Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Co-58-2023.pdf
PDF · 113.83 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/58/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v spore žalobcov: 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, 2. D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, G., 3. D. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/ XX, I., 4. J. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. L., M. XXX, N. B., 5. D. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/X, O., 6. AGRODRUŽSTVO Rišňovce, družstvo, so sídlom Rišňovce 193, IČO: 36 523 178, všetci zastúpení advokátkou: JUDr. Zuzana Bartová, so sídlom advokátskej kancelárie Farská 25, Nitra, proti žalovanej: G. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, zast.: Advokátska kancelária LYSO & PARTNERS spol. s r.o., so sídlom Nám. sv. Michala 30/27, Hlohovec, IČO: 36 862 347, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcov v 1. až 6. rade proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 12C/83/2020-297 zo dňa 20. decembra 2021, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcom v 1. až 6. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalovanej priznal náhradu trov konania v plnej výške, ktorú sú povinní zaplatiť žalobcovia v 1. až 6. rade spoločne a nerozdielne s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 137 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 123, § 124, § 126 ods. 1, § 129 ods. 1, § 130 ods. 1, 3, § 132 ods. 1, § 134 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) ako aj skutočnosťami zistenými z obsahu spisu na základe čoho dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali určenia, že žalovaná nie je vlastníčkou nehnuteľností v kat. úz. C., pozemku registra E, parc. č. 1622 ornej pôdy o výmere 1601 m2 zapísaného v LV č. XXXX, a to v podiele 1/1 a nie je vlastníčkou nehnuteľností v kat. úz. C., pozemku reg. E, parc. č. 1424/4 ornej pôdy o výmere 22 000 m2 zapísaného na LV č. XXXX, a to v podiele 1/1. Súd žalobu zamietol z nasledovných dôvodov: Žalobcovia v konaní tvrdili, že konfiškát sa týkal len podielu M. B., žalovaná tvrdila, že konfiškácia sa týkala celej majetkovej podstaty uvedenej v PKV č. 621, poznámka ohľadne konfiškácie nebola v PKV uvedená len pri mene jedného zo spoluvlastníkov, ale uvedená bola ohľadne pozemku parc. č. 1424/1 roľa o výmere 7 ha 03 á 69 m2. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcovia v konaní neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali jednoznačne a bez pochybností, že právnym predchodcom žalovanej bol pridelený neskonfiškovaný majetok G. B. a že podiel G. B. nebol nikdy konfiškovaný, z konania a z predložených dôkazov vyplynulo, že v rámci usporiadania majetkových vzťahov okrem iných pridelila Miestna roľnícka komisia G. B. iné pozemky a v prípade parc. č. 1424/1 inú časť tejto role, než bola pridelená právnym
predchodcom žalovanej (a J. F. a manželke zostávajúcu časť). Z grafického prídelového plánu vyplýva, že časť parcely 1424/1, ktorá pripadla L. A. a manželke je vyznačená ako A3 červenou farbou a číslom 1424/4 a časť, ktorá pripadla G. B. zrejme ako N1 červenou farbou a číslom 1424/1. K otázke vydržania vlastníckeho práva sa obe strany sporu vyjadrili len okrajovo a nepostačujúco k tomu, aby súd mohol vysloviť nejaký záver ohľadne vydržania vlastníckeho práva niektorou zo strán sporu. V zmysle petitu žaloby sa žalobcovia domáhajú určenia, že žalovaná nie je vlastníčkou predmetných nehnuteľností a z tohto spôsobu formulácie petitu je určené, čo sú povinní žalobcovia v konaní preukázať, čo podľa názoru súdu dostatočne nepreukázali.
3. Súd prvej inštancie priznal žalovanej náhradu trov konania v plnej výške, ktorú sú povinní zaplatiť žalobcovia v 1. - 6. rade spoločne a nerozdielne s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením /§ 262 CSP/. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej súd náhradu trov konania priznal v plnej výške, nakoľko vo veci mala plný úspech, keďže žaloba bola zamietnutá, a v konaní neboli zistené výnimočné dôvody hodné osobitného zreteľa v okolnostiach danej veci, ani u strán sporu s poukazom na ustanovenie § 257 CSP.
4. Proti tomuto rozsudku podali písomne v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia v 1. až. 6. rade (č. l. 316 - 322 spisu), ktorí navrhli, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie a prizná žalobcom trovy konania (prvoinštančného ako aj odvolacieho konania), eventuálne, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie podali z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Napadnutý rozsudok považovali za vecne nesprávny z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súčasne namietali, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom porušil ich právo na spravodlivý súdny proces. Poukázali na to, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí uviedol, že skonfiškovaný bol len majetok M. B.. Následne súd prvej inštancie vytkol žalobcom, že v konaní neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali jednoznačne, že právnym predchodcom žalovanej bol pridelený neskonfiškovaný majetok G. B. a že podiel G. B. nebol nikdy skonfiškovaný. Bránili sa tým, že pokiaľ bol Výmerom o vlastníctve č. II 1053/48 zo dňa 05.05.1948 pridelený právnym predchodcom žalovanej aj podiel G. B., išlo vo vzťahu k G. B. o nulitný akt resp. o neexistujúci akt, z ktorého nemohli vzniknúť žiadne právne následky voči G. B.. Z tohto dôvodu nemohol byť jeho podiel ani predmetom prídelu, keď štát týmto majetkom nedisponoval a následne nemohol byť predmetom ani platného dedenia žalovanou, keď jej právni predchodcovia platne k tomuto podielu vlastníctvo nenadobudli. V časti, v ktorej sa súd prvej inštancie vysporiadal s vydržaním, namietali, že ide o rozhodnutie arbitrárne a nepreskúmateľné.
5. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že sa domnieva, že súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne a presvedčivo odôvodnil, pričom zároveň sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie, a preto sa s týmto rozsudkom v plnej miere stotožňuje. Poukázala na to, že predmetné nehnuteľnosti nadobudli jej rodičia tak, že tieto boli pridelené Výmerom z 05.05.1948 ako jej právnym predchodcom a že ona nehnuteľnosti po svojich právnych predchodcoch nadobudla do vlastníctva dedením. V súvislosti s Výmerom o vlastníctve pôdy vydaným Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy zo dňa 05.05.1948 uviedla, že ide o verejnú listinu, ktorá je dokladom o vlastníctve prídelcu a je vkladu schopnou listinou. V rámci vykonaného dokazovania bol súdu prvej inštancie predložený aj návrh prídelového plánu a grafický prídelový plán, z ktorých jednoznačne vyplýva, ktoré nehnuteľnosti boli právnym predchodcom žalovanej pridelené. Žalovaná zopakovala, že pôda, ktorej vydania sa domáhal M. B. nemala byť vydaná, pretože bola vo vlastníctve iných fyzických osôb, parcely boli predmetom prídelu a v zmysle zákona č. 229/1991 Zb. nebolo možné vydať majetok v prípade, že pozemok je vo vlastníctve fyzickej osoby. Pozemkový úrad pochybil, keď vydal pôdu, ktorá patrila prídelcom, pretože správne mal za sporné pozemky reštituentom priznať finančnú náhradu. Súd prvej inštancie tiež správne konštatoval, že aj keby sa na G. B. nemala vzťahovať konfiškácia jeho majetku, ak by sa tak stalo, mohol sa domáhať nápravy s odkazom na ustanovenie § 3 ods. 2 nariadenia SNR č. 104/1945 Zb. Naviac v konaní bolo preukázané, že po konfiškácii majetku M. B. a pred pridelením pôdy jednotlivým prídelcom došlo k vydeleniu iných pozemkov v prospech niektorých osôb z rodiny Oskara Rolfesa. Záverom dodala, že v zmysle žalobného návrhu, žalobcovia v konaní nepreukázali, to čo v konaní tvrdili.
6. Žalobcovia v odvolacej replike uviedli, že zotrvávajú v celom rozsahu na podanom odvolaní. Opätovne poukázali na to, že v medziach právomoci Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave nebolo prideľovanie pozemkov, ktoré neboli skonfiškované a neboli preto vo vlastníctve štátu. Namietali, že žalovaná nemohla dediť pozemky, ktoré jej právni predchodcovia platne nenadobudli. Neobstojí ani tvrdenie žalovanej, že v rámci reštitúcie nebolo možné vydať M. B. pozemky, ktoré by boli vo vlastníctve fyzickej osoby.
7. Žalovaná v odvolacej duplike uviedla, že sa pridržiava svojich predošlých vyjadrení. Opätovne uviedla, že Výmer o vlastníctve pôdy vydaný Povereníctvom pôdohospodárstva je verejná listina, zrušený nebol, platí a je to právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva právnymi predchodcami žalovanej, ktoré žalovaná nadobudla po jej právnych predchodcoch dedením.
8. Odvolací súd skôr, ako sa začal zaoberať správnosťou napadnutého rozhodnutia, posudzoval okrem iného aj to, či odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou, či nesmeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, a či odvolanie žalobcov má náležitosti podľa ust. § 363 CSP.
9. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) skôr ako sa začal zaoberať správnosťou napadnutého rozhodnutia, posudzoval okrem iného aj to, či odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou, či nesmeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, a či odvolanie žalobcov má náležitosti podľa ust. § 363 CSP. Zaoberal sa formálnymi náležitosťami podaného odvolania zo strany žalobcov z hľadiska obsahu a spôsobu podania predmetného odvolania a po preskúmaní toho, či boli splnené procesné podmienky konania z ( § 382 ods. 2 CSP) dospel k záveru, že rozhodnutie (rozsudok) súdu prvej inštancie je potrebné, v zmysle ust. §387 ods. 1 a čl. 4 ods. 1 CSP potvrdiť bez vecného preskúmania správnosti napadnutého rozhodnutia .
10. Odvolací súd zaoberajúc sa náležitosťami odvolania, ktoré podala právna zástupkyňa žalobcov, zistil, že zo v spise založeného odvolania č. l. 316 - 322 pozostávajúce z dvoch dokumentov (formulár a príloha), nebola KEP-om právnej zástupkyne žalobcov podpísaná príloha obsahujúca odvolanie ale iba samotný formulár. Z výsledku informatívneho overenia podpisov a pečatí v elektronickej správe zo dňa 17.01.2022 (č. l. 321 spisu) odvolací súd zistil, že platným KEP je podpísaný iba dokument formulár č. l. 316.
11. Prostredníctvom oddelenia informatiky odvolací súd zistil, že odvolanie žalobcov k veci vedenej pod sp. z.n 12C/83/2020 bolo zaslané cez portál eŽaloby dňa 17.01.2022 a obsahuje formulár Podanie k existujúcej spisovej značke, ktorý bol podpísaný platným kvalifikovaným elektronickým podpisom (KEP) P. I. (použitý certifikát občianskeho preukazu s čipom) a súbor Rolfesoví-Krajčovičová- odvolanie.pdf, ktorý nie je elektronicky podpísaný.
12. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) .
13. Podľa ust. § 362 ods. 1 CSP, odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. 14. Podľa § 123 ods. 2 CSP podanie vo veci samej je najmä žaloba, vzájomná žaloba, zmena žaloby, späťvzatie žaloby, odpor, odvolanie, dovolanie, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.
15. Podľa § 125 ods. 1 CSP podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
16. Podľa § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
17. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmenteznení ( v znení účinnom do 31.10.2022) tento zákon sa vzťahuje na výkon verejnej moci elektronicky v rozsahu právomocí orgánu verejnej moci podľa osobitných predpisov.
18. Podľa § 23 ods. 1 druhej vety zákona o e-Governmente ( v znení účinnom do 31.10.2022) , osoba, ktorá nie je orgánom verejnej moci, vykoná autorizáciu elektronického podania, a) ak sa podľa zákona podáva v elektronickej podobe a zákon neustanovuje iný spôsob autorizácie alebo ak je podľa osobitného predpisu náležitosťou podania vlastnoručný podpis 1. kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou, 2. použitím na to určenej funkcie informačného systému prístupového miesta a po úspešnej autentifikácii osoby ktorá autorizáciu vykonáva, zodpovedajúcej najmenej úrovni zabezpečenia "pokročilá" podľa osobitného predpisu, ak sa zabezpečí uvedenie tejto osoby ako odosielateľa elektronickej správy, nemennosť obsahu autorizovaného dokumentu do momentu uloženia v elektronickej schránke adresáta, spojenie autorizovaného dokumentu s identifikátorom osoby odosielateľa a zachovanie väzby medzi nimi, ak to osobitný predpis nezakazuje alebo 3. uznaným spôsobom autorizácie, ak to osobitný predpis nezakazuje,
b) kvalifikovaným elektronickým podpisom, ktorého kvalifikovaný certifikát obsahuje minimálny súbor osobných identifikačných údajov reprezentujúcich jedinečným spôsobom fyzickú osobu podľa osobitného predpisu, a ktorý zahrnul do autorizácie aj kvalifikovanú elektronickú časovú pečiatku, ktorá určuje dátum a čas, po ktorom nastala autorizácia, ak je podľa osobitného predpisu náležitosťou podania vlastnoručný podpis, ktorý musí byť úradne osvedčený.
19. Podľa § 24 ods. 5 zákona o e-Governmente obsahovými náležitosťami elektronického formulára pre elektronické podanie sú obsahové náležitosti návrhu na začatie konania, žaloby, žiadosti, sťažnosti, vyjadrenia, stanoviska, ohlásenia alebo iného dokumentu ustanovené osobitnými predpismi, pričom ak je niektorá z obsahových náležitostí podľa osobitných predpisov viazaná na listinnú podobu, považuje sa za splnenú autorizovaním elektronického podania podávajúcim; to platí aj o náležitostiach príloh elektronického podania, ak nejde o prílohy, ktorými sú veci, ktoré nemajú listinnú podobu alebo elektronickú podobu. Obsahom elektronického formulára pre elektronické podanie môže byť aj identifikátor osoby. 20. Odvolací súd zaoberajúc sa náležitosťami odvolania, ktoré podala právna zástupkyňa žalobcov, zistil, že zo v spise založeného odvolania č. l. 316 - 322 pozostávajúce z dvoch dokumentov (formulár a príloha), nebola KEP-om právnej zástupkyne žalobcov podpísaná príloha obsahujúca odvolanie ale iba samotný formulár. Z výsledku informatívneho overenia podpisov a pečatí v elektronickej správe zo dňa 17.01.2022 (č. l. 321 spisu) odvolací súd zistil, že platným KEP je podpísaný iba dokument formulár č. l. 316 spisu.
21. Prostredníctvom oddelenia informatiky odvolací súd zistil, že odvolanie žalobcov k veci vedenej pod sp. z.n 12C/83/2020 bolo zaslané cez portál eŽaloby dňa 17.01.2022 a obsahuje formulár Podanie k existujúcej spisovej značke, ktorý bol podpísaný platným kvalifikovaným elektronickým podpisom (KEP) P. I. (použitý certifikát občianskeho preukazu s čipom) a súbor Rolfesoví-Krajčovičová- odvolanie.pdf, ktorý nie je elektronicky podpísaný.
22. Formulár (č.l. 321 spisu) , ktorý bol podpísaný platným KEP právnej zástupkyne žalobcu neobsahuje žiadne dôvody odvolania. Podľa názoru odvolacieho súdu preto pokiaľ samotné odôvodnenie odvolania – odvolacie dôvody a rovnako tak návrh na rozhodnutie odvolacieho súdu (odvolací návrh) neboli súčasťou samotného elektronicky podaného a s KEP podpísaného podania „všeobecnej agendy“ – odvolania, bolo nevyhnutné, aby samotné odvolanie tvoriace prílohu elektronického formulára obsahujúce odvolacie dôvody a odvolací petit tiež bolo podpísané KEP vyhotoviteľa a osoby podávajúcej odvolanie.
23. Je zrejmé, že samotný text odvolania v prílohe vo formáte PDF pripojenej k formulárovému odvolaniu neobsahuje KEP právnej zástupkyne žalobcov. Vzhľadom na osobitnú úpravu následkov elektronického podania bez KEP v ustanovení § 125 ods. 2 CSP i s prihliadnutím na to, že určité procesné úkony sú koncentrované do uplynutia zákonom určenej lehoty, ide podľa názoru odvolacieho súdu o
neodstrániteľnú vadu odvolania žalobcov, v dôsledku čoho neprichádzal do úvahy postup smerujúci k odstraňovaniu tohto nedostatku. Podpis patrí medzi nevyhnutné náležitosti odvolania a ak sa v prípade elektronicky podaného odvolania vyžaduje KEP osoby ho podávajúcej, potom KEP na odvolaní musí byť ním realizovaný v odvolacej lehote, resp. najneskôr do 10 dní s cieľom zabránenia vzniku zákonného dôsledku jeho absencie (§ 125 ods. 2 CSP), ktorým je, že súd na takéto podanie neprihliada a postupuje tak, ako keby neexistovalo.
24. Z uvedeného vyplýva, že len formulár obsahujúci text podania vo veci samej podpísaný kvalifikovaným elektronickým podpisom je riadnym elektronickým podaním. Pokiaľ elektronický formulár neobsahuje odôvodnenie podania, bude považovaný iba za „sprievodný list“, hoci aj kvalifikovane elektronicky podpísaný. Účel elektronickej komunikácie nachádza svoj obsah v prípade konkrétneho systému práve vo formulári, o ktorom sa predpokladá, že bude primárnym obsahovým prostriedkom elektronickej komunikácie. Inak by aj pole príloh muselo byť povinné. Prílohy sú však iba nepovinnou časťou, preto sa pri nich nepredpokladá (no ani nevylučuje) povinná autorizácia. Jedinou, avšak logickou výnimkou je plnomocenstvo. Inak povedané, v prípade podania vo veci samej má byť elektronicky podpísaný formulár a jeho priamy obsah nosičom informácií, nemá slúžiť ako sprievodný list k podaniu vo veci samej“.
25. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 220/2023-10 zo dňa 26. apríla 2023, ktorý v bodoch 14. a 15. odôvodnenia v obdobnej veci uviedol : V usmernení dostupnom na https://www.justice.gov.sk/sluzby/podavanie- navrhov-a-suvisiacich-pisomnosti-na-sudne-konanie/ je uvedené: „Podania v civilnom procese a v správnom súdnom procese adresované súdu prostredníctvom portálu eŽaloby môžu, ale nemusia byť autorizované podľa osobitného predpisu, teda podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou. Ak elektronické podanie obsahuje návrh vo veci samej (t. j. návrh na začatie konania - žalobu, späťvzatie návrhu, čiastočné späťvzatie návrhu, zmenu návrhu, odvolanie a pod.) alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia a nie je autorizované podľa osobitného predpisu, je potrebné ho dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu. Ak sa podanie dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Ak je elektronické podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia autorizované podľa osobitného predpisu, jeho dodatočné doručenie v listinnej podobe nie je potrebné.“ Napokon aj v časti prílohy je okrem iného uvedené: „V samotnom elektronickom formulári sa prílohy nepridávajú“ bod 14. odôvodnenia. „Z uvedeného vyplýva, že len formulár obsahujúci text podania vo veci samej podpísaný kvalifikovaným elektronickým podpisom je riadnym elektronickým podaním. Pokiaľ elektronický formulár neobsahuje odôvodnenie podania, bude považovaný iba za „sprievodný list“, hoci aj kvalifikovane elektronicky podpísaný. Účel elektronickej komunikácie nachádza svoj obsah v prípade konkrétneho systému práve vo formulári, o ktorom sa predpokladá, že bude primárnym obsahovým prostriedkom elektronickej komunikácie. Inak by aj pole príloh muselo byť povinné. Prílohy sú však iba nepovinnou časťou, preto sa pri nich nepredpokladá (no ani nevylučuje) povinná autorizácia. Jedinou, avšak logickou výnimkou je plnomocenstvo. Inak povedané, v prípade podania vo veci samej má byť elektronicky podpísaný formulár a jeho priamy obsah nosičom informácií, nemá slúžiť ako sprievodný list k podaniu vo veci samej“ ( bod 15. odôvodnenia).
26. Z obsahu spisu vplýva, že príloha elektronického formulára - súbor „Rolfesoví-Krajčovičová- odvolanie.pdf“ podpísaná KEP právnej zástupkyne žalobcov nebola, preto bolo potrebné v zmysle ust. § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej, ktorým odvolanie voči rozsudku súdu nepochybne je, urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu, dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpis v lehote 10 dní súdu. V opačnom prípade súd na takéto podanie neprihliada a ani na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K takémuto dodatočnému doručeniu odvolania v zákonnej lehote nedošlo, preto odvolací súd na toto podanie žalobcov ( t.j. prílohu v „pdf“ formáte neprihliadol).
27. Odvolanie- Podanie k existujúcej spisovej značke, ktoré bolo podpísané platným kvalifikovaným elektronickým podpisom (KEP) P. I. (použitý certifikát občianskeho preukazu s čipom) zaslané cez portál eŽaloby dňa 17.01.2022 (formulár), ktoré neobsahuje žiadne odvolacie dôvody ani odvolací návrh, odvolací súd posúdil ako tzv. blanketové odvolanie nespĺňajúce požiadavky zákona pre riadne odvolanie (§ 363 CSP).
28. Podľa § 373 ods. 1 CSP ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania. Súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov.
29. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
30. Odvolací súd pri právnom posúdení veci vychádza z Uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 1VCdo/2/2023 zo dňa 08.11.2023, ktorý sa zaoberal výkladom ustanovení § 373 ods. 1 a § 365 ods. 3 CSP, pričom v bodoch 31. 32. odôvodnenia uznesenia uviedol :
„Ak teda platí, že súd nevyzýva odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov odvolania, v ktorom odvolacie dôvody absentujú, a zároveň odvolacie dôvody môže odvolateľ dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania, je nutné dospieť k záveru, že odvolanie, v ktorom úplne absentujú akékoľvek odvolacie dôvody, je možné uviesť (doplniť) o tieto chýbajúce dôvody len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. V ustanovení § 373 ods. 1 CSP je vyslovene uvedený zákonný príkaz in fine, podľa ktorého platí, že v prípade absencie odvolacích dôvodov v odvolaní súd odvolateľa na ich doplnenie nevyzýva. Dôvody odvolania tak môže odvolateľ doplniť skutočne len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ohľadne uvedeného Veľký senát na podporu svojej argumentácie a výkladu poukazuje na znenie komentára k CSP (Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol., Civilný sporový poriadok, Komentár, Praha: C. H. Beck, 2016, 1234 s.), podľa ktorého Odstrániteľnými vadami sú obsahové vady odvolania v nadväznosti na § 363 CSP, ktorý vymedzuje náležitosti odvolania.(...) Vady odvolania, s výnimkou odvolacích dôvodov, môže odvolateľ odstrániť až do vydania uznesenia odvolacieho súdu o odmietnutí odvolania. (...) Vzhľadom na princíp neúplnej apelácie a koncentráciu odvolacieho konania (§ 364, § 365 ods. 3 CSP) postupuje súd prvej inštancie podľa osobitných pravidiel vo vzťahu k odvolacím dôvodom, ktoré sú v zmysle § 363 CSP obligatórnou náležitosťou každého odvolania. Odvolacie dôvody zákon taxatívne vymedzuje v § 365 ods. 1 CSP, pričom sa vzťahujú aj na odvolanie, ktoré odvolateľ odôvodňuje podľa § 365 ods. 2 CSP. Na doplnenie odvolacích dôvodov súd prvej inštancie odvolateľa nikdy nevyzýva. To platí aj v prípade, ak odvolanie žiaden odvolací dôvod neobsahuje. Samotné odvolacie dôvody môže pritom odvolateľ meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Pokiaľ odvolanie po uplynutí odvolacej lehoty neobsahuje riadne vymedzený odvolací dôvod a tento nemožno z obsahu odvolania vyvodiť, odvolací súd bez ďalšieho odvolanie odmietne podľa § 386 písm. d) CSP, keďže absencia relevantného odvolacieho dôvodu je vadou odvolania, pre ktorú nemožno v odvolacom konaní pokračovať. Na prípadné oneskorené doplnenie odvolacieho dôvodu pred rozhodnutím o odmietnutí odvolania nemôže odvolací súd prihliadnuť vzhľadom na znenie § 365 ods. 3 CSP. (pozri aj rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 5Obdo/23/2018, ktoré prešlo testom ústavnosti; viď rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 90/2019 o odmietnutí ústavnej sťažnosti ako zjavne neopodstatnenej). Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že dané platí aj v prípade, ak odvolanie žiaden odvolací dôvod neobsahuje. Na doplnenie odvolacích dôvodov súd prvej inštancie v zmysle § 373 ods. 1 CSP odvolateľa nikdy nevyzýva. Ustanovenie § 365 ods. 3 CSP je teda podľa právnej doktríny nutné aplikovať aj na blanketové odvolania - teda odvolania vadné, bez vymedzených odvolacích dôvodov, ktoré je možné dopĺňať o chýbajúce odvolacie dôvody len do uplynutia lehoty na podanie odvolania“. 31.Najvyšší súd SR vo svojom uznesení zo dňa 1VCdo/2/2023 zo dňa 08.11.2023 zároveň v bodoch 38. a 39. sa zaoberal aj povinnosťou odvolacieho súdu pri identifikácii blanketového odvolania po uplynutí lehoty na odvolanie a v tejto súvislosti uviedol : „ Aj v prípade tzv. blanketového odvolania je odvolací súd povinný z úradnej moci rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať v rozsahu, či boli splnené procesné podmienky (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Preto bude zo strany odvolacieho súdu vždy jeho povinnosťou v zmysle uvedeného zákonného imperatívu, zduplikovaného v ust. § 380 ods. 2 CSP aj v prípade tzv. blanketového odvolania skúmať procesné podmienky, tak ako to má toto ustanovenie na mysli, teda aj keď neboli v odvolací dôvodoch uplatnené.“
32. Povinnosť skúmať procesné podmienky vyplýva súdu z ust. § 161 CSP a odvolaciemu súdu aj z ust. § 380 ods. 2 CSP, pričom právna teória (viď komentár k Civilnému sporovému poriadku Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol., Civilný sporový poriadok, Komentár, Praha: C. H. Beck, 2016, 606 s.), rozdeľuje procesné podmienky do štyroch kategórií, a to: 1. procesné podmienky na strane súdu (právomoc a príslušnosť), 2. procesné podmienky na strane strán sporu ( procesná subjektivita, procesná spôsobilosť, povinnosť zastúpenia, spôsobilosť byť zástupcom a plnomocenstvo zástupcu strany), 3. vecné procesné podmienky ( existencia návrhu na začatie konania a splnenie poplatkovej povinnosti) a 4. negatívne procesné podmienky (prekážka rozhodnutej veci a prekážka skôr začatého konania). Povinnosť skúmať procesné podmienky sa nevzťahuje len na (konečné) rozhodovanie o podanej žalobe, ale aj na všetky čiastkové úkony v rámci súdneho konania. 33. Odvolací súd sa zaoberal splnením procesných podmienok a z úradnej moci preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu, či boli splnené vyššie uvedené procesné podmienky v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že v konaní nezistil žiaden nedostatok v procesných podmienkach a tento ani nebol stranami sporu v konaní tvrdený, preto napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 za použitia Čl. 4 ods. 1 CSP potvrdil, bez toho, aby došlo k vecnému prieskumu správnosti výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolacím súdom. 34. K námietke právnej zástupkyne žalobcov uvedenej v Odpovedi na výzvu súdu na preukázanie elektronického podpisu podania odvolania zo dňa 25.04.20236 (č.l. 359 spisu) , že formulár je v časti textu obmedzený na počet znakov 7000, odvolací súd uvádza, že dôvody uvádzané právnou zástupkyňou žalobcov odvolací súd nezohľadnil, pretože právnej zástupkyni žalobcov nič nebránilo, aby KEP podpísala okrem formulára aj súbor Rolfesoví-Krajčovičová-odvolanie.pdf. , ktorý obsahoval odvolacie dôvody aj odvolací petit. 35. K ďalšej námietke právnej zástupkyne žalobcov uvedenej vo vyjadrení zo dňa 19.01.2024 (č.l. 368 spisu ) odvolací súd uvádza, že formulár podpísaný ZEP právnej zástupkyni žalobcov posúdil iba ako sprievodný list, pričom vychádzal z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 220/2023-10 zo dňa 26. apríla 2023 tak, ako je tu uvedené v bode 25. odôvodnenia tohto rozhodnutia. 36. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP a pri posudzovaní nároku na náhradu trov odvolacieho konania vychádza zo zásady úspechu v odvolacom konaní a v odvolacom konaní úspešným žalovaným priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom v celom rozsahu. 37. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).