Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-8-2025.pdf
PDF · 113.7 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/8/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice sudkyňou Mgr. Máriou Černákovou, v spore žalobcu: Slovenská televízia a rozhlas, so sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 56 398 255, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D. E. F., o zaplatenie 318,60 eura s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 222,72 eura zastavuje.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 95,88 eura, poštové sadzby súvisiace s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady vo výške 2,70 eura, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalovanému sa voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 39,82 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.02.2025 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 318,60 eura spolu so zaplatenými poštovými sadzbami spojenými s vymáhaním vo výške 2,70 eura, ako aj na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je verejnoprávnou inštitúciou zariadenou na základe Zákona č. 157/2024 Z. z. o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých zákonov. Poukázal na § 30 ods. 1 Zákona č. 157/2024 Z. z., podľa ktorého Rozhlas a televízia Slovenska zriadená podľa doterajších predpisov sa ku dňu účinnosti tohto zákona zrušuje a Slovenská televízia a rozhlas sa ku dňu účinnosti tohto zákona stáva právnym nástupcom Rozhlasu a televízie Slovenska a preberá všetky jeho práva a povinnosti ku dňu účinnosti tohto zákona. Poukázal ďalej na § 30 ods. 18 zákona a § 4 ods. 1 a § 10 ods. 5 Zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov konštatujúc, že je aktívne vecne legitimovaným subjektom na podanie žaloby s tým, že žalovaný je zo zákona platiteľom úhrady za služby verejnosti podľa § 3 písm. a) zákona a to vo výške 4,64 eura podľa § 6 ods. 1 zákona, s periodicitou platenia úhrad mesačne v zmysle § 7 zákona. Žalobca ďalej dôvodil, že kontrolou úhrad v zmysle § 8 zákona zistil, že žalovaný ku dňu podania žaloby nezaplatil úhradu v zmysle zákona za kontrolované obdobie 01.06.2017 - 30.06.2023. Žalobca preto v zmysle § 10 ods. 2 zákona, písomnou výzvou zo dňa 22.10.2024 odoslanou prostredníctvom Slovenskej pošty, a. s., vyzval žalovaného na zaplatenie omeškanej úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy. Nakoľko žalovaný nezaplatil úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia uvedenej výzvy, je žalovaný povinný v zmysle § 10 ods. 3 zákona zaplatiť aj pokutu. Dlh žalovaného na
úhradách predstavuje sumu 301,60 eura, ktorý pozostáva z 65 neuhradených mesačných predpisov v kontrolovanom období 01.06.2017 - 30.06.2023. Výška dlhu je súčinom počtu neuhradených predpisov v kontrolovanom období a sadzby úhrady v zmysle § 6 ods. 1 zákona. Pohľadávka žalobcu predstavuje v zmysle zákona sumu 318,60 eura (z toho istina vo výške 301,60 eura a pokuta vo výške 17,- eur podľa § 10 zákona) a zaplatené poštové sadzby vo výške 2,70 eura.
2. Okresný súd Levice vydal vo veci dňa 19.02.2025 platobný rozkaz sp. zn.: 16C/8/2025 – 19, proti ktorému podal žalovaný včas vecne odôvodnený odpor, v ktorom poukázal na to, že žalobca v texte podanej žaloby uvádza, že si uplatňuje nárok na úhradu v zmysle Zákona č. 340/2012 vo výške 301,60 mesačne, pričom uvádza kontrolované obdobie od 01.06.2017 - 30.06.2023, ďalej si uplatňuje pokutu vo výške 17,- eur podľa § 10 ods. 1 a 3 zákona spolu s poštovným. Žalobca v priloženom „Prehľade predpisov a platieb“ uvádza obdobie od januára 2008 až do decembra 2024. Z tohto obdobia vypočítava sumu predpisov celkom, od ktorých odpočítava platby a rozdiel vyčísľuje na 304,30 eura. V predložených podkladoch a v texte žaloby sú rozdiely čo sa týka uplatňovaného obdobia, ako aj výšky požadovanej platby. Žalovaný je preto presvedčený, že žaloba je zmätočná a žalovaného nárok nie je dostatočne konkretizovaný. Žalovaný nevie, za aké obdobie si žalobca žiada úhradu. Voči uplatneným nárokom žalobcu starším ako 3 roky vznáša námietku premlčania a žiada, aby súd tejto námietke vyhovel a žalobcovi nepriznal nárok na úhradu nárokov, ktoré sú premlčané. Dôvodil ďalej, že žalobca si uplatňuje aj pokutu 17,- eur + poštovné 2,50 eura z dôvodu, že žalovaný do 30 dní od prevzatia písomnej výzvy z 22.10.2024, nezaplatil dlžnú sumu. S týmto nárokom žalobcu žalovaný nesúhlasí a považuje ho za nedôvodný vzhľadom na to, že žalovaný neobdržal žiadnu písomnú výzvu od žalobcu. Argumentoval, že na priloženej doručenke zo dňa 25.10.2024 je síce nečitateľný podpis, avšak tento sa už na prvý pohľad nepodobá na podpis žalovaného. Je preto zrejmé, že výzva žalobcu určená do vlastných rúk, žalovanému nebola doručená. Žalobca tak nemá nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty zmysle § 10 ods. 3 Zákona 340/2012 Z. z. a náhradu poštovných nákladov, keďže žalovaný žiadnu výzvu nedostal. Žalovaný ďalej uviedol, že v prílohe prikladá občiansky preukaz, na ktorom je aj podpis, z ktorého je zrejmé, že jeho podpis sa podstatne líši od podpisu na predloženej doručenke.
3. Vzhľadom na to, že žalovaný podal včas vecne odôvodnený odpor, platobný rozkaz sa podľa § 267 ods. 4 CSP v celom rozsahu zo zákona zrušil. 4. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu uviedol, že prehľad predpisov a platieb má iba evidenčný charakter s tým, že prehľad predpisov zobrazuje všetky platby žalovaného, deň kedy ich žalobca prijal a ich výšku. K rozdielnosti uplatneného nároku uviedol, že nakoľko v prehľade predpisov nie sú vygenerované predpisy za pokutu (17,- eur) a trovy konania (25,- eur), suma v prehľade predpisov a nárok uplatňovaný v návrhu na vydanie platobného rozkazu sú z tohto dôvodu rozdielne. K doručovaniu výzvy na zaplatenie nedoplatku a k pokute žalobca poukázal na § 11 ods. 2 Zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého, ak nebol platiteľ zastihnutý na adrese podľa odseku l, uloží sa výzva na pošte a platiteľ sa vhodným spôsobom upovedomí o jej uložení na pošte. Výzva sa považuje za doručenú prevzatím výzvy platiteľom, vrátením výzvy vyberateľovi úhrady po uplynutí odbernej lehoty, vrátením výzvy vyberateľovi úhrady ako nedoručiteľnej alebo bezdôvodným odmietnutím prevzatia výzvy platiteľom. Poukázal ďalej na § 111 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, podľa ktorého, do vlastných rúk sa doručuje tak, že adresát potvrdí prijatie písomnosti na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len „doručenka“); údaje v doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Doručenka je verejnou listinou. Argumentoval ďalej, že v tomto prípade sa uplatňuje vyvrátiteľná domnienka správnosti doručenky. Ak žalovaný správnosť informácií v doručenke popiera, žalovaný musí navrhnúť dôkaz, ktorý preukáže, že obsah doručenky nezodpovedá skutočnosti, resp. je nepravdivý. Žalobca poznamenal, že eviduje prevzatie výzvy na zaplatenie nedoplatku, o čom svedčí aj podpísaná doručenka. Vzhľadom na uvedené je žalobca presvedčený, že výzva na zaplatenie nedoplatku bola žalovanému doručená. Nakoľko žalovaný nezaplatil v lehote 30 dní od doručenia výzvy úhradu podľa § 10 ods. 2 zákona, vznikol žalobcovi podľa § 10 ods. 3 zákona, nárok na zaplatenie pokuty vo výške 17,- eur. Vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania zo strany žalovaného žalobca uviedol, že berie žalobu čiastočne späť a to v rozsahu 222,72 eura (za obdobie od 06/2017 do 01/2022). Záverom zhrnul, že po tomto čiastočnom späťvzatí žaloby sa domáha zaplatenia istiny vo výške 78,88 eura (za obdobie od 02/2022 do 06/2023), pokuty vo výške 17,- eur, poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 2,70 eura a náhrady trov konania.
5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vec v zmysle § 180 CSP prejednal v neprítomnosti právneho žalobcu a žalovaného, ktorí sa na nariadené pojednávanie nedostavili. Žalovaný svoju neprítomnosť neospravedlnil, o odročenie pojednávania nepožiadal.
6. Po oboznámení sa s obsahom predložených listinných dôkazov, a to najmä návrhom na vydanie platobného rozkazu, výzvou na zaplatenie nedoplatku zo dňa 22.10.2024, sumárom predpisov a platieb, prehľadom predpisov a platieb, fotokópiou doručenky, potvrdením tarifnej ceny za úradnú zásielku od 01.07.2024, platobným rozkazom Okresného súdu Nitra sp. zn.: 16C/8/2025 – 19 zo dňa 19.02.2025, odporom žalovaného spolu s prílohami (fotokópia OP žalovaného), vyjadrením žalobcu spolu s čiastočným späťvzatím žaloby zo dňa 14.03.2025, ospravedlnením neúčasti žalobcu spolu s vyjadrením zo dňa 16.05.2025, súd ustálil nasledovný skutkový a právny stav:
7. Žalobca – Slovenská televízia a rozhlas je verejnoprávnou inštitúciou zriadenou Zákonom č. 157/2024 Z. z. o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých zákonov. V zmysle § 30 ods. 1 predmetného zákona, sa Rozhlas a televízia Slovenska s účinnosťou tohto zákona zrušuje a jej právnym nástupcom sa stala Slovenská televízia a rozhlas, ktorá súčasne prebrala všetky jeho práva a povinnosti. V zmysle § 30 ods. 18 zákona, Slovenská televízia a rozhlas vykonáva okrem iného podľa Zákona č. 340/2012 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2023, aj výber a vymáhanie úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania, ktorú bol platiteľ úhrady podľa Zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení účinnom k 30. júnu 2023 povinný zaplatiť do 30. júna 2023, ako aj vymáhanie iných pohľadávok, ktoré vznikli na základe nezaplatenia tejto úhrady.
8. Žalovaný je podľa § 3 písm. a) Zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska účinného do 30.06.2023, platiteľom úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania ako fyzická osoba. Žalobca ako právny nástupca Rozhlasu a televízie Slovenska na základe kontroly platenia úhrad žalovaným za kontrolované obdobie od 01.06.2017 – 30.06.2023, zistil nedoplatok v rozsahu 65 neuhradených predpisov po 4,64 eura, teda v celkovej sume 301,60 eura. Žalobca listom zo dňa 22.10.2024 vyzval žalovaného na zaplatenie nedoplatku za služby verejnosti, ktorý činil sumu 304,30 eura (65 neuhradených mesačných predpisov po 4,64 eura + poštové sadzby vo výške 2,70 eura) a to v lehote najneskôr do 30 dní od doručenia výzvy. Zároveň žalovaného upozornil, že ak uvedený nedoplatok nezaplatí do 30 dní od doručenia výzvy, Slovenská televízia a rozhlas bude povinná si uplatniť nárok na jeho zaplatenie prostredníctvom súdu spoločne s pokutou a súdnym poplatkom. Súčasťou výzvy bol aj prehľad predpisov a platieb za obdobie od januára 2008 do decembra 2024, z ktorého vyplýva, že za kontrolované obdobie od 01.06.2017 do 30.06.2023, bol žalovaný povinný zaplatiť 73 predpisov po 4,64 eura, teda sumu 338,72 eura, pričom uhradil sumu 37,12 eura. Nedoplatok za kontrolované obdobie tak predstavuje sumu vo výške 301,60 eura. Ako vyplýva z kópie predloženej doručenky, sporná výzva bola žalovanému doručovaná, pričom na doručenke sa nachádza dátum prevzatia dňa 25.10.2024 a je tiež opatrená podpisom.
9. Z potvrdenia tarifnej ceny vypracovaného Slovenskou poštou, a. s. vyplýva, že cena úradnej zásielky (doporučene + doručenka + do vlastných rúk) – podaj cez ePodací hárok, predstavovala od 01.07.2024 sumu 2,70 eura.
10. Podľa § 1 Zákona č. 157/2024 Z. z. o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých zákonov, tento zákon upravuje postavenie, poslanie, úlohy a činnosť Slovenskej televízie a rozhlasu, postavenie, zloženie, úlohy a činnosť jej orgánov a hospodárenie a financovanie Slovenskej televízie a rozhlasu.
11. Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 157/2024 Z. z. o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých zákonov, zriaďuje sa Slovenská televízia a rozhlas ako verejnoprávna, národná, nezávislá, informačná, kultúrna a vzdelávacia inštitúcia, ktorá poskytuje službu verejnosti v oblasti televízneho vysielania a rozhlasového vysielania (ďalej len „vysielanie“) a v ďalších oblastiach v súlade s jej hlavnou činnosťou podľa § 5 ods. 1.
12. Podľa § 30 ods. 1 Zákona č. 157/2024 Z. z. o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých zákonov, Rozhlas a televízia Slovenska zriadená podľa doterajších predpisov sa ku dňu účinnosti
tohto zákona zrušuje. Slovenská televízia a rozhlas sa ku dňu účinnosti tohto zákona stáva právnym nástupcom Rozhlasu a televízie Slovenska a preberá všetky jeho práva a povinnosti ku dňu účinnosti tohto zákona.
13. Podľa § 30 ods. 18 Zákona č. 157/2024 Z. z. o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých zákonov, výber a vymáhanie úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania (ďalej len „úhrada“), ktorú bol platiteľ úhrady podľa zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení účinnom k 30. júnu 2023 povinný zaplatiť do 30. júna 2023, ako aj vymáhanie iných pohľadávok, ktoré vznikli na základe nezaplatenia tejto úhrady, vykonáva odo dňa účinnosti tohto zákona Slovenská televízia a rozhlas podľa zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30. júna 2023; takto vybraté a vymožené úhrady, ako aj vymožené iné pohľadávky sú príjmom Slovenskej televízie a rozhlasu a sú určené na finančné zabezpečenie hlavnej činnosti Slovenskej televízie a rozhlasu.
14. Podľa § 1 Zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“) v znení účinnom do 30.06.2023, tento zákon upravuje platenie, vyberanie a vymáhanie úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska1) v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania (ďalej len „úhrada“).
15. Podľa § 3 písm. a) zákona, platiteľ úhrady je fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny2) v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti3) ako odberateľ elektriny v domácnosti2) v odbernom mieste,2) pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome.
16. Podľa § 4 ods. 1 zákona, vyberateľom úhrady a príjemcom úhrady je Rozhlas a televízia Slovenska.
17. Podľa prvej vety § 6 ods. 1, platiteľ podľa § 3 písm. a) platí úhradu 4,64 eura za každý aj začatý kalendárny mesiac.
18. Podľa § 7 ods. 1 zákona, povinnosť platiť úhradu vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom, a zaniká posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom.
19. Podľa § 7 ods. 2 zákona, úhrada sa platí mesačne; úhradu za príslušný kalendárny mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca.
20. Podľa § 10 ods. 1 zákona, platiteľ, ktorý nezaplatí úhradu podľa § 7, je v omeškaní so zaplatením úhrady.
21. Podľa § 10 ods. 2 zákona, ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so zaplatením úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie tejto úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady.
22. Podľa § 10 ods. 3 zákona, ak platiteľ podľa § 3 písm. a) nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu 17 eur.
23. Podľa § 10 ods. 5 zákona, nárok na zaplatenie úhrady, s ktorou je platiteľ v omeškaní, pokuty podľa odsekov 3 a 4 a poštových sadzieb je povinný vyberateľ úhrady uplatniť na súde.
24. Podľa § 11 ods. 1 zákona, výzva vyberateľa úhrady podľa tohto zákona sa platiteľovi doručuje na adresu na doručovanie písomností uvedenú v písomnom oznámení podľa § 9 ods. 8 alebo ods. 10. Ak tejto adresy niet, výzva sa doručuje na adresu trvalého pobytu, sídla alebo miesta podnikania platiteľa.
25. Podľa § 11 ods. 2 zákona, ak nebol platiteľ zastihnutý na adrese podľa odseku 1, uloží sa výzva na pošte a platiteľ sa vhodným spôsobom upovedomí o jej uložení na pošte. Výzva sa považuje za
doručenú prevzatím výzvy platiteľom, vrátením výzvy vyberateľovi úhrady po uplynutí odbernej lehoty, vrátením výzvy vyberateľovi úhrady ako nedoručiteľnej alebo bezdôvodným odmietnutím prevzatia výzvy platiteľom.
26. Podľa § 101 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
27. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
28. Podľa § 122 ods. 1 Občianskeho zákonníka, lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní.
29. Podľa § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka, koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.
30. Podľa § 111 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), do vlastných rúk sa doručuje tak, že adresát potvrdí prijatie písomnosti na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len „doručenka“); údaje v doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Doručenka je verejnou listinou.
31. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
32. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. 33. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
34. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
35. Podľa § 274 CSP, na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
36. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
37. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.02.2025 pôvodne domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 318,60 eura spolu so zaplatenými poštovými sadzbami spojenými s vymáhaním vo výške 2,70 eura, ako aj na náhradu trov konania. Žalobca podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.03.2025 vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy vo výške 222,72 eura späť a to s poukazom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného, v dôsledku čoho tak súd konanie v časti o zaplatenie sumy 222,72 eura podľa § 145 ods. 2 CSP zastavil, keď súhlas žalovaného sa v zmysle § 146 ods. 1 CSP nevyžadoval. Predmetom sporu po čiastočnom späťvzatí žaloby tak zostalo zaplatenie sumy vo výške 95,88 eura pozostávajúcej z úhrad za služby verejnosti vo výške 78,88 eura a z pokuty vo výške 17,- eur, ďalej zaplatenie poštových sadzieb vo výške 2,70 eura, ako aj náhrada trov konania.
38. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná. Žalovaný je podľa § 3 písm. a) Zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska účinného do 30.06.2023, platiteľom úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania ako fyzická osoba. Žalobca ako právny nástupca Rozhlasu a televízie Slovenska na základe kontroly platenia
úhrad žalovaným za kontrolované obdobie od 01.06.2017 – 30.06.2023 zistil nedoplatok v rozsahu 65 neuhradených predpisov po 4,64 eura, teda v celkovej sume 301,60 eura. Žalobca listom zo dňa 22.10.2024 vyzval žalovaného na zaplatenie nedoplatku za služby verejnosti, ktorý činil sumu 304,30 eura (65 neuhradených mesačných predpisov po 4,64 eura + poštové sadzby vo výške 2,70 eura) a to v lehote najneskôr do 30 dní od doručenia výzvy. Zároveň žalovaného upozornil, že ak uvedený nedoplatok nezaplatí do 30 dní od doručenia výzvy, Slovenská televízia a rozhlas bude povinná si uplatniť nárok na jeho zaplatenie prostredníctvom súdu spoločne s pokutou a súdnym poplatkom. Ako vyplýva z kópie predloženej doručenky, sporná výzva bola žalovanému doručovaná, pričom na doručenke sa nachádza dátum prevzatia dňa 25.10.2024 a je tiež opatrená podpisom. Súčasťou výzvy bol aj prehľad predpisov a platieb za obdobie od januára 2008 do decembra 2024, z ktorého vyplýva, že za kontrolované obdobie od 01.06.2017 do 30.06.2023, bol žalovaný povinný zaplatiť 73 predpisov po 4,64 eura, teda sumu 338,72 eura, pričom uhradil sumu 37,12 eura. Nedoplatok na úhradách za kontrolované obdobie tak predstavuje sumu vo výške 301,60 eura, ku ktorému žalobca tiež pripočítal poštové sadzby vo výške 2,70 eura, celkovo tak nedoplatok v zmysle výzvy, predstavuje sumu vo výške 304,30 eura. Argumentácia žalovaného o zmätočnosti žaloby je tak neopodstatnená, nakoľko zo samotnej žaloby a jej príloh jednoznačne vyplýva, akej dlžnej čiastky a za aké obdobie sa žalobca voči žalovanému zaplatenia domáha.
39. Procesná obrana žalovaného spočívala v konaní v prvom rade vo vznesenej námietke premlčania, na ktorú reagoval žalobca čiastočným späťvzatím žaloby a to pokiaľ ide o úhrady za obdobie od júna 2017 do januára 2022, v celkovej sume 222,72 eura, pričom v tejto súvislosti súd konštatuje, úhrady počnúc mesiacom február 2022 premlčané nie sú, nakoľko podľa § 7 ods. 2 Zákona č. 340/2012 Z. z., úhrada sa platí mesačne, pričom úhradu za príslušný kalendárny mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka je všeobecná premlčacia doba trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Úhradu za mesiac február 2022 bol tak žalovaný povinný zaplatiť do 28.02.2022, pričom všeobecná premlčacia doba začala tak plynúť dňa 01.03.2022 a uplynula by 01.03.2025, pričom žaloba bola na tunajší súd podaná dňa 17.02.2025.
40. Ďalšia procesná obrana žalovaného spočívala v tvrdení, že žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie pokuty a poštových sadzieb, nakoľko na priloženej doručenke je síce nečitateľný podpis, avšak tento už na prvý pohľad sa nepodobá na jeho podpis, pričom tak mal za to, že výzva žalobcu určená mu do vlastných rúk, mu nebola doručená. Za týmto účelom žalovaný súdu predložil fotokópiu svojho občianskeho preukazu, s odkazom na podpis na ňom sa nachádzajúci argumentujúc, že je z neho zrejmé, že jeho podpis sa podstatne líši od podpisu na doručenke. V tejto súvislosti súd udáva, že tak, ako na to správne poukázal aj žalobca, podľa § 111 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, doručenka je verejnou listinou. Doručenka ako verejná listina tak potvrdzuje, ak nie je preukázaný opak, pravdivosť toho, čo je v nej uvedené. Ak teda strana správnosť (pravdivosť) v doručenke uvedených informácií popiera, musí navrhnúť taký dôkaz, ktorý preukáže, že obsah listiny nezodpovedá skutočnosti, resp. je nepravdivý. Predpokladom vyvrátenia prezumpcie správnosti je teda predloženie takého dôkazu, ktorého hodnotením dospeje súd k záveru, že je vylúčené, aby nastali skutočnosti alebo sa uskutočnili skutkové deje, ktoré vyplývajú z obsahu verejnej listiny. Nestačí len spochybnenie skutkových údajov obsiahnutých v listine, ale musí byť podaný dôkaz o tom, že tieto údaje nezodpovedajú skutočnosti a sú tak nepravdivé. Žalovaným predložený dôkaz však nie je podľa názoru súdu dôkazom spôsobilým preukázať, že sporný podpis na doručenke nepatrí žalovanému. Oba podpisy sa síce na pohľad nepodobajú, v dôsledku čoho je tak spochybnené, či podpis na spornej doručenke patrí žalovanému, avšak tento dôkaz zároveň nepreukazuje, že v skutočnosti nejde o podpis žalovaného, nakoľko sa tento mohol podpísať inak. V tomto smere tak súd uzatvára, že žalovaný ohľadom svojho skutkového tvrdenia, že sporný podpis na doručenke nie je jeho podpisom, neuniesol dôkazné bremeno, a preto prezumpciu správnosti doručenky nijakým spôsobom nevyvrátil.
41. Keďže žalovaný úhrady za poskytované služby verejnosti a poštovú sadzbu žalobcovi v lehote 30 dní odo dňa doručenia výzvy nezaplatil, vznikla mu podľa § 10 ods. 3 Zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska, povinnosť zaplatiť aj pokutu vo výške 17,- eur.
42. Keďže žalovaný v konaní netvrdil a nepreukázal, že by žalobou uplatnený nárok po čiastočnom späťvzatí žaloby čo i len z časti uhradil, zaviazal súd žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 95,88
eura pozostávajúcej z nezaplatených úhrad vo výške 78,88 eura podľa § 6 ods. 1 zákona, pokuty vo výške 17,- eur podľa § 10 ods. 3 zákona a tiež na zaplatenie poštových sadzieb vo výške 2,70 eura súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady podľa § 10 ods. 2 zákona.
43. Lehotu na plnenie žalovaného určil súd podľa § 232 ods. 3 CSP.
44. Aj napriek tomu, že podľa názoru súdu boli v konaní splnené zákonom predpokladané podmienky na rozhodnutie vo veci kontumačným rozsudkom podľa § 274 CSP, súd vec meritórne prejednal a rozhodol, keď žalovaný v konaní nebol nečinný, nakoľko sa čiastočne úspešne bránil vznesenou námietkou premlčania obsiahnutou v podanom odpore. V tejto súvislosti súd poukazuje na závery uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky, I. ÚS 233/2019 zo dňa 04.06.2019, v ktorom ústavný súd dal do pozornosti, že formalistický výklad ustanovenia § 274 CSP, a to, že súd vždy za kumulatívneho splnenia v tomto ustanovení zakotvených zákonných podmienok rozsudkom pre zmeškanie „žalobe vyhovie“, skutočne nie je žiaduci, najmä, ak súdne konanie trvá dlhšiu dobu, vo veci sa uskutočnilo viac pojednávaní, na ktoré sa žalovaný riadne dostavil, nebol v konaní nečinný a súd na návrh obidvoch strán vykonal rozsiahle dokazovanie. Podľa názoru ústavného súdu treba návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie a splnenie ďalších zákonných podmienok podľa § 274 CSP posudzovať vždy aj podľa okolností prejednávanej veci. Napriek kogentnosti ustanovenia § 274 CSP by pri čisto gramatickom výklade a lipnutím na formálnych znakoch vydanie rozsudku pre zmeškanie mohlo znamenať porušenie práva na spravodlivý proces, v neposlednom rade v tom, že pri takomto formalistickom postupe by bolo odopreté strane sporu možnosť podať riadny opravný prostriedok (odvolanie vo veci samej).
45. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
46. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
47. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
48. Hodnota sporu predstavovala spolu sumu 318,60 eura. Keďže žalobca bol v spore úspešný v sume 95,88 eura (keď čiastočné späťvzatie žaloby vo výške 222,72 eura zavinil žalobca), čo predstavuje úspech v rozsahu 30,09 % a žalovaný v sume 222,72 eura, čo je v prepočte úspech v rozsahu 69,91 %, dospel súd k záveru, že po porovnaní ich vzájomného pomeru úspechu a neúspechu, predstavuje úspech žalovaného rozsah 39,82 % (69,91 % - 30,09 %). V zmysle uvedeného tak rozhodol súd o nároku na náhradu trov konania s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnejšiemu žalovanému priznal voči menej úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 39,82 %, o ktorej výške rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Levice.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.