Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

62Cb/44/2025

Uznesenie

1

Mestský súd Bratislava III v konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia navrhovateľa: MODO Consulting s. r. o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava – mestská časť Nové Mesto, IČO: 50 106 465, zastúpeného advokátskou kanceláriou BAJO LEGAL, s. r. o., so sídlom Landererova 8, 811 09 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 860 581, proti odporcovi: CONCORDE spol. s r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 31 350 623, takto

r o z h o d o l :

5

I. Návrh navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta.

II. Odporcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

5

1. Navrhovateľ sa návrhom z 19. mája 2025 domáhal, aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadi záložné právo v prospech navrhovateľa na vyplatenie peňažných prostriedkov na bankovom účte odporcu vedenom v A. A., B. do výšky 457.446,97 eur na zabezpečenie pohľadávky navrhovateľa voči odporcovi na odmenu podľa zmluvy o spolupráci z 8. marca 2016, s výnimkou pohľadávok nepodliehajúcich exekúcii, ako aj na pohľadávkach odporcu (vrátane budúcich) voči spoločnosti Allianz – Slovenská poisťovňa, a.s. do výšky 114.361,74 eur, na pohľadávkach odporcu (vrátane budúcich) voči spoločnosti KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group do výšky 114.361,74 eur, na pohľadávkach odporcu (vrátane budúcich) voči spoločnosti Union poisťovňa, a.s. do výšky 114.361,74 eur a na pohľadávkach odporcu (vrátane budúcich) voči spoločnosti Generali Česká pojišťovna, a.s. do výšky 114.361,74 eur.

2. Svoj návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že má voči odporcovi pohľadávku na odmenu za mesiac december 2024 vo výške 102.250,07 eur, za mesiac január 2024 (zjavne správne má byť za mesiac január 2025 – pozn. súdu) vo výške 187.083,61 eur a za mesiac február 2024 (zjavne správne má byť za mesiac február 2025 – pozn. súdu) vo výške 168.113,29 eur, ktorú mu odporca ani čiastočne neuhradil. Dôvodom neuhradenia pohľadávok navrhovateľa zo strany odporcu mali byť finančné problémy odporcu. Podľa navrhovateľa je odporca daňovým dlžníkom s celkovou výškou daňového dlhu v sume 159.967,10 eur a zároveň z registra poverení na vykonanie exekúcie vyplýva, že voči odporcovi bolo dňa 31. októbra

2024 vydané poverenie na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného FIPOREAL, s.r.o. na vymoženie pohľadávky, ktorej istina je 850.000,-- eur. 2.1. Navrhovateľ vo svojom návrhu uviedol, že má dôvodnú obavu z ohrozenia exekúcie voči odporcovi, pričom odporca mal disponovať finančnými prostriedkami na úhradu pohľadávok navrhovateľa, keďže tieto ako provízie obdržal od jednotlivých finančných inštitúcií. Odporcovi fakticky stačilo tieto prostriedky preposlať navrhovateľovi, avšak odporca takýmto spôsobom nepostupoval a finančné prostriedky si ponechal alebo ich použil na uspokojenie iných veriteľov, čím navrhovateľa ako veriteľa znevýhodnil. Predmetná obava z ohrozenia exekúcie má byť daná aj tým, že odporca nedisponuje majetkom spôsobilým na vykonanie exekúcie s výnimkou majetku, ktorý je predmetom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Obava navrhovateľa je odôvodnená aj tým, že odporca môže svoje peňažné prostriedky na účte kedykoľvek previesť a tým sa zbaviť jediného svojho majetku spôsobilého na exekúciu. Ak by odporca peňažné prostriedky z bankového účtu previedol, došlo by fakticky k zmareniu budúcej exekúcie. Zabezpečovacie opatrenie má podľa navrhovateľa preventívnu povahu a jeho účelom je poskytnúť ochranu právam a právom chráneným záujmom veriteľa. Preventívna povaha zabezpečovacieho opatrenia má zabrániť dlžníkovi v konaní, ktoré môže mať za následok úplné zmarenie exekúcie. Pri prípadnom neskoršom nariadení môže nastať situácia, že už nebude existovať majetok, na ktorý by mohol súd zriadiť záložné právo a exekúcia bude nenávratne zmarená.

3. Podľa ustanovenia (ďalej aj „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 3.1. Podľa ustanovenia , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 3.2. Podľa ustanovenia , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 3.3. Podľa ustanovenia prvá veta , o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa . 3.4. Podľa ustanovenia , neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 3.5. Podľa ustanovenia , zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 3.6. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra (ods. 2). 3.7. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím (ods. 3). 3.8. Podľa ustanovenia , ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

4. Súd konštatuje, že navrhovateľovi sa nepodarilo osvedčiť existenciu podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a jeho návrh je nevyhnutné zamietnuť ako nedôvodný. Na stručné odôvodnenie podľa ustanovenia (k tomu viď aj , , , a ) k tomu súd uvádza nasledovné:

5. Aby mohol súd vyhovieť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, musia byť kumulatívne splnené podmienky, a to hodnoverné osvedčenie pohľadávky, ktorá má byť súdnym rozhodnutím „dočasne“ zabezpečená, a súčasne obava z budúceho ohrozenia exekúcie. Ak čo i len jedna z týchto podmienok nie je v konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia splnená, nemôže súd podanému návrhu vyhovieť. To je prípad aj rozhodovanej veci.

6. Navrhovateľ v konaní síce podložil svoju pohľadávku listinnými dôkazmi, o ktorých správnosti a úplnosti súd nemá súd v rámci rozhodovania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia pochybnosti, čím možno pre účely rozhodnutia o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia skonštatovať, že je naplnená prvá z kumulatívnych podmienok vyžadovaných zákonom v ustanovení , avšak druhá podmienka splnená nebola.

7. Podľa názoru súdu navrhovateľ dostatočne spoľahlivým spôsobom nepreukázal obavu budúceho ohrozenia exekúcie ako druhého kumulatívneho predpokladu pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. 7.1. V prvom rade v podanom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia navrhovateľ neuviedol, či si svoju pohľadávku voči odporcovi uplatňuje v súdnom konaní, a teda či aj vzhľadom na výšku tvrdenej pohľadávky postupuje v súlade so zásadou vigilantibus iura scripta sunt. Súd je toho názoru, že ak si samotný navrhovateľ svoj nárok voči odporcovi neuplatňuje v súdnom konaní, hoci je tento nárok splatný (a vymáhateľný), nemožno hovoriť o prípadnej obave z budúceho ohrozenia exekúcie. Ak totiž navrhovateľ nepodniká kroky smerujúce k tomu, aby disponoval exekučným titulom, nie je možné ani len uvažovať o obave z budúceho ohrozenia exekúcie, exekúciu totiž nie je možné viesť bez exekučného titulu. 7.2. Zároveň je súd toho názoru, že navrhovateľ neosvedčil také konanie odporcu, z ktorého by bolo možné usudzovať o možnom ohrození budúcej exekúcie. Navrhovateľ sa iba obmedzil na tvrdenie o rozhodovacej praxi súdov, ktorú považuje za rozpornú s právnou úpravou, avšak samotný navrhovateľ sa nezameral na kvalitatívnu stránku podaného návrhu. Z návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že odporca je funkčnou spoločnosťou dosahujúcou vysoké obraty, keď len z obchodov sprostredkovaných navrhovateľom za tri mesiace mal uhradiť navrhovateľovi províziu vo výške 457.446,97 eur. Navrhovateľ pritom netvrdil existenciu žiadneho konkrétneho konania odporcu, z ktorého by mohla vyplývať reálna obava budúceho ohrozenia exekúcie, pričom nemusí ísť pritom iba o realizáciu úkonov, ktorými by sa odporca zbavoval svojho majetku, ako to nesprávne podsúval navrhovateľ. Okrem toho, že zo strany navrhovateľa nebolo tvrdené, že by sa odporca zbavoval svojho majetku, netvrdil (a ani neosvedčil), že by odporca napr. uskutočňoval úkony smerujúce k ukončeniu podnikateľskej činnosti, ktoré by mohli vyvolať objektívne obavu, že odporca nebude dosahovať zisk, ktorý by bolo možné použiť na uspokojenie pohľadávky navrhovateľa. Za takéto úkony, ktoré by mohli byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, by bolo možné považovať zatvorenie prevádzky (kancelárie) odporcu, zmenu sídla spoločnosti na adresu, na ktorej sídli množstvo spoločností v úpadku, zmeny v predmete podnikania, zmenu vo vlastníckej štruktúre spoločnosti (napr. prevod na bieleho koňa), vstup spoločnosti do likvidácie, prípadne pripravovanú fúziu spoločnosti (zverejnenie návrhu projektu premeny v Zbierke listín, resp. v Obchodnom vestníku) a podobne. V okolnostiach posudzovanej veci pritom pozornosti súdu neušlo, že navrhovateľ a aj odporca majú sídlo na tej istej adrese (Vajnorská 100/A, Bratislava), a teda navrhovateľ môže disponovať informáciami o výkone podnikateľskej činnosti odporcu aj z tejto skutočnosti, a to vrátane konkrétnych informácií, ktoré by mohli vyvolať reálnu obavu z budúceho ohrozenia exekúcie, a ktoré však navrhovateľ v podanom návrhu netvrdil. 7.3. Ako nedôvodný považuje súd odkaz navrhovateľa na výšku jeho pohľadávky, resp. na výšku dlhov odporcu. Súd poukazuje na to, že v zmysle judikátu R 20/1998 platí, že samotný dlh nemôže bez ďalšieho byť dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, je predovšetkým také konanie odporcu, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia postihnúť, alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Predmetný judikát bol síce vydaný za predchádzajúcej právnej úpravy (za účinnosti ), avšak jeho závery sú podľa názoru súdu aplikovateľné aj súčasnú právnu úpravu a na inštitúty neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia. Navrhovateľ pritom v zásade argumentoval len výškou jeho pohľadávky (resp. výškou záväzkov odporcu), avšak táto automaticky nevyvoláva obavu z budúceho ohrozenia exekúcie, ak nebolo navrhovateľom súčasne tvrdené (a navrhovateľom osvedčené) znižovanie hodnoty majetku odporcu, prípadne iné konanie, ktoré by nepriaznivo ovplyvnilo majetkové pomery odporcu (k tomu viď v podrobnostiach aj bod 7.2. odôvodnenia uznesenia vyššie). 7.4. Súd sa nestotožňuje ani s argumentáciou navrhovateľa, ktorá sa týkala vedenia exekučného konania voči odporcovi na vymoženie pohľadávky veriteľa FIPOREAL, s.r.o. V kontexte už vyslovených právnych záverov ani vedenie exekúcie na majetok odporcu nemožno považovať za skutočnosť, ktorá by osvedčovala obavu z ohrozenia budúcej exekúcie na vymoženie pohľadávky navrhovateľa. Navyše s poukazom na tvrdené vedenie exekučného konania voči odporcovi pôsobí zmätočne tvrdenie navrhovateľa, že odporca mal obdržanú províziu len preposlať navrhovateľovi. Pozornosti navrhovateľa zjavne ušlo znenie ustanovenia Exekučného poriadku, v zmysle ktorého odporca (po obdržaní provízie od jednotlivých finančných inštitúcií) nemohol voľne nakladať s týmito peňažnými prostriedkami, keďže bol limitovaný Exekučným poriadkom a povinnosťami z neho vyplývajúcimi. Preto odporca objektívne nemal možnosť „len preposlať“ finančné prostriedky navrhovateľovi. 7.5. Taktiež úvahy o zvýhodnení iných veriteľov na úkor navrhovateľa prezentované v podanom návrhu považuje súd za ničím nepodložené a nespôsobilé pre nariadenie navrhovaného zabezpečovacieho

opatrenia. Ako nesprávne považuje súd aj úvahy navrhovateľa o tom, že nemá (nebude mať) k dispozícii dostupné prostriedky právnej ochrany, ak by následne odporca zmaril budúcu exekúciu prevedením finančných prostriedkov na účte, keďže aj vyplatenie finančných prostriedkov ako jednostranný právny úkon dlžníka možno napadnúť žalobou o určenie neúčinnosti právneho úkonu, ako to vyplýva aj z judikátu R 20/2023, ktorého závery sú aplikovateľné nielen na „konkurznú“ neúčinnosť právnych úkonov, ale aj na neúčinnosť právneho úkonu podľa ustanovení a .

8. Nad rámec už uvedených dôvodov zakladajúcich nedôvodnosť podaného návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd pre komplexnosť svojho rozhodnutia odkazuje na uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo 6. novembra 2024, sp. zn. . V predmetnom uznesení Krajský súd v Bratislave uviedol, že obava z ohrozenia exekúcie, predstavujúca jednu z kumulatívnych zákonných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v zmysle , nemôže byť založená len na subjektívnom vnímaní navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia, ide o kategóriu, ktorá musí byť do najvyššej možnej miery objektivizovaná. Obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne, čo v danom prípade, vychádzajúc z obsahu tvrdení žalobcu v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a k nemu pripojených listín, naplnené nebolo. Odvolací súd nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že skutočnosť, že pohľadávky veriteľov, ktorí zahájili exekučné vymáhanie pred ním neboli doposiaľ v exekúcii uspokojené, samo o sebe preukazuje ohrozenie jeho budúcej exekúcie, čo odôvodňuje tým, že ak sa pripojí do radu veriteľov ako štvrtý v poradí, je vylúčené, aby bola jeho pohľadávka uspokojená tradičnou exekučnou cestou prikázaním pohľadávky z účtu v banke, keďže podľa neho žalovaný celkom evidentne nedisponuje likvidným majetkom. Púha existencia iných veriteľov neosvedčuje bez ďalšieho, že by budúca exekúcia mala byť ohrozená. Rovnako tak skutočnosť, že prebiehajúce exekúcie neboli doposiaľ ukončené, neosvedčuje ohrozenie budúcej exekúcie vedenej žalobcom. Úvaha žalobcu, že je vylúčené, aby bola jeho pohľadávka uspokojená tradičnou exekučnou cestou prikázaním pohľadávky z účtu v banke, je čisto hypotetická. Spôsob vykonania exekúcie určí exekútor tak, aby bol primeraný vymáhanej povinnosti a aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti. Skutočnosť, že žalobca favorizuje uspokojenie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, čo označuje za „tradičnú exekučnú cestu“, neosvedčuje objektívnu existenciu ohrozenia exekúcie. Žalobca teda ničím neosvedčil existenciu takých skutočností, z ktorých by bolo možné vyvodiť záver o ohrození exekúcie. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný celkom evidentne nedisponuje likvidným majetkom, tiež nebolo osvedčené. Odvolací súd dodáva, že sledujúc úvahy žalobcu by potom postačila pre vznik sudcovského záložného práva jeho púha subjektívna obava ako veriteľa, že by budúca exekúcia mohla byť ohrozená. V súvislosti s uvedeným odvolací súd tiež poukazuje na Uznesenie Ústavného Súdu SR zo dňa 20. decembra 2017 č. k. , kde z jeho záverov možno konštatovať, že formulácia úmyselné konanie žalovaného zbavovania sa majetku na úkor žalobcu nevyplýva z dikcie zákona, minimálne však musí byť osvedčené, že nakladanie s majetkom súvisí s rozhodnutím ako exekučným titulom a dlžník mení kvantitatívne alebo kvalitatívne hodnotu majetku z dôvodu, aby zhoršil exekúciu. Obavu z ohrozenia exekúcie považuje súdna prax za osvedčenú, ak nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje práva alebo faktické úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu exekúcie, pričom dôvodom je aj takáto hrozba. Vo všeobecnosti platí, že ohrozenie exekúcie môže spočívať v hrozbe alebo realizácii úkonov s kvantitatívnym dopadom na exekvovateľný majetok dlžníka t. j. zmenšenie majetku, ale podľa okolností aj s kvalitatívnym dopadom na majetok napr. zmena zloženia, štruktúry a s tým súvisiace výrazné zníženie speňažiteľnosti. 8.1. S citovanými právnymi závermi Krajského súdu v Bratislave sa vo veci konajúci súd v celom rozsahu stotožňuje a považuje ich za aplikovateľné aj na rozhodnutie o návrhu navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a preto na ne v celom rozsahu odkazuje.

9. S poukazom na vyššie uvedené súd podľa ustanovenia v spojení s ustanovením návrh navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ako nedôvodný zamietol (výrok I.).

10. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia v spojení s ustanovením tak, že konaní úspešnému odporcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu v konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli (k tomu viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018, sp. zn. publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2018 pod R 72/2018) [výrok II.].

Poučenie:

2

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Bratislava III.

Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach ( ) obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [ ].

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).