Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4S/43/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a sudcov Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X/ XX, XXX XX D. E. C., F. G. B. H., právne zastúpený: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka so sídlom Štúrova 20, 040 01 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra vnútra Slovenskej republiky č. SL-OLVS-2023/006026 zo dňa 31.05.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie ministra vnútra Slovenskej republiky č. SL- OLVS-2023/006026 zo dňa 31.05.2023 a rozhodnutie ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SVS- OER1-2022/006981 zo dňa 16.06.2022 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu

o d ô v o d n e n i e :

I.

Stručný priebeh administratívneho konania

1. Žalobca podal dňa 20.01.2021 žiadosť o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia verejnej správy, odbor osobných evidencií a registrov, oddelenie štátneho občianstva a hlásenia pobytu (ďalej „prvostupňový správny orgán“) v rámci konania o žiadosti žalobcu v súlade s o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej „“) vyžiadalo stanovisko Slovenskej informačnej služby, ktoré bolo v danom prípade nesúhlasné (resp. záporné) „z bezpečnostného hľadiska“ (ďalej „stanovisko SIS“). Žalobcu ako účastníka konania zároveň podľa prvostupňového správneho orgánu nebolo možné s podrobnosťami stanoviska SIS oboznámiť a uviesť ich priamo v rozhodnutí, keďže sa jednalo o utajovanú skutočnosť. Z uvedeného dôvodu nebolo stanovisko SIS ani súčasťou administratívneho spisu.

2. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. SVS-OER1-2022/006981 zo dňa 16.06.2022 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“) žiadosť žalobcu zamietol z dôvodu negatívneho stanoviska bezpečnostných orgánov Slovenskej republiky a pre možné bezpečnostné riziko, následkom čoho nebol dôvod na udelenie štátneho občianstva podľa .

3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol minister vnútra Slovenskej republiky (ďalej „druhostupňový správny orgán“, „minister“, správne orgány v rámci administratívneho konania súhrnne „žalovaný“) rozhodnutím č. SL-OLVS-2023/06026 zo dňa 31.05.2023 (ďalej „napadnuté rozhodnutie“). Minister na základe návrhu osobitnej komisie zmenil

prvostupňové rozhodnutie vo výrokovej časti tak, že žiadosť žalobcu zamietol z dôvodu nesplnenia podmienky na udelenie štátneho občianstva podľa tým, že predstavuje hrozbu pre verejný poriadok alebo bezpečnosť Slovenskej republiky. K zmene prvostupňového rozhodnutia došlo z dôvodu potreby aplikácie , ktoré s účinnosťou od 01.04.2022, a teda bolo v účinnosti už v čase vydania prvostupňového rozhodnutia. K samotnému rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti žalobcu o udelenie štátneho občianstva minister poukázal na , v zmysle ktorého prvostupňový správny orgán pri svojom rozhodovaní vychádzal z negatívneho stanoviska SIS. Ďalej poukázal na teoretické východiská týkajúce sa nakladania s utajovanými skutočnosťami ako aj na charakter práva žiadateľa na oboznámenie sa s podkladmi pre vydanie rozhodnutia, ktoré v prípade sledovania legitímneho cieľa, akým je v danom prípade ochrana utajovaných skutočností, môže podliehať určitým obmedzeniam a nejedná sa tak o právo absolútne. Vo vzťahu k predmetu administratívneho konania správny orgán uviedol, že rozhodnutie o udelení štátneho občianstva nie je právne nárokovateľné. Prvostupňový správny orgán podľa názoru ministra vykonal podrobné skúmanie splnenia podmienok podľa a , pričom prvostupňové rozhodnutie uprednostňujúce verejný záujem pred individuálnym záujmom fyzickej osoby považoval za opodstatnené a legitímne.

II.

Správna žaloba (žalobné body)

4. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 31.07.2023 domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého ako aj jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia a jeho zrušenia podľa v znení neskorších prepisov (ďalej „“). Žalobou napadnuté rozhodnutia správnych orgánov považoval žalobca za nezákonné z dôvodu, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánmi verejnej správy. Aj keď žalobca nespochybňuje závery správnych orgánov o neexistencii právneho nároku žiadateľa o udelenie štátneho občianstva, v dotknutom administratívnom konaní však nedostal relevantnú odpoveď na to, ktorú z podmienok uvedených v nespĺňa. Aj s poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 23.11.2016 a sp. zn. zo dňa 31.05.2017 žalobca uvádzal, že neexistencia právneho nároku na udelenie štátneho občianstva nie je v administratívnom konaní dôvodom na to, aby žiadateľ nedostal ani len základné vysvetlenie toho, v čom má spočívať jeho hrozba pre verejný poriadok alebo bezpečnosť Slovenskej republiky. Žalobca ďalej poukázal na nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej „ústavný súd“) sp. zn. zo dňa 12.12.2018 a zo dňa 15.03.2023, ktorých závery sú aplikovateľné, aj napriek rozdielnemu typu posudzovaného administratívneho konania, vo vzťahu k oboznamovaniu so skutočnosťami nevyhnutnými pre garanciu spravodlivého administratívneho (a prípadne aj súdneho) procesu aplikovateľné aj na prejednávaný prípad. Postup správnych orgánov, ktoré založili svoje rozhodnutia výlučne na stanovisku SIS bez možnosti žalobcu ako žiadateľa sa s dôvodmi nesúhlasu oboznámiť a relevantným spôsobom na ne reagovať, považoval žalobca za nezákonný, resp. rozporný s Ústavného (ďalej „“).

III.

Vyjadrenie žalovaného

5. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 08.01.2024 navrhol podanú správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, správne orgány nemali pochybnosť o bezpečnostnom riziku, na ktoré poukázalo stanovisko SIS a zamietnutím žiadosti došlo k zabezpečeniu ochrany bezpečnostných záujmov štátu. Zároveň uviedol, že v spojitosti s ochranou utajovaných skutočností bol zvolený jediný možný postup. Do pozornosti dal rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 28.11.2012, primárne v časti popisujúcej postup správneho orgánu pri posudzovaní žiadosti o udelenie štátneho občianstva. Tak ako v prvostupňovom a aj nemu nasledujúcom napadnutom rozhodnutí, aj v rámci vyjadrenia k správnej žalobe poukázal žalovaný na neexistenciu právneho nároku žiadateľa na udelenie štátneho občianstva a pokiaľ je počas administratívneho konania zistené bezpečnostné riziko, nie je záujmom štátu takejto rizikovej osobe štátne občianstvo udeliť.

IV.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom

6. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako vecne a miestne príslušný správny súd (, ) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie vrátane postupu správnych orgánov v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak ako vyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, keď je konanie správnych orgánov, ktoré sa následne odzrkadlilo aj vo vydaných rozhodnutiach, zaťažené vadou podľa . Na základe dodatku č. 4/2024 k rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 účinného od 21.05.2024, senát 4S koná a rozhoduje v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku

7. O žalobe rozhodol správny súd bez nariadenia pojednávania rozsudkom podľa , keďže žalobca ani žalovaný netrvali na nariadení pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený najmenej päť dní vopred na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 11.06.2025 ( ).

8. Podľa , štátne občianstvo Slovenskej republiky možno udeliť žiadateľovi, ktorý nie je štátnym občanom Slovenskej republiky a nepredstavuje hrozbu pre verejný poriadok alebo bezpečnosť Slovenskej republiky.

9. Podľa , ministerstvo v konaní o žiadosti o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky požiada o stanovisko osobitný útvar Policajného zboru, a ak je to potrebné, aj Slovenskú informačnú službu a iné dotknuté štátne orgány. Ministerstvo v konaní o žiadosti o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky prihliada na verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, ako aj na stanoviská Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby a iných dotknutých štátnych orgánov. Ak ide o žiadateľa podľa , ministerstvo si vyžiada vyjadrenie dotknutého štátneho orgánu. Dotknutý štátny orgán vo vyjadrení uvedie dôvody, ktoré opodstatňujú udelenie výnimky zo splnenia podmienok podľa a h).

10. Podľa zákon o správnom konaní v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej „“), správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

11. Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

12. Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

13. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

14. Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.

15. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

16. Predmetom súdneho prieskumu bol postup správnych orgánov a následne vydané prvostupňové a naň nadväzujúce napadnuté rozhodnutie, ktorými došlo k zamietnutiu žiadosti žalobcu ako žiadateľa o udelenie štátneho občianstva z dôvodu podľa s odôvodnením, že predstavuje hrozbu pre verejný poriadok alebo bezpečnosť Slovenskej republiky.

17. Hneď úvodom správny súd uvádza, že hoci je úvaha vo veci konajúcich správnych orgánov o neexistencii právneho nároku žiadateľa na udelenie štátneho občianstva, s ktorou sa stotožnil aj žalovaný, správna, bez ďalšieho nemôže slúžiť ako univerzálne odôvodnenie rozhodnutia o podanej žiadosti. Správne orgány sú totiž v rámci konania o udelenie štátneho občianstva, bez ohľadu na vyššie popísanú „voľnosť“ pri meritórnom rozhodovaní o podanej žiadosti, povinné procesne postupovať v zmysle relevantných ustanovení , ako aj v zmysle ustanovení správneho poriadku ( a contrario).

18. Ústavné právo na spravodlivý proces nachádza svoje reálne kontúry v zákonnej úprave konkrétnych zásad správneho konania, ako aj v konkrétnych procesných právach účastníkov správnych konaní, ktoré sú okrem iného premietnuté do práva účastníka konania navrhovať v konaní dôkazy a ich doplnenie, či do práva účastníka konania pred vydaním rozhodnutia vo veci oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia za účelom využitia možnosti vyjadriť sa k ich obsahu a k spôsobu ich zistenia, prípadne za účelom využitia možnosti navrhnúť doplnenie podkladov potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci. Právo účastníka konania na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia korešponduje s povinnosťou konajúceho správneho orgánu v rámci príslušného administratívneho konania umožniť účastníkovi konania toto právo fakticky a účinne realizovať, čomu zodpovedá imperatív určujúci túto povinnosť priamo správnemu orgánu v ustanovení správneho poriadku. Preto i v správnych konaniach o žiadostiach podľa žiadateľov, ktorí a priori bez splnenia zákonom stanovených podmienok nemajú právny nárok na vyhovenie žiadosti o udelenie štátneho občianstva, je nevyhnutné pri skúmaní existencie podmienok dodržať procesné zásady v rámci príslušného administratívneho konania a vytvoriť možnosti na uplatňovanie procesných práv dotknutého účastníka konania. Zákonnosť takého postupu, výsledkom ktorého má byť zákonné rozhodnutie vo veci samej, determinuje aj zákonná aplikácia súvisiacich právnych predpisov vzťahujúcich sa na predmetný prípad spôsobom, ktorý bez dôvodov osobitného zreteľa absolútne nevylúči účinné uplatňovanie procesných práv účastníka konania garantovaných právom na spravodlivé konanie.

19. Správny súd v danom prípade vyhodnotil ako relevantne vznesenú a zároveň ako dôvodnú argumentáciu žalobcu týkajúcu sa porušenia jeho procesných práv v rámci administratívneho konania tým, že ako účastník konania nemal možnosť oboznámiť sa s podkladom rozhodnutia správnych orgánov a prípadne sa k nemu vyjadriť ( a správneho poriadku), čím došlo k porušeniu práva účastníka konania na spravodlivý proces ( SR).

20. Správny súd v súvislosti s garantovaným právom na spravodlivý proces v konaní pred súdom alebo v administratívnom konaní pred iným orgánom verejnej moci ( SR) poukazuje na závery vyplývajúce z nálezu ústavného súdu sp. zn. zo dňa 12.12.2018 vo vzťahu k podkladom rozhodnutí vo veciach cudzincov, ktoré svojím charakterom spadajú pod režim ochrany utajovaných skutočností podľa , ako je tomu aj v prípade stanoviska SIS v prejednávanom prípade. Ústavný súd v danej súvislosti uviedol, že „základné právo na súdnu ochranu v správnom súdnictve predpokladá nielen formálne umožnenie prístupu uplatnením napadnutej právnej úpravy dotknutých osôb k súdu, resp. súdnej ochrane, ale tiež taký prístup, ktorý im umožní účinnú (efektívnu) ochranu ich individuálnych záujmov. Efektívnosť ochrany individuálnych záujmov závisí od mnohých faktorov, predovšetkým však od práva dotknutej osoby brániť svoje záujmy za najlepších možných podmienok, čo v kontexte napadnutej právnej úpravy znamená, že dotknutá osoba má možnosť vyžadovať od príslušného orgánu (policajného útvaru, resp. ministerstva) sprístupnenie aspoň podstaty dôvodov týkajúcich verejnej bezpečnosti, ktoré tvoria základ jeho rozhodnutia podľa napadnutej právnej úpravy a tak so znalosťou veci posúdiť, či je pre ňu užitočné obrátiť sa s príslušným návrhom na súd. Iba tak sa z hľadiska dotknutej osoby môže vylúčiť svojvôľa alebo iný ústavne neudržateľný postup príslušného orgánu (policajného útvaru, resp. ministerstva) pri napĺňaní účelu napadnutej právnej úpravy vo vzťahu k dotknutej osobe. Z toho vyplýva, že príslušný orgán (policajný útvar, resp. ministerstvo) musí mať zákonom uloženú povinnosť oznámiť dotknutej osobe aspoň podstatu dôvodov týkajúcich sa verejnej bezpečnosti, ktoré tvoria základ rozhodnutia podľa napadnutej právnej úpravy, ak už z dôvodu ochrany verejnej bezpečnosti nemôže dotknutej osobe oznámiť presné a úplné dôvody tvoriace základ

rozhodnutí podľa napadnutej právnej úpravy.“ Z uvádzaného nálezu ústavného súdu ďalej vyvstáva, ako následok absencie vedomosti účastníka konania o podstate dôvodov týkajúcich sa verejnej bezpečnosti tvoriacich základ administratívnych rozhodnutí, nemožnosť efektívneho súdneho prieskumu dotknutých administratívnych rozhodnutí z hľadiska ochrany práv a právom chránených záujmov účastníka konania, následkom čoho prípadný súdny prieskum nemôže byť ani dostatočnou zárukou proti prípadnej svojvôli kompetentného štátneho orgánu a nemôže ani reálne napĺňať základné právo dotknutej osoby na súdnu ochranu podľa a 2 SR, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru (bližšie najmä odsek 124. nálezu).

21. Problematike utajovaných skutočností ako podkladu pre rozhodovanie správnych orgánov sa venoval ústavný súd aj v náleze zo dňa 15.03.2023, kde uviedol: „67. Ako už bolo uvedené, legitímnym účelom nesprístupnenia dôvodov, pre ktoré Slovenská informačná služba, resp. Vojenské spravodajstvo vydávajú stanovisko podľa § 19a ods. 10 zákona o azyle, je ochrana utajovaných skutočností smerujúca k zvýšeniu bezpečnosti Slovenskej republiky. Nesprístupnenie dôkazu protistrane však vždy ohrozuje právo na spravodlivý súdny proces. V konaniach, ktorých súčasťou sú aj utajované skutočnosti, je preto nevyhnutné nájsť rovnováhu medzi dvoma legitímnymi, avšak navzájom protichodnými záujmami – záujmom na zabezpečenie spravodlivého procesu pre toho, ktorého bezpečnostná spôsobilosť je skúmaná, a záujmom na utajenie informácií potrebných na ochranu verejného záujmu. Ústavný súd už v minulosti vyslovil, že rovnováha verejného a súkromného záujmu je dôležitým kritériom pre určovanie primeranosti obmedzenia každého základného práva alebo slobody (). Zákonodarca preto musí hľadať takú právnu úpravu, ktorá dosiahne správnu proporciu medzi ústavnými hodnotami, a to základnými právami a slobodami fyzických osôb a efektívnym dosahovaním účelu špecifického zákona, ktorý reprezentuje verejný záujem. 68.V tomto prípade sú účelom ochrany bezpečnostné záujmy Slovenskej republiky, ktoré majú tak materiálny, ako aj procesný charakter. Preto je legitímne a vo verejnom záujme chrániť utajované skutočnosti, ktorých odtajnený alebo inak uverejnený obsah by mohol ohroziť životné záujmy nielen nášho štátu, iných štátov, ale aj tretích osôb, ktoré sú mimo procesu takého utajovania. Na druhej strane sa však musí zabrániť neprimerane voľnej, ba až svojvoľnej úprave ochrany utajovaných skutočností vo vzťahu k posudzovaným žiadateľom o doplnkovú ochranu. Vyvažovanie limitov ochrany základných práv a slobôd preverovaného žiadateľa a verejného záujmu spočívajúceho v bezpečnostných, a teda existenčných záujmoch štátu, ktoré majú nielen interný, ale aj externý, zahraničný rozmer, si vyžaduje taký prístup, ktorý poskytne minimálny štandard ochrany základných práv a slobôd. Možno akceptovať názor, že tento štandard nemusí vyjadrovať rovnakú kvalitu ochrany, ako je to v iných prípadoch, ktoré nesúvisia s účelom takého zákona, akým je zákon o ochrane utajovaných skutočností, avšak nemožno akceptovať stav, ak v zákone niet žiadnej opory pre reálne uplatnenie ochrany základných práv a slobôd preverovaných osôb (mutatis mutandis ). ... 72. Právo na kontradiktórne konanie teda nie je absolútne a jeho rozsah sa môže meniť v závislosti od osobitností konkrétneho prípadu. Jeho dôležitosť je však znásobená predovšetkým v situáciách, keď je dôkaz, ku ktorému sa účastník konania nemôže vyjadriť, rozhodujúci pre celé konanie. Ak sa teda žiadateľ o doplnkovú ochranu nedozvie žiadne dôvody, pre ktoré spravodajské služby vydali stanovisko obsahujúce nesúhlas s poskytnutím doplnkovej ochrany, nemožno hovoriť len o nedodržaní absolútnej kontradiktórnosti konania, tak ako to v stanovisku tvrdí vláda. Nesprístupnením vykonávaného dôkazu en bloc pri každom negatívnom stanovisku podľa § 19a ods. 10 zákona o azyle sa žiadateľovi odopiera možnosť vyjadrenia sa k často rozhodnému dôkazu azylového konania.“

22. V prejednávanom prípade správne orgány pri rozhodovaní o podanej žiadosti žalobcu o udelenie štátneho občianstva vychádzali zo záporného stanoviska SIS, o ktorého existencii svedčí záznam zo dňa 01.12.2021 obsiahnutý v žalovaným predloženom administratívnom spise. S dôvodmi záporného stanoviska nebol žalobca ako účastník administratívneho konania oboznámený, nemal možnosť na tento podklad rozhodnutia procesným spôsobom reagovať a dôvody záporného stanoviska správne orgány neuviedli ani v odôvodnení prvostupňového či napadnutého rozhodnutia. Minister ako druhostupňový (rozkladový) správny orgán v rámci zmeny výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia konštatoval, že žalobca predstavuje „hrozbu pre verejný poriadok alebo bezpečnosť Slovenskej republiky“, ktoré konštatovanie ďalej v časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žiadnym bližším spôsobom, okrem existencie záporného stanoviska SIS, neodôvodnil.

23. Vo vedenom administratívnom konaní bolo nevyhnutné, vzhľadom na vyššie uvádzané závery vyplývajúce z nálezov ústavného súdu, zo strany konajúcich správnych orgánov prihliadať nielen na charakter skutočností obsiahnutých v dotknutom stanovisku SIS (utajované skutočnosti, na ktoré sa vzťahuje úprava o ochrane utajovaných skutočností), ale zároveň aj na procesné práva účastníka konania vyplývajúce z relevantných ustanovení správneho poriadku, keďže dotknuté stanovisko bolo kardinálnym podkladom zisteným v konaní, na ktorom správne orgány založili svoje rozhodnutie vo veci. Povinnosťou správnych orgánov tak bolo poskytnúť žalobcovi aspoň podstatu dôvodov zakladajúcich záver o existencii hrozby pre verejný poriadok alebo bezpečnosť štátu s následkom zamietnutia podanej žiadosti o udelenie štátneho občianstva tak, aby mal účastník administratívneho konania možnosť účinne sa v konaní brániť. Tak ako vyplýva zo záverov ústavného súdu obsiahnutých v nálezoch, na ktoré správny súd poukázal v odsekoch vyššie, vzhľadom na charakter skutočností obsiahnutých v dotknutom stanovisku SIS správne orgány nemusia (a v rámci zákonnej limitácie ani nemôžu) oboznamovať účastníka administratívneho konania so spôsobom ich získania či s jeho plnohodnotným obsahom alebo doslovným znením, avšak správny orgán by mal „vyextrahovať“ primeraný obsah stanoviska prístupný účastníkovi administratívneho konania v takej miere, aby boli chránené zdroje informácií ako aj utajované skutočnosti, ale zároveň mal účastník konania možnosť reagovať aspoň na podstatu dôvodov, ktoré z daného podkladu administratívneho rozhodnutia vyplývajú.

24. Pokiaľ správne orgány v rámci administratívneho konania vyššie popísaným spôsobom nepostupovali, zaťažili svoje konanie vadou podstatného porušenia procesných ustanovení, majúcou za následok vydanie nezákonného prvostupňového ako aj napadnutého rozhodnutia. Žalobca v priebehu administratívneho konania nemal možnosť oboznámiť sa s podstatou dôvodov záporného stanoviska SIS ako kardinálneho podkladu pre rozhodovanie správnych orgánov vo veci a prípadne sa k danému podkladu vyjadriť, čím došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivé konanie pred orgánom verejnej moci, ktorý stav zakladá dôvodnosť žalobných námietok žalobcu vo vzťahu k tvrdenej vade podľa .

25. Len na doplnenie správny súd odkazuje na rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. zo dňa 12.12.2024, v rámci ktorého tunajší súd v obdobnej právnej veci dospel (okrem iného) k totožnému záveru o porušení procesných ustanovení upravujúcich práva účastníka konania, zakladajúcom existenciu vady rozhodnutí správnych orgánov podľa .

26. Vzhľadom na uvedené správny súd napadnuté ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie podľa v spojení s zrušil a zároveň vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie podľa ods. 4 predmetného zákonného ustanovenia.

27. Úlohou správneho orgánu po zrušení napadnutého a prvostupňového rozhodnutia a zároveň po vrátení veci do štádia administratívneho konania, viazaného právnym názorom vysloveným správnym súdom v tomto zrušujúcom rozsudku ( ), bude opätovne konať a rozhodnúť vo veci žiadosti žalobcu o udelenie štátneho občianstva, pričom bude nevyhnutné, aby správny orgán dodržal všetky procesné práva účastníka konania determinujúce spravodlivé konanie - najmä právo účastníka konania byť oboznámený s podkladom rozhodnutia (hoci v obmedzenej miere tak, ako to vyplýva z relevantnej rozhodovacej činnosti ústavného súdu uvádzanej vyššie a zároveň pri aplikácii právnej úpravy týkajúcej sa utajovaných skutočností) a právo sa k zabezpečeným podkladom vyjadriť. Zároveň je nevyhnutné, aby správny orgán rozhodnutie vo veci riadnym spôsobom odôvodnil.

28. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu podľa . O výške trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa .

29. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia ( ).

Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) ( ).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté ( ).

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa Centrum právnej pomoci (