmysle ako nedôvodnú zamietol.

55. O trovách konania rozhodol správny súd podľa a nasl. , podľa ktorého účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani z časti a žalovanému nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

56. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd v rozsudku sp. zn. zo dňa 29. júna 2023.

57. Vo veci rozhodol senát v pomere 3:0 hlasov ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu ( v spojení s ). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (, 2 ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a. na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c. účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d. v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e. vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f. nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g. rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h. sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i. nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j. podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Sťažnostné body podľa písm. g) až i) sťažovateľ vymedzí tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podanie pred správnym súdom (, 2 ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa ovaným Centrum právnej pomoci (, 2 ).