Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18CoCsp/1/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov senátu JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, zastúpeného : Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovaným: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, XXX XX B. a 2/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, XXX XX B., o zaplatenie 12.510,13 eura, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. -346 zo dňa 05.09.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Nepriznáva stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol nasledovne :

,,I. Žalobu z a m i e t a .

II. Stranám náhradu trov konania n e p r i z n á v a .“

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že vychádzajúc z rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, keďže ako už bol spomenul aj odvolací súd právna otázka týkajúca sa premlčania a začatia plynutia premlčacej doby sa stala predmetom rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR. Uviedol, že v spotrebiteľských vzťahoch premlčacia doba celého zosplatneného dlhu plynie od zročnosti nesplnenej splátky, kvôli ktorej veriteľ využil svoje právo žiadať predčasné splatenie. V danom prípade išlo o nesplnenú splátku zročnú dňa 30.6.2018, po uplynutí 3 mesiacov od jej splatnosti (30.9.2018) nasledujúcim dňom 1.10.2018 začala plynúť premlčacia lehota 3 rokov, pričom premlčacia doba by uplynula dňa 1.10.2021, resp. vychádzajúc z ustanovení pripočítajúc dobu od 25.3.2020 do 30.4.2020 („ o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony“), by došlo k premlčaniu k 7.11.2021. Žaloba bola podaná na súde dňa 8.7.2021. Preto súd prvej inštancie uzavrel, že nárok premlčaný nie je. Následne sa súd prvej inštancie zaoberal po zrušení odvolacím súdom, keďže ten mu uložil opätovne posúdiť nárok v súlade s ustanoveniami o spotrebiteľských zmluvách opätovne otázkou, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky a či boli splnené podmienky postúpenia pohľadávky na žalobcu od postupcu, banky, keďže zákonodarca v ustanovení o bankách vyžaduje splnenie prísnejších podmienok pre postúpenie bankovej pohľadávky.

Uviedol, že v prípadoch, ak je postupcom pohľadávky banka, postúpenie pohľadávky sa okrem ustanovení riadi aj o bankách. Súd v takýchto prípadoch musí posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky pre postúpenie tzv. bankovej pohľadávky. Zákon o bankách totiž nad rámec pravidiel cesie v sprísňuje pravidlá pri postupovaní pohľadávok z bánk na iné subjekty. Ust. o bankách neupravuje výnimky z bankového tajomstva, ale upravuje postup veriteľa pri postúpení bankovej pohľadávky na tretí subjekt. Postúpiť bankovú pohľadávku zákon o bankách umožňuje iba 1.) v tej časti, ktorá je po splatnosti, 2.) iba po písomnej výzve na splnenie, 3.) výzva musí byť zo strany banky, 4.) omeškanie napriek písomnej výzve trvá viac ako 90 dní. Zákonné ustanovenie o bankách vyžaduje písomnú výzvu banky klientovi, ktorý je v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku. Ak zákon hovorí o omeškaní klienta banky so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku, potom sa nesplnená povinnosť musí rozhodne týkať splatných splátok úveru. Konštatoval, že žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby odvodzuje od zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0749/2020/CE uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. (banka) a žalobcom dňa 12.10.2020, na základe ktorej malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky uplatnenej v tomto konaní na žalobcu. Skúmal, či si právny predchodca žalobcu (banka) pred postúpením svojej pohľadávky voči žalovaným na žalobcu, riadne splnila aj svoje povinnosti podľa o bankách, pričom zistil, že žalobca nepreukázal, aby výzvy zo 17.12.2019 boli doručené žalovaným, preto nemohol konštatovať, že postúpenie pohľadávky pôvodným veriteľom (bankou) žalobcovi sa stalo účinným. Žalobca nepreukázal, že sa platne stal veriteľom uplatnenej pohľadávky voči dlžníkom a preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu na jej uplatňovanie. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nedošlo k splneniu podmienky doručenia výzvy v zmysle o bankách. Z celého spisového materiálu do vyhlásenia dokazovania za skončené zo strany žalobcu nebol predložený dôkaz (doručenky) o tom, že by právny predchodca žalobcu výzvu v zmysle ustanovenia o bankách žalovaným aj doručil. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na ďalšie zásadné skutočnosti aj v súvislosti s tým, že odvolací súd uložil posúdiť súdu prvého stupňa nárok žalobcu aj cez prizmu dobrých mravov a tu len ako obiter dictum úvahy súdu, keďže žaloba bola zamietnutá pre nepreukázanie postúpenia pohľadávky, nedá súdu konštatovať, že celý proces, ku ktorému sa žalobca vyjadril len stroho a vôbec nezodpovedal otázky súdu vo vzťahu ku skutočnosti, že v podstate cez dcérsku spoločnosť mal vydražiť nehnuteľnosť za účasti svojej splnomocnenej osoby (Martin Čegiň), ktorá bola zároveň splnomocnenou osobou dcérskej spoločnosti EOS KSI Investment LC s.r.o. pri dražbe, a následne po predošlom kontaktovaní touto osobou (Martin Čegiň) a potvrdení ešte pred dražbou, že nehnuteľnosť kúpi dcéra žalovaných, aby mali kde rodičia bývať, túto jeho dcérska spoločnosť EOS KSI Investment LC s.r.o. vydraží za opakovane zníženú cenu v priebehu dražby dňa 26.7.2024 za 44.000 eur a následne predá za krátky čas po zápise do katastra dcére žalovaných so zaťom za sumu 59.000 eur, aby mali kde žalovaní bývať. Podľa súdu prvej inštancie je síce pravda podľa o dobrovoľných dražbách je možnosť podať žalobu o určenie neplatnosti dražby v 3-mesačnej lehote, no napriek tomu súd takému obskurnému konaniu (vo vzťahu k požadovaným úrokom 12.510,13 eura zodpovedajúcej temer sume rozdielu medzi vydraženou sumou a sumou predanou v podstate späť žalovaným (prostredníctvom rodinných príslušníkov) nemohol priznať ochranu, aj keď javila známky formálnej zákonnosti (minimálne sám žalobca nerozporoval skutočnosť, že jeho zamestnanec kontaktoval dcéru žalovaných za účelom kúpy nehnuteľnosti a to ešte pred dražbou, pričom sa javí, že navýšenie sumy zo 44.000 eur na 59.000 eur bolo len zneužitím právnych inštitútov na obohatenie sa (podľa článku 5 veta prvá „ Zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu.“). Išlo len o potvrdenie faktu spomenutého aj sudcom Ústavného súdu SR Petrom Strakom v odlišnom stanovisku k nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. z 3. júla 2024 (viď Odlišné stanovisko sudcu Petra Straku k nálezu ústavného súdu sp. zn. z 3. júla 2024) k praktikám dražobného konania. Súd prvej inštancie viazaný názorom odvolacieho súdu zobral do úvahy aj dobré mravy, ktoré spomenul odvolací súd v zrušujúcom uznesení a ak by aj bol preukázaný postup, neposkytol by ochranu takému sofistikovanému nekalému konaniu žalobcu, ktorý v rozpore s dobrými mravmi prostredníctvom spoločnosti, v ktorej je sám spoločníkom vydraží nehnuteľnosť po tom, čo osloví najprv rodinných príslušníkov a uplatňuje si prostredníctvom právne sofistikovaného konania a teda zjavne zneužijúc právne inštitúty pri práva neznalých účastníkoch (kontaktuje rodinných príslušníkov žalovaných, aby kúpili nehnuteľnosť, s čím súhlasia ešte pred dražbou (teda bolo možné im ju ponúknuť za rovnakú sumu ako ju vydražil žalobca cez dcérsku spoločnosť) a po tom, čo ju žalobca cez dcérsku spoločnosť vydraží za opakovane zníženú cenu im ju odpredá za násobne vyššiu sumu), na ktoré už opakovane poukázala

aj súdna prax. Ide o zjavne sofistikované docielenie stavu, ktorý má formálne indikovať vyňatie z režimu súdnej kontroly a zároveň obohatiť sa významne na úkor žalovaných a ich rodinných príslušníkov. Súd by takému konaniu žalobcu a aj spoločnosti ním založenej nemohol vyhovieť, lebo by tým poprel všetky zásady princípu spravodlivosti (opäť spomenúc, že žaloba bola primárne zamietnutá pre nepreukázanie postúpenia pohľadávky).

3. O nároku na náhradu trov rozhodol súd prvej inštancie podľa , a , (ďalej len ,P“). Podľa súdu prvej inštancie prejednávaný prípad vykazuje existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, nakoľko v danej spotrebiteľskej veci boli voči spotrebiteľovi uplatnené nároky na plnenia v rozpore s dobrými mravmi ( ), čo predstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý je dôvodné náhradu trov konania stranám nepriznať.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov uvedených iedol, že súčasťou spisu je (okrem celého radu upozornení na omeškanie a upomienok):

- výzva zo dňa 19.07.2018 (označená LC03BT-8351), adresovaná žalovanému v 1. rade, ku ktorej je priložená doručenka ( ) preukazujúca doručovanie vlastných rúk žalovaného v 1. rade ;

- výzva zo dňa 19.07.2018 (označená LC03BT-8352), adresovaná žalovanému v 2. rade, ku ktorej je priložená doručenka ( ) preukazujúca doručovanie vlastných rúk žalovaného v 2. rade; - výzva zo dňa 11.09.2018 (označená LC03BT-8777), adresovaná žalovanému v 1. rade, ku ktorej je priložená doručenka ( ) preukazujúca doručovanie vlastných rúk žalovaného 1. rade ;- výzva zo dňa 11.09.2018 (označená LC03BT-8778), adresovaná žalovanému 2. rade, ku ktorej je priložená doručenka ( ) preukazujúca doručovanie vlastných rúk žalovaného 2. rade; - Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 07.11.2018 (označená LC04T- 5747), adresovaná žalovanému 1. rade, ku ktorej je priložená doručenka ( ) preukazujúca doručovanie vlastných rúk žalovaného 1. rade; Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 07.11.2018 (označená LC04T- 5746), adresovaná žalovanému 2. rade, ku ktorej je priložená doručenka ( ) preukazujúca doručovanie vlastných rúk žalovaného 2. rade. K postúpeniu pohľadávky došlo 12.10.2020, t. j. najmenej 2 roky po vyhotovení tej-ktorej zosplatňujúcej výzvy, t. j. jednoznačne viac ako 90 dní v zmysle o bankách. Podľa žalobcu otázkou výkladu by teda nemala byť požiadavka na samostatnú výzvu po zosplatnení pohľadávky ale skúmanie zákonných podmienok uvedených v paragrafovom znení ustanovenia o bankách. Predmetné ustanovenie pojednáva o (akejkoľvek) písomnej výzve banky, bez osobitných náležitostí, pričom k výkladovým odbočkám dochádza pravdepodobne len z dôvodu spotrebiteľského charakteru sporu (čo žalobca považuje za nesprávne). Podľa názoru žalobcu by zákonodarca do predmetného ustanovenia uviedol špeciálne podmienky pre prípad spotrebiteľského prvku, ak by zamýšľal pristupovať k uvedenej výzve iným ako zákonom definovaným spôsobom. Gramatický výklad daného ustanovenia v podstate nepripúšťa žiadnu inú podmienku resp. špeciálnu náležitosť pre danú výzvu – postačuje, že je písomná. Podľa žalobcu logickým výkladom by bolo možné dospieť k záveru, že sa musí jednať o výzvu na sumu, ktorú banka zamýšľa postúpiť na tretí subjekt. V zosplatňujúcej výzve pritom pôjde vždy o celú dlžnú pohľadávku banky titulom úverového vzťahu. Z uvedeného hľadiska potom podľa názoru žalobcu nič nebráni tomu, aby sa za výzvu podľa o bankách považovala aj výzva, ktorou sa vyhlasuje predčasná splatnosť úveru a ktorou sa zároveň vyzýva na úhradu celej dlžnej sumy. Posledným kritériom tak zostáva zachovanej tzv. ochrannej lehoty nepretržitého omeškania viac ako 90 kalendárnych dní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke, pričom opätovne „čo len časti svojho peňažného záväzku“ nasvedčuje záveru, že zosplatňujúca výzva bude spĺňať kvalifikačné kritérium pre splnenie podmienok podľa o bankách V tejto súvislosti citoval uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. z 27.09.2023 a sp. zn. z 27.02.2024. Žalobca vychádzajúc z cit. rozhodnutí dovolacieho súdu, uvádza, že nie je možné považovať za správny právny názor súdu, že vo výzve podľa Z.z o bankách musí banka klienta informovať o možnosti postúpiť pohľadávku na tretiu osobu alebo, že sa musí jednať osobitnú výzvu (ďalšiu výzvu po zosplatňujúcej výzve. Výzvou v zmysle o bankách môže byť aj oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru za predpokladu, že dlžník mal objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom takéhoto adresovaného jednostranného právneho úkonu ( ). V konaní bolo zároveň nesporne preukázané, že žalovaní túto objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom tej-ktorej

zosplatňujúcej výzvy mali, čo vyplýva z priložených doručeniek vo vzťahu k tomu-ktorému žalovanému ( ) Zároveň je podľa názoru žalobcu odôvodnenie v predmetnej časti nepreskúmateľné, nakoľko súd síce spomína určité všeobecné východiská ohľadom cesie bankovej pohľadávky, avšak nijakým spôsobom bližšie neodvovodňuje potrebu osobitnej výzvy po vyhlásení splatnosti resp. prečo práve výzva zo dňa 17.12.2019 je pre súd významná a jej doručovanie malo byť zdokladované. Keďže sa jedná o zásadnú právnu otázku (vedúcu k záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a teda k zamietnutiu žaloby ako takej), jednoduché konštatovanie o nepreukázaní doručovania určitej výzvy (súd pravdepodobne vychádzal z poslednej výzvy banky) tu nepostačuje a bolo potrebné pozitívne vec resp. myšlienkové postupy súdu zdôvodniť. Napadnutý rozsudok je tak podľa názoru žalobcu nevyhnutné podrobiť revízii zo strany odvolacieho súdu, nakoľko je zjavné, že žalobca je aktívne vecne legitimovaným subjektom na podanie tejto žaloby. Postupca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v súlade so zákonom, o čom svedčí celý rad žalobcom predložených dôkazov. Nakoľko nedošlo k postúpeniu tzv. „živého úveru“, je nutné dospieť k tomu právnemu záveru, že v konaní nie je sporné splnenie všetkých zákonných podmienok pre platné postúpenie pohľadávky a žalobca je plne aktívne vecne legitimovaným subjektom v tomto konaní. Súd prvej inštancie sa podľa názoru žalobcu dopustil aj ďalšieho pochybenia, kedy bez akejkoľvek procesnej nevyhnutnosti (tak-povediac sám od seba) začal riešiť otázky, ktoré nemajú žiaden súvis so žalobcom uplatneným nárokom a predmet konania zjavne prekračujú. Súd sa v napadnutom rozsudku v pomerne významnej časti odôvodnenia zameral na priebeh dražobného konania (ako takého), čo odôvodnil potrebou resp. povinnosťou určenou odvolacím súdom v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení. Základným predpokladom na to, aby súd mohol posudzovať priebeh dražby, konanie dražobníka, vydražiteľa, veriteľa a účastníkov dražobného konania, je podanie žaloby o určenie neplatnosti dražby podľa osobitného zákona v tam uvedenej lehote, t. j. v osobitnom konaní podľa . Súd však nie je v konaní o plnenie podľa oprávnený posudzovať tieto otázky, preto nemožno odôvodneniu v tejto časti pripisovať žiaden právny význam (bez ohľadu na jeho obsah, ktorý je v podstate len nekritickým stotožnením sa s nepreukázanými tvrdeniami žalovaných). Uvedený postup súdu je tak nie len nesprávny, ale nemá oporu v žiadnom z ustanovení – naopak, javí sa ako v príkrom rozpore s právom strany na nezávislého a nezaujatého sudcu. Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. K odvolaniu žalobcu podali vyjadrenie žalovaní, ktorí nesúhlasia so zaplatením sumy 12510,13 eura z dôvodu uhradenia tejto sumy. Na pojednávaní doložili všetky zmluvy a dokumenty, ktoré svedčia o tom, že všetko bolo z ich strany vyplatené.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( ) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce podľa zásad upravených v ust. a nasl. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným porušením práva na spravodlivý proces, nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

8. K námietke nesprávneho právneho posúdenia odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn.7 Cdo 7/2010).

9. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie sa po vrátení veci odvolacím súdom zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu v tomto súdnom konaní podľa o bankách a zmene a doplnení iných zákonov (ďalej v texte aj ako ,,ZoB“).

10. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že právny predchodca žalobcu, Slovenská sporiteľňa a.s., dňa 31.03.2011 uzatvorila so žalovanými v 1. a 2. rade Zmluvu o splátkovom úvere , ktorého predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 45.600 eur (ďalej len ,,Zmluva o úvere“) (č.l. 21 spisu).

11. V danom prípade zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 12.10.2020 (č.l. 10 spisu) právny predchodca žalobcu, Slovenská sporiteľňa a.s. postúpila na žalobcu pohľadávku uplatňovanú v tomto konaní. Listom zo dňa 20.10.2020 Slovenská sporiteľňa a.s. oznámila obidvom žalovaným postúpenie pohľadávky zo Zmluvy o úvere.

12. Skúmanie vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej), je imanentnou súčasťou každého súdneho konania; súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, ak ju žiadna zo strán sporu nenamieta. Zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby. „Vecnou legitimáciu je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania (navrhovateľ) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (odporca) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný)“ (z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. -9 zo dňa 22.11.2011, obdobne Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. ).

13. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 27.10.2021, uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR č. 2/2022 pod R 6 v sporoch s ochranou slabšej strany súd skúma vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti. Dôkazné bremeno preukázania splnenia podmienok podľa 92 ods. 8 vety prvej ZoB pred postúpením pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to aj v prípade, že spotrebiteľ nepoprel s tým súvisiace skutkové tvrdenia veriteľa.

14. Zásadnou otázkou, ktorú bolo potrebné v predmetnom konaní vyriešiť, je otázka, či boli splnené zákonné podmienky na postúpenie tzv. bankovej pohľadávky. Zákon o bankách totiž nad rámec pravidiel cesie v sprísňuje pravidlá pri postupovaní pohľadávok z bánk na iné subjekty.

15. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 ZoB môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už (1) splatná, a to za predpokladu predchádzajúcej (2) písomnej výzvy banky a skutočnosti, že klient banky je napriek výzve (3) nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť kumulatívne splnené v čase postúpenia pohľadávky. Uvedené ustanovenie je lex specialis k inštitútu cesie.

16. Sprísnenie zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky môže byť považované za zákonný predpoklad z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom už nad pohľadávkou nie vždy je zachovaná kontinuita dôležitého dohľadu centrálnej banky, ktorá kontrola je osobitne dôležitá v priebehu trvania úverového vzťahu.

17. Nedodržaním zákonných podmienok postúpenia bankovej pohľadávky sa takéto postúpenie dostáva do rozporu s dikciou zákona s priamym dopadom na platnosť právneho úkonu. Prezumpcia znalosti predpisov zverejnených v zbierke zákonov pritom vylučuje dobromyseľnosť postupníka.

18. Pre platnosť zmluvy ako právneho úkonu je právne významný moment, kedy tento právny úkon bol urobený. Ak zmluva o postúpení pohľadávok v čase jej uzatvárania nespĺňala náležitosti vyžadované ustanovením ZoB, išlo o neplatný právny úkon odporujúci zákonu. Neplatnosť podľa ustanovenia je neplatnosťou absolútnou, čo znamená, že právny úkon takouto absolútnou neplatnosťou postihnutý nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí od začiatku voči každému.

19. Podstatným článkom, od ktorého sa odvíja postup banky pri postúpení pohľadávky tretej osobe bez súhlasu klienta, je výzva adresovaná dlžníkovi na zaplatenie, ktorá musí byť preukázateľne zaslaná dlžníkovi.

20. Ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB, vyžaduje, aby banka pred zamýšľaným postúpením pohľadávky inému subjektu, ktorého výber ako už bolo konštatované spotrebiteľ (klient) nemôže ovplyvniť, dala tento svoj zamýšľaný postup na vedomie spotrebiteľovi a to písomnou výzvou na plnenie s upozornením, že aj keď napriek tejto výzve bude spotrebiteľ viac ako 90 kalendárnych dní s plnením čo i len časti svojho záväzku voči banke v omeškaní, musí si byť spotrebiteľ vedomý a musí počítať s tým, že banka aj bez jeho súhlasu svoju pohľadávku voči nemu môže postúpiť inému aj nebankovému subjektu, t.j. subjektu voči ktorému už spotrebiteľ nebude požívať ochranu v zmysle ochrany svojich citlivých údajov tvoriacich predmet bankového tajomstva, vymožiteľnej národnou bankou.

21. Inými slovami povedané, v záujme ochrany slabšej strany vo vzťahu s bankou, t.j. v zaujme ochrany spotrebiteľa z hľadiska ochrany jeho citlivých údajov tvoriacich predmet bankového tajomstva, pred ich sprístupnením tretím osobám nebankového charakteru, ktorých postupy sú z hľadiska nakladania a spracovania s týmito údajmi nekontrolovateľné a nevymožiteľné národnou bankou, dal zákonodarca v § 92 ods. 8 ZoB spotrebiteľovi možnosť, rozhodnúť sa, či aj napriek písomnej výzve banky na plnenie podstúpi riziko, aby jeho údaje boli sprístupnené nebankovému subjektu ak po výzve nebude viac ako 90 kalendárnych dní banke plniť a tak aby bolo nakladanie s jeho údajmi nekontrolovateľné národnou bankou alebo spotrebiteľ bude konať svedomím, že sám svojím konaním, keď ani po takejto výzve banky viac ako 90 kalendárnych dní nebude banke plniť, sa pripravil o ochranu nakladania so svojimi údajmi tvoriacimi predmet bankového tajomstva.

22. Banka nezaslaním predmetnej výzvy spotrebiteľovi podľa § 92 ods. 8 ZoB, nie je oprávnená spotrebiteľa o toto jeho rozhodnutie (v lehote min. 90 kalendárnych dní po zaslaní výzvy, pozn.) pripraviť, resp. tomuto oprávneniu spotrebiteľa korešponduje zákonná povinnosť banky, aby pred zamýšľaným postúpením svojej pohľadávky voči spotrebiteľovi na tretiu osobu (aj nebankového charakteru), takúto výzvu spotrebiteľovi zaslala, aby toto postúpenie pohľadávky bolo účinné aj z hľadiska zákonných požiadaviek ZoB. Písomná výzva podľa § 92 ods. 8 ZoB je faktickým úkonom, ktorý je nevyhnutnou podmienkou možnosti ďalšieho právneho úkonu, a to postúpenia pohľadávky zo strany banky na osobu, ktorá nie je bankou aj bez súhlasu jej klienta (spotrebiteľa), po uplynutí zákonom stanovenej lehoty min. 90 kalendárnych dní. V prípade, ak tento faktický úkon nebol preukázateľne vykonaný a doručený dlžníkovi, nemôže byť platná ani zmluva o postúpení, z ktorej žalobca odvodzuje svoju aktívnu vecnú legitimáciu.

23. Výzva v zmysle ust. § 92 ods. 8 ZoB musí byť kvalifikovaná. Zákon síce nestanovuje žiadne osobitné obsahové náležitosti na túto výzvu, avšak z obsahu a zmyslu tohto ustanovenia nepochybne vyplýva, že nestačí akákoľvek výzva banky na zaplatenie, ale touto výzvou musí banka jednak vyzvať dlžníka na zaplatenie dlžnej sumy s uvedením lehoty 90 dní a upozorniť ho, že po márnom uplynutí tejto lehoty bude banka oprávnená postúpiť pohľadávku na iný, hoc aj nebankový subjekt, bez súhlasu dlžníka. Žalobca tvrdí, že banka pred postúpením mu pohľadávky si splnila povinnosť podľa § 92 ods. 8 ZoB, avšak nepreukázal, že by banka skutočne dlžníkom zaslala výzvu v zmysle označeného ustanovenia ZoB, poskytujúcej spotrebiteľovi (žalovaným) ochranu resp. možnosť takejto ochrany pred porušením bankového tajomstva, ktorá skutočnosť musí byť v tejto osobitnej výzve explicitne uvedená a tak daná spotrebiteľovi (žalovaným) na vedomie s možnosťou rozhodnúť sa či bude alebo nebude banke plniť.

24. Odvolací súd konštatuje, že z obsahu spisu je zrejmé, že postupca nepostupoval v súlade s ust. § 92 ods. 8 ZoB, keď nepreukázal, že obom žalovaným ako dlžníkom zaslal takúto výzvu. Žalobca síce predložil výzvu zo dňa 17.12.2019 s označením LC08-19907 adresovanú žalovanému v 1. rade (č.l. 95 spisu) a výzvu z toho istého dňa s označením LC08-19908 (č.l. 96 spisu) adresovanú žalovanej v 2. rade, v ktorých oznamuje dlžníkom výšku splatnej a nezaplatenej pohľadávky ku dňu 17.12.2019 vo výške 47.186,95 eura a pre prípad, že dlžnú sumu neuhradia, ich upozorňuje, že banka je oprávnená postúpiť pohľadávku tretej osobe. Avšak vo vzťahu k týmto výzvam žalobca dôkaz o ich doručení žalovaným vôbec nepredložil. Teda k tejto výzve zo dňa 17.12.2019 žalobca neuniesol dôkazné bremeno.

25. V uvedenej súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 31.03.2022, podľa ktorého obsah ustanovenia § 92 ods. 8, veta prvá ZoB predpokladá výlučnú a samostatnú písomnú výzvu banky, že je jej klient v omeškaní so splnením čo len časti svojho záväzku. Skrz spotrebiteľský charakter dojednanej zmluvy o úvere nemožno prisvedčiť oznámeniu o mimoriadnej splatnosti úveru aj charakter výzvy v zmysle § 92 ods. 8 ZoB. Na uvedené

rozhodnutie nadviazal Najvyšší súd SR ďalej vo svojich rozhodnutiach sp. zn. zo dňa 27.10.2022 a v najnovšom sp. zn. z 30.10.2024, v ktorom sa odklonil od svojho predchádzajúceho právneho názoru uvedeného v rozhodnutí sp. zn. z 27.9.2023, v ktorom skonštatoval, že nie je možné považovať za správny právny názor odvolacieho súdu, že vo výzve podľa § 92 ods. 8 ZoB musí banka klienta informovať o možnosti postúpiť pohľadávku na tretiu osobu, pričom výzvou v zmysle ZoB môže byť aj oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru za predpokladu, že dlžník mal objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom takéhoto adresovaného jednostranného právneho úkonu ( ).

26. Z uvedených dôvodov neobstojí tvrdenie žalobcu, že za takúto výzvu možno považovať aj výzvu banky zo dňa 11.09.2018 (č.l. 87 a 88 spisu) a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 07.11.2018 (č.l. 89 a 91 spisu). Tieto boli síce boli obom dlžníkom doručené a bankou realizované ešte pred postúpením pohľadávky (12.10.2020), avšak na úplne inom právnom základe a to na podklade a a nie na podklade ZoB, pretože jedná sa o výzvu na plnenie s následkom zosplatnenia celého úveru, ako aj samotné mimoriadne zosplatnenie úveru, a nie s následkom postúpenia pohľadávky inému subjektu, ako to vyžaduje ZoB.

27. Tým, že banka výzvu obom žalovaným nezaslala, resp. táto skutočnosť zo strany žalobcu nebola v konaní preukázaná, neposkytla im dostatočný priestor na vykonanie krokov voči „svojej“ banke za účelom zotrvania s ňou vo vzťahu. Preto aj tohto dôvodu nebolo preukázané splnenie zákonom požadovaných predpokladov na postúpenie splatnej pohľadávky. Aktívna legitimácia žalobcu nie je preto daná. Zmyslom a cieľom ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB bolo dosiahnuť stav, aby mal dlžník dostatok času na vykonanie opatrení zotrvať na vzťahu so „svojou“ bankou a tak zotrvať aj vo sfére kontrolovanej Národnou bankou Slovenska.

28. Keďže žalobcom nebolo preukázané naplnenie všetkých predpokladov možnosti postúpenia pohľadávky tak, ako to vyžaduje ustanovenie ZoB (výzva banky adresovaná dlžníkovi pred postúpením pohľadávky), postúpenie pohľadávky nie je možné považovať za platné, a to s poukazom na . S ohľadom na túto skutočnosť odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca nie je nositeľom práva, ktoré bolo predmetom postúpenia a žalobcom uplatnené v tomto konaní, preto mu nie je možné toto právo priznať.

29. V zmysle judikatúry súdov vrátane európskeho súdu nie je nevyhnutné, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok C. proti Grécku z 29.5.1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok B. a ďalší proti Francúzsku zo dňa 19.02.1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23.06.2004 sp. zn. ).

30. Keďže žalobca nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu, t.j. nepreukázal, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia v právnom vzťahu, z ktorého odvodzuje žalobou uplatnený nárok, správne súd prvej inštancie žalobu ako celok zamietol. Vzhľadom na tento právny záver bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími odvolacími námietkami a argumentmi žalobcu, tykajúcimi sa prekročenia sa predmetu konania zo strany súdu prvej inštancie, ktorý posúdil proces dražobného konania voči žalovaným ako rozpore s dobrými mravmi.

31. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle ust. , 2 .

32. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s . Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaní boli úspešní, no v priebehu odvolacieho konania im žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalobcovi ako procesne neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd vychádza z základných princípov zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa v spojení s ust. o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy konania nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.

33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).