Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/41/2025

Uznesenie

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Michaelou Krzysztofek v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, E., proti žalovanej: F. G. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, E., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým u k l a d á žalovanej povinnosť strpieť vstup žalobcu do nehnuteľnosti – rodinného domu na adrese D. XXX/XX, E., nachádzajúceho sa na parcele CKN 5213/1 o výmere 472 m2 – zastavaná plocha a nádvorie a na parcele CKN 5213/2 o výmere 177 m2 – záhrada, evidovaného Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor na LV č. XXXX, pre katastrálne územie E., a to v termínoch: 1. dňa 17.06.2025 v čase od 18.00 hod. do 20.00 hod., 2. dňa 24.06.2025 v čase od 18.00 hod. do 20.00 hod., 3. dňa 01.07.2025 v čase od 18.00 hod. do 20.00 hod., 4. dňa 08.07.2025 v čase od 18.00 hod. do 20.00 hod., 5. dňa 15.07.2025 v čase od 18.00 hod. do 20.00 hod. za účelom vysťahovania a odvezenia si jeho osobných vecí nachádzajúcich sa v predmetnej nehnuteľnosti a návštevy matky žalobcu H. C..

II. Vo zvyšku sa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

III. Žalobca m á voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom zo dňa 18.05.2025, doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.05.2025, domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť strpieť vstup žalobcu do nehnuteľnosti – rodinného domu na adrese D. XXX/XX, E., nachádzajúceho sa na parcele CKN 5213/1 o výmere 472 m2 – zastavaná plocha a nádvorie a na parcele CKN 5213/2 o výmere 177 m2 – záhrada, evidovaného Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor na LV č. XXXX, pre katastrálne územie E., a to v termínoch dňa 23.05.2025 v čase od 18.00 hod. do 20.00 hod., dňa 25.05.2025 v čase od 18.00 hod. do 20.00 hod., dňa 26.05.2025 v čase od 18.00 hod. do 20.00 hod., dňa 30.05.2025 v čase od 18.00 hod. do 20.00 hod., dňa 03.06.2025 v čase o 18.00 hod. do 20.00 hod., dňa 05.06.2025 v čase od 18.00 hod. do 20.00 hod., dňa 10.06.2025 v čase od 18.00 hod. do 20.00 hod., dňa 17.06.2025 v čase od 18.00 hod. do 20.00 hod., dňa 24.06.2025 v čase od 18.00 hod. do 20.00 hod., dňa 01.07.2025 v čase od 18.00 hod. do 20.00 hod., dňa 08.07.2025 v čase od 18.00 hod. do 20.00 hod., dňa 15.07.2025 v čase od 18.00 hod. do 20.00 hod. za účelom vysťahovania a odvezenia si jeho osobných vecí nachádzajúcich sa v predmetnej nehnuteľnosti a návštevy matky žalobcu H. C., ako aj priznania nároku na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, so žalovanou sú bývalí manželia, ktorí sa rozviedli v roku 2020. Napriek tejto skutočnosti žili obaja, spoločne s matkou žalobcu v spoločnej nehnuteľnosti – rodinnom

dome na adrese D. XXXX/XX. V súčasnosti je nehnuteľnosť v procese prevodu vlastníckeho práva na tretie osoby. Predaj domu na adrese Rovná 1737/28 je v štádiu rozhodovania katastrálneho úradu o návrhu na vklad, kúpna zmluva bola podpísaná dňa 10.04.2025, návrh na vklad do katastra bol podaný dňa 16.04.2025 a kúpnu cenu už kupujúca vinkulovala na osobitnom vinkulačnom účte. Dňa 23.04.2025 výlučne na základe tvrdení žalovanej, bez možnosti vyjadriť sa k jej tvrdeniam, rozhodla policajná hliadka o vykázaní žalobcu z domu na Rovnej 1737/28, Trnava. Voči vykázaniu zo spoločného obydlia zo dňa 23.04.2025 žalobca osobne na Okresnej prokuratúre Bratislava I dňa 28.04.2025 podal sťažnosť adresovanú Okresnej prokuratúre Trnava, dôvody sú v nej uvedené – polícia sa v plnom rozsahu priklonila k verzii žalovanej, nedostatočne zistila skutkový stav, v žiadnom prípade neboli dôvody na takýto zásah do práv žalobcu, nakoľko na žalobkyňu fyzicky nikdy nezaútočil a už vôbec nešlo z jeho strany o pretrvávajúce, opakované násilie (Príloha 1). Dňa 04.05.2025 žalobca prevzal z elektronickej schránky uznesenie súdu o nariadení neodkladného opatrenia, č. k. (príloha 2) ktorým súd žalobcovi uložil nevstupovať do rodinného domu na adrese D. XXXX/XX, E., nachádzajúceho sa na parcele CKN 5213/1 o výmere 472 m2 - zastavaná plocha a nádvorie a na parcele CKN 5213/2 o výmere 177 m2 - záhrada, evidovaného Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor na LV č. XXXX, pre katastrálne územie E., obec Trnava a súčasne nepribližovať sa k navrhovateľke (t.j. žalovanej) na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní, trestnom konaní a správnom konaní, na ktoré bude povinný predvolaný, v rozsahu nevyhnutnom na riadnu účasť povinného na týchto úkonoch. Voči predmetnému uzneseniu súdu podal žalobca odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že čo sa týka daného incidentu, žalovanej sa pýtal na nôž, nakoľko si pripravoval v kuchyni večeru a potreboval ho na krájanie slaniny. Žalovaná najskôr povedala, že nevie kde je, následne si „spomenula“, že ho schovala a chystá sa ho z domu odviesť. Išlo o dar otca žalovanej pre žalobcu, preto nazval žalovanú zlodejkou. Následne vyjadril počudovanie nad tým, že žalovaná balí z dôvodu sťahovania veci z domácnosti, hoci k odovzdaniu domu má dôjsť až k 15.07.2025 a nakoľko ide o kuchynské predmety dennej potreby, nie je vhodný čas na ich sťahovanie. Žalovaná reagovala hašterivo a emotívne. Žiadne osobné veci žalovanej žalobca z domu neodviezol, odviezol len veci, ktoré kúpil po rozvode alebo boli jeho majetkom pred manželstvom. Následne sa žalobca vrátil do kuchyne, kde pokračoval v príprave jedla, v tom žalovaná vošla do kuchyne za ním, následne sa bez akejkoľvek príčiny z jeho strany náhle otočila, začala bežať dole schodmi a kričať o pomoc tak aby ju počula jeho matka. K žiadnemu fyzickému útoku zo strany žalobcu nedošlo. Následne si žalobca dovaril večeru, zjedol ju a až po tejto dobe, ktorá trvala minimálne cca 15 minút prišla policajná hliadka, ktorú privolala žalovaná. Nie je preto pravdivé tvrdenie žalovanej, že hliadka sa na miesto dostavila v priebehu niekoľko minút. Po príchode hliadky žalobca zišiel pokojne dole, nebol agresívny, nebol mu nameraný v krvi alkohol. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovanej, že žalobca neplatil za služby spojené s bývaním, žalobca uviedol, že už vyše 4 roky býva u svojej priateľky v Bratislave, trávi tam všetky víkendy a aj prevažnú časť týždňa, v dome na Rovnej má svoje veci uložené v podstate v jednej izbe a v pivnici. Prevažnú časť roka trávi mimo domu, preto sa na jeseň 2024 rozhodol, že na energie už prispievať nebude, nakoľko v dome už býva len veľmi málo. Do jesene 2024 prispieval na celkové náklady domu vo výške 1/3 a uhrádzal aj nedoplatky za energie, a to napriek tomu, že je vlastníkom len 1 domu a v dome býval veľmi málo. Naopak žalovaná už dlhšiu dobu obýva väčšiu časť domu, po odchode syna do cudziny zabrala aj jeho izbu, kde si zariadila kanceláriu. K tvrdeniu žalovanej, že si vytvorila pozitívny vzťah s matkou žalobcu, žalobca uviedol, že je pravda, že po predaji spoločného domu, kedy má jeho matka dostať polovicu kúpnej ceny (170 000,- Eur) z predaja domu sa jej žalovaná intenzívne vtiera do priazne. Aj z toho dôvodu žalobca prosil v ten istý deň na obed ako došlo k údajnému napadnutiu svojho strýka (bývalého právnika) Rudolfa Halása, aby dohliadol, aby matka po predaji domu neprišla o svoje peniaze, kúpila si vlastný byt a mala sa kam presťahovať. Rovnakú prosbu mal žalobca aj k realitnému agentovi, ktorý mal v ponuke ich dom. Matka žalobcu je aj vzhľadom na svoj vek veľmi dôverčivá k ľuďom, často ich hostí a snaží sa im vyhovieť, pokiaľ sa k nej milo správajú. Podľa žalobcu na žalovanú fyzicky nijako neútočil, k vzniku škrabanca na krku žalovanej sa vyjadriť nevie, medzi jej odchodom z kuchyne a príchodom hliadky však uplynulo dosť veľa času (cca 15 min.), v tom čase mala žalovaná prístup do dolnej kuchyne matky žalobcu. Z popisu žalovanej ako k údajnému napadnutiu z jeho strany došlo, je ťažké si predstaviť ako by to v realite vlastne malo vyzerať.

3. Na odôvodnenie návrhu žalobca ešte uviedol, že obvinenia žalovanej sú buď úplne vymyslené alebo účelové, ich dôvodom je pravdepodobne úmysel žalovanej dostať žalobcu z domu, aby mohla odvážať pri sťahovaní jeho osobné alebo ich spoločné veci, čo aj po zákaze vstupu žalobcu do obydlia pravdepodobne robí. Motívom žalovanej je podľa neho tiež to, že teraz môže žalovaná ovplyvňovať matku žalobcu, ktorá dostane v najbližších dňoch kúpnu cenu za dom vo výške 170 000,- Eur, bez

toho aby mohol žalobca dohliadnuť, aby jeho matka mohla s kýmkoľvek okrem žalovanej konzultovať ako s nimi naloží. Žalovaná sama polícii tvrdila, že sa už vopred, viac dní pred údajným útokom radila s právničkou, ktorá jej poradila ako má postupovať. Je teda zrejmé, že sa na takýto scenár vopred pripravovala, snažila sa žalobcu vyprovokovať aj tým, že mu schovala alebo vyhodila jeho osobné veci, resp. veci ktoré sú potrebné pre každodenný život. Podobným manipuláciám zo strany žalovanej bol žalobca vystavený počas celého manželstva. Výsledkom rozhodnutia Okresného súdu v Trnave, sp. zn. zo dňa 02.05.2025 je, že žalobca nemôže navštíviť svoju matku H. C. a že si nemôže pobaliť svoje osobné veci pred sťahovaním a vyprataním domu, naopak žalovaná z domu odváža všetko bez akejkoľvek jeho súčinnosti. Podľa doložených dokladov (kúpna zmluva, návrh na vklad) je zrejmé, že dom je po jeho predaji potrebné vypratať, je preto nevyhnutné, aby si žalobca z domu na Rovnej 1737/28, Trnava odsťahoval svoje osobné veci, dom má byť do 15.07.2025 odovzdaný novej majiteľke.

4. K návrhu žalobca priložil uznesenie Okresného súdu Trnava č.k. -17 zo dňa 02.05.2025, výpis z LV č. XXXX pre k.ú. E., Kúpnu zmluvu zo dňa 10.04.2025, odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č.k. -17 zo dňa 02.05.2025, Návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zo dňa 10.04.2025, sťažnosť žalobcu proti rozhodnutiu o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 23.04.2025. 5. Podľa (ďalej len „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

8. Podľa ávrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. (1) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. (2)

9. Podľa až 3 , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne (1). O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa . O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu (2). Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať (3).

10. Podľa až 3 , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. (1) Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. (2) Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci. (3)

11. Podľa , súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

12. Podľa , návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.

13. Podľa , neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 14. Podľa , neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

15. Podľa , súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

16. Podľa , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

17. Neodkladné opatrenie je vo svojej podstate prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov strán sporu. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá. Neodkladné opatrenie má svojimi účinkami chrániť pred konaním, ktoré hrozí alebo trvá. Nariadiť neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí existovať v čase, keď o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je teda osvedčenie existencie práva vo veci samej a naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán, a že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou doložených dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti).

18. Neodkladné opatrenie podľa spočíva v uložení povinnosti niečo aktívne vykonať, zdržať sa istých rušivých zásahov, alebo naopak strpieť určité obmedzenia. Podmienkou pre vydanie takéhoto neodkladného opatrenia je osvedčenie nevyhnutnosti/bezodkladnosti dočasnej úpravy pomerov strán konania. Nariadením neodkladného opatrenia žalobca nenadobúda práva; je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti ohrozenia jeho práva, a teda potreby bezodkladnosti úpravy pomerov. Okrem existencie vzájomného vzťahu musí žalobca osvedčiť i to, že bez neodkladného opatrenia by mohol byť ohrozený na svojich právach, pričom táto hrozba musí reálne existovať, inak by nebolo potrebné dočasne upravovať pomery medzi žalobcom a žalovaným. Výrok neodkladného opatrenia môže znieť na individuálny výkon alebo zákaz niektorej z uvedených možností, prípadne kumuláciu všetkých alebo niektorých z nich vo vzťahu ku konkrétnej (oprávnenej) osobe. Tento pomerne široký zákonný obsah umožňuje poskytnúť efektívnu ochranu v rôznych skutkových situáciách.

19. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia tak sú: osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha (princíp efektívnosti), že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp subsidiarity) (viď. uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. zo dňa 29.07.2022).

20. Súd sa oboznámil s návrhom a jeho prílohami, pričom mal za osvedčené nasledovné skutočnosti:

21. Z výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. E. vyplýva, že žalobca a žalovaná sú v katastri nehnuteľností evidovaní ako spoluvlastníci (o veľkosti podielu 1, pričom tento podiel vlastnia žalobca a žalovaná v BSM) pozemku

parcely reg. „C“ s parc. č. 5213/1 o výmere 472 m2 – zastavaná plocha a nádvorie, pozemku parcely reg. „C“ s parc. č. 5213/2 vo výmere 177 m2 – záhrada a rodinného domu so súpisným číslom XXXX postavenom na pozemku s parc. č. 5213/1, pričom spoluvlastníkom ďalšieho podielu o veľkosti 1 týchto nehnuteľností je H. C., matka žalobcu.

22. Uznesením Okresného súdu Trnava o nariadení neodkladného opatrenia č. k. zo dňa 02.05.2025 súd žalobcovi uložil povinnosť nevstupovať do rodinného domu na adrese D. XXXX/XX, E., nachádzajúceho sa na parcele CKN 5213/1 o výmere 472 m2 - zastavaná plocha a nádvorie a na parcele CKN 5213/2 o výmere 177 m2 - záhrada, evidovaného Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor na LV č. XXXX, pre katastrálne územie E., obec Trnava a súčasne nepribližovať sa k navrhovateľke (t.j. žalovanej) na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní, trestnom konaní a správnom konaní, na ktoré bude povinný predvolaný, v rozsahu nevyhnutnom na riadnu účasť povinného na týchto úkonoch. Proti predmetnému uzneseniu podal žalobca odvolania, a preto doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť.

23. Z Kúpnej zmluvy mal súd za osvedčené, že žalobca, žalovaná a H. C. ako predávajúci previedli na kupujúcu vyššie uvedené nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX Okresného úradu Trnava pre kat. územie E., obec Trnava, okres Trnava. Na základe tejto kúpnej zmluvy sa účastníci zmluvy dohodli, že predmet kúpy odovzdajú kupujúcej do užívania v lehote dvoch mesiacov odo dňa zaplatenia celej kúpnej ceny.

24. Dňa 10.04.2025 bol zároveň na Okresnom úrade Trnava, katastrálny odbor podaný návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech kupujúcej, a to na základe priloženej kúpnej zmluvy zo dňa 10.04.2025.

25. Súd po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj s prílohami, dospel k záveru, že návrh žalobcu je dôvodný.

26. Súd mal za osvedčené, že žalobca a žalovaná sú bývalí manželia, ktorí sú v katastri nehnuteľností evidovaní ako podieloví spoluvlastníci (o veľkosti podielu 1, pričom tento podiel vlastnia žalobca a žalovaná v BSM) pozemku parcely reg. „C“ s parc. č. 5213/1 o výmere 472 m2 – zastavaná plocha a nádvorie, pozemku parcely reg. „C“ s parc. č. 5213/2 vo výmere 177 m2 – záhrada a rodinného domu so súpisným číslom XXXX postavenom na pozemku s parc. č. 5213/1, pričom spoluvlastníkom ďalšieho podielu o veľkosti 1 týchto nehnuteľností je H. C., matka žalobcu. Právny vzťah medzi stranami sporu tak je daný.

27. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia skúmal najprv princíp opodstatnenosti, a síce naliehavosť a nevyhnutnosť zásahu do vzťahov sporových strán prostredníctvom neodkladného opatrenia súdu. Neodkladné opatrenie má mimoriadny charakter, čo znamená, že jeho nariadenie prichádza do úvahy v prípade splnenia formálnych zákonných predpokladov, keďže pri rozhodovaní o ňom sa dokazovanie nevykonáva. Nie je však možné nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia potreby bezodkladne upraviť pomery strán ( ). Neodkladné opatrenie v súvislosti s ochranou vlastníckeho práva k nehnuteľnosti slúži na ochranu aktuálne ohrozených práv, teda pri takej náhlej zmene situácie, že iné opatrenia sú neúčelné alebo zdĺhavé a z uvedeného dôvodu nevhodné.

28. V zmysle citovaného ustanovenia predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia ešte pred rozhodnutím vo veci samej je bezodkladná potreba dočasnej úpravy pomerov strán alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Potreba dočasnej úpravy pomerov alebo obava z ohrozenia exekúcie musí byť v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia osvedčená, t. j. musí sa javiť ako pravdepodobná; nárok samotný teda nemusí byť preukázaný. Nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí alebo osvedčí právny vzťah medzi stranami sporu, ak tieto vzťahy vyžadujú bezodkladnú úpravu, ak sa medzi stranami sporu nevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami sporu. Zároveň platí, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je výlučne vecou strany, ktorá navrhuje neodkladné opatrenie, učiniť príslušné tvrdenia a tieto podložiť dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí záver o prípustnosti, resp. neprípustnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V štádiu, kedy súd rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia, nie je totiž časový priestor na vykonávanie rozsiahleho dokazovania ( ). Súd musí mať pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia na zreteli, že neodkladné opatrenie je opatrením výnimočnej povahy, a preto by malo povinnú stranu obmedzovať v prípade jeho nariadenia len v nevyhnutnej miere, pretože iný postup by mohol znamenať prekročenie ústavnosti postupu súdu v konaní o neodkladnom opatrení.

29. Podstatnou v danej veci je otázka, či za takto osvedčeného stavu medzi stranami sporu možno vyvodiť existenciu skutočností odôvodňujúcich potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Súd má za to, že skutočnosti, ktoré uviedol a osvedčil žalobca, sú skutočnosťami, ktoré odôvodňujú potrebu upraviť pomery strán formou neodkladného opatrenia. Súd mal za osvedčenú potrebu naliehavej a neodkladnej úpravy pomerov strán. Súd má za osvedčené, že v danom prípade bolo vydané uznesenie Okresného súdu Trnava č.k. -17 zo dňa 02.05.2025, ktorým súd žalobcovi uložil povinnosť nevstupovať do rodinného domu na adrese D. XXXX/ XX, E., nachádzajúceho sa na parcele CKN 5213/1 o výmere 472 m2 - zastavaná plocha a nádvorie a na parcele CKN 5213/2 o výmere 177 m2 - záhrada, evidovaného Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor na LV č. XXXX, pre katastrálne územie E., obec Trnava a súčasne nepribližovať sa k navrhovateľke (t.j. žalovanej) na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní, trestnom konaní a správnom konaní, na ktoré bude povinný predvolaný, v rozsahu nevyhnutnom na riadnu účasť povinného na týchto úkonoch. Zároveň má súd za osvedčené, že vlastnícke právo k vyššie uvedenému rodinnému domu, do ktorého má žalobca zákaz vstupovať, bolo na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 10.04.2025 prevedené na kupujúcu, pričom dňa 15.07.2025 by mali byť všetky nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tejto kúpnej zmluvy, odovzdané do užívania kupujúcej. Predtým je však potrebné rodinný dom vypratať. Vzhľadom k tomu, že žalobcovi však bolo uznesením Okresného súdu Trnava č.k. -17 zo dňa 02.05.2025 zakázané vstupovať do predmetnej nehnuteľnosti (žalobca síce podal voči uzneseniu Okresného súdu Trnava č.k. -17 zo dňa 02.05.2025 odvolanie, o tomto odvolaní však zatiaľ nebolo rozhodnuté a neodkladné opatrenia nariadené týmto uznesením je tak plne vykonateľné), žalobcovi nie je umožnené do 15.07.2025, kedy budú nehnuteľnosti odovzdané kupujúcej, vysťahovanie a odvezenie si jeho osobných vecí nachádzajúcich sa v rodinnom dome, čím je ohrozené jeho vlastnícke právo k týmto hnuteľným veciam.

30. Súd tak má z tvrdení žalobcu, ako aj z predložených dôkazov, za jednoznačne preukázané, že mu v danej chvíli nie je umožnené vysťahovanie si jeho osobných vecí nachádzajúcich sa v predmetnej nehnuteľnosti, t.j. v rodinnom dome, ktorý v dohľadnej dobe bude odovzdaný kupujúcej na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 10.04.2025 do užívania. Keďže odovzdaniu nehnuteľností, čo znamená aj rodinného domu, do užívania kupujúcej má prísť do 15.07.2025, návrh žalobcu spĺňa požiadavku potreby naliehavej a neodkladnej úpravy pomerov strán. V prípade neumožnenia vysťahovania týchto hnuteľných vecí patriacich žalobcovi by bolo znemožnené žalobcovi domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva k hnuteľným veciam, ktoré sa nachádzajú v nehnuteľnosti, preto má súd za to, že sú splnené zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia. Neodkladnosť v danom prípade súd vzhliadol v skutočnosti, že bez rýchleho umožnenia prevzatia hnuteľných vecí hrozí žalobcovi spôsobenie škody na jeho majetku ako aj obava z ich poškodenia, straty alebo neoprávneného užívania treťou osobou, čo by mohlo mať pre žalobcu nepriaznivé následky.

31. Súd tak má z obsahu priložených listinných dôkazov a na základe opisu rozhodujúcich skutočností za dostatočne osvedčenú potrebu bezodkladnej, predbežnej a dočasnej úpravy pomerov medzi žalobcom ako navrhovateľom neodkladného opatrenia a žalovanou ako tou, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Žalobca v postačujúcej miere a hodnoverným spôsobom osvedčil tak dôvodnosť, ako aj trvanie svojho nároku, ktorému má byť nariadením neodkladného opatrenia poskytnutá ochrana.

32. Súd zároveň poukazuje i na tú skutočnosť, že nariadením neodkladného opatrenia sa nijakým spôsobom nezmenia ani pomery, nakoľko žalobca bude mať naďalej zákaz vstupu do predmetných nehnuteľností, vstup mu bude umožnený len v presne určených dňoch v presne určený časový úsek s presne určeným cieľom vstupu do týchto nehnuteľností, to je len za účelom vysťahovania si svojich osobných vecí a návštevy svojej matky, ktorá je vlastníčkou podielu 1 na týchto nehnuteľnostiach a voči ktorej žalobcovi nebol uložený zákaz približovania sa, čím je zároveň naplnený aj princíp efektívnosti.

33. Nariadenie neodkladného opatrenia v posudzovanej veci tiež zodpovedá naplneniu požiadavky proporcionality. Súd pri rozhodovaní musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný osvedčenému porušeniu práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). V rámci úvah súdu o nariadení neodkladného opatrenia musí tento okrem iného zohľadňovať i to, že v tomto druhu konaní je povinný poskytnúť ochranu nielen žalobcovi, ale aj žalovanému, ktorý môže byť obmedzený iba do takej miery, aby neodkladné opatrenie nemalo za následok reálne znemožnenie ochrany jeho oprávnených záujmov. Z hľadiska rozsahu nariadenia neodkladného opatrenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer.

34. Predmetom neodkladného opatrenia tak nemôže byť uloženie všeobecne formulovanej povinnosti žalovanej strpieť každý vstup žalobcu do predmetných nehnuteľností. S poukazom na to, súd uložil žalovanej povinnosť strpieť vstup žalobcu do nehnuteľností len v presne určitých dňoch v presne určenom časovom úseku, kedy žalovaná je vopred oboznámená, že v tento deň a čas môže žalobca prísť do predmetnej nehnuteľnosti za účelom vysťahovania si svojich osobných vecí. Žalovanej je tak umožnené, aby sa v daný čas z rodinného domu vzdialila, ak sa chce vyhnúť stretu so žalobcom, resp. aby sa v daný čas nachádzali v rodinnom dome aj iné osoby, ktoré by zabránili prípadnému konfliktu žalovanej so žalobcom. Rozhodnutie tak spĺňa nielen požiadavku určitosti a vykonateľnosti žalobcom navrhovaného petitu, ale tiež aj požiadavku vyhovujúceho testu proporcionality.

35. S ohľadom na uvedené žalobca tak svojimi tvrdeniami uvedenými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a predloženými listinnými dokladmi dostatočne osvedčil predpoklad potrebný na nariadenie neodkladného opatrenia, a to nevyhnutnosť a naliehavosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi ním a žalovanou a osvedčil aj bezprostrednosť ohrozenia jeho vlastníckych práv takej intenzity, že je nevyhnutne potrebné okamžité zabezpečenie jeho súdnej ochrany ním požadovaným spôsobom. Nariadené neodkladné opatrenie nie je pritom neprimeraným zásahom do práv žalovanej, pretože má len dočasný charakter. Nariadením tohto neodkladného opatrenia sa nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán, iba sa dočasne umožní žalobcovi vstup do nehnuteľnosti za účelom ochrany jeho vlastníckeho práva. V dôsledku takto nariadeného neodkladného opatrenia ani nevznikne neprimeraná ujma na strane žalovanej, ktorej bude uložená povinnosť dočasne strpieť tento vstup žalobcu za presne definovaných podmienok, ani neprimeraná výhoda na strane žalobcu, ktorý žiada iba o ochranu jeho vlastníckeho práva k hnuteľným veciam, ktoré sa nachádzajú v rodinnom dome a ku ktorým nemá v súčasnej dobe prístup.

36. Podľa a 2 , ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo“.

37. Z obsahu spisového materiálu teda vyplýva osvedčenie základných skutočností, ktoré sú potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku žalobcu, ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, čo vyplýva zo skutočnosti, že predmetné nehnuteľnosti boli scudzené a v najbližšej dobe budú odovzdané kupujúcej do užívania s tým, že žalobca nemá inú možnosť ako takto podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia úspešne sa domôcť ochrany svojho vlastníckeho práva k hnuteľným veciach, ktoré sa stále nachádzajú v nehnuteľnosti, do ktorej má žalobca uložený zákaz vstupu, čo znamená, že žalobcovi hrozí vznik ujmy na jeho vlastníckom práve. V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má dokazovanie len povahu osvedčovania. To znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalistický postup štandardného procesného dokazovania. Osvedčené skutočnosti následne napĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Preto mal súd za to, že je potrebné na presne konkretizovaný čas uložiť žalovanej povinnosť strpieť vstup žalobcu do tohto rodinného domu za účelom vysťahovania si jeho osobných vecí a návštevy jeho matky H. C., nakoľko v uvedenej nehnuteľnosti sa nachádzajú jeho osobné veci, ktoré je potrebné vypratať z dôvodu, že došlo k predaju tejto nehnuteľnosti.

38. Nakoľko medzi stranami existuje právny vzťah, charakter ktorého si vyžaduje bezodkladnú úpravu, súd nariadil neodkladné opatrenie z dôvodu, že ak by tak neurobil, vytvoril by tým priestor pre také právne úkony, ktoré by svojou povahou a mierou závažnosti mohli vytvoriť nenávratný stav, následkom

ktorého by bolo porušenie ústavného práva žalobcu na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle článku 46 SR ako aj jeho vlastníckeho práva.

39. Rovnako bol splnený aj ten predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia, a síce to, že ním sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, keďže neodkladné opatrenie nesmeruje k zabezpečeniu peňažnej pohľadávky.

40. Nariadeným neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, preto súd neobmedzil trvanie neodkladného opatrenia na čas do právoplatného skončenia konania vo veci samej (keďže takéto konanie ani nie je vedené) a vysťahovaním si osobných vecí žalobcom zo spoločnej nehnuteľností strán sporu, ku ktorej vlastnícke právo už bolo prevedené na tretiu osobu, už ani nebude potrebné upravovať vzťah strán sporu k týmto nehnuteľnostiam a zároveň nariadené neodkladné opatrenie vykonaním zanikne.

41. Vo výroku II. uznesenia súd zamietol návrh žalobcu v prevyšujúcej časti oproti výroku I., a síce pokiaľ ide o termíny vstupu do predmetnej nehnuteľnosti navrhovaných žalobcom, keďže tieto termíny už uplynuli vzhľadom na skutočnosť, že o uvedenom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia doručenom súdu dňa 18.05.2025 nebol súd povinný rozhodnúť do 24 hodín od doručenia návrhu, keďže v zmysle je povinný rozhodnúť o tomto návrhu do 30 dní od jeho doručenia. Vzhľadom k uvedenému súd zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia čo sa týka vstupu do predmetnej nehnuteľnosti v termínoch dňa 23.05.2025 v čase od 18.00 hod. do 20.00 hod., dňa 25.05.2025 v čase od 18.00 hod. do 20.00 hod., dňa 26.05.2025 v čase od 18.00 hod. do 20.00 hod., dňa 30.05.2025 v čase od 18.00 hod. do 20.00 hod., dňa 03.06.2025 v čase odd18.00 hod. do 20.00 hod., dňa 05.06.2025 v čase od 18.00 hod. do 20.00 hod., dňa 10.06.2025 v čase od 18.00 hod. do 20.00 hod., pretože tieto termíny už uplynuli.

42. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43. 29. Podľa ároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (1). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (2).

44. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia v spojení s , keď žalobca bol v zásade úspešný, pričom neúspešný bol iba v nepatrnom rozsahu (časové vymedzenie trvania neodkladného opatrenia), z čoho súd vyvodil nárok žalobcu voči žalovanej na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100%, o čom súd rozhodol vo výroku III. uznesenia. V konaní nebol pritom tvrdený a súd sám nezistil dôvod na aplikáciu ustanovenia . O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

45. K rozhodnutiu o náhrade trov konania pri neodkladnom opatrení súd uvádza, že neobsahuje samostatné ustanovenie, ktoré by upravovalo náhradu trov konania v súvislosti s neodkladnými opatreniami. Súd preto analogicky ( ) použil ustanovenie , ktoré je v spojení s potrebné vykladať tak, že takýmto rozhodnutím nemusí byť iba rozhodnutie vo veci samej. Konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia teoreticky môže byť tiež konečným v konaní, ak by nebola vo veci podaná žaloba, prípadne by žaloba podaná vo veci samej bola vzatá späť. Ďalej súd poukazuje na to, že výsledok konania o nariadení neodkladného opatrenia nezávisí od výsledku konania vo veci samej. Keďže konanie o nariadenie neodkladného opatrenia môže byť samostatným konaním, so samostatným návrhom, a toto konanie samostatne končí nariadením neodkladného opatrenia, súd mal za to, že s poukazom na je povinnosťou súdu rozhodnúť o náhrade trov tohto konania v tomto uznesení. Podporne súd poukazuje napr. na rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp.zn. zo dňa 03.08.2017, Krajského súdu v Prešove sp.zn. zo dňa 02.05.2017 a sp.zn. zo dňa 13.04.2017.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava ( ).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa .