Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19CoP-19-2025.pdf
PDF · 114.96 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoP/19/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a členiek senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Har Tzvi v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: V. Š.D., V.. XX.XX.XXXX, bytom pri matke, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny L. V. B., V. T. X, L. V. B., na návrh matky: R.. T. Š., V.. XX.XX.XXXX, P. N. XX/ XX, L. V. B., právne zast.: JUDr. Zuzana Koláriková, advokátka so sídlom Stará Prešovská 10, Košice, za účasti otca: Y. Š., V.. XX.XX.XXXX, P. N. XX/XX, L. V. B., B..Č.. T. J. XXXX, L. V. B., o zvýšenie výživného na maloleté dieťa, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 8P/79/2024-125 zo dňa 15.11.2024 takto
r o z h o d o l :
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
I. Predmet konania
1. Matka sa podaným návrhom domáhala zvýšenia výživného na maloletú V. zo strany otca zo sumy 100 eur na sumu 300 eur mesačne od 01.09.2024 z dôvodu, že oprávnené výdavky, hlavne na mimoškolské aktivity, na maloletú vzrástli.
2. Otec s návrhom matky nesúhlasil, žiadal zvýšiť výživné maximálne na sumu 150 eur mesačne, nakoľko dcére uhrádza niektoré výdavky.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
3. Okresný súd Vranov nad Topľou ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:
„I. Súd m e n í výrok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 6P/59/2018 zo dňa 29.06.2019 v časti, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu vo veci výživného, a to tak, že sa z v y š u j e výživné na mal. V. Š., V.. XX.XX.XXXX zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 200,- eur mesačne, ktoré otec je povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky počnúc dňom 01.09.2024.
II. Dlžné výživné za obdobie 01.09.2024 do 31.10.2024 v sume 200,- eur j e otec p o v i n n ý uhradiť v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. V prevyšujúcej časti súd návrh matky na zvýšenie výživného z a m i e t a.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“
4. Súd svoje rozhodnutie právne odôvodnil poukazom na ust. § 36 ods. 1, § 26, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 63 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3, čl. 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), § 121 a § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“).
5. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia došlo k zmene pomerov. V predchádzajúcej úprave maloletá mala X rokov, teraz má XX rokov, s nárastom veku má dieťa vyššie nároky na svoje základné osobné potreby, tiež ďalšie výdavky v súvislosti s plnením školskej dochádzky, na voľnočasové aktivity, zdravotnú starostlivosť, krúžky a pod. Otec vykonáva prácu na základe živnostenského oprávnenia. Súd ustálil čistý mesačný príjem otca (viď bod 38) na sumu 1.353,17 eur. Zohľadnil, že sumu 100 eur otec vynakladá na maloletú ako poplatok na tréningy na jazdenie na koni. Vychádzal z odporúčaní Ministerstva spravodlivosti SR a určil, že výživné by malo zodpovedať sume 22 % z príjmu otca. Súd zvýšil výživné na sumu 200 eur mesačne so zohľadnením, že otec uhrádza sumu 100 eur za jazdenie, vykonáva osobnú starostlivosť a úhradu potrieb počas starostlivosti každý utorok a štvrtok, každý druhý víkend od piatku do nedele a polovice prázdnin. Nebolo preukázané, že tieto náklady uhrádza iná osoba ako otec. Súd zvýšil výživné od 01.09.2024 a taktiež určil dlžné výživné 200 eur za mesiac september a október, nakoľko ku dňu vyhlásenia rozsudku výživné za mesiac november nebolo ešte splatné.
6. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP.
III. Obsah odvolania matky a vyjadrení k odvolaniu
7. V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku súdu prvej inštancie, a to proti výrokom I., II. a III., odvolanie matka. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje za neodôvodnený, zmätočný, vágny. Súdom stanovená výška výživného nezodpovedá možnostiam a schopnostiam otca a taktiež oprávneným potrebám maloletej. Žiadala zvýšiť výživné na maloletú na sumu 300 eur mesačne. Matka namietala spôsob, akým súd určil čistý mesačný príjem otca. Zdôraznila, že otec nepredložil jediný dôkaz o tom, že by mal povinnosť zakupovať si nejaké pracovné pomôcky, nepredložil ani len doklad o ich kúpe, taktiež nepredložil doklad o platení stravného, je to iba jeho tvrdenie bez akéhokoľvek predloženého dôkazu. Otec má možnosť nachystať si stravu z domu, nemusí sa stravovať v reštaurácii. Tvrdenie súdu, že otec si nemá, kde na pracovisku uskladniť stravu, je nesprávne. Jeho zamestnávateľ zamestnáva cca 100 zamestnancov a je pochopiteľné, že má zabezpečené vhodné podmienky pre uskladnenie stravy. Súd absolútne nesprávne vyhodnotil skutočnosť, že otec musí zaplatiť daň vo výške 19 %. Absolútne nesprávne vypočítal daň z mesačného príjmu 1.991,97 eur, ktorá má podľa názoru súdu predstavovať sumu 378,47 eur. Matka zdôraznila, že otec toho času neplatí žiadnu daň. Súd je povinný vychádzať z aktuálneho príjmu a výdavkov v čase rozhodovania, a nie z hypotetického príjmu a výdavkov do budúcna. Zároveň ak aj otec v budúcnosti bude musieť zaplatiť daň ako živnostník, si môže uplatniť paušálne výdavky vo výške 60 %, čo znamená, že bude platiť daň vo výške 20 % zo svojho ročného príjmu zníženého o 60 %, čo v žiadnom prípade nebude predstavovať mesačnú sumu vypočítanú súdom 378,47 eur. Matka opätovne zdôraznila, že súd je povinný pri rozhodovaní vychádzať z aktuálneho príjmu a výdavkov otca a nie z príjmu a výdavkov do budúcna. V zmysle tabuľkového výživného vo výške 22 % by suma výživného predstavovala sumu 307 eur mesačne po odpočítaní zdravotných a sociálnych odvodov otca vo výške 334,80 eur. Ak by aj sa akceptovali zdravotné a sociálne odvody otca vo výške 334,80 eur, na tabuľkové výživné vo výške 22 % by pripadala suma výživného na maloletú V. vo výške 307 eur. Ďalej matka namietala, že súd sa bez jediného dôkazu stotožnil s tvrdením otca, že počas decembra nebude pracovať, o čom však nepredložil žiadne potvrdenie, resp. prehlásenie zamestnávateľa. Matka zdôraznila, že náplňou práce otca je L. J. L. O. Q., ktoré realizuje v interiéri, preto pochopiteľne počasie nemá vplyv na výkon jeho práce. Ďalej súd nesprávne vyhodnotil osobnú starostlivosť otca o maloletú. Otec počas pobytu maloletej u jeho rodičov nevynakladá žiadne výdavky. Otec býva v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, ktorí maloletej zabezpečia stravu, ako aj ostatné výdavky týkajúcich sa jej potrieb. Výdavky za jazdenie na koni platí výlučne matka a starý otec, keď maloletú vezie na jazdenie na koni, teda tvrdenie otca, že platí výdavky za jazdenie na koni, je nepravdivé a ničím nepodložené. Na základe týchto skutočností matka navrhla, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo všetkých napadnutých výrokoch a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
8. K odvolaniu matky zaslal písomné vyjadrenie otec. Má za to, že súd prvej inštancie správne a zákonne vyhodnotil skutkový a právny stav a vo veci aj zákonne rozhodol. Poukázal, že v roku 2024 bol nezamestnaný, v mesiacoch január, február, bol bez príjmu, v marci sa zamestnal v spoločnosti D. T. D..T.. Q., v tejto spoločnosti bol zamestnaný do 05.09.2024 a keďže jeho čistý mesačný príjem bol len vo výške 850 eur, hľadal si iné možnosti práce s vyšším príjmom. Živnosť začal vykonávať od 11.09.2024 a do rozhodnutia súdu prvej inštancie ako zhotoviteľ vystavil len 2 faktúry, a to za prácu vykonanú v mesiaci september 2024 vo výške 1.234 eur a v mesiaci október 2024 v sume 2.133 eur, za mesiac november vystavil faktúru vo výške 1.959 eur a za mesiac december v sume 1.317 eur, čo potvrdzuje jeho tvrdenie o tom, že v mesiaci december mu nebude zadaná práca počas celého mesiaca. Taktiež to bude aj v mesiaci január 2025, kedy začal prácu vykonávať až od 07.01.2025. Jeho mesačný príjem bude vždy závislý od množstva objednanej práce od jeho zhotoviteľa. Za 4 mesiace výkonu jeho živnostenskej činnosti jeho priemerný mesačný hrubý príjem činí čiastku 1.660,75 eur. Fakturovaná suma predstavuje jeho hrubý príjem, z ktorého uhrádza odvody do zdravotnej poisťovne v sume 97 eur a od januára 2025 v sume 107,25 eur. K tvrdeniam matky, že nie je nevyhnutné, aby si uhrádzal stravné, podotkol, že ako fyzicky pracujúci človek má nárok na 1 teplé jedlo denne, ktoré si objednáva z reštaurácie z denného menu v sume 7 eur na deň. Jedná sa o najnižšiu sumu, za ktorú sa dá zabezpečiť jedlo aj s dovozom do prevádzky. Taktiež tento výdavok uviedol len za 20 pracovných dní, teda mesačne 140 eur. Niekedy vykonáva prácu aj viac ako 20 dní v mesiaci. V prípade potreby pracuje aj počas sobôt. Nie je schopný si denne pripravovať varenú stravu na nasledujúci pracovný deň. Čo sa týka jeho výdavkov na pracovné oblečenie, obuv, pomôcky, je pravdou, že tieto nezdokladoval, ale mal za to, že samotný výkon jeho živnostenskej činnosti predpokladá tieto náklady. Nakoľko pracuje vo veľmi prašnom prostredí so železom a kúpa pracovných montérok, pracovnej obuvi, rukavíc a okuliarov, je nevyhnutná. Taktiež ako pri stravnom, uviedol najnižšiu možnú sumu, a to cca 70 eur za 3 mesiace, čo činí sumu 23,33 eur mesačne. Kúpu týchto vecí nezdokladoval pokladničnými dokladmi, nakoľko výdavky si ako živnostník bude uplatňovať paušálne, a preto nie je potrebné odkladať si doklady o ich kúpe. Jeho fakturovaný príjem je zárobok, z ktorého musí uhrádzať výdavky spojené s výkonom živnostenskej činnosti a z príjmu si musí určitú finančnú čiastku aj odložiť, aby bol schopný v budúcom roku zaplatiť daň z príjmu, ktorej výšku aktuálne uviesť nevie. K ďalším námietkam matky otec uviedol, že je pravdou, že býva v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, ktorí mu pomáhajú pri výkone osobnej starostlivosti o maloletú s odvozom, prívozom na krúžky a pod. To však neznamená, že nevynakladá na maloletú finančné prostriedky nad rámec bežného výživného. Počas letných prázdnin a aj následne po začatí školského roka on aj jeho otec maloletú vozili motorovým vozidlom na jazdenie na koni do obce R. a pri tejto príležitosti trénerke osobne odovzdal do ruky 2x po 50 eur. Na narodeniny obdaroval maloletú dcéru poukážkou na hodiny jazdenia v hodnote 100 eur, je pravdou, že doklad o týchto výdavkoch otec nemá. Taktiež maloletú po škole vozil na krúžok anglického jazyka, aj na tanečnú, a to vždy, keď bol o to požiadaný. Maloletá dcéra má v jeho domácnosti zabezpečené všetky potreby, vrátane stravy, hygienických potrieb či oblečenia. Nie je dôvodné, že tieto náklady uhrádzajú len starí rodičia, a nie on ako otec. V prípade sviatkov je maloletá dcéra obdarúvaná z jeho strany, aj zo strany jeho rodiny, a to vecami potrebnými do školy či oblečením. S maloletou dcérou má veľmi pekný vzťah, pravidelne sa s ňou stretáva, trávi u neho polovicu všetkých prázdnin, nemá problém sa o dcéru postarať vždy, keď ho o to matka alebo dcéra požiada, tak to bolo aj v prípade pobytu matky v C., kedy sa riadne staral o dcéru 14 dní pobytu matky, prípadne počas kozmetickej operácie matky a jej následnej rekonvalescencie, čo tiež činilo cca 10 dní z mesiaca. Starostlivosť o dcéru robí rád, tieto okolnosti popisuje len preto, že matka v odvolaní uviedla, že nad rámec výživného ničím dcére neprispieva. Otec si je plne vedomý, že si riadne neplnil vyživovaciu povinnosť, nakoľko v období, keď bol bez práce, mu vznikli finančné dlhy, ktoré bol nútený vyrovnať. Dlžné výživné matke uhrádzal podľa jeho možností, a to dňa 13.01.2025 uhradil sumu 300 eur, dňa 12.12.2024 sumu 300 eur a dňa 09.12.2024 uhradil sumu 300 eur. Zvyšnú dlžnú sumu bude matke splácať spolu s bežným výživným tak, aby dlh čo najskôr uhradil. Otec si je plne vedomý vyživovacej povinnosti k maloletej dcére. Po odpočítaní odvodov, stravného, pracovných pomôcok, jeho čistý mesačný príjem predstavuje sumu 1.400 eur, z tejto sumy v zmysle odporúčacích tabuliek pre určenie výživného by výživné činilo sumu 300 eur. Otec súhlasí s určením výživného k rukám matky vo výške 200 eur mesačne, nakoľko ďalšie finančné prostriedky, a to v sume 100 eur mesačne minie na úhradu nákladov spojených s pobytom dcéry v jeho domácnosti na stravu, ošatenie, hygienické potreby, pohonné hmoty, výdavky na záľuby, trávenie voľného času, resp. vreckové pre maloletú dcéru. Otec žiadal zohľadniť aj skutočnosť, že z dosiahnutého príjmu bude nútený uhradiť daň z príjmu a od septembra 2025 bude uhrádzať aj odvody do sociálnej poisťovne v dosť vysokej čiastke. Jeho čistý
príjem sa tým zníži. Na základe týchto skutočností navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (ďalej len „odvolací súd“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.
10. Vo vzťahu k odvolacím námietkam matky odvolací súd v prvom rade zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované zákonné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani aby prebral a riadil sa ním predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj napr. IV.ÚS 252/2004, I.ÚS 50/2004, II.ÚS 3/1997, II.ÚS 251/2003).
11. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
12. Odvolací súd v zmysle § 379 a § 380 CSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, pretože jeho argumentácia bola vecne správna, objektívna, presvedčivá. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe „Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzujúcim rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie“ (uznesenie NS SR sp. zn. 5Obdo/98/2018 zo dňa 29.01.2020). „Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok“ (ÚS SR vo veciach II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08).
13. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutočný stav veci. Odvolací súd nenašiel dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu odchýliť. So všetkými odvolacími námietkami a tvrdeniami matky sa už vysporiadal súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia. Rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti považuje odvolací súd za vecne správny, jeho správnosť argumentuje nasledovne.
14. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i argumenty predostreté rodičmi v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky pre zvýšenie výživného na maloleté dieťa v zmysle návrhu matky.
15. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj ustanovenie § 121 CMP. Zmena rozsudku o výžive je možná, ak sa zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku výživného. V zmysle ustálenej judikatúry je potrebné prihliadnuť k všetkým skutočnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Pri rozhodovaní o zmene výživného v zmysle citovaných ustanovení zákona je nevyhnutné previesť porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho, ako i nového rozhodovania. Je pritom potrebné prihliadnuť k všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v
porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne okolnosťami na strane povinného, oprávneného, alebo objektívne napríklad vývojom životných nákladov. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78 ods. 3 už vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá sama osebe môže odôvodniť zmenu výšky výživného.
16. Odvolací súd konštatuje, že výživné pre dieťa slúži nielen na uspokojovanie všetkých odôvodnených hmotných potrieb, ako je jedlo, ošatenie, obuv a podobne, ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa, jeho kultúrne, rekreačné potreby a podobne. Ak sú reálne možnosti oprávnených rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Z charakteru výživného ako dávky zročnej do budúcnosti vyplýva, že nemožno všetky výdavky preukázať, keďže budú vznikať až v budúcnosti.
17. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že mal. V. je stále osobou oprávnenou z výživného a je odkázaná na plnenie vyživovacej povinnosti zo strany rodičov. Súd prvej inštancie dostatočne odôvodnil zistenú zmenu pomerov na strane povinných rodičov z výživného a na strane maloletej.
18. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
19. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
20. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
21. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie ustálil príjem otca vyjadrený ako reálny mesačný príjem, z čoho možno usudzovať, že ide o čistý príjem, ktorý môže dosahovať za splnenia podmienok podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine.
22. Základné pravidlá pre určenie výšky výživného obsiahnuté v ust. § 75 Zákona o rodine sa vzťahujú na všetky druhy vyživovacích povinností a príspevkov, pričom je dlhoročnou zaužívanou praxou v súdnych konaniach stanoviť ich rozsah zo základu predstavujúceho čistý príjem (aj potencionálny) povinnej osoby. Zároveň možno konštatovať, že v prejednávanej veci bolo splnené, že na základe uvedeného vymedzenia príjmu otca, súd bol schopný urobiť dostatočnú predstavu o jeho majetkových pomeroch.
23. Samozrejme, že zákonodarca nestanovuje striktný spôsob výpočtu výživného a tak súdy musia v jednotlivých prípadoch vždy uvážiť všetky zákonom uvedené kritéria a výživné určiť vo výške zodpovedajúcej týmto kritériám, rovnako tak zmyslu a účelu výživného (porovnaj Nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 4239/12 zo dňa 10.06.2013)
24. Odvolací súd poukazuje, že v prípade samostatne zárobkovo činných osôb je situácia špecifická. Je vhodné podotknúť, že hrubý fakturovaný príjem nie je možné stotožňovať s čistým príjmom. U fyzickej osoby, ktorá je oprávnená podnikať na základe živnostenského oprávnenia, súdy primárne žiadajú ku konaniu doložiť daňové priznanie za rok predchádzajúci roku, v ktorom bol podaný na súd návrh vo veci výživného. Dôležitým, čo si treba v daňových priznaniach všímať na účely určenia príjmu, je to, aké mal daňový subjekt zaevidované nielen príjmy, ale i výdavky a dopytovať sa, čo všetko je vo výdavkoch zahrnuté; ďalej si treba všímať základ dane a daň na úhradu, či je tu daňový preplatok, respektíve nedoplatok. Výšku výdavkov za posudzovaný zdaňovací rok je vhodné v prípadoch potreby porovnať s
výdavkami za rok predchádzajúci posudzovanému zdaňovaciemu roku. Pokiaľ daňový subjekt účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, súd žiada doložiť peňažný denník, hlavnú knihu, knihu pohľadávok, knihu záväzkov, súvahu, výsledovku a ďalšie pomocné knihy (ak je ich vedenie potrebné).
25. V zmysle ustanovenia § 63 ods. 1, 2 Zákona o rodine, je povinnosťou súdu práve podľa ustanovenia § 63 ods. 2 skúmať a hodnotiť charakter výdavkov a spoľahlivo zistiť či skutočne išlo vzhľadom na predmet podnikania o výdavky nevyhnutné, potrebné na zabezpečenie, dosiahnutie a udržanie príjmov. Nie každý výdaj povinného rodiča, aj keď je inak uznaný daňovými predpismi, je z hľadiska jeho podnikania nevyhnutný do tej miery, žeby nebolo možné od neho odôvodnene požadovať, aby z takto vynaložených prostriedkov prednostne plnil svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu.
26. Z obsahu spisu vyplýva, že otec je od 11.09.2024 zapísaný v živnostenskom registri s predmetom podnikania: L. D. X. T. Q., L. D. N. J. Q. L.. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania skonštatoval, že príjem otca je od polovice septembra 2024 vyšší, ako keď bol predtým otec zamestnaný. Otec predložil súdu prvej inštancie faktúry za vykonanú prácu za mesiac september 2024 a október 2024. V bode 38. z odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie správne z hrubého príjmu odpočítal daň z príjmu, odvody na platby sociálneho zabezpečenia, náklady na pracovné pomôcky, stravné a ustálil čistý príjem v súlade ustanoveniami zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, v sume 1.353,17 eur. Aj sám otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že jeho čistý mesačný príjem teraz predstavuje sumu cca 1.400 eur. Poukázal, že od septembra 2025 bude povinne uhrádzať odvody aj do Sociálnej poisťovne.
27. Následne súd prvej inštancie správne zohľadnil, že na plnení vyživovacej povinnosti sa otec podieľa aj inými formami - osobnou starostlivosťou, nakoľko maloletá každý druhý víkend od piatku do nedele, každý utorok a piatok po škole do večera, aj polovicu prázdnin trávi u svojho otca, kedy sa otec v tom čase podieľa na oprávnených výdavkoch maloletej (strava, ošatenie, hygienické potreby, výdavky na záľuby a trávenie voľného času, vreckové, pohonné hmoty súvisiace s odvozom na krúžky a jazdenie na koňoch ).
28. Súd prvej inštancie podporne poukázal na metodiku Ministerstva spravodlivosti SR, ktorá stanovuje základné východiská a spôsob výpočtu výživného na dieťa s cieľom prispieť k zjednotenej aplikačnej praxi súdov. Súd na základe vykonaného dokazovania ohľadom oprávnených výdavkov maloletej a pri určení čistého mesačného príjmu otca v sume cca 1.353,17 eur zvýšil výživné na maloletú V.S. na sumu 200 eur mesačne so zohľadnením, že otec uhrádza sumu 100 eur za jazdenie a zároveň vykonáva osobnú starostlivosť a úhradu potrieb maloletej počas starostlivosti o ňu. (Podľa tzv. tabuľkového výživného výživné na 1 maloleté dieťa, ktoré navštevuje S.. T. O. školy, predstavuje 22 % z príjmu otca t.j. zo sumy cca 1.400 eur mesačne výživné predstavuje sumu 308 eur mesačne).
29. Obligatórnym zákonným hľadiskom pri určovaní výšky výživného je osobný výkon starostlivosti, ktorý Zákon o rodine nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečovaniu výživy (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 10.11.2011, sp. zn. IV. ÚS 489/2011).
30. Pri stanovení rozsahu výživného je dôvodné prihliadať aj na mieru osobnej starostlivosti otca ako správne dané kritérium vyhodnotil súd prvej inštancie. Zvýšené výživné súdom prvej inštancie na maloletú V.S. od 01.09.2024 do budúcna s prihliadnutím na podiel otca na osobnej starostlivosti o maloletú a tomu zodpovedajúci podiel na jej výžive, na dosahovaný čistý príjem otca v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, prihliadnuc na celkovú životnú úroveň, pri komparácii oprávnených výdajov maloletej, považuje odvolací súd za primerané. Pokiaľ otec svojou zárobkovou činnosťou bude v nasledujúcom období dosahovať vyšší príjem, dosiahne tým aj vyššiu životnú úroveň. Vyššia životná úroveň povinného rodiča umožňuje napĺňať odôvodnené potreby maloletého dieťaťa vo väčšej miere. Je tak na zodpovednosti povinného otca, aj bez rozhodnutia súdu o zvýšení výživného, dobrovoľne prispievať nad rámec bežného výživného na školské a mimoškolské aktivity maloletej podľa jej subjektívnych potrieb.
31. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP. Námietky matky nesmerovali k výške dlžného výživného a lehote jeho splatenia.
32. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 52 CMP v spojení s ustanovením § 58 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V preskúmavanej veci odvolací súd súčasne nevzhliadol také okolnosti, ktoré by dôvodili priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov podľa § 55 CMP.
33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov; § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).