Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27Co-55-2024.pdf
PDF · 168.06 KB
Case nature
Area
Subarea
27Co/55/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu: ZAKLADANIE OK, s. r. o., IČO: 36 786 683, so sídlom v Trenčíne, Prúdy 93/4, v konaní zastúpený: JUDr. Ján Legerský, advokát, so sídlom v Trenčíne, Námestie sv. Anny15/25, proti žalovanému: TURZA-STAV, s. r. o., IČO:47 009 675, so sídlom v Košeckom Podhradí, Kopec 45, v konaní zastúpený P A R A advokáti, s.r.o., IČO: 47 258 969, so sídlom v Bratislave, Gagarinova 10A, o splnenie povinnosti a o vzájomnej žalobe, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 7. februára 2024, č.k. 27C/64/2022-95, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II. p o t v r d z u j e .
Vo výrokoch III. a IV. rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v tomto rozsahu v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zdržať sa vytvárania akýchkoľvek prekážok v celej šírke a dĺžke pozemkov zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. A. ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape - parc. č. 1834/18 - ostatná plocha vo výmere 188 m2, parc. č. 1834/25 - ostatná plocha vo výmere 53 m2, parc. č. 1834/27
- ostatná plocha vo výmere 302 m2, parc. č. 1834/34 - ostatná plocha vo výmere 53 m2 a parc. č. 1834/37 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 27 m2 a strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu spočívajúcemu v povinnosti žalovaného umožniť žalobcovi prechod pešo, osobnými motorovými vozidlami, nákladnými motorovými vozidlami a stavebnými mechanizmami zriadenému v prospech žalobcu na základe zmluvy, podľa ktorej bol vklad práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do katastra nehnuteľností povolený pod č. B. XXXX/XXXX. Výrokom II. uložil žalovanému povinnosť zdržať sa pristavovania vozidiel a ukladania akýchkoľvek predmetov na pozemok žalobcu zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. A. ako Parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape - parc. č. 1834/58 - orná pôda vo výmere 290 m2 a zdržať sa zasahovania akýmkoľvek iným spôsobom do vlastníckeho práva žalobcu k tomuto pozemku. Výrokom III. vzájomnú žalobu žalovaného zamietol a výrokom IV. žalobcovi proti žalovanému priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 151n ods. 1, § 151o, ods. 1, § 151p ods. 1, 3, § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 137 písm. a/ CSP. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že súd prvej inštancie na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal za preukázané že zmluvou o zriadení vecného bremena zo dňa 01.12.2011, ktorú uzatvoril povinný z vecného bremena - SKLOMAT, s.r.o. a oprávnený z vecného bremena - ZAKLADANIE OK, s.r.o. (žalobca) bolo zriadené vecné bremeno povinným v prospech oprávneného, spočívajúce v povinnosti výlučného vlastníka zaťažených pozemkov parc. reg. „C“ parc. č. 1834/18, 1834/25, 1834/27, 1834/34, 1834/37 zapísaných na LV č. XXXX pre kat. úz. A. strpieť právo prechodu pešo, osobnými motorovými vozidlami, nákladnými motorovými
vozidlami a stavebnými mechanizmami, ktoré právo je na základe tejto zmluvy oprávnený vykonávať oprávnený z vecného bremena. Rozsah vecného bremena je vyznačený na geometrickom pláne č. 32/2011 zo dňa 09.05.2011 vypracovanom C. D. D., úradne overenom dňa 13.05.2011 pod č. 186/2011. Predmetné vecné bremeno je zapísané na LV č. XXXX pre kat. úz. A. v časti C v prospech žalobcu v nasledovnom rozsahu „Vecné bremeno spočívajúce v povinnosti vlastníka nehnuteľností pozemkov KN p.č. 1834/18, 1834/25, 1834/27, 1834/34, 1834/37 rešpektovať a strpieť právo prechodu pešo, osobnými motorovými vozidlami, nákladnými motorovými vozidlami a stavebnými mechanizmami v prospech oprávneného ZAKLADANIE OK, s.r.o., Prúdy 93/4, 911 01 Trenčín, IČO 36 786 683 - V 2753/2011.-58/2012“. Aktuálnym vlastníkom pozemkov zapísaných na príslušnom LV č. XXXX pre kat. úz. A. je žalovaný, na ktorého ako povinného prešlo aj zriadené vecné bremeno in rem v prospech žalobcu. K narušeniu dlhodobo pokojného stavu v rámci realizácie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zriadenému v prospech žalobcu, došlo dňa 28.09.2022, kedy žalovaný pristavil na rozhranie pozemkov parc. č. 1834/27 vo vlastníctve žalovaného a parc. č.1834/58 vo vlastníctve žalobcu nákladný žeriav, ktorého pristavením celkom zamedzil vstup do areálu žalobcu cez vstupnú bránu v oplotení tohto areálu. Podľa tvrdení žalobcu, bol takto blokovaný vjazd do areálu žalobcu zo strany žalovaného v dňoch 28. až 30.09.2022, uvedené potvrdzujú aj doložené fotografie, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise. Z uvedených fotografií súd rovnako zistil, že dňa 30.09.2022 zložil žalovaný na časť pozemku žalobcu dlhý panel tak, že ním prehradil a znemožnil prejazd do areálu žalobcu. Žalovaný potvrdil, že dňa 29.09.2022 došlo z jeho strany k blokovaniu vstupu do areálu žalobcu a úmyselne mu žalovaný pristaveným vozidlom bránil v prejazde cez pozemky žalovaného. Podľa tvrdení žalobcu k tomuto došlo bez vysvetlenia a bez akéhokoľvek opodstatnenia zo strany žalovaného. Žalovaný naopak tvrdil, že k takémuto kroku pristúpil potom, ako upozornil zamestnancov žalobcu na to, že zo strany žalobcu dochádza k nadmernému znečisťovaniu príjazdovej cesty na pozemkoch žalovaného. Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 14C/59/2022 zo dňa 12.10.2022 súd prvej inštancie rozhodol o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým mu bolo vyhovené. Žalovaný namietal, že konanie trpí procesnou vadou, nakoľko uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia možno považovať za rozhodnutie vo veci samej, jeho existencia predstavuje prekážku rozhodnutej veci a žalobou vo veci samej sa nedosiahne iný výsledok, ako sa dosiahol nariadením neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie konštatoval, že trvanie neodkladného opatrenia súd v konaní pod sp. zn. 14C/59/2022 obmedzil do právoplatného skončenia konania vo veci samej, ktorým bude konanie o splnenie povinnosti umožniť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu a povinnosti nezasahovať do vlastníckeho práva. Zároveň súd podľa § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku určil žalobcovi na podanie žaloby vo veci samej lehotu 30 dní. Súd prvej inštancie preto námietku res iudicata vznesenú žalovaným vyhodnotil ako úplne nedôvodnú, nakoľko ak by žalobca nepodal v súdom stanovenej lehote 30 dní žalobu vo veci samej, v zmysle § 336 ods. 3 Civilného sporového poriadku, súd by aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zrušil. Len za predpokladu, že nariadené neodkladné opatrenie procesne konzumuje vec samu a možno prostredníctvom jeho účinkov dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd povinnosť na podanie žaloby navrhovateľovi neuloží (napr. pri zákaze určitej časovo ohraničenej činnosti). Súd prvej inštancie preto mal za to, že rozhodnutie o neodkladnom opatrení v tomto konkrétnom prípade nemožno považovať za rozhodnutie vo veci samej. Konštatoval: „Z procesného hľadiska však platí, že ak rozhodnutie o neodkladnom opatrení konzumuje vec samu a súd navrhovateľovi neuloží povinnosť podať v určitej lehote žalobu, predstavuje právoplatné uznesenie o neodkladnom opatrení procesnú prekážku res iudicata aj pre prípadnú žalobu, ktorou by sa žalobca domáhal obsahovo identickej súdnej ochrany. Tento nedostatok procesnej podmienky sa zhojí až zánikom alebo zrušením pôvodného neodkladného opatrenia (z C.H.Beck komentára k CSP).“ Čo v uvedenej súvislosti uviedol, že uvedené nie je aplikovateľné na túto konkrétnu vec sporových strán. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej konštatoval, že sa nestotožnil ani s námietkou žalovaného, ktorý namietal, že žalobca sa neriadil výrokom II. uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia, keď nerešpektoval výrok II. predmetného uznesenia a podal žalobu vo veci samej v odlišnom znení. Súd prvej inštancie konštatoval, že podľa § 336 ods. 2 CSP pri ukladaní povinnosti podať v určitej lehote žalobu je súd povinný identifikovať sporové strany a najmä predmet konania vo veci samej. Navrhovateľovi neodkladného opatrenia musí byť zo súdneho rozhodnutia zrejmé, akú žalobu má podať (§ 137 CSP), čoho a proti komu sa ňou má domáhať, aby okrem iného predišiel zrušeniu neodkladného opatrenia podľa § 336 ods. 3 CSP. Nie je však úlohou súdu naformulovať presne žalobný návrh, pokým súd identifikuje len predmet konania. Súd prvej inštancie posúdil petit uplatnený v žalobe vo veci samej za dostatočne určitý a vykonateľný. Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania, za stavu, keď žalovaný nepopieral, že došlo k blokovaniu vstupu vozidiel žalobcu do areálu žalobcu cez pozemky žalovaného, dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná v celom rozsahu. Mal za to, že zamedziť vzniku ďalšieho protiprávneho
stavu, za ktorého by bolo zo strany žalovaného bránené žalobcovi v realizácii práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, je možné len uložením povinnosti žalovanému zdržať sa vytvárania akýchkoľvek prekážok v celej šírke a dĺžke pozemkov zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. A. ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape - parc. č. 1834/18 - ostatná plocha vo výmere 188 m2, parc. č. 1834/25 - ostatná plocha vo výmere 53 m2, parc. č. 1834/27 - ostatná plocha vo výmere 302 m2, parc. č. 1834/34 - ostatná plocha vo výmere 53 m2 a parc. č. 1834/37 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 27 m2 a strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu spočívajúcemu v povinnosti žalovaného umožniť žalobcovi prechod pešo, osobnými motorovými vozidlami, nákladnými motorovými vozidlami a stavebnými mechanizmami zriadenému v prospech žalobcu na základe zmluvy, podľa ktorej bol vklad práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do katastra nehnuteľností povolený pod č. B. XXXX/XXXX, tak ako sa domáhal žalobca vo svojom prvom žalobnom návrhu. Zároveň súd prvej inštancie vyhovel žalobe aj v časti, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa pristavovania vozidiel a ukladania akýchkoľvek predmetov na pozemok žalobcu zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. A. ako Parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape - parc. č. 1834/58 - orná pôda vo výmere 290 m2 a zdržať sa zasahovania akýmkoľvek iným spôsobom do vlastníckeho práva žalobcu k tomuto pozemku. V konaní mal za preukázané, že konaním žalovaného, ku ktorému začalo dochádzať odo dňa 28.09.2022, došlo k vytvoreniu protiprávneho stavu, ktorým bolo zasiahnuté do vlastníckeho práva žalobcu, k jeho nehnuteľnosti - pozemku parc. č. 1834/58 kat. úz. A.. Takýmto konaním bolo umiestňovanie prekážok a vozidiel / mechanizmov na hranicu pozemkov žalobcu a žalovaného, s účelom brániť žalobcovi rôznymi prekážkami vo vstupe do jeho areálu cez vstupnú bránu v oplotení, a teda v riadnom užívaní nehnuteľností v jeho vlastníctve, ktorých sprístupnenie je vecným bremenom zabezpečené. Čo sa týka vzájomnej žaloby žalovaného, tento sa domáhal rozhodnutia súdu o zrušenie predmetného vecného bremena zapísaného na LV č. XXXX kat. uz. A. v prospech žalobcu, a to bez náhrady. V tejto časti podanú žalobu odôvodnil tým, že došlo v zmysle § 151p ods. 3 OZ k hrubému nepomeru medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného ako aj k zmene pomerov, čo odôvodňoval najmä poukazom na incident zo dňa 29.09.2022, ktorý sa mal odohrať pri stroji žalovaného, ktorým blokoval vjazd do areálu žalobcu. Pri tomto incidente malo dôjsť k poškodeniu majetku žalovaného a ohrozovaniu života a zdravia zamestnancov žalovaného žalobcom, resp. jeho zamestnancami, konateľmi, spoločníkmi. Takéto konanie považuje za rozporné s dobrými mravmi. Žalobca tvrdenia žalovaného rozporoval v celom rozsahu. V konaní mal súd prvej inštancie za nesporné, že uvedený incident zo dňa 29.09.2022 je predmetom priestupkového konania, ktoré doposiaľ nebolo právoplatne skončené. Žalovaný na pojednávaní navrhoval vykonať dokazovanie ohľadom tohto incidentu, čo však súd zamietol a navrhované dôkazy nevykonal. Výsluch štatutárnych orgánov PD Košeca, a.s. a CAST IRON vodárenské tvarovky, spol. s r.o. súd zamietol ako oneskorene podané, nakoľko boli navrhnuté až na pojednávaní a ich vykonanie by vyžadovalo pojednávanie odročiť a svedkov predvolať. Súd prvej inštancie zamietol aj ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania a to prehratím CD, na ktorom mal byť kamerový záznam zobrazujúci ako doposiaľ nestotožnené osoby poškodzujú majetok (vozidlo) žalovaného pristavené tak, aby zabraňovalo vstupu žalobcovi do/z jeho areálu cez pozemky žalovaného. Tento dôkaz súd prvej inštancie vzhľadom na účelnosť a hospodárnosť konania, zároveň aj ako nadbytočný, nevykonal s odôvodnením, že by aj tak nevedel stotožniť uvedené osoby, pokiaľ sa to nepodarilo ani OČTK resp. OOPZ, a tieto by nevedel identifikovať ako osoby spojené so žalobcom. Bez ohľadu na uvedené považoval tento incident za jednorazový exces vo vzťahu sporových strán, naviac vyvolaný konaním samotného žalovaného, ktorý prvotne pristúpil k blokovaniu žalobcu a začal vytvárať prekážky či už vo forme rôznych panelov alebo pristavených vozidiel/strojov, a tak bránil žalobcovi vo výkone jeho práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Dôvodil, že to bol práve naopak žalobca, na strane ktorého reálne mohlo dôjsť k vzniku škody na majetku, a to neplnením si zmluvných povinností voči tretím osobám. Súd prvej inštancie prisvedčil argumentácii žalobcu, že takýto jednorazový exces vo vzájomných vzťahoch, v emočne vyhrotenej situácii, aj keby bol za účasti zamestnancov/konateľov/spoločníkov žalobcu, nemôže mať vplyv na existenciu vecného bremena s ohľadom na jeho viac ako 11 rokov bezproblémovú realizáciu na celom jeho úseku. Preto napokon nevykonal ani dokazovanie výsluchom dcéry konateľa žalovaného. Konštatoval, že bol to práve žalovaný, ktorý svojim konaním narušil dovtedajší pokojný stav a vyvolal vo vzájomných vzťahoch nielen protiprávny stav ale aj konflikt sprevádzaný ďalšími incidentmi, o ktorých sa vedú priestupkové konania. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že realizácia práv či už fyzických alebo právnických osôb iniciovať priestupkové alebo napr. aj trestné, či iné konanie, preto v takomto kontexte rovnako nemôže predstavovať konanie v rozpore s dobrými mravmi, a už vôbec nie takú zmenu pomerov, ktorá by oprávňovala zrušenie vecného bremena. S ohľadom aj na skutočnosť, že vedené priestupkové konania neboli doposiaľ skončené, ako aj na vyššie uvedené, súd preto zamietol aj návrhy žalované ho pripojenie
a oboznámenie priestupkových spisov. Čo sa týka argumentov žalovaného, že žalobca môže využívať aj iný prístup do areálu žalobcu cez pozemky PD Košeca, a.s. a CAST IRON vodárenské tvarovky, spol. s r.o., súd prvej inštancie sa v celom rozsahu stotožnil s argumentáciou žalobcu, že nemožno stavať na roveň sprístupnenie areálu žalobcu na základe vecného bremena, ktoré nielen fakticky ale aj právne zabezpečuje pre žalobcu riadny prístup do jeho areálu, s núdzovým sprístupnením jednorazovo či ojedinele cez pozemky iných osôb. Žalobca takéto právo na využitie prístupovej cesty cez pozemky iných osôb nemá zabezpečené zmluvným spôsobom, preto akékoľvek dočasné sprístupnenie môže byť kedykoľvek zamedzené, pokiaľ nie je zriadené vo forme vecného bremena. Súd prvej inštancie preto konštatoval, že nezistil také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie vecného bremena súdom. Dôvody uvádzané žalovaným súd nevyhodnotil ako také, ktoré by preukazovali vznik hrubého nepomeru medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného. Žalovanému sa nepodarilo preukázať, že práve a jedine žalobca, resp. jeho vozidlá neprimerane znečisťujú cestu cez pozemky žalovaného. Avšak aj v prípade, že by to tak bolo, nejedná sa o situáciu riešiteľnú jedine zrušením vecného bremena. Pokiaľ mienil žalovaný odôvodniť zrušenie vecného bremena konaním žalobcu v rozpore s dobrými mravmi, uviedol, že k uvedenému sa vyjadril vyššie a rovnako tento dôvod nevzhliadol ako dostatočný pre rozhodnutie v zmysle vzájomnej žaloby žalovaného. Vzhľadom na uvedené skutočnosti vzájomnú žalobu žalovaného zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému ako neúspešnej sporovej strane nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatnil odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/, g/, h/ CSP. K napadnutým výrokom I. a II. dôvodil, že vo veci samej predchádzalo konanie o návrhu žalobcu o nariadenie neodkladného opatrenia sp. zn. 14C/59/2022, ktorým sa žalobca domáhal totožného výroku, akým sa domáhal v žalobe. Žalovaný zastával názor, že vydaným uznesením o nariadenie neodkladného opatrenia došlo k trvalej úprave pomerov. Odo dňa vykonateľnosti uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia dochádzalo zo strany žalovaného k plnému rešpektovaniu práv žalobcu ako oprávneného z vecného bremena v súlade s nariadeným neodkladným opatrením. Súdu prvej inštancie vytýkal, že sa neriadil ustanovením § 217 ods. 1 CSP, podľa ktorého je súd viazaný skutkovým stavom platným v čase rozhodovania súdu prvej inštancie a rozhodol podľa stavu aktuálneho v čase konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, teda stavu v čase 10/2022. Dôvodil, že na pojednávaní dňa 12.01.2024 právny zástupca žalobcu prezentoval, že aj aktuálne, teda v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, dochádza zo strany žalovaného k porušovaniu povinností zo zmluvy o zriadení vecného bremena, avšak takéto skutkové tvrdenie žalobcu nebolo nijakým spôsobom preukázané. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie protiprávny stav nepretrvával a súd prvej inštancie nemal za osvedčené a preukázané, že by bola reálna hrozba neplnenia si povinností zo strany žalovaného, teda že by zo strany žalovaného došlo opätovne k nastoleniu protiprávneho stavu predpokladaného v žalobnom petite. Pokiaľ teda nemal súd za preukázané porušovanie povinností žalovaného ako povinného zo zriadeného vecného bremena, neboli dané podmienky pre vydanie rozsudku vo výrokoch I. a II., keďže podľa stavu aktuálneho v čase rozhodovania dochádza zo strany žalovaného k plnému rešpektovaniu práva žalobcu a k plneniu si tomu zodpovedajúcich povinností. Súdu prvej inštancie vytýkal, že jeho konštatovanie o potrebe zamedzenia vzniku ďalšieho protiprávneho stavu pro futuro je založené na domnienkach a nie je podporené žiadnym z dôkazov zabezpečených do konania v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku. Nie je známe a zrejmé, z akých konkrétnych skutočností pri takejto úvahe súd prvej inštancie vychádzal, čo je v priamom rozpore s ust. § 220 ods. 2 CSP. Žalovaný zastával názor, že stavom aktuálnym v čase nariadenia neodkladného opatrenia sa môže súd prvej inštancie v konaní vo veci samej riadiť výlučne v prípade, pokiaľ tento stav trvá až do času rozhodovania vo veci samej, teda hrozba protiprávneho stavu je reálna a bezprostredná. V prípade, ak hrozba reálna a bezprostredná nie je a protiprávny stav bol odstránený vykonateľnosťou nariadenia neodkladného opatrenia, resp. v čase pred rozhodovaním vo veci samej, je potrebné žalobu vo veci samej zamietnuť. Vo vzťahu k výroku III. uviedol, že skutkové tvrdenia, ktoré žalovaný uvádzal vo vzájomnej žalobe, kedy dňa 29.09.2022 došlo k skutku, ktorý je aktuálne predmetom trestného konania (nie priestupkového), považoval súd prvej inštancie za jednorazový exces, ktorý nie je dôvodom pre vyhovenie vzájomnej žaloby. Takisto nepovažoval súd prvej inštancie za v rozpore s dobrými mravmi podávanie neopodstatnených a absolútne klamlivých a zavádzajúcich oznámení o spáchaní priestupku zo strany zamestnancov a štatutárov. Z uvedených dôvodov preto podľa názoru súdu prvej inštancie nebolo potrebné vykonať dokazovanie v rozsahu navrhovanom žalovaným. Žalovaný preto zastával názor, že zo strany súdu prvej inštancie došlo k nesprávnej
aplikácii § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka a teda súd nesprávne vyhodnotil dôvody svedčiace pre zrušenie vecného bremena. Poukazoval na to, že vo vzájomnej žalobe uviedol žalovaný relevantný dôvod, pre ktorý žiadal o zrušenie vecného bremena v prospech žalobcu s poukazom na priestupkové konanie vedené na Okresnom úrade Trenčín, pracovisko Ilava č. OÚ-TN-OVVS2-2023/003127-022. Bolo preukázané, že konaním obvinených konateľov žalobcu E. D. F. a D. F. došlo k úmyselnému poškodeniu motorového vozidla vo vlastníctve žalovaného a k spôsobeniu majetkovej škody. Súd prvej inštancie však takéto úmyselné a protiprávne konanie vyhodnotil ako jednorazový exces v rozpore so zisteniami Okresného úradu Trenčín v priestupkovom konaní. Žalovaný zastával názor, že akékoľvek konanie oprávneného z vecného bremena, ktoré je protiprávne a ktoré ešte navyše je predmetom trestného konania, nemožno ospravedlňovať, zľahčovať a dávať na roveň akejsi svojpomoci, resp. okolnosti vylučujúcej protiprávnosť. S poukazom na § 6 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak hrozí neoprávnený zásah do práva bezprostredne, môže ten, kto je takto ohrozený, primeraným spôsobom zásah sám odvrátiť, žalovaný súdu prvej inštancie vytýkal, že k posúdeniu primeranosti nedošlo, v uvedenom rozsahu nebolo vôbec vykonané pred súdom prvej inštancie dokazovanie. Spolu s odvolaním predložil rozhodnutie Okresného úradu Trenčín č. OÚ-TN-OOP1-2024/004529-002 zo dňa 19.02.2024, s tým, že žalovanému bolo prostredníctvom jeho právneho zástupcu doručené dňa 06.03.2024, pričom ide o druhostupňové rozhodnutie v odvolacom konaní, ktoré bolo vydané na základe odvolania žalovaného ako poškodeného v priestupkovom konaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, ktorým bolo konanie voči obvineným štatutárom žalobcu zastavené. V odôvodnení rozhodnutia odvolací správny orgán konštatuje, že vec bude postúpená orgánom činným v trestnom konaní z dôvodu výšky spôsobenej škody, presahujúcej zákonný limit malej škody 266,- eur v zmysle Trestného zákona. Zároveň odvolací orgán konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania pred správnym orgánom prvého stupňa, konkrétne na základe výpovede svedkov A. D., D. G. ml. a A. G. a na základe kamerových záznamov predložených do konania bolo ustálené, že protiprávneho konania sa mali dopustiť štatutári žalobcu. Rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu v čase konania pred súdom prvej inštancie mu nebolo známe, a teda objektívne nemal možnosť predložiť rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu skôr ako s podaným odvolaním. Z priestupkového konania bolo dostatočne ustálené a preukázané, že zo strany štatutárov žalobcu došlo k úmyselnému protiprávnemu konaniu, ktorým vznikla žalovanému majetková škoda a ktoré konanie napĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu poškodzovania cudzej veci. Súd prvej inštancie, ak mal za preukázané, že zo strany žalobcu, resp. štatutárov došlo k protiprávnemu konaniu, mal skúmať primeranosť konania žalobcu, intenzitu zásahu do práv žalovaného a okolnosti vylučujúce protiprávnosť, ktoré by mohli ospravedlňovať protiprávne konanie žalobcu. K protiprávnemu konaniu došlo zo strany štatutárov žalobcu, ktorí konali v mene žalobcu, na spáchanie skutku použili motorové vozidlo vo vlastníctve žalobcu, používané výlučne na pracovné účely a skutok spáchali v súvislosti s narušením činnosti žalobcu, čo uvádza aj sám žalobca. Konanie štatutárov žalobcu tak má priamy súvis so žalobcom. Žalovaný ďalej uviedol, že pokiaľ by súd prvej inštancie pripojil do konania navrhované priestupkové spisy Okresného úradu Trenčín, mal by za preukázané, že priestupkové konania vedené voči žalovanému, resp. jeho konateľovi boli zastavené, keďže sa nepotvrdilo, že by sa mal žalovaný, resp. jeho konateľ dopustiť akéhokoľvek protiprávneho konania. Zo strany zamestnancov žalobcu dochádzalo opakovane k podávaniu nepravdivých oznámení o spáchaní priestupku proti konateľovi žalovaného, resp. zamestnancom s cieľom privodiť žalovanému, resp. konateľovi a zamestnancom žalovaného postih. Zo strany žalobcu a jeho zamestnancov, štatutárov dochádza k tzv. schválnostiam (podľa § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka je aj zmena v správaní účastníkov zmluvného vzťahu o zriadení vecného bremena). Vecné bremeno možno zrušiť aj z dôvodu správania sa oprávneného z vecného bremena v rozpore s dobrými mravmi o to viac, pokiaľ vecné bremeno bolo zriadené bezodplatne, z dobrej vôle povinného z vecného bremena bez akejkoľvek protihodnoty. Oprávnený z vecného bremena nemôže výkonom svojho práva neprimerane zasahovať do práv a oprávnených záujmov povinného z vecného bremena. Žalovaný ďalej dôvodil, že ním tvrdené skutkové okolnosti preukazujú, že zo strany žalobcu ako oprávneného z vecného bremena došlo k zmene v správaní sa, kedy vedome a úmyselne konal protiprávne, poškodil majetok žalovaného a dopustil sa trestného činu na majetku žalovaného. Žalovaný je toho názoru, že sú dané dôvody na zrušenie vecného bremena, nakoľko protiprávnym konaním žalobcu nastal hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou žalobcu ako oprávneného. Pokiaľ povinný v dobrej vôli zriadil v prospech oprávneného vecné bremeno, a to bezodplatne, teda neočakáva odplatu z právneho úkonu, je prirodzené, že očakáva zo strany oprávneného určitý spôsob správania v súlade s dobrými mravmi a v intenciách zákonnosti. Ak má povinný povinnosti voči oprávnenému z titulu zriadeného vecného bremena, potom má aj oprávnený povinnosť voči povinnému správať sa v súlade s normami a dobrými mravmi a tak, aby povinnému z vecného bremena nespôsoboval výkonom svojho práva žiadnu škodu.
Žalovaný ďalej uviedol, že vecné bremeno nie je možné zrušiť, pretože žalobca nemá zabezpečený iný prístup na svoje pozemky ako prostredníctvom zriadeného vecného bremena. V uvedenej súvislosti považoval za nutné pripomenúť, že žalobca spočiatku sporoval a nepriznával vôbec možnosť vstupu do svojho areálu cez pozemky PD Košeca a.s. a CAST IRON vodárenské tvarovky, spol. s r.o., čo však bolo účinne vyvrátené o.i. aj predloženým obrazovým záznamom, z ktorého je viditeľné, že žalobca má do svojho areálu zabezpečený vstup cez predmetné pozemky. V konaní bolo preukázané, že dohoda, či už ústna, alebo písomná medzi žalobcom a predmetnými spoločnosťami existuje, avšak nie je známy obsah tejto dohody. Žalovaný mal za to, že pri úvahe súdu o zrušení vecného bremena je nutné posúdiť, či vôbec má žalobca inú možnosť vstupu do svojho areálu bez ohľadu na charakter titulu, ktorý mu vstup do areálu umožňuje. Súdu prvej inštancie tak vytýkal, že nepripojil do konania priestupkové spisy, nevykonal výsluch priamych svedkov incidentu zo dňa 29.09.2022, t.j. A. D. a D. G., zamietol návrh na výsluch štatutárov PD Košeca a.s. a CAST IRON vodárenské tvarovky spol. s r.o., pričom žalovaný sporuje vyjadrenie súdu prvej inštancie o ich oneskorenom podaní.
3. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol potvrdenie napadnutého rozsudku. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje v celom rozsahu za vecne správny a zákonný a odvolacie námietky žalovaného považuje za celkom neopodstatnené a sčasti aj celkom nezodpovedajúce skutočnému stavu veci a založené na nepravdivých tvrdeniach. Pokiaľ ide o odvolacie námietky žalovaného vo vzťahu k výrokom I. a II. rozsudku, žalobca uviedol, že neodkladným opatrením, ktoré bolo označeným uznesením súdu nariadené, nemohlo dôjsť a ani nedošlo k dosiahnutiu trvalej úpravy pomerov medzi stranami sporu, keď týmto neodkladným opatrením bolo žalovanému uložené zdržať sa takej činnosti, ktorú môže žalovaný opakovane kedykoľvek vykonávať a teda toto neodkladné opatrenie smerovalo k zabráneniu vykonávania takejto činnosti žalovaným dočasne do konečného rozhodnutia súdu vo veci samej. Právna úprava obsiahnutá v druhej vete ustanovenia § 336 ods. 1 CSP sa vzťahuje predovšetkým na také neodkladné opatrenie, ktorým bolo uložené vykonanie takej činnosti, ktorej vykonaním by zanikol dôvod ďalšieho uplatňovania nároku vo veci samej, alebo ktorým bolo uložené zdržanie sa určitého konania v určitom časovom období, po uplynutí ktorého by už odpadol dôvod ďalšieho uplatňovania nároku vo veci samej. V tomto prípade však určite o takýto charakter neodkladného opatrenia nešlo. Bez ohľadu na to je celkom zrejmé, že ak by žalobca predmetnú žalobu vo veci samej v súlade s výrokom II. uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia v súdom určenej lehote nepodal, tak toto neodkladné opatrenie by v zmysle § 336 ods. 3 CSP musel súd (aj bez návrhu) zrušiť a ochrana práv žalobcu by ďalej nebola žiadnym spôsobom zabezpečená. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného o rozpornosti uplatneného nároku vo veci samej s ustanovením § 330 ods. 2 CSP, k tomuto žalobca uviedol, že z tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej, čo znamená, že už zákon predpokladá možnosť totožnosti uplatneného nároku vo veci samej s povinnosťou uloženou neodkladným opatrením. Žalobou uplatnené nároky vrátane petitu žaloby sú plne súladné aj s ustanoveniami § 330 ods. 2 CSP a § 336 ods. 1 a 2 CSP. Preto uvedené odvolacie námietky žalovaného už po právnej stránke nemôžu byť opodstatnené. Zároveň však žalobca k týmto námietkam uviedol, že tieto sú nesprávne aj po skutkovej stránke, pretože dôkazom tej skutočnosti, že nariadeným neodkladným opatrením nebola dosiahnutá trvalá úprava pomerov medzi stranami, je to, že aj po takejto dočasnej úprave pomerov došlo k opakovaným zásahom jednak do práva žalobcu ako oprávneného z vecného bremena a jednak do vlastníckeho práva žalobcu k pozemku v jeho výlučnom vlastníctve. Tú skutočnosť, že nariadeným neodkladným opatrením nebolo možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami žalobca v konaní preukázal okrem iného aj trestným oznámením zo dňa 27.3.2023, ktoré podal na Okresnú prokuratúru Trenčín v súvislosti s opätovným vytvorením prekážky na pozemkoch, na ktorých je vecné bremeno zriadené, vozidlom (autožeriavom) žalovaného, k čomu došlo dňa 23.3.2023 a tiež viacerými fotografiami. Súd prvej inštancie aj takýmito listinnými dôkazmi vykonal dokazovanie a preto tvrdenia žalovaného o tom, že nebolo ničím preukázané, že by v čase rozhodovania vo veci samej protiprávny stav pretrvával, nemajú žiadne opodstatnenie. Doposiaľ sú na časti pozemkov, ktorých sa žalobou uplatnený nárok týka, uložené panely, a to na takom mieste a takým spôsobom, aby komplikovali vstup do areálu žalobcu pre nákladné vozidlá a ťažké mechanizmy, ktoré žalobca sústavne používa pre výkon svojej podnikateľskej činnosti v danom areáli. Na preukázanie tejto skutočnosti žalobca aj v prílohe vyjadrenia pripojil 2 ks fotografií zachycujúcich takýto stav, ktoré boli vyhotovené v čase pred vyhlásením rozsudku súdu prvej inštancie. Mal za to, že z toho dôvodu tvrdenia žalovaného o trvalom odstránení akéhokoľvek protiprávneho stavu už na základe nariadeného neodkladného opatrenia nie sú správne a protiprávny stav, k trvalému odstráneniu ktorého smeruje žalobou uplatnený nárok, trval tak v čase rozhodovania súdu prvej inštancie a trvá aj v aktuálnom čase. Pokiaľ ide o odvolacie námietky
žalovaného vo vzťahu k výroku III. rozsudku súdu prvej inštancie, k týmto žalobca uviedol, že tieto sú tiež celkom nesprávne a sčasti sú založené aj na tvrdeniach nezodpovedajúcich skutočnému stavu veci a teda tvrdeniach nepravdivých. Uviedol, že doposiaľ nebolo žiadnym právoplatným rozhodnutím ani v priestupkovom konaní a ani v trestnom konaní alebo akomkoľvek inom konaní preukázané, že by sa mal žalobca (jeho konatelia) dopustiť akéhokoľvek protiprávneho konania na majetku žalovaného s následkom vzniku akejkoľvek škody. Nie je zrejmé, z čoho žalovaný takéto tvrdenia, dokonca o spáchaní trestného činu, vyvodzuje, keď zároveň v prílohe odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie predkladá rozhodnutie odvolacieho orgánu v priestupkovom konaní, ktorým bolo zrušené rozhodnutie prvostupňového priestupkového orgánu o zastavení konania vo veci podozrenia zo spáchania takéhoto protiprávneho konania. Skutočnosť, že odvolací orgán v priestupkovom konaní v odôvodnení takéhoto svojho rozhodnutia konštatoval potrebu postúpenia predmetnej veci orgánom činným v trestnom konaní, ešte určite neznamená, že bolo preukázané akékoľvek protiprávne konanie akejkoľvek konkrétnej osoby, keď z uvedeného rozhodnutia je zrejmé, že dôvodom takéhoto postúpenia by mala byť výška škody, ktorá mala byť takýmto konaním na majetku žalovaného spôsobená (a ktorá by v prípade aktuálne platnej novely Tr. zák. s pozastavenou účinnosťou už takýto postup zase neopodstatňovala) a ak žalovaný z takéhoto rozhodnutia odvolacieho orgánu v priestupkovom konaní odvodzuje tvrdenia v podanom odvolaní o tom, že žalobca (jeho konatelia) sa dopustil trestného činu na majetku žalovaného, tak ide o celkom nenáležité a zároveň nepravdivé tvrdenia. Bez ohľadu na tieto skutočnosti považoval celú takúto argumentáciu žalovaného za neopodstatnenú už z toho zásadného dôvodu, že zrušenie vecného bremena v zmysle § 15lp ods. 3 Obč. zák. z dôvodu protiprávneho konania odporujúceho dobrým mravom zo strany oprávneného z vecného bremena by v teoretickej rovine prichádzalo do úvahy ako dôsledok takého konania oprávneného, ktoré by súviselo s výkonom práv a povinností vyplývajúcich z vecného bremena. Takýmto dôvodom by mohol byť len výkon práv a povinností z vecného bremena spôsobom, ktorý by predstavoval zneužitie postavenia oprávneného v takomto právnom vzťahu a získanie neprimeranej výhody na úkor povinného. O takýto dôvod však vôbec žalovaný uplatnený nárok vzájomnou žalobou neoprel a takýto dôvod ani vôbec netvrdil a tento ani nemôže vôbec existovať. V tomto prípade to bol práve žalovaný, ktorý bez akéhokoľvek opodstatnenia takúto svoju zákonnú povinnosť ako povinný z vecného bremena porušil vytváraním prekážok na pozemkoch zaťažených vecným bremenom, ktoré úplne znemožnili žalobcovi výkon práva z vecného bremena uskutočňovať a ktorými došlo tiež k zásahu do vlastníckeho práva žalobcu (vytvorením prekážok aj na pozemku vo vlastníctve žalobcu). Bez ohľadu na uvedené, akékoľvek správanie konkrétnej osoby by nebolo možné stotožňovať so správaním žalobcu ako právnickej osoby a ak by aj bolo preukázané, že akákoľvek konkrétna osoba by sa dopustila protiprávneho konania, pri ktorom by došlo k spôsobeniu akejkoľvek škody na majetku žalovaného, tak voči takejto osobe by musela byť vyvodená individuálna zodpovednosť za takéto konanie, a to za súčasného prihliadnutia na spoluzodpovednosť samotného žalovaného a takáto skutočnosť by nemohla mať žiaden dopad na právny vzťah z vecného bremena medzi žalobcom a žalovaným. Zároveň by išlo o jednorazové konanie, ktoré by ani v teoretickej rovine nemohlo byť považované za konanie takej intenzity, ktoré by samo o sebe mohlo viesť k zrušeniu vecného bremena v zmysle § 151p ods. 3 Obč. zák. Ďalej uviedol, že v skutočnosti vôbec nešlo o bezodplatné nadobudnutie vecného bremena žalobcom, keď jeho právny predchodca v minulosti na pozemkoch zaťažených vecným bremenom na svoje náklady zrealizoval výstavbu asfaltového povrchu, bez ktorého by využitie týchto pozemkov na riadnu prístupovú cestu nielen do areálu žalobcu, ale aj žalovaného a tiež aj pre ďalšie osoby používajúce túto cestu, nebolo možné vôbec alebo len s veľkými ťažkosťami, pričom išlo o značnú investíciu. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní tvrdí, žc k zrušeniu vecného bremena (bez náhrady) by malo dôjsť aj z toho dôvodu, že žalobca má mať prístup do jeho areálu zabezpečený inak (cez iné pozemky), žalobca považuje takéto tvrdenia žalovaného za celkom neopodstatnené s tým, že v skutočnosti žiadna iná prístupová cesta do areálu žalobcu po pozemkoch vo vlastníctve PD Košeca, a. s. a CAST IRON vodárenské tvarovky, spol. s r. o. s možnosťou jej trvalého využitia pre žalobcu neexistuje. Žalobca nemá vôbec zabezpečené žiadnym spôsobom právo na využitie takejto prístupovej cesty cez pozemky vo vlastníctve uvedených iných osôb a nemá ani možnosť takúto prístupovú cestu využívať. Žalobca len v súvislosti s obmedzeniami vytvorenými zo strany žalovaného na pozemkoch zaťažených vecným bremenom v dňoch 28.9. - 30.9.2022 požiadal o možnosť prejazdu cez uzavretý areál PD Košeca, a. s., čo mu bolo núdzovo v uvedenom čase umožnené, pričom k otvoreniu brány do takéhoto areálu došlo len cez technické zariadenie umožňujúce otváranie brány na diaľku prostredníctvom majiteľa CAST IRON vodárenské tvarovky', spol. s r. o. (cez telefón) a žalobca žiadne kľúče ani technické zariadenie umožňujúce otvorenie brány do uvedeného uzavretého areálu k dispozícii nemá a nikdy nemal.
4. Žalovaný v replike k vyjadreniu žalobcu uviedol, že vo vzťahu k napadnutým výrokom I. a II. rozsudku zotrváva na svojom názore, že o tzv. negatórnej žalobe žalobcu nebolo možné rozhodnúť v súlade s navrhovaným petitom žaloby, teda nebolo jej možné vyhovieť, pretože v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku netrval žalobcom prezentovaný protiprávny stav a k výkonu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu dochádzalo bez akýchkoľvek obmedzení. Trval na tom, že v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku protiprávny stav prezentovaný žalobcom v žalobe nepretrvával, tento bol odstránený nariadeným neodkladným opatrením. V rozpore s ustanovením § 217 Civilného sporového poriadku preto súd prvej inštancie rozhodol podľa stavu platného a aktuálneho v čase nariadenia neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci samej, avšak nie podľa stavu platného a aktuálneho v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku. Pokiaľ žalobca vzhľadom na odvolaciu námietku žalovaného o nepreukázaní trvania protiprávneho stavu zo strany žalobcu v rámci vyjadrenia k odvolaniu predložil dve fotografie údajne preukazujúce pretrvávanie protiprávneho stavu, k tomuto uviedol, že obe fotografie boli predložené po ukončení dokazovania pred súdom prvej inštancie, resp. po uplynutí lehoty na predloženie novôt v odvolacom konaní. Zároveň však nie je jasné, kedy boli obe fotografie vyhotovené a k akému dátumu zachytávajú stav na povinnom pozemku. Pre odvolaciu argumentáciu žalovaného sú však obe fotografie bez akejkoľvek relevancie. Zo strany súdu prvej inštancie nedošlo na pojednávaní konanom dňa 12.01.2024, na ktorom bol vyhlásený napadnutý rozsudok, k akémukoľvek dokazovaniu smerujúcemu k tomu, či protiprávny stav pretrváva alebo nie. Ak zo strany súdu prvej inštancie k dokazovaniu v uvedenom rozsahu nedošlo, a aj napriek tomu súd prvej inštancie vyhovel negatórnej žalobe, došlo k podstatnému porušeniu práva na spravodlivý proces v neprospech žalovaného ako strany sporu.
5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podal v zákonnej lehote oprávnený subjekt proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo vyhovujúcich výrokoch I., II. podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť a v rozsahu zamietavého výroku III. a v závislom výroku IV. o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a na nové rozhodnutie (§ 389 ods. 2 CSP).
6. Súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zdržať sa vytvárania akýchkoľvek prekážok v celej šírke a dĺžke pozemkov špecifikovaných vo výroku napadnutého rozsudku a strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, spočívajúcemu v povinnosti žalovaného umožniť žalobcovi prechod pešo, osobnými motorovými vozidlami, nákladnými motorovými vozidlami a stavebnými mechanizmami zriadenému v prospech žalobcu na základe zmluvy, podľa ktorej bol vklad práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do katastra nehnuteľností povolený pod č. B. XXXX/XXXX. Výrokom II. žalovanému uložil povinnosť zdržať sa pristavovania vozidiel a ukladania akýchkoľvek predmetov na pozemok žalobcu špecifikovaný vo výroku napadnutého rozsudku a zdržať sa zasahovania akýmkoľvek iným spôsobom do vlastníckeho práva žalobcu k tomuto pozemku. Vo vzťahu k výrokom I. a II. rozsudku súdu prvej inštancie žalovaný uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP (absencia riadneho zdôvodnenia, nesprávne skutkové a právne závery).
7. Vo vzťahu k výrokom I. a II. napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza:
8. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie týkajúce sa výroku I. a II. nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok a vzhľadom na odvolaciu námietku žalovaného týkajúcu sa nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia tiež, či postupom súdu nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, resp. či tu nie je existencia takej vady, ktorá by bola spôsobilou mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/ CSP).
9. Odôvodňovanie súdnych rozhodnutí je súčasťou práva na spravodlivý súdny proces v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a článku 46 ods. 1 Ústavy SR. V situácii,
keď z odôvodnenia rozhodnutia nemožno zistiť dôvody, pre ktoré bolo vyhovené nároku, ktorý strana sporu žalobou uplatnila, či pre ktoré bol tento zamietnutý, je pre tieto veľmi obtiažne pochopiť takéto rozhodnutie. Pokiaľ nie sú tieto faktory vysvetlené v odôvodnení rozhodnutia, nemožno vylúčiť, že rozhodnutie, z ktorého nie je možné aspoň v základných rysoch zistiť, akými úvahami sa súd pri formulovaní výroku spravoval, treba považovať za nepreskúmateľné. Takéto rozhodnutie súdu porušuje právo účastníka na spravodlivý súdny proces, pretože mu upiera možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci opravných prostriedkov.
10. Výkladom toho, či nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá vadu konania spočívajúcu v odňatí možnosti účastníkovi konať pred súdom, následkom zistenia ktorej je zrušujúce rozhodnutie, resp. či ide len o tzv. inú vadu konania, sa zaoberalo Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na zasadnutí konanom dňa 3. decembra 2015 a prijalo stanovisko, podľa ktorého výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá dôvod na odvolanie podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojitosti s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku, spočívajúci v odňatí možnosti účastníkovi konať pred súdom (teraz § 365 ods. 1 písm. b/ CSP), inak ide o tzv. inú vadu konania (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP), v súvislosti s čím je potrebné vždy skúmať mieru (intenzitu) nepreskúmateľnosti, teda mieru, do akej táto vada poškodí účastníka konania na jeho ústavných právach, teda v každej konkrétnej veci individuálne zodpovedať otázku, do akej miery možno nepreskúmateľnosť rozhodnutia posudzovať ako tzv. inú vadu a do akej miery ho možno posudzovať ako odňatie možnosti konať pred súdom, resp. porušenie práva na spravodlivý proces.
11. Preskúmaním obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, odvolací súd nevzhliadol dôvodnosť uplatnenej odvolacej námietky. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami tej - ktorej strany sporu, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia požiadavkami v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03 či sp. zn. III. ÚS 60/04). Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997). Európsky súd pre ľudské práva pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/ Španielsko, oba z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B).
12. V posudzovanej veci súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia týkajúceho sa výrokov I. a II. dal odpoveď na všetky podstatné právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Odôvodnenie rozhodnutia v napadnutej časti obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov, spĺňa všetky vyššie uvedené požiadavky a tvorí dostatočný podklad pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní, pričom odvolací súd nezistil, že by tieto závery boli neodôvodnené. Skutočnosť, že strana sporu sa s názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje, nemôže samo o sebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti, alebo arbitrárnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie.
13. Postupom súdu prvej inštancie tak nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a nebola zistená ani tzv. iná vada konania, spôsobilá viesť k záveru, že jej následkom došlo k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci a odvolacím prieskumom ex offo nebola zistená ani žiadna vada, týkajúca sa procesných podmienok, teda nedošlo z hľadiska vyššie uplatnených odvolacích námietok k naplneniu odvolacích dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ a d/ CSP.
14. Posúdením obsahu odvolania proti výrokom I. a II. odvolací súd zistil, že ďalšie odvolacie námietky smerujú proti tvrdeným nesprávnym skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie na ktorých založil svoje rozhodnutie, čo viedlo podľa jeho názoru k naplneniu dôvodov na odvolanie, uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP.
15. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 CSP. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor.
16. Pokiaľ v podaných odvolaniach je súdu prvej inštancie vytýkané nesprávne právne posúdenie veci, odvolací súd uvádza, že nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri aplikácií práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo stanovené dispozíciou právnej normy).
17. Odvolací súd považuje vyššie uvedené odvolacie námietky žalovaného za neopodstatnené.
18. Predovšetkým odvolací súd vo vzťahu k vecným odvolacím námietkam žalovaného produkovaným v odvolacom konaní uvádza, že v zásade celá ich ťažisková časť už bola predmetom posudzovania súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi dostatočne a správne a plne vyčerpávajúco vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia, preto odvolací súd len na ich doplnenie uvádza:
19. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že zmluvou o zriadení vecného bremena zo dňa 01.12.2011, ktorú uzatvoril povinný z vecného bremena SKLOMAT, s.r.o. – právny predchodca žalovaného a oprávnený z vecného bremena – žalobca, bolo zriadené vecné bremeno povinným v prospech oprávneného spočívajúce v povinnosti výlučného vlastníka zaťažených pozemkov, špecifikovaných vo výroku rozsudku, strpieť právo prechodu pešo, osobnými motorovými vozidlami, nákladnými motorovými vozidlami a stavebnými mechanizmami, ktoré právo je na základe zmluvy oprávnený vykonávať oprávnený z vecného bremena, ktorým je žalobca. K narušeniu dlhodobého pokojného stavu v rámci realizácie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zriadenému v prospech žalobcu došlo dňa 28.09.2022, kedy žalovaný pristavil na rozhranie pozemkov vo vlastníctve žalovaného a vo vlastníctve žalobcu nákladný žeriav, ktorého pristavením celkom zamedzil vstup do areálu žalobcu. Rovnako dňa 30.09.2022 zložil žalovaný na časť pozemku žalobcu dlhý panel, takže ním prehradil a znemožnil prejazd do areálu žalobcu. Žalovaný v konaní nepopieral, že došlo k blokovaniu vstupu vozidiel žalobcu do areálu žalobcu cez pozemky žalovaného, z ktorého dôvodu súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná a tejto vyhovel vo výroku I., ako aj vo výroku II. napadnutého rozsudku. V danej veci procesný postup súdu prvej inštancie pri dokazovaní a vyhodnotení dokazovania nie je v rozpore s procesnou zásadou ktorá stanovuje, že žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu, a teda že každý dôkaz má rovnocenné postavenie. Súd je totiž povinný hodnotiť každý dôkaz, a to jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, ktorú povinnosti si súd prvej inštancie v prejednávanej veci aj splnil, a to ako výsluchom sporových strán, tak aj vykonaním listinných dôkazov, vrátane predložených fotografií. Ani odvolací súd nemá za sporné, že aj po dočasnej úprave pomerov medzi stranami sporu neodkladným opatrením zo dňa 12.10.2022 č.k. 14C/59/2022-41 trvalá úprava pomerov nebola dosiahnutá. Aj po takejto úprave pomerov neodkladným opatrením došlo k opakovaným zásahom do práva žalobcu ako oprávneného z vecného bremena a do vlastníckeho práva žalobcu k pozemku v jeho výlučnom vlastníctve. Z uvedeného nepochybne vyplýva skutočnosť, že nariadeným neodkladným opatrením nebolo možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Opätovným vytvorením prekážky na pozemkoch, na ktorých je vecné bremeno zriadené, vozidlom (autožeriavom) žalovaného došlo dňa 23.03.2023, nemožno preto súhlasiť s tvrdením žalovaného, že vydaným uznesením o nariadení neodkladného opatrenia došlo k trvalej úprave pomerov pro futuro, neodkladným opatrením sa docielil stav, ktorý by sa docielil v konaní o žalobe a že neboli dané podmienky pre vydanie rozsudku vo výrokoch I., II., keďže podľa stavu aktuálneho v čase rozhodovania dochádza zo strany žalovaného k plnému rešpektovaniu práva žalobcu a k plneniu si tomu zodpovedajúcich povinností. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 12.01.2024 právny zástupca žalobcu uviedol: „naďalej dochádza zo strany žalovaného k vytvoreniu protiprávneho stavu a teda k zásahom do vlastníckeho práva a do práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, kedy sú
kladené prekážky rôzneho druhu ako napr. panely alebo vozidlá, či už čiastočne žalobcu alebo tak, aby zabraňovali výjazdu vozidiel do areálu žalobcu, preto má za to, že žaloba je dôvodná v celom rozsahu.“ Uvedené tvrdenia právneho zástupcu žalobcu právny zástupca žalovaného nerozporoval, tieto výslovne nepoprel. Ak strana sporu nepoprie tvrdenia druhej strany, alebo ich potvrdí, tieto tvrdenia sa považujú za nesporné a súd ich môže považovať za preukázané, tak ako to urobil aj súd prvej inštancie. Ak strana sporu nesúhlasí s tvrdeniami protistrany, musí ich poprieť. Ak tak neurobí, tvrdenia sa považujú za nesporné.
20. Pokiaľ sa teda týka rozhodnutia súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II., odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní žalovaným vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vyhodnotil dôkazy v konaní vykonané každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, odôvodnil z akých dôvodov a ktoré tvrdenia strán sporu mal za preukázané a ktoré nie, uviedol svoje skutkové zistenia, ktoré z dokazovania vyplynuli a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie čo do výrokov I. a II. zodpovedá požiadavkám ust. § 220 CSP. Námietky žalovaného uvedené v podanom odvolaní preto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní neboli preukázané, ani tvrdené také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II. a v podrobnostiach na ne v zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje.
21. Ak sa odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku nezaoberal všetkými konkrétnymi námietkami sporovej strany, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie v danej veci za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
22. V ďalšom odvolací súd, vychádzajúc z obsahu odvolania, podrobil konanie predchádzajúce napadnutému rozhodnutiu odvolaciemu prieskumu čo do výroku III., ktorým súd prvej inštancie vzájomnú žalobu žalovaného, ktorou sa žalovaný domáhal zrušenia vecného bremena zapísaného na LV č. XXXX k.ú. A. v prospech žalobcu, a to bez náhrady, a to prioritne z hľadiska uplatnenej odvolacej námietky uvedenej v ust. § 365 ods. 1 písm. e/ CSP (nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností).
23. V prípade odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP ide o vadu skutkovú, keď strana navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto dôkaz nevykonal. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP je v súdnej praxi daný vtedy, ak súd prvej inštancie nie úplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnutý dôkaz potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, k čomu je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy stranami konania, najmä súd nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné a nevykoná ani dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré boli už preukázané iným spôsobom, alebo založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Neúplné zistenie skutkového stavu je odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť.
24. Žalovaný vzájomnú žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia vecného bremena v zmysle § 151p CSP, dôvodil predovšetkým hrubým nepomerom medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, ako aj zmenou pomerov, a to prioritne s poukazom na incident zo dňa 29.09.2022, pri ktorom malo dôjsť k poškodeniu majetku žalovaného, ohrozeniu života a zdravia zamestnancov žalovaného, ktoré konanie považuje za rozporné s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie považoval incident za jednorazový exces, vyvolaný konaním samotného žalovaného, z ktorého dôvodu nevykonal žalovaným navrhované dokazovania, ako aj z dôvodu hospodárnosti, účelnosti konania, nadbytočnosti a podobne.
25. Súd prvej inštancie tak bez vykonania akéhokoľvek navrhovaného dokazovania žalovaným v podstate prijal obranu žalobcu a nevykonal žiaden zo žalovaným navrhovaných dôkazov, ktoré podľa názoru odvolacieho súdu mohli mať význam pre relevantné posúdenie uplatneného nároku. Súd
prvej inštancie odmietol žalovaným označené dôkazy vykonať a z jeho nevykonania vyvodil procesný následok v podobe neúspechu žalovaného v spore.
26. Odvolací súd uvádza, že na to, aby mohlo byť zrušené, resp. obmedzené vecné bremeno, musia byť splnené nasledovné podmienky: 1. zmena pomerov, 2. hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, 3. príčinná súvislosť medzi 1. a 2. Pri zmene pomerov je treba brať do úvahy všetky okolnosti, predovšetkým je potrebné zistiť, či došlo k zmene pomerov a v kladnom prípade posúdiť, nakoľko táto zmena mala vplyv na spôsob výkonu práva, zodpovedajúceho vecnému bremenu, ako sa prejavila na užívaní nehnuteľnosti vecným bremenom zaťaženej a vziať do úvahy ujmu, ktorá oprávnenému nastane v dôsledku obmedzenia alebo zrušenia vecného bremena za náhradu a porovnať ju s prípadnou ujmou, ktorá vznikla vlastníkom zaťaženého pozemku v dôsledku zmeny pomerov. Právne významný je iba ten hrubý nepomer, ktorý vznikol v dôsledku zmeny pomerov; aj keď k zmene pomerov došlo a je daný aj hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, nie sú podmienky pre zrušenie vecného bremena dané, pokiaľ tento hrubý nepomer existoval už pred zmenou pomerov (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 25.01.2001, sp. zn. 22Cdo/1665/99).
27. Povinnosťou súdu je vždy vyrovnať sa s argumentmi sporových strán, ktoré môžu mať vplyv na rozhodnutie. Judikatúra ESĽP zdôrazňuje, že je potrebné podľa okolností veci dať odpoveď na rozhodujúce argumenty.
28. Súdne rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ, predovšetkým ak neboli súdom zohľadnené všetky relevantné argumenty sporových strán. Rovnako je významné správne vyhodnotenie potenciálnej relevancie navrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosť jeho vykonania. Súd pochybí, ak zamietne návrh na vykonanie dokazovania, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia a ktorého vykonanie je prípustné, pretože takýmto postupom sťažuje dôkaznú pozíciu strany sporu, čo môže nespravodlivo rezultovať v neunesení jej dôkazného bremena a nedôvodne sa vzďaľuje od želanej a možnej miery zistenia skutkového stavu. Nevykonanie navrhovaného dôkazu, ak tento mohol mať vplyv na posúdenie skutkového stavu, ktorý z doteraz vykonaných dôkazov nemožno bezpečne ustáliť, je porušením práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy SR (Ústavný súd SR III. ÚS 332/09).
29. Odvolací súd dospel v danej veci k záveru, že súd prvej inštancie nezohľadnil všetky tvrdenia sporových strán, dokazovanie navrhované sporovými stranami – predovšetkým žalovaného, ktoré mohlo mať význam pre rozhodnutie vo veci, s poukazom na hospodárnosť konania, účelnosť, nadbytočnosť a pod., nevykonal, čím bola odňatá realizácia procesných práv žalovanému.
30. Z napadnutého odôvodnenia rozhodnutia nevyplývajú skutočnosti, ktoré je nutné pre posúdenie nároku žalovaného brať do úvahy, ku ktorým o.i. patrí aj výsledok priestupkových, resp. trestných konaní týkajúcich sa strán sporu ako aj iné žalovaným navrhované vykonanie dôkazov. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cz/70/1978, ktorý v tomto rozhodnutí uviedol, že: „Zmena pomerov, ktorou vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, spočíva nielen v objektívnych okolnostiach, ale aj v osobných pomeroch účastníkov, za určitých okolností môže vzniknúť aj zmenou v správaní sa účastníkov.
31. S poukazom na vyššie uvedené bolo potom nevyhnutné, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s poukazom na ust. § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP zrušil čo do výroku III. a v závislom výroku IV. a podľa § 391 ods. 1 CSP vec v zrušenom rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
32. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude vec ohľadom nároku žalovaného náležite skutkovo vyhodnotiť, v súlade s platnou procesnou normou vykonať všetky pre vec relevantné navrhované dôkazy, zistený skutkový stav následne komplexne právne vyhodnotiť a potom vo veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je nevyhnutné náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2, 3, 4 CSP odôvodniť.
33. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie opätovne o náhrade trov, vrátane náhrady trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
34. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).