Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoEk-4-2025.pdf
PDF · 77.9 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoEk/4/2025
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Vladimíra Šalamúna v exekučnej veci oprávneného: A., B., so sídlom C., D. XXXX, IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený: E. A. F. G. H. I., B., so sídlom C., F. XXXX, IČO: XX XXX XXX, proti povinnému: J. B., so sídlom K., L. M. XX, IČO: XX XXX XXX, vedenej súdnym exekútorom, F. N. N., so sídlom O. O., A. XX, pod sp. zn. XXXXX XXX/XX, o vymoženie 9 300,- eur s príslušenstvom, o návrhu H., B., so sídlom O., C. P. X, IČO: XX XXX XXX (t. j. tretej osoby), na vylúčenie veci z exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Ek/430/2024 zo dňa 30. septembra 2024 v spojení s opravným uznesením sp. zn. 13Ek/430/2024 zo dňa 31. januára 2025, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Ek/430/2024 zo dňa 30. septembra 2024 v spojení s opravným uznesením sp. zn. 13Ek/430/2024 zo dňa 31. januára 2025 p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „exekučný súd“, alebo „súd prvej inštancie“) uznesením sp. zn. 13Ek/430/2024 zo dňa 30. septembra 2024 (ďalej aj len „napadnuté uznesenie“) rozhodol tak, že „Súd námietke spoločnosti H., B., so sídlom C. P. X, XXX XX O., IČO: XX XXX XXX vyhovuje a z exekúcie vylučuje motorové vozidlo tov. značky N. K. XXX, rok výroby: XXXX, VIN: N.“. 1.1 V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že dňa 21. mája 2024 postúpil súdny exekútor súdu prvej inštancie námietku tretej osoby na vylúčenie motorového vozidla tov. značky N. K. XXX, rok výroby: XXXX, VIN: N. (ďalej len „motorové vozidlo“) z exekúcie. Tretia osoba v námietke argumentovala, že jej svedčí k motorovému vozidlu vlastnícke právo. 1.2 Súd prvej inštancie rozhodol podľa § 44 ods. 5 zák. č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), pretože rozhodnutie záviselo len na jednoduchom právnom posúdení. 1.3 Z predloženej kúpnej zmluvy, leasingovej zmluvy, protokolu o odovzdaní mal súd prvej inštancie za preukázané, že ako kupujúci motorového vozidla vystupovala tretia osoba a povinný vystupoval len ako konečný užívateľ. Vlastnícke právo k motorovému vozidlu tak má tretia osoba, čomu svedčí aj aktuálny zápis v evidencii vozidiel Policajného zboru, a preto súd prvej inštancie rozhodol o vylúčení veci z exekúcie.
2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal oprávnený (ďalej aj len ako „odvolateľ“), prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil. Tvrdil, že napadnutým uznesením súd prvej inštancie zmaril uspokojenie jeho pohľadávky. V tomto smere vyjadril názor, že správne mal súd prvej inštancie rozhodnúť tak, že „súd námietke spoločnosti H., B., so sídlom C. P. X, XXX XX O., IČO: XX XXX XXX vyhovuje a z exekúcie vylučuje motorové vozidlo tov. značky N. K. XXX, rok výroby: XXXX, VIN: N. do času, kým nedôjde k ukončeniu leasingu v zmysle Leasingovej zmluvy zo dňa 13. 07. 2002 č. K.: súdny exekútor F. N. N., A. XX, XXX XX O. O., je povinný pre prípad budúceho uspokojenia pohľadávky v exekučnej veci sp. zn. XXXXX XXX/XX zabezpečiť
motorové vozidlo tov. značky N. K. XXX, rok výroby: XXXX, VIN: N. v prospech uspokojenia pohľadávky oprávneného“. Tvrdil, že z dôvodu nesprávne uvedenej sp. zn. exekučného spisu v záhlaví uznesenia trpí napadnuté uznesenie skutkovými vadami.
3. K odvolaniu oprávneného sa ostatní účastníci nevyjadrili.
4. V dôsledku odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 44 ods. 5 Exekučného poriadku), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP „a contrario“ uznesenie exekučného súdu podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
6. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu dôvodov uvedených odvolateľom v odvolaní dospel k záveru, že uznesenie exekučného súdu je vecne správne, preto odvolací súd uznesenie exekučného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil, a keďže s odôvodnením napadnutého uznesenia sa stotožňuje, na tieto dôvody podľa § 387 ods. 2 CSP odkazuje, pričom k námietkam odvolateľa v podanom odvolaní v súlade s ustanovením § 387 ods. 3 CSP uvádza nasledovné.
8. Odvolací súd na úvod, po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, konštatuje, že predmetom konania je námietka tretej osoby, prostredníctvom ktorej sa domáha vylúčenia motorového vozidla z exekúcie, čo odôvodňuje existenciou vlastníckeho práva k danej veci. Súd prvej inštancie na základe nesporne zisteného skutkového stavu prijal právny záver, že vlastníkom motorového vozidla je tretia osoba, ktorý záver nebol oprávneným v priebehu konania (ani v odvolaní) žiadnym spôsobom spochybnený.
9. Relevantná procesná obrana odvolateľa v odvolaní sa kumulovala do námietky nesprávneho právneho posúdenia. V tomto smere odvolateľ namietol, že súd vylúčil motorové vozidlo z exekúcie bez toho, aby skúmal či povinný disponuje ďalším zexekvovateľným majetkom, čím v podstate zmaril uspokojenie jeho pohľadávky.
10. V rozsahu námietky nesprávneho právneho posúdenia veci odvolací súd v prvom rade uvádza, že inštitút vylúčenia veci z exekúcie je upravený v ust. § 44 Exekučného poriadku a slúži na to, aby sa ustálilo, či môže byť nejaká majetková hodnota postihnutá exekúciou, pretože sa nedá vylúčiť, že úkony súdneho exekútora postihnú aj veci, ktoré nepatria povinnému, ale svedčí im právo tretej osoby, voči ktorému je exekúcia neprípustná. Na podanie námietok (prípadne žaloby na vylúčenie veci z exekúcie) je teda v zmysle § 44 ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený (aktívne vecne legitimovaný) ten, kto tvrdí, že má právo k veci, ktorá bola postihnutá exekúciou a toto právo na danú vec nepripúšťa výkon exekúcie. Takúto osobu zároveň zaťažuje dôkazné bremeno o existencii práva k veci nepripúšťajúcej exekúciu. Oprávnenou na vznesenie návrhu na vylúčenie veci z exekúcie je v zmysle vyššie uvedeného spravidla tretia osoba odlišná od oprávneného a povinného.
11. Odvolateľ v podanom odvolaní vytkol, že pred vylúčením veci súd prvej inštancie nezisťoval či povinnému po vylúčení motorového vozidla zostane nejaký zexekvovateľným majetok. Odvolací súd hodnotí predmetnú odvolaciu námietku ako nedôvodnú a uvádza, že z rozhodnej právnej úpravy ust. § 44 a nasl. Exekučného poriadku žiadna takáto odvolateľom uvádzaná podmienka nevyplýva. Naopak, odvolateľom navrhovaný spôsob rozhodnutia o vylúčení veci z exekúcie je v priamom rozpore so zákonom, keď následkom rozhodnutia súdu o vylúčení veci z exekúcie (§ 44 a nasl. Exekučného poriadku) je zastavenie exekúcie v časti týkajúcej sa dotknutej veci, čo vylučuje akékoľvek oprávnenie súdneho exekútora obmedziť vlastnícke právo tretej osoby k veci, ktorá exekúcii nepodlieha. Súd prvej
inštancie preto správne interpretoval ust. § 44 ods. 5 Exekučného poriadku a na vec aj správne aplikoval, z dôvodu ktorého považuje odvolací súd námietku opraveného za nedôvodnú.
12. Odvolací súd, s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/69/2022 zo dňa 25. mája 2023 dodáva, že s ďalšími námietkami, resp. argumentmi oprávneného uvedených v odvolaní sa nezaoberal, nakoľko pre rozhodnutie v intenciách zabezpečenia práva na spravodlivý súdny proces sa jedná o argumenty, ktoré nemajú pre spravodlivé rozhodnutie v predmetnej veci už rozhodujúci význam (m. m. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 314/2018).
13. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti a dôvody odvolací súd uzatvára, že exekučný súd rozhodol vecne správne a svoje rozhodnutie aj dostatočne zdôvodnil, a preto odvolací súd uznesenie exekučného súdu postupom § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP nerozhodoval, nakoľko sa nejedná o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí.
15. Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a) až c) CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).