Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B1-40Cb/1/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Šiffalovič a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej v právnej veci žalobcu: Union zdravotná poisťovňa, a.s., Karadžičova 10, 814 53 Bratislava, IČO: 36 284 831, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, v konaní o zaplatenie 886,75 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. -180 zo dňa 20.09.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. -180 zo dňa 20.09.2022 p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému sa proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) I. výrokom zamietol žalobu žalobcu a II. výrokom rozhodol, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Svoje rozhodnutie právne posúdil s poukazom na ust. ,, (ďalej len „“), , , o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „“), o cestnej premávke (ďalej len „“), , (ďalej len „“), o zdravotnom poistení.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobou podanou dňa 23.03.2020 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia 886,75 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 20.01.2020 až do zaplatenia, na tom skutkovom základe, že poistený V. Š. spôsobil dňa 15.01.2019 dopravnú nehodu, pri ktorej bol zranený poistenec žalobcu - L. Š.. Zranenie si vyžiadalo poskytnutie zdravotnej starostlivosti, ktorú žalobca následne uhradil poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Poukázal na ust. zákona o zdravotnom poistení a . Žalovaný zaslal žalobcovi list zo dňa 31.12.2019, v ktorom uviedol, že nebola preukázaná zodpovednosť poisteného žalovaného za nárokovanú škodu.

3. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že v konaní nebolo sporné, že dňa 15.01.2019 došlo ku škodovej udalosti, ktorú zapríčinil šofér vozidla EČV: E., V. Š.. Žalovaný v súvislosti s predmetnou škodovou udalosťou likvidoval škodu spôsobenú na druhom motorovom vozidle, ktoré bolo poškodené. Medzi stranami nebolo sporné, že vozidlo, ktorým bola pri danej škodovej udalosti spôsobená škoda, bolo v čase nehody povinne zmluvne poistené u žalovaného. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca ako

poisťovateľ uhradil zo zdravotného poistenia osobe L. Š. náklady liečebných nákladov vo výške 886,75 eur, ani, že si stav L. Š. dňa 15.01.2019 vyžiadal lekárskej ošetrenie, ktoré mu aj bolo poskytnuté. Sporná bola príčinná súvislosť škodovej udalosti, zapríčinenej V. Š.Q. a poškodenia zdravia poškodeného L. Š.G., ktoré si vyžiadalo náklady lekárskej starostlivosti, ktorých náhradu si žalobca uplatnil v zmysle ustanovenia § 9 ods. 7 písm. c) zákona o zdravotnom poistení.

4. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že nie je možné bez pochýb na základe dôkazov predložených v konaní vysloviť príčinnú súvislosť škodovej udalosti s nákladmi, ktoré bolo potrebné vynaložiť na lekársku starostlivosť osobe L. Š.. Zo žiadneho dôkazu výslovne nevyplýva, že by daná osoba bola účastníkom predmetnej škodovej udalosti. Z výpovede vodiča a škodcu V. Š. vyplynulo, že v aute sedel jeho bratranec. Konkrétne meno osoby však neuviedol. Z výpovede svedka L. E. vyplynulo, že v aute škodcu sa mala nachádzať ďalšia osoba ako spolujazdec, avšak jej totožnosť uviesť nevedel. Účasť predmetnej osoby na nehode vyplynula z hlásenia úrazu, spísanej lekárom (č.1. 7) a zo správy zaslanej operačným strediskom záchrannej služby (č.l. 172), avšak podľa súdu ide o zachytenie subjektívneho vyjadrenia ošetrovanej osoby, ktoré nie je podložené žiadnym iným dôkazom a bolo zachytené v časovom odstupe od škodovej udalosti, kedy nemožno vylúčiť aj iný pôvod zranenia. Ak by aj z uvedených dôkazov bola vyvodená prítomnosť danej osoby pri škodovej udalosti, zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že by došlo k poškodeniu zdravia danej osoby. Súd poukázal na Správu Okresného riaditeľstva policajného zboru Slovenskej republiky, v ktorej bolo uvedené, že udalosť bola bez zranení a rovnako sa vyjadril aj vodič, škodca V. Š.. Aj keď súd pripustil, že jeho výpoveď môže byť tendenčná vzhľadom na možný postih za spôsobené následky poškodenia zdravia a informácie v správe policajného zboru môžu byť ovplyvnené skutočnosťou, že poškodená osoba nemusí ihneď pri nehode vnímať poškodenia zdravia, súd mal za to, že v konaní nebol produkovaný taký priamy dôkaz, resp. sieť nepriamych dôkazov, z ktorých by bez pochýb bolo možné konštatovať príčinnú súvislosť so škodovou udalosťou a dal by sa vylúčiť iný pôvod poškodenia zdravia u osoby L. Š.G.. Dôkazné bremeno bolo v tomto prípade na strane žalobcu a ten ho podľa názoru súdu v predmetnom konaní neuniesol. Súd ďalej konštatoval, že v konaní sa nepodarilo zabezpečiť výsluch svedka L. Š. ani písomnou formou, ani prostredníctvom dožiadaného súdu, čo išlo na úkor žalobcu v zmysle ustanovenia . O trovách konania rozhodol súd v zmysle ustanovenia . Vzhľadom na to, že mal žalovaný plný úspech vo veci, avšak trovy si neuplatnil, rozhodol súd tak, že náhradu trov konania žalovanému nepriznal.

5. Proti tomuto rozsudku podal v celom rozsahu v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov podľa ust. ukázal na to, že je bežnou praxou, že pri zaznamenávaní dopravných nehôd zo strany polície Slovenskej republiky nedochádza k dôkladnému zisteniu všetkých okolností dopravnej nehody, predovšetkým nedostatočnému prevereniu existencie škôd na zdraví. Vyhodnotiť, či bolo pri dopravnej nehode poškodené zdravie jej účastníkov môže výhradne lekár, ktorý však v tomto prípade privolaný k dopravnej nehode nebol. Preto podľa neho nebolo možné považovať správu o nehode vyhotovenú políciou Slovenskej republiky za dôkaz vyvracajúci existenciu takejto skutočnosti. Nosným dôkazom má byť podľa názoru žalobcu hlásenie ošetrujúceho lekára, výpoveď svedkov a poškodeného a prípadné preverenie ich tvrdení vo vzájomnej súvislosti. V predmetnom konaní zároveň ako dôkaz opakovane potvrdzujúci tvrdenie poškodeného poistenca slúžila aj odpoveď ZZS SR na žiadosť súdu zo dňa 26.07.2022. Domnieval sa preto, že ak vinník nehody tvrdí, že v motorovom vozidle sa nachádzali ďalšie osoby, pričom táto osoba potvrdí, že jednou z nich je aj jej bratranec a z tvrdení poškodeného poistenca vyplýva, že sa v motorovom vozidle nachádzal, bolo potrebné preveriť príbuzenský vzťah osôb a hodnoverne potvrdiť, či vyvrátiť túto skutočnosť. Taktiež bolo zrejmé, že ak poškodený poistenec opakovane tvrdil ZZS SR a zároveň ošetrujúcemu lekárovi dôvod a spôsob vzniku poškodenia zdravia, nebolo dôvodné o tejto skutočnosti pochybovať.

6. Žalobca zastával názor, že súd nevyhodnotil správne skutkový stav, keď neakceptoval dôkazy nasvedčujúce a potvrdzujúce príčinnú súvislosť medzi dopravnou nehodou a poškodením zdravia poistenca žalobcu. Konkrétne nesprávne posúdil informáciu uvedenú v hlásení o úraze ošetrujúceho lekára a odpovedi ZZS SR zo dňa 26.07.2022, ktorá potvrdzuje tvrdenia žalobcu. Taktiež súd tieto tvrdenia poškodeného poistenca nedostatočne posudzoval aj vo vzťahu k druhu a závažnosti diagnózy. Nebolo zrejmé z akého dôvodu súd vyhodnotil, že poranenie chrbtice mohlo byť v priebehu dňa spôsobené iným spôsobom, ako uviedol poškodený poistenec. Poškodený poistenec tvrdil pri ošetrení, že potrebuje zdravotnú starostlivosť na základe objektívne zistenej skutočnosti - dopravnej nehody,

ktorá sa udiala v predchádzajúcich hodinách rovnakého dňa. Považoval len za málo pravdepodobné, že by vzhľadom na druh zranenia k nemu nemalo dôjsť tak, ako uviedol poistenec pri kontakte s rýchlou záchrannou službou. Skutočnosť, že sa poškodeného poistenca nepodarilo k uvedenej dopravnej nehode a vzniku poškodenia zdravia vypočuť, nebolo na úkor žalobcu v zmysle ustanovenia , ako uviedol súd, keďže žalobca sa domnieval, že listinné dôkazy ním predložené (hlásenie o úraze a odpoveď ZZS SR a ďalšie), dostatočne a hodnoverne potvrdzujú tvrdenia o existencii poškodenia zdravia, jeho vzniku a následnej liečbe, pričom odrážajú tvrdenia poškodeného poistenca. Žalobca sa zároveň domnieval, že ak súd neakceptoval tvrdenia poškodeného poistenca pri ošetrení, rovnakým spôsobom by posúdil výpoveď poškodeného poistenca ako svedka pred súdom, čo v konečnom dôsledku spochybňuje spôsob hodnotenia dôkazov zo strany súdu.

7. Záverom žalobca uviedol, že v zmysle všetky ním predložené dôkazy potvrdzujú ich vzájomnú súvislosť, prepojenosť a vytvárajú ucelený obraz o skutkovom stave, z ktorého možno spoľahlivo vyvodiť, že k poškodeniu zdravia poistenca skutočne došlo, a to z dôvodu dopravnej nehody zo dňa 15.01.2019, ktorého vinníkom je poistený žalovaného. Na základe uvedeného považoval súdom zistený skutkový stav za nesprávne posúdený, predovšetkým z dôvodu nesprávne aplikovanej zásady voľného hodnotenia dôkazov, čo následne viedlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 20.09.2022, sp. zn. v plnom rozsahu v zmysle uznesením zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania.

8. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že sa nestotožňuje s argumentáciou žalobcu. Uviedol, že už vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 14.04.2021 vyjadroval určitú pochybnosť k vystaveným a predloženým listinným dôkazom (napr. hlásenie o úraze). Uvedená pochybnosť vyvstala aj po predložení odpovede Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby SR zo dňa 26.07.2022, na ktorú poukázal. Po preštudovaní predložených dôkazov doložených žalobcom, predovšetkým Vyčíslenie vynaložených liečebných nákladov za zdravotnú starostlivosť poskytnutú poistencovi (L.U. Š.) poukázal na skutočnosť, že menovaný bol v čase od 15.01.2019 - 17.01.2019 v ústavnej (lôžkovej) starostlivosti, preto mu nebol zrejmý jeho telefonát na operačné stredisko dňa 15.01.2019 o 17:23 hod. Žalovaný sa stotožnil s argumentáciou a odôvodnením súdu prvej inštancie. Bol toho názoru, že ani pri prvotnom uplatnení nároku a ani následne v priebehu konania nebolo jednoznačne preukázané, že poškodenému bola škoda na zdraví spôsobená práve pri dopravnej nehode, ku ktorej došlo dňa 15.01.2019 o cca 7:10 hod., za ktorú zodpovedá povinne zmluvne poistený u žalovaného, na základe čoho vzniká žalovanému povinnosť plniť z jeho zákonnej poistky. Tak súdu, ako aj žalovanému vyvstávajú domnienky, že k poškodeniu zdravia L. Š. mohlo dôjsť aj pri iných okolnostiach, než pri dopravnej nehode, ku ktorej došlo dňa 15.01.2019 o 7:10 hod. Ako súd v odôvodnení rozsudku uviedol, dôkazné bremeno v takomto prípade zaťažuje žalobcu, a ten je povinný preukázať príčinnú súvislosť medzi poškodením zdravia jeho poistenca (L. Š.) a dopravnou nehodou, za ktorú je zodpovedný poistenec žalovaného (V. Š.). Na základe všetkých uvedených skutočností žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

9. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací ( ), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu, odvolaním žalobcu a vyjadrením žalovaného k odvolaniu dospel k záveru, že neboli naplnené odvolacie dôvody a je potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správne v súlade ust. .

10. Podľa ust. , fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

11. Podľa ust. uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

12. Podľa ust. , poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

13. Podľa ust. , ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol.

14. Podľa ust. , poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

15. Podľa ust. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

16. Podľa ust. olací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

17. Odvolací súd sa v zmysle stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. -180 zo dňa 20.09.2022, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné:

18. Predmetom konania je nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumy 886,75 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 20.01.2020 až do zaplatenia, na tom skutkovom základe, že poistený V. Š. spôsobil dňa 15.01.2019 dopravnú nehodu, pri ktorej bol zranený poistenec žalobcu - L. Š.. Zranenie si vyžiadalo poskytnutie zdravotnej starostlivosti, ktorú žalobca uhradil poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Nárok odôvodnil s poukazom na ust. zákona o zdravotnom poistení a . Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom I. výrokom žalobu zamietol a II. výrokom nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov konania, keď dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a vykonaným dokazovaním nie je možné bez pochýb na základe dôkazov predložených v konaní vysloviť príčinnú súvislosť škodovej udalosti s nákladmi, ktoré bolo potrebné vynaložiť na lekársku starostlivosť osobe L. Š.. Žalobca s uvedeným záverom nesúhlasil a rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním, namietajúc odvolacie dôvody podľa , h) .

19. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, spisového materiálu, odvolania žalobcu a vyjadrenia žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam. Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Zároveň konanie nemá žiadnu inú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal s podstatnými a pre rozhodnutie relevantnými argumentmi sporových strán, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie primerane odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje.

20. Predmetom odvolacieho prieskumu je posúdenie správnosti záverov súdu prvej inštancie, ktorý zamietol žalobu z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Medzi stranami nebolo sporné, že vozidlo, ktorým bola pri danej škodovej udalosti spôsobená škoda, bolo v čase nehody povinne zmluvne poistené u žalovaného a žalobca ako poisťovateľ uhradil zo zdravotného poistenia osobe L. Š. náklady

liečebných nákladov vo výške 886,75 eur. Sporná bola príčinná súvislosť škodovej udalosti, zapríčinenej V. Š. a poškodenia zdravia poškodeného L. Š., ktoré si vyžiadalo náklady lekárskej starostlivosti, ktorých náhradu si žalobca uplatnil v zmysle ustanovenia § 9 ods. 7 písm. c) zákona o zdravotnom poistení. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal námietkou žalobcu, že súd prvej inštancie nevyhodnotil správne skutkový stav, keď neakceptoval dôkazy nasvedčujúce a potvrdzujúce príčinnú súvislosť medzi dopravnou nehodou a poškodením zdravia poistenca žalobcu.

21. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že nie je možné bez pochýb na základe dôkazov predložených žalobcom v konaní vysloviť príčinnú súvislosť škodovej udalosti s nákladmi, ktoré bolo potrebné vynaložiť na lekársku starostlivosť osobe L. Š., nakoľko zo žiadneho dôkazu výslovne nevyplýva, že by daná osoba bola účastníkom predmetnej škodovej udalosti. Ako nedôvodnú vyhodnotil námietku žalobcu, ktorý vytkol súdu prvej inštancie, ktorý konštatoval, že nie je možné považovať správu o nehode vyhotovenú políciou Slovenskej republiky za dôvod vyvracajúci existenciu skutočnosti, že L. Š.Q. bol účastníkom škodovej udalosti, keďže súd tento dôkaz vyhodnocoval jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi a neoznačil ho ako dôkaz vyvracajúci účasť na nehode, len podporne naň poukázal v súvislosti s inými dôkazmi. Uviedol, že zo žiadneho dôkazu výslovne nevyplýva účasť tejto osoby na nehode. K ďalšej námietke žalobcu, ktorý ako nosný dôkaz označil hlásenie ošetrujúceho lekára, výpoveď svedkov a poškodeného, odvolací súd dodáva, že účasť predmetnej osoby na nehode bola síce uvedená na hlásení úrazu, spísanej lekárom a v správe zaslanej operačným strediskom záchrannej služby, avšak konajúci súdu správne vyhodnotil, že ide len o zachytenie subjektívneho vyjadrenia ošetrovanej osoby, ktoré nie je podložené žiadnym iným dôkazom a boli zachytené v časovom odstupe od škodovej udalosti, kedy nemožno vylúčiť ani iný pôvod zranenia. Súd prvej inštancie správne uviedol, že ak by aj z uvedených dôkazov bola vyvodená prítomnosť danej osoby pri škodovej udalosti, zo žiadneho iného dôkazu nevyplýva, že by došlo k poškodeniu zdravia danej osoby. Taktiež ani výpoveďami svedkov V. Š. a L. E. neboli preukázané tvrdenia žalobcu o príčinnej súvislosti škodovej udalosti s nákladmi, ktoré bolo potrebné vynaložiť na lekársku starostlivosť osobe L. Š.. Odvolací súd odkazuje na bod 36. odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom sa súd prvej inštancie s uvedenou argumentáciou žalobcu dostatočne vysporiadal, keď dospel k záveru, že žalobca svoj nárok nepreukázal.

22. Odvolací súd hodnotí postup súdu, ktorý sa vysporiadal s dôvodmi nedostatočnej príčinnej súvislosti škodovej udalosti a nákladmi, ktoré bolo potrebné vynaložiť na lekársku starostlivosť L. Š.G. za dostatočne jasný, zrozumiteľný a logicky správny. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR, , podľa ktorého dôkazné bremeno týkajúce sa skutočnosti leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, ide teda o toho účastníka, ktorý existenciu takýchto skutočností tvrdí. Ak účastník neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, vychádza súd pri zisťovaní skutkového stavu z dôkazov, ktoré boli v konaní vykonané, ako aj zo skutkových zistení založených na zhodnom tvrdení účastníkov. Odvolací súd dopĺňa, že podľa bol žalobca povinný nárok poškodeného voči poistiteľovi škodcu riadne preukázať, čo sa v posudzovanej veci nestalo.

23. V súvislosti s námietkou žalobcu voči hodnoteniu dôkazov konajúcim súdom považuje odvolací súd za potrebné pripomenúť, že hodnotenie dôkazov je vecou súdu, a nie sporových strán. Podľa názoru odvolacieho súdu z napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Zákon vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, ktorá vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov ( SR). Táto zásada znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, z ktorých dôkazov súd vychádzal, ako dôkazy vyhodnotil a akými úvahami sa spravoval.

24. Odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že v sporovom konaní sú strany sporu povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazná povinnosť v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia, znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na

základe vykonaných dôkazov. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. Procesná pasivita strany má za následok, že neunesie dôkazné bremeno.

25. Odvolací súd zároveň dodáva, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na sporových stranách. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) na základe navrhnutých dôkazov, ktoré súd vykonal, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. februára 2010, sp zn. ).

26. Aplikujúc uvedené na posudzovanú právnu vec, bolo na žalobcovi, aby v konaní vyprodukoval taký priamy dôkaz, resp. sieť nepriamych dôkazov, z ktorých by bolo jednoznačne určiť príčinnú súvislosť so škodovou udalosťou a bolo by možné vylúčiť iný pôvod poškodenia zdravia u osoby L. Š.. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca dôkazné bremeno v predmetnom konaní neuniesol.

27. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. ).

28. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa potvrdil, pretože vykazuje známky vecnej správnosti.

29. Podľa právnej vety judikátu R 72/2018 (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 28. februára 2018), s ktorou je v súlade aj dlhodobo ustálená súdna prax krajských a okresných súdov, ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s základných princípov , zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva. 30. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ojení s tak, že žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu preukázateľne žiadne nevznikli.

31. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).