Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

56Ek/2489/2024

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: Mesto Krompachy, Námestie Slobody 115/1, 053 42 Krompachy, IČO: 00 329 282, právne zastúpený: JUDr. Marián Rušin, PhD., advokát, so sídlom Štúrova 27, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 42 329 230 proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX B. - D. E., o vymoženie 1.074,84 eur s príslušenstvom, vedenom súdnym exekútorom: JUDr. Barbora Hovanová, Exekútorský úrad Spišská Nová Ves, so sídlom Gorkého 8, 052 01 Spišská Nová Ves, pod sp. zn. 289EX 762/24, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamieta.

II. Oprávnený má nárok na náhradu trov exekučného konania voči povinnému v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 56,01 eur, ktorý bude vymáhaný na základe vydaného dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu prostredníctvom právneho zástupcu dňa 13.11.2024 domáhal od povinného vymoženia 1.074,84 eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu – Výkazu daňových nedoplatkov vydaného Mestom Krompachy sp. zn. Kg 32/2024 exe vyhotovený ku dňu 18.09.2024, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 18.09.2024 (ďalej v texte len ako „exekučný titul“).

2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a predložených príloh poveril dňa 15.11.2024 vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Barboru Hovanovú, Exekútorský úrad Spišská Nová Ves, so sídlom Gorkého 8, 052 01 Spišská Nová Ves (ďalej v texte len ako „súdny exekútor“), ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. 289EX 762/24. Poverený súdny exekútor vydal dňa 25.11.2024 upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému doručené dňa 02.12.2024. Povinný dňa 16.12.2024 podal na poštovú prepravu zásielku obsahujúcu podanie označené ako „Návrh na zrušenie exekúcie č. 289EX 762/24 – 10“ zo dňa 15.12.2024, ktoré súd posudzoval podľa obsahu ako návrh na zastavenie exekúcie, ktorý bol poverenému súdnemu exekútorovi doručený dňa 17.12.2024 a ktorý predložil súdny exekútor tunajšiemu súdu na rozhodnutie dňa 08.01.2025.

3. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že mu bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie, pričom niekoľko dní pred doručením povinný zistil, že mu bol bez akéhokoľvek upovedomenia blokovaný účet v banke. Požiadavka na odblokovanie bankového účtu, na ktorý je poukazovaný dôchodok povinného, bola daná e-mailom aj telefonicky, no napriek tomu sa nič neudialo, preto povinný podáva návrh na zrušenie exekúcie. Dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie je, že povinný považuje exekúciu za nezákonnú, pretože právny zástupca oprávneného ako aj poverený súdny exekútor pochybil pri doručovaní rozhodnutia, preto rozhodnutie nemohlo nadobudnúť právoplatnosť. Povinný ďalej uviedol, že sa na F. XXXX/X, XXX XX B. nezdržiava od roku 2004, pričom byt na

uvedenej adrese bol v roku 2010 vydražený a už 15 rokov v ňom býva iná rodina, ktorá byt vydražila. Mesto Krompachy si pohľadávku, ktorá vznikla na poplatku za odpady v roku 2004 a ktorá je podľa povinného premlčaná, nakoľko je premlčaný nárok na jej vymáhanie po 20 rokoch, malo možnosť a vlastne aj povinnosť, vymáhať v dražbe predmetného bytu, pretože sa byt dražil v prospech Bytového podniku v Krompachoch. Povinný ďalej poukázal na skutočnosť, že od roku 2004 pracoval vo Veľkej Británii, kde si riadne platil všetky dane a dvojité zdanenie by taktiež bolo podľa povinného protiprávne v zmysle platných zmlúv Európskej únie. Z uvedených dôvodov povinný žiada o okamžité zrušenie exekúcie a odblokovanie bankového účtu. Povinný má za to, že predmetná vec je premlčaná a právo na vymáhanie zaniklo, ale hlavne došlo k bezprecedentnému konaniu a pochybeniu zo strany právneho zástupcu oprávneného ako aj povereného súdneho exekútora.

4. Oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu dňa 07.01.2025. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že podstata žiadosti povinného, ktorou žiada povinný zrušiť exekúciu, spočíva v tvrdení povinného, že povinný neakceptuje právoplatné rozhodnutia správcu dane (oprávneného v tomto konaní), pretože podľa povinného došlo k nesprávnemu doručovaniu jednotlivých rozhodnutí, pretože povinný sa mal v čase doručovania rozhodnutí zdržiavať vo Veľkej Británii, čím malo dôjsť k dvojitému zdaneniu, povinný považuje vymáhaný nárok oprávneného za premlčaný. S týmito názormi povinného oprávnený nesúhlasí, a to z nasledovných dôvodov. Exekučným titulom v tomto konaní je výkaz daňových nedoplatkov zostavený podľa 89 ods. 1 písm. b) o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej v texte len ako „Daňový poriadok“), v spojení s ustanovením o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len ako „Exekučný poriadok“). Samotný výkaz pozostáva z rozhodnutí správcu dane v zmysle o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady (ďalej v texte len ako „zákon o miestnych daniach“). Oprávnený poukázal na skutočnosť, že exekučný súd nemá právomoc preskúmavať právoplatné rozhodnutia správcu dane a ani ich doručovanie. Túto právomoc má po vyčerpaní opravných prostriedkov len správny súd. Inými slovami povedané, ak povinný nesúhlasil s predmetnými rozhodnutiami správcu dane (napr. z dôvodu údajného zlého doručovania, dvojitého zdaňovania), mal sa svojich „údajných“ práv domáhať v daňovom konaní, resp. pred správnym súdom, čo neurobil, a preto rozhodnutia nadobudli právoplatnosť. Pre úplnosť však oprávnený dodal, že tvrdenia povinného o nesprávnej adrese na doručovanie jednotlivých rozhodnutí správcu dane sú nepravdivé. Do 14.06.2010 mal totiž povinný evidovaný trvalý pobyt na adrese F. G. XXXX/X, XXX XX B. a následne do 26.05.2021 mal povinný evidovaný trvalý pobyt na adrese B. X, tzn. bez udania ulice, 053 42 Krompachy, a preto boli povinnému všetky rozhodnutia správcu dane doručované na adresu trvalého pobytu povinného, a to v súlade s daňovým poriadkom. Oprávnený na podporu svojich tvrdení predložil výpis z Registra obyvateľov Slovenskej republiky. Oprávnený dodal, že ak povinný chcel, aby mu rozhodnutia správcu dane neboli doručované na adresu jeho trvalého pobytu ale na inú adresu, mal túto požiadavku oznámiť správcovi dane (oprávnenému v tomto konaní), prípadne si povinný mal trvalý pobyt zmeniť, čo neurobil. Oprávnený ďalej uviedol, že ako správca dane teda nijako nepochybil, keďže len dodržiaval povinnosti, ktoré mu stanovuje zákon.

5. Oprávnený v nadväznosti na vznesenú námietku premlčania povinného uviedol, že ani tvrdenia povinného o premlčaní pohľadávky nie sú správne. Oprávnený citujúc ustanovenie § 85 ods. 1 a ods. 2 Daňového poriadku uviedol, že od vzniku vymáhaného nároku pritom oprávnený podal dva návrhy na vykonanie exekúcie. Tieto exekúcie boli zastavené, a to z dôvodu, že majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie. Počas exekučných konaní však premlčacia doba neplynula. Prvá exekúcia bola zastavená Uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. , ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.02.2016 a druhá exekúcia bola zastavená Uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. , ktoré nadobudlo právoplatnosť 14.7.2018. Zároveň oprávnený poukázal na skutočnosť, že každoročne zasiela výzvy v súlade s ustanovením § 80 Daňového poriadku, ktorými došlo k začatiu plynutia novej premlčacej doby, pričom za nároky, ktoré boli predmetom exekučného konania, boli výzvy zasielané po skočení exekúcie. Nárok oprávneného na vymáhanie pohľadávky preto nie je podľa oprávneného premlčaný, pričom s ohľadom na vyššie uvedené je podľa oprávneného evidentné, že v tomto konaní neexistuje žiaden dôvod na zrušenie či zastavenie exekúcie. Oprávnený preto navrhuje súdu, aby súd žiadosť/návrh povinného zamietol. Zároveň si oprávnený uplatnil náhradu trov exekučného konania za vyjadrenie vo veci.

6. Podľa § 45 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, exekučným titulom na účely tohto zákona je aj vykonateľné rozhodnutie orgánu verejnej správy a územnej samosprávy vrátane bloku na pokutu nezaplatenú na mieste.

7. Podľa § 45 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekučným titulom na účely tohto zákona je aj platobný výmer, výkaz nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmier schválený príslušným orgánom

8. Podľa § 48 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína na návrh.

9. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.

10. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu.

11. Podľa § 57 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, doručením poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi sa začína exekúcia.

12. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

13. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

14. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

15. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

16. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

17. Podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej v texte len ako „Daňový poriadok“), správcom dane je daňový úrad, colný úrad a obec.

18. Podľa § 30 ods. 1 Daňového poriadku, správca dane doručuje písomnosť elektronickými prostriedkami. Ak je to účelné a možné, písomnosti doručujú zamestnanci správcu dane.

19. Podľa § 30 ods. 2 Daňového poriadku, ak písomnosť nie je možné doručiť spôsobom podľa odseku 1, správca dane doručuje písomnosť prostredníctvom a) poskytovateľa poštových služieb, b) iného orgánu, ak to ustanovuje osobitný predpis, c) verejnej vyhlášky.

20. Podľa § 31 ods. 1 Daňového poriadku, do vlastných rúk sa doručujú písomnosti, a) o ktorých tak výslovne ustanovuje tento zákon, b) ak je deň doručenia rozhodujúci pre začiatok plynutia lehoty, ktorej nesplnenie by pre adresáta mohlo byť spojené s právnou ujmou, c) ak tak určí správca dane.

21. Podľa § 31 ods. 2 Daňového poriadku, ak nebola fyzická osoba, ktorej má byť písomnosť doručená do vlastných rúk, zastihnutá v mieste doručenia, upovedomí ju doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť príde doručiť znovu v určený deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte a fyzickú osobu o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne fyzická osoba písomnosť do 15 dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, aj keď sa fyzická osoba o uložení nedozvedela.

22. Podľa § 35 ods. 1 Daňového poriadku, ak nie je správcovi dane známy pobyt alebo sídlo adresáta, doručí písomnosť verejnou vyhláškou.

23. Podľa § 35 ods. 2 Daňového poriadku, doručenie verejnou vyhláškou sa vykoná v mieste posledného pobytu alebo sídla adresáta tak, že obec na žiadosť správcu dane vyvesí po dobu 15 dní spôsobom v mieste obvyklým oznámenie o mieste uloženia písomnosti s jej presným označením. Obec potvrdí dobu vyvesenia; posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia. Oznámenie o mieste uloženia písomnosti sa vyvesí aj v sídle správcu dane, ktorého písomnosť má byť adresátovi doručená.

24. Podľa § 35 ods. 3 Daňového poriadku, doručovanie verejnou vyhláškou sa považuje za doručenie do vlastných rúk.

25. Podľa § 80 ods. 1 Daňového poriadku, ak daňový subjekt v lehote podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov alebo určenej v rozhodnutí správcu dane nezaplatil daň alebo neodviedol vybranú daň alebo zrazenú daň, správca dane ho môže vyzvať, aby daňový nedoplatok odviedol alebo zaplatil v ním určenej náhradnej lehote. Táto lehota nesmie byť kratšia ako 15 dní. Správca dane je povinný v tejto výzve upovedomiť daňového dlžníka o následkoch neodvedenia alebo nezaplatenia daňového nedoplatku. Proti výzve možno podať námietku do 15 dní od jej doručenia. Podanie námietky má odkladný účinok. Rozhodnutie o vyhovení námietke nemusí obsahovať odôvodnenie.

26. Podľa § 85 ods. 1 Daňového poriadku, právo na vymáhanie daňového nedoplatku je premlčané po šiestich rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Ak správca dane v lehote podľa prvej vety doručí daňovému subjektu výzvu podľa § 80, začína plynúť nová premlčacia lehota po skončení kalendárneho roku, v ktorom bola výzva doručená.

27. Podľa § 85 ods. 2 Daňového poriadku, počas daňového exekučného konania lehota podľa odseku 1 neplynie.

28. Podľa § 85 ods. 4 Daňového poriadku, právo na vymáhanie daňového nedoplatku zaniká po 20 rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol.

29. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa výlučne na návrh, na ktorý je procesne legitimovaný oprávnený v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu. Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie doručený súdu. Doručením poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi sa začína exekúcia.

30. Exekučný poriadok proti prebiehajúcej exekúcii umožňuje povinnému uplatniť inštitút procesnej obrany podaním návrhu na zastavenie exekúcie, ktorým povinný vyvoláva spor medzi oprávneným a povinným o vyriešenie otázky dôvodnosti a prípustnosti prebiehajúcej exekúcie a ktorého účelom je zastavenie exekúcie z taxatívne vymedzených dôvodov uvedených v Exekučnom poriadkom. Povinný má možnosť namietať všetky skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zastavenie exekúcie, pričom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie. Dôkazné bremeno spočívajúce vo všeobecnej povinnosti každého účastníka konania preukázať bez akýchkoľvek pochybností pravdivosť svojich tvrdení, teda v predmetnom konaní existenciu takej skutočnosti, ktorej možno podľa ustanovení hmotného práva prisúdiť právne účinky spôsobujúce zánik oprávneným vymáhaného nároku, respektíve iného dôvodu zastavenia exekúcie, zaťažuje v exekučnom konaní účastníka konania v procesnom postavení povinného.

31. Exekučný súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie a dokumentov predložených zo strany povereného súdneho exekútora konštatuje, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný v zákonom stanovenej pätnásťdňovej lehote v súlade s ustanovením § 61k ods. 2 Exekučného poriadku a takto podaný návrh má odkladný účinok.

32. Exekučný súd k tvrdeniam povinného týkajúcich sa blokácie bankového účtu, predovšetkým k tvrdeniu, že došlo k blokácii bankového účtu povinného bez akékoľvek upovedomenia, uvádza nasledovné. Doručením poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi sa začína exekúcia. Poverený súdny exekútor po doručení poverenia na vykonanie exekúcie pristupuje k lustrácii majetku povinného. Zákon obligatórne stanovuje tú skutočnosť, že súdny exekútor je v zásade povinný upovedomiť povinného o začatí exekúcie a o spôsobe jej vykonávania pred vydaním exekučného príkazu. Zároveň s doručovaním upovedomenia o začatí exekúcie povinnému môže súdny exekútor priamo pristúpiť k blokácii majetku povinného, aby zaistil majetok pre uspokojenie pohľadávky vymáhanej v exekučnom konaní, a to doručovaním príkazov na začatie exekúcie tretím osobám. V takom prípade je majetok povinného blokovaný až do márneho uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má odkladný účinok. Poverený súdny exekútor môže pristúpiť k vydaniu exekučného príkazu za splnenia dvoch alternatívnych podmienok, ktorými sú márne uplynutie lehoty povinného na podanie návrh na zastavenie exekúcie (prvého v poradí, ktorý vyvoláva odkladný účinok) alebo doručenie uznesenia vydaného exekučným súdom o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie súdnemu exekútorovi. V zmysle vyššie uvedeného poverený súdny exekútor môže pristúpiť k zaisteniu majetku povinného doručovaním príkazov na začatie exekúcie tretím osobám súčasne s doručovaním upovedomenia o začatí exekúcie povinnému.

33. Exekučný súd v súvislosti s tvrdením povinného týkajúceho pochybenia pri doručovaní rozhodnutia (exekučného titulu v tomto konaní) a následnej nemožnosti nadobudnutia právoplatnosti exekučného titulu uvádza, že predmetné exekučné konanie je vedené na podklade exekučného titulu, ktorým je vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov. Tento výkaz sa zostavuje z údajov evidencie daní. V zmysle príslušných ustanovení Daňového poriadku musí obsahovať taxatívne vymedzené údaje, ktorými sú označenie daňového dlžníka, výšku jeho daňových nedoplatkov, pôvodnú splatnosť daní, deň, ku ktorému je výkaz daňových nedoplatkov zostavovaný, pričom deň vyhotovenia výkazu daňových nedoplatkov je súčasne aj dňom jeho vykonateľnosti. Daňový dlžník sa pritom neupovedomuje o tom, že správca dane zostavil výkaz nedoplatkov a takisto sa neupovedomuje ani o jeho vykonateľnosti. Súd mal však preukázané, že povinnému boli riadne doručené rozhodnutia správcu dane (oprávneného v tomto konaní), ktoré boli základom pre zostavenie výkazu daňových nedoplatkov.

34. Súd nad rámec uvádza, že z predmetných doručeniek predložených zo strany oprávneného súd zistil, že povinnému boli doručované rozhodnutia „do vlastných rúk“, pričom rozhodnutia z roku 2004 až z roku 2007, z roku 2009, z roku 2010 a z roku 2023 boli povinným riadne prijaté, nakoľko doručenky boli opatrené dátumom prevzatia a podpisom potvrdzujúcim príjem písomnosti. Vychádzajúc zo skutočnosti, že ide o doručenky do vlastných rúk, ktoré je pošta povinná odovzdať iba uvedenému adresátovi, prípadne osobe splnomocnenej adresátom na preberanie pošty, súd považoval za preukázané, že ju podpísal práve povinný. Údaje na doručenkách je možné považovať za pravdivé, nakoľko doručenka je verejnou listinou a údaje v doručenke sa považujú za pravdivé. Súd mal ďalej z doručeniek preukázané, že rozhodnutia z roku 2008 boli povinnému taktiež doručované „do vlastných rúk“, avšak tieto neboli

povinným prevzaté v odbernej lehote. Daňový poriadok obsahuje okrem iného komplexnú právnu úpravu týkajúcu sa doručovania písomností v ustanovení § 30 a nasledujúce. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že ak fyzická osoba, ktorej má byť písomnosť doručená do vlastných rúk neprevezme zásielku určenú do vlastných rúk, upovedomí ju doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť bude doručovaná znova v určený deň. Pokiaľ by však zákon striktne trval na tom, že zásielka musí byť doručená do vlastných rúk, mohlo by to viesť k prieťahom v konaní, čo by malo za následok rozpor s požiadavkou na rýchlosť a hospodárnosť. Z uvedeného dôvodu Daňový poriadok ako lex specialis pripúšťa tzv. náhradné doručenie. V prípade, ak si fyzická osoba nevyzdvihne písomnosť do 15 dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, aj keď sa o jej uložení nedozvedela, teda ide o fikciu doručenia. Všetky ostatné rozhodnutia, ktoré boli základom pre zostavenie výkazu daňových nedoplatkov boli povinnému doručované prostredníctvom inštitútu doručovania verejnou vyhláškou v súlade s ustanovením § 35 Daňového poriadku. Súd vzhľadom na uvedené poukazuje na skutočnosť, že doručovanie verejnou vyhláškou prichádza do úvahy vtedy, ak správcovi dane nie je známy pobyt alebo sídlo adresáta. V danom prípade sa nejedná o doručenie v pravom význame slova, ale o upovedomenie daňových subjektov, čo by sa im oznámilo, keby bol ich pobyt známy. Aj napriek uvedenému Daňový poriadok považuje doručovanie verejnou vyhláškou za doručenie do vlastných rúk. Doručovanie verejnou vyhláškou sa vykoná v mieste posledného pobytu alebo sídla adresáta tak, že obec ako správca dane vyvesí po dobu 15 dní spôsobom v mieste obvyklým oznámenie o mieste uloženia písomnosti s jej presným označením. Obec potvrdí dobu vyvesenia, pričom posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia. Z uvedeného teda vyplýva, že povinný mal možnosť oboznámiť sa so všetkými rozhodnutiami a pokiaľ s nimi nesúhlasil, mal možnosť sa voči nim brániť.

35. Pokiaľ povinný v návrhu na zastavenie exekúcie vzniesol námietku premlčania a v tejto súvislosti navrhuje exekúciu zastaviť, nakoľko premlčanie je skutočnosťou spôsobujúcou zánik vymáhaného nároku, exekučný súd v prvom rade poukazuje na rozdielnosť inštitútu preklúzie a inštitútu premlčania. Kým pod preklúziou sa rozumie právny inštitút v rámci ktorého, ak nedôjde k uplatneniu práva v zákonom stanovenej lehote (prekluzívna lehota), dochádza k jeho zániku, pri premlčaní ide o hmotnoprávny inštitút, ktorého podstata spočíva v kvalifikovanom uplynutí času stanoveného v zákone (premlčacia lehota), v ktorom veriteľ nepristúpil k vykonaniu jeho subjektívneho práva, v dôsledku čoho vzniká na strane dlžníka právo vzniesť námietku premlčania, a tým odmietnuť plnenie veriteľovi. Ide o uplynutie času, ktorý uplynul bez toho, aby bolo právo vykonané, resp. uplatnené na súde alebo inom príslušnom orgáne, následkom čoho sa dlžník môže úspešne brániť vymáhaniu práva zo strany veriteľa a to uplatnením námietky premlčania. Uplatnením námietky dochádza k zániku nároku a teda k zániku jeho súdnej vymáhateľnosti, pritom subjektívne právo ako také nezaniká. Zánikom nároku sa subjektívne právo len oslabuje z dôvodu jeho nevymáhateľnosti. To znamená, že právo nezaniká ako je to v prípade preklúzie, ale premlčané právo naďalej trvá, no oslabuje sa jeho úspešné uplatnenie. Účelom tohto inštitútu je zachovanie právnej istoty v právnych vzťahoch, keď jednak stimuluje veriteľa k včasnému uplatneniu jeho práv a na strane druhej ide o obranu dlžníka proti tomu, že veriteľ si uplatní svoje právo až po neúmerne dlhej dobe. Vznesenie námietky premlčania poskytuje dlžníkovi teda východisko v riešení situácie, kedy dochádza po dlhšej dobe k uplatneniu práva zo strany veriteľa a jej následkom je zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t. j. zánik jeho vymáhateľnosti. Námietku premlčania môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci. V prípade exekučného konania možno túto námietku uplatniť len ako dôvod zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. V takom prípade totiž nejde o zánik práva (nároku) priznaného exekučným titulom podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, ale o inú skutočnosť, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu. Pre úplnosť je potrebné dodať, že súd nie je oprávnený z úradnej povinnosti (ex offo) skúmať, na rozdiel od preklúzie práva, či veriteľovo právo alebo vymáhaná pohľadávka sú premlčané, ak túto námietku dlžník (povinný) nevzniesol.

36. Exekučný súd v nadväznosti na vznesenú námietku premlčania povinného uvádza, že jedným z právnych prostriedkov ohraničujúcich možnosť správcu dane na vybranie daňového nedoplatku je aj ustanovenie týkajúce sa premlčacej lehoty, do ktorej môže správca dane vymáhať daňový nedoplatok. Premlčanie práva vymáhať daňový nedoplatok však nemožno zamieňať so zánikom práva vymáhať daňový nedoplatok a takisto ani so zánikom práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane. Právo na vymáhanie daňového nedoplatku je v zmysle Daňového poriadku premlčané po šiestich rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol. Správca dane má v rámci plynutia premlčacej lehoty urobiť úkony smerujúce na zaplatenie daňového nedoplatku. Tieto úkony môžu spočívať napríklad

vo výzve daňovému subjektu, aby daňový nedoplatok v ním určenej lehote zaplatil alebo odviedol. Pokiaľ v tejto lehote správca dane doručí daňovému subjektu výzvu na zaplatenie daňového nedoplatku, začína plynúť nová šesťročná premlčacia lehota po skončení kalendárneho roku, v ktorom bola výzva doručená. V prípade, že správca dane počas plynutia premlčacej lehoty nezačne vymáhať daňový nedoplatok, ani nezašle výzvu na jeho zaplatenie, môže daňový dlžník po uplynutí šiestich rokov po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol, vzniesť námietku premlčania. Naproti uvedenému právo na vymáhanie daňového nedoplatku zaniká po dvadsiatich rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol. Správca dane je povinný na zánik práva na vymáhanie daňového nedoplatku prihliadať ex offo. Súd pre úplnosť uvádza, že výkaz daňových nedoplatkov, ktorý je exekučným titulom, bol vyhotovený ku dňu 18.09.2024 a zostavený z jednotlivých rozhodnutí správcu dane, ktoré súd taktiež preskúmal. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a predovšetkým zo skutočnosti, že oprávnený predložil súdu výzvy správcu dane adresované povinnému, je nepochybné, že správca dane uskutočňoval úkony, ktorými vyzýval daňový subjekt (povinného v tomto konaní) na zaplatenie daňového nedoplatku. Úkony správcu dane spočívajúce v zasielaní výziev daňovému subjektu mali za následok začatie plynutia novej premlčacej lehoty.

37. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a zo skutočnosti, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

38. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.

39. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

40. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

41. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.

42. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

43. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

44. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

45. Podľa Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len ako „vyhláška“), základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

46. Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená po začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.

47. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

48. Podľa o dani z pridanej hodnoty (ďalej v texte len ako“ zákon o DPH“), základná sadzba dane na tovary a služby je 23 % zo základu dane.

49. Aj keď exekučné konanie je osobitným druhom civilného procesu, súd sa pri rozhodovaní o trovách exekúcie neriadi ustanoveniami , ktorý predstavuje základný kódex upravujúci civilné konanie, ale príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku z dôvodu, že tento upravuje problematiku trov exekučného konania komplexne. Exekučný poriadok ako právny predpis v pozícii lex specialis vymedzuje jednak okruh subjektov, ktorých náklady v exekučnom konaní možno považovať za trovy exekúcie a zároveň to, ktoré ich výdavky sú za trovy považované. Ide o taxatívny výpočet čo znamená, že náklady iných subjektov než účastníkov konania v procesnom postavení oprávneného a povinného, súdneho exekútora a štátu, ale ani iné náklady uvedených subjektov ako tie, ktoré Exekučný poriadok výslovne upravuje, nie je možné za trovy exekúcie považovať. V zmysle ustanovenia Exekučného poriadku sú trovami oprávneného výdavky za zaplatený súdny poplatok, hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a výdavky na zastupovanie (trovy právneho zastúpenia) v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Za trovy povinného sú považované výdavky na zastupovanie (trovy právneho zastúpenia) v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie. Aj v exekučnom konaní platí základná doktrína platenia trov zaužívanej v civilnom procese, v zmysle ktorej každý z účastníkov platí trovy, ktoré mu v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu. Je preto potrebné rozlišovať medzi platením trov a inštitútom náhrady trov. Tento inštitút teda predstavuje povinnosť pre exekučný súd rozhodnúť o tom, či niektorý subjekt bude mať právo na refundáciu vynaložených trov a ak áno, tak voči komu a v akej výške. Všeobecne platí, že v prípade zastavenia exekúcie súdom, resp. v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie má oprávnený voči povinnému nárok na účelne vynaložené trovy, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov ak ide o zastupovanie v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie exekúcie, pričom predpokladom pre priznanie takejto náhrady je miera ich úspechu v prebiehajúcom konaní.

50. Keďže v posudzovanej veci mal oprávnený plný úspech, keďže súd zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a oprávnenému priznal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Súd oprávnenému priznal uplatňovaný nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 56,01 eur. Súd v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami Exekučného poriadku priznal oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s jeho vyjadrením k návrhu povinného na zastavenie exekúcie spočívajúci v trovách právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby v celkovej výške 56,01 eur (jeden úkon právnej služby vo výške 30,70 eur + jeden režijný paušál vo výške 14,84 eur + 23 % DPH vo výške 10,47 eur), pričom súd vychádzal z tarifnej hodnoty veci vo výške 1.074,84 eur. Po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia súd vydá dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.