Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Ek-101-2024.pdf
PDF · 104.21 KB
Case nature
Subarea
16Ek/101/2024
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Collect Management s.r.o., so sídlom Námestie sv. Egídia 44, 058 01 Poprad, IČO: 53033361, právne zast. JUDr. Peter Behúň, advokát, so sídlom Námestie sv. Egídia 44, 058 01 Poprad, IČO: 52461092, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX/XX, XXX XX B., o vymoženie 158,98 EUR s prísl., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ing. Anna Martišíková, so sídlom exekútorského úradu Samoty 1061, 020 01 Púchov, IČO: 31142940, pod sp. zn. 108EX 29/24, o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho exekútora sp. zn. 108EX 29/24 zo dňa 26.05.2025, takto
r o z h o d o l :
Súd námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho exekútora podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdu dňa 04.01.2024, domáhal od povinného vymoženia 158,98 EUR s prísl., na základe exekučného titulu – platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 30Up/1595/2023 zo dňa 06.11.2023, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20.12.2023 (ďalej ako „exekučný titul“).
2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu, vydal dňa 22.01.2024 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: JUDr. Ing. Anna Martišíková, so sídlom exekútorského úradu Samoty 1061, 020 01 Púchov, IČO: 31142940 (ďalej len „súdny exekútor“), ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. 108EX 29/24. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo doručené pôvodnému súdnemu exekútorovi dňa 22.01.2024. Doručením poverenia súdnemu exekútorovi sa začala exekúcia.
3. Súdny exekútor na základe podania zo dňa 19.06.2025 predložil súdu Upovedomenie o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho exekútora sp. zn. 108EX 29/24 zo dňa 26.05.2025 (ďalej len „upovedomenie o zastavení exekúcie“), spolu s potvrdením o doručení právnemu zástupcovi oprávneného, Námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora zo dňa 10.06.2025, potvrdenie o podaní námietok. Súd pri rozhodovaní o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie vychádzal z dovtedajšieho spisového materiálu, ako aj z uvedených príloh predložených súdu v ich elektronickej podobe a príloh získaných z vlastnej činnosti.
4. Súdny exekútor upovedomením zastavil exekúciu podľa § 61n ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného a s tým spojenia oddlženia povinného. Upovedomením o zastavení exekúcie zároveň súdny exekútor vyzval oprávneného na úhradu trov exekútora v celkovej výške 123 EUR. Upovedomenie o zastavení exekúcie bolo doručené právnemu zástupcovi oprávneného dňa 03.06.2025. Námietky
oprávneného zo dňa 10.06.2025 boli elektronicky podané a doručené súdnemu exekútorovi dňa 11.06.2024. Súd v tomto bode konštatuje, že námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie boli podané v zákonnej 15-dňovej lehote podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku.
5. Oprávnený podaním námietok proti upovedomeniu o zastavení exekúcie vyjadril svoj nesúhlas so zastavením exekúcie. Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky je nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí, vrátane súdnej exekúcie podľa Exekučného poriadku, súčasťou základného práva na súdnu a inú právny ochranu podľa čI. 46 ods. 1 Ústavy SR (o.i. III. ÚS 266/07, Pl. ÚS 21/00, II. ÚS 143/02, I. ÚS 164/04, III. ÚS 60/04 atď.). Súdny exekútor tak pri rozhodovaní vykonáva úlohy štátneho orgánu, vykonáva verejnú moc. Dôsledky jeho rozhodovania sa zásadným spôsobom dotýkajú právneho postavenia (o.i. i zaručených základných práv) minimálne dvoch subjektov
- oprávneného a povinného. Výkonom a priebehom exekučného konania dochádza - o.i. vo vzťahu k oprávnenému - k činnosti, ktorá smeruje k naplneniu záruk, resp. obsahu vyplývajúcich / vyplývajúceho minimálne zo základných práv zaručených čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (právo na súdnu a inú právnu ochranu) a čl. 20 ods. 1 Ústavy SR (právo na majetkovú ochranu). Oprávnený nemohol súhlasiť so zastavením exekúcie z dôvodu vyššie uvedeného, nakoľko uvedeným postupom je porušené právo oprávneného na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, a rovnako tak právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Pohľadávku oprávneného je potrebné považovať za oddlžením nedotknutú, nakoľko povinný spôsobil svojím konaním právnemu predchodcovi škodu. Z uvedeného dôvodu je potrebné na predmetnú pohľadávku oprávneného hľadieť ako na pohľadávku, ktorá vznikla úmyselným a nepoctivým konaním povinného, a teda vymáhaná pohľadávka patrí do kategórie oddlžením nedotknutých pohľadávok. Oprávnený dodal, že rovnako tak je nepoctivý zámer povinného v konkurznom konaní. V danom prípade oprávnený mal za to, že príslušný exekučný orgán pred rozhodnutím o zastavení exekučného konania nedostatočne vykonal primerané zisťovanie, čím porušil svoju povinnosť náležite skúmať, či exekučne vymáhaná pohľadávka nie je oddlžením nedotknutou pohľadávkou a teda, či skutočne existuje zákonný dôvod na zastavenie predmetného exekučného konania. V predmetnom prípade nie je možné favorizovať osobný bankrot pred konaním exekučným, a preto ani v procesnej rovine nemôže byť následkom zastavenie prebiehajúceho exekučného konania. V exekúcii je potrebné ďalej pokračovať a pohľadávku ďalej vymáhať, nakoľko nie je účinkami vyhlásenia konkurzu dotknutá, preto neexistuje žiaden zákonný dôvod, pre ktorý by malo byť predmetné exekučné konanie zastavené, čiže vyhlásenie konkurzu nie je takou právne relevantnou skutočnosťou, existenciou ktorej by bol následok zastavenia exekučného konania. Záverom je možné konštatovať, že exekučný orgán nedostatočne resp. vôbec neposúdil, či sa jedná o oddlžením nedotknutú pohľadávku. Oprávnený mal za to, že exekútor je nepochybne povinný vykonať všetko potrebné tak, aby relevantne zistil, aký je charakter exekučne vymáhanej pohľadávky, t.j. či je jej vymáhanie procesom oddlženia dotknuté alebo nie (pričom bude o.i. v prípade potreby postupovať v súlade a súčinnosti s účastníkmi a ďalšími osobami, požiada o súčinnosť podľa § 42 Exekučného poriadku, zabezpečí si informácie z rôznych registrov atď.). Zvolený postup v rozpore s uvedeným je nepochybne postupom v rozpore so zákonom (o.i. i s ohľadom na vyššie uvedené povinnosti "ústavnoprávneho" typu). Dôrazne je nutné odmietnuť postup spočívajúci vo vydaní rozhodnutia o zastavení exekučného konania „bez ďalšieho“, t.j. len na základe informácií plynúcich z exekučného spisu, v ktorom vlastne žiadne relevantné informácie nie sú. Takýto postup by bol nepochybne nesprávnym úradným postupom, v podstate vedúcim k absolútnej "bagatelizácii" základných práv veriteľa a neprimeranému zvýhodňovaniu práv dlžníka (povinného). Bol by to postup v rozpore s koncepciou materiálneho právneho štátu, kedy by sa práve takáto neproporčná hierarchizácia vytvorila, pričom je tiež potrebné poukázať na § 3 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 1 písm. a) bodom 3 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Z týchto ustanovení vyplýva, že exekučný orgán (súdneho exekútora nevynímajúc) zodpovedá za škodu spôsobenú výkonom exekučnej činnosti ako štátny orgán a štát preberá na seba zodpovednosť nahradiť škodu, ktorá vznikla ako dôsledok výkonu takejto nesprávnej exekučnej činnosti (vrátane činnosti súdneho exekútora) posúdenie toho, či má pohľadávka atribút nedotknuteľnosti, je spornou záležitosťou v tom rozsahu, v ktorom exekučný orgán relevantnou informáciou nedisponuje, resp. nedisponuje dostatočnou informáciou, čo bude absolútne prevažujúcim stavom, nie výnimkou. Len dôsledkom (a výsledkom) riadnej činnosti exekučného orgánu môže byť zákonné rozhodnutie. Aplikujúc základné princípy právnej istoty, legitímnych očakávaní a predvídateľnosti aplikácie práva, ako aj základného princípu rovnosti ("v rovnakej situácii rovnako"), oprávnený mal za to, že je (vždy) povinnosťou exekučného orgánu vydať rozhodnutie o tom, či exekučné konanie zastavuje alebo nie, t.j. nielen vtedy, ak exekučné konanie zastavuje, pretože pohľadávka nie je nedotknutou, ale aj vtedy, ak vykonaným dokazovaním dospel k
záveru, že pohľadávka atribút nedotknuteľnosti spĺňa a exekučné konanie z toho dôvodu nezastavuje. Dôkazné bremeno spočíva na povinnom, pretože on je tým subjektom, ktorý sa dožaduje bankrotovej ochrany, preto by mal niesť aj riziko vo vzťahu k právnym následkom stretu bankrotu s exekúciou. Postup opačný by znamenal popretie princípu legality, popretie obsahu práva zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a znamenal by rozhodovanie na základe nijako nepreukázanej domnienky, čo zákon neumožňuje. Príslušný exekučný orgán je pred rozhodnutím o zastavení exekučného konania vždy povinný vykonať primerané zisťovanie, či exekučne vymáhaná pohľadávka nie je oddlžením nedotknutou pohľadávkou, a teda či tu skutočne existuje zákonný dôvod na zastavenie exekučného konania. Na základe vyššie uvedených skutočností oprávnený navrhol súdu, aby námietkam oprávneného v plnom rozsahu vyhovel a upovedomenie o zastavení exekúcie zrušil.
6. Súdny exekútor sa k námietkam oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie nevyjadril.
7. Podľa § 61n ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku Exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak z osobitného predpisu vyplýva, že tu je dôvod na zastavenie exekúcie, alebo
8. Podľa § 61n ods. 3 Exekučného poriadku ak je dôvod na zastavenie exekúcie v celosti, v upovedomení o zastavení exekúcie podľa odseku 1 exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov (§ 198 ods. 2). Upovedomenie o zastavení exekúcie spolu s výzvou na zaplatenie náhrady výdavkov doručí exekútor účastníkom konania.
9. Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1 písm. c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie podať u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora. Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu trov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné, doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.
10. Podľa § 166a ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „ZoKR“) ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“), b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d), ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu.
11. Podľa § 166b ods. 1 písm. b) ZoKR za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považuje príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí pre pohľadávku z úveru na bývanie, ibaže bola prihlásená do konkurzu.
12. Podľa § 166e ods. 1 ZoKR o oddlžení rozhodne súd v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení splátkového kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a), v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. V uznesení súd uvedie znenia zákonných ustanovení, ktoré upravujú, o ktoré dlhy ide.
13. Podľa 166e ods. 2 ZoKR oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov.
14. Podľa 166e ods. 4 ZoKR na nevymáhateľnosť pohľadávky voči dlžníkovi súd prihliadne aj bez námietky dlžníka. Orgán verejnej moci je povinný hľadieť na dlžníka vo vzťahu k pohľadávke, ktorá sa stala nevymáhateľná (§ 166b), ako by na neho hľadel, keby rozhodol o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky.
15. Podľa § 167e ods. 1 ZoKR ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b).
16. Podľa § 167f ods. 2 ZoKR ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému
17. Podľa § 199 ods. 9 ZoKR ak tento zákon neustanovuje inak, za deň doručenia súdneho rozhodnutia alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia alebo inej súdnej písomnosti v Obchodnom vestníku. Rovnako písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona zverejňujú v Obchodnom vestníku, sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci deň po ich zverejnení v Obchodnom vestníku.
18. Súd po zistení, že námietky boli podané v lehote podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku, boli podané oprávnenou osobou - účastníkom konania na strane oprávneného, preskúmal predmetné podanie a dospel k právnemu záveru, že v celom rozsahu je nedôvodné.
19. Oprávnený podal námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie pre nedôvodnosť zastavenia exekúcie z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného a s tým spojeného oddlženia povinného, keďže vymáhaná pohľadávka, ktorá je vymáhaná v tomto exekučnom konaní, ktorá je deklarovaná exekučným titulom, predstavuje oddlžením nedotknutú pohľadávku zo zodpovednosti za škodu spôsobenú konaním povinného právnemu predchodcovi oprávneného, a z dôvodu nedostatočného postupu súdneho exekútora v čase vydania upovedomenia o zastavení exekúcie, a to všetko v zmysle okolnosti špecifikovaných v bode 5. odôvodnenia tohto uznesenia.
20. Každá platobne neschopná fyzická osoba, a to bez ohľadu na to, či ide alebo nejde o záväzky z jej podnikateľskej činnosti, má možnosť domáhať sa oddlženia prostredníctvom konkurzu alebo splátkového kalendára. Inštitútom oddlženia sa dlžník zbaví starých dlhov, ktoré mu vznikli pred vyhlásením konkurzu alebo pred tým ako mu bola poskytnutá ochrana pred veriteľmi. Tiež sa zbaví všetkých záväzkov, ktoré by mohli vzniknúť v budúcnosti, na základe dovtedy uzatvorených zmlúv či záväzkov. Exekučný poriadok v § 61n upravuje zastavenie exekúcie súdnym exekútorom, ktorý v prípade, že sú naplnené dôvody na zastavenie exekúcie vydá upovedomenie o zastavení exekúcie a výzvu na úhradu trov exekútora. Oprávnený má v prípadoch vymedzených v zákone možnosť podať proti takémuto upovedomeniu u súdneho exekútora námietky, ktoré tento predloží na rozhodnutie súdu. Jedným z prípadov zastavenia exekúcie súdnym exekútorom je situácia, keď počas exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby je vyhlásený konkurz na majetok tejto fyzickej osoby a vymáhaná pohľadávka, ktorá je deklarovaná exekučným titulom, je dotknutá účinkami vyhlásenia konkurzu na majetok povinného. Jedným z účinkov vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý predpokladá ustanovenie § 167f ZoKR, je zákaz začatia a vedenia exekučného konania a obdobného vykonávacie konania a povinnosť rozhodnúť o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená len v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú.
21. Lustráciou v Obchodnom vestníku bolo zistené, že uznesením sp. zn. 38OdK/134/2025 zo dňa 14.05.2025, ktoré bolo zverejnené pod č. 95/2025, K022672, dňa 21.05.2025, Okresný súd Trenčín, vyhlásil konkurz na majetok dlžníka: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX/XX, XXX XX B., ustanovil do funkcie správcu: JUDr. Peter Zajac so sídlom kancelárie Sládkovičova 1172/34, 957 01 Bánovce nad Bebravou, značka správcu S1706, začal hlavné insolvenčné konanie podľa článku 3 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní, vyzval veriteľov dlžníka, aby si svoje pohľadávky prihlásili u správcu, oddlžil dlžníka tak, že dlžníka zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v tomto konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia.
22. Ďalšou lustráciou v Obchodnom vestníku bolo zistené, že správca konkurznej podstaty: JUDr. Peter Zajac so sídlom kancelárie Sládkovičova 1172/34, 957 01 Bánovce nad Bebravou, značka správcu S1706, úpadcu, ktorým je: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX/XX, XXX XX
B. zverejnil v Obchodnom vestníku pod č. 98/2025, dňa 26.05.2025 Oznam o tom, kde a kedy možno nahliadať do spisu, Oznámenie čísla bankového účtu pre potreby popierania pohľadávok, Výzvu zahraničným veriteľom na prihlásenie pohľadávok. Predmetné dokumenty predstavujú posledné záznamy o doterajšom priebehu konkurzného konania vedeného na majetok povinného, v čoho dôsledku je zrejmé, že ku dňu vydania tohto uznesenia konkurzné konanie vedené Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 38OdK/134/2025 nie je právoplatne ukončené.
23. Na základe uvedených skutočností súd v exekučnom konaní považoval za prioritné vyriešenie otázky účinkov vyhlásenia konkurzu na majetok povinného vo vzťahu k vymáhanej pohľadávke deklarovanej exekučným titulom to najmä s prihliadnutím na § 166a ods. 1 písm. a) ZoKR, § 166e ods. 2 ZoKR a §167f ods. 2 ZoKR, keďže oddlženie povinného aj po zrušení konkurzu zostáva zachované v prípade, ak nebolo príslušným súdom zrušené pre nepoctivý zámer. Pre úplnosť súd lustráciou v Obchodnom vestníku mal za preukázané, že ku dňu vyhotovenia tohto uznesenia oddlženie povinného nebolo zrušené pre nepoctivý zámer podľa 166f ZoKR.
24. Exekučné konanie je vedené na podklade exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 30Up/1595/2023 zo dňa 06.11.2023, ktorým ako to vyplýva z príslušného spisu upomínacieho konania bola deklarovaná pohľadávka zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 26.06.2019, zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 04.01.2021, kúpnej zmluvy č. 2390686958 zo dňa 26.06.2019, kúpnej zmluvy č. 2410131909 zo dňa 04.01.2021, kúpnej zmluvy č. 2390974589 zo dňa 26.09.2019, kúpnej zmluvy č. 2390686917 zo dňa 26.06.2019, na podklade ktorých bola právnym predchodcom oprávneného (O2 Slovakia, s.r.o.) boli vystavená faktúra č. 1600820529 na sumu vo výške 88,84 EUR zo dňa 14.07.2021, so splatnosťou ku dňu 28.07.2021, faktúra č. 1320785756 na sumu vo výške 82,14 EUR zo dňa 13.08.2021, so splatnosťou ku dňu 27.08.2021, faktúra č. 1350811489 na sumu vo výške 181,46 EUR zo dňa 14.10.2021, so splatnosťou ku dňu 28.10.2021, faktúra č. 1500870373 na sumu vo výške 24 EUR zo dňa 13.09.2021, so splatnosťou ku dňu 27.09.2021. Súčasťou zmluvnej dokumentácie uloženej v spise súdu základného konania je aj Výzva na úhradu dlžnej sumy v celkovej výške 373,85 EUR zo dňa 25.07.2022, Predžalobná upomienka na úhradu sumy vo výške 487,31 EUR zo dňa 23.10.2021, Upomienka za neuhradené faktúry s výzvou na úhradu sumy vo výške 114,87 EUR zo dňa 09.07.2021, Predžalobnú výzvu na úhradu sumy vo výške 158,98 EUR zo dňa 14.09.2023. Zo spisu upomínacieho konania vyplýva, že oprávnený sa návrhom na vydanie platobného rozkazu domáhala od povinného zaplatenia zostatkovej dlžnej sumy za neuhradenie poplatkov spojených s využívaním elektronických komunikačných služieb a zariadení, ktoré povinnému poskytol právny predchodca oprávneného, a ktorú povinný dobrovoľne neuhradil v dohodnutých výškach a spôsobom. Bolo možné konštatovať, že právny vzťah medzi právnym predchodcom oprávneného (dodávateľ) a povinným bol spotrebiteľským vzťahom. K rovnakému právnemu záveru dospel aj oprávnený v rámci návrhu na vydania platobného rozkazu (aj s výlučným označením že návrhom sa neuplatňuje obchodnoprávny nárok) ako aj v návrhu na vykonanie exekúcie. Z uvedeného je zrejmé, že exekučným titulom je deklarovaný nárok z vyššie uvedenej zmluvnej dokumentácie, ktorá bola uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom, na podklade ktorých boli vystavené jednotlivé faktúry, ktorých splatnosť preukázateľne nastala predo dňom vyhlásenia konkurzu na majetok povinného. Na základe uvedeného bolo možné konštatovať, že nárok deklarovaný exekučným titulom je dotknutý účinkami vyhlásenia konkurzu na majetok povinného. Súd posudzoval vznik tejto pohľadávky, pričom je zrejmé, že pohľadávka oprávneného deklarovaná exekučným titulom (vrátane náhrady trov základného konania) vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz (t. z. pred májom 2025), pričom súd zároveň uvádza, že nejde o pohľadávku, ktorá je oddlžením nedotknutá.
25. V štvrtej časti ZoKR zákonodarca upravil dva možné spôsoby riešenia osobného bankrotu, a to konkurz a splátkový kalendár. Zákonodarca tiež definoval (kategorizoval) jednotlivé pohľadávky proti dlžníkovi do troch kategórií, a to v závislosti od ich „kvality“ a na túto kvalitu nadväzujúceho právneho režimu, ktorým sa majú po vyhlásení osobného bankrotu spravovať. Uvedenými tromi kategóriami sú: 1. tzv. „bežné pohľadávky“, t. j. pohľadávky, ktoré možno uspokojiť len v konkurze alebo splátkovým kalendárom (definované v §166a ZoKR), 2.pohľadávky vylúčené z uspokojenia, t. j. pohľadávky, ktoré sa v prípade oddlženia považujú za nevymáhateľné (enumerované v § 166b ZoKR, pričom zároveň nejde o oddlžením nedotknuté pohľadávky) a 3. oddlžením nedotknuté pohľadávky (enumerované v § 166c ZoKR). Základnou premisou, na ktorej je uvedená zákonná úprava zákonodarcom vystavaná, je pravidlo o favorizácii (v prípade ich stretu) osobného bankrotu pred konaním exekučným, avšak len v prípadoch
taxatívne vymedzených (týkajúcich sa konkrétnych „typov“ pohľadávok), pričom uvedené bude mať v procesnej rovine za následok zastavenie prebiehajúceho exekučného konania.
26. V prípade, ak ide o oddlženie v podobe konkurzu, zákonodarca v § 167f ods. 2 ZoKR zakotvuje zreteľné rozlíšenie vo vzťahu k rôznym kategóriám pohľadávok, a (prípadným) následkom pri strete konkurzu a exekučného konania prostredníctvom pravidla, ktorého obsahom je pozitívna enumerácia pohľadávok, ktoré nemajú byť po vyhlásení konkurzu naďalej vymáhané v exekučnom konaní - vyhlásenie konkurzu pri oddlžení je dôvodom, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení exekučného konania, v ktorom a) sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo b) sa považuje za nevymáhateľnú. Z uvedeného použitím argumentu a contrario jednoznačne vyplýva, že tretia kategória pohľadávok, t. j. oddlžením nedotknuté pohľadávky (§ 166c ZoKR), nie je účinkami vyhlásenia konkurzu z hľadiska ich vymáhania v exekučnom konaní nijako dotknutá a tak neexistuje žiaden zákonný dôvod, pre ktorý by malo byť takéto exekučné konanie - predmetom ktorého je nútené vymáhanie týchto pohľadávok v exekučnom konaní - zastavené (inými slovami v prípade takýchto pohľadávok nie je vyhlásenie konkurzu právne relevantnou skutočnosťou, existencia ktorej by mala za následok zastavenie exekučného konania). Teda zákonodarca v ust. § 166c ods. 1 ZoKR vymedzil kategóriu nárokov, ktoré napriek oddlženiu dlžníka zostávajú veriteľovi zachované. Ide o nedotknuté pohľadávky, ktorých sa oddlženie nedotýka a sú zachované v celom rozsahu, pričom je právne irelevantné, či si veriteľ v konkurze takúto pohľadávku prihlási alebo neprihlási, keďže ZoKR zachováva ich individuálnu vymáhateľnosť počas konkurzného konania a aj po jeho skončení. Vo vzťahu k nedotknutým pohľadávkam nemá oddlženie žiadne právne účinky, a je voči nim možné viesť exekúciu. Medzi nedotknuté pohľadávky zaraďuje zákon napr. pohľadávky zo zodpovednosti za škodu spôsobenú dlžníkom na zdraví alebo za akúkoľvek inú škodu spôsobenú dlžníkom úmyselným konaním vrátane príslušenstva, ako aj pracovnoprávne nároky zamestnancov dlžníka voči dlžníkovi. Oddlžením je povinný zbavený iba takých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v ktorom nebudú uspokojené v konkurze, a preto sa takéto pohľadávky stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné. Exekučným titulom judikovaná pohľadávka však nepredstavuje pohľadávku, ktorá by spadala do kategórie nedotknutých pohľadávok podľa § 166c ods. 1 ZoKR, keďže je ním deklarovaná pohľadávka z titulu neuhradených poplatkov za užívanie elektronických služieb a zariadení. Exekučným titulom judikovaná pohľadávka preukázateľne nepredstavuje pohľadávku z titulu náhrady škody v zmysle § 166c ods. 1 písm. d) ZoKR, tak ako ju definoval oprávnený v námietkach proti upovedomeniu o zastavení exekúcie.
27. Súd po preskúmaní spisového materiálu mohol konštatovať, že vymáhaná pohľadávka, ktorá bola deklarovaná exekučným titulom všeobecného súdu vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz na majetok povinného, nepatrí medzi pohľadávky, ktoré sú oddlžením nedotknuté, ale patrí medzi pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené len v konkurze (§166a ods. 1 písm. a) ZoKR), v čoho dôsledku v zmysle § 167f ods.1 ZoKR v priebehu exekúcie nastal dôvod, pre ktorý exekúcia musí byť zastavená.
28. Na základe uvedených skutočností súd dospel k právnemu záveru, že upovedomenie o zastavení exekúcie bolo súdnym exekútorom vydané správne a zákonne v zmysle § 167f ods. 2 ZoKR v spojení s § 61n ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a zaviazal oprávneného na úhradu trov súdneho exekútora podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku. Pre úplnosť je potrebné zdôrazniť, že náležitosťou upovedomenia o zastavení exekúcie nie je rozsiahle odôvodnenie. Súdu nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by súdny exekútor k využitiu uvedeného ustanovenia zákona pristúpil nezákonne. Dôvodnosť zastavenia tejto exekúcie konštatoval súdny exekútor správne v upovedomení o zastavení exekúcie. K rovnakému právnemu záveru dospel aj súd v exekučnom konaní v čase rozhodovania o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie.
29. Súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k právnemu záveru, že námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho exekútora nie sú dôvodné, a preto súd v celom rozsahu s poukazom na § 61n ods. 4 Exekučného poriadku námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie zamietol, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.