Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Co-69-2024.pdf
PDF · 119.25 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-18C/137/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Dudíkovej a sudcov JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcov: 1. A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. X, D., 2. E. D., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XX, 3. G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. X, 4. E. D., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XX, 5. J. K., nar. X.X.XXXX, bytom L. M. X, D., 6. L. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX/XX, M. J., 7. L. E., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, O., 8. C. P., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XX, D., 9. G. G., nar. X.X.XXXX, bytom I. XX, XX. R. C. C., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXX, XX. I. N., nar. X.X.XXXX, bytom D. XX/XX, M. J., 12. I. N. S., nar. X.X.XXXX, bytom F. XXX, XX. I. T. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, všetci zastúpení JUDr. Frederikou Birkovou, advokátkou, so sídlom Strojárenská 11C, Košice, proti žalovaným: 1. E. O., I. F., nar. XX.X.XXXX, bytom U. M. K., F. XXX, 2. S. F., nar. X.X.XXXX, bytom I. XX, 3. A. F., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XX, 4. N. F., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XX, 5. J. F., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XX a 6. J. E., nar. X.X.XXXX, bytom I. XX, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní právneho predchodcu žalovaných v 1. až 5. rade S. F., nar. XX.XX.XXXX, zomr. X.X.XXXX, naposledy bytom I. XX, proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie z 25. novembra 2019, č.k. 18C/137/2018 - 124
r o z h o d o l :
Potvrdzuje rozsudok.
Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo "prvoinštančný súd") napadnutým rozsudkom určil, že J. E. (aktuálne žalovaný v 6. rade) je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. I., obec: I., okres: Košice - okolie a to pozemku parc. reg. "E" č. 658/25 - orná pôda o výmere 5805 m2, zapísaný na LV č. XXXX v podiele 1/12 k celku, pozemku parc. reg. "E" č. 658/27 - orná pôda o výmere 6138 m2, zapísaný na LV č. XXXX v podiele 1/3 k celku, pozemku parc. reg. "E" č. 209/2 - orná pôda o výmere 459 m2, zapísaný na LV č. XXX, v podiele 1/6 k celku, pozemku parc. reg. "E" č. 209/3 - orná pôda o výmere 300 m2, zapísaný na LV č. XXX, v podiele 1/6 k celku, pozemok parc. reg. "E" č. 715/8 - orná pôda o výmere 5952 m2, zapísaný na LV č. XXX, v podiele 1/6 k celku, pozemok parc. reg. "E" č. 726/10 - orná pôda o výmere 5718 m2, zapísaný na LV č. XXX, v podiele 1/6 k celku, pozemok parc. reg. "E" č. 728/13 - orná pôda o výmere 3003 m2 , zapísaný na LV č. XXX v podiele 1/6 k celku. Žalobcom v 1. - 13. rade priznal náhradu trov konania voči právnemu predchodcovi žalovaných v 1. - 5. rade a žalovanému v 6. rade vo výške 100 %, ktorá bude vyčíslená súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa po zmene žalobného návrhu pripustenej uznesením Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 9.4.2019 č. k. 18C/137/2018 -74 a po zmene subjektov pripustenej uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 16.5.2025 č. k. 3Co/69/2024 – 192 žalobcovia v konečnom dôsledku domáhali určenia, že J. E. je podielovým spoluvlastníkom vyššie uvedených nehnuteľností.
3. Skutkovým základom takto uplatneného nároku bolo v podstatnom tvrdenie žalobcov, že sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností, pričom na základe darovacej zmluvy uzavretej dňa 29.5.2015 žalovaný v 6. rade ako darca daroval právnemu predchodcovi žalovaných v 1. - 5. rade ako obdarovanému okrem iných aj svoje spoluvlastnícke podiely na týchto nehnuteľnostiach. O tom, že došlo k prevodu spoluvlastníckych podielov, nemali žalobcovia vedomosť do posledných dní pred podaním žaloby. Žalovaný v 6. rade tak nerešpektoval ich zákonné predkupné právo a previedol svoje spoluvlastnícke podiely na právneho predchodcu žalovaných v 1. - 5. rade, ktorý mu nie je blízkou osobou. Preto považujú darovaciu zmluvu za neplatnú.
4. Prvoinštančný súd v napadnutom rozsudku skutkovo vyšiel bezo zvyšku z opisu skutkového deja žalobcami; naviac tiež ustálil, že dovolania sa neplatnosti právneho úkonu z 22.5.2018 sú vypracované osobitne ku každému listu vlastníctva (č. 1051, č. 1053 a č. 932), adresované každému z účastníkov darovacej zmluvy a obsahujú dovolanie sa neplatnosti darovacej zmluvy podielovými spoluvlastníkmi (žalobcami) s poukazom na § 40a Občianskeho zákonníka z dôvodu porušenia § 140 Občianskeho zákonníka. Na dovolaniach sa neplatnosti právneho úkonu adresovaných žalovanému v 6. rade je jeho podpis a dátum prevzatia 23.5.2018. Dovolania sa neplatnosti právneho úkonu adresované právnemu predchodcovi žalovaných v 1. - 5. rade nie sú ním podpísané.
5. Na takto zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 140, § 40a, § 603 ods. 3, § 853 ods. 1, § 100 ods. 1, ods. 2 a § 101 Občianskeho zákonníka. S ich použitím dospel k záveru, že je nesporné, že žalovaný v 6. rade pred tým, než previedol svoje podiely na nehnuteľnostiach, neponúkol ich ostatným spoluvlastníkom, čím došlo k porušeniu ich predkupného práva. Spoluvlastníci s tým prejavili nesúhlas a z možností, ktoré im zákon ponúka pri porušení predkupného práva, si zvolili možnosť - dovolanie sa neplatnosti darovacej zmluvy. Písomné dovolanie sa neplatnosti osobne odovzdali darcovi, ktorý prevzatie tohto úkonu potvrdil podpisom dňa 23.5.2018. Žalobcovia tvrdili, že žalobkyne v 1., 3. a 5. rade osobne odovzdali písomné dovolanie sa neplatnosti darovacej zmluvy aj právnemu predchodcovi žalovaných v 1. - 5. rade, pričom mu vysvetlili, že sa dovolávajú neplatnosti darovacej zmluvy, odmietol však prevzatie podpísať. Tvrdil, že síce u neho boli, dokonca viackrát rôzne zo žalobkýň, jemu však žiaden list nedoniesli, obvinili ho, že okradol ich brata a žiadali, aby mu pozemky vrátil. Toto tvrdenie právneho predchodcu žalovaných v 1. - 5. rade, že mu písomné dovolanie nebolo doručené, súd prvej inštancie vyhodnotil ako účelové tvrdenie v snahe dosiahnuť podklad pre úspešnú námietku premlčania, že k dovolaniu sa neplatnosti došlo až doručením žaloby, resp. až uplatnením zmeny žaloby. Súd konštatoval, že k dovolaniu sa neplatnosti voči právnemu predchodcovi žalovaných v 1. - 5. rade žalobcami postačuje, že k tomu došlo ústne tým, že žalobkyňa v 1. rade vysvetlila právnemu predchodcovi žalovaných v 1. - 5. rade, čo je obsahom dovolania a toto zhodne potvrdili všetky tri vypovedajúce žalobkyne. Stalo sa tak 23.5.2018 doma u právneho predchodcu žalovaných v 1. - 5. rade. Premlčacia doba začala plynúť dňom podpisu darovacej zmluvy, t. j. 29.5.2015 a uplynula by 29.5.2018. Žalobcovia sa však včas dovolali svojho práva, pred ukončením premlčacej doby, a to dňa 23.5.2018. Preto súd vyhodnotil námietku premlčania vznesenú právnym predchodcom žalovaných v 1. - 5. rade za neúspešnú. Súd uviedol, že dovolaním sa neplatnosti darovacej zmluvy ostatnými spoluvlastníkmi voči obom účastníkom zmluvy sa táto zmluva v napadnutom rozsahu stala neplatnou od počiatku. Vzhľadom na to, že napriek tejto neplatnosti naďalej bol právny predchodca žalovaných v 1. - 5. rade vedený v katastri nehnuteľností ako spoluvlastník sporných nehnuteľností, žalobcovia správne volili žalobu na odstránenie tohto stavu, a to určovaciu žalobu na určenie vlastníckeho práva pôvodného podielového spoluvlastníka - žalovaného v 6. rade. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že naliehavý právny záujem na podaní tejto žaloby je daný.
6. Ohľadom prednostného uplatnenia ustanovení zákona č. 140/2014 Z. z. súd prvej inštancie uviedol, že tieto ustanovenia boli na základe nálezu Ústavného súdu SR č. 33/2019 Z. z. zrušené k 11.2.2019 z dôvodu nesúladu s Ústavou SR. Konštatoval, že aj v prípade, že by boli ešte účinné, predkupné právo spoluvlastníkov nehnuteľností podľa Občianskeho zákonníka malo prednosť pred ustanoveniami tohto zákona a aj v tomto prípade muselo byť rešpektované. 7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 a 262 C.s.p., keďže žalobcovia boli v konaní v celom rozsahu úspešní, zaviazal žalovaných nahradiť im trovy konania v plnej výške. 8. Proti tomuto rozsudku podal právny predchodca žalovaných v 1. - 5. rade v zákonnej lehote odvolanie s návrhom, aby ho odvolací súd zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná mu nárok na plnú náhradu trov
konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania, alternatívne aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
9. V odvolaní právny predchodca žalovaných v 1. - 5. rade namietal, že súd prvej inštancie uveril tvrdeniam žalobkýň v 1., 3. a 5. rade, že mu odovzdali (doručili) písomné dovolanie sa neplatnosti darovacej zmluvy aj napriek tomu, že to poprel. Ani z výpovede týchto žalobkýň, ani z jeho výpovede nevyplýva, že by sa žalobkyne boli počas návštevy u neho dovolávali neplatnosti darovacej zmluvy, ani on ich prednesy tak nepochopil. Aj keď boli rozpory vo výpovediach žalobkýň a ich výpovede boli nekonkrétne, prvoinštančný súd uzavrel, že k dovolaniu sa neplatnosti postačuje aj ústna forma. Z výpovedí žalobkýň však podľa neho nevyplýva, že by dovolanie sa neplatnosti bolo vykonané zákonnou cestou, pretože ich prejav vôle preukázaný nebol. Ani jedna zo žalobkýň neopísala vo svojej výpovedi, že by bolo obsahom ich rokovania s ním dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu. Akceptácia prvoinštančného súdu, keď žalobkyne právnemu predchodcovi žalovaných v 1. - 5. rade bezobsažne vysvetlili, o čo im ide, neobstojí, aby súd mohol toto vysvetlenie považovať za uplatnenie dovolania sa prednostného práva kúpy, naviac keď z výpovede žalobkyne v 1. rade na pojednávaní dňa 15.10.2019 vyplynulo, že dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu bolo doručené právnemu predchodcovi žalovaných v 1. - 5. rade dňa 21.5.2018, pričom samotný písomný úkon bol spracovaný až dňa 22.5.2018 a najprv ho mali doručovať žalovanému v 6. rade dňa 23.5.2018 a až následne jemu. Je nepochybné, že písomné dovolanie sa neplatnosti darovacej zmluvy mu nebolo doručené poštou, čo potvrdili žalobkyne v 1., 3. a 5. rade s odôvodnením, že by to do 29.5.2018 nestihli doručiť, kedy mala uplynúť premlčacia lehota na podanie žaloby na súd. Poukázal na judikát NS SR č. 4 Cdo 34/2007, NS SR č. Cdo 186/2006 a NS ČR č. 32 Odo 568/2002. Podľa názoru právneho predchodcu žalovaných v 1. - 5. rade toto tvrdenie žalobkýň neobstojí, stačilo im dňa 22.5.2018 svoj prejav vôle doručiť prostredníctvom pošty doporučenou zásielkou, čím by bolo došlo k splneniu ich povinnosti načas sa dovolať neplatnosti právneho úkonu.
10. Odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal aj s existenciou naliehavého právneho záujmu, odôvodnenie napadnutého rozhodnutia považuje za vecne a po právnej stránke nesprávne, súd nerozhodol na základe zisteného skutkového stavu a zákonným spôsobom sa nevysporiadal so žalobným návrhom žalobcu. Zároveň súd neuviedol, ako sa vysporiadal so zmenou žaloby, so vznesenou námietkou premlčania. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia preto považuje za nepresvedčivé, nereflektujúce celkovú zmenu koncepcie civilného procesu po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku. Súd prvej inštancie podľa neho rozhodol rozdielne od konštantnej judikatúrnej praxe a svoj odklon neodôvodnil, zároveň sa nevyrovnal najmä s jeho podstatnými argumentmi. Zdôraznil, že jeho obrana spočívala najmä v tom, že žaloba bola podaná už za účinnosti Civilného sporového poriadku, o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, teda o určenie právnej skutočnosti. Právny predchodca žalovaných v 1. – 5. rade namietal, že v zmysle ust. § 137 písm. d) C.s.p. žalobca už nemá takúto žalobu k dispozícii, nakoľko nevyplýva z osobitného predpisu. Na základe tejto skutočnosti žalobcovia navrhli zmenu žalobného návrhu. Nakoľko návrh na zmenu žaloby bol doručený súdu až 28.2.2019, t. j. po uplynutí 3 - ročnej premlčacej lehoty od uzatvorenia zmluvy, vzniesol námietku premlčania, pričom s touto skutočnosťou sa prvoinštančný súd nijakým spôsobom nevysporiadal.
11. Odvolateľ ďalej poukazuje na to, že žalobcovia ani v dovolaní sa neplatnosti darovacej zmluvy doručenom žalovanému v 6. rade, ale ani v žalobe, ani v priebehu konania, existenciu naliehavého právneho záujmu nepreukázali. Účastníci konania, ktorí vypovedali v spore, potvrdili do zápisnice, že nikdy nemali záujem od žalovaného v 6. rade odkúpiť pozemky, ktoré boli predmetom napadnutej darovacej zmluvy, to znamená nemali záujem uplatniť prednostné právo kúpy, chceli len zabrániť vstupu tretích osôb do spoluvlastníckeho vzťahu a preto majú záujem iba o prinavrátenie pôvodného spoluvlastníckeho stavu, nie o odkúpenie nehnuteľností, čo je zmyslom zákonného predkupného práva. Tento dôvod napadnutia darovacej zmluvy považuje právny predchodca žalovaných v 1. - 5. rade za nezákonný. Takýmto postupom súd poskytol právnu ochranu žalobcom na úkor právnej istoty právneho predchodcu žalovaných v 1. - 5. rade.
12. Odvolateľ poukazuje na nesprávny právny názor vyslovený prvoinštančným súdom aj k jeho obrane, že nedošlo k porušeniu zákonného predkupného práva zo strany žalovaného v 6. rade z dôvodu, že strany pri uzatváraní darovacej zmluvy postupovali v súlade s platnými ustanoveniami zákona č. 140/2014 Z.z. Súd vyslovil názor, že ustanovenia zákona č. 140/2014 Z.z. boli zrušené na základe Nálezu ÚS SR č. 33/2019 Z.z. z dôvodov nesúladu s Ústavou SR. Odvolateľ ale konštatuje, že
prvoinštančný súd nemal posudzovať platnosť ustanovenia zákona č. 140/2014 Z.z. na základe nálezu ÚS SR č. 33/2019 Z.z., t.j. v čase, keď súd vyhlásil rozsudok, ale mal aplikovať ustanovenia zákona č. 140/2014 Z.z. účinného v čase uzatvárania napadnutej darovacej zmluvy. Prvoinštančný súd síce konštatoval, že aj v prípade, že by boli účinné ustanovenia zákona č. 140/2014 Z.z., predkupné právo spoluvlastníkov nehnuteľností malo prednosť pred ustanoveniami tohto zákona a aj v tomto prípade muselo byť rešpektované, avšak tento svoj právny názor, vyslovený v bode 25. rozsudku, prvoinštančný súd nijako neodôvodnil, ani neuviedol právnu normu, o ktorú by bol svoj názor resp. myšlienkové kroky oprel, resp. odôvodnil to zaužívanou súdnou praxou.
13. Žalobcovia sa k odvolaniu právneho predchodcu žalovaných v 1. - 5. rade nevyjadrili.
14. Svojimi odvolacími námietkami, poukazujúcimi na nepresvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, nesprávnosť skutkových zistení na základe vykonaných dôkazov a nesprávne právne posúdenie veci, právny predchodca žalovaných v 1. - 5. rade podľa úvahy odvolacieho súdu uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. 365 ods. 1 písm. b), f) a h) C.s.p. V odvolaní právnym predchodcom žalovaných v 1. - 5. rade formálne označený a tiež citovaný odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d) C.s.p. nebol podopretý konkrétnymi odvolacími námietkami a výhradami, ktoré by poukazovali na prítomnosť inej vady konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a tak podľa posúdenia odvolacieho súdu nebol tento ďalší odvolací dôvod materiálne, a preto ani procesne účinne uplatnený.
15. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie právneho predchodcu žalovaných v 1. - 5. rade ako podané včas (§ 362 C.s.p.), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné (§§ 355 až 358 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C.s.p.), v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 C.s.p., z hľadísk odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) C.s.p. a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p a dospel k záveru, že nie je (odvolanie) dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 19.6.2025 po predchádzajúcom oznámení miesta a času tohto procesného úkonu na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu a pri zachovaní lehoty podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p.
16. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, a preto sa v súlade s ust. § 387 ods. 2 C.s.p. v odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie, že dôvody, na ktorých podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku spočíva rozhodnutie súdu prvej inštancie, považuje bez akýchkoľvek výhrad za vecne správne (§ 387 ods. 1 C.s.p.) a tiež úplné z hľadiska všetkých kľúčových otázok nastolených v priebehu konania pred súdom prvej inštancie oboma procesnými stranami (§ 387 ods. 3 veta prvá C.s.p.). Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, reagujúc tým zároveň na podstatné tvrdenia právneho predchodcu žalovaných v 1. - 5. rade v odvolaní (§ 387 ods. 3 veta druhá C.s.p.), odvolací súd dodáva:
17. Podľa ust. § 220 ods. 2 C.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 18. Vo všeobecnosti odôvodnenie je tou časťou rozsudku, v ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. V citovanom ustanovení preto zákon určuje konkrétne požiadavky na obsah odôvodnenia rozsudku tak, aby z neho bola zrejmá jeho opodstatnenosť, zákonnosť a spravodlivosť. Zákon vyžaduje, aby súd v odôvodnení rozhodnutia vymedzil tiež, ktoré skutočnosti boli pre jeho rozhodnutie zásadné, ktoré z nich boli medzi stranami nesporné a aké skutkové závery a na podklade ktorých dôkazov urobil vo vzťahu k skutočnostiam sporným. V odôvodnení rozsudku súd vysvetlí, aké skutkové zistenie odôvodnilo aplikáciu zvolenej právnej normy, podá jej interpretáciu na konkrétne okolnosti prípadu a vyvodí z nej závery o spornom práve či povinnosti. Povinnosťou súdu je v odôvodnení sa vysporiadať tiež s rozhodujúcimi argumentmi strán; z odôvodnenia má pritom podľa právnej praxe vyplývať dôvod, pre ktorý súd prijal či odmietol rozhodujúce argumenty, pričom len konštatovanie nesprávnosti či irelevantnosti argumentácie bez náležitého zdôvodnenia, požiadavku riadneho odôvodnenia nespĺňa.
19. Súd prvej inštancie podľa zistenia odvolacieho súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, čoho sa žalobcovia domáhali i aké bolo procesné stanovisko žalovaných k žalobe, z ich tvrdení a argumentácie vyselektoval podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty a vo vzťahu k rozhodujúcim sporným skutočnostiam podrobne ozrejmil tiež, aké zistenia vyplynuli z toho ktorého z vykonaných dôkazov. Zistené skutočnosti následne zrozumiteľne a v súlade so zásadami formálnej logiky premietol do rozhodujúcich skutkových záverov a z nich právnymi úvahami zdôvodnil následky, ktoré z nich za daného skutkového stavu vyplývajú. Vo svetle východísk uvedených v predchádzajúcom bode, podľa posúdenia odvolacieho súdu nemožno odôvodnenie napadnutého rozsudku považovať ani za arbitrárne ani za úplne odchylné od veci samej a ani za extrémne nelogické a preto odvolaciu námietku právneho predchodcu žalovaných v 1. - 5. rade proti odôvodneniu napadnutého rozsudku odvolací súd posúdil len ako nespokojnosť odvolateľa so závermi prezentovanými v odôvodnení, ktorá, ako už bolo zmienené, nezakladá nesprávnosť postupu súdu, ktorým sa odníma strane sporu možnosť uskutočňovať jej procesné práva, a teda dôvodnosť odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. Odôvodnenie rozsudku zodpovedá ust. § 220 ods. 2 C.s.p., preto nemožno konštatovať, že rozsudok trpí nepreskúmateľnosťou.
20. Pokiaľ ide o právnym predchodcom žalovaných v 1. – 5. rade uplatnený odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p., odvolací súd konštatuje, že vo všeobecnosti k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky. Skutkové zistenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní vtedy, ak súd vezme do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli a v konaní ani inak nevyšli najavo, alebo vtedy, ak neprihliadne na rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli preukázané vykonaným dokazovaním alebo vyšli za konania najavo, alebo vtedy, ak sa v ním vykonanom hodnotení dôkazov alebo poznatkov, ktoré vyšli v konaní najavo, vyskytne logický rozpor. Skutkové zistenie nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní vtedy, ak sa týka takých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia veci (por. napr. rozhodnutie NS SR 1 MCdo 4/2009).
21. Právny predchodca žalovaných v 1. – 5. rade v odvolaní namietal aj nesprávne právne posúdenie veci prvoinštančným súdom. Odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový stav vyvodzuje zo skutkových zistení, aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného práva. Nesprávnym právnym posúdením je potom potrebné rozumieť omyl v tomto postupe a teda nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd neaplikoval právnu normu vôbec, alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo ak aj aplikoval správny predpis, ktorý tiež správne interpretoval, avšak právnu normu nesprávne na zistený skutkový stav aplikoval, teda v skutkových okolnostiach z právnej normy vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán. 22. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy hodnotil podľa ust. § 191 ods. 1, 2 C.s.p., t. j. každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadol starostlivo na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, v hodnotení jednotlivých dôkazov nebol zistený žiaden logický rozpor. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových záverov nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej inštancie nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. preto nebol naplnený. Súd prvej inštancie v danom prípade skutkové zistenia podradil pod správne hmotnoprávne predpisy a vyvodil z nich správne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania, preto nebol naplnený ani odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.
23. K dôvodom uvedeným v napadnutom rozsudku a k odvolacím námietkam právneho predchodcu žalovaných v 1. - 5. rade odvolací súd dopĺňa nasledovné:
24. Dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu je jednostranný právny úkon, ktorý sa musí adresovať druhému účastníkovi (ostatným účastníkom právneho úkonu). V prípade keď ten, kto sa dovoláva relatívnej neplatnosti právneho úkonu, nie je účastníkom tohto právneho úkonu, jednostranný prejav vôle treba adresovať všetkým účastníkom relatívne neplatného právneho úkonu. Dôjdením dovolania sa končí relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti. Písomná forma dovolania sa relatívnej neplatnosti nie je predpísaná,
to znamená, že relatívnej neplatnosti sa možno dovolávať aj ústne. V písomnej forme ho však treba urobiť vždy, ak je zákonom ustanovená alebo dohodou účastníkov dojednaná písomná forma právneho úkonu. Právo dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote. Po jej uplynutí už nie je možné úspešne sa dovolať relatívnej neplatnosti. Ak však v priebehu tejto premlčacej doby dôjde k dovolaniu sa neplatnosti, právny úkon sa stáva neplatným od začiatku (ex tunc) a túto neplatnosť možno uplatniť v súdnom alebo v inom právnom konaní bez ohľadu na plynutie času. V tom spočíva jej podobnosť s absolútnou neplatnosťou.
25. V súvislosti s odvolacou argumentáciou právneho predchodcu žalovaných v 1. -5. rade o tom, že žalobcovia sa nedovolali relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy v rámci zákonom stanovenej trojročnej premlčacej lehoty odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje so skutkovým nálezom súdu prvej inštancie, že žalobcovia uniesli dôkazné bremeno, pokiaľ ide o spornú okolnosť dovolania sa neplatnosti darovacej zmluvy v časti, v ktorej sú podielovými spoluvlastníkmi, voči obom účastníkom relatívne neplatného právneho úkonu. Odvolací súd v tejto spojitosti akcentuje, že sám právny predchodca žalovaných v 1.
- 5. rade potvrdil, že žalobkyne v 1., 3. a 5. rade boli u neho doma, nepochybne už v ten istý deň takouto písomnosťou disponovali a ani právny predchodca žalovaných v 1. - 5. rade netvrdil, ani nič, čo v priebehu konania vyšlo najavo, nenasvedčuje, že by stretnutie žalobkýň v 1., 3. a 5. rade s právnym predchodcom žalovaných v 1. - 5. rade mohlo mať aj iný účel. Žalobcami tvrdený priebeh spornej skutkovej okolnosti preto nevyvoláva rozumné pochybnosti o tom, že na tomto stretnutí došlo k dovolaniu sa relatívnej neplatnosti. Naopak, interpretácia právneho predchodcu žalovaných v 1. - 5. rade, ktorý nedokázal zmysluplne opísať, čo vlastne bolo účelom tejto návštevy, postráda atribúty racionálneho priebehu udalosti. Z výpovedí žalobkýň v 1., 3. a 5. rade vyplynulo, že dovolanie sa neplatnosti (s dátumom 22.5.2018) mali už pripravené právničkou, preto tvrdenie právneho predchodcu žalovaných v 1. - 5. rade, že mu nič neodovzdali, je iracionálne. Odvolací súd považoval za vierohodné tvrdenia žalobcov, že na stretnutí s právnym predchodcom žalovaných v 1. - 5. rade disponovali týmito dovolaniami, pretože tie boli prílohou žaloby spísanej 24.5.2018, podanej na súde 25.5.2018, čiže nie je rozumný dôvod pochybovať o tom, že by tieto písomnosti nepredložili.
26. Možno preto súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, že žalobcovia sa včas dovolali relatívnej neplatnosti voči obom účastníkom darovacej zmluvy, a to vo vzťahu k darcovi - žalovanému v 6. rade dňa 23.5.2018, čo potvrdil svojím podpisom, pričom voči obdarovanému - právnemu predchodcovi žalovaných v 1. - 5. rade ústne, dňa 23.5.2018 u neho doma, to znamená pred ukončením premlčacej lehoty, ktorá začala plynúť dňom podpisu darovacej zmluvy, t. j. 29.5.2015 a uplynula 29.5.2018. Záver súdu prvej inštancie, že dovolanie sa neplatnosti bolo uplatnené pred uplynutím premlčacej doby, je preto správny. Účinky hmotnoprávneho úkonu nastali vtedy, keď sa žalobcovia dovolali neplatnosti - v tomto momente bolo uplatnené majetkové právo, ktoré podlieha premlčaniu, pričom procesné dispozície so žalobným návrhom na to už nemali vplyv.
27. Pokiaľ existovala neistota, či už na strane účastníkov, príp. aj súdu, ohľadom procesnej prípustnosti žaloby o neplatnosti právneho úkonu z dôvodu porušenia predkupného práva z pohľadu ust. § 137 písm. d) C.s.p., je potrebné zdôrazniť, že tento stav bol do istej miery vyvolaný v tom čase ešte prebiehajúcou odbornou diskusiou o tejto otázke, ktorá však medzičasom bola vyriešená uznesením Najvyššieho súdu SR z 29.1.2024, sp. zn. 4Cdo/238/2022, uverejneného v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 6/2024.
28. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii právneho predchodcu žalovaných v 1. - 5. rade týkajúcej sa aplikability Ústavným súdom SR zrušených ustanovení zákona č. 140/2014 Z.z. sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že osobitné podmienky prevodu vlastníckeho práva k poľnohospodárskemu pozemku vyplývajúce z týchto zákonných ustanovení sa nedotýkali predkupného práva spoluvlastníkov, ktoré vyplýva z Občianskeho zákonníka.
29. Na margo argumentu odvolateľa o neexistencii naliehavého právneho záujmu na strane žalobcov, ktorí mali potvrdiť do zápisnice, že nikdy nemali záujem od žalovaného v 6. rade sporné pozemky odkúpiť, odvolací súd konštatuje, že k uvedenej skutočnosti sa vyjadrila len žalobkyňa v 3. rade, a to vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 25.11.2019. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že ostatné dve žalobkyne - v 1. a 5. rade, ktoré boli v konaní vypočuté, sa k tomu nevyjadrili, čo je zrejmé zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 15.10.2019. Tento argument odvolateľa preto nemá faktický základ.
30. Z týchto dôvodov odvolací súd s použitím ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie ako v napadnutom vyhovujúcom výroku, tak aj v závislom výroku o trovách konania, majúcom správny základ v plnom procesnom úspechu žalobcov v spore.
31. Podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p., ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
32. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33. V odvolacom konaní mali žalobcovia plný procesný úspech, a preto im v súlade s citovaným zákonným ustanovením vzniklo právo na náhradu trov konania proti žalovaným, ktorí boli v odvolacom konaní neúspešní. Nakoľko však podľa obsahu spisu žalobcom v odvolacom konaní trovy nevznikli a ich vynaloženie nemožno ani rozumne predpokladať, odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania tak, že žiadnej zo strán nárok na ich náhradu nepriznal. 34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).