Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/34/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne A. K., bývajúcej v H.,

proti žalovaným 1/ Sociálnej poisťovni, so sídlom v Bratislave, ul. 29. augusta č. 8, 2/ Ľ. L.,

bývajúcemu v B., o náhradu škody z choroby z povolania, vedenej na Okresnom súde

Prievidza pod sp.zn. , o dovolaní žalovanej 1/ proti rozsudku Krajského súdu

v Trenčíne z 21. septembra 2006 sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie žalovanej 1/ proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 21. septembra

2006 sp.zn. o d m i e t a .

Žalobkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Prievidza rozsudkom zo 4. novembra 2005 č.k. -77

v spojení s doplňujúcimi rozsudkami zo 4. novembra 2005 č.k. -83

a č.k. -85 uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu

105 000,-- Sk a nahradiť jej trovy konania v sume 17 538,-- Sk, všetko do troch dní s tým, že

plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého. V prevyšujúcej

časti, t.j. nad sumu 105 000,-- Sk do sumy 147 000,-- Sk, žalobu zamietol. Žalovanému 2/

uložil povinnosť zaplatiť na účet okresného súdu súdny poplatok v sume 5 250,-- Sk a štátom

preddavkované trovy v sume 50,-- Sk do troch dní a žalobkyňu zaviazal nahradiť žalovanému

2/ trovy konania v sume 8 873,-- Sk. Vychádzal zo zistenia, že u žalobkyni bola 31. októbra

2002 zistená choroba z povolania – ochorenie kostí, kĺbov, šliach a nervov končatín a že

sociálna poisťovňa jej priznala a vyplatila odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia

v celkovej sume 42 000,-- Sk. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel

k záveru, že v danej veci ide o prípad osobitného zreteľa podľa § 7 ods. 3 vyhlášky

č. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia (ďalej len

), kedy súd môže odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia

primerane zvýšiť. Žalobkyni priznal zvýšenie v rozsahu sedem násobku základného počtu

bodov, čo predstavovalo sumu 147 000,-- Sk. Keďže žalobkyni bola už vyplatená suma

42 000,-- Sk, zaviazal žalovaných (žalovanú 1/ z titulu poistenia zodpovednosti

zamestnávateľa za škodu na zdraví v dôsledku choroby z povolania a žalovaného 2/ z titulu

zodpovednosti za škodu) zaplatiť jej sumu 105 000,-- Sk a v prevyšujúcej časti žalobu

zamietol.

Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 21. septembra 2006 sp.zn.

na odvolanie žalovaných 1/ a 2/ a na odvolanie žalobkyne, smerujúce proti doplňujúcemu

rozsudku Okresného súdu Prievidza zo 4. novembra 2005 č.k. -85, rozsudok

okresného súdu zmenil tak, že žalobu proti žalovanému 2/ zamietol a vo vzťahu k žalovanej

1/ vec v napadnutej časti, t.j. v časti, v ktorej bolo žalobe vyhovené, zrušil a vec vrátil

okresnému súdu na ďalšie konanie. Súčasne zrušil výrok o povinnosti žalovaného 2/ zaplatiť

súdny poplatok a náhradu trov štátu a o povinnosti žalobkyne nahradiť žalovanému 2/ trovy

konania. Žalovanému 2/ náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia uviedol,

že žalovaný 2/ (posledný zamestnávateľ žalobkyne), je síce zodpovedný za škodu, ktorá

vznikla žalobkyni z choroby z povolania ( ), ale nárok dnes už

na úrazové dávky z tejto zodpovednosti má zamestnanec na základe povinného úrazového

poistenia proti žalovanej 1/ – Sociálnej poisťovni ( a 17 ).

Na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel preto k právnemu názoru, že v tomto konaní je

vecne pasívne legitimovaná len žalovaná 1/, z ktorého dôvodu rozsudok okresného súdu

vo vzťahu k žalovanému 2/ zmenil tak, že žalobu proti nemu zamietol. Vo vzťahu k žalovanej

1/ rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil

na ďalšie konanie z dôvodu, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav veci

a následne vec v tomto štádiu dokazovania nesprávne právne posúdil.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala včas dovolanie žalovaná 1/. Navrhla

rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania

vyvodzovala z ustanovenia , keďže krajský súd voči žalovanému 2/

rozsudok okresného súdu zmenil a žalobu voči nemu zamietol, čo treba považovať

za rozhodnutie vo veci samej. Dovolanie odôvodnila tým, že krajský súd nesprávne právne

posúdil otázku vecnej pasívnej legitimácie žalovaných účastníkov. Uviedla, že aj po prijatí

o sociálnom poistení účinného od 1. januára 2004 je žalovaný 2/

(zamestnávateľ, u ktorého žalobkyňa pracovala naposledy pred zistením choroby z povolania)

naďalej zodpovedný za škodu spôsobenú žalobkyni chorobou z povolania. Sociálna

poisťovňa, ako verejnoprávna inštitúcia, vykonáva sociálne poistenie (na základe žiadosti

koná a rozhoduje o nároku na dávku) a nie je nositeľom právnej povinnosti plniť. Mohla by

byť zaviazaná len v prípade žaloby podľa o náhrade za bolesť

a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Vzhľadom na dátum zistenia choroby

z povolania sa však v danej veci postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003,

t.j. podľa „“ a vyhlášky č. V posudzovanej veci

nie je preto povinným subjektom, ale iba hradí za zamestnávateľa preukázané nároky.

V konaní nie je teda daná jej pasívna legitimácia, naopak, pasívne legitimovaný je žalovaný

2/, voči ktorému krajský súd nesprávne žalobu zamietol.

Žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že rozsudok krajského súdu považuje

za vecne správny. Okrem iného namietala prípustnosť dovolania, keďže rozsudkom krajského

súdu bol prvostupňový rozsudok voči žalovanej 1/ zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie

konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal účastník konania, skúmal predovšetkým jeho prípustnosť. Dospel pritom

k záveru, že dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto

ho treba odmietnuť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Podmienky prípustnosti dovolania sú upravené v ustanoveniach § 237, § 238 a § 239

V ustanovení sú stanovené podmienky prípustnosti dovolania proti

každému rozhodnutiu odvolacieho súdu bez ohľadu na jeho procesnú formu. Ustanovenie

upravuje dôvody prípustnosti dovolania proti rozhodnutiam odvolacieho súdu

vydaným vo forme rozsudku a v ustanovení sú uvedené dôvody prípustnosti

dovolania, ktoré smerujú proti rozhodnutiam odvolacieho súdu vydaným vo forme uznesenia.

V posudzovanej veci krajský súd rozhodol rozsudkom, ktorým jednak zmenil

rozsudok okresného súdu vo vzťahu k žalovanému 2/ a jednak vo vzťahu k žalovanej 1/

rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V zmysle je dovolanie prípustné, ak smeruje proti rozsudku, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ), alebo proti

rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu v tejto

veci ( ), alebo proti rozsudku, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého

stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie

prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 238 ods. 3

).

Z obsahu dovolania žalovanej 1/ vyplýva, že ním napadla rozsudok odvolacieho súdu

v celom rozsahu. To znamená, že jej dovolanie smeruje aj proti výroku, ktorým krajský súd

zmenil rozsudok okresného súdu a teda proti rozsudku, proti ktorému by inak dovolanie bolo

prípustné ( ). Krajský súd však zmenil rozsudok súdu prvého stupňa nie

vo vzťahu k žalovanej 1/, ale iba vo vzťahu k žalovanému 2/. Keďže na strane žalovaných

nejde o nerozlučné spoločenstvo, každý z nich ako samostatný spoločník ( ),

je oprávnený podať dovolanie len sám za seba. To znamená, že každý z nich je oprávnený

podať opravný prostriedok len do tej časti rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa týka jeho

osoby. Len v tejto časti sa môže domáhať zmeny rozsudku odvolacieho súdu. Dovolanie

žalovanej 1/, smerujúce proti tomu výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd

rozhodol len vo vzťahu k žalovanému 2/, treba považovať za dovolanie podané niekým, kto

na dovolanie nie je oprávnený. Dovolací súd dovolanie žalovanej 1/ podané proti

zmeňujúcemu výroku rozsudku odvolacieho súdu preto odmietol ako podané osobou

neoprávnenou ( v spojení s ).

Pokiaľ dovolanie žalovanej 1/ smeruje proti výroku rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie, treba uviesť, že ak odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušuje, rozhoduje

formou uznesenia ( ). To znamená, že ak sa zrušujúci výrok stáva súčasťou výroku

rozsudku (ako tomu bolo v posudzovanej veci), nestráca povahu rozhodnutia vydaného

vo forme uznesenia. Prípustnosť dovolania žalovanej 1/, smerujúceho proti tomuto výroku,

treba preto posudzovať podľa ustanovení , ktoré upravujú prípustnosť dovolania

proti uzneseniu.

Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné, ak je napadnuté uznesenie,

ktorým bolo zmenené uznesenie súdu prvého stupňa ( ). Dovolanie je

prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu

prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je

dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide

o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho

vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2

).

Rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým zrušil rozsudok súdu prvého stupňa, nie je

možné považovať za rozhodnutie zmeňujúce v zmysle Takýmto

rozhodnutím sa totiž neupravujú práva a povinnosti účastníkov konania rozdielne v porovnaní

s rozhodnutím okresného súdu. Dovolanie proti nemu v zmysle citovaného zákonného

ustanovenia nie je preto prípustné. Keďže nejde ani o uznesenie, ktorým by odvolací súd

potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa, prípustnosť dovolania ani podľa

neprichádza do úvahy.

So zreteľom na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu ( druhá veta )

skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní

postihnutom niektorou z procesných vád zakladajúcich tzv. zmätočnosť, neobmedzil sa

dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal

aj otázkou, či konanie nie je postihnuté vadami vymenovanými v Podľa tohto

ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (tiež uzneseniu) odvolacieho

súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,

ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Vady uvedené v tomto ustanovení žalovaná 1/ v dovolaní výslovne nenamietala a ani

dovolací súd nezistil, že by konanie pred odvolacím súdom trpelo niektorou z nich. Dovolanie

v tejto veci preto ani podľa prípustné nie je.

Keďže prípustnosť dovolania žalovanej 1/ nevyplýva ani z ustanovenia ,

dovolací súd dospel k záveru, že v danej veci ide o dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ktoré týmto opravným prostriedkom nemožno napadnúť. Dovolanie

žalovanej 1/ preto podľa v spojení s a

odmietol.

Žalobkyňa mala v dovolacom konaní úspech, preto jej patrí právo na náhradu trov

konania proti žalovanej 1/, ktorá úspech nemala ( veta prvá v spojení

s a ). Žalobkyni v dovolacom konaní síce vznikli trovy

právneho zastúpenia, ale tieto jej neboli priznané. Dovolací súd z hľadiska náhrady trov

dovolacieho konania na jej podanie z 30. januára 2007 neprihliadol, keďže žalobkyňa trovy

právneho zastúpenia nevyčíslila a iné trovy zo spisu nevyplývajú.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. septembra 2008

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová