Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_SK-6Er-430-2009.pdf
PDF · 73.91 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
SK-6Er/430/2009
Uznesenie
Okresný súd Bardejov v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava 811 09, IČO: 35 807 598 proti povinnému A. B., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom C. XXX/ X, XXX XX D., ktorý zomrel dňa X.X.XXXX, o vymoženie istiny 966,62 eura s príslušenstvom, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Jakubcom, Exekútorský úrad Bratislava, nástupcom JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., pod sp. zn. Ex 4845/2009, o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia, takto
r o z h o d o l :
I. Exekúciu vyhlasuje za neprípustnú a exekúciu zastavuje.
II. Oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 20,42 eura do 15 dní od právoplatnosti uznesenia.
III. Vyslovuje, že doručením písomného oznámenia Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník o tom, že vstupuje do exekučného konania vedeného na bývalom Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 6Er/430/2009 ako vedľajší účastník na strane povinného, nenastali účinky vzniku vedľajšieho účastníctva, preto jeho podania odmieta a preto Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS nepriznáva nárok na náhradu trov exekučného konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Na základe návrhu oprávneného spísaného vo forme notárskej zápisnice pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad Bratislava dňa 2.7.2009 a na podklade exekučného titulu – rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 01375/2009 zo dňa 22.5.2009, požiadal súdny exekútor o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
2. Súd lustráciou zistil, že povinný zomrel dňa X.X.XXXX. Konanie o dedičstve bolo uznesením bývalého Okresného súdu Svidník č. k. 5D/79/2010-27 zo dňa 26.5.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.6.2010 zastavené z dôvodu, že poručiteľ nezanechal žiaden majetok.
3. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
6. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
7. Podľa § 63 ods. 1 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.
8. Podľa § 161 ods. 1, ods. 2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
9. V každom štádiu exekučného konania súd prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých vo veci môže konať. Nakoľko spôsobilosť fyzickej osoby byť účastníkom konania zaniká jeho smrťou, exekučné konanie smeruje voči subjektu neexistujúcemu. Preto musel súd exekúciu aj bez návrhu v zmysle hore uvedeného zákonného ustanovenia uznesením vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť. Vzhľadom na uvedené zistenia, súd je povinný aj bez návrhu exekúciu zastaviť, nakoľko je tu iný dôvod, pre ktorú nemožno exekúciu vykonať, a teda skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie v spojení so skutočnosťou, že povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania.
10. Na základe vyššie uvedených skutočností a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.
11. Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
12. Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
13. Súdny exekútor si v zmysle vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhlášky“) podaním zo dňa 21.2.2010 súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie nasledovne:
- odmena za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie do zápisnice §21a.... 16,60 eura, žiadosť o udelenie poverenia 3,32 eura + DPH, spolu vo výške 23,70 eura.
14. Podľa § 47 ods. 3 veta druhá Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má však exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.
15. Podľa § 21a vyhlášky odmena za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie do zápisnice je 16,60 eura.
16. O trovách exekučného konania vo vzťahu k súdnemu exekútorovi rozhodol súd v súlade s ustanovením § 47 ods. 3 veta druhá Exekučného poriadku, a to vzhľadom k tomu, že súd neudelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Nakoľko súdny exekútor spísal návrh na vykonanie exekúcie do zápisnice, súd mu priznal podľa § 21a vyhlášky č. 288/1995 Z. z. odmenu vo výške 16,60 eura. Vzhľadom k tomu, že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa jeho odmena podľa § 196 Exekučného poriadku o 23 % DPH, čo predstavuje sumu 3,82 eura (23 % zo sumy 16,60 eura).
17. Vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie, ktorým je skutočnosť, že povinný zomrel a nezanechal žiaden majetok, je v danom prípade na mieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého trovy exekúcie hradí oprávnený. Oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 20,42 eura. Vzhľadom na uvedené, súd rozhodol v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami tak, ako je uvedené vo výroku III. tohto uznesenia.
18. Podľa § 37 ods. 1 Exekučné poriadku, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný, iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
19. Ustanovenia exekučného poriadku neobsahujú, ako postupovať, ak je súdu v exekučnom konaní doručené oznámenie právnickej osoby o tom, že do konania vstupuje ako vedľajší účastník na stranu povinného. Z dôvodu nedostatku právnej úpravy súd preto rozhodol, že účinky vzniku vedľajšieho účastníctva, nenastali. Exekučné rozhodnutie vo veci samej, ktoré sa vydáva na začiatku exekúcie, má čisto procedurálny charakter a smeruje len k tomu, či sa exekúcia vykoná, resp. nevykoná. Pokiaľ sú splnené procesné podmienky exekučného konania, účinky právoplatnosti exekučného titulu sa v exekučnom konaní nedajú zvrátiť. Pomoc zo strany vedľajšieho účastníka je v exekučnom konaní nepotrebná. Preto nemá vedľajšie účastníctvo v exekučnom konaní miesto. Exekučné konanie je samostatné konanie, ktoré má viac štádií, preto v ňom nemožno vedľajšie účastníctvo uplatniť. Pripustením vedľajšieho účastníka v exekúcii by sa narušila efektivita exekučného konania a právna istota účastníkov konania. S poukazom na vyššie uvedené má súd za to, že v exekučnom konaní nie je vedľajší účastník z pojmového hľadiska prípustný, uvedený názor nepovažuje za prekonaný, ale naopak aktuálny a potvrdený aj rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu SR, ako aj Ústavného súdu SR, napr. uznesením IV. ÚS 583/2012-10. Z vyššie uvedených dôvodov a s poukazom na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku III. tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti výroku II. a III. tohto rozhodnutia odvolanie nie je prípustné. Proti výroku I. tohto rozhodnutia možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.