Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_3Tos-103-2025.pdf
PDF · 89.54 KB
Case nature
Area
Subarea
3Tos/103/2025
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr. Kataríny Stanislavskej a Mgr. Stanislava Kováča, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., v konaní o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 04.04.2025, sp. zn. 7PP/11/2025 , na neverejnom zasadnutí konanom dňa 17.06.2025 v Trnave, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 odsek 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Trnava napadnutým uznesením rozhodol tak, že podľa § 415 ods. 1 Trestného poriadku s poukazom na § 66 ods. 1 písm. a) , ods. 2, o , ods. 3 Tr Trestného zákona sa návrh odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., t. č. v ÚVTOS Leopoldov o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 27.06.2022, sp. zn. 31T/3/2022 , a trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa 07.12.2023, sp. zn. 105T/16/2023 , zamieta. Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 37-39 spisu. Okresný súd svoje zamietavé stanovisko odôvodnil konštatovaním, že u odsúdeného neboli splnené všetky podmienky podmienečného prepustenia. Okresný súd ustálil, že u odsúdeného bola splnená formálna podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody – dňa 20.01.2025 vykonal potrebnú časť z výmery uloženého trestu. V prípade prvej materiálnej podmienky - preukázanie polepšenia vo výkone trestu plnením svojich povinností okresný súd konštatoval, že napriek tomu, že riaditeľ ústavu odporúčal odsúdeného podmienečne prepustiť s probačným dohľadom, nepovažoval túto podmienku za splnenú. Podľa názoru okresného súdu odsúdený polepšenie vo výkone trestu odňatia slobody nepreukázal. Okresný súd poukazujúc na predchádzajúce nepodmienečné tresty odňatia slobody odsúdeného dodal, že je potrebné jeho správanie hodnotiť prísnejšie ako u odsúdeného, ktorý je vo výkone trestu odňatia slobody po prvýkrát. Okresný súd mal za to, že odsúdený sa iba formálne prispôsobil podmienkam ústavu a z jeho správania nevyplýva žiadna snaha o polepšenie, ktoré je pre splnenie prvej materiálnej podmienky nevyhnutné. Pokiaľ ide o druhú materiálnu podmienku, okresný súd uviedol, že ani táto nie je splnená. Okresný súd mal za to, že odsúdený sa iba formálne prispôsobil podmienkam ústavu a z jeho správania nevyplýva žiadna snaha o polepšenie, ktoré je pre splnenie prvej materiálnej podmienky nevyhnutné. Pokiaľ ide o druhú materiálnu podmienku, okresný súd uviedol, že táto nie je splnená. K tomu uviedol, že ak u odsúdeného nenastalo počas výkonu trestu polepšenie, logicky nemožno dôjsť ani k záveru o splnení druhej materiálnej podmienky. Dodal, že odsúdený ani neuviedol, kde by v prípade podmienečného prepustenia na slobodu býval a či a kde by sa zamestnal. Okresný súd poukázal aj na odpis z registra trestov, kde má odsúdený evidovaných 10 záznamov prevažne za majetkovú trestnú činnosť, na resocializačnú prognózu, ktorá je menej priaznivá a na stredné riziko recidívy. Proti tomuto uzneseniu, ihneď po jeho vyhlásení na verejnom zasadnutí, zahlásil sťažnosť odsúdený (č.l. 34 spisu), ktorú odôvodnil vlastnoručne písaným podaním zo dňa 07.04.2025 (č.l. 36 spisu).
Odsúdený v písomnom odôvodnení sťažnosti namietal (skrátene), že sudca okresného súdu si vytvoril vlastný názor na budúci život odsúdeného len na základe trestnej minulosti odsúdeného, pričom vôbec nezobral do úvahy pozitívne hodnotenie odsúdeného pedagógom ZVJS. Inak povedané, podľa odsúdeného si súd vytvoril prognózu budúcnosti odsúdeného na základe vykonaných trestov. Odsúdený uviedol, že na verejné zasadnutie, kde sa malo rozhodnúť o podmienečnom prepustení išiel s vedomím, že ho súd napriek jeho dobrému správaniu, dobrému hodnoteniu zo zamestnania (kde pracuje od začiatku vykonávania trestu) a osobnej zložke bez jediného trestu neprepustí. V súvislosti s tým poukázal aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 36/2022 z 22.05.2022. Prokurátor prítomný na verejnom zasadnutí okresného súdu sa vzdal práva na podanie sťažnosti (č.l. 34 spisu). Podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a/ správnosť výrokov napadnutého uznesenia proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b/ konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle citovaného ustanovenia § 192 odsek 1 Trestného poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako i konanie predchádzajúce tomuto výroku a tak zistil, že sťažnosť podala oprávnená osoba v zákonom stanovenej lehote, avšak nie je dôvodná. Krajský súd v rámci prieskumnej povinnosti vyplývajúcej mu z citovaného ustanovenia preskúmal postup okresného súdu pri rozhodovaní o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody a dospel k záveru, že tento postupoval správne a v súlade so zákonom, keď zistil všetky rozhodné skutočnosti pre svoje rozhodnutie, tieto vyhodnotil individuálne i vo vzájomných súvislostiach podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku , a dospel k správnemu záveru, že žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nie je možné vyhovieť. V napadnutom uznesení okresný súd v súlade s ustanovením § 176 ods. 2 Trestného poriadku rozviedol všetky základné právne skutočnosti, na základe ktorých mal za to, že žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nebolo možné vyhovieť. Na to, aby mohol byť odsúdený podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody je v zmysle § 66 ods. 1 a § 67 ods. 1 Trestného zákona nevyhnutné, aby okrem formálnej podmienky, spočívajúcej vo vykonaní zákonom určenej dĺžky trestu, súčasne splnil aj dve materiálne podmienky, ktoré spočívajú v tom, že svojím správaním vo výkone trestu preukázal polepšenie a zároveň možno od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Okresný súd správne zistil, že odsúdený splnil len formálnu podmienku na podmienečné prepustenie, keď už vykonal potrebnú časť z výmery uloženého trestu, a to dňa 20.01.2025, a zároveň správne a v súlade so zákonom posúdil nesplnenie oboch materiálnych podmienok na podmienečné prepustenie. Sťažnostný súd si závery okresného súdu prezentované v napadnutom uznesení osvojil a v celom rozsahu na ne odkazuje bez potreby opakovania týchto dôvodov vo svojom sťažnostnom uznesení. V tejto súvislosti sťažnostný súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a v prípade, ak sa sťažnostný súd stotožní s úvahami súdu nižšieho stupňa a tieto považuje za zákonné a správne, nie je potrebné, aby tieto opakoval vo svojom rozhodnutí, ale stačí, aby na tieto len stručne poukázal (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tdo/2/2018 z 23. januára 2018). Pokiaľ ide o splnenie prvej z dvoch materiálnych podmienok predpokladaných v ustanovení § 66 ods. 1 Trestného zákona , t. j. preukázanie polepšenia plnením svojich povinností a svojím správaním vo výkone trestu, okresný súd správne skonštatoval, že odsúdený túto podmienku nesplnil. Okresný súd správne uviedol, že aj keď je správanie odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody aktuálne v súlade s ústavným poriadkom, je dôvodné skôr konštatovať jeho prispôsobenie sa režimu výkonu trestu odňatia slobody ako vnútornú zmenu v jeho hodnotovej orientácii. Krajský súd pre úplnosť dodáva, že len dobré správanie sa odsúdeného v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody nie je dostačujúce na vyslovenie predpokladu, že bude na slobode viesť riadny život. Pri rozhodovaní o splnení prvej materiálnej podmienky, ide o to rozlíšiť, kedy správanie odsúdeného a plnenie jeho povinností vo výkone trestu odňatia slobody sú prejavom len vonkajšej adaptácie odsúdeného na prostredie ústavu na výkon trestu a kedy ide o známky skutočných zmien osobnosti odsúdeného odôvodňujúcich nádej, že i v budúcnosti povedie riadny život. To znamená, že ak sa odsúdený vo výkone trestu dobre správa, automaticky to neznamená, že sa polepšil a tým splnil prvú materiálnu podmienku. Vzhľadom na hodnotenie odsúdeného nie je možné jeho správanie v rámci výkonu trestu odňatia slobody posúdiť ako nasvedčujúce polepšeniu. Ani pozornosti krajského súdu neuniklo to, že síce správanie odsúdeného je aktuálne na požadovanej úrovni, avšak vzhľadom na tri disciplinárne odmeny v pomere k dĺžke dosiaľ vykonaného trestu (odsúdený sa nachádza vo výkone trestu od 24.10.2022), nie je
možné ustáliť, že by odsúdený svojou aktivitou vybočoval z radu, síce režimovo prispôsobených, avšak priemerných väzňov. Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že odsúdený počas výkonu neabsolvoval žiadny rekvalifikačný kurz ani iné formy vzdelávania, navyše je individuálnymi pohovormi vedený k primeranej sebareflexii a disciplíne, dodržiavaniu povinností a časového rozvrhu dňa, čo by dávalo zmysel skôr pri odsúdených počas prvého výkonu trestu odňatia slobody, ktorí nie sú oboznámení s podmienkami výkonu trestu odňatia slobody, pričom odsúdený sa vo výkone trestu nachádza už opakovane. V súhrne potom možno uzavrieť, že odsúdený len dodržiava pravidlá výkonu trestu, čo je ale elementárna povinnosť každého väzňa. Krajský súd rovnako ako okresný súd dospel k záveru, že odsúdený sa v podstate adaptoval na režim výkonu trestu odňatia slobody, avšak doposiaľ nepreukázal zvýšenú snahu po náprave, preto nemožno konštatovať splnenie prvej materiálnej podmienky. Aj keď celkovo hodnotenie odsúdeného vyznieva prevažne pozitívne a je z neho zrejmé, že sa odsúdený adaptoval na režim výkonu trestu odňatia slobody, na druhej strane nijako svojou aktivitou nevybočuje z radu, síce režimovo prispôsobených, avšak priemerných väzňov. Krajský súd pripomína, že ak sa odsúdený vo výkone trestu dobre správa, automaticky to neznamená, že sa polepšil a tým splnil prvú materiálnu podmienku. Plnenie si základných povinností vo výkone trestu je nevyhnutnou podmienkou ako samotnej adaptácie, tak aj celého priebehu výkonu trestu odňatia slobody, čo ale nemožno považovať za prejav jeho nápravy. Navyše je potrebné prihliadnuť aj na zaradenie odsúdeného v ústave na výkon trestu odňatia slobody, ktorý trest odňatia slobody si aktuálne vykonáva v ústave so stredným stupňom stráženia a v rámci diferenciácie je umiestnený v diferenciačnej skupine ,,B“, čo rovnako svedčí o potrebe prísnejšieho režimu, ktorý je základom diferencovaného zaobchádzania. Pokiaľ ide o splnenie druhej podmienky, túto súd objasňuje a skúma komplexnejšie. Posudzuje všetky okolnosti súvisiace s osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj k spoločenským normám, prostredie, v ktorom žil celý doterajší život, povahu a charakter trestnej činnosti, pre ktorú je vo výkone trestu s jediným cieľom, či všetky tieto skutočnosti umožňujú prijať prognózu, že v prípade prepustenia na slobodu povedie riadny život, t.j. život v súlade s právnymi, morálnymi a etickými normami spoločnosti. Krajský súd poukazuje na skutočnosť, že odsúdený bol doposiaľ 10-krát súdne trestaný, z toho 7-krát mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, 2-krát bol odsúdený podmienečne so skúšobnou dobu, z toho v jednom prípade bol trest zrušený a v druhom prípade sa odsúdený v skúšobnej dobe neosvedčil a bol nariadený výkon trestu. Krajský súd na základe uvedeného zdôrazňuje, že odsúdený sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia dopustil trestnej činnosti. Recidíva odsúdeného nepochybne svedčí v prospech záveru, že predchádzajúce podmienečné odsúdenie ani vykonané nepodmienečné tresty odňatia slobody nemali na odsúdeného zjavne požadovaný preventívny a resocializačný účinok, keďže mu nezabránili v ďalšom spáchaní trestnej činnosti. Opakované páchanie trestnej činnosti svedčí o negatívnom postoji odsúdeného k právnemu poriadku a k dodržiavaniu právnych noriem, ktorý nezmenil ani pod vplyvom skôr uložených trestov. Navyše je nevyhnutné zohľadniť, že odsúdený v prípade podmienečného odsúdenia mal možnosť na slobode preukázať, že vie a chce viesť riadny život. Odsúdený tieto príležitosti nevyužil a naďalej pokračoval v páchaní trestnej činnosti, a preto niet sa prečo domnievať, že práve podmienečné prepustenie z aktuálneho výkonu trestu odňatia slobody už splní svoj zákonom sledovaný účel, ktorý nebol doposiaľ naplnený žiadnym zo skôr uložených trestov. V zmysle ustanovenia § 66 ods. 2 Trestného zákona je treba zohľadniť aj povahu trestných činov, pre ktorý je odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody. Krajský súd poukazujúc na lustráciu v ZVJS konštatuje, že odsúdený si momentálne vykonáva nepodmienečný trest odňatia slobody uložený rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 31T/3/2022 zo dňa 27.06.2022 za prečin neoprávneného užívania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1 , ods. 2 písm. c) Tre Trestného zákona v súbehu s úmyselným prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 , ods. 2 písm. a) Tre Trestného zákona . Navyše, odsúdenému bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov za spáchanie prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 , písm. a) Trestného zákona , pričom v tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že zo skutkovej vety trestného rozkazu Okresného súdu Trnava sp. zn. 105T/16/2023 zo dňa 07.12.2023 vyplýva, že odsúdený bez vážneho dôvodu nenastúpil do výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody, výzvu na nastúpenie do výkonu trestu nerešpektoval a nepožiadal ani o odklad výkonu nepodmienečného trestu. Následne bol zatknutý príslušníkmi odboru kriminálnej polície OR PZ Trnava a následne dodaný do výkonu trestu odňatia slobody. Vyššie uvedené skutočnosti nemožno v súvislosti s rozhodovaním o podmienečnom prepustení odsúdeného podľa názoru krajského súdu opomínať, pričom všetky vyššie uvedené skutočnosti svedčia v prospech záveru, že odsúdený nielenže nedodržiava všeobecné pravidlá správania a spoločenské
normy tým, že sa opakovane dopúšťa trestných činov, ale nerešpektuje ani právoplatné rozhodnutia súdov a súdom uložené povinnosti. Prihliadnuc potom na povahu spáchaných činov, ale aj na trestnú minulosť odsúdeného a jeho formálne prispôsobené správanie sa vo výkone trestu, krajský súd dospel k záveru, že od odsúdeného nie je možné s rozumnou istotou očakávať, že tento v budúcnosti povedie riadny život. Nanajvýš krajský súd v tejto súvislosti u odsúdeného poukazuje aj na menej priaznivú resocializačnú prognózu na základe stredného rizika recidívy trestnej činnosti, ktorá taktiež nesvedčí v prospech možnej prognózy, že odsúdený povedie na slobode riadny život. Za daného stavu veci potom krajský súd v celom rozsahu zdieľa názor okresného súdu, že u odsúdeného nie je splnená neexistencia rizika recidívy, ktorá je podstatou druhej materiálnej podmienky a náprava páchateľa je možná len počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody, pričom podmienečným prepustením odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody by nebol naplnený jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov. Pokiaľ odsúdený poukazuje na to, že okresný súd odignoroval kladné hodnotenie Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov ohľadom jeho podmienečného prepustenia, sťažnostný súd uvádza, že ústav na výkon trestu odňatia slobody neskúma splnenie formálnej podmienky a materiálnych podmienok na podmienečne prepustenie, len poskytuje hodnotenie k návrhu na podmienečné prepustenie, v ktorom opisuje správanie odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody. Splnenie zákonných podmienok na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody je kompetentný posudzovať výlučne súd. Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody súd síce vychádza z hodnotenia ústavu , ktoré je jedným z podkladov pre vydanie rozhodnutia o podmienečnom prepustení odsúdeného, nakoľko reflektuje správanie odsúdeného počas výkonu trestu v ústave na výkon trestu odňatia slobody, avšak je na zvážení súdu, či si odporúčanie uvedené v hodnotení osvojí a pri zohľadnení a zhodnotení ďalších skutočností návrhu vyhovie alebo nie. Súd nie je v žiadnom prípade viazaný uvádzanými závermi a odporúčaním riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody v podávanom hodnotení. Odsúdený v sťažnosti namietal aj to, že okresný súd pri rozhodovaní o návrhu na podmienečné prepustenie odsúdeného zohľadnil register trestov a trestnú minulosť odsúdeného, pričom poukázal na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky. S touto námietkou krajský súd nesúhlasí a to z dôvodu, že z ustálenej rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že súd môže pri hodnotení osoby odsúdeného zohľadniť skutočnosť, že sa odsúdený v minulosti dopustil trestných činov a z toho vyvodiť príslušné závery z hľadiska jeho vzťahu k spoločenským hodnotám chráneným Trestným zákonom a možnosti jeho nápravy a polepšenia. Zohľadnenie trestnej minulosti pri podmienečnom prepustení má význam pri určení pravdepodobnosti správania sa odsúdeného v budúcnosti. Posúdenie otázky možnej recidívy je vždy len predpokladom vysloveným s väčšou či menšou mierou pravdepodobnosti, no pri skúmaní tejto miery sa vychádza z objektívnych kritérií, medzi ktoré patrí predchádzajúci spôsob života odsúdeného i jeho sklony k páchaniu trestnej činnosti. Možnú recidívu v budúcnosti teda odôvodňuje správanie sa odsúdeného v minulosti a vychádza z objektívnych kritérií, ktorým je odpis registra trestov. Okrem toho je treba doplniť, že z hľadiska posudzovania sklonov odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti je možné prihliadať aj na zahladené odsúdenia, lebo zahladením odsúdenia alebo zákonnou fikciou neodsúdenia právne zaniká iba skutočnosť odsúdenia za trestný čin, ale nie aj sama skutočnosť, že páchateľ trestný čin spáchal. Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd dospel k záveru, že odsúdený svojím správaním sa počas pobytu vo väzení, kedy sa v podstate adaptoval na režim výkonu trestu odňatia slobody, ale tiež s poukazom opakované páchanie trestnej činnosti, opakovane uložené nepodmienečné tresty odňatia slobody, spáchanie trestného činu v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, ako aj výsledky kvalifikovaného prognózovacieho nástroja (Crime Risk Assesment), ktorý ustálil, že resocializačná prognóza u odsúdeného je menej priaznivá, teda nie je možné vysloviť opodstatnený predpoklad, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život, preto je u neho ďalší výkon trestu dôvodný. Podľa § 193 odsek 1 písm. c) Trestného poriadku , nadriadený orgán zamietne sťažnosť ak nie je dôvodná. Keďže sťažnostný súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu napadnutého uznesenia, ktoré by boli v prospech odsúdeného, sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú v zmysle citovaného ustanovenia § 193 odsek 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.