Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sžo/48/2011

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa

Hargaša a členiek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Zdenky Reisenauerovej v právnej

veci žalobcu: W. E.. S., dátum narodenia X., bytom S., právne zastúpený Mgr. T. K.,

advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie P. X., B., proti žalovanému: Ministerstvo

vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, v konaní o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: SLV-OLVS-36/2010 z 22. októbra 2010, o odvolaní

žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -32 z 8. júna

2011, jednohlasne takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -32 z 8. júna 2011 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako „krajský súd“ alebo

„súd prvého stupňa“) zamietol s poukazom na ustanovenie § 250j ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len ako „OSP“) žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania

v záhlaví uvedeného rozhodnutia, ktorým žalovaný podľa § 7, § 8 ods. 1 a § 8a ods. 1 zákona

č. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov

(ďalej len ako „“ alebo „zákon o štátnom občianstve“),

a a o správnom konaní (správny poriadok) v znení

neskorších predpisov (ďalej len ako „správny poriadok“) na základe návrhu osobitnej komisie

zamietol rozklad žalobcu proti rozhodnutiu ministra vnútra Slovenskej republiky,

č. SVS-233002-2009/00058 zo 14. júna 2010 (ďalej aj ako „prvostupňové správne

rozhodnutie“), ktorým bola zamietnutá jeho žiadosť o udelenie štátneho občianstva

Slovenskej republiky a zároveň prvostupňové správne rozhodnutie potvrdil. O trovách

konania rozhodol podľa tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi právo

na ich náhradu nepriznal.

Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, odvolávajúc sa na ustanovenia § 7

ods. 1 a 2 písm. b), § 8a ods. 3 zákona o štátnom občianstve konštatoval, že je zrejmé, že

na udelenie štátneho občianstva SR nemá žiadateľ právny nárok, a to ani v prípade splnenia

zákonom ustanovených podmienok dodajúc, že nakoľko štátne občianstvo nemožno odoberať,

pričom ide o trvalý zväzok medzi občanom a štátom, je potrebné aj pri jeho udeľovaní

postupovať zvlášť dôkladne. Stotožniac sa s názorom žalovaného, že pri posudzovaní žiadosti

o udelenie štátneho občianstva je dôležitou skutočnosťou aj zabezpečenie ochrany záujmov

SR, práv a slobôd občanov a z toho vyplývajúce stanovisko bezpečnostných orgánov SR

poukázal na to, že je na správnej úvahe žalovaného, či po posúdení všetkých podmienok

a okolností štátne občianstvo udelí alebo nie. Ďalej poukázal na to, že v danom prípade

žalovaný vychádzal aj z nesúhlasného stanoviska SIS, podľa ktorého by udelenie štátneho

občianstva žalobcovi nebolo v súlade so záujmami štátu a jeho občanov. Nesúhlasil

s tvrdením žalobcu, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci a že by žalovaný len mechanicky potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie a poukázal

na to, že správny orgán bol povinný vziať do úvahy všetky stanoviská a teda aj nesúhlasné

stanovisko SIS, ktoré však nie je súčasťou spisu žalobcu, nakoľko sa jedná o utajovanú

skutočnosť podľa o ochrane utajovaných skutočností dodajúc

zároveň, že dôvody nesúhlasu nie sú známe ani žalovanému a napriek tomu bol povinný

z tohto nesúhlasného stanoviska SIS vychádzať. Majúc za to, že žalovaný sa riadne zaoberal

podaným rozkladom, keď navyše ešte raz požiadal SIS o posúdenie žiadosti žalobcu (pričom

jej stanovisko bolo opäť záporné) skonštatoval, že aj samotné napadnuté rozhodnutie

je presvedčivo a zrozumiteľne odôvodnené tak, že žalobcovi musí byť zrejmý dôvod

nevyhovenia jeho žiadosti o udelenie štátneho občianstva, na udelenie ktorého nemá právny

nárok. Zdôraznil, že správne orgány ani súd nespochybňujú vedenie usporiadaného

a bezúhonného života žalobcom, čoho dôkazom má byť neexistencia záznamov v registri

trestov v Holandsku, kde žalobca pracuje, aj na území Slovenskej republiky, avšak ani táto

skutočnosť a ani osvedčenie o bezúhonnosti žalobcu vydané Ministerstvom spravodlivosti

Holandska nemôže nahradiť nesúhlasné stanovisko SIS, na základe ktorého by udelenie

štátneho občianstva žalobcovi nebolo v súlade so záujmami štátu a jeho občanov. Záverom

považoval za potrebné uviesť, že dôležitou skutočnosťou pri posudzovaní žiadosti o udelenie

štátneho občianstva Slovenskej republiky je najmä zabezpečenie ochrany záujmov tejto

republiky, práv a slobôd jej občanov a keď sa počas konania o takejto žiadosti zistí akékoľvek

bezpečnostné riziko, nie je možné takejto „rizikovej“ osobe štátne občianstvo udeliť.

Vzhľadom na uvedené, po preskúmaní veci, dospel k záveru, že správne orgány vo veci

dostatočne zistili skutkový stav, tento i po právnej stránke správne posúdili a svoje

rozhodnutia aj náležite odôvodnili, majúc za to, že námietky žalobcu neodôvodňujú zrušenie

napadnutého rozhodnutia žalovaného, a preto žalobu podľa zamietol.

Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie domáhajúc

sa zmeny napadnutého rozsudku v podobe vyhovenia jeho návrhu (správne sa mal domáhať

zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného), pričom dôvody odvolania vzhliadol v § 205

ods. 2 písm. d) a f) . Odvolávajúc sa na zásadu materiálnej pravdy uviedol, že táto má dve

stránky, a to úplnosť a presnosť zistení, pričom úplnosť znamená povinnosť správneho orgánu

zistiť všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či budú v prospech alebo

v neprospech účastníka a presnosť znamená, že zistený stav musí zodpovedať skutočnosti

a dodal, že rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie, vzhľadom na rôznorodosť

možných situácií, správny poriadok určuje demonštratívnym spôsobom (§ 32 ods. 1

správneho poriadku). Žalobca tvrdiac, že nie je v žiadnom prípade osobou, ktorá ak by získala

štátne občianstvo SR by ohrozila zabezpečenie ochrany záujmov SR, práv a slobôd občanov

uviedol, že musí mať príležitosť, aby sa obhájil a preukázal, že nie je osobou, ku ktorej by SIS

mohla mať negatívne informácie dodajúc, že ak by sa tak nestalo, jeho práva, ktoré by mali

byť chránené zákonom, zostanú nepovšimnuté, dokonca aj pošliapané. Uviedol ďalej, že si je

vedomý, že na udelenie štátneho občianstva nemá právny nárok a pokiaľ by dostal

rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelení občianstva bez uvedenia tak závažného dôvodu

alebo bez dôvodu, tak by bol povedal, že takéto rozhodnutie je správne, lebo na občianstvo

nemá právny nárok, avšak táto situácia je veľmi odlišná, nakoľko je tu zdvihnutý prst, ktorý

naň ukazuje ako na osobu rizikovú, ako sa uvádza v samotnom rozhodnutí súdu. Žalobca mal

za to, že pri tvorbe rozhodnutia správneho orgánu a napadnutého rozhodnutia ako keby sa

zabudlo, že predmetom tohto konania je nielen udelenie štátneho občianstva, ale je tu človek

ako ľudská bytosť, ktorá má svoju česť a svoju dôstojnosť a takýmito rozhodnutiami

je zasiahnuté do jej hĺbky, bez možnosti nijakej obrany. Dodal, že ako uviedol vo svojej

žiadosti o udelenie štátneho občianstva, je ženatý s občianskou Slovenskej republiky

a má s ňou deti, teda na Slovensku si vytvoril životné puto, rodina jeho manželky sa stala jeho

rodinou a jej priatelia sa stali jeho priateľmi a navyše sám vytvoril a pestoval ďalšie

priateľstvá, pričom celý okruh týchto osôb vie o tom, že podal žiadosť o udelenie občianstva

Slovenskej republiky a teraz sú všetci zhrození napadnutými rozhodnutiami, lebo vedia o tom,

že nie je rizikovou osobou.

Z vyššie uvedených dôvodov sa žalobca domnieval, že musí mať príležitosť obhájiť

a očistiť svoju osobu tak, aby jeho česť a dôstojnosť boli zachované a neporušené, pričom

túto príležitosť mu môžu poskytnúť iba nezávislé súdy Slovenskej republiky svojím správnym

rozhodnutím, aby vraj tajná informácia bola odtajnená a aby pravda vyšla na povrch a dodal,

že až potom môžeme hovoriť o tom, že rozhodnutia správneho orgánu boli správne a v súlade

so zákonom a až vtedy sa bude dať konštatovať, že zistený stav zodpovedá skutočnosti.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol odvolaciemu súdu

napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“) ako súd odvolací

( ) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,

v rozsahu a v medziach podaného odvolania ( veta prvá a ),

odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , keď

deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli

a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1

a 3 v spojení s veta prvá a ), a dospel k záveru, že

odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú,

menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj

rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté

(, ).

Predmetom súdneho prieskumu v danom konaní je rozhodnutie číslo: SLV-OLVS-

36/2010 z 22. októbra 2010, ktorým žalovaný na základe návrhu osobitnej komisie zamietol

rozklad, ktorý podal W. E.. S., nar. X., štátny občan Egyptskej arabskej republiky s trvalým

pobytom na území Slovenskej republiky na adrese: S., vystupujúci v tomto konaní ako

žalobca a zároveň potvrdil rozhodnutie ministra vnútra Slovenskej republiky č. SVS-233002-

2009/00058 zo 14. júna 2010, ktorým bola zamietnutá jeho žiadosť o udelenie štátneho

občianstva Slovenskej republiky. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že

dôvodom zamietnutia rozkladu žalobcu a potvrdenia prvostupňového správneho rozhodnutia

bolo negatívne stanovisko Slovenskej informačnej služby, ktoré však z dôvodu, že sa jedná

o utajovanú skutočnosť so stupňom utajenia „vyhradené“ v zmysle

o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len ako „“) nie je súčasťou

administratívneho spisu.

Z pripojeného administratívneho spisu žalovaného najvyšší súd zistil, že dňa

13. marca 2010 podal žalobca prostredníctvom Obvodného úradu v Bratislave žiadosť

o udelenie štátneho občianstva SR, a to na základe výnimky ustanovenej v § 7 ods. 2 písm. b)

za účelom zlúčenia rodiny, keďže nespĺňal zákonnú podmienku dĺžky

pobytu na území SR pred podaním žiadosti podľa § 7 ods. 1 písm. a) citovaného zákona.

V predmetnej veci žalobca tak v opravných prostriedkoch, ktorými sa bránil proti

rozhodnutiam správnych orgánov (rozklad, žaloba), ako aj v odvolaní proti rozsudku súdu

prvého stupňa namieta skutočnosť, že správne rozhodnutia sú nepreskúmateľné, nakoľko

neobsahujú konkrétne fakty, ktoré odôvodňujú ohrozenie bezpečnosti Slovenskej republiky

jeho osobou tvrdiac, že „nikdy nekonal proti záujmom Slovenskej republiky, neohrozil jej

bezpečnosť, nemá žiadne problémy so zákonom a nedopustil sa žiadneho protiprávneho

konania“.

Podľa § 7 ods. 1 zákona o štátnom občianstve štátne občianstvo Slovenskej republiky

možno udeliť žiadateľovi, ktorý nie je štátnym občanom Slovenskej republiky a

a) má nepretržitý trvalý pobyt 4) na území Slovenskej republiky aspoň osem rokov

bezprostredne predchádzajúcich podaniu žiadosti o udelenie štátneho občianstva

Slovenskej republiky,

b) je bezúhonný; za bezúhonného sa na účely tohto zákona nepovažuje ten,

1. kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin a od zahladenia odsúdenia

neuplynulo päť rokov,

2. koho trestné stíhanie za úmyselný trestný čin bolo právoplatne podmienečne

zastavené a od uplynutia skúšobnej doby neuplynulo päť rokov,

3. koho trestné stíhanie za úmyselný trestný čin bolo zastavené rozhodnutím súdu

o schválení zmieru alebo rozhodnutím prokurátora o schválení zmieru

a od právoplatnosti tohto rozhodnutia neuplynulo päť rokov.

c) ktorému nebol súdom uložený trest vyhostenia, 5)

d) proti ktorému nie je vedené trestné stíhanie, 6)

e) proti ktorému nie je vedené vydávacie konanie 7) ani konanie o vykonaní

európskeho zatýkacieho rozkazu, 8)

f) proti ktorému nie je vedené konanie o administratívnom vyhostení, 9)

g) proti ktorému nie je vedené konanie o odňatie azylu 10) a

h) preukázal ovládanie slovenského jazyka slovom aj písmom a všeobecných znalostí

o Slovenskej republike (ďalej len "ovládanie slovenského jazyka") podľa § 8 ods. 5

až 8; to neplatí pre žiadateľa podľa § 7 ods. 2 písm. b) a i), odsekov 4 až 6

a pre žiadateľa, ktorý v čase podania žiadosti nedovŕšil 14 rokov,

i) plní si povinnosti vyplývajúce z ustanovení právnych predpisov upravujúcich pobyt

cudzincov na území Slovenskej republiky, verejné zdravotné poistenie, sociálne

poistenie, starobné dôchodkové sporenie, dane, odvody, poplatky, zamestnávanie

cudzincov a ďalšie povinnosti vyplývajúce pre cudzincov z právneho poriadku

Slovenskej republiky.

Podľa § 7 ods. 2 písm. b) zákona o štátnom občianstve žiadateľovi, ktorý má na území

Slovenskej republiky povolený pobyt, možno udeliť štátne občianstvo Slovenskej republiky

bez splnenia podmienky uvedenej v odseku 1 písm. a), ak tento zákon neustanovuje inak, ak

ide o osobu, ktorá sa významne zaslúžila o prínos pre Slovenskú republiku v oblasti

ekonomickej, vedeckej, technickej, kultúrnej, sociálnej alebo športovej alebo je to z iného

dôvodu v záujme Slovenskej republiky.

Podľa § 8a ods. 3 zákona o štátnom občianstve ministerstvo v konaní o žiadosti

o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky požiada o stanovisko osobitný útvar

Policajného zboru, a ak je to potrebné, aj Slovenskú informačnú službu a iné dotknuté štátne

orgány. Ministerstvo v konaní o žiadosti o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky

prihliada na verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, ako aj na stanoviská

Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby a iných dotknutých štátnych orgánov.

Ak ide o žiadateľa podľa § 7 ods. 2 písm. b), ministerstvo si vyžiada vyjadrenie dotknutého

štátneho orgánu. Dotknutý štátny orgán vo vyjadrení uvedie dôvody, ktoré opodstatňujú

udelenie výnimky zo splnenia podmienok podľa § 7 ods. 1 písm. a) a h).

Podľa nadobúdanie a stratu štátneho

občianstva Slovenskej republiky ustanoví zákon.

Podľa nikomu nemožno odňať štátne

občianstvo Slovenskej republiky proti jeho vôli.

Udelenie štátneho občianstva je nezvratnou a trvalou skutočnosťou zabezpečujúcou

osobe, ktorej bolo udelené, postavenie občana Slovenskej republiky so všetkými právami

a povinnosťami z tohto statusu vyplývajúcich. Vzhľadom na to, že štátne občianstvo v zmysle

nemožno nikomu odňať proti jeho vôli, zákon

o štátnom občianstve ustanovuje jednak podmienky, ktoré musí žiadateľ o udelenie štátneho

občianstva spĺňať, pričom výnimka zo splnenia podmienky nepretržitého trvalého pobytu

na území Slovenskej republiky [§ 7 ods. 1 písm. a)] je prípustná iba u osôb, ktoré sa

významne zaslúžili o prínos pre Slovenskú republiku v oblasti ekonomickej, vedeckej,

technickej, kultúrnej, sociálnej alebo športovej alebo u osôb, ktorým udelenie štátneho

občianstva bude z iného dôvodu v záujme Slovenskej republiky a ďalej podmieňuje udelenie

štátneho občianstva verejným záujmom, pričom osobitne sa berie ohľad na bezpečnostné

hľadisko Slovenskej republiky.

V danom prípade si žalovaný v súlade s ustanovením § 8a ods. 3 zákona o štátnom

občianstve za účelom posúdenia bezpečnostného hľadiska vyžiadal stanoviská dotknutých

štátnych orgánov vrátane stanoviska Slovenskej informačnej služby. Slovenská informačná

služby zaslala opakovane žalovanému negatívne stanovisko, ktoré vzhľadom na to, že sa

v zmysle jedná o utajovanú skutočnosť so stupňom utajenia

„vyhradené“, nie je súčasťou administratívneho spisu a nie je ani predmetom súdneho

prieskumu, čo znamená, že nie je možné žalobcovi uviesť konkrétne skutočnosti, na základe

ktorých Slovenská informačná služba dospela k svojmu negatívnemu záveru.

Zákon o štátnom občianstve v ustanovení § 7 ods. 1 ponechal na uvážení správneho

orgánu, či pri splnení zákonom predpísaných podmienok [pod písm. a), b)] žiadosti o udelenie

štátneho občianstva vyhovie alebo nie.

Možno súhlasiť s názorom žalovaného ako aj krajského súdu, že v zmysle platnej

právnej úpravy, na udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky nie je právny nárok

a je teda na úvahe správneho orgánu, ako rozhodne. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť,

že žalovaný pri použití voľnej úvahy musí rozhodovať tak, aby bola zachovaná právna istota

a predvídateľnosť postupu správneho orgánu v súlade so zákonom ustanovenými

podmienkami.

V súvislosti s posudzovaným prípadom považuje najvyšší súd za potrebné upozorniť

aj na rozsudok NS SR sp. zn. , v odôvodnení ktorého najvyšší súd v súvislosti

s využívaním inštitútu správneho uváženia pri rozhodovaní o udelení, resp. neudelení štátneho

občianstva Slovenskej republiky uvádza, že: „Rozhodnutiu o udelení štátneho občianstva

Slovenskej republiky musí predchádzať skúmanie podmienok v takom rozsahu, aby bolo

možné príslušným orgánom určiť, či sú alebo nie sú splnené podmienky na udelenie štátneho

občianstva Slovenskej republiky.“

V danom prípade, preskúmavajúc zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného

a jeho postup v správnom konaní, nedá najvyššiemu súdu iné, ako stotožniť sa s právnym

názorom súdu prvého stupňa obsiahnutým v odôvodnení napadnutého rozsudku. Aj podľa

názoru najvyššieho súdu napadnuté rozhodnutie žalovaného je náležite a presvedčivo

odôvodnené a vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, naviac z odôvodnenia

napadnutého rozhodnutia musí byť žalobcovi zrejmý dôvod nevyhovenia žiadosti o udelenie

štátneho občianstva Slovenskej republiky, na ktoré, ako správne aj v odvolaní proti rozsudku

krajského súdu uviedol, nemá právny nárok. Žalovaný je zákonom povolaným orgánom

posúdiť žiadosť o udelenie štátneho občianstva s prihliadnutím na všetky aspekty vyplývajúce

zo zákona o štátnom občianstve a je povinný pri svojom rozhodovaní zobrať do úvahy

negatívne stanoviská dotknutých štátnych orgánov, ktoré boli vydané ku konkrétnej žiadosti.

V danej veci dokonca žalovaný opätovne požiadal Slovenskú informačnú službu o vydania

stanoviska k žiadosti žalobcu, avšak aj toto stanovisko bolo negatívne. Z uvedeného dôvodu

preto žalovaný, zákonným spôsobom využijúc svoju diskrečnú právomoc, rozhodol v súlade

so zákonom o štátnom občianstve, keď žiadosti žalobcu o udelenie štátneho občianstva

Slovenskej republiky nevyhovel, pričom svoje rozhodnutie aj náležite zdôvodnil. Najvyšší

súd navyše dodáva, že rozhodnutiu o nevyhovení žiadosti žalobcu predchádzalo zo strany

správnych orgánov podrobné skúmanie splnenia zákonných podmienok a preto neobstojí

námietka žalobcu, že v správnom konaní nebol skutkový stav dostatočne zistený.

Z vyššie uvedených dôvodov preto krajský súd nepochybil, keď žalobu ako

nedôvodnú podľa zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností,

nevzhliadol dôvodnosť odvolacích námietok žalobcu a preto postupom podľa § 250ja ods. 3

vety druhej v spojení s napadnutý rozsudok Krajského súdu

v Bratislave č. k. -32 zo dňa 8. júna 2011 ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa v spojení

s veta prvá a podľa tak, že žalobcovi náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal pre jeho neúspech v odvolacom konaní a žalovanému náhrada

trov konania zo zákona neprislúcha.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov

3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení účinnom od 1. mája 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, dňa 28. novembra 2012

JUDr. Jozef Hargaš, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Peter Szimeth