Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9Co-80-2024.pdf
PDF · 149.59 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/80/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Mikovej a členiek senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu A. B., C. D. X, B., IČO: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. Monikou Meňhertovou, advokátkou, so sídlom Floriánska 16, Košice, proti žalovanému E. F., G. XXXX/XX, B., H.: XX XXX XXX, zastúpenému advokátom Mgr. Pavlom Kissom, so sídlom Štúrova 20, Košice, o zriadenie práva vecného bremena za finančnú náhradu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves, č.k. 9C/16/2022-647 zo dňa 6. februára 2024
r o z h o d o l :
M e n í výrok II., III., rozsudku v časti identifikácie nehnuteľnosti podľa aktuálneho stavu ich evidencie v katastri nehnuteľnosti tak, že :
II. Z r i a ď u j e vecné bremeno in rem spočívajúce v práve nerušeného vstupu na nehnuteľností v katastrálnom území B., a to parcelu KN ,,C" č. 6011 (pôvodne č. 2805/1), druh: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 19.465 m2 a parcelu KN ,,C" č. 5997 (pôvodne č. 2805/14), druh: zastavané plochy a nádvoria o výmere 103 m2, evidované na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie B., za účelom prác spojených s pravidelnou prevádzkou, údržbou, opravami, rekonštrukciou a kontrolnou činnosťou na stavbe v katastrálnom území B. súpisné č. 1902 - prevádzková budova - ČOV, v prospech vlastníka tejto stavby a tretích osôb, oprávnených vykonávať' tieto práce na základe poverenia vlastníka tejto stavby a to v rozsahu podľa geometrického plánu č. 34605045-42/2024 zo dňa 22.03.2024, úradne overeného I. J. B., katastrálnym odborom dňa 11.04.2024 pod č.j. 62/2024, ktorý bol vypracovaný K. F. - geodetom, ktorý je súčasťou tohto rozsudku.
III. Žalobca je povinný do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku uhradiť žalovanému jednorazovú finančnú náhradu v sume 1 040,- Eur (slovom tisícštyridsat' eur) titulom odplaty za zriadenie vecného bremena in rem, spočívajúceho v práve nerušeného vstupu na nehnuteľností - parcelu KN ,,C" č. 6011 (pôvodne č. 2805/1), druh: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 19.465 m2 a parcelu KN ,,C" č. 5997 (pôvodne č. 2805/14), druh: zastavané plochy a nádvoria o výmere 103 m2, evidované na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie B., za účelom prác spojených s pravidelnou prevádzkou, údržbou, opravami, rekonštrukciou a kontrolnou činnosťou na stavbe v katastrálnom území B. súpisné č. 1902 - prevádzková budova - ČOV, v prospech vlastníka tejto stavby a tretích osôb, oprávnených vykonávať tieto práce na základe poverenia vlastníka tejto stavby.
V zostávajúcom rozsahu rozsudok potvrdzuje.
Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Preskúmavaným rozsudkom súd prvej inštancie vyhovel návrhu žalobcu podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka (OZ), podľa ktorého ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok. V prospech žalobcu zriadil vecné bremeno in rem spočívajúce v práve nerušeného vstupu na nehnuteľností v katastrálnom území B., a to parcelu KN ,,C" č. 2805/1 (aktuálne č.6011) druh: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 19.465 m2 a parcelu KN ,,C" č. 2805/14 (aktuálne č. 5997), druh: zastavané plochy a nádvoria o výmere 103 m2, evidované na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie B., za účelom prác spojených s pravidelnou prevádzkou, údržbou, opravami, rekonštrukciou a kontrolnou činnosťou na stavbe v katastrálnom území B. súpisné č. 1902 - prevádzková budova - ČOV, v prospech vlastníka tejto stavby a tretích osôb, oprávnených vykonávať' tieto práce na základe poverenia vlastníka tejto stavby a to v rozsahu podľa geometrického plánu č. 34605045-121/2021 zo dňa 4.11.2021, úradne overeného I. J. B., katastrálnym odborom dňa 3.12.2021 pod č.j. 211/2021, ktorý bol vypracovaný geodetom K. F. a stal sa súčasťou tohto rozsudku (II). Rozhodol o nároku žalovaného na náhradu za zariadené vecné bremeno tak, že uložil povinnosť žalobcovi zaplatiť žalovanému túto v sume 1.040 eur (III), zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania do právoplatného skončenia veci vedenej Okresným súdom Spišská Nová Ves 14Cb/8/2022 (I) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu (IV).
2. V konaní mal preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom stavby – prevádzková budova čistička odpadových vôd (ČOV) súpisné číslo XXXX zapísanej na LV č. X katastrálneho územia B. a postavenej na parcele 2542/3 a žalovaný je vlastníkom parciel slúžiacich ako prístup k nehnuteľnosti žalobcu (ďalej aj sporné nehnuteľnosti) a to parcely reg. C č. 2805/1 (aktuálne č.6011) zastavaná plocha a nádvorie o výmere 20.199 m2 a parcely reg. C č. 2805/14 (aktuálne č. 5997), zastavaná plocha a nádvorie o výmere 103 m2 zapísaných na LV č. XXXX kat. územie B.. Sporné nehnuteľnosti žalovaný kúpil v roku 2018 od fyzickej osoby – L. E., ktorý bol súčasne jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti žalovaného, a L. E. nadobudol sporné nehnuteľnosti udelením príklepu na dražbe 28.6.2016 v konkurznom konaní proti majetku úpadcu M. F.. Gelnica v konkurze. Žalobca mal s právnym predchodcom žalovaného M. F.. Gelnica uzatvorenú nájomnú zmluvu o užívaní sporných pozemkov zo dňa 9.8.2010 na dobu určitú do 31.12.2021 za ročný nájom 165 eur, keď predmetom zmluvy bolo prenechanie časti nehnuteľnosti do užívania za účelom zabezpečenia prístup k ČOV. Pred uvedeným obdobím mal žalobca pozemky na uvedený účel v nájme od 13.9.2006 od právneho predchodcu M. F. F. H. F.. E.. Umiestnenie vodovodných, či kanalizačných prípojok cez pozemky vo vlastníctve štátu resp. pozemky neznámych vlastníkov bolo usporiadané dohodou zo dňa 10.12.2006 č. 4B027006 o zriadení vecného bremena medzi povinným F. N. O. M. A. B., ktorým bolo zriadené právo vybudovania vodovodnej a kanalizačnej prípojky ako súčasti stavby ČOV, a jej opráv, úprav a údržby v rozsahu vymedzenom v článku II. dohody podľa územného rozhodnutia vydaného F. J. I. N. z 22.8.2006. Potom, čo sa vlastníkom sporných nehnuteľností stal L. E., ktorý tieto následne previedol na žalovaného, žalovaný začal brániť žalobcovi v užívaní predmetu nájmu, do ktorého nájomného vzťahu po M.- A. F.K.,I., B. vstúpil, na návrhy žalobcu na uzatvorenie novej nájomnej zmluvy, predĺženie nájomného vzťahu, žalovaný reagoval neprimeranou požiadavkou nájomného v sume 50 až 60 eur/m2 ročne vrátane DPH, aj keď obvyklá výška nájmu v obdobnej lokalite a pri obdobnom druhu pozemku predstavuje 2 €/m2 ročne, preto nedošlo k uzatvoreniu novej nájomnej zmluvy. Žalovaný následne uplatnil nárok na vypratanie predmetných nehnuteľností. Aj keď využívanie pozemku ako prístupovej cesty k ČOV rieši verejný záujem všetkých obyvateľov mesta, na výstavbu ČOV boli vynaložené finančné prostriedky z verejných zdrojov, žalovaný neprejavil záujem o uzatvorenie dohody o zriadenie práva vecného bremena za žalobcom navrhovanú odplatu 333 eur za vecné bremeno na sporných nehnuteľnostiach o výmere cca 300 m2, ako bolo toto vymedzené znaleckým posudkom H. K. F. č. 34605045-121/2021 zo dňa 4.11.2021 predloženým žalobcom.
3. Z Územného rozhodnutia č. 17/2006/ÚRO/-Ďr, z 22.08.2006, súd zistil, že stavebný úrad I. N. vydal rozhodnutie o umiestnení stavby „ČOV a dostavba kanalizácie v meste B.“ na pozemkoch parcely KN- C č. XXXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX M. XXXX/X v katastrálnom území B., ktorá stavba je v územnom rozhodnutí členená na stavebné objekty, okrem iných aj objekt SO 01 Prevádzková budova ČOV. Na zriadenie tejto vodnej stavby bolo vydané povolenie dňa 29.09.2006 pod č. 2006/00513/Tu Obvodným úradom životného prostredia F. D. P., N. B..
4. Z Územného plánu - Zmeny a doplnky č. 1 schváleného 22.12.1999 a popisu funkčného využitia zistil, že ČOV plocha 152 je postavená na parcele č. 2542/1 - funkčná plocha 152 a 94, okolo ktorej sa nachádza parcela č. 2542/2, ktorá plní ochrannú funkciu so súčasťou situovania navrhovanej prístupovej komunikácie pre plochy 152 a 94. Parcela č. 2542/2 bezprostredne susedí s parcelami : č. 2545/1, č. 2545/3 - pozemok tvorí plochu vodného toku; č. 2805/14 - pozemok vytvára komunikačné prepojenie medzi jestvujúcou prístupovou komunikáciou pre plochu 126 a súčasne navrhovanou prístupovou komunikáciou pre plochy 152 - ČOV, 150 - STK a plochy občianskej vybavenosti 94; č. 2805/1 - pozemok so súčasťou situovania jestvujúcej prístupovej komunikácie pre plochu č. XXX a súčasne navrhovanú plochu občianskej vybavenosti č. 150 – STK; č. 2546 - pozemok tvorí plochu č. 94
- veľkoplošné predajne so súčasťou situovania navrhovanej prístupovej komunikácie pre plochy č. 152 a č. 94; č. 2541 - pozemok bez možnosti zástavby v zábere ochranného pásma Z Územného plánu schváleného dňa 29.09.2008 a identifikácie funkčných plôch podľa parcelného členenia, vyplynul charakter pozemkov dotknutých stavbou, parcela EKN č. 2541 - pozemok obsahujúci plochy zelene a je tvorený prírodným odtokom povrchových vôd; 2542/1 - pozemok obsahuje funkčné plochy technickej vybavenosti (areál ČOV s prístupovou komunikáciou); č. 2805/14 - pozemok obsahuje dopravné napojenie plochy 152 - ČOV, 150 - STK a plochy občianskej vybavenosti 94; č. 2805/1 - pozemok obsahuje funkčné plochy priemyslu a skladové plochy, plochu zelene a plochy komunikačné ako dopravné napojenie jednotlivých funkčných plôch; č. 2546 - pozemok zasahuje do funkčnej plochy občianskej vybavenosti a je tvorený prírodným odtokom povrchových vôd, č. 2547 - pozemok obsahuje funkčné plochy poľnohospodárskej výroby, technickej vybavenosti a zároveň obsahuje plochu pre prístupovú komunikáciu do funkčnej plochy č. 155 - odpadový areál. Na účely majetkovoprávneho vysporiadania parcely č. 2542/2 a oddelenie parcely č. 2805/14, 2545/2 bol vyhotovený GP č. 69/2013 z 12.08.2013, podľa ktorého diely 1, 2, 3, 4 tvoria parcelu č. 2542/2, ktorá je prístupovou komunikáciou k ČOV a ktorá bezprostredne nadväzuje na parcelu č. 2805/14. Kolaudačným rozhodnutím č. 2014/00091/ KROD-Ká zo dňa 14.03.2014 bolo povolené užívanie stavebného objektu SO 04 Prístupová komunikácia a spevnené plochy na pozemkoch CKN 2542/4, 2545/2 a 2805/14 v katastrálnom území B., ktoré sú súčasťou stavby „ČOV a dostavba kanalizácie v meste B.“.
5. Súd mal preukázané, že Stavba ČOV je postavená na parcele registra „C“ č. 2542/3. Uvedená parcela nie je evidovaná na liste vlastníctva. Parcela registra „E“ č. 2542 je rozčlenená na parcelu registra „E“ č. 2542/1 trvalý trávny porast, na ktorej bola stavba ČOV postavená a je výlučným vlastníctvom Slovenskej republiky a parcelu registra „E“ č. 2542/2 trvalý trávny porast, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve neznámych vlastníkov zastúpených SPF a Slovenskej republiky. Verejná komunikácia sa nachádza na parcele registra „C“ č. 2260/1 zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX katastrálne územie B.. Uvádzané parcely t.j. parcela, na ktorej bola postavená stavba ČOV a parcela, na ktorej sa nachádza verejná komunikácia nie sú priľahlými pozemkami. Medzi parcelou č. 2542/1 a verejnou komunikáciou sa nachádza parcela registra „C“ č. 2546 orná pôda, ktorá je vo výlučnom vlastníctve Rímskokatolíckej cirkvi, farnosť Gelnica. Priľahlým pozemkom parcely registra „E“ č. 2542/1 je parcela 2545 rozčlenená na parcely registra „C“ 2545/1 vodná plocha, č. 2545/2 zastavaná plocha a nádvorie a č. 2545/3 vodná plocha, vo výlučnom vlastníctve Slovenskej republiky. Parcela registra „C“ č. 2545/3 susedí s parcelou registra „C“ 2260/1. Vedľa parcely registra „C“ 2545 sú parcely registra „C“ č. 2805/1 a č. 2805/14 vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Parcela registra „C“ č. 2805/1 zastavaná plocha a nádvorie je zapísaná v liste vlastníctva č. XXXX katastrálne územie B. a je priľahlým pozemkom k verejnej komunikácii na parcele registra „C“ č. 2260/1. Na parcelu registra „C“ č. 2805/1 nadväzuje parcela registra „C“ č. 1805/14 zastavaná plocha a nádvorie, na ktorej bola postavená stavba - prístupová cesta k ČOV na Hnileckej ulici v Gelnici. Priľahlým pozemkom parcely registra „E“ č. 2542/1 a č. 2542/2 je parcela registra „E“ 2541 vodná plocha vo výlučnom vlastníctve žalobcu, ktorá parcela nie je priľahlým pozemkom k verejnej komunikácií. Susediacou parcelou s parcelou registra „E“ č. 2541 a parcelou registra „C“ č. 2546 je parcela registra „E“ č. 2547 trvalý trávny porast vo výlučnom vlastníctve Slovenskej republiky, ktorá je parcelou priľahlou k verejnej komunikácii.
6. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností o charaktere a vlastníckych vzťahoch k pozemkom, súd považoval za nepochybné, že žalobca nemá zabezpečený prístup k stavbe ČOV z verejnej komunikácie po nehnuteľnostiach v jeho vlastníctve, preto ako prístupová cesta k stavbe ČOV sú využívané sporné nehnuteľnosti parcela CKN 2805/1 (aktuálne č. 6011), ktorá nadväzuje na verejnú komunikáciu a z ktorej bola odčlenená aj parcela CKN 2805/14 (aktuálne č. 5997), ktorá priamo nadväzuje na prístupovú komunikáciu k ČOV vedúcu po parcele registra „E“ č. 2542/2, ktoré sporné nehnuteľnosti žalobca
využíval v rozsahu 500 m2 ako prístupovú komunikáciu k ČOV od roku 2006 do 31.12.2021 na základe nájomných zmlúv (H. F.. E., M. F.. B.), v ďalšom období k dohode so žalovaným nedošlo.
7. Zistený skutkový stav súd posudzoval podľa § 151n, 151o Občianskeho zákonníka (OZ) dôvodiac, že v danom prípade sa žalobca domáha zriadenia vecného bremena in rem spojeného s vlastníctvom nehnuteľností, kedy aj prípadná zmena osoby vlastníka nemení nič na obsahu zriadeného vecného bremena. Vecné bremeno v danom prípade spočíva v práve cesty cez priľahlý pozemok, spojené je s vlastníctvom stavby a zanikne, ak zanikne stavba. Právo nevyhnutnej cesty je núdzovým riešením, keď nemožno iným spôsobom zabezpečiť prístup vlastníka k verejnej komunikácii. Pre takéto zriadenie sa vyžaduje splnenie troch podmienok, a to ad 1) vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku, ad 2) prístup k stavbe nie je možné zabezpečiť inak, ad 3) neexistujú okolnosti, ktoré zriadenie práva cesty vylučujú.
8. Konštatoval, že žalobca je aktívne vecne legitimovaným subjektom na uplatnenie nároku podľa § 151o ods. 3 OZ, keď je výlučným vlastníkom stavby súp. č. 1902 – prevádzková budova Čistička odpadových vôd, a nie je zároveň vlastníkom priľahlých pozemkov, keď za priľahlý pozemok sa považuje pozemok, cez ktorý sa vlastník stavby môže dostať k verejnej komunikácii, pričom nemusí ísť len o bezprostredne priľahlý, teda priamo susediaci pozemok k pozemku, na ktorom sa nachádza stavba, ale za priľahlý sa považuje aj pozemok, cez ktorý vedie, či môže viesť prístupová cesta, teda každý pozemok tvoriaci prekážku medzi pozemkami vo vlastníctve vlastníka stavby na jednej a verejnou komunikáciou na strane druhej. K námietke žalovaného, že prístup žalobcu k verejnej komunikácii je zabezpečený po parcele registra č. 2546, resp. parcele č. 2547, súd konštatoval, že ide o parcely susediace s parc. č. 2542, na ktorej sa stavba nachádza, avšak v rámci územného konania, ktoré sa končilo „Územným rozhodnutím o umiestnení stavby „ČOV a dostavba kanalizácie v meste Gelnica“, č. 17/2006/ÚRO/-Ďr z 22.08.2006 vlastník parcely č. 2546 namietal umiestnenie stavebných objektov na pozemku, prístupová komunikácia bola vylúčená z tejto parcely, a podľa územného plánu schváleného 29.9.2008 a identifikácie funkčných plôch pozemok parc. č. 2546 predstavuje pozemok zasahujúci do plochy občianskej vybavenosti a je tvorený prírodným odtokom povrchových vôd, na ktorom nie je umiestnená prístupová komunikácia a ani takýmto spôsobom parcela nebola nikdy užívaná. Zmena užívania pozemku vyplývala z územného plánu schváleného dňa 29.9.2008. Vo vzťahu k pozemku parc. č. 2547 súd konštatoval, že bolo zriadené vecné bremeno na účely vybudovania vodovodnej a kanalizačnej prípojky ako súčasti stavby ČOV, z ktorého vecného bremena žalobcovi vyplýva tiež oprávnenie na úpravu a údržbu, avšak nešlo o zriadenie prístupu k samotnej stavbe, keď podľa fotodokumentácie, jedná sa o nespevnenú plochu, táto nebola využívaná ako prístupová komunikácia a zo snímku predloženého samotným žalobcom vyplýva, že táto komunikácia nevedie až k areálu stavbu ČOV, keďže medzi ňou a stavbou sa nachádza potok, resp. premočená plocha, čo je zrejmé aj z listu vlastníctva č. X parcely č. 2541, kde je vedená ako vodná plocha. Zohľadňujúc charakter týchto priľahlých pozemkov k pozemku, na ktorom stojí stavba vo vlastníctve žalobcu uzavrel, že vybudovanie komunikácie po parcelách č. 2546, 2547 je vylúčené z dôvodu nehospodárnostj a neúčelnosti, keď platí, že prístup nemožno zabezpečiť inak, ak zabezpečenie prístupu je síce technicky možné, ale náklady na jeho zriadenie sú tak vysoké, že prevyšujú ujmu spôsobenú vlastníkovi pozemku, na ktorom je zriadené právo cesty.
9. Pri rozhodnutí o zriadení práva vecného bremena vzal do úvahy aj fakt, že sporné nehnuteľnosti, ktoré majú byť zaťažené vecným bremenom, nadobudol žalovaný v čase, keď už boli využívané ako prístupová komunikácia k stavbe, teda mal vedomosť o povahe a spôsobe ich užívania. Z dokazovania tiež vyplynulo, že žalovaný neakceptoval dohodu o zriadení práva vecného bremena, ani sporné nehnuteľnosti neponúkol na predaj, k dohode o uzavretí nájomnej zmluvy nedošlo pre neadekvátnu požiadavku žalovaného na nájomného. V tejto súvislosti súd vzal na zreteľ závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 5Cdo/51/2020, podľa ktorého pri posudzovaní opodstatnenosti žaloby o zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práce cesty vlastníka stavby cez priľahlý pozemok vo vlastníctve žalovaného treba mať za to, že o prípad, v ktorom „prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak“, ide aj vtedy, ak žalovaný ponúkol žalobcovi zriadenie práva cesty (len) nájomnou zmluvou. Súd zdôraznil, že právo prístupu k stavbe sa v danom prípade týka otázky verejného záujmu, keďže čistička odpadových vôd je verejne prospešným zariadením, ktorého prevádzka musí byť zabezpečená nepretržite. V konaní mal tiež zistené, že neexistujú žiadne okolnosti, ktoré by zriadenie práva vecného bremena vylučovali, ako to tvrdil žalovaný, poukazujúc na existujúce plynárenské zariadenie nachádzajúce sa na sporných parcelách, E. N. N. F. Q. M. potvrdil, že plynárenské potrubie križujúce sporné nehnuteľnosti spĺňa všetky bezpečnostné a technické normy a je možné
používať parcelu ako prístupovú cestu k čističke bez ohrozenia zdravia ľudí a bezpečnosti prevádzky plynovodu. F. Q. M. uviedol, že plynovod pod komunikáciou sa nachádza v chráničke, z ktorej vedie čuchačka na monitorovanie kontroly tesnosti plynovodu. Cestné komunikácie, v ktorých sú uložené čuchačky je možné používať, keďže sú chránené poklopmi. Súd vzhľadom na vyjadrenie kompetentnej organizácie ako nadbytočný hodnotil návrh žalovaného na doplnenie dokazovania znalcom z odboru energetiky, odvetvie plynárenstva, odboru bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, či vyžiadaním opakovaných odpovedí od plynárenského podniku súčasne uvádzajúc, že taký návrh bol tiež predložený oneskorene po uplatnení sudcovskej koncentrácie konania. S poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax reprezentovanú tiež rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR 5Cdo/147/2007, 3Cdo/12/2016 nepreskúmaval vecnú správnosť právoplatných územných, stavebných a kolaudačných rozhodnutí ako sa toho dovolával žalobca, týkajúcich sa zriadenia stavby ČOV, vymedzenia prístupovej cesty k ČOV, keďže všeobecné súdy nie sú oprávnené preskúmavať platnosť, vecnú správnosť, či zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov mimo rámca správneho súdnictva, ale vychádzal zo zásady prezumpcie ich správnosti v rámci stavebného a kolaudačného konania v súlade s § 194 ods. 1, 2 CSP. S ohľadom na uvedené a z dôvodov neúčelnosti nevykonal ani dokazovanie v tejto súvislosti požadované žalobcom na pripojenie administratívnych spisov stavebných úradov.
10. Pri zriadení vecného bremena a vymedzení jeho rozsahu súd postupoval v zhode s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR 3Cdo/29/2009 konštatujúceho požiadavku obmedzenia vlastníka len v nevyhnutnom rozsahu, s presným vymedzením časti nehnuteľnosti, ktorá bude zaťažená vecným bremenom. Súd rozhodol o zriadení vecného bremena len v rozsahu nevyhnutnom ako bol určený geometrickým plánom geodeta K. F. zo dňa 4.11.2021 č. 34605045-121/2021. Aj keď predchádzajúce nájomné zmluvy umožňujúce žalobcovi užívanie pozemkov na totožné účely sa týkali zásahu do sporných pozemkov až v rozsahu 500 m2, vecné bremeno bolo zriadené len o výmere 333 m2 a to v okrajovej časti nehnuteľností žalovaného, ktoré nehnuteľnosti žalovaný môže naďalej využívať na predmet jeho podnikateľskej činnosti, ktorým je prenájom nehnuteľností spojený s poskytovaním iných, než základných služieb spojených s prenájmom. V zhode s článkom 20 ods. 4 Ústavy SR, v zmysle ktorého nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné len v nevyhnutnej miere vo verejnom záujme a za primeranú náhradu rozhodol o povinnosti žalobcu na poskytnutie náhrady za ujmu vzniknutú žalobcovi ako vlastníkovi obmedzeného pozemku. Výšku náhrady za zriadenie vecného bremena v rozsahu 333 m2 priznal žalovanému v sume 1.040,- eur podľa záverov znaleckého posudku č. 10/2023 H. N. Q., ktorý pri stanovení všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti od ktorej sa náhrada odvíjala vychádzal z metódy polohovej diferenciácie, keďže vzhľadom na nedostatok údajov nebola aplikovateľná porovnávacia metóda, či metóda kombinovaná. Všeobecná hodnota pozemku parc.č. 2805/1 (aktuálne č. 6011) bola určená v sume 3.127,- eur, parc.č. 2805/14 (aktuálne č. 5997) v sume 802,40 eur, k všeobecným výhradám žalovaného o nesprávnosti určenej hodnoty a nezohľadnení jeho podnikateľskej činnosti znalec uviedol, že použitá metóda najvhodnejšie vystihuje všeobecnú hodnotu pozemku a vecného bremena, a do výpočtu nevstupuje posudzovanie činnosti žalovaného ako obchodnej spoločnosti, či jej podnikateľské aktivity. Pretože žalovaný nenavrhol žiadne dokazovanie k výške náhrady, súd vychádzal zo záverov uvedeného znaleckého posudku. Návrhu žalovaného na prerušenie konania z dôvodu iného prebiehajúceho konania 14Cb/8/2022, v ktorom sa domáha proti žalobcovi vypratania sporných nehnuteľnosti a odstránenia stavby súd nevyhovel s odôvodnením, že práve v prejednávanej veci sa skúma oprávnenie žalobcu na užívanie pozemkov vo výlučnom vlastníctve žalovaného titulom prístupu k stavbe žalobcu, teda neexistuje dôvod na prerušenie konania, keď naopak v spore 14Cb/8/2022 predmetom konania nie je posudzovanie otázky zriadenia vecného bremena. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP priznajúc plne procesne úspešnému žalobcovi nárok na náhradu vzniknutých trov.
11. Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie uplatňujúc odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/, g/ a h/ CSP s návrhom na zrušenie rozhodnutia. Uplatnil tiež odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 2 CSP, že právoplatné rozhodnutie súdu o neprerušení konania, ktoré predchádzalo rozhodnutiu veci samej má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Rozsudok považoval za nesprávny, nepreskúmateľný, porušujúci právo žalovaného na spravodlivý proces a súdnu ochranu. Zastával názor, že žalobca žiadnym spôsobom neopisuje právny vzťah pozemku, na ktorom je postavená ním označená stavba, ani právny vzťah k pozemkom, ktoré sa nachádzajú v jeho bezprostrednom okolí, no domáha sa zriadenia práva vecného bremena voči žalovanému. Žalobca má záujem pravidelne prevádzkovať budovu čističky odpadových vôd, vykonávať jej údržbu a opravy, je teda zjavné, že sa nemôže domáhať vecného bremena spočívajúce v práve nerušeného vstupu, ktoré je odlišné od
práva cesty, ktoré konzumuje právo prechodu a prejazdu cez nehnuteľnosti, preto považoval žalobný návrh za nesprávny, ktorému nemalo byť vyhovené. Tvrdil, že ak sú medzi nehnuteľnosťou žalobcu a štátnou cestou viaceré nehnuteľnosti, ktoré vlastnia rôzni vlastníci, je povinnosťou žalobcu tvrdiť a preukázať, z akého dôvodu žalobný návrh smeruje iba proti žalovaného a nie aj ostatným vlastníkom, s ktorými všetkými skutočnosťami sa súd prvej inštancie nezaoberal, čo zakladá nezrozumiteľnosť jeho odôvodnenia. Považoval za nesprávne, že súd nevyhovel jeho návrhu na prerušenie konania, čo zakladá inú vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie. Súhlasil so správnou argumentáciou súdu, majúc za to, že je zjavné, že súd zámerne vytvára výhodu pre žalobcu cez prizmu akejsi existencie prístupovej komunikácie, a to aj napriek tomu, že v konaní má posudzovať tzv. nevyhnutnú cestu k stavbe, pričom žalobcom žiadaná prístupová komunikácia označená v územných rozhodnutiach, či stavebných rozhodnutiach ako SO 04 nespĺňa kategóriu nevyhnutnej cesty podľa § 151o ods. 3 OZ. Mesto B. zastáva aj pozíciu stavebného úradu, je tiež orgánom územnoplánovacej dokumentácie i dotknutej obce, je stavebníkom a zároveň aj cestným orgánom, súd pri ustaľovaní skutkového stavu tieto okolnosti opomenul a v konaní sa nezaoberal najmä určitosťou nájomného vzťahu medzi mestom B. a obchodnou spoločnosťou H. F. D. M. A. F., keď on zastáva názor, že zmluva je neplatná, nevzal do úvahy zmeny územnoplánovacej dokumentácie, keď je spracovaný aj návrh zmien a doplnkov, v ktorom sa rieši dopravné napojenie v tesnej blízkosti stavby žalobcu. Zopakoval, že je možný prístup k stavbe, cez pozemky parc.č. 2546 resp. č.2541 a č. 2547, že na parc. č. 2547 sa má nachádzať komunikácia vybudovaná ešte pred rokom 1976 a umožňuje napojenie stavby so štátnou cestou II.-546, preto podľa jeho názoru žalobca neosvedčil ním uvádzané tvrdenia o jedinej prístupovej ceste k ČOV. Pokiaľ súd konštatoval neprimerané náklady na vybudovanie prípadnej novej prístupovej komunikácie, ide o otázku odbornú. Uviedol, že čistička odpadových vôd a prístupová komunikácia ako dočasná stavba boli postavené z verejných finančných prostriedkov v rámci nenávratného finančného príspevku, teda A. B. vynaložilo na výstavbu určité náklady, ktorú v rámci určitého porovnávania súd nezohľadnil, A. B. malo využiť efektívnejšie dopravné napojenia, mesto niekoľkokrát obstarávalo zmenu územnoplánovacej dokumentácie, projektovú dokumentáciu, súdny spor predmetný prebiehal aj napriek tomu, že žalobca mal zriadené vecné bremeno k parcele reg. E č. 2547 a nevykonal relevantné rokovanie s vlastníkmi okolitých pozemkov, aj keď vedel, že určité nájomné vzťahy sú časovo limitované. Vnímal aj určitú diskrepanciu v pomere k rozsahu informácií, ktorými disponuje žalobca z titulu svojho postavenia a žalovaný, z tohto dôvodu zastával názor, že pokiaľ sa žaloba v konaní dovolával koncentrácie konania, sám vytváral prekážky, ktoré žalovanému sťažovali možnosť oboznámiť sa s informáciami, nemôže toto konanie žalobcu požívať ochranu. Zopakoval svoju obranu o existencii plynárenského zariadenia, ktorá je prítomná na sporných nehnuteľnostiach, tvrdil, že súd jeho návrh na dokazovanie o vyžiadane si stanoviska prevádzkovateľa plynárenského zariadenia nevykonal v celom rozsahu, pričom on na účely posudzovania bezpečnosti plynárenského zariadenia navrhol aj znalecké dokazovanie, nevyhovenie ktorému návrhu súd riadne nezdôvodnil. Nestotožnil sa s argumentáciou súdu vo vzťahu k výške sumy náhrady za zriadenie vecného bremena majúc za to, že prezentovali presnú a jasnú argumentáciu, ku ktorej nezaujal súd žiadne stanovisko. Poukázal na to, že v k.ú Gelnica prebehla obnova katastrálneho operátu, ktoré skutočnosti by sa mali odraziť v rozhodnutí.
12. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhoval rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť majúc za to, že boli preukázané zákonné podmienky na zriadenie vecného bremena na pozemok vo vlastníctve žalovaného v súlade s § 151o ods. 3 OZ.
13. Žalovaný v odvolacej replike zotrval na argumentoch uvádzaných v odvolaní, ktoré zopakoval zdôrazňujúc, že žalobca mal možnosť riešiť inak prístup k prevádzkovej budove ČOV, mesto si vybralo riešenie neefektívne a najdrahšie, on sa domáhal vypratania sporných nehnuteľností v inom konaní na čo súd nereflektoval, dopravné napojenie cez pozemok parc. č. 2547 je využívané a to najmä nákladnými autami, ktoré prevážajú stavebný odpad umiestňovaný na pozemkoch v danom území.
14. Žalobca v odvolacej duplike zopakoval postoj o vecnej správnosti súdneho rozhodnutia, ktoré navrhoval potvrdiť s tým, že poukázal na nové skutočnosti, ktoré vznikli pri vydaní rozhodnutia, keď dňa 16.2.2024 I. J. B., Katastrálny odbor vyhlásil pod č. OÚ-GL-KO1-2024-000204-8 platnosť obnoveného katastrálneho operátu, ktorým došlo k prečíslovaniu a spresneniu technického určenia výmery časti parciel v katastrálnom území vrátane parciel vo vlastníctve žalovaného evidovaných na LV č. XXXX, E.J. B., ktoré sú premetom zriadenia vecného bremena. Pôvodná parcela KNC č. 2805/14 o výmere 103 m2 po obnove katastrálneho operátu má nové parcelné číslo KNC 5997, pôvodná parcela KNC 2805/1 o výmere 20.199 m2 má po obnove katastrálneho operátu parcelné číslo KNC č. 6011 s výmerou
19.465 m2. V súvislosti so zmenami bol vyhotovený aj nový geometrický plán č. 34605045-42/2024 zo dňa 22.3.2024 úradne overený I. J. B., Katastrálnym odborom pod č. 62/2024 v rozsahu zhodnom ako bolo vymedzené geometrickým plánom č. 34605045-121/2021 zo dňa 4.11.2021, ktorý je odlišný len v časti označenia parcelných čísel. Z uvedeného dôvodu navrhol rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne s tým, že dôjde k úprave označenia parciel, na ktorých sa zriaďuje vecné bremeno. O uvedených skutočnostiach doložil kópie výpisov z listu vlastníctva ako aj geometrický plán, na ktorý sa odvolával, rovnako tak rozhodnutie I. B., Katastrálny odbor o vyhlásení platnosti obnoveného katastrálneho operátu dňom 16.2.2024. Uvedené listiny boli dourčené strane žalovaného (právnemu zástupcovi), žiadne námietky neboli vznesené.
15. Iné vyjadrenia v odvolacom konaní strany sporu nedoručili.
16. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd po kladnom posúdení prípustnosti a včasnosti podaného opravného prostriedku subjektom, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu danom § 379, § 380 ods. 1,2 CSP z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a prijal záver, že odvolanie nie je dôvodné. Rozhodnutie je vecne správne, preto aj výrok rozhodnutia odvolacieho súdu má z podstaty veci povahu potvrdzujúceho výroku rozhodnutia podľa § 387 ods. 1 CSP. Slovné spojenie „mení“ vo výroku svojou povahou potvrdzujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu, reflektuje len na zmenu identifikačných údajov nehnuteľností na ktorých bolo zriadené vecné bremeno, ku ktorej došlo po vyhlásení rozhodnutia, čo je zachytené aj v geometrickom pláne, ktorý je súčasťou rozsudku. Tieto skutočnosti vyplývajúce z rozhodnutia katastrálneho úradu zo 16.2.2024 č. OÚ-GL-KO1-2024-000204-8 o obnove katastrálneho operátu a verejného registra – evidencie nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností LV č. XXXX, k.ú B., neboli spochybnené.
17. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 11. júna 2025 v pojednávacej miestnosti č.dv. 210 na II. poschodí Krajského súdu v Košiciach, miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zhode s § 219 ods. 3 CSP.
18. Žalovaný uplatnil odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/ e/, f/,g/, h/ CSP. Skúmanie splnenia procesných podmienok v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. a/ CSP je úradnou povinnosťou súdu počas celého konania. Ide o podmienky, definované v § 161 ods. 1 CSP, za ktorých súd môže vo veci konať a rozhodnúť. Ak ide o odstrániteľnú podmienku, súd sa pokúsi odstrániť ju a v prípade neodstrániteľnej podmienky konanie zastaví. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa strane sporu znemožní realizácia procesných práv priznaných jej v súdnom konaní na účely ochrany jej práv a právom chránených záujmov. K odňatiu možnosti konať pred súdom dochádza tiež vtedy, keď súd nedostatočne odôvodní svoje rozhodnutie, ktoré nespĺňa požiadavky vymedzené § 220 ods. 2,3 CSP. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Nevykonanie relevantných navrhnutých dôkazov (odvolací dôvod v § 365 od. 1 písm. e/ CSP) je pochybením súdu vtedy, ak tento dôkaz je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia. Vyhodnotenie potenciálnej relevancie navrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosti jeho vykonania je úlohou a doménou súdu. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov strán. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g/ CSP je daný vtedy, ak strana sporu oprávnene uplatní nové dôkazné prostriedky za splnenia podmienok upravených § 366 CSP (novoty v odvolacom konaní), z ktorých vyplynie skutkový stav, ktorý je v zrejmom rozpore so zisteným skutkovým stavom tvoriaci základ napadnutého rozhodnutia, teda je zrejmé, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav, ktorý ako základ rozhodnutia neobstojí.. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak sa týkajú procesných podmienok, ak sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
19. Odvolací súd nezistil naplnenie žiadneho z odvolacích dôvodov. Pokiaľ ide o žalovaným uvádzaný odvolací dôvod spočívajúci v nedostatku procesných podmienok, ktorých existenciu skúma odvolací súd z úradnej povinnosti aj bez osobitných námietok procesnej strany, odvolateľ neoznačil žiadne prekážky konania, ktoré by zakladali tento odvolací dôvod a takéto nezistil ani odvolací súd. Rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý bol napadnutý odvolaním nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli a ani inak nevyšli za konania najavo alebo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor. Tiež nebolo zistené, že by na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, náležite zistil skutkový stav, vykonanie ďalšieho dokazovania sa nevyžadovalo, odvolateľ neoznačil žiadne dôkazné prostriedky ktoré by spadali pod procesne prípustné novoty a naplňovali odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g/ CSP. Súd vykonané dôkazy hodnotil v súlade so zákonom podľa § 191 a § 192 CSP, prihliadajúc k záväznému posúdeniu predbežnej otázky § 194 CSP, z vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam na ktorých založil aj svoje rozhodnutie, podal výklad právneho posúdenia skutkového stavu podľa relevantných hmotnoprávnych zákonných ustanovení. Odvolací súd nepovažoval za opodstatnenú ani odvolaciu argumentáciu žalovaného, ktorou poukazoval na vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku z dôvodu, že súd prvej inštancie zamietol návrh na prerušenie konania do skončenia iného konania, v ktorom sa domáhal vypratania sporných nehnuteľností, tvrdiac neoprávnenosť ich užívania A. B.. Tak ako správne uviedol súd prvej inštancie, práve v preskúmavanom konaní o zriadenie práva vecného bremena sa posudzovala ako predbežná otázka existencia oprávnenia žalobcu na užívanie nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného, teda neboli splnené podmienky na prerušenie konania podľa § 164 CSP, keďže túto otázku bol oprávnený a povinný riešiť súd už v tomto spore, a po jej kladnom vyhodnotení rozhodol o zriadení vecného bremena. Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je precízne odôvodnený a spĺňa kritériá riadneho odôvodnenia podľa § 220 ods. 2 CSP. Nebolo zistené žiadne porušenie procesných práv ani iná vada konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
20. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s presvedčivým, úplným a zrozumiteľným odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré odkazuje a ktoré neopakuje (§ 387 ods. 2 CSP). K jednotlivým odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd dodáva, že spôsob úpravy práv a povinností medzi stranami sporu realizovaný súdom podľa § 151o ods. 3 OZ plne rešpektuje zákonom stanovené podmienky, na ktoré súd prvej inštancie dôsledne prihliadal, ku každej z nich sa starostlivo vyjadril, berúc do úvahy spôsob usporiadania nehnuteľnosti, predloženú dokumentáciu týkajúcu sa územného a stavebného konania, fotodokumentáciu zachytávajúcu možné prístupové cesty k stavbe žalobcu, keď nie je významné, či pri úprave práv vecného bremena žalobca žaloval aj vlastníkov iných pozemkov, ktorých užívanie ako prístupovej cesty ku stavbe nadväzuje na nehnuteľnosti žalovaného, keď je zrejmé, že s týmito má žalobca vysporiadané vzťahy dohodou, resp. nie je sporné oprávnenie žalobcu využívať ich nehnuteľnosti ako prístupovú cestu a jediný spor, ktorý bol aj dôvodom vedenia tohto súdneho konania, existoval medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca žiadal zriadenie vecného bremena vstupu na nehnuteľnosti na účely prác spojených s pravidelnou prevádzkou, údržbou, opravami, rekonštrukciou, kontrolnou činnosťou stavby ČOV, v súlade s tým formoval aj svoj žalobný petit, ktorý v sebe konzumuje za týmto účelom aj právo prechodu a prejazdu cez dotknuté nehnuteľnosti na stanovený účel. Nemožno preto považovať za správne stanovisko žalovaného, ak tvrdí, že žalobnému návrhu nebolo možné vyhovie, lebo návrh v sebe subsumuje právo prístupu k stavbe v súlade s § 151o ods.3 CSP. Na účely zriadenia práva vecného bremena bolo významné, že žalobca je vlastníkom stavby, ku ktorej nemá
prístup cez svoje nehnuteľnosti, čo bolo nepochybné, a to potvrdzuje aj samotný žalovaný. V odvolacom konaní len opakuje už na súde prvej inštancie prednesenú argumentáciu o tom, že prístup je možné zriadiť inak, iným spôsobom, s čím sa súd prvej inštancie náležite vysporiadal vo svojom odôvodnení v bodoch 58. až 70., keď tak ako to správne zmienil súd prvej inštancie, aj zo samotnej dokumentácie predloženej žalobcom (čl. 550-553 spisu) vyplýva, že parcela č. 2547 predstavuje nespevnenú plochu, nevedie až k areálu stavby a trvalému prístupu bráni aj charakter pozemku s prítomnosťou premočenej plochy. Pokiaľ aj žalovaný tvrdí, že uvedený prístup využívajú iné subjekty na zvoz stavebného odpadu (resp. čierne skládky), z pohľadu charakteru pozemku (neupravená, neudržiavaná, podmočená plocha), to nemožno považovať za riešenie trvalého a bezproblémového prístupu žalobcu k stavbe v jeho vlastníctve, navyše na účely, ktoré sa dotýkajú verejnoprospešného záujmu obyvateľov obce. Nemožno nevziať do úvahy, že o existencii prístupu k stavbe žalobcu cez pozemky žalovaného, žalovaný vedel v čase nadobudnutia nehnuteľností v roku 2018 a tento stav bol už skôr známy aj jedinému spoločníkovi a konateľovi žalovaného L. E., ktorý sporné nehnuteľnosti nadobudol v roku 2014 na dražbe vedenej voči úpadcovi spoločnosti M. A. F., s ktorým mal žalobca uzatvorenú nájomnú zmluvu o užívaní nehnuteľností práve na účely správy, údržby, prístupu k budove ČOV. Sporné nehnuteľnosti žalovaného spĺňajú charakter susediacej nehnuteľnosti tak, ako na to správne poukázal súd prvej inštancie v bode 57. až 63., keď priľahlým pozemkom nie je len bezprostredne priľahlý priamo susediaci pozemok, ale každý pozemok tvoriaci prekážku medzi pozemkami vo vlastníctve vlastníka stavby na jednej a verejnou komunikáciou na strane druhej. Súd zamietol návrhy žalobcu na vykonanie dokazovania znalcom z odboru energetika odvetvie plynárstvo odboru bezpečnosť a ochrany zdravia pri práci, návrh na výsluch oprávnenej osoby konajúcej za spoločnosť F. Q. M., pretože sporné otázky, na základe ktorých žalovaný tvrdil nemožno zriadenia vecného bremena v dôsledku existujúceho plynového zariadenia, bola vyvrátená správami F. M. Q. potvrdzujúcimi, že užívanie nehnuteľnosti ako prístupovej komunikácie je z hľadiska prevádzky plynárenských zariadení bezpečné ako to vyplýva z bodov 38. až 40., a bodu 79. odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Len súd rozhodne, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná (§185 CSP), a nevykonanie dôkazov v prípade, ak pre rozhodnutie významné skutočnosti boli preukázané inými dôkazmi, zodpovedá zásade účelnosti a hospodárnosti postupu vo veci, v tomto nemožno vytknúť súdu prvej inštancie žiadne procesné pochybenie. Pokiaľ išlo o výhrady žalovaného voči znaleckému posudku ustaľujúcemu výšku primeranej náhrady za zriadenie vecného bremena, žalovaný na pojednávaní dňa 28.3.2023 (čl.251 spisu) všeobecne tvrdil, že znalecký posudok je nepreskúmateľný pre použitie metódy polohovej diferenciácie a nezohľadňuje činnosť žalovaného ako obchodnej spoločnosti. K námietkam žalovaného znalec poskytol vyjadrenie ako je obsahom bodu 37. odôvodnenia súdneho rozhodnutia, vyjadrenie bolo tiež doručené žalovanému, voči čomu nezniesol žiadne námietky (čl.393, čl.396 spisu). Sám žalovaný žiadne návrhy na dokazovanie v tomto smere nepredložil, preto súd správne vychádzal zo znaleckého posudku H. Q., ktorému nemal dôvod vytknúť rozporuplnosť, nelogickosť záverov, či neúplnosť znaleckého posudku, keď znalecký posudok podlieha hodnoteniu z hľadiska vecnej správnosti a úplnosti odôvodnenia i logickosti prijatých záverov, nie však z hľadiska skutočností spadajúcich do odbornej pôsobnosti znalca. Žalovaný neuvádzal žiadne argumenty, pre ktoré by bolo možné presvedčivosť znaleckého posudku spochybniť, keď rozsah náhrady vychádza zo všeobecnej hodnoty pozemkov nezávislej od činnosti vlastníka pozemku tj v danom prípade podnikateľskej aktivity žalovaného, ale odvíja sa od kritérií určených vyhl.č. 492/2004 Z.z. v platnom znení o stanovení všeobecnej hodnoty majetku od účelového určenia pozemku a spôsobu ich využitia, ktoré boli v danom prípade zohľadnené.
21. V súlade so zápisom zmien v evidencii nehnuteľnosti po rozhodnutí súdu prvej inštancie (dňa 16.2.2024 I. J. B., Katastrálny odbor vyhlásil pod č. OÚ-GL-KO1-2024-000204-8 platnosť obnoveného katastrálneho operátu, kedy došlo k prečíslovaniu sporných nehnuteľností) bolo upravené (zmenené) označenie dotknutých pozemkov tak, ako vyplývajú z výroku súdneho rozhodnutia a ako zodpovedajú verejne dostupnej evidencii katastra nehnuteľností, ktoré skutočnosti nemali žiadne vplyv na zmenu skutkového a právneho stavu veci, charakter, či rozsah posudzovaného vecného bremena a jeho náhradu. Geometrický plán reflektujúci uvedené zmeny a vymedzujúci rozsah vecného bremena zriadeného súdom sa stáva súčasťou rozsudku. Odvolacia argumentácia žalovaného je v zásade len polemikou so skutkovými zisteniami súdu a ich právnym posúdením, čo samo o sebe nemôže spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia, keď súd prvej inštancie sa v odôvodnení vysporiadal s každou podstatnou námietkou žalovaného, na ktorú poskytol odpoveď zodpovedajúco účelu a zmyslu aplikovaných právnych noriem. Súd prvej inštancie správne rozhodol tiež o náhrade vzniknutých trov prihliadajúc na zodpovednosť sporovej strany za procesný výsledok konania podľa § 255 ods. 1 CSP.
22. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Odvolateľ v konaní nemal úspech, preto je povinný na náhradu vzniknutých trov protistrane v plnom rozsahu.
23. Rozhodnutie prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).