Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-59Cb/47/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: FORNIX Recykling, s. r. o., Trnavská 181, 900 27 Bernolákovo, IČO: 46 104 232, zastúpený JUDr. Karolom Spišákom, advokátom, Bajkalská 5/C, 831 04 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, proti žalovanému: AB&B, s. r. o., Einsteinova 19, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 44 946 031, zastúpený Mgr. Alicou Mendlovou, advokátkou, Riečna 2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, v konaní o zaplatenie 4.829,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č. k. - 74 zo dňa 3.10.2023 takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č. k. - 74 zo dňa 3.10.2023 p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava III rozsudkom č. k. - 74 zo dňa 3.10.2023 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.829,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 54.829,- Eur od 30. januára 2018 do 18. januára 2019, úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 4.829,- Eur od 19. januára 2019 do zaplatenia a paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.) a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok II.). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 5.1.2022 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 4.829,- Eur s príslušenstvom, žalobu odôvodnil tým, že žalovaný si u neho na základe objednávky a zmluvy o dielo zo dňa 14.11.2016 objednal vybudovanie Energokanála, ktoré vyúčtoval niekoľkými faktúrami, medzi nimi aj faktúrou č. 1701111 z 30.11.2017 na sumu 54.829,- Eur splatnú 29.01.2018. Žalovaný faktúru čiastočne uhradil 18.01.2019 vo výške 50.000,- Eur. Zostatok vo výške 4.829,- Eur neuhradil napriek výzve žalobcu zo dňa 05.09.2019.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal platobný rozkaz sp. zn. zo dňa 21.1.2022. Žalovaný v odpore voči platobnému rozkazu uviedol, že so žalobcom uzatvoril ústnu zmluvu o dielo, objednávka bola vystavená na dielo za cenu 861.000,- Eur, pričom celá suma bola žalobcovi vyplatená. Je pravdou, že boli dohodnuté aj niektoré práce navyše, ústne samostatnou objednávkou, ktoré boli uhradené v zmysle rozpisu prác a tých, ktoré boli vzájomne uznané. Je pravdou, že žalobca vyzval výzvou žalovaného na úhradu viacerých vystavených faktúr, avšak na uvedenú výzvu žalovaný reagoval a uvedené faktúry rozporoval ako neoprávnené. Mal za to, že všetky oprávnené nároky boli žalobcovi uhradené. Ostatné práce neboli vykonané a fakturácia je v tejto časti neoprávnená a bola rozporovaná. Uvedené práce, predstavujúce časť nezaplatenej faktúry neboli nikdy žalobcom vykonané.

3. Žalobca v replike zopakoval, že objednávkou zo dňa 4.11.2016 si žalovaný objednal u žalobcu vybudovanie Energokanála, v zmysle cenovej ponuky bola cena stanovená na sumu 861.564,17 Eur bez DPH. Žalobca postupne vystavoval za dielo žalovanému faktúry, medzi nimi i faktúru č. 1701111, ktorá bola žalovanému riadne doručená, nerozporoval rozsah vykonaných prác ani výšku vystavenej faktúry, tú dokonca 18.1.2019 čiastočne uhradil. Tvrdenie žalovaného, že bola žalobcovi uhradená celá suma, nie je pravdivé a tvrdenie, že žalovaný reagoval na žalobcov pokus o zmier a vystavenú faktúru rozporoval ako neoprávnenú, je zavádzajúce. Odpoveď žalovaného je na výzvu z 31.8.2020, pričom faktúra č. 1701111 bola vystavená 30.11.2017, v čase vyhotovenia ani v čase splatnosti žalovaný faktúru nespochybnil a dokonca ju čiastočne uhradil, čím ju uznal. Žalobca obranu žalovaného hodnotí ako obštrukčné konanie s cieľom vyhnúť sa úhrade dlžnej sumy.

4. Súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia , , , a (ďalej aj „“). Ustálil, že medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom bola na základe objednávky zo dňa 14.11.2019 uzatvorená zmluva o dielo, predmetom ktorej bolo vybudovanie Energokanála za cenu 861.564,17 Eur bez DPH. Žalobca vystavil 30.11.2017 žalovanému faktúru č. 1701111 na sumu 54.829,- Eur bez DPH, s dátumom splatnosti 29.1.2018, ktorú žalovaný žalobcovi čiastočne uhradil platbou zo dňa 18.1.2019 vo výške 50.000,- Eur, ako variabilný symbol platby uviedol 1701111. Žalobca zaslal 5.9.2019 prostredníctvom svojho zástupcu žalovanému výzvu na zaplatenie pohľadávky v celkovej výške 156.574,81 Eur, vyplývajúcu z neuhradených faktúr, na čo žalovaný reagoval listom „odpoveď na pokus o zmier zo dňa 13.7.2020“ zo dňa 31.8.2020, kde uviedol, že „naša spoločnosť AB&B, s.r.o.. so sídlom Kopčianska 8/A, 851 01 Bratislava obdržala Vaše podanie - Pokus o zmier. V uvedenom podaní, ktoré skôr pripomína výzvu na plnenie ako pokus o zmier, vyzývate nás na úhradu 12 faktúr. Vaše podanie však neobsahuje žiadne prílohy, nám nie je zrejmé, z akého právneho titulu mali byť uvedené faktúry vystavené, aké údajné plnenie sme mali za ne dostať, na základe akého právneho titulu bolo poskytované plnenie (zmluva, objednávka). Neevidujeme neuhradené plnenia voči Vašej spoločnosti, ktoré boli predmetom objednávky. Vami uvedené faktúry týmto rozporujeme.“ Žalovaný faktúru čiastočne uhradil platbou na účet žalobcu zo dňa 18.1.2019 vo výške 50.000,- Eur s variabilným symbolom platby 1701111, teda číslom faktúry vystavenej žalobcom. Zvyšnú sumu 4.829,- Eur žalovaný neuhradil. Obrana žalovaného v spore spočívala v tvrdeniach, že cenu za dielo, ako aj všetky oprávnené nároky žalobcu v celom rozsahu uhradil a že všetky žalobcom vystavené faktúry rozporoval ako neoprávnené. Zároveň tvrdil, že ostatné práce neboli vykonané a fakturácia v tejto časti je neoprávnená a bola rozporovaná, pričom uvedené práce predstavujúce časť nezaplatenej faktúry, neboli nikdy žalobcom vykonané. Súd prvej inštancie v prejednávanom spore dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná, keď považoval za preukázané, že zo strany žalovaného došlo k platnému uznaniu celého záväzku čiastočným plnením vo výške 50.000,- Eur, teda že žalovaný čiastočnou úhradou faktúry č. 1701111 z 18.1.2019 vo výške 50.000,- Eur uznal svoj záväzok voči žalobcovi aj pokiaľ ide o zvyšných 4.829,- Eur.

5. Súd prvej inštancie dôvodil, že zohľadňoval, že predmetná faktúra bola žalovanému nepochybne doručená a bola splatná 29.1.2018. Žalovaný vykonal čiastočnú úhradu faktúry 18.1.2019, pričom na jej zaplatenie bol žalobcom vyzvaný listom z 5.9.2019. Rozporovanie časti pohľadávky sa žalovaný snažil preukazovať predložením listu s názvom „odpoveď na pokus o zmier zo dňa 13.07.2020“, ktoré je datované 31.8.2020. Súd prvej inštancie uviedol, že odhliadnuc od toho, že žalovaný listom zjavne reagoval na iný list žalobcu, ako výzvu z 5.9.2019, ani nepreukázal jej doručenie žalobcovi. Táto listina nepreukazuje, že by žalobca v čase od splatnosti faktúry do uskutočnenia čiastočného plnenia, resp. bezprostredne po ňom, pohľadávku žalobcu akýmkoľvek spôsobom spochybnil. Keďže pre posúdenie, či čiastočným plnením dlžník uznáva aj zvyšok dlhu sú rozhodujúce okolnosti v čase uskutočnenia čiastočného plnenia a listina bola vyhotovená po viac ako jeden a pol roku od čiastočného plnenia, súd prvej inštancie konštatoval, že jej predložením žalovaný nepreukázal, že by čiastočným plnením neuznal aj zvyšnú časť svojho záväzku. Z uvedeného nevyplýva, že by pred čiastočným plnením záväzku, resp. bezprostredne po ňom došlo zo strany žalovaného k takým úkonom, z ktorých by bolo možné usudzovať, že žalovaný neuznáva záväzok tak, ako mu ho vyfakturoval žalobca a žalobe vyhovel. Súd prvej inštancie uviedol, že nevykonal ďalšie navrhované dôkazy (výsluch žalobcu a výsluch žalovaného), keď mal skutkový stav pre rozhodnutie spoľahlivo zistený predloženými listinnými dôkazmi a vzhľadom k obsahu predložených dôkazov by výsluch strán ani nemohol prispieť k lepšiemu objasneniu skutkového

stavu. O trovách konania rozhodol podľa (ďalej len „“).

6. Proti tomuto rozsudku podal cestou právneho zástupcu odvolanie žalovaný, navrhuje, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že žalobu zamietne a prizná žalovanému náhradu trov konania prvoinštančného a odvolacieho konania. Žalovaný vytýka súdu prvej inštancie (bez právnej kvalifikácie odvolacích dôvodov), že sa súd prvej inštancie vecou dostatočne nezaoberal, nevykonal dokazovanie, nesprávne vyhodnotil skutkový stav veci, v dôsledku čoho dospel k nesprávnemu právnemu záveru. Žalovaný uviedol, že žalobca ho vyzval na úhradu viacerých vystavených faktúr, avšak na výzvu žalovaný reagoval a faktúry rozporoval ako neoprávnené. Žalobca v predmetných faktúrach fakturuje na základe objednávky a na základe zmluvy o dielo, ale neuvádza súpis prác, ktorý nie je ani prílohou faktúry, tieto nepredložil ani v konaní a nie je zrejmé, o aké práce sa má jednať a či sa fakturácia vôbec týkala prác dohodnutých v zmluve. Uvedené preto žalovaný považuje za neunesenie dôkazného bremena.

7. Žalovaný namieta, že súd prvej inštancie rozhodol bez vykonania ďalšieho dokazovania a neprihliadol na skutkové tvrdenia a doložené dôkazy žalovaným. Žalovaný namieta nevykonanie ním navrhovaných dôkazov, najmä výsluchu strán sporu, čím súd prvej inštancie odňal žalovanému možnosť konať pred súdom.

8. Žalovaný ďalej namieta, že súd prvej inštancie bez dokazovania vyhodnotil, že čiastočnou úhradou uznal celý dlh, čo považuje za neakceptovateľné a dodáva, že všetky oprávnené nároky voči žalobcovi boli žalovaným uhradené. Podľa žalovaného čiastočné plnenie faktúry neznamená, že faktúru uznal, ale predstavovalo plnenie za práce uznané v rozpise. Ostatné práce, ktoré neuhradil, neboli vykonané, neboli súčasťou dohodnutých prác a fakturácia v tejto časti je neoprávnená a bola rozporovaná. Podľa žalovaného za uznanie faktúry by mohlo znamenať iba plnenie za dohodnuté práce, pri ktorých existovala sporná kvalita, určite nie, za práce nevykonané a neobjednané vôbec. Nie je preto podľa žalovaného možné, aby žalovaný čiastočnou úhradou faktúry za vykonané a dohodnuté práce súčasne uznal aj nedlh. Žalovaný má zato, že súd prvej inštancie vôbec nevzal do úvahy druhú časť vety ustanovenia „...ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku...“, keď z konania žalovaného a z jeho vyjadrení v konaní bolo jednoznačne zrejmé, že zvyšok dlhu neuznáva, že zvyšok dlhu predstavuje cenu za nevykonané a neobjednané práce. Súd prvej inštancie v tomto smere nevykonal žiadne dokazovanie a nevyporiadal sa s kľúčovými skutočnosťami, ako absenciou súpisu prác k fakturácii, rozporovaním prác, absenciou odovzdávajúceho protokolu, nezisťoval, aké práce boli dohodnuté a aké mali byť predmetom fakturácie, a to napriek dopytom zo strany žalovaného. Žalovaný uvádza, že medzi stranami sporu prebieha na súde prvej inštancie 5 konaní, v ktorých si žalobca uplatňuje nároky z iných faktúr a uvádza, že v konaniach sp. zn. a sp. zn. bola žaloba zamietnutá.

9. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, uviedol, že na základe objednávky prebiehala medzi stranami dlhodobá spolupráca pri vybudovaní Energokanála Čulenova, celková cena objednávky bola stanovená na sumu 861.546,17 Eur bez DPH. Žalobca vystavil žalovanému niekoľko faktúr, medzi nimi aj faktúru č. 1701111, ktorá je predmetom konania. Faktúra bola vystavená s predmetom fakturácie: ,,Fakturujeme Vám na základe ZoD a objednávky č. 4915012253 projekt - Čulenova“. Žalobca tvrdenie žalovaného, že celá suma za práce v zmysle objednávky bola žalobcovi vyplatená, hodnotí ako absolútne nepravdivé, nakoľko medzi žalobcom a žalovaným prebieha niekoľko súdnych konaní, predmetom ktorých sú neuhradené faktúry na základe objednávky. Žalobca tiež uvádza, že ,,Odpoveď na pokus o zmier zo dňa 13.07.2020“, ktorou mal žalovaný reagovať na výzvu žalobcu, mu nikdy nebola doručená, žalovaný ani nepreukázal, že by predmetnú odpoveď vôbec zasielal (podací lístok, potvrdenie o doručení). Naopak, žalobca preukázateľne zasielal žalovanému poslednú výzvu na zaplatenie (Pokus o zmier zo dňa 15.10.2018) dňa 23.10.2018, žalovaný na výzvu nereagoval, ani faktúru nerozporoval. Žalobca má za to, že reakcia žalovaného nebola skutočne nikdy odoslaná, je datovaná až 31.8.2020, teda 2,5 roka po vystavení faktúry a 1,5 roka po čiastočnej úhrade. K námietke žalovaného, že žalobca nepredložil súpis prác a nie je zrejmé, či sa fakturácia týka dohodnutých prác, žalobca uvádza, že z označenia faktúry je zrejmé, čo bolo predmetom fakturácie. Ak by mal žalovaný pochybnosti, faktúru by žalobcovi obratom vrátil a žiadal jej prepracovanie, čo však nielenže neurobil, ale ju čiastočne uhradil. Žalobca považuje za absurdné tvrdenie žalovaného, že hoci nevedel, za čo je faktúra vystavená, uhradil 50.000,- Eur z celkovej fakturovanej sumy 54.829,- Eur.

10. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie vykonal všetky dôkazy a na ich základe dospel k správnemu právnemu záveru a nie je mu zrejmé, aké ďalšie dokazovanie mal vykonať, nakoľko sa riadne oboznámil s listinnými dôkazmi aj ústnym prejavom právnych zástupcov priamo na pojednávaní. K námietke žalovaného, že čiastočné plnenie faktúry neznamená, že faktúru uznal, žalovaný uvádza, že je v priamom rozpore s . K neprávoplatným rozhodnutiam v iných konaniach medzi stranami žalobca uvádza, že nejde o rovnaký skutkový stav ako v prejednávanej veci a naviac žalovaným uvádzané rozhodnutia nie sú právoplatné.

11. K vyjadreniu žalobcu doručil žalovaný odvolaciu repliku. Odvolací súd konštatuje, že obsah odvolacej repliky je totožný s obsahom odvolania žalovaného. Žalovaný okrem argumentácie v zhode s odvolaním doplnil, že čiastočná úhrada sa v tomto prípade nedá považovať za uznanie celého dlhu, nakoľko predmetom fakturácie sú práce vyplývajúce zo zmluvy o dielo, z objednávky a na základe súpisu vykonaných prác. Žalobca doposiaľ súpis vykonaných prác žalovanému k odsúhlaseniu nepredložil, neučinil tak ani v súdnom konaní. Žalovaný uhradil práce, tak ako sa ústne dohodol a ktoré nepovažoval za sporné, ktoré uznáva, že boli predmetom objednávky a ktoré boli reálne vykonané. Naďalej zastáva názor, že mu bola súdom prvej inštancie odňatá možnosť konať pred súdom nevykonaním dôkazov, naopak u žalobcu napriek neuneseniu dôkazného bremena a nedoloženia súpisu prác, rozhodol v jeho prospech napriek povinnosti žalobcu priložiť k žalobe na podporu svojich tvrdení kompletné dôkazy. Žalobca súpisy prác nedoložil, napriek tomu, že súpis prác je označený ako súčasť faktúry, čo je neunesenie dôkazného bremena na jeho strane. Žalobca sa účelovo snaží previesť dôkaznú povinnosť na žalovaného. Komunikácia medzi stranami sporu prebiehala ústne (čo v konaní potvrdil aj žalobca a dôkazom čoho je aj ústna zmluva o dielo) a tak aj žalobca uviedol, ktoré práce uhradí, teda tie, ktoré reálne odkontroloval ako vykonané. Žalovaný zastáva názor, že z jeho konania preukázaného aj z vyjadrení v konaní bolo zrejmé, že zvyšok dlhu neuznáva a že zvyšok dlhu predstavuje cenu za nevykonané a neobjednané práce.

12. K odvolacej replike doručil žalobca odvolaciu dupliku, žalobca odkazuje na svoje vyjadrenie k odvolaniu a uvádza, že žalovaný v replike len parafrázuje svoje predchádzajúce vyjadrenia v konaní. Žalobca zopakoval, že je absolútne nepravdivé tvrdenie žalovaného, že celá suma v zmysle objednávky bola vyplatená, medzi žalobcom a žalovaným prebieha niekoľko súdnych konaní, predmetom ktorých sú práve neuhradené faktúry, týkajúce sa predmetnej objednávky. Žalovaný faktúry rozporoval až v súdnom konaní. Žalobca za nedôvodnú považuje aj námietku, že na faktúre neuvádza súpis vykonaných prác. Predmet faktúry ,,Fakturujeme Vám na základe ZoD a objednávky č. 4915012253 projekt - Čulenova“, je dostatočne určitý a zrejmý a jednoznačne vychádza z objednávky. Absolútne zavádzajúce je aj tvrdenie žalovaného, že ,,uhradil práce, tak ako sa ústne dohodol a ktoré nepovažoval za sporné“, žiadna takáto dohoda medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená nebola, vykonané práce boli aj vyfakturované a čiastočnou úhradou žalovaný uznal všetky práce, ktoré boli predmetom fakturácie. Žalobcovi nie je zrejmé, na základe čoho žalovaný usudzuje, že ,,žalobca súpisy prác nedoložil, napriek tomu, že súpis prác je označený ako súčasť faktúry“, nakoľko toto tvrdenie je preukázateľne nepravdivé. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie sa v konaní správne vysporiadal so všetkými vykonanými dôkazmi, žiadnej strane nebola odňatá možnosť konať pred súdom a žalobca riadne a dostatočne preukázal svoje tvrdenia. K tvrdeniu žalovaného, že ,,čiastočné plnenie faktúry neznamená, že faktúru uznal, ale čiastočné plnenie predstavovalo plnenie za práce uznané v rozpise“ žalobca opätovne poukazuje na a uvádza, že nie je zrejmé, čo žalovaný myslí tvrdením „práce uznané v rozpise“.

13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ) prejednal vec v zmysle a v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave v zákonnej lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením, dňa 10.6.2025. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a odvolaním dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny.

14. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

15. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

16. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu k odvolaniu, odvolacou replikou a duplikou dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a napadnutý rozsudok je vecne správny. Odvolací súd nezistil pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli mať za následok zrušenie alebo zmenu rozsudku. Súd prvej inštancie sa riadne vysporiadal s podstatnou argumentáciou sporových strán a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia k jednotlivým odvolacím námietkam dopĺňa odvolací súd nasledovné:

17. Z obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolaciemu súdu vyplýva, že predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 4.829,- Eur spolu s príslušenstvom, ktorá predstavuje neuhradený zostatok faktúry č. 1701111 z 30.11.2017, ktorou žalobca vyúčtoval žalovanému na základe ZoD a objednávky č. 4915012253 projekt - Čulenova záverečnou fakturáciou sumu 54.829,- Eur splatnú 29.01.2018, čiastočne uhradenej žalovaným v sume 50.000,- Eur dňa 18.1.2019. Súd prvej inštancie právne posúdil úhradu žalovaného ako čiastočné plnenie dlhu vo výške 50.000,- Eur, ktorým nastali účinky uznania zvyšku dlhu podľa v spojení s . Súd prvej inštancie pri posúdení splnenia zákonnej podmienky vyžadovanej v pre to, aby nastala právna domnienka uznania zvyšku dlhu, t.j posúdení, či možno usudzovať, že dlžník plnením uznáva aj zvyšnú časť záväzku vychádzal z toho, že žalovaný nepreukázal, že by v čase od splatnosti faktúry do uskutočnenia čiastočného plnenia, resp. bezprostredne po ňom, pohľadávku akýmkoľvek spôsobom spochybnil, že by robil také úkony, z ktorých by bolo zrejmé, že neuznáva záväzok tak, ako mu ho vyfakturoval žalobca.

18. Vo vzťahu k právnej argumentácii súdu prvej inštancie v ods. 17 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolací súd naviac dodáva, že z ustálenej rozhodovacej činnosti súdnych autorít vyplýva, že ustanovenie spája s čiastočným plnením záväzku (poskytnutým za takých okolností, že možno v konkrétnom prípade usudzovať na to, že jeho poskytnutím dlžník uznáva aj zvyšok záväzku) vznik vyvrátiteľnej domnienky trvania zvyšku záväzku v dobe jeho uznania (ak nešlo o záväzok premlčaný). Čiastočné plnenie záväzku má účinky uznania záväzku. Uznanie nastáva konkludentným spôsobom ( ), nie je potrebný výslovný písomný prejav dlžníka, stačí, ak splní veriteľovi časť záväzku. Čiastočné plnenie záväzku má účinky uznania záväzku len vtedy, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Odvolací súd zdôrazňuje, že odvolacia argumentácia žalovaného nemá žiaden vplyv na správnosť záverov súdu prvej inštancie o účinkoch čiastočného plnenia žalovaného v sume 50.000,- Eur ako uznania zvyšku záväzku s poukazom na . Pokiaľ žalovaný tvrdil, že faktúry (teda aj faktúru č. 1701111, ktorá je predmetom konania) rozporoval ako neoprávnené, toto tvrdenie ničím nepreukázal. Za dôkaz preukazujúci skutkové tvrdenie žalovaného nie je možné považovať listinu ,,Odpoveď na pokus o zmier zo dňa 13.07.2020“, nakoľko žalobca namietal, že táto písomnosť nebola skutočne nikdy odoslaná a nebola mu nikdy doručená, čo žalovaný v konaní skutočne ničím nepreukázal.

19. Súd prvej inštancie skutkový stav správne posúdil a vyvodil správny právny záver aj v časovom slede, keďže pre posúdenie, či čiastočným plnením dlžník uznáva aj zvyšok dlhu, sú rozhodujúce okolnosti v čase uskutočnenia čiastočného plnenia a žalovaný ničím nepreukázal, že by pred čiastočným plnením záväzku, resp. bezprostredne po ňom, došlo z jeho strany k takým úkonom, z ktorých by objektívne bolo možné usudzovať, že žalovaný neuznáva záväzok tak, ako mu ho vyfakturoval žalobca, potom nastali čiastočným plnením účinky uznania zvyšku dlhu.

20. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie skutkové tvrdenia a doložené dôkazy žalovaným vyhodnotil správne. Odvolacia námietka žalovaného, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil skutkový stav veci, v dôsledku čoho dospel k nesprávnemu právnemu záveru, nie je dôvodná (obsah odvolania v tejto časti odvolací súd subsumoval pod odvolacie dôvody podľa , súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a , rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci).

21. Pokiaľ žalovaný namieta postup súdu prvej inštancie, ktorým mu mal odňať možnosť konať pred súdom a ktorý mal spočívať v tom, že napriek neuneseniu dôkazného bremena žalobcom (neuvedenie súpisov prác na faktúre, resp. nepredloženie súpisov prác v konaní) bez vykonania dokazovania rozhodol v neprospech žalovaného, tieto námietky nie sú dôvodné. Odvolací súd uvádza, že v civilnom sporovom konaní všeobecne platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť a preukázať žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Z tohto pravidla síce existuje výnimka, tzv. negatívna dôkazná teória, ktorá vychádza z toho, že nemožno od strany spravodlivo žiadať, aby preukázala reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ), avšak podľa súčasne tiež platí, že skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca dôkaz opaku, má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak. Inštitút domnienky upravený v reflektuje na tzv. vyvrátiteľné právne domnienky, upravené v predpisoch hmotného práva. Vyvrátiteľná právna domnienka platí aj pri uznaní záväzku podľa ustanovení obchodného práva, podľa , keď sa predpokladá, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Ide o právnu fikciu, kedy je určitá skutočnosť (v tomto prípade existencia zvyšku dlhu) považovaná za preukázanú, pokiaľ nie je dokázaný opak. Dôsledok vyvrátiteľnosti tejto domnienky je, že dlžník má aj naďalej možnosť dokázať, že uznaný záväzok v čase uznania v skutočnosti neexistoval. Procesným dôsledkom uznania záväzku je presun dôkaznej povinnosti (dôkazného bremena) z veriteľa na dlžníka, t.j.na žalovaného. Odvolací súd dôkazné prostriedky produkované žalovaným v konaní pred súdom prvej inštancie hodnotí ako nespôsobilé preukázať procesnú obranu žalovaného. Zo žiadneho dôkazu predloženého žalovaným nie je možné dospieť k ním tvrdenému záveru, že všetky oprávnené nároky voči žalobcovi boli uhradené a že čiastočné plnenie 50.000,- Eur malo predstavovať plnenie za „práce uznané v rozpise“. Žalovaný žiadny takýto „rozpis“ súdu nepredložil a ani neuviedol žiadne skutkové tvrdenia, z ktorých by bolo možné vyvodiť, čo má byť predmetom sporu a predmetom dokazovania, ktoré práce z (nepredloženého) rozpisu teda uznal a zaplatil a ktoré neuznal a z akého dôvodu. Navyše, odvolací súd zastáva názor, že takýmto rozpisom prác disponoval nielen žalobca, ale aj žalovaný, preto bol povinný ho na podporu svojich tvrdení v konaní predložiť, nakoľko je to práve žalovaný, ktorý mal byť v spore stranou, ktorá vyvráti tvrdenia žalobcu a taktiež jednoznačne vyvráti domnienku o existencii záväzku v zmysle . Pokiaľ za tohto stavu súd prvej inštancie vyhodnotil čiastočné plnenie ako uznanie zvyšku dlhu a následne vyžadoval unesenie dôkazného bremena od žalovaného, nemožno postupu a záverom súdu prvej inštancie nič vytknúť. Odvolací súd preto odvolacie dôvody podľa preukázania procesnej obrany žalovaného o neexistenciu žalovaného dlhu posúdil ako neopodstatnené, keď súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne vec posúdil.

22. Pokiaľ ide o uplatnený odvolací dôvod podľa , keď žalovaný namieta nevykonanie dokazovania výsluchom žalobcu a žalovaného, súd prvej inštancie odôvodnil svoj postup tým, že mal skutkový stav pre rozhodnutie spoľahlivo zistený predloženými listinnými dôkazmi a takéto výsluchy by boli nadbytočné a neprispeli by k lepšiemu objasneniu skutkového stavu. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , z ktorého vyplýva, že aj keď má strana sporu procesné oprávnenie navrhovať dôkazy, súd nemusí vykonať každý ňou navrhnutý dôkaz, musí však v rozhodnutí vysvetliť, prečo ho nevykonal. Odvolaciemu súdu nie je ani z odvolania, ani z procesnej obrany žalovaného pred súdom prvej inštancie zrejmé, aké konkrétne skutkové okolnosti mali byť predmetom dokazovania výsluchom žalobcu a žalovaného, z ktorých by mal súd prvej inštancie ktorú spornú otázku vyhodnotiť inak. Vo vyjadrení zo dňa 19.12.2022 síce žalovaný navrhol vykonanie dokazovania výsluchom žalobcu a žalovaného, avšak bez akéhokoľvek odôvodnenia. Ustanovenie neupravuje povinnosť súdu nariadiť výsluch strany, ale možnosť súdu na návrh nariadiť výsluch strany o tvrdených skutočnostiach, ktoré v konaní vyšli najavo, ale len za podmienky, ak ich nemožno preukázať inak. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že vzhľadom na výsledky dokazovania vykonaného inými dôkazmi by vykonanie dokazovania výsluchom strán sporu bolo nadbytočné. Odvolací súd námietku nevykonania navrhnutého dôkazu preto vyhodnotil ako nedôvodnú.

23. Odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie v merite, dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Dôkazný stav zistený súdom prvého stupňa poskytol spoľahlivý a nepochybný záver pre podstatné a rozhodné

skutočnosti v danej sporovej právnej veci. Preto rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ako vecne správny potvrdil.

24. Podľa , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

25. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a že žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

28. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (, veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).