Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

51Ek/1903/2019

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: A. B., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, naposledy trvale bytom: C. D. XXX, XXX XX C. D., o vymoženie 390 EUR s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Vojtech Markovič, so sídlom exekútorského úradu Bratislavská cesta 4303, 94501 Komárno, IČO: 42 211 077, ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 930/2019, o návrhu súdneho exekútora na zmenu účastníka konania, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.

II. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným dňa 29.10.2019 domáhal od povinného vymoženia 390 EUR s príslušenstvom na základe exekučných titulov, ktorými sú - blok na pokutu nezaplatenú na mieste, ktorý vydalo Obvodné oddelenie Bátorove Kosihy, č. 14075348, zo dňa 16.12.2016, ktorý sa stal vykonateľným 02.01.2017; rozkaz o uložení sankcie za priestupok, ktorý vydalo OR PZ Komárno, č. ORPZ-KN-ODI2-P-17/2017, zo dňa 27.01.2017, ktorý sa stal vykonateľným 14.3.2017; rozkaz o uložení sankcie za priestupok, ktorý vydalo OR PZ Komárno, č. ORPZ-KN-ODI2- P-448/2017, zo dňa 04.07.2017, ktorý sa stal vykonateľným 16.8.2017. Poverením zo dňa 19.11.2019 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora. V rovnaký deň sa začala exekúcia, kedy bolo poverenie doručené exekútorovi.

2. Dňa 18.6.2024 súdny exekútor doručil súdu oznámenie účastníka o prevode alebo prechode práv alebo povinností z exekučného titulu, v ktorom súdny exekútor požiadal o vydanie dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie. Exekútor pripojil uznesenie o dedičstve po poručiteľovi – povinnom, Okresného súdu Komárno zo dňa 11.12.2023 sp. zn. spisová značka , , vydané notárom ako súdnym komisárom, spolu s doložkou právoplatnosti. V zmysle predmetného uznesenia súd učil čistú hodnotu dedičstva: 29.768,42 eur a potvrdil, že dedičstvo uvedené v bode I. výroku I uznesenia nadobúda jediná dedička: E. B. F. B., nar. XX.XX.XXXX, rodné číslo (uvedené), bytom C. D. XXX. V uznesení o dedičstve súd určil ako dlh poručiteľa patriaci do dedičstva - pohľadávku vymáhanú v tomto exekučnom konaní prihlásenú v tejto exekúcii povereným exekútorom vo výške 555,60 eur (pohľadávka oprávneného + trovy exekúcie).

3. Podľa § 38 ods. 1 Exekučného poriadku, ak povinný počas exekúcie zomrie, exekútor odloží exekúciu do skončenia dedičského konania. V exekúcii pokračuje na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie s dedičmi povinného alebo s orgánom spravujúcim dedičstvo, ktoré pripadlo štátu.

4. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, ak po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie nastane skutočnosť, na základe ktorej dochádza k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností vyplývajúcich

z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bezodkladne túto skutočnosť oznámiť exekútorovi a jej vznik doložiť. Počas exekúcie je postúpenie vymáhaného nároku účinné iba vtedy, ak sa postúpi celý vymáhaný nárok. V pochybnostiach platí, že pôvodný oprávnený postúpil celý vymáhaný nárok. Ustanovenie § 36 ods. 2 sa použije rovnako.

5. Podľa § 37 ods. 2 Exekučného poriadku, oznámenie exekútor predloží súdu. Ustanovenie prvej vety sa použije primerane aj vtedy, ak skutočnosti podľa odseku 1 exekútor zistí pri výkone svojej činnosti inak.

6. Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku, súd na skutočnosť podľa odseku 1 prihliadne tak, že vydá dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie, ktorý doručí exekútorovi; to platí aj vtedy, ak došlo k zastaveniu exekúcie vo vzťahu k niektorému z povinných. Ak tu nie sú dôvody na zmenu účastníka konania, súd podľa povahy veci exekúciu celkom alebo sčasti zastaví alebo oznámi exekútorovi, že na vydanie dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie nie je dôvod; v takom prípade sa v exekúcii pokračuje s pôvodnými účastníkmi konania.

7. Podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

8. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

9. V zmysle Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu v prospech iného subjektu, než je označený v exekučnom titule iba ak sa preukáže, že na neho prešlo právo vyplývajúce z exekučného titulu. K prechodu dochádza univerzálnou sukcesiou (smrť fyzickej osoby, zánik právnickej osoby bez likvidácie s právnym nástupcom, predaj podniku) a singulárnou sukcesiou, ktorá sa považuje za prevod práva alebo prevzatie povinnosti (postúpenie pohľadávky, prevzatie dlhu, zmluva o prevode vlastníckeho práva k veci). Vykonať exekúciu v prospech inej ako oprávnenej osoby z exekučného titulu alebo proti inej ako povinnej osobe z exekučného titulu je preto možné iba vtedy, ak k prechodu alebo prevodu práva alebo povinnosti došlo po vydaní exekučného titulu.

10. Exekučnými titulmi bola povinnému uložená podľa Zb o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Zákon o priestupkoch“):

- (blok na pokutu nezaplatenú na mieste, e. č. 14075348), pokuta 30 Eur, za spáchaný priestupok v zmysle § 22 ods. 1 e);

- (rozkaz o uložení sankcie za priestupok, č. ORPZ-KN-ODI2-P-17/2017) pokuta 200 Eur za spáchaný priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky

- (rozkaz o uložení sankcie za priestupok, č. ORPZ-KN-ODI2-P-448/2017) pokuta 160 Eur za spáchaný priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

11. S návrhom na zmenu účastníka konania na strane povinného predložil súdny exekútor na preukázanie prechodu práv a povinností vyššie uvedené Uznesenie o dedičstve.

12. Na správne trestanie (t. j. ukladanie sankcií v rámci správneho trestania) je potrebné použiť aj základné zásady trestného konania a ukladania trestov v trestnom konaní. Jednou zo zásad ukladania trestov je zásada personality trestu vyjadrená v ustanovení v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „“), podľa ktorej trest má postihovať iba páchateľa. Trestná zodpovednosť fyzických osôb (na rozdiel od právnických osôb) je prísne individualizovaná, tzn. fyzická osoba zodpovedá iba za svoje vlastné protiprávne konanie. Teda trestnú zodpovednosť fyzickej osoby nie je možné „preniesť“ na inú fyzickú osobu a trestná zodpovednosť fyzickej osoby zaniká smrťou páchateľa. Na základe uvedeného exekučný súd konštatuje, že nárok vymáhaný v tomto exekučnom konaní nemá majetkovú povahu, ale osobnú povahu a je výlučne spojený s osobou povinného subjektu. Preto exekučný súd v prvom rade musí posúdiť, či povaha veci (v exekučnom konaní vymáhaného nároku) umožňuje pokračovať v exekučnom konaní s dedičmi povinného alebo je potrebné exekučné konanie zastaviť (viď stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Snj 68/2018 zo dňa 22. mája 2019, R 1/2019).

13. Právna úprava dedenia vychádza zo zásady univerzálnej sukcesie, ktorá znamená, že dedič vstupuje do majetkovoprávnych vzťahov svojho právneho predchodcu v plnom rozsahu s výnimkou práv rýdzo osobnej povahy. Právna veda majetok fyzickej osoby na účely dedenia komplexne vymedzuje ako veci hmotné, nehmotné statky (najmä predmety duševného vlastníctva), záväzky a pohľadávky majetkovej povahy a iné peniazmi oceniteľné hodnoty, ktoré majú majetkovú hodnotu a s ktorými je možné na základe právnych skutočností disponovať. Dedičstvo tvoria majetkové práva a povinnosti (aktíva a pasíva) poručiteľa, ktoré jeho smrťou nezanikli. Práva osobnej povahy zanikajú najneskôr smrťou resp. zánikom právnej subjektivity subjektu, ktorého sa týkajú, teda neprechádzajú smrťou na právnych nástupcov - dedičov. Medzi práva osobnej povahy možno zaradiť aj zodpovednosť za spáchaný správny delikt spočívajúci v povinnosti páchateľa správneho deliktu niesť zodpovednosť za právny následok spáchaného správneho deliktu, tzn. strpieť sankciu za spáchaný správny delikt.

14. a rovnako ani zákon o priestupkoch neumožňujú prechod trestov, a to ani ešte nevykonaných, na právnych nástupcov páchateľa. Ani zo žiadneho ustanovenia v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „“) nevyplýva, že sankcia za protiprávne konanie (napr. peňažný trest podľa alebo pokuta podľa Zákona o priestupkoch) je súčasťou dedičstva a po smrti fyzickej osoby prechádza ako dedičstvo na dediča zomrelej fyzickej osoby. V prípade pokuty a sankcií za spáchaný správny delikt, uložených podľa Zákona o priestupkoch, možno analogicky konštatovať, že ide o osobný nárok, ktorý neprechádza na právnych nástupcov zomrelej fyzickej osoby (dedičov) (pozri napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 30.04.2008, publikovaný v Zbierke rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Českej republiky pod č. 1592/2008, uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 30.07.2014).

15. V posudzovanom prípade možno konštatovať, že exekúcia sa vedie na podklade rozhodnutí uložených v režime tzv. správneho trestania. Treba podotknúť, že v oblasti správneho trestania je cieľom verejnej správy prioritne prevencia a ochrana spoločnosti pred protiprávnou činnosťou páchateľov správnych deliktov, uloženie spravodlivej sankcie, odstránenie dôslednej protiprávnej činnosti a potencionálnych páchateľov správnych deliktov odradiť od protiprávnej činnosti. Správnym deliktom je protiprávne a spoločensky škodlivé správanie fyzickej či právnickej osoby. Správne trestanie má veľa spoločných znakov so súdnym trestaním, ale správne trestanie tvorí súčasť výkonu verejnej správy, a preto správne delikty a ich postih sú predmetom regulácie noriem práva správneho a nie trestného práva. Nakoľko sa však jedná v oboch prípadoch o odvetvia verejného (nie súkromného) práva, možno pri uplatňovaní ich základných zásad a princípov nájsť viaceré paralely. V zmysle štrasburskej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva majú totiž priestupky trestnoprávny charakter, ktorý sa potom logicky vzťahuje aj na správne delikty (zo Zborníka z medzinárodnej vedeckej konferencie Univerzity Komenského, 2021 - Nová právna úprava správneho trestania).

16. S poukazom na uvedené súd v danej veci aplikoval na výklad ohľadom možnosti právneho nástupníctva pri sankciách uložených v správnom konaní princípy správneho trestania v spojení s princípmi súdneho trestania. Sankcia uložená správnym orgánom má osobný charakter a je neoddeliteľne spojená s osobou delikventa. Výkon takejto sankcie nemôže v dôsledku smrti prejsť na inú fyzickú osobu - dediča. Nejedná sa o ani pohľadávku, ktorá by spadala do pasív dedičstva. Vzhľadom k tomu, že pôvodný adresát správnej (administratívnej) sankcie počas exekúcie zomrel, v exekučnom konaní nebola v dôsledku smrti páchateľa správneho deliktu, resp. priestupku splnená jedna z podmienok konania na strane účastníka. Napriek tomu, že nebohý povinný mal dediča, tento nevstúpil do jeho povinností viazaných výhradne k osobe nebohého, ktoré mu boli správnym orgánom uložené pred jeho smrťou. Nie je preto možné na podklade exekučného titulu viesť proti dedičovi poručiteľa exekúciu. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že pohľadávka oprávneného ako aj trovy exekútora bolo prihlásené do dedičstva a tento ich uviedol v uznesení ako dlh poručiteľa, ktorý bol zohľadnený v čistej hodnote dedičstva, keďže z pohľadu občianskeho práva hmotného k prechodu dlhu na dediča nedošlo, a dedič zaň nemôže zodpovedať. Rozhodnutie o dedičstve má len deklaratórny charakter. Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa, dlh vymáhaný v tomto konaní mal osobný charakter, takže smrťou na dediča neprešiel a nemôže zaň zodpovedať.

17. Na základe vyššie uvedeného exekučný súd konštatuje, že nárok vymáhaný v tomto exekučnom konaní nie je majetkovým právom, ale osobným právom viazaným výlučne na osobu, ktorej bola uložená sankcia (t.j. na poručiteľa), a ktorý nie je predmetom dedenia, a teda po smrti fyzickej osoby

neprechádza na jeho právnych nástupcov - dedičov. Z uvedeného dôvodu nie je možné požadovať od dediča poručiteľa splnenie nároku priznaného exekučným titulom, pretože tento nárok má osobný charakter a je neoddeliteľne spojený s osobou poručiteľa, teda výkon sankcie neprešiel v dôsledku smrti na dediča. Súd teda v danej veci dospel k záveru, že sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, tu nie sú tu dôvody na zmenu účastníka konania, a preto s poukazom na § 37 ods. 3 druhej vety Exekučného poriadku, exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil.

18. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.

19. Podľa § 196 Exekučného poriadku, trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom.

20. Podľa § 197 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami.

21. Podľa § 198 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona.

22. Podľa § 199c ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.

23. Keďže exekútor si trovy exekučného konania neuplatnil, súd mu ich nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.