Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Cob-71-2025.pdf
PDF · 141.12 KB
Case nature
Subarea
6Cob/71/2025
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek senátu JUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej, v právnej veci navrhovateľa: Family Dental s. r. o., so sídlom Komárňanská cesta 5356/11, 940 02 Nové Zámky, IČO: 55 909 141, právne zastúpený: MALICH advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Dunajská 25, 811 08 Bratislava, IČO: 47 256 991 proti odporcovi: Uherek & Partners, TAXFIRST s. r. o., so sídlom Gorkého 205/3, 811 01 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 45 398 372, v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č.k. 64Cb/17/2025-36 zo dňa 27.03.2025, takto
r o z h o d o l :
I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č.k. 64Cb/17/2025-36 zo dňa 27.03.2025 v napadnutom výroku I. m e n í tak, že:
Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým ukladá odporcovi povinnosť vydať navrhovateľovi:
- knihu došlých a odoslaných faktúr navrhovateľa za obdobie od 09.12.2023 do 04.01.2025,
- hlavnú knihu navrhovateľa obsahujúcu informácie za obdobie od 09.12.2023 do 04.01.2025,
- pokladničnú knihu navrhovateľa obsahujúcu informácie za obdobie od 09.12.2023 do 04.01.2025,
- zoznam a evidenciu uzatvorených zmlúv navrhovateľa obsahujúcu informácie za obdobie od 09.12.2023 do 04.01.2025,
- inventarizáciu súvahových účtov navrhovateľa obsahujúcu informácie za obdobie od 09.12.2023 do 04.01.2025,
- prehľad pohybov na bankových účtoch navrhovateľa obsahujúci informácie za obdobie od 09.12.2023 do 04.01.2025,
- kontrolné výkazy navrhovateľa za obdobie od 09.12.2023 do 04.01.2025,
- pokladničné bloky, potvrdenia o hotovostných výberoch z bankomatu, objednávky, preberacie protokoly a iné účtovné doklady potrebné k riadnemu vedeniu účtovníctva a to za obdobie od 09.12.2023 do 04.01.2025,
- všetky originály odoslaných faktúr, ktoré navrhovateľ vystavil v období od 09.12.2023 do 04.01.2025,
- všetky originály došlých faktúr, ktoré boli navrhovateľovi vystavené a doručené dodávateľmi v období od 09.12.2023 do 04.01.2025,
a to všetko v lehote do troch dní odo dňa vykonateľnosti neodkladného opatrenia.
Súd p o u č u j e odporcu podľa § 337 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), že môže podať ako žalobca proti navrhovateľovi ako žalovanému žalobu vo veci samej, ktorou sa môže voči nemu domáhať svojho prípadného nároku na náhradu škody alebo prípadne inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Ak takáto žaloba vo veci samej nebude podaná, neodkladné opatrenie bude trvať po neobmedzený čas alebo do jeho zrušenia postupom podľa § 334 CSP. Podľa § 337 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane.
II. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č.k. 64Cb/17/2025-36 zo dňa 27.03.2025 vo zvyšnej časti napadnutého výroku I. p o t v r d z u j e .
III. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č.k. 64Cb/17/2025-36 zo dňa 27.03.2025 v napadnutom výroku II. m e n í tak, že súd p r i z n á v a navrhovateľovi voči odporcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 81,82 %.
IV. Súd p r i z n á v a navrhovateľovi voči odporcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 81,82 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Mestský súd Bratislava III (ďalej aj ako ,,súd prvej inštancie“ alebo aj ako ,,súd“) uznesením č.k. 64Cb/17/2025-36 zo dňa 27.03.2025 (ďalej aj ako ,,napadnuté uznesenie“ alebo aj ako ,,napadnuté rozhodnutie“) v právnej veci navrhovateľa: Family Dental s. r. o., so sídlom Komárňanská cesta 5356/11, 940 02 Nové Zámky, IČO: 55 909 141 (ďalej aj ako ,,navrhovateľ“) proti odporcovi: Uherek & Partners, TAXFIRST s. r. o., so sídlom Gorkého 205/3, 811 01 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 45 398 372 (ďalej aj ako ,,odporca“), v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia (výrok I.) a zároveň rozhodol, že odporca nemá voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania (výrok II.).
2. Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na § 324 ods. 1, ods. 3, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d/, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 a § 343 ods. 1 CSP.
3. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že návrhom zo dňa 21.02.2025 sa navrhovateľ domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť do troch dní od doručenia uznesenia vydať mu knihu došlých a odoslaných faktúr navrhovateľa za obdobie od 09.12.2023 do 04.01.2025, hlavnú knihu navrhovateľa obsahujúcu informácie za obdobie od 09.12.2023 do 04.01.2025, pokladničnú knihu navrhovateľa obsahujúcu informácie za obdobie od 09.12.2023 do 04.01.2025, zoznam a evidenciu uzatvorených zmlúv navrhovateľa obsahujúcu informácie za obdobie od 09.12.2023 do 04.01.2025, inventarizáciu súvahových účtov navrhovateľa obsahujúcu informácie za obdobie od 09.12.2023 do 04.01.2025, prehľad pohybov na bankových účtoch navrhovateľa obsahujúci informácie za obdobie od 09.12.2023 do 04.01.2025, listiny, ktoré bol navrhovateľ ako účtovná jednotka povinný vyhotoviť a viesť v zmysle zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve (ďalej len ako ,,zákon o účtovníctve“) v období od 09.12.2023 do 04.01.2025, kontrolné výkazy navrhovateľa za obdobie od 09.12.2023 do 04.01.2025, pokladničné bloky, potvrdenia o hotovostných výberoch z bankomatu, objednávky, preberacie protokoly a iné účtovné doklady potrebné k riadnemu vedeniu účtovníctva a to za obdobie od 09.12.2023 do 04.01.2025, všetky originály odoslaných faktúr, ktoré navrhovateľ vystavil v období od 09.12.2023 do 04.01.2025, všetky originály došlých faktúr, ktoré boli navrhovateľovi vystavené a doručené dodávateľmi v období od 09.12.2023 do 04.01.2025 a priznal mu voči odporcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (ďalej aj ako ,,návrh na nariadenie neodkladného opatrenia“ alebo aj ako ,,návrh“). Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že dňa 09.12.2023 uzatvoril s odporcom ústnu zmluvu o vedení účtovníctva, na základe ktorej mu odporca poskytoval služby vedenia účtovníctva a on mu na základe odporcom vystavenej faktúry za poskytnuté služby uhrádzal mesačnú odmenu vo výške 600 eur. V priebehu roku 2024 zistil, že odporca si riadne a včas neplní svoje povinnosti a z dôvodu závažného porušenia povinností odporcom týkajúcich sa vedenia účtovníctva s ním dňa 04.01.2025 ukončil spoluprácu. Navrhovateľ uviedol, že odporca nevykonal žiadne úkony na odmietnutie ukončenia zmluvného vzťahu. Tvrdil, že dňa 11.01.2025 vyzval e-mailom odporcu na odovzdanie všetkých účtovných dokladov do 13.01.2025 s tým, že odporca mu napriek doručeniu výzvy v stanovenej lehote účtovné doklady nevydal. Dňa 21.01.2025 navrhovateľ písomne vyzval odporcu na bezodkladné odovzdanie účtovníctva a účtovných dokladov. Následne mu bola od odporcu doručená SMS správa, že v dňoch 28.01.2025 až 31.01.2025 mu bude kuriérom doručené účtovníctvo. Navrhovateľ uviedol, že ku dňu podania návrhu mu neboli doručené žiadne účtovné doklady, ktorými odporca disponuje, a ktoré neoprávnene zadržiava. Navrhovateľ zdôraznil, že v dôsledku konania odporcu, ktorý neoprávnene zadržiava jeho účtovné doklady, si nemôže plniť svoje zákonné povinnosti riadneho vedenia účtovníctva v zmysle ObZ ako aj zákona o účtovníctve a v dôsledku nesplnenia si zákonných povinností týkajúcich sa riadneho vedenia účtovníctva bude zo strany štátnych
orgánov Slovenskej republiky sankcionovaný a nie je vylúčená ani jeho trestnoprávna zodpovednosť v zmysle § 260 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon (ďalej len ako ,,TZ“).
Súd prvej inštancie vyhodnotil návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný, nakoľko mal za to, že neboli splnené zákonné predpoklady pre jeho nariadenie. Dôvodil, že vzhľadom na právnu úpravu obsiahnutú v § 330 ods. 2 CSP, povaha prejednávanej veci nepripúšťa vydanie navrhovaného neodkladného opatrenia, pretože ide priamo o nárok na plnenie, o vydanie hnuteľných vecí, kde až na základe riadne vykonaného dokazovania v konaní vo veci samej je možné posúdiť jeho opodstatnenosť. Argumentoval, že ide o obdobný výrok, ktorým uložením povinnosti v rámci neodkladného opatrenia, by sa rozhodlo o tom, čo má byť na základe vykonaného dokazovania posúdené v konaní vo veci samej. Ak by súd vyhovel takémuto návrhu a uložil by splnenie povinnosti už priamo v rozhodnutí o neodkladnom opatrení, konanie o veci samej by stratilo svoj zmysel, resp. nebolo by o čom konať, lebo o tom čo je medzi účastníkmi sporné, by sa rozhodlo už nariadením okamžite vykonateľného neodkladného opatrenia. Súd preto návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol z dôvodu, že to povaha veci neumožňuje, a že nariadenie neodkladného opatrenia by malo za následok vylúčenie možnosti vec meritórne prejednať. Právna úprava § 330 ods. 2 CSP vo svojom obsahu nemá nahrádzať riadne konanie bez ohľadu na názor navrhovateľa a opodstatnenosť jeho argumentov, prípadne opodstatnenosť obrany protistrany. Súd mal za to, že takéto neodkladné opatrenie je prípustné iba v špecifických prípadoch, ktorým daný prípad nebol. Dôvodil, že v § 330 ods. 2 CSP je expresis verbis vyjadrené, že súd môže nariadiť aj také neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. Kritériom pre akceptovateľnosť takéhoto rozhodnutia je to, že totožnosť výrokov pripúšťa povaha veci. Súd je povinný vždy individuálne vyhodnotiť, či povaha veci pripúšťa nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia z hľadiska totožnosti výrokov. Vyhovením navrhovanému neodkladnému opatreniu by sa fakticky vytvoril rovnaký stav, aký by nastal uložením povinnosti odporcovi vydať navrhované hnuteľné veci meritórnym rozhodnutím. Odporca by bol povinný vydať hnuteľné veci už okamihom doručenia neodkladného opatrenia (§ 332 ods. 1 CSP), ktoré by nebolo výsledkom dokazovania medzi stranami sporu ohľadom sporných skutočností, ale iba na základe osvedčenia základných relevantných okolností, a preto bol toho názoru, že v danom prípade povaha prejednávanej veci neumožňuje, aby navrhovateľ neodkladným opatrením dosiahol úpravu pomerov medzi stranami nariadením neodkladného opatrenia totožným ako žalobou vo veci samej, nakoľko by sa jednalo o zásah súdu neprimeraný, najmä s ohľadom na jeho následky jednoznačne nahrádzajúce konanie vo veci samej, v ktorom spornosť veci má byť riešená zistením skutkového stavu veci a vykonaním riadneho dokazovania. Argumentoval, že ak by súd prvej inštancie uložil povinnosť odporcovi vydať navrhovateľovi hnuteľné veci, ktorých vydania sa navrhovateľ domáha návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia takýto závažný zásah by bol nielen v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Poukázal na garantované právo každého účastníka, aby sa jeho vec prejednala v konaní, v ktorom bude môcť predniesť všetky argumenty a predložiť všetky dôkazy na svoju obranu a až následne sa podrobiť rozhodnutím uloženej povinnosti.
Zároveň súd prvej inštancie zdôraznil, že pojem ,,potreba neodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu“ je nutné interpretovať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila nenapraviteľná alebo len ťažko napraviteľná ujma. Zmyslom neodkladného opatrenia je poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenej strane sporu a zabrániť zhoršovaniu jej postavenia, a to napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav, pričom musí prihliadať nielen na ochranu oprávnených záujmov toho, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada, ale na druhej strane tiež musí prihliadnuť na ochranu toho, proti komu má navrhované neodkladné opatrenie smerovať (zásada proporcionality). Účelom neodkladných opatrení nie je riešenie faktických pomerov medzi stranami sporu, ani riešenie ich vzájomných nezhôd, či sporov, na riešenie ktorých slúži výlučne žaloba vo veci samej. Účelom neodkladného opatrenia je dočasná úprava právnych pomerov strán sporu, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu za súčasnej hrozby nenapraviteľnej alebo iba ťažko napraviteľnej ujmy.
V kontexte uvedeného súd poukázal aj na skutočnosť, že nemal za preukázané, že odporca má v držbe konkrétne účtovné doklady navrhovateľa, o ktorých to navrhovateľ tvrdí a ktoré žiada vydať.
Súčasne mal súd za to, že navrhovateľ nepreukázal dôvodnosť tvrdenia, že mu zo strany štátnych orgánov Slovenskej republiky hrozí bezprostredná sankcia, resp. že je voči nemu iniciované konanie na vyvodenie jeho trestnoprávnej zodpovednosti v zmysle § 260 TZ.
S poukazom na uvedené súd prvej inštancie návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.
4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote v celom rozsahu odvolanie z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Navrhovateľ uviedol, že s odporcom uzatvorili ústnu odplatnú dohodu o vedení účtovníctva s tým, že odporca si riadne a včas neplnil svoje povinnosti týkajúce sa vedenia účtovníctva, v dôsledku čoho s ním dňa 04.01.2025 ukončil spoluprácu, teda preukázal trvanie zmluvného vzťahu s odporcom, ako aj jeho ukončenie. Zároveň preukázal, že po ukončení zmluvného vzťahu odporca mu napriek výzvam nevydal účtovné doklady týkajúce sa vedenia účtovníctva a naďalej ho neoprávnene zadržiava. Navrhovateľ namietal, že v návrhu uviedol rozhodné skutkové tvrdenia preukazujúce zjavný zásah odporcu do jeho nesporného vlastníckeho práva k svojej účtovnej dokumentácii, ku ktorému dochádza jej zadržiavaním zo strany odporcu.
Navrhovateľ namietal dôvod zamietnutia návrhu súdom prvej inštancie, že prípadným vyhovením návrhu by došlo k vytvoreniu faktického stavu totožného s tým, aký by nastal v prípade uloženia povinnosti odporcovi v meritórnom rozhodnutí, čo by nahrádzalo konanie vo veci samej, v ktorom sa zisťuje skutkový stav vykonaním riadneho dokazovania, a že CSP nevylučuje také neodkladné opatrenie, ktoré by trvalo upravovalo vzťahy medzi stranami sporu. Podmienkou je splnenie nevyhnutnosti bezodkladne upraviť pomery alebo obava ohrozenia exekúcie. Poukázal, že ako účtovná jednotka je podľa § 35 ObZ, resp. podľa § 4 ods. 1 zákona o účtovníctve povinný riadne viesť účtovníctvo, nakoľko v opačnom prípade mu hrozia sankcie zo strany príslušných štátnych orgánov. Namietal, že súd nesprávne vyhodnotil skutkový stav, keď uviedol, že nepreukázal, že mu bezprostredne hrozí takýto postih, nakoľko uvedené následky sú zákonnými následkami v dôsledku nesplnenia si povinnosti riadneho vedenia účtovníctva podľa zákona o účtovníctve. V danom prípade ide o objektívnu zodpovednosť spoločnosti navrhovateľa ako účtovnej jednotky za plnenie si svojich zákonných povinností. Zdôraznil, že účtovná dokumentácia je jeho výlučným majetkom, ku ktorému by mal mať prístup za každých okolností a že odporca nie je oprávnený mu tieto doklady svojvoľne zadržiavať. Namietal, že súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevysporiadal so skutočnosťou, že z predložených dôkazov vyplýva, že samotný odporca si je vedomý zadržiavania jeho účtovnej dokumentácie, keď v rámci elektronickej komunikácie s ním uviedol, že nemá v pláne nič neodovzdať alebo nevrátiť čokoľvek čo je majetkom iného subjektu. Navrhovateľ mal za to, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam vo vzťahu k potrebe neodkladne upraviť pomery medzi stranami.
Ďalej navrhovateľ uviedol, že predloženými dôkazmi preukázal, že odporcovi za vedenie účtovníctva riadne poskytoval odplatu formou bankového prevodu, a teda si voči nemu riadne plnil svoje zmluvné povinnosti. Namietal, že s poukazom na skutočnosť, že s ním ukončil zmluvný vzťah, neexistuje žiaden dôvod na to, aby mal odporca proti jeho vôli jeho účtovnú dokumentáciu a jej vydanie spoločnosti navrhovateľa ako vlastníkovi odmietal. Dôvodil, že aj počas existencie zmluvného vzťahu medzi stranami mal odporca len dispozičné oprávnenie k účtovnej dokumentácii a nikdy nebol jej vlastníkom, pričom toto dispozičné oprávnenie mu zaniklo v dôsledku ukončenia zmluvného vzťahu medzi stranami. Argumentoval, že vydanie neodkladného opatrenia v súlade s návrhom neobmedzí odporcu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, a to aj s poukazom na to, že odporca doposiaľ na jeho výzvy na dobrovoľné faktické odovzdanie účtovnej dokumentácie nereagoval, teda miernejšie prostriedky nápravy sa minuli účinku.
Taktiež v podanom odvolaní navrhovateľ namietal, že by nepreukázal dôvodnosť tvrdenia, že mu zo strany štátnych orgánov hrozí bezprostredná sankcia, resp. že je voči nemu iniciované konanie na vyvodenie jeho trestnoprávnej zodpovednosti. Mal za to, že súd de facto tvrdí, že by sa mohol domáhať vydania neodkladného opatrenia až v okamihu kedy by voči nemu orgány činné v trestnom konaní iniciovali konanie na vyvodenie jeho trestnoprávnej zodpovednosti. Argumentoval, že práve v snahe zabrániť iniciovaniu konaní zo strany štátnych orgánov sa návrhom domáha vydania účtovnej dokumentácie, ktorú odporca neoprávnene zadržiava, aby si mohol splniť svoje zákonné povinnosti. V súvislosti s uvedeným poukázal na znenie § 35 ObZ, podľa ktorého sú podnikatelia povinní viesť účtovníctvo v rozsahu a spôsobom ustanoveným osobitným zákonom. Zároveň poukázal aj na právnu úpravu skutkovej podstaty trestného činu skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 260 TZ.
S poukazom na princíp predvídateľnosti súdnych rozhodnutí navrhovateľ poukázal na rozhodnutie Mestského súdu Bratislava III pod sp. zn. 87Cb/9/2025-25 zo dňa 03.03.2025 v obdobnom prípade, v ktorom súd prvej inštancie návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a uložil odporcovi povinnosť vydať mu jeho účtovnú dokumentáciu.
Z uvedených dôvodov navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že nariadi neodkladné opatrenie v znení jeho návrhu a prizná mu voči odporcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % a zároveň, aby mu priznal voči odporcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % alebo alternatívne, aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a priznal mu voči odporcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
5. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako ,,odvolací súd“) s poukazom na § 329 ods. l CSP dňa 13.05.2025 zaslal odporcovi na vyjadrenie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, napadnuté uznesenie ako aj odvolanie navrhovateľa. Výzva na vyjadrenie s prílohami bola odporcovi doručená dňa 29.05.2025 (č.l. 61, 62 s. sp.) spôsobom súladným s § 105 ods. 1 CSP v spojení s § 32 ods. 5 písm. b/ bod 1 zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente), pričom odporca sa nevyjadril.
6. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP, postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP), dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je v časti dôvodné, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
7. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
8. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
11. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
12. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
13. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
14. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
15. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
16. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
17. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
18. Podľa § 337 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
19. Podľa § 337 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane.
20. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
21. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
22. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci.
23. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd, či a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti) c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti) d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).
24. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie iba vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán alebo existuje obava, že exekúcia rozhodnutia bude ohrozená. Jeho nariadenie je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že existuje právny vzťah medzi stranami, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu a osvedčí sa dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Neodkladným opatrením by nemalo dochádzať k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru. Bez osvedčenia, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ktoré musí byť preukázané nielen všeobecným tvrdením navrhovateľa (žalobcu) o hrozbe, ale musí byť preukázané konkrétnymi skutkovými okolnosťami odôvodňujúcimi záver, že právo navrhovateľa je bezprostredne ohrozené, že je tu reálna obava zo zmarenia jeho práva a bez nariadenia neodkladného opatrenia bude toto právo navrhovateľa ohrozené, súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie.
25. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní, ale postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Súd musí zvažovať, či je osvedčený nárok a či je nariadenie neodkladného opatrenia potrebné. Ani existencia právneho pomeru medzi stranami sporu alebo existencia nároku, ako aj ich osvedčenie samo o sebe ešte nevytvára zákonný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia. Až ich ohrozenie dovoľuje súdu pred rozhodnutím vo veci samej nariadiť neodkladné opatrenie, pričom takéto ohrozenie musí byť konkrétne a oprávneným účastníkom aj osvedčené. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude
ohrozená. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli teda aspoň osvedčené základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.
26. Z obsahu spisu vyplýva, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť vydať mu účtovnú dokumentáciu špecifikovanú v petite návrhu (viď bod 3. tohto rozhodnutia), ktorá je vo vlastníctve navrhovateľa, a to do troch dní od doručenia uznesenia. Navrhované neodkladné opatrenie malo plniť funkciu rozhodnutia vo veci samej, t.j. neupravovať pomery medzi stranami len dočasne, ale malo natrvalo vyriešiť medzi stranami spornú otázku, čo v danej veci znamená uloženie povinnosti odporcovi vydať navrhovateľovi požadované účtovné dokumenty, čím by sa odstránil právne závadný stav spočívajúci v nemožnosti navrhovateľa disponovať vlastnou účtovnou dokumentáciou a plniť si svoje zákonné povinnosti v zmysle ObZ a zákona o účtovníctve. Podnikatelia sú povinní viesť účtovníctvo v rozsahu a spôsobom ustanoveným osobitným zákonom (§ 35 ObZ).
Súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu, že neboli splnené zákonné predpoklady pre jeho nariadenie, nakoľko mal za to, že povaha veci neumožňuje nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia.
27. Úlohou odvolacieho súdu bolo preskúmať, či odvolacie dôvody navrhovateľa sú dôvodné.
28. K odvolacej námietke navrhovateľa o potrebe neodkladnej úpravy pomerov z dôvodu, že je preukázaný zjavný zásah odporcu do jeho nesporného vlastníckeho práva k účtovnej dokumentácii neoprávneným zadržiavaním, že ako účtovná jednotka podľa § 35 ObZ, resp. podľa § 4 ods. 1 zákona o účtovníctve je povinný riadne viesť svoje účtovníctvo, že mu bezprostredne hrozia sankcie zo strany príslušných štátnych orgánov v dôsledku nesplnenia si tejto zákonnej povinnosti, že ide v danom prípade o jeho objektívnu zodpovednosť ako účtovnej jednotky, a že súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevysporiadal so skutočnosťou, že z predložených dôkazov vyplýva, že samotný odporca si je vedomý zadržiavania jeho účtovnej dokumentácie odvolací súd uvádza aj s poukazom na uvedené v bode 30. tohto rozhodnutia, že mal v konaní osvedčené, že odporca ako bývalý účtovník navrhovateľa vedome bez právneho dôvodu zadržiava účtovnú dokumentáciu navrhovateľa a na jeho opakované výzvy doposiaľ nereagoval jej faktickým vydaním. Konaním odporcu tak dochádza k zásahu do nesporného vlastníckeho práva navrhovateľa ako oprávneného držiteľa účtovnej dokumentácie s tým, že z dôvodu jej zadržiavania odporcom si navrhovateľ ako účtovná jednotka nemôže plniť svoje zákonné povinnosti, čím mu vzniká bezprostredná hrozba uloženia sankcií zo strany príslušných štátnych orgánov (napr. uloženie pokuty za správny delikt v zmysle § 38 zákona o účtovníctve), a to s poukazom na objektívnu zodpovednosť právnickej osoby ako účtovnej jednotky za vedenie účtovníctva. Odvolací súd zdôrazňuje, že účtovná dokumentácia patrí účtovnej jednotke/navrhovateľovi a odporca nie je oprávnený mu tieto doklady svojvoľne zadržiavať. V danom prípade aj počas existencie zmluvného vzťahu medzi stranami mal odporca len dispozičné oprávnenie s účtovnou dokumentáciou, ktoré mu zaniklo v dôsledku ukončenia zmluvného vzťahu medzi stranami. Zároveň odvolací súd dodáva, že ak by sa mohol navrhovateľ domáhať vydania neodkladného opatrenia až v okamihu, kedy by voči nemu správne orgány začali administratívne konania za správny delikt, prípadne orgány činné v trestnom konaní iniciovali konanie na vyvodenie jeho trestnoprávnej zodpovednosti, nariadenie neodkladného opatrenia by už bolo neúčinné a neposkytovalo by mu efektívnu právnu ochranu. Odvolací súd konštatuje, že navrhovateľ sa domáha predmetným návrhom dôvodne vydania účtovnej dokumentácie, ktorú mu odporca neoprávnene zadržiava, s primárnym cieľom zabezpečenia plnenia si zákonných povinností, ako aj v snahe predísť uloženiu správnych sankcií za správne delikty príslušnými štátnymi orgánmi pre neplnenie si zákonných povinností v zmysle zákona o účtovníctve, prípadne hrozbe trestnoprávnych sankcií. Vzhľadom k tomu, že odporca zotrváva v zadržiavaní účtovnej dokumentácie navrhovateľa bez osvedčenia zákonného zmocnenia k takémuto konaniu, je zachovaný princíp opodstatnenosti navrhovaného neodkladného opatrenia, teda navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán.
V súvislosti s uvedeným odvolací súd dodáva aj s poukazom na uznesenie NS SR sp.zn. 4Obdo/18/2024 zo dňa 31.10.2024, že potreba úpravy pomerov musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Samotný atribút bezodkladnosti však bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a
jednorazový stav, a že sa navrhovateľ musí domáhať ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia ihneď po reálnom vzniku potreby, pretože potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrvávať aj po určité dlhšie časové obdobie.
Odvolací súd túto odvolaciu námietku navrhovateľa preto považuje za dôvodnú.
29. K odvolacej námietke navrhovateľa, že CSP nevylučuje také neodkladné opatrenie, ktoré by trvalo upravovalo sporné vzťahy medzi sporovými stranami, teda že neodkladným opatrením konzumujúcim vec samu možno rozhodnúť o nároku na vydanie veci odvolací súd uvádza aj s poukazom na uznesenie NS SR sp.zn. 4Obdo/18/2024 zo dňa 31.10.2024, že pri tzv. zdržovacích, či aktívnych vykonávacích nárokoch (ako to bolo i v predmetnej veci) v návrhoch na neodkladné opatrenie, v rámci ktorých môže byť súdna ochrana navrhovateľovi efektívne poskytnutá už samotnými účinkami vykonateľného uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia, možno dosiahnuť aj trvalú úpravu pomerov neodkladným opatrením a vôbec nemusí nasledovať žaloba vo veci samej. Pre rozhodnutie súdu je podstatným odôvodnená existencia potreby úpravy pomerov a možnosť ňou predísť aj ďalším zbytočným sporom, či vzniku alebo k zvyšovaniu škody a podobne. Uvedené pripúšťa § 330 ods. 2 CSP, ktorý umožňuje nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
V súvislosti s uvedeným zároveň odvolací súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 2Cob/156/2020 zo dňa 10.12.2020, voči ktorému žalovaným podané dovolanie dovolací súd odmietol uznesením sp. zn. 2Obdo/103/2021 zo dňa 25.08.2022 vo veci, v ktorej bolo vydané neodkladné opatrenie v spojení s aktívnym vykonávacím nárokom (povinnosť vydať hnuteľnú vec - zriadenie) bez podania žaloby vo veci samej, v ktorej obdobne odvolací súd skonštatoval, že ,,Na rozdiel od predchádzajúcej úpravy predbežných opatrení nie je koncepcia inštitútu neodkladných opatrení vždy nevyhnutne viazaná na konanie vo veci samej, ani na dočasný a provizórny charakter poskytnutej súdnej ochrany. Variabilita procesnej ochrany, ktorej sa bude navrhovateľ domáhať, je výlučne v jeho dispozícii. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý smeruje k rozhodnutiu, ktoré nevykazuje charakter dočasnosti a predbežnosti v rámci poskytovanej ochrany, konzumuje vec samu. Vo všeobecnosti nemožno vymedziť, ktoré subjektívne nároky svojou povahou pripúšťajú nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré je totožné s prípadným výrokom vo veci samej, resp. ho subsumuje, závisí to od konkrétnych okolností prípadu. Je zrejmé, že v prípade určovacích žalôb a štandardných žalôb o plnenie to možné nebude. Naopak, prípustné to bude v prípade tzv. zdržovacích nárokov, kedy neodkladné opatrenie spočíva v uložení povinnosti niečo aktívne vykonať, zdržať sa zásahov, alebo naopak strpieť určité obmedzenia.“. Teda aj v uvedenom skutkovo obdobnom prípade neodkladným opatrením konzumujúcim vec samu bolo rozhodnuté o nároku na vydanie veci tak, že žalovanému bola uložená povinnosť vydať hnuteľné veci oprávnenej osobe/žalobcovi. Zároveň v uvedenom prípade žalovaný neosvedčil, tak ako aj v predmetnej veci odporca, oprávnenosť zádržného práva, pričom nariadeným neodkladným opatrením nie sú dotknuté oprávnené záujmy žalovaného/odporcu, pretože si môže uplatňovať svoje prípadné nároky voči navrhovateľovi samostatnou žalobou.
Odvolací súd túto odvolaciu námietku navrhovateľa preto považuje za dôvodnú.
30. Odvolací súd posudzoval existenciu právneho vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom a mal osvedčené, že medzi stranami vznikol na základe ústnej zmluvy právny vzťah, ktorého predmetom bolo odplatné poskytovanie služieb vedenia účtovníctva zo strany odporcu v prospech navrhovateľa, čo mal osvedčené, na základe dôkazov predložených navrhovateľom a jeho nesporných tvrdení uvedených v návrhu a v odvolaní. Obchodno-záväzkový vzťah medzi navrhovateľom a odporcom trval od 09.12.2023 do 04.01.2025 (č.l. 1, 39 s. sp.) s tým, že spoluprácu ukončil navrhovateľ z dôvodu riadneho neplnenia si povinností ohľadne vedenia účtovníctva zo strany odporcu. Od 05.01.2025 pre navrhovateľa vykonáva vedenie účtovníctva spoločnosť REKOFIN s.r.o. (č.l. 8 s. sp.). Odvolací súd mal tiež za osvedčené, že navrhovateľ platil odporcovi za vedenie účtovníctva dohodnutú odmenu vo výške 600 eur mesačne. Navrhovateľ nepredložil v konaní potvrdenia o zrealizovaní platieb odporcovi za všetky mesiace obdobia, v ktorom bol s odporcom v zmluvnom vzťahu, avšak odvolací súd považuje listiny v predloženom rozsahu na účely osvedčenia existencie vzájomného právneho vzťahu medzi stranami za dostačujúce (č.l. 9 až 22 s. sp.). Zároveň bolo v konaní osvedčené, že navrhovateľ vyzval odporcu na vydanie účtovnej dokumentácie, a to e-mailom zo dňa 11.01.2025 a následne tiež písomnou výzvou zo dňa 21.01.2025 (č.l. 8, 24, 25, 27 s. sp.). Skutočnosť, že medzi stranami bola uzatvorená zmluva o vedení účtovníctva, a že odporcovi bola pred podaním návrhu doručená predžalobná výzva navrhovateľa
na odovzdanie účtovnej dokumentácie, ako aj to, že účtovnou dokumentáciou navrhovateľa odporca disponuje s vedomím, že je vlastníctvom navrhovateľa, mal odvolací súd osvedčenú z predloženého screenshotu SMS správy konateľa odporcu Q. D. zaslanej navrhovateľovi (č.l. 23 s. sp.).
Medzi stranami nebolo sporné, že vlastníkom účtovnej dokumentácie je navrhovateľ/účtovná jednotka, ktorému ako podnikateľovi právnickej osobe v zmysle § 35 ObZ, ako aj v zmysle § 4 zákona o účtovníctve vyplývajú povinnosti viesť účtovníctvo. Účtovná jednotka môže poveriť vedením svojho účtovníctva aj inú právnickú osobu alebo fyzickú osobu s tým, že poverením sa účtovná jednotka nezbavuje zodpovednosti za vedenie účtovníctva, zostavenie a predloženie účtovnej závierky a za preukázateľnosť účtovníctva v rozsahu podľa zákona o účtovníctve. S poukazom na uvedené, ak by došlo k porušeniu účtovných predpisov, správneho deliktu v zmysle § 38 zákona o účtovníctve sa nedopustí poverená osoba, ale účtovná jednotka. Ide o objektívnu zodpovednosť právnickej osoby ako účtovnej jednotky za vedenie účtovníctva. Účtovné dokumenty patria účtovnej jednotke, ktorá ich vyhotovila, alebo za ktorú boli vyhotovené, to znamená, že sú vlastníctvom obchodnej spoločnosti, ktorej sa dané dokumenty týkajú a v rámci ktorej sú účtovné záznamy vedené. Aj v prípade, že navrhovateľ poveril vedením účtovníctva inú právnickú osobu, má právo mať neobmedzený prístup k účtovným dokumentom. V danom prípade po skončení zmluvného vzťahu medzi účtovnou jednotkou/navrhovateľom a účtovníkom/odporcom, odporca nie je oprávnený navrhovateľovi účtovné dokumenty zadržiavať. Z navrhovateľom predloženej elektronickej komunikácie s odporcom vyplýva, že uvedenej skutočnosti si je odporca vedomý. Odvolací súd má tiež osvedčené, že navrhovateľ za vedenie účtovníctva poskytoval odporcovi mesačne odplatu formou bankového prevodu, teda voči svojmu zmluvnému partnerovi si povinnosť zaplatiť dohodnutú odplatu v preukázanom rozsahu plnil. S ohľadom na zánik zmluvného vzťahu, ktorého obsahom bolo vedenie účtovníctva, ktorú skutočnosť odporca nesporoval, nie je dôvod, aby mal odporca proti vôli navrhovateľa účtovnú dokumentáciu vo svojej dispozícii a odmietal mu ju vydať a ktorý v konaní ani netvrdil a ani neosvedčil, že by mal k držbe predmetnej účtovnej dokumentácie zákonné oprávnenie. Odvolací súd zdôrazňuje, že aj počas trvania zmluvného vzťahu mal odporca k účtovnej dokumentácii navrhovateľa len dispozičné oprávnenie, a preto nariadené neodkladné opatrenie nijako nezasiahne do jeho práv, prípadne oprávnených záujmov a teda, že nie je neprimerané a nie je ani v rozpore s princípom proporcionality a odporcu neobmedzí nad nevyhnutnú mieru.
Odvolací súd zastáva názor, že uložením povinnosti vydať požadovanú účtovnú dokumentáciu je možné efektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia domáha, a to dosiahnuť dispozíciu vlastnými účtovnými dokladmi za účelom plnenia si zákonných povinností navrhovateľa ako účtovnej jednotky. V tomto prípade nariadené neodkladné opatrenie subsumuje vec samu, čo vyplýva zo znenia nariadeného neodkladného opatrenia, t.j. uloženia povinnosti odporcovi vydať účtovnú dokumentáciu, čím je poskytnutá ochrana vlastníckeho práva navrhovateľovi ako osvedčenému oprávnenému držiteľovi účtovnej dokumentácie. Prípustnosť nariadiť neodkladné opatrenie v tomto znení vyplýva zo samotného záväzkového vzťahu, kde vystupuje navrhovateľ ako vlastník účtovných dokladov a odporca ako účtovník, ktorý následne po ukončení zmluvného vzťahu účtovnú dokumentáciu bez právneho dôvodu zadržiava. Návrh nemá charakter provizórnej ani dočasnej ochrany a nie je viazaný na konanie vo veci samej, teda uložením požadovanej povinnosti vydať účtovnú dokumentáciu možno dosiahnuť aj trvalú úpravu pomerov s možnosťou ňou predísť ďalším sporom (napr. o vydanie veci), ako aj uloženiu správnych sankcií za správne delikty príslušnými štátnymi orgánmi pre neplnenie si zákonných povinností v zmysle zákona o účtovníctve, prípadne hrozbe trestnoprávnych sankcií, nakoľko účelom inštitútu neodkladného opatrenia nie je poskytovať neefektívnu ochranu práv, ale naopak poskytovať včasnú a efektívnu ochranu.
Odvolací súd dospel k záveru, že je opodstatnené, aby súd bezodkladne upravil pomery medzi navrhovateľom a odporcom, nakoľko vlastnícke právo navrhovateľa je odporcom bezprostredne porušované a zároveň je navrhovateľ vystavený hrozbe sankcií zo strany príslušných štátnych orgánov, nakoľko mu je znemožnené plniť si svoje zákonné povinnosti voči štátu, a to s poukazom na jeho nepochybnú objektívnu zodpovednosť ako účtovnej jednotky za prípadný správny delikt, a teda navrhovateľom tvrdené a predloženými listinami osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Odvolací súd vzhliadol opodstatnenosť navrhovaného neodkladného opatrenia aj skutočnosti, že odporca na opakované výzvy navrhovateľa na dobrovoľné splnenie povinnosti vydať mu účtovnú dokumentáciu doposiaľ nereagoval jej faktickým odovzdaním, čo je dôkazom toho, že miernejšie prostriedky úpravy pomerov strán neboli účinné. Odvolací súd má za to, že vzhľadom k tomu, že odporca zotrváva v neoprávnenom zadržiavaní účtovnej dokumentácie
navrhovateľa, ktorý ani po opakovaných výzvach navrhovateľa mu ju nevydal, je navrhované nariadenie neodkladného opatrenia opodstatnené.
S poukazom na osvedčené vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd konštatuje, že boli splnené zákonné predpoklady pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia s tým, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, keďže tento inštitút slúži iba na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, pričom predmetom tohto konania neboli peňažné nároky, ale vydanie hnuteľnej veci.
Odvolací súd zdôrazňuje, že dokazovanie v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania, čo vyplýva z ustálenej judikatúry (uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo/25/2019 zo dňa 25.06.2019). Odvolací súd dodáva, že s poukazom na § 329 ods. l CSP zaslal odporcovi na vyjadrenie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, napadnuté uznesenie ako aj odvolanie navrhovateľa. Výzva na vyjadrenie s prílohami bola odporcovi doručená, avšak odporca na výzvu súdu nereagoval a k podaniam navrhovateľa sa nijako nevyjadril. Na základe dôkazných prostriedkov predložených navrhovateľom a nesporných tvrdení v konaní odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľ dostatočne osvedčil potrebu neodkladne upraviť pomery medzi ním a odporcom nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia, a preto uznesenie Mestského súdu Bratislava III č.k. 64Cb/17/2025-36 zo dňa 27.03.2025 v napadnutom výroku I. zmenil, tak ako je uvedené vo výroku I. toho rozhodnutia a vo zvyšnej časti napadnutého výroku I. potvrdil, tak ako je uvedené vo výroku II. toho rozhodnutia.
V spojitosti s uvedeným odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. PL. ÚS 16/09 zo dňa 19.01.2010, podľa ktorého: „Súčasťou práva na spravodlivý proces je zásada „rovnosti zbraní“. Každej procesnej strane má byť daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť vrátane dôkazov za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej situácie, než v ktorej je jej protistrana. Princíp rovnosti účastníkov konanie pôsobí aj vo vzťahu ku konaniu o nariadení predbežného opatrenia ako čiastkovej časti súdneho konania, a to predovšetkým s ohľadom na možnosť uloženia povinnosti, ktorá sa môže významným spôsobom dotknúť právneho postavenia žalovaného subjektu. Ak má byť teda predbežným opatrením uložená povinnosť, musia mať účastníci konania možnosť v porovnateľnom rozsahu uplatniť pred súdom svoje tvrdenia aj námietky vo vzťahu k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré sa relevantným spôsobom premietnu do úvahy súdu vo vzťahu k posúdeniu dôvodnosti takého návrhu.“.
31. V súvislosti s odvolacími námietkami navrhovateľa odvolací súd konštatuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.
32. Na základe uvedeného sa odvolací súd nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie o nedostatočnom osvedčení potreby bezodkladnej úpravy pomerov pre účely nariadenia neodkladného opatrenia a nemožnosti rozhodnúť neodkladným opatrením konzumujúcim vec samu v prípade nárokov na vydanie veci.
33. Odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľ v prevažujúcej časti osvedčil základné predpoklady pre vydanie ním navrhovaného neodkladného opatrenia, hodnoverne osvedčil existenciu právneho vzťahu medzi sporovými stranami, ako aj navrhovateľom tvrdené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a zároveň uložením požadovaného obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, pričom nariadením tohto neodkladného opatrenia nedôjde k neprimeranému obmedzeniu odporcu.
34. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd vyhovel odvolaniu navrhovateľa a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti zmenil podľa § 388 CSP tak, že výrokom I. tohto rozhodnutia uložil odporcovi povinnosť vydať navrhovateľovi predmetnú účtovnú dokumentáciu s tým, že dôvodnosť návrhu vzhliadol v rozsahu 10 položiek účtovných dokumentov z požadovaných 11 položiek účtovných dokumentov, a vo zvyšnej časti týkajúcej sa 1 položky, t.j. listín, ktoré bol navrhovateľ ako
účtovná jednotka povinný vyhotoviť a viesť v zmysle zákona o účtovníctve v období od 09.12.2023 do 04.01.2025, napadnutý výrok I. potvrdil, a to výrokom II. tohto rozhodnutia.
K uvedenému odvolací súd uvádza, že na to, aby bolo súdne rozhodnutie ukladajúce povinnosť vydať hnuteľnú vec vykonateľné, musí byť predmet vydania dostatočne špecifikovaný, teda aby bolo jasné, čo konkrétne navrhovateľ požaduje od odporcu vydať. S poukazom na uvedené by bol výrok súdneho rozhodnutia obsahujúci slovné spojenie „listín, ktoré bol navrhovateľ ako účtovná jednotka povinný vyhotoviť a viesť v zmysle zákona o účtovníctve“ bez bližšej špecifikácie, napr. označením príslušného paragrafu zákona o účtovníctve, podľa ktorého mali byť listiny vyhotovené a vedené, neurčitý a teda nevykonateľný, a preto odvolací súd v tejto časti zamietajúce rozhodnutie potvrdil.
35. O náhrade trov prvostupňového konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a podľa § 388 CSP výrokom III. tohto rozhodnutia tak, že zmenil aj súvisiaci výrok o trovách konania podľa pomeru úspechu strán v konaní. Po prepočte na percentá je pomer úspechu navrhovateľa 90,91 % (úspech spočívajúci v rozsahu 10 položiek) a odporcu 9,09 % (úspech v rozsahu 1 položky), pričom čistý úspech navrhovateľa v konaní bol 81,82 % (90,91 % - 9,09 %).
O výške náhrady trov prvostupňového konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
36. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd výrokom IV. tohto rozhodnutia podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP. Po prepočte na percentá je pomer úspechu navrhovateľa 90,91 % (úspech spočívajúci v rozsahu 10 položiek) a odporcu 9,09 % (úspech v rozsahu 1 položky), pričom čistý úspech navrhovateľa v odvolacom konaní bol 81,82 % (90,91 % - 9,09 %).
O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
37. Vzhľadom k tomu, že súd nariadil neodkladné opatrenie pred začatím konania a zároveň neuložil navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, nakoľko je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami (§ 336 ods. 1 CSP), vo výroku I. tohto rozhodnutia poučil odporcu podľa § 337 ods. 1 CSP, že môže ako žalobca podať proti navrhovateľovi ako žalovanému žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
38. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/ a e/ CSP).