Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-15C/58/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, v konaní vedenom sudkyňou JUDr. Michalou Bašticovou, v spore žalobkyne: I. R., T.. XX.XX.XXXX, U. H. I. XX, XXX XX H., právne zast.: JUDr. Tijana Ćećezová, LL.M., advokátka, so sídlom Drieňová 17, 821 03 Bratislava, proti žalovanému: Z. B., T.. XX.XX.XXXX, U. H. I. XX, XXX XX H., právne zast.: Advokátska kancelária Prachová & Partners, s.r.o., IČO: 50 491 300, so sídlom Pribinova 20, 811 09 Bratislava, o vylúčenie z užívacieho práva k bytu patriaceho do BSM, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa v žalobe doručenej tunajšiemu súdu dňa 28.12.2018 žiadala, aby súd rozhodol o úplnom vylúčení žalovaného z užívacieho práva k bytu č. XX v bytovom dome na I. O. Č.. XX D. H., nachádzajúcom sa na parcele reg. „C“ parc. č. XX, XX - zastavané plochy a nádvoria a k spoločným častiam a zariadeniam tohto bytového domu, zapísaného na LV č. XXXX Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre okres Bratislava V, obec Bratislava - m. č. Petržalka, k. ú. Petržalka, ktorý patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a to až do úplného vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a aby jej voči žalovanému priznal plnú náhradu trov konania. Svoju žalobu odôvodnila tým, že s manželom sa zoznámila v roku XXXX, pričom v rokoch XXXX a XXXX sa im narodili synovia N. a I. a následne v roku XXXX uzatvorili manželstvo, pričom problémy nastali, keď sa následne v roku XXXX presťahovali do spoločnej domácnosti na I. XX D. H.. K neustálym slovným konfliktom, ktoré inicioval žalovaný, sa pridružili aj fyzické útoky na jej osobu, ponižoval ju, vulgárne jej nadával. Fyzicky ju napadol dňa 15.8.2018 tak, že ju silno chytil za ruku a vyhrážal sa jej vyhodením z okna, následne dňa 2.9.2018 sa z dôvodu konfliktu ním vyvolaným zatvorila zo strachu pred ním v izbe, pričom keď sa pokúšal násilím otvoriť dvere do tejto izby, poškodil dvere zárubne. Tieto útoky neoznamovala, nakoľko jej v tom bránila citová väzba k manželovi, snaha o zachovanie rodiny kvôli maloletým deťom, ako aj strach z manžela. Konanie žalovaného pociťovala ako psychické a fyzické násilie vyvolávajúce v nej strach a obavy, neustále konflikty ju psychicky vyčerpávali. So svojimi problémami sa zdôverila svojej matke. V dôsledku týchto udalostí sa rozhodla v máji 2018 podať návrh na rozvod manželstva a úpravu starostlivosti k maloletým deťom, o čom nebolo doposiaľ právoplatne rozhodnuté, konanie je vedené tunajším súdom pod sp. zn. . Rozvodové konanie opätovne vzbudilo v manželovi agresiu, ktorú nedokázal regulovať a dňa 22.10.2018 na ňu fyzicky zaútočil a to tak, že do nej sotil takou silou, že stratila rovnováhu, spadla na zem na chrbát a poranila si chrbát a pravé zápästie, čo si vyžiadalo lekárske ošetrenie. Pre tento skutok a podozrenie zo spáchania trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby podala trestné oznámenie na OR PZ BA V, OKP, pod ČVS: B. XXX/X-D.-H.-XXXX, ktoré bolo odstúpené na Okresný úrad na prejednanie priestupku. Súčasne bol žalovaný dňa 22.10.2018 vykázaný

z obydlia. Dňa 23.10.2018 podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa vedené tunajším súdom pod sp. zn. , ktoré bolo súdom prvého stupňa v celom rozsahu zamietnuté. Voči tomuto rozhodnutiu podala odvolanie a odvolací súd dotknuté rozhodnutie zmenil a žalovanému uložil zákaz vstupu do bytu na I. XX D. H. a súčasne jej uložil povinnosť podať návrh vo veci samej na vylúčenie druhého z manželov z užívacieho práva k nehnuteľnosti počas trvania manželstva. Dňa 08.11.2018 podala na tunajší súd ďalší návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na zákaz komunikácie a zákaz priblíženia sa v konaní pod sp. zn. , v ktorom bol žalovanému uložený zákaz priblíženia sa k jej osobe na 50 m a zákaz s ňou komunikovať akýmikoľvek prostriedkami komunikácie. Má za to, že vyššie uvedeným dostatočne odôvodnila násilné správanie žalovaného voči nej, pre ktoré sa ďalšie spolužitie s ním stáva pre ňu a jej rodinu neznesiteľné. Strach a obavy, že by jej mohol žalovaný aj naďalej ubližovať, sú zvýšené aj tým, že v rámci mailovej komunikácie žalovaného so svojím bratom sa žalovaný jasne a zrozumiteľne vyjadril, že už sa nedokáže kontrolovať a že by ju najradšej zabil a ublížil jej. Tieto vyhrážky, ktoré adresoval svojmu bratovi ako zverenie sa so svojimi pocitmi ku nej, v nej vyvolávajú odôvodnenú obavu a strach, že jej dokáže reálne ublížiť v prípade, ak by mal ku nej ďalej právne neupravený neobmedzený prístup. Poukázala na to, že aj keď násilie nebolo do súčasnosti právoplatne klasifikované v trestnoprávnom (ako trestný čin) zmysle alebo v správnom (ako priestupok) neznamená to, že ona nemohla takéto konanie a správanie žalovaného pociťovať ako násilie. Uviedla, že ak aj budú právoplatne rozvedení, neznamená to, že si bude okamžite schopná zariadiť s deťmi vlastné bývanie. V súčasnosti nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby si kúpila vlastnú nehnuteľnosť, resp. si prenajala byt. Berúc v úvahu, že predmetný byt je predmetom bezpodielového spoluvlastníctva a teda je aj jej vlastníctvom, pokladá za nevyhnutné vyporiadať si ho a následne si zariadiť vlastný život pre seba a deti. Otázka vyporiadania BSM nie je krátkodobý proces najmä nie s manželom, ktorého správanie má násilný charakter a existuje odôvodnená obava, že práve prostredníctvom majetkového vyporiadania sa bude snažiť s ňou ďalej manipulovať a psychicky ju týrať. Jej strach a obavy z manželovho násilného správania, ktorého agresivita a nebezpečenstvo pre ňu a ich deti sa môže len vystupňovať v dôsledku doterajších udalostí (trestné oznámenie, neodkladné opatrenia, rozvod) vylučujú akékoľvek ich ďalšie spolužitie, resp. predstavuje neznesiteľnosť ich ďalšieho spolužitia. Je toho názoru, že uvedenými skutočnosťami dostatočne preukázala, že ďalšie spolužitie s manželom je neznesiteľné z dôvodu psychického, sociálneho a fyzického násilia a v prípade jeho návratu do bytu na I. XX D. H. aj jeho ďalšej hrozby, čo by mohlo mať aj fatálny koniec pre ňu vzhľadom na chatovú konverzáciu s jeho bratom. Právo na ochranu života a zdravia, ktoré je násilníkom ohrozované, má absolútnu povahu a je silnejšie ako majetkové právo násilníka, resp. jeho právo užívať obydlie.

2. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril, pričom žalobu s prílohami, s uznesením na vyjadrenie sa aj s poučením prevzal osobne dňa 25.01.2019.

3. Súd uznesením č. k. - 100 zo dňa 05.03.2020 prerušil konanie v zmysle , vzhľadom k tomu, že strany sporu zhodne navrhli odročiť pojednávanie z dôvodu prebiehajúcich mimosúdnych rokovaní.

4. Dňa 17.09.2020 podala žalobkyňa návrh na pokračovanie v konaní.

5. Na prejednanie sporu nariadil súd viaceré pojednávania.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, predloženými listinnými dôkazmi a to sobášnym listom, rodnými listami, výpisom z LV, fotografiami, lekárskymi správami, potvrdením o vykázaní zo spoločného obydlia, potvrdením o podaní trestného oznámenia, uznesením tun. súdu č. k.

- 11 zo dňa 23.10.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. - 86 zo dňa 16.11.2018, uznesením tun. súdu č. k. - 39 zo dňa 21.11.2018, chatovou komunikáciou, ako aj pripojením spisu , vyšetrovacieho spisu ČVS: 943/1-VYS-B5-2018, priestupkového spisu Pr 2397/2018, a zistil nasledovný skutkový stav.

7. Strany sporu uzatvorili manželstvo dňa 16.05.2015 ako vyplýva zo sobášneho listu. Narodili sa im dve deti, Matej nar. 28.09.2008 a Jakub nar. 19.10.2014.

8. Dňa 28.05.2018 podala žalobkyňa návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností manželov k mal. deťom na čas po rozvode.

9. Dňa 22.10.2018 mal žalovaný na žalobkyňu fyzicky zaútočiť a to tak, že do nej sotil takou silou, že stratila rovnováhu, spadla na zem na chrbát a poranila si chrbát a pravé zápästie, čo si vyžiadalo lekárske ošetrenie. Dňa 22.10.2018 o 20:00 hod. bol žalovaný vykázaný zo spoločného obydlia - bytu na 2. poschodí na Mlynarovičovej ulici č. 15 v Bratislave na dobu 10 dní. Žalobkyňa toho istého dňa podala trestné oznámenie pre trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby.

10. Dňa 23.10.2018 o 11:00 hod. podala žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa , ktorým sa domáhala uloženia povinnosti žalovanému nevstupovať do bytu č. XX na I. O. Č.. XX D. H. z dôvodu, že sa cíti byť ohrozená a má obavy o svoj život, nakoľko zo strany žalovaného opakovane dochádza k urážaniu, ponižovaniu a vyhrážaniu sa útokom. Tunajší súd návrh zamietol uznesením č. k. - 11 zo dňa 23.10.2018, pretože skutočnosti uvádzané v návrhu neboli zo strany žalobkyne žiadnym spôsobom osvedčené. Na základe podaného odvolania rozhodoval vo veci Krajský súd v Bratislave, ktorý uznesením č. k. - 86 zo dňa 16.11.2018 uznesenie tunajšieho súdu zmenil a žalovaného vstup do bytu zakázal, žalobkyni uložil povinnosť podať vo veci samej proti žalovanému žalobu na vylúčenie žalovaného z užívania bytu do 30 dní od právoplatnosti uznesenia.

11. Dňa 08.11.2018 o 09:10 hod. podala žalobkyňa návrh na nariadenie ďalšieho neodkladného opatrenia podľa a , ktorým sa domáhala uloženia povinnosti, aby ju žalovaný nekontaktoval a nepribližoval sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 50 m. Tunajší súd tomuto návrhu vyhovel a nariadil neodkladné opatrenie uznesením č. k. - 39 zo dňa 21.11.2018.

12. Dňa 08.01.2020 podal žalovaný návrh na zrušenie neodkladného opatrenia nariadeného uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. - 86 zo dňa 16.11.2018, ktorým mu bol zakázaný vstup do bytu patriaceho do BSM.

13. Súd tento návrh zamietol uznesením č. k. - 114 zo dňa 11.05.2020 na základe toho, že dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie Krajským súdom v Bratislave nariadené, neodpadli, resp. ich žalovaný dostatočným spôsobom nepreukázal (napr. že došlo k zmene komunikácie medzi stranami sporu).

14. Na pojednávaní žalovaný uviedol, že má pocit, že to celé slúžilo na to, aby ho žalobkyňa dostala z bytu. Spoločnú domácnosť tvorili 15 rokov, ale situácia sa vystupňovala až po uzavretí manželstva a kúpe bytu. K hádkam medzi nimi dochádzalo, ale neublížil jej. Vyvrcholilo to konfliktom, keď išiel synovi kúpiť hračku. Uviedol, že do bytu sa vrátiť nechce, má tam zatiaľ svoje osobné veci, ktoré nemá kam dať, ale akonáhle sa dohodnú na vyporiadaní bytu a on si z vyplatených peňazí zabezpečí bývanie, tak si ich vyzdvihne a to je všetko.

15. Z vyšetrovacieho spisu a zo záverov uvedených v uznesení ČVS: B.-XXXX/ST-H.-XXXX zo dňa 22.11.2018 o odovzdaní veci Okresnému úradu Bratislava na prejednanie priestupku vyplýva, že oznamovateľka (žalobkyňa) na jednej strane tvrdí, že už dňa 15.08.2018 nadobudla dôvodnú obavu o svoj život a zdravie a má strach zo správania manžela (žalovaného), na druhej strane však nepodnikla žiadne kroky k tomu, aby sa chránila pred agresívnym správaním manžela, ktoré by potvrdili túto obavu z vyslovených vyhrážok. Oznamovateľka neprivolala hneď hliadku PZ ani nepodala trestné oznámenie, ale s manželom naďalej bývala v spoločnej domácnosti, pričom možno uviesť, že od tohto incidentu už k žiadnym vyhrážkam zo strany jej manžela nedochádzalo. Až po istom časovom odstupe došlo dňa 22.10.2018 medzi nimi k ďalšiemu konfliktu a to tak, že ju počas hádky chytil oboma rukami za ramená a silnejšie do nej sotil, následkom čoho spadla na zem bez spôsobenia zranení. Oznamovateľka neuviedla žiadne ďalšie skutočnosti, ktoré by preukazovali, že agresívne správanie jej manžela sa stupňuje a má dôvod obávať sa o svoj život a zdravie. Sama oznamovateľka uviedla, že sa jej manžel nevyhráža zabitím alebo ublížením, ale vyhrážky sa týkajú prevažne toho, že jej zoberie deti. Obaja manželia potvrdili, že medzi nimi dochádza k častým vyhroteným manželským hádkam sprevádzaných krikom, urážaním či nadávaním, čo vyústilo do podania návrhu na rozvod. Počas hádok ojedinele dochádza k fyzickým útokom konkrétne ku sácaniu, avšak týmto konaním neboli oznamovateľke spôsobené vážnejšie zranenia. Skutočnosti uvádzané oznamovateľkou neboli potvrdené žiadnou ďalšou svedeckou výpoveďou, ktorá by mohla odstrániť rozpory medzi výpoveďou oznamovateľky a výpoveďou jej manžela ohľadne incidentu zo dňa 15.08.2018. Z vykonaných vyšetrovacích úkonov vyplýva, že vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný,

mieru zavinenia a pohnútku páchateľa možno konanie Andreja Oravca charakterizovať ako úmyselné narúšanie občianskeho spolunažívania vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, schválnosťami a iným hrubým správaním. V danom prípade sa teda jedná o skutok, ktorý by mohol Okresný úrad Bratislava, odbor všeobecnej vnútornej správy, posúdiť a prejednať ako priestupok v zmysle zákona o priestupkoch.

16. Z priestupkového spisu a zo záverov uvedených v zázname o odložení veci č. B.-H.-B.-XXXX/ XXXXXX, C.-XXXX/XXXX-Y.-C. zo dňa 20.12.2018 vyplýva, že správny orgán v danej veci poukázal na skutočnosť, že ak proti sebe stoja dve relevantné skupiny navzájom si odporujúcich dôkazov, je vylúčené zistené rozpory odstrániť dôsledným vyhodnotením si dôkazov. K preukázaniu viny dotknutej osoby totiž musia existovať priame, resp. aspoň nepriame dôkazy, ktorých súhrn musí tvoriť logickú a ničím nenarušovanú sústavu vzájomne sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti skutku, v ktorom sa vidí priestupok a usvedčuje z jeho spáchania dotknutú osobu, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. V uvedenej veci ide o tzv. „tvrdenie proti tvrdeniu“, ktoré nie je absolútne podložené inými dôkazmi v prospech oznamovateľky. Správny orgán na základe výpovedí osôb a ostatného spisového materiálu dospel k záveru, že došlé oznámenie neodôvodňuje začatie konania o priestupkoch alebo postúpenie veci, pretože konanie Andreja Oravca nenapĺňa žiadnu skutkovú podstatu priestupku podľa zákona o priestupkoch.

17. Z pripojeného spisu sp. zn. súd zistil, že v rozsudku bolo konštatované, že za príčinu rozvratu manželstva súd považoval podstatné povahové rozdiely manželov, ich odlišné nároky na správanie sa partnera, na vedenie a najmä údržbu domácnosti, ako aj neschopnosť manželov komunikovať o vzájomných požiadavkách a vlastných predstavách a hľadať v danom smere spoločný prienik v záujme riadneho fungovania ich rodiny. Svedkami rodičovských konfliktov boli aj maloleté deti, čo je jednoznačne v rozpore s ich záujmami, ktorých prioritou je láskyplné a pokojné rodinné zázemie s vylúčením obdobných záťažových situácií. Z vyjadrenia maloletých detí prd kolíznym opatrovníkom zo dňa 04.03.2019 vyplynulo, že obidve majú otca radi a chcú sa s ním stretávať. Otec si ich bráva počas týždňa na dve hodiny a prekáža im, že je s nimi len tak málo.

18. Podľa a , ak dôjde medzi manželmi k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich súd. (2) Ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť užívacie právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť.

19. Úlohou súdu v tomto konaní bolo posúdiť preukázanie existencie alebo hrozby fyzického alebo psychického násilia zo strany žalovaného voči žalobkyni ako bývalých manželov bývajúcich do momentu vykázania žalovaného zo spoločného obydlia v byte patriacom do BSM a či sa stalo ďalšie spolužitie v dôsledku tohto násilia neznesiteľným.

20. Súd po vyhodnotení vykonaných dôkazov napokon dospel k záveru, že vylúčenie žalovaného z užívacieho práva k bytu, ktorého je spoluvlastníkom, by bolo neprimeraným zásahom do jeho vlastníckych práv.

21. Nespornou je skutočnosť, že obe strany sporu si navzájom znepríjemňovali život hádkami a konfliktami, čo vyplýva aj z vyšetrovacieho spisu a tam spísaných výpovedí, ako aj zo spisového materiálu z rozvodového konania.

22. Manželstvo strán sporu bolo medzičasom právoplatne rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu - 148 zo dňa 06.03.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. - 190 zo dňa 01.10.2019, deti boli zverené do starostlivosti matky, obaja rodičia budú zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok, otec bude prispievať na výživu mal. Mateja sumou 150 eur a na mal. Jakuba sumou 150 eur, s tým, že strany sa dohodli na úprave styku otca s maloletými.

23. Súd počas tohto konania zdôrazňoval, že v záujme rozumného usporiadania vzťahov medzi stranami sporu je jediným riešením vyriešenie vlastníckych vzťahov k bytu vyporiadaním BSM. Nakoľko k dohode

medzi stranami o tejto otázke zatiaľ nedošlo, bola podaná žaloba o vyporiadanie BSM na tunajší súd dňa 27.11.2020 zo strany žalovaného.

24. Zo záverov vyšetrovania na základe trestného stíhania žalovaného vyplynulo, že trestné stíhanie vo veci začatej pre podozrenie zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania (čo bolo prekvalifikované pôvodne z tr. činu týrania blízkej a zverenej osoby) bolo odovzdané Okresnému úradu Bratislava na prejednanie priestupku, pretože nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom a nie je dôvod na začatie trestného stíhania ale na postup podľa .

25. Zo záverov priestupkového konania vyplynulo, že vec podozrenia z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu bola odložená podľa § 66 ods. 2 písm. a) zákona o priestupkoch, pretože došlé oznámenie neodôvodňuje začatie konania o priestupkoch alebo postúpenie veci podľa § 71 zákona o priestupkoch.

26. Žalobkyňa nepredložila súdu žiaden relevantný dôkaz o tom, že by v dôsledku násilia alebo takej hrozby zo strany žalovaného bolo možné vyvodiť jednoznačný záver o neznesiteľnosti ich ďalšieho spolužitia.

27. Súd vzal v úvahu, že žalovaný od momentu vykázania zo spoločného obydlia a nariadenia neodkladných opatrení rešpektoval daný zákaz po celú dobu až do rozhodnutia súdu v predmetnej veci. Žalobkyňa ani netvrdila, že by došlo zo strany žalovaného o akýkoľvek pokus o násilné správanie sa voči nej alebo ich deťom. Komunikácia medzi nimi po celý čas prebieha len sprostredkovane cez deti alebo cez matku žalobkyne.

28. Rovnako vzal súd v úvahu, že vzťah žalovaného s deťmi je dobrý, chcú sa s ním stretávať a v konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by sa žalovaný voči deťom správal násilne alebo agresívne. Žalovaný vo svojej výpovedi výslovne uviedol, vedomý si povinnosti pravdivo opísať skutkové okolnosti potrebné na rozhodnutie, že byt na I. O. Č.. XX D. H. užívať spoločne so žalobkyňou a ich deťmi nechce, toho času má bývanie zabezpečené u svojich rodičov, má priateľku, avšak má záujem prevziať si svoje osobné veci, ktoré v byte zostali.

29. Sporom o vyporiadanie BSM medzi sporovými stranami, ktorý bude pre strany kľúčový, nie je možné podmieňovať predmetné konanie o vylúčenie z užívania bytu v BSM a umelo ho týmto spôsobom predlžovať, nakoľko inštitút vykázania z obydlia je určený pre situácie, v ktorých došlo k násilnému správaniu sa osoby alebo takéto správanie hrozí. V tomto konaní nebolo preukázané násilné správanie sa žalovaného v miere potrebnej pre konštatovanie, že by sa kvôli tomu stalo spolužitie strán sporu v spoločnom byte neznesiteľným a bolo by potrebné žalovaného z užívania spoločného bytu vylúčiť. Zo strany žalobkyne podľa názoru súdu nebola preukázaná relevantnými dôkazmi ani hrozba takého násilia a neboli za tým účelom ani navrhované dôkazy (napr. výsluch žalobkyne, svedkov). Chatová komunikácia, o ktorú sa opiera žalobkyňa a v ktorej žalovaný opisuje hoci nevhodným spôsobom svoje pocity voči žalobkyni, boli postačujúce pre nariadenie neodkladného opatrenia, avšak v konaní vo veci samej je nevyhnutné takéto násilné správanie alebo jeho reálnu hrozbu aj preukázať. Súd sa však nemohol v tejto otázke oprieť ani o závery z trestného ani z priestupkového konania, pričom uvedená chatová komunikácia už bola súčasťou ich spisového materiálu.

30. Názorové nezhody a hádky, ktoré zrejme boli prítomné medzi sporovými stranami v čase ich spolužitia, a navyše vyvolávané z oboch strán, nie sú dostatočné pre vylúčenie osoby z užívania bytu, ktorý danej osobe spoluvlastnícky patrí. Obe strany sporu sú dospelí ľudia, ktorí musia vedieť ustáť vzájomné nezhody a animozity, resp. je ich morálnou povinnosťou vyhýbať sa takým situáciám predovšetkým s prihliadnutím na záujem ich dvoch maloletých detí.

31. Nakoľko v konaní nebolo preukázané naplnenie dôvodov pre vylúčenie žalovaného z užívania spoločnej nehnuteľnosti, t. j. nebolo preukázané s poukazom na rozhodnutia v trestnom a priestupkovom konaní, že došlo k spáchaniu násilnej trestnej činnosti žalovaným a takisto nebolo preukázané, že by hrozba násilia pretrvávala, súd žalobu zamietol. Len obava z užívania nehnuteľnosti žalovaným a narušenie chodu domácnosti predpokladané zo strany žalobkyne nie je dôvodom na zásah do vlastníckeho práva žalovaného, ktorý sa v tomto štádiu vykonaného dokazovania javí byť neprimeraný.

32. Pokiaľ ide o nariadené neodkladné opatrenia, súd bude postupovať v zmysle ods. a rozhodne o nich samostatným uznesením.

33. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle a . Nakoľko žalovaný mal vo veci plný úspech, vznikol mu nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni a to v plnom rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. ( )

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( )

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. ( )

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozh.o.dnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( )

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( )

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( )

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. ( )

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. ( veta prvá )