Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

42Cob/38/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Gindlovej, členiek senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD. a JUDr. Ľubice Mojžišovej v právnej veci žalobcu: OMOSS spol. s r.o., so sídlom Osadská 679/15, 028 01 Trstená, IČO: 36 390 151, v konaní právne zastúpeného: JUDr. Peter Vevurka, advokát, so sídlom Mieru 312/13, 029 01 Námestovo, proti žalovanému: Fakultná nemocnica s poliklinikou Žilina, so sídlom Vojtecha Spanyola 1740/43, 012 07 Žilina, IČO: 17 335 825, v konaní právne zastúpenému: AdvokAAt advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Pri Habánskom mlyne 16, 811 04 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 52 998 215, v konaní o zaplatenie sumy vo výške 174.571,97 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -426 zo dňa 7. novembra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Žilina č. k. -426 zo dňa 7. novembra 2023 vo výroku II. a III. p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozhodnutím okresný súd vo výroku I. návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol. Vo výroku II. žalobu žalobcu zamietol a vo výroku III. o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že sa žalobca žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 174.571,97 Eur s príslušenstvom z titulu neuhradenej odmeny zo zmluvy o dielo č. 017/1/2019/10 zo dňa 20.08.2019. Žalobca v podanej žalobe poukázal na to, že medzi ním ako zhotoviteľom a medzi žalovaným ako objednávateľom bola dňa 20.08.2019 uzavretá zmluva o dielo č. , ktorej predmetom bolo dielo - budova klinickej a radiačnej onkológie - ožarovne, ambulantná časť + stacionár, nadstavba, stavebné úpravy. V čl. III. Zmluvy o dielo bol dojednaný čas zhotovenia diela na 8 mesiacov od prevzatia stanoviska zhotoviteľom. V čl. IV. bola dojednaná cena diela 685.067,78 Eur s DPH, ktorú sa zaviazal žalovaný uhradiť na základe čiastkových faktúr splatných do 60 dní od ich doručenia objednávateľovi. Dňa 04.03.2020 uzavreli zmluvné strany dodatok č. 1 k zmluve o dielo, v ktorom dojednali termín ukončenia diela do 30.06.2020. Žalobca poukázal na čl. IX ods. 9.4 Zmluvy o dielo upravujúci okolnosti vylučujúce zodpovednosť na účely zmluvy o dielo. Žalobca dielo dokončil a odovzdal na základe preberacieho protokolu o odovzdaní a prevzatí verejnej práce z 10.12.2020. Listom zo dňa 24.06.2020 žalobca upozornil žalovaného na omeškanie so zhotovením diela. Ako dôvod omeškania uviedol okolnosť „vis maior“, a to pandémiu ochorenia Covid 19, nakoľko realizácia diela prebiehala v období pandémie Covid 19 a následne v období plošného vyhlásenia núdzového stavu na území Slovenskej republiky. Uvedené opatrenia mali zásadný vplyv vzhľadom k ľudským zdrojom na možnosti plnenia diela v dohodnutom termíne. Núdzový stav vyhlásený vládou

Slovenskej republiky trval po celú dobu roka 2020, preto sa žalobca poukazom na čl. IX ods. 9.4 Zmluvy o dielo nedostal do omeškania s plnením záväzku. Žalobca vystavil faktúru č. 20200310 z 09.10.2020 na sumu 84.489,31 Eur, ktorej splatnosť nastala 60 dní od doručenia žalovanému, t.j. 12.12.2020 (žalovaný prevzal faktúru dňa 13.10.2020). Po ukončení diela vystavil žalobca konečnú faktúru č. 20210001 z 19.01.2021 na sumu 90.082,66 Eur, ktorej splatnosť nastala 20.03.2021 (žalovaný faktúru prevzal dňa 19.01.2021). Žalovaný obe faktúry neuhradil.

3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že pohľadávku žalobcu ani sčasti neuznáva. Potvrdil uzavretie zmluvy o dielo medzi stranami ako aj vykonávanie diela žalobcom. Poukázal na to, že stavenisko bolo odovzdané žalobcovi dňa 01.10.2019, preto lehota na vykonanie diela 8 mesiacov uplynula dňa 01.06.2020. Žalovaný taktiež potvrdil uzavretie Dodatku č. 1 k zmluve o dielo dňa 04.03.2020, ktorým došlo k zmene termínu na vykonanie diela do 30.06.2020. K odovzdaniu diela došlo v januári 2021 (nie v decembri ako tvrdí žalobca). Žalovaný súčasne vyjadril nesúhlas s tvrdením žalobcu, že omeškanie žalobcu nastalo z dôvodu vis maior. Poukázal na to, že žalobca bol v omeškaní so zhotovovaním diela oproti dohodnutému harmonogramu skôr ako začala pandémia Covidu 19 a vládne opatrenia s tým spojené. Vyplýva to aj z oznámenia zo dňa 01.04.2021, ktoré pripojil k žalobe. Poukázal na to, že dňa 23.04.2020 bola vykonaná obhliadka stavby, pričom sa zistilo, že žalobca bol už v tom čase v omeškaní so zhotovením diela minimálne o 45 dní. Je to konštatované aj vo výzve na plnenie z 24.04.2020. Žalobca pritom neoznámil žalovanému vznik okolností vis maior, ktoré by mali vplyv na jeho záväzok zhotoviť dielo riadne a včas, už vôbec nie z dôvodu ochorenia Covid 19. Žalovaný už 17.01.2020 e-mailom žiadal žalobcu o účasť na kontrolnom dni na stavbe, nakoľko mal obavy ohľadne dodržania zmluvného termínu ukončenia stavby. Omeškanie žalobcu je zrejmé aj z e- mailovej komunikácie zo 16.05.2020 a 20.05.2020. Žalobca informoval žalovaného o existencii údajných dôvodov vyššej moci až v písomnom upovedomení z 25.06.2020, t.j. 5 dní pred dohodnutým dňom do ukončenia diela. Podľa žalovaného tak učinil vyslovene účelovo a špekulatívne, aby sa vyhol zmluvným sankciám spojeným s omeškaním. Vznik okolností vylučujúcich zodpovednosť tak neoznámil žalobca žalovanému včas. Žalovaný v ďalšom poukázal na to, že omeškanie žalobcu nezapríčinila pandémia Covidu 19, ale pomery na strane žalobcu. Žiadne z prijatých opatrení nezakazovalo vykonávať stavebné práce. Žalobca sa mohol zásobiť materiálom potrebným na realizáciu diela vopred. V omeškaní bol žalobca už pred obdobím pandémie. Tvrdenú povahu vzniknutých komplikácií žalobca nepreukázal a neprodukoval dôkazy, na základe ktorých by bolo možné tvrdiť, že ochorenie Covid 19 malo vo vzťahu k jeho činnosti povahu nepredvídateľnej a neprekonateľnej prekážky. Na strane žalobcu neexistovali dôvody vylučujúce jeho zodpovednosť za omeškanie s dokončením diela.

4. Žalovaný ďalej poukázal na čl. X. bod 10.2 Zmluvy o dielo, v ktorom bola dojednaná zmluvná pokuta vo výške 0,3 % z ceny diela bez DPH uvedená v čl. IV. bod 4.4 Zmluvy o dielo za každý kalendárny deň omeškania s odovzdaním diela. Žalovaný vyúčtoval zmluvnú pokutu faktúrou č. 2019121 z 29.03.2021 vo výške 347.671,90 Eur. Žalovaný opakovane vyzýval žalobcu na úhradu zmluvnej pokuty.

5. V ďalšom žalovaný poukázal na čl. V. bod 5.7 Zmluvy o dielo, v ktorom bolo dojednané zádržné vo výške 10 % z ceny diela bez DPH t.j. 57.088,98 Eur bez DPH. Zmluvné dôvody na jeho uvoľnenie uvedené v čl. V. bod 5.7.1. a bod 5.7.2. neboli splnené. S poukazom na uvedené žalovaný žiadal, aby súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 57.088,98 Eur zamietol ako nedôvodnú a v časti o zaplatenie sumy 117.482,99 Eur žalobu zamietol z dôvodu, že žalovaný ako procesnú obranu v konaní podľa uplatňuje voči žalobcovi časť pohľadávky na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 117.482,99 Eur na započítanie.

6. Žalobca opakovane vo svojom písomnom vyjadrení k odporu poukázal na to, že sa do omeškania s plnením diela nedostal. Vo februári 2020 boli prijaté prvé preventívne opatrenia, dňa 12.03.2020 bola vyhlásená mimoriadna situácia, dňa 16.03.2020 boli uzavreté školy a začal platiť núdzový stav až do 14.06.2020, dňa15.03.2020 vláda prijala opatrenia proti koronavírusu (vyhlásenie núdzového stavu, uzatvorenie obchodov, ...), dňa 01.10.2020 bol znovu vyhlásený núdzový stav, ktorý trval až do 14.05.2021. Všetky tieto obmedzenia mali významný vplyv na mobilitu pracovných síl, dodávateľsko- odberateľské vzťahy, dodávky tovarov a služieb a obmedzenia v doprave. K okolnostiam vykonávania diela navrhol žalobca vypočuť svedkov - A. B. a C. D..

7. Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 347.671,90 Eur, žalobca poukázal na to, že žalovaný si túto uplatnil voči žalobcovi v konaní vedenom na Okresnom súde Námestovo pod. sp. zn. , takže ide o duplicitné uplatnenie nároku žalovaného.

8. Pokiaľ ide o zádržné, žalobca poukázal na to, že žalobca faktúry po ich prevzatí žalobcovi nevrátil a ich výšku nespochybňoval, resp. zádržné si neuplatňoval. Žalobca zároveň poukázal na to, že ust. čl. V. bod 5.7 Zmluvy o dielo sú nejasné. Nie je zrejmé, kedy a z akej faktúry si žalovaný zádržné uplatňuje.

9. Žalovaný v duplike uviedol, že žiadna zo žalobcom tvrdených skutočností nepredstavovala prekážku, aby žalobca zhotovil dielo riadne a včas. Žiadne z prijatých opatrení nezakazovalo žalobcovi vykonávať stavebné práce, resp. nevzťahovalo sa na firmy poskytujúce stavebné práce. Na začiatku pandémie bol minimálny počet nakazených, preto nemožno hovoriť o významných personálnych výpadkoch pracovníkov a už vôbec nie u žalobcu. Argumentácia žalobcu ohľadne núdzového stavu vyhláseného 01.10.2020 je úplne irelevantná. Žalobca bol povinný prijať opatrenia, ktorými by zabezpečil dostatočnú zásobu materiálu na realizáciu diela ako aj personálne kapacity. Okolnosti vis maior môžu vylučovať len zodpovednosť za škodu, nie zodpovednosť za omeškanie s plnením zmluvných povinností žalobcu.

10. Žalovaný súčasne poukázal na konanie vedené na okresnom súde Námestovo pod sp. zn. , v ktorom si žalobca uplatňuje nárok na zmluvnú pokutu voči svojmu subdodávateľovi.

11. Žalovaný na výzvu súdu uviedol, že námietku započítania aplikuje aj v rozsahu príslušenstva, na ktoré eventuálne žalobcovi vznikol nárok. Poukázal na to, že dojednaný deň odovzdania diela bol 30.06.2020, pričom žalobca protokolárne odovzdal dielo žalovanému až 19.01.2021, teda omeškanie s odovzdaním diela trvalo 203 dní. Úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 84.489,31 Eur od 13.12.2020 do 30.05.2021 predstavuje 3.129,58 Eur a úrok z omeškania zo sumy 8 % ročne zo sumy 19.082,66 Eur od 21.03.2021 do 30.05.2021 predstavuje 1.401,81 Eur. Žalovaný tak uplatňuje na započítanie pohľadávku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 122.003,45 Eur vyúčtovanej za obdobie od 01.07.2020 do 11.09.2020, t.j. v rozsahu 71,2358 dní.

12. Okresný súd v ďalšom uviedol, že právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 23.06.2023 poukázal na 2 príčiny omeškania, v dôsledku ktorých sa žalobca dostal do omeškania s plnením diela, a to 1/ vadu projektovej dokumentácie v časti statiky, čo malo trvať viac ako 3 mesiace a 2/ pandémiu Covid 19, v dôsledku ktorej sa dostal do omeškania subdodávateľ žalobcu. Žalobca súčasne uviedol, že akceptuje uplatnenie zádržného 5 %, ktoré však malo byť uplatňované z každej faktúry, pričom žalovaný ho uplatňuje len z posledných dvoch faktúr, ktoré sú predmetom konania. Výšku zmluvnej pokuty označil žalobca za neprimeranú, ktorá predstavuje viac ako polovicu ceny diela bez DPH. Okolnosti, za ktorých došlo k omeškaniu s plnením diela pritom nie sú výlučne na strane žalobcu, ale sú sčasti zavinené aj žalovaným. Žalovaný si zároveň nevyčíslil žiadnu škodu, ktorá by mu vznikla oneskoreným odovzdaním diela.

13. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní 23.06.2023 opakovane zotrval na tom, že žalobca nemá voči žalovanému vysporiadané všetky zmluvné a finančné povinnosti. Dielo bolo odovzdané až 19.01.2021, pričom žalovaný nemal vedomosť o tom, že by žalobca realizoval dielo prostredníctvom subdodávateľa. Zotrval na tom, že neboli splnené podmienky pre uvoľnenie zádržného. Uviedol, že zádržné si žalobca uplatňuje vo vzťahu k poslednej faktúre č. 20210001 vo výške 57.088,98 Eur.

14. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd vyhodnotil ako nedôvodnú procesnú obranu žalovaného zadržať sumu 28.544,49 Eur titulom zádržného v zmysle uvedeného článku (V. bod 5.7.1 zmluvy o dielo), nakoľko v tejto časti súd považoval dojednanie práva objednávateľa na zádržné ako neplatné z dôvodu jeho neurčitosti, keďže nie je zrejmé či podmienky pre uvoľnenie zádržného súd dojednané kumulatívne alebo alternatívne, nakoľko je použité slovné spojenie a/alebo. Ako dôvodnú však okresný súd vyhodnotil procesnú obranu žalovaného spočívajúcu v práve zadržať sumu 28.544,49 Eur titulom zádržného dojednaného v čl. V. bod 5.7.2 zmluvy o dielo, nakoľko nie je sporné, že podmienky pre uvoľnenie tejto časti zádržného (uplynutie 60 kalendárnych dní od uplynutia záručnej doby na dielo v zmysle čl. VIII. bod 8.5 zmluvy o dielo) doposiaľ nenastali. Z uvedeného dôvodu v časti o zaplatenie sumy 28.544,49 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne z tejto sumy od 21.03.2021 do zaplatenia súd žalobu zamietol s poukazom na dôvodne uplatnený nárok žalovaného na zádržné.

15. V ďalšom súd vyhodnotil žalobcom uplatnený nárok ako dôvodný, teda v časti sumy 146.027,48 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 84.489,31 Eur od 13.12.2020 do zaplatenia a zo sumy 61.538,17 Eur (po odpočítaní zádržného vo výške 28.544,49 Eur) od 21.03.2021 do zaplatenia, a to titulom nároku na zaplatenie ceny diela na základe zmluvy o dielo uzavretej medzi stranami dňa 20.08.2019.

16. Pokiaľ žalovaný ako prostriedok procesnej obrany uplatnil hmotnoprávnu námietku započítania kompenzabilnej pohľadávky na zaplatenie zmluvnej pokuty dojednanej v čl. X. bod 10.2 zmluvy o dielo, okresný súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že v článku X. bod 10.2 zmluvy o dielo došlo medzi stranami k platnému dojednaniu zmluvnej pokuty pre prípad odovzdania diela zhotoviteľom po dojednanom termíne v sadzbe 0,3 % ceny za dielo bez DPH uvedenej v čl. IV. bod 4.4 zmluvy o dielo za každý kalendárny deň omeškania.

17. V ďalšom okresný súd poukázal na to, že podľa ust. platí, že okolnosti vylučujúce zodpovednosť nemajú vplyv na povinnosť platiť zmluvnú pokutu. Ide však o dispozitívne ustanovenie , od ktorého sa strany odchýlili v čl. IX bod 9.3 zmluvy o dielo, v ktorom dojednali, že žiadna zmluvná strana nebude zodpovedať druhej zmluvnej strane za nesplnenie alebo omeškanie s plnením svojho zmluvného záväzku, ak takéto neplnenie bude vychádzať z okolností vylučujúcich zodpovednosť. Uvedené sa vzťahuje aj na zmluvné pokuty, ktoré nebudú v prípade okolností vylučujúcich zodpovednosť žiadnou zo zmluvných strán uplatňované. Predpokladom uplatnenia tohto zmluvného dojednania tak, ako to vyplýva z čl. IX bod 9.3 zmluvy o dielo je, že druhá strana (t.j. žalovaný) bol písomne oboznámený o okolnostiach vylučujúcich zodpovednosť a predpokladanej dobe ich trvania postihnutou zmluvnou stranou, t.j. žalobcom, akonáhle sa o nich žalobca dozvedel. Dôkazné bremeno v danom smere znášal žalobca.

18. Okresný súd konštatoval, že žalobca v priebehu konania uvádzal, že dôvod omeškania s odovzdaním diela zavinila okolnosť vis maior, konkrétne pandémia ochorenia Covid 19, pričom prijaté opatrenia mali zásadný vplyv vzhľadom k ľudským zdrojom na možnosti plnenia diela v dohodnutom termíne. Okresný súd uviedol, že nevylučuje, že pandémia ochorenia Covid 19 môže byť okolnosťou vis maior vylučujúcou omeškanie s plnením záväzku, avšak tvrdené okolnosti vis maior spočívajúce v pandémii ochorenia Covid 19 boli žalobcom uvádzané v priebehu konania len vo všeobecnej, nekonkrétnej rovine, bez väzby na konkrétne skutočnosti ovplyvňujúce plnenie jeho povinností zo zmluvy o dielo, pričom vykonávanie stavebných prác nebolo opatreniami súvisiacimi s pandémiou Covid 19 obmedzené, resp. zakázané. Pokiaľ by aj pandémia mala vplyv na personálne možnosti, takéto konkrétne skutkové tvrdenia neboli zo strany žalobcu v priebehu konania produkované. Okolnosti vylučujúce zodpovednosť žalobcu za omeškanie s vykonaním diela žalobca oznámil žalovanému až listom z 24.06.2020, t.j. 6 dní pred dojednaným termínom odovzdania diela, teda nešlo o oznámenie uskutočnené žalobcom včas v súlade so zmluvným dojednaním čl. IX bod 9.3 zmluvy o dielo. Okresný súd poukázal súčasne na to, že aj z upovedomenia zo dňa 24.06.2020 vyplýva, že žalobca poukazuje na situáciu, ktorá nastala už v marci 2020, pričom zároveň v tomto oznámení žalobca uvádza, že v súčasnej dobe po zrušení krízových opatrení sa postup prác a dodávok dostal do normálu, avšak konštatoval 7-týždňové omeškanie s termínom celkového dokončenia prác, čo znamenalo ukončenie diela v polovici augusta 2020. Okresný súd tak poukázal na to, že okrem toho, že tvrdené liberačné dôvody neboli žalobcom preukázané, žalovaný nebol žalobcom súčasne oboznámený o okolnostiach vylučujúcich zodpovednosť a predpokladanej dobe ich trvania, akonáhle sa o nich žalobca dozvedel, t.j. včas. Z uvedeného dôvodu sa žalobca vo vzťahu k žalovanému uplatnenému nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty dojednanej v čl. X. bod 10.2 zmluvy o dielo nemôže dovolávať okolností vylučujúcich zodpovednosť v zmysle čl. IX. bod 9.3 zmluvy o dielo. Na uvedenom závere nič nemení ani tá skutočnosť, že v preberacom protokole je uvedený ako dôvod nedodržania lehôt „upovedomenie o vyššej moci z 24.06.2020“.

19. V ďalšom okresný súd uviedol, že právny zástupca žalobcu až na pojednávaní dňa 23.06.2023 poukázal na dve príčiny omeškania, a to jednak 1/ na pandémiu Covid 19 a 2/ na vadu projektovej dokumentácie v časti statiky. Pokiaľ ide o vadu projektovej dokumentácie v časti statiky, okresný súd uviedol, že ide o prostriedok procesnej obrany žalobcu, ktorý bol prvýkrát uplatnený až na pojednávaní 23.06.2023, pričom žalobca mohol v súlade s ust. tento prostriedok procesnej obrany uplatniť už skôr. Zároveň sa konateľ žalobcu na pojednávaní nevedel vyjadriť k tomu, kedy sa zistilo, že projekt bol nevyhovujúci. Samotná táto skutočnosť - tvrdená vada projektovej dokumentácie v časti statiky však nepredstavuje okolnosť vis maior v zmysle čl. IX bod 9.3 a 9.4 zmluvy o dielo. Mohlo by ísť o

tvrdenie relevantné len z hľadiska ust. , v zmysle ktorého omeškanie dlžníka vylučuje len omeškanie veriteľa. Uvedené tvrdenie žalobcu však ostalo v rovine nepreukázaného tvrdenia a súčasne žalobca netvrdil konkrétne časové súvislosti, v ktorých by uvedené malo brániť žalobcovi v realizácii diela. Okresný súd poukázal na to, že uvedené dôvody boli zrejme predmetom žiadosti žalobcu o predĺženie termínu ukončenia stavby zo 06.02.2020, v ktorej bolo konštatované, že vypracovanie realizačnej dokumentácie je časovo náročné, čo má za následok predĺženie celkovej výstavby realizácie diela o 4 až 6 týždňov. V danej súvislosti okresný súd poukázal na uzatvorený Dodatok č. 1 k zmluve o dielo zo dňa 04.03.2020, ktorým bol termín ukončenia diela posunutý do 30.06.2020.

20. K námietke právneho zástupcu žalobcu, ktorý poukazoval na rozhodnutie Okresného súdu Námestovo pod sp. zn. , v ktorom konajúci súd uznal, že omeškanie subdodávateľa žalobcu bolo spôsobené z dôvodov vis maior, okresný súd uviedol, že toto rozhodnutie nemá záväznosť ani vplyv na rozhodnutie v prejednávanej veci, v ktorej súd posudzuje skutkovú a dôkaznú situáciu samostatne vo väzbe na stranami uplatnené prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, obsah zmluvy o dielo uzatvorenej medzi stranami sporu a zároveň na vykonané dôkazy . V nadväznosti na uvedené okresný súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci žalobca nepreukázal existenciu okolností vylučujúcich jeho zodpovednosť za omeškanie s vykonaním diela a ani nepreukázal, že by takéto okolnosti oznámil žalovanému včas. Navyše, okresný súd dôvodil, že realizácia diela žalobcu prostredníctvom subdodávateľa SVL – STAV, s.r.o. nevyplýva z obsahu písomne uzatvorenej zmluvy o dielo, kedy príloha č. 4 zmluvy o dielo takéhoto subdodávateľa neuvádza, čo je porušením zmluvy o dielo zo strany zhotoviteľa v zmysle čl. 6.22 zmluvy o dielo.

21. Okresný súd konštatoval, že pokiaľ aj žalobca v oznámení z 01.04.2021 poukazoval na skutočnosti odôvodňujúce odovzdanie diela zhotoviteľom po termíne, tak ani z tohto oznámenia nevyplýva existencia tvrdených okolností vis maior spočívajúcich v pandémii ochorenia Covid 19, nakoľko skutočnosti uvedené pod bodom 1 neboli ovplyvnené pandémiou ochorenia Covid 19 a skutočnosti uvedené pod bodmi 2, 3 a 4 nastali až po termíne ukončenia diela 30.06.2020.

22. Súd vyhodnotil ako dôvodnú a existentnú kompenzabilnú pohľadávku žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty dojednanej v čl. X. bod 10.2 zmluvy o dielo vo výške 0,3 % z ceny za dielo bez DPH za každý kalendárny deň omeškania, t.j. 1.712,67 Eur denne od 01.07.2020 do 10.12.2020, t.j. v trvaní 163 kalendárnych dní, celkom vo výške 279.165,21 Eur. Vykonaným dokazovaním nemal okresný súd za preukázané, že k odovzdaniu diela došlo až 19.01.2021, nakoľko to nevyplýva ani z obsahu preberacieho protokolu o odovzdaní a prevzatí verejnej práce, pričom na uvedené tvrdenie žalovaný neoznačil ani nenavrhol vykonať žiaden dôkaz. Súd tak vychádzal z toho, že k odovzdaniu a prevzatiu diela došlo až 10.12.2020, čo je deň začatia preberacieho konania v zmysle preberacieho protokolu. V zmysle nesporných tvrdení žalovaného bola faktúra č. 2019121 z 29.03.2021 doručená žalobcovi dňa 01.04.2021 a nárok žalovaného na zmluvnú pokutu sa stal splatným dňa 31.05.2021, ku ktorému dátumu došlo k stretu pohľadávok žalobcu a žalovaného a k ich zániku v rozsahu, v ktorom sa tieto pohľadávky kryjú, t.j. v rozsahu nesporného a dôvodného nároku žalobcu na zaplatenie sumy 146.027,48 Eur s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 84.489,31 Eur od 13.12.2020 do 31.05.2021 v sume 3.129,58 Eur a zo sumy 61.538,17 Eur od 21.03.2021 do 31.05.2021 v sume 957,64 Eur, t.j. spolu 150.114,70 Eur. Prejav smerujúci k započítaniu bol súčasťou procesnej obrany žalovaného, ktorá bola uplatnená už v odpore proti platobnému rozkazu, teda účinnosť voči žalobcovi nastala doručením odporu právnemu zástupcovi žalobcu dňa 06.07.2020 v spojení s doplnením hmotnoprávnej námietky písomným podaním z 20.03.2023, ktorého účinnosť voči žalobcovi nastala jeho doručením právnemu zástupcovi žalobcu dňa 29.03.2023.

23. K námietkam žalobcu ohľadne neprimeranosti zmluvnej pokuty s odôvodnením, že táto predstavuje viac ako polovicu ceny diela bez DPH, ako aj s poukazom na okolnosti, za ktorých došlo k omeškaniu s plnením diela, ktoré boli sčasti zavinené aj žalovaným, okresný súd poukázal na to, že žalobca neuviedol žiadne iné skutkové tvrdenia odôvodňujúce neprimeranosť výšky zmluvnej pokuty a neuviedol ani skutkové tvrdenia ku kritériám, ktoré by súd oprávňovali využiť moderačného právo podľa ust. . Okresný súd nepovažoval výšku zmluvnej pokuty 0,3 % z ceny za dielo bez DPH za každý kalendárny deň omeškania za neprimeranú aj s poukazom na závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.07.2019 sp. zn. , v zmysle ktorého je rozhodujúca výška dohodnutej zmluvnej pokuty v čase porušenia povinností druhou zmluvnou

stranou, pričom celková výška zmluvnej pokuty, ktorú je dlžník povinný zaplatiť, nie je jediným kritériom, pre ktoré môže súd postupom podľa zmluvnú pokutu znížiť. Skutkové tvrdenia vo vzťahu k neprimeranosti zmluvnej pokuty okrem jej celkovej výšky presahujúcej viac ako polovicu ceny diela bez DPH neboli žalobcom v konaní tvrdené. Rovnako za irelevantné považoval súd tvrdenia žalobcu, že žalovaný nevyčíslil žiadnu škodu, ktorá by mu vznikla oneskoreným odovzdaním diela, nakoľko nárok na zmluvnú pokutu nie je viazaný na vznik škody. S poukazom na uvedené okresný súd konštatoval, že nebol dôvod pristúpiť zo strany súdu k moderácii žalovaným uplatnenej zmluvnej pokuty.

24. Pre úplnosť okresný súd záverom uviedol, že žalovanému v uplatnení procesnej obrany nebránila ani tá skutočnosť, že jeho pohľadávka je predmetom samostatného konania vedeného na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. , nakoľko nie je vylúčené, aby pohľadávka, ktorá je predmetom samostatného civilného sporového konania, bola zároveň uplatnená v inom konaní medzi totožnými subjektami ako súčasť procesnej obrany vo forme hmotnoprávnej námietky. Takémuto procesnému postupu nebráni žiadne ustanovenie , nejde o prípad litispendencie a ani nemožno hovoriť o prípade res iudicata.

25. S poukazom na uvedené okresný súd vzhľadom na dôvodne vznesenú hmotnoprávnu námietku žalovaného voči nároku žalobcu, žalobu aj v tejto časti zamietol.

26. Záverom okresný súd konštatoval, že nepovažoval za potrebné pre rozhodnutie vo veci vykonať výsluch svedkov E. A. B. a C. D. (na návrh žalobcu) k neurčito formulovaným skutočnostiam (okolnosti vykonávania diela), keď žalobca v skutkovej rovine dostatočne určito nevymedzil, aký konkrétny dopad mala mať pandémia Covid 19 na splnenie jeho povinnosti vykonať dielo v dojednanom termíne. Okresný súd taktiež nepovažoval za potrebné vyzývať žalovaného na predloženie potvrdenia o dodaní doplnenia projektovej dokumentácie k statike, nakoľko nešlo o skutočnosť, ktorá by mala charakter okolností vis maior vo vzťahu k omeškaniu žalobcu so zhotovením diela. Okresný súd konštatoval, že stavebný denník preukazujúci priebeh prác žalobca napriek vyjadreniu právneho zástupcu na pojednávaní nepredložil. Okresný súd taktiež nevykonal dokazovanie výsluchmi svedkov F. G. a E. H. A. (na návrh žalovaného) k neurčito formulovaným skutočnostiam (pomery na stavbe, proces zhotovovania diela).

27. O trovách konania okresný súd rozhodol postupom podľa tak, že priznal žalovanému, ktorý bol v konaní v celom rozsahu úspešný, nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalobcovi.

28. Voči predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalobca, a to z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, 365 ods. 1 písm. e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, 365 ods. 1 písm. h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

29. Žalobca namietal, že na pojednávaní dňa 23.06.2023 navrhol vykonanie dôkazov, a to výsluch svedkov, resp. doloženie listín, ktorými by preukázal svoje tvrdenie vyvracajúce obranu žalovaného. Poukázal na to, že súd prvej inštancie v bode 33 odôvodnenia rozsudku konštatoval, že pohľadávky žalobcu voči žalovanému sú oprávnené, a to najmenej v sume 146.027,48 Eur spolu s úrokom z omeškania v celkovej sume 150.114,70 Eur.

30. Žalobca v ďalšom poukázal na to, že celé dielo od počiatku pre žalobcu zhotovila v poddodávke spoločnosť SLV STAV, s.r.o. na základe zmluvy o dielo č. . V danom smere žalobca poukázal na to, že pred Okresným súdom Námestovo bolo vedené konanie pod sp. zn. , na základe žaloby žalobcu SLV STAV, s.r.o., v ktorom vystupoval žalobca ako žalovaný, pričom jeho obrana v tomto konaní spočívala tiež v započítacej námietke voči vyúčtovanej zmluvnej pokute, ktorú vyúčtoval OMOSS spol. s r.o. spoločnosti SLV STAV, s.r.o. za omeškanie s vyhotovením diela. V tomto konaní súd žalobe žalobcu SLV STAV, s.r.o. vyhovel a neuznal započítaciu námietku OMOSS-u spočívajúcu v zmluvnej pokute za omeškanie dodávateľa stavby s termínom odovzdania diela. Súd v danom konaní konštatoval, že k omeškaniu došlo v dôsledku udalosti „vis maior“, a to v dôsledku pandémie Covid 19 s prihliadnutím na zmluvné ustanovenia čl. IX Zmluvy o dielo, kde si strany dojednali okolnosti vylučujúce

zodpovednosť, konkrétne bod 9.2 až bod 9.5 Zmluvy o dielo. Krajský súd v Žiline toto rozhodnutie okresného súdu svojím rozsudkom sp. zn. zo dňa 28.06.2023 potvrdil. Žalobca poukázal na to, že vyššie uvedené rozhodnutia súdov prejudikujú aj neoprávnenosť obrany žalovaného v tomto konaní, pretože sa jedná o tie isté skutkové a právne skutočnosti ako v konaní pred Okresným súdom Námestovo pod sp. zn. . Vzhľadom k tomu, že existujú dve protirečiace rozhodnutia súdov na tú istú vec, žalobca poukázal na to, že to spôsobuje právnu neistotu.

31. V ďalšom žalobca konštatoval, že sa nestotožňuje s odôvodnením rozsudku uvedeným pod bodom 38 rozhodnutia s poukazom na to, že obe veci, teda tak toto konanie ako aj konanie vedené na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. , skutkovo a právne súvisia. Žalobca namietal, že prvoinštančný súd žiadne dôkazy v tejto veci nevykonal, hoci žalobca ich vykonanie navrhol. Hoci okresný súd na pojednávaní dňa 07.11.2023 (poznámka - zrejme správne malo byť dňa 23.06.2023) konštatoval, že si zabezpečí fotokópiu žaloby vo veci z Okresného súdu Námestovo a včas oznámi stranám či pristúpi k vykonaniu navrhnutých dôkazov, súd toto stranám neoznámil a až na ďalšom pojednávaní dňa 07.11.2023 oznámil, že žiadne dôkazy nevykoná, a to bez odôvodnenia svojho rozhodnutia. Žalobca má za to, že nevykonaním navrhnutých dôkazov súd znemožnil žalobcovi, aby uplatňoval svoje procesné práva, a preto v tom vidí odvolací dôvod podľa , a s poukazom na to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

32. V ďalšom žalobca uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie trpí aj nedostatkom riadneho a zrozumiteľného odôvodnenia, keď z jeho odôvodnenia nie je možné presvedčivo zistiť ako súd dospel k svojim záverom, že žalobu žalobcu zamietol a uznal kompenzačný nárok žalovaného z vyúčtovanej zmluvnej pokuty za dôvodný. Opakovane poukázal na to, že súdy oboch stupňov v konaní vedenom na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. akceptovali obranu spoločnosti SLV STAV, s.r.o., že k omeškaniu so zhotovením diela došlo z dôvodu okolnosti vis maior. V danom smere žalobca poukázal na odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Námestovo sp. zn. , a to konkrétne na bod 10 odôvodnenia.

33. Z vyššie uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

34. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu nesúhlasil s argumentáciou žalobcu a plne sa stotožnil s právnym názorom vysloveným v bode 38 napadnutého rozsudku.

35. Žalovaný zdôraznil, že ak aj Okresný súd Námestovo v konaní, na ktoré žalobca odkazuje konštatoval, že jeho subdodávateľ sa dostal do omeškania s vykonaním diela z dôvodu okolností vylučujúcich zodpovednosť, teda pandemických opatrení na zamedzenie šírenia ochorenia Covid-19, nemá táto skutočnosť žiadny vplyv na vylúčenie zodpovednosti žalobcu za omeškanie s odovzdaním diela voči nim. Žalovaný argumentoval poukázaním na ust. a bod 6.22 Zmluvy o dielo, ktoré výslovne zakotvujú, že zodpovednosť žalobcu a tiež nárok žalovaného na zmluvnú pokutu nie je dotknutá žiadnymi okolnosťami na strane subdodávateľov alebo dodávateľov žalobcu. Skutočnosť, že subdodávateľ nebol vo vzťahu k žalobcovi schopný riadne a včas plniť, teda sa dostal do omeškania s odovzdaním diela neznamená, že k omeškaniu žalobcu s odovzdaním diela voči nim došlo z rovnakých dôvodov. Je neprípustné, aby súd pri posudzovaní zodpovednosti žalobcu za omeškanie s odovzdaním diela vychádzal zo skutkových tvrdení strán sporu produkovaných v inom súdnom konaní, ktoré sa ich nijakým spôsobom netýka. Naviac v prípade, keď žalobca bol v omeškaní prác skôr, ako pandémia spojená s ochorením Covid-19, a vládne opatrenia s tým spojené, vôbec začali.

36. Žalovaný upozornil, že so subdodávateľom žalobcu nebol v žiadnom právnom vzťahu, preto je neudržateľné, aby sa o zodpovednosti žalobcu za omeškanie s odovzdaním diela rozhodovalo na základe rozhodnutia v inom konaní vedenom s jeho subdodávateľom, ktorý sa dostal do omeškania vo vzťahu k žalobcovi. Poukázal pritom na to, že žalobca v tomto konaní nijakým spôsobom nepreukázal, že by na jeho strane v súvislosti s omeškaním odovzdania diela existovali okolnosti vis maior.

37. Žalovaný konštatoval, že žalobca sám zodpovedá za svojho subdodávateľa a pokiaľ jeho subdodávateľ nebol schopný plniť, mal vybrať takého, ktorý by vedel plniť riadne a včas. Žalovaný pritom poukázal na to, že žalobca mu písomne neoznámil zmenu alebo doplnenie subdodávateľa postupom

dohodnutým v bode 6.22 Zmluvy o dielo. Ani na základe zápisov v stavebnom denníku nefiguruje predmetná spoločnosť ako subdodávateľ žalobcu, a preto okrem podstatného porušenia samotnej zmluvy o dielo ide aj o porušenie ustanovení príslušných právnych predpisov na úseku verejného obstarávania.

38. Žalovaný namietal, že pokiaľ žalobca v tomto konaní tvrdí, že omeškanie bolo spôsobené okolnosťami vis maior, potom nebol daný dôvod na to, aby sám postupoval voči svojmu subdodávateľovi tým spôsobom, že si voči nemu uplatňoval sankcie za omeškanie so zhotovením diela. Tým, že si sám uplatnil voči svojmu subdodávateľovi pokutu, potvrdil, že k omeškaniu došlo a že nie sú dané okolnosti vis maior. Uvedenú protirečivosť a účelovosť argumentácie žalobcu potvrdzuje aj Okresný súd Námestovo v rozsudku sp. zn. v bode 10 odôvodnenia.

39. Žalovaný preto záverom uviedol, že sa pridržiava tvrdenia, že žalobca bol v omeškaní so zhotovením a odovzdaním diela, a toto omeškanie nemožno ospravedlňovať pandémiou a ani okolnosťami na strane subdodávateľa žalobcu. Zodpovednosť žalobcu za omeškanie s odovzdaním diela nemôže vylučovať ani rozhodnutie v konaní vedenom s jeho subdodávateľom, keďže súd ustálil, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal existenciu okolností vylučujúcich jeho zodpovednosť. Žalovaný súčasne podotkol, že okolnosti vis maior môžu vylučovať len zodpovednosť za škodu, nie zodpovednosť za omeškanie s plnením zmluvných povinností žalobcu.

40. Vzhľadom na uvedené, žalovaný navrhol, aby odvolací súd postupom podľa napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

41. Žalobca v odvolacej replike a žalovaný v odvolacej duplike zotrvali na svojej argumentácii.

42. Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd bol pri rozhodovaní o odvolaní viazaný rozsahom odvolania ( ) a odvolacími dôvodmi ( ). Pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem, na prejednanie odvolania odvolací súd pojednávanie nenariadil ( ). Odvolací súd rozhodnutie verejne vyhlásil dňa 17. júna 2025, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Krajského súdu v Banskej Bystrici ( a , 3 ).

43. Odvolací súd dokazovanie nezopakoval a nedoplnil, preto bol podľa viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie:

44. Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 20.08.2019 Zmluvu o dielo č. , ktorej predmetom bolo dielo – Budova klinickej a radiačnej onkológie – ožarovne, ambulantná časť – stacionár, nadstavba, stavebné úpravy. V čl. III Zmluvy o dielo bol dojednaný čas zhotovenia diela na 8 mesiacov od prevzatia stanoviska zhotoviteľom. V čl. IV. bola dojednaná cena diela vo výške 685.067,78 Eur s DPH.

45. Dňa 04.03.2020 zmluvné strany uzavreli Dodatok č. 1 k zmluve o dielo, v ktorom zmluvné strany dojednali termín ukončenia diela do 30.06.2020.

46. Upovedomením zo dňa 25.06.2020 upovedomil žalobca žalovaného o tom, že v súvislosti so šírením prenosného infekčného ochorenia Covid-19 vláda ako aj ostatné štátne orgány nariadili viaceré krízové opatrenia, ktoré úplne ochromili dodávku tovaru, služieb, materiálu ako aj mobilitu pracovnej sily a celkové pracovné možnosti obyvateľov. Z uvedeného dôvodu sa spoločnosť žalovaného dostala do omeškania s vykonávaním diela, preto konštatoval sedemtýždňové omeškanie spôsobené vyššou mocou.

47. Faktúrou č. 20200310 vyúčtoval žalobca žalovanému sumu vo výške 84.489,31 Eur so splatnosťou 09.12.2020 z titulu odmeny za stavebné práce zo zmluvy o dielo č. .

48. Faktúrou č. 20210001 vyúčtoval žalobca žalovanému sumu vo výške 90.082,66 Eur so splatnosťou 20.03.2021 z titulu odmeny za stavebné práce zo zmluvy o dielo č. .

49. Faktúrou č. 2019121 vyúčtoval žalovaný žalobcovi zmluvnú pokutu v súlade s čl. X zmluvy o dielo vo výške 0,3 % z ceny za dielo vo výške 347.671,90 Eur so splatnosťou 14 dní.

50. Žalovaný v konaní nerozporoval nárok žalobcu na úhradu odmeny za vykonané dielo, ani ich výšku, avšak bránil sa tým, že sčasti nemá žalobca nárok na zaplatenie odmeny z dôvodu uplatneného zádržného v súlade s čl. V. bodom 5.7 zmluvy o dielo vo výške 57.088,98 Eur vo vzťahu k poslednej žalobcom vystavenej faktúre č. 20210001. Žalovaný taktiež uplatnil hmotnoprávnu námietku ako prostriedok procesnej obrany na zaplatenie zmluvnej pokuty dojednanej v čl. X. bod 10.2 zmluvy o dielo za 203 dní omeškania žalobcu s odovzdaním diela od 01.07.2020 do 19.01.2021 vyčíslenej za jeden deň omeškania sumou 1.712,67 Eur, ktorú si uplatnil u žalobcu faktúrou č. 2019121 z 29.03.2021 doručenou žalobcovi dňa 01.04.2021. Žalobca sa v konaní bránil, že žalovaný nemá nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vzhľadom na liberačné dôvody, ktoré mal súd zobrať do úvahy s poukazom na čl. IX. bod 9.3 zmluvy o dielo a 9.4 zmluvy o dielo, podľa ktorého sa za okolnosti vylučujúce zodpovednosť považuje aj epidémia (Covid 19).

51. Odvolací súd v úvode konštatuje, že aj keď odvolateľ v odvolaní napádal rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu, k záverom súdu prvej inštancie ohľadne zádržného, ktoré súd prvej inštancie vyhodnotil v rozsahu námietky žalovaného (vo výške 28.544,49 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne z tejto sumy od 21.03.2021 do zaplatenia) ako dôvodnú, neuviedol žalobca žiadne odvolacie námietky a argumentáciu, preto odvolaciemu súdu neumožnil v tejto časti prieskum súdneho rozhodnutia. Odvolací súd preto konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti potvrdil ako vecne správne.

52. Predmetom odvolania tak zostala časť odvolateľom napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v rozsahu nároku žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške kompenzačnej námietky 146.027,48 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 84.489,31 Eur od 13.12.2020 do zaplatenia a zo sumy 61.538,17 Eur od 21.03.2021 do zaplatenia, v ktorej časti súd prvej inštancie žalobu zamietol s odôvodnením, že uznal za dôvodnú kompenzačnú námietku žalovaného vo výške účtovanej zmluvnej pokuty.

53. Podľa , okolnosti vylučujúce zodpovednosť () nemajú vplyv na povinnosť platiť zmluvnú pokutu.

54. Podľa , za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala.

55. Podľa čl. IX. bod 9.3 zmluvy o dielo, žiadna zmluvná strana nebude zodpovedať druhej zmluvnej strane za nesplnenie alebo omeškanie s plnením svojho zmluvného záväzku, ak takéto nesplnenie bude vychádzať z okolností vylučujúcich zodpovednosť; uvedené sa vzťahuje aj na zmluvné pokuty, ktoré v prípade okolností vylučujúcich zodpovednosť nebudú žiadnou zo zmluvných strán uplatňované. Ustanovenie prvej vety tohto bodu sa uplatňuje za predpokladu, že druhá zmluvná strana bola písomne oboznámená o okolnostiach vylučujúcich zodpovednosť a predpokladanej dobe ich trvania postihnutou zmluvnou stranou, akonáhle sa o nich táto dozvedela.

56. Podľa čl. IX. bod 9.4 zmluvy o dielo, na účely tejto zmluvy sa za okolnosti vylučujúce zodpovednosť považujú okolnosti nezávislé od vôle zmluvných strán ktoré jej bránia v riadnom splnení ich povinností ako sú napr. štrajk, epidémia, požiar, prírodná katastrofa, mobilizácia, vojna, povstanie, zabavenie alebo embargo produktov objektívne potrebných na plnenie predmetu zmluvy. Okolnosti vylučujúce zodpovednosť vymedzuje aj .

57. Nosnou odvolacou argumentáciou žalobcu bola najmä jeho námietka, že na Okresnom súde Námestovo bolo vedené konanie pod sp. zn. na základe žaloby žalobcu SLV STAV, s.r.o., kde si uvedená spoločnosť ako zhotoviteľ stavby (subdodávateľ žalobcu) uplatňoval odmenu z rovnakej zmluvy o dielo voči spoločnosti OMOSS spol. s r.o. ako žalovanému na identických skutkových aj právnych základoch, pričom obrana žalovaného (OMOSS spol. s r.o.) spočívala tiež v započítacej námietke v rozsahu vyúčtovanej zmluvnej pokuty za omeškanie s vyhotovením diela subdodávateľa.

V uvedenom konaní však okresný súd neuznal započítaciu námietku OMOSS-u spočívajúcu vo vyúčtovanej zmluvnej pokute za omeškanie dodávateľa stavby s termínom odovzdania diela, nakoľko mal za preukázané, že k omeškaniu došlo v dôsledku udalosti „vis maior“ v dôsledku pandémie Covid 19 s prihliadnutím na dojednané zmluvné ustanovenia v čl. IX zmluvy o dielo, kde si strany dojednali okolnosti vylučujúce zodpovednosť (bod 9.2 až bod 9.5 zmluvy o dielo). Krajský súd v Žiline svojim rozsudkom sp. zn. zo dňa 28.06.2023 rozsudok Okresného súdu Námestovo potvrdil. Odvolateľ tak argumentoval, že existujú dve protirečiace rozhodnutia súdov na tú istú vec, čo podľa názoru žalobcu spôsobuje právnu neistotu. Z uvedeného dôvodu sa nemohol stotožniť s odôvodnením rozsudku v prejednávanej veci a závermi uvedenými pod bodom 38, keďže má za to, že obe veci skutkovo aj právne súvisia.

58. Odvolací súd k uvedenej odvolacej argumentácii žalobcu uvádza, že táto nie je dôvodná. Okresný súd v bode 35 odôvodnenia rozhodnutia správne konštatoval, že hoci z ust. vyplýva, že okolnosti vylučujúce zodpovednosť nemajú vplyv na povinnosť platiť zmluvnú pokutu, ide o dispozitívne ustanovenie , od ktorého sa strany sporu odchýlili, keď si v článku IX. bod 9. 3 zmluvy o dielo dojednali, že žiadna zmluvná strana nebude zodpovedať druhej zmluvnej strane za nesplnenie alebo omeškanie s plnením svojho zmluvného záväzku, ak takéto neplnenie bude vychádzať z okolností vylučujúcich zodpovednosť. Uvedené ustanovenie aplikovali nielen na náhradu škody, ale aj na zmluvné pokuty, ktoré nemali byť žiadnou zo zmluvných strán uplatňované v prípade existencie okolností vylučujúcich zodpovednosť. Následne správne okresný súd konštatoval, že v čl. IX bod 9.3 zmluvy o dielo bol dojednaný predpoklad uplatnenia tohto zmluvného dojednania, a to, že druhá zmluvná strana (žalovaný) musel byť žalobcom písomne oboznámený o okolnostiach vylučujúcich zodpovednosť, ako aj o predpokladanej dobe ich trvania postihnutou zmluvnou stranou (žalobcom), a to v lehote „akonáhle sa o nich táto dozvedela“. Okresný súd správne poukázal na to, že v danom smere ležalo dôkazné bremeno vo vzťahu k naplneniu tohto zmluvného dojednania na žalobcovi. Žalobca v súdnom konaní produkoval na preukázanie tejto podmienky list „Upovedomenie o vyššej moci“ zo dňa 25.06.2020, ktorý bol zaslaný žalovanému len 6 dní pred dojednaným termínom odovzdania diela. Okresný súd správne konštatoval, že v danom prípade nebola naplnená podmienka včasnosti uplatnenia tohto oznámenia, tak ako to vyžadovalo ust. čl. IX bod 9.3 zmluvy o dielo, keďže žalobca poukazoval v tomto upovedomení na situáciu, ktorá nastala už v marci 2020, pričom súčasne konštatoval, „že po zrušení krízových opatrení sa postup prác a dodávok dostal do normálu“, avšak ku dňu 25.06.2020 konštatoval „sedemtýždňové omeškanie s termínom celkového dokončenia prác“.

59. Okresný súd v bode 36 svojho rozhodnutia správne preto uzavrel, že žalobca v danom prípade nesplnil jednu zo základných podmienok dojednaných medzi zmluvnými stranami pre prípad vzniku okolností vylučujúcich zodpovednosť za omeškanie (v danom prípade pandémie), keď vznik týchto okolností neoznámil písomne druhej zmluvnej strane (žalovanému) v dojednanej lehote „akonáhle sa o nich dozvedel“. Aj keď táto lehota presne neohraničuje časové rozmedzie, v ktorom bol povinný žalobca zaslať písomné oznámenie druhej zmluvnej strane, zo slovného spojenia „akonáhle sa dozvedel“ vyplýva, že ide o lehotu obdobnú lehote „ihneď, či „bez zbytočného odkladu“, ktorou je obvykle považovaná lehota niekoľkých dní (nie týždňov, či mesiacov). V danom prípade je preto potrebné konštatovať, že pokiaľ žalobca poukazoval na situáciu, ktorá mala nastať už v marci 2020, a k dátumu 25.06.2020 poukazoval na 7-týždňové omeškanie s termínom celkového dokončenia prác, mal takéto oznámenie žalovanému zasielať v období mesiaca marec - apríl 2020, a nie 6 dní pred ukončením lehoty odovzdania diela. Uplatnenie takéhoto oznámenia preto nemožno považovať za včasné.

60. Správne sú preto závery súdu prvej inštancie o tom, že žalovaný nebol žalobcom oboznámený o okolnostiach vylučujúcich zodpovednosť a predpokladanej dobe ich trvania, akonáhle sa o nich žalobca dozvedel, t.j. včas, a preto sa žalobca nemôže dovolávať okolností vylučujúcich zodpovednosť v zmysle dojednania článku IX. bod 9.3 zmluvy o dielo. Už samotná táto skutočnosť znamená, že v danom prípade nie je možné aplikovať okolnosti vylučujúce zodpovednosť, keďže tieto neboli uplatnené zodpovedajúcim spôsobom (včas).

61. Pokiaľ sa žalobca dovolával prijatia rovnakých skutkových aj právnych záverov, ako v konaní vedenom na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. , v ktorom okresný súd uzavrel, že omeškanie subdodávateľa žalobcu bolo spôsobené z dôvodov vis maior, a preto neuznal nárok žalobcu (v tom konaní v pozícii žalovaného) na zaplatenie zmluvnej pokuty účtovanej za omeškanie, okresný súd v bode 38 svojho rozhodnutia správne konštatoval, že aj keď obidve súdne konania spolu

súvisia (nakoľko ide o zhotovovanie toho istého diela), ktoré žalobca v tomto konaní vykonával pre žalovaného a v konaní vedenom na Okresnom súde Námestovo subdodávateľ (spoločnosť SVL-STAV s.r.o.) ako žalobca vykonával subdodávateľsky toto dielo pre žalobcu (OMOSS s.r.o.), úspech strany sporu v konaní nie je závislý len na okolnostiach prejednávanej veci, avšak aj na produkovanej procesnej obrane. Odvolací súd dodáva, že v súlade s ust. sa za prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany považujú najmä skutkové tvrdenia strán sporu, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. je ovládaný prejednacou zásadou, pričom v súdnom konaní podľa neplatí vyšetrovací princíp súdu, teda súd nie je oprávnený zisťovať materiálnu pravdu, avšak záleží plne na aktivite procesných strán, aké skutkové tvrdenia súdu uvedú a súčasne či ich podporia relevantnými dôkazmi. V zásade pritom platí, že tie skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné a súd o nich nemusí vykonávať dokazovanie. Vzhľadom na konštatovanú zásadu zisťovania formálnej pravdy v civilnom procese tak môže nastať situácia, že zdanlivo obdobné prípady môžu byť meritórne rozhodnuté odlišne vzhľadom k tomu, že strany sporu neposkytnú súdu dostatok skutkových tvrdení, respektíve svoje skutkové tvrdenia (ktoré druhá strana rozporuje) relevantným spôsobom v súdnom konaní nepreukážu. Uvedené však súčasne neznamená, že bola porušená zásada právnej istoty strán sporu, keďže súd podľa (na rozdiel od , kde súd zisťoval materiálnu pravdu a bol oprávnený za daným účelom strany sporu dožadovať o doplnenie skutkových tvrdení, ako aj dôkazov) vytvára skutkový stav zo skutkových tvrdení strán sporu a nimi produkovaných dôkazov na podporu sporných skutkových tvrdení. Nie je preto nič výnimočné, že (hoci v obdobných prípadoch) môže okresný súd dospieť k inému ustáleniu skutkového stavu, na ktorý následne aplikuje príslušné právne normy a formuluje právne závery.

62. V danom prípade súd prvej inštancie správne v bode 36 svojho rozhodnutia konštatoval, že žalobca neoznámil v súlade s čl. IX bod 9.3 zmluvy o dielo žalovanému okolnosti vylučujúce zodpovednosť včas (akonáhle sa o nich dozvedel). Je evidentné, že pokiaľ z upovedomenia zo dňa 25.06.2020 vyplýva, že k tomuto dátumu bol žalobca v omeškaní v rozsahu 7 týždňov s termínom celkového dokončenia prác, s ohľadom na skutkové tvrdenia žalobcu v súdnom konaní a s poukazom na pandemické opatrenia z marca 2020, žalobca musel o uvedených okolnostiach, ktoré mu mali brániť vo vykonaní diela, vedieť oveľa skôr. Nesplnil si tak jednu z povinností, ktoré predpokladá citované ustanovenie čl. IX bod 9.3 zmluvy o dielo a neoznámil uvedené okolnosti včas žalovanému. Uvedená podmienka je v druhej vete predmetného ustanovenia formulovaná ako predpoklad zohľadnenia jestvujúcich okolností vylučujúcich zodpovednosť, ktoré boli touto zmluvnou stranou (žalobcom) uplatnené voči druhej zmluvnej strane (žalovanému) včas ("Ustanovenie prvej vety tohto bodu sa uplatní za predpokladu, že druhá zmluvná strana bola písomne oboznámená o okolnostiach vylučujúcich zodpovednosť a predpokladanej dobe ich trvania postihnutou zmluvnou stranou, akonáhle sa o nich táto dozvedela.“). Potom vzhľadom k tomu, že žalobca uvedenú podmienku nesplnil, nedošlo k aktivácii prvej vety tohto zmluvného ustanovenia, a teda k aplikácii okolností vylučujúcich zodpovednosť. Inak povedané, akonáhle sa žalobca dozvedel o okolnostiach vylučujúcich zodpovednosť, mal tieto okolnosti spolu s predpokladanou dobou trvania postihnutia, písomne oznámiť žalovanému a v tom prípade by bolo možné zohľadniť okolnosti vylučujúce zodpovednosť, ktoré by samozrejme žalobca musel v konaní preukázať. V danom prípade nebola splnená už prvá základná podmienka, a to, že žalobca (hoci zaslal žalovanému písomné oznámenie) dané oznámenie nezaslal žalovanému včas. Z uvedeného dôvodu nebolo možné dospieť k inému výkladu zmluvy, než aké si zmluvné strany medzi sebou v článku IX. bod 9.3 dojednali, na ktoré nakoniec poukazoval aj samotný žalobca. Pokiaľ žalobca nesplnil jednu z kumulatívne stanovených podmienok, nemohol sa následne domáhať aplikácie liberačných dôvodov, pre ktoré by následne žalovaný nemal zmluvný nárok na účtovanú zmluvnú pokutu. Súd prvej inštancie v bode 36 svojho rozhodnutia konštatoval nesplnenie už prvého predpokladu, a to nedodržanie lehôt oznámenia v súlade so zmluvou o dielo, avšak následne v rozhodnutí konštatoval, že žalobca ani nepreukázal existenciu okolností vylučujúcich jeho zodpovednosť, ktoré v skutočnosti vyhodnocoval tak nad rámec svojej povinnosti.

63. Z rozsudku Okresného súdu Námestovo sp. zn. - 166 zo dňa 01.08.2022 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. (v ktorom konaní bol uplatnený nárok subdodávateľa žalobcu SVL-STAV s.r.o. voči žalovanému OMOSS spol. s r.o. na zaplatenie odmeny za dielo a žalovaný si uplatnil kompenzačnú námietku v podobe zmluvnej pokuty za omeškanie s vykonaným dielom) vyplýva, že súdy sa zaoberali skúmaním okolností vylučujúcich zodpovednosť a

v danom smere vykonávali dokazovanie výsluchom navrhnutých svedkov. Z oboch rozhodnutí súdov však nevyplýva, či obrana žalovaného bola založená na namietaní včasnosti podaného oznámenia o okolnostiach vylučujúcich zodpovednosť, ktorá skutočnosť bola nosnou pri rozhodovaní súdu v tomto konaní, keď práve z tohto dôvodu súd prvej inštancie uznal nárok žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty. Odvolací súd preto dodáva, že správne konštatoval súd prvej inštancie v bode 38 svojho rozhodnutia (ktoré žalobca v odvolaní napáda), že: „Súd posudzoval skutkovú a dôkaznú situáciu samostatne vo väzbe na stranami uplatnené prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, obsah zmluvy o dielo uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným a ostatné vykonané dôkazy, ...“, z ktorých okresný súd dovodil, že žalobca nepreukázal, že by takéto okolnosti žalovanému oznámil včas a súčasne konštatoval (nad rámec jeho povinnosti), že žalobca nepreukázal ani existenciu okolností vylučujúcich jeho zodpovednosť za omeškanie s vykonaním diela. Z uvedeného je zrejmé, že podstatné pre úspešnosť v súdnom spore sú skutkové tvrdenia strán sporu, ktoré musia byť (v prípade ich spornosti) preukázané relevantnými dôkaznými prostriedkami.

64. Aj z citácie rozsudku Okresného súdu Námestovo sp. zn. , ktorú žalobca uviedol v odvolaní je zrejmé, že v danom súdnom konaní sa okresný súd zaoberal inými skutkovými tvrdeniami strán sporu, keď skúmal existenciu okolností vylučujúcich zodpovednosť z dôvodu pandemických opatrení na zamedzenie šírenia ochorenia Covid 19. V tomto súdnom konaní pritom došlo k zamietnutiu nároku žalobcu práve z dôvodu, že žalobca oznámil okolnosti vylučujúce zodpovednosť žalovanému oneskorene, a preto nebolo potrebné sa ďalej venovať okolnostiam vis maior (pandémii Covid 19). Už z uvedeného je zrejmé, že skutkové tvrdenia strán sporu v oboch prípadoch neboli totožné, a preto súd nevychádzal z totožného zistenia skutkového stavu (hoci v obdobných prípadoch). Pokiaľ potom Okresný súd Námestovo, ako aj Krajský súd v Žiline dospel k iným skutkovým zisteniam, z čoho vyvodzoval iné právne závery, neznamená to, že došlo k porušeniu princípu právnej istoty, keďže vymedzeným rámcom skutkových tvrdení strán sporu išlo o skutkovo aj právne odlišnú vec.

65. Pokiaľ strana sporu neuvedie dostatok skutkových tvrdení, sama sa vystavuje riziku neúspechu v súdnom spore. V takom prípade sa nemôže dovolávať, poukazom na vedené iné súdne konanie v obdobnej veci, aby boli z odlišnej skutkovej situácie vyvodené rovnaké skutkové a právne závery. Hoci žalobca po celý čas (tak v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj v odvolacom konaní) poukazoval na to, že v danom prípade išlo o totožné konania, v ktorých boli rovnaké skutkové a právne okolnosti, z predložených súdnych rozhodnutí uvedené nevyplýva. Je možné, že medzi zmluvnými stranami v súdnom konaní vedenom pred Okresným súdom Námestovo v konaní č. a v tomto súdnom konaní vedenom pred Okresným súdom Žilina mohli byť síce predložené totožné zmluvy o dielo (uzatvorené medzi inými zmluvnými stranami), faktúry, listiny, atď. avšak skutkový stav v oboch konaniach vytvárajú práve strany sporu svojimi skutkovými tvrdeniami. Z uvedeného dôvodu je možné, že hoci z totožných listinných dôkazov, avšak na základe rôznych skutkových tvrdení strán sporu, môže súd dospieť k rozdielnym skutkovým zisteniam, z ktorých následne formuluje svoje právne závery. Odvolací súd opakovane zdôrazňuje, že nie je úlohou súdov v civilnom sporovom konaní dopĺňať či dotvárať skutkové tvrdenia strán sporu, ktoré v súdnom konaní nepoužili, avšak svoj skutkový stav ustaľuje len zo skutkových tvrdení produkovaných stranami sporu v súdnom konaní. Z uvedeného dôvodu sa môže stať, že hoci zdanlivo obdobné konania, pri absencii relevantných skutkových tvrdení strán sporu, môžu skončiť iným súdnym meritórnym rozhodnutím. Uvedené však nie je chybou nesprávneho postupu súdu, či už pri zisťovaní skutkového stavu, resp. pri formulovaní svojich právnych záverov, avšak vyplýva to zo stranami sporu formulovanej procesnej obrany.

66. K námietkam žalobcu v tom smere, že súd prvej inštancie nepristúpil k vykonávaniu navrhnutých dôkazov, hoci na pojednávaní dňa 07.01.2023 (zrejme mal žalobca na mysli pojednávanie dňa 23.06.2023) uviedol, že sa oboznámi s fotokópiou žaloby vo veci vedenej na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. a stranám včas oznámi, ak pristúpi k vykonávaniu navrhnutých dôkazov, tak neurobil a na pojednávaní 07.11.2023 súd oznámil, že žiadne dôkazy nevykoná, odvolací súd uvádza, že uvedený postup súdu prvej inštancie nebol nesprávny. V súlade s ust. je výlučne v kompetencii súdu rozhodnúť, ktorý z navrhovaných dôkazov vykoná. Súd pritom nie je povinný vykonať každý stranami sporu navrhnutý dôkaz, avšak iba relevantné dôkazy na preukázanie sporných skutkových tvrdení. V súlade s ust. súd v prípade, že nevykonal navrhnuté dôkazy stranami sporu, je povinný jasne a výstižne vysvetliť, prečo dané dôkazy nevykonal. Okresný súd v bode 44 svojho rozhodnutia vysvetlil, že nepristúpil k výsluchu žalobcom navrhovaných svedkov E. A. B. a C. D., taktiež vysvetlil, prečo nepovažoval za potrebné vyzývať žalobcu na predloženie potvrdenia

o dodaní doplnenia projektovej dokumentácie a vysporiadal sa aj s tým, z akého dôvodu nedošlo k oboznámeniu dôkazu - stavebný denník, keďže tento žalobca do konania nepredložil. Odvolací súd pritom dodáva, že uvedené dôkazy nebolo potrebné vykonať aj vzhľadom na formulovaný záver o nevčasnosti oznámenia žalobcu o okolnostiach vylučujúcich zodpovednosť, keďže v danom prípade už samotná táto skutočnosť má za následok nemožnosť aplikovania liberačných dôvodov žalobcu vo vzťahu k účtovanej zmluvnej pokute zo strany žalovaného. V danom prípade preto nebolo potrebné pristúpiť k preukazovaniu okolností vis maior - pandémie Covid 19.

67. A nakoniec, pokiaľ žalobca namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie trpí aj nedostatkom riadneho a zrozumiteľného odôvodnenia, čo spôsobuje odvolací dôvod podľa , odvolací súd sa nestotožňuje ani s daným odvolacím dôvodom odvolateľa. Okresný súd postupom podľa v odôvodnení rozhodnutia uviedol, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil a aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako aj to, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu, čo považoval za preukázané, čo nie, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil. Odvolací súd poukazuje na to, že okresný súd v odôvodnení rozsudku nemusí dať odpoveď na každú otázku, súd sa vo svojom rozhodnutí vymedzuje iba tie námietky a argumenty, ktoré majú pre rozhodnutie podstatný význam (viď napr. zo dňa 16.03.2005). Podstatou práva na spravodlivý proces nie je právo strany sporu, aby sa súd plne stotožnil s jej právnymi názormi (viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ). Odvolací súd uzatvára, že rozhodnutie súdu prvej inštancie obsahuje logické a presvedčivé zdôvodnenie právnej argumentácie, z akého dôvodu nevyhovel žalobe žalobcu, keď akceptoval kompenzačnú námietku žalovaného v celom rozsahu, a to vzhľadom na produkovanú procesnú obranu žalovaného v súdnom konaní. Nie sú pravdivé tvrdenia žalobcu, že rozsudok trpí nedostatkom riadneho a zrozumiteľného odôvodnenia, z ktorého by nebolo možné zistiť, ako súd dospel ku svojim záverom, keď žalobu zamietol.

68. Záverom preto odvolací súd uvádza, že preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že postupom súdu prvej inštancie nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie vykonal všetky potrebné dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností a jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Z uvedených dôvodov odvolací súd postupom podľa odnutie súdu prvej inštancie v o výroku II. ako aj v závislom výroku III. o trovách konania ako vecne správne potvrdil.

69. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd postupom podľa v spojení s tak, že priznal úspešnému žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania voči žalobcovi. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

70. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).