Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_2Sf-20-2023.pdf
PDF · 144.9 KB
Case nature
Area
Subarea
2Sf/20/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Andreja Maukša a členov senátu JUDr. Petra Molčana a JUDr. Aleny Majerovej, vo veci žalobcu Drevinvest, s.r.o., Mojš 113, 010 01 Mojš, IČO: 51 782 545, zast. JUDr. Katarínou Hroncovou, advokátkou, Dr. Clementisa 4, 977 01 Brezno, IČO: 37 955 322, proti žalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101498882/2023 zo dňa 12. 06. 2023, takto
r o z h o d o l :
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalobcovi ani žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Administratívne konanie a napadnuté rozhodnutie
1. Daňový úrad Žilina (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie jún 2021. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil protokol č. 10247843/2022 zo dňa 25. 09. 2022, v rámci ktorého žalobcovi neuznal právo na odpočítanie DPH z faktúry vystavenej spoločnosťou Best Press s.r.o., Beniakova 407, 949 01 Nitra, IČO: 51 836 921 č. 2021025 v sume 284.000 eur, z toho DPH 56.800 eur, pretože vykonanou kontrolou bolo zistené podvodné konanie s DPH (daňový únik), o ktorom žalobca mohol a mal vedieť, ak by dodržal primeranú opatrnosť a obozretnosť v obchodnom styku.
2.1. Správca dane rozhodnutím č. 103258135/2022 zo dňa 02. 12. 2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) určil žalobcovi za kontrolované zdaňovacie obdobie rozdiel dane v sume 56.800 eur, nepriznal nadmerný odpočet v sume 53.187,16 eur a vyrubil daň v sume 3.612,84 eur. 2.2. Skutkové zistenia správcu dane možno zhrnúť tak, že predmetom vyššie uvedenej faktúry bolo dodanie 35.500 balení nitrilových rukavíc. Tomuto obchodu predchádzalo poskytnutie finančných prostriedkov zo strany žalobcu spoločnosti Best Press s.r.o. a 4 spoludlžníkom (spoločnosti E-Habibi s.r.o., Beniakova 407, 949 01 Nitra, IČO: 51 881 926 a 3 fyzickým osobám: A. B., A. C. a D. E. F.) formou viacerých pôžičiek v dňoch 01. 12. 2020, 07. 12. 2020 a 11. 01. 2021 spolu v sume 350.000 eur s úrokom 1.000 eur mesačne. Spoločnosť Best Press s.r.o. vrátila žalobcovi len časť pôžičky v sume 66.500 eur. Z titulu nevrátenej pôžičky v sume 283.500 eur bola medzi žalobcom a spoločnosťou Best Press s.r.o. dňa 15. 06. 2021 uzatvorená dohoda o započítaní pohľadávok, podľa ktorej sa dodaním tovaru (nitrilových rukavíc v zmysle vyššie uvedenej faktúry) vzájomne započítajú jednotlivé pohľadávky v sume 283.500 eur, v ktorej sa kryjú. Žalobca zároveň uhradil spoločnosti Best Press s.r.o. rozdiel proti pohľadávke v sume 57.300 eur. Nitrilové rukavice boli žalobcom uskladnené na základe zmluvy o skladovaní uzavretej so skladovateľom 3-SK, s.r.o., Hviezdoslavova 14/161, 076 67 Závadka
nad Hronom, IČO: 44 832 338 v sklade v Brezne. Materiálnu existenciu tovaru preveril správca dane miestnou ohliadkou. 2.3. Z výsluchu konateľa žalobcu vyplynulo, že požičané finančné prostriedky pochádzali z doterajšej podnikateľskej činnosti žalobcu (predaj dreva) a pôžičky boli spoločnosti Best Press s.r.o. poskytnuté za účelom predaja tlačiarní a tonerov. So spoločnosťou Best Press s.r.o. žalobca predtým neobchodoval a nepreveroval si jej platobnú schopnosť. Garantom obchodu bol pán C., ktorý mal byť tichým spoločníkom v spoločnosti Best Press s.r.o. a konateľ žalobcu ho pozná. Tretia pôžička bola poskytnutá s časovým odstupom, hoci neboli splatené predošlé pôžičky, pretože pán C. presvedčil žalobcu o potrebe ďalších finančných prostriedkov. K uplatneniu úrokov zo strany žalobcu nedošlo, pretože zachraňoval aspoň istinu. Žalobca nevedel, kde spoločnosť Best Press s.r.o. nakúpila nitrilové rukavice, ani nepreveroval ich kvalitu. V čase výsluchu konateľa žalobcu nedošlo k predaju žiadneho balenia. Podľa daňových priznaní na dani z príjmu právnickej osoby a taktiež podľa čistého zisku zverejneného na stránke FinStat.sk je čistý zisk žalobcu od jeho vzniku (2018) do roku 2020 spolu 174.702 eur, čo nedosahuje ani výšku prvých poskytnutých dvoch pôžičiek. 2.4. Správca dane zistil, že spoločnosť Best Press s.r.o. nadobudla nitrilové rukavice od spoločnosti E- Habibi s.r.o. Spoločnosti Best Press s.r.o. a E-Habibi s.r.o. majú rovnaké sídlo a rovnakého konateľa – A. B.. Spoločnosti Best Press s.r.o. a E-Habibi s.r.o. predávali nitrilové rukavice za rovnakú cenu, ako ich nakúpili. Spoločnosť E-Habibi s.r.o. si tovar objednala od francúzskej spoločnosti PROLASER vo veľkom objeme v rámci trojstrannej zmluvy s tým, že odberateľom malo byť Ministerstvo zdravotníctva SR za účelom dodávok nemocniciam. Za tovar zaplatila spoločnosť E-Habibi s.r.o. časť sumy 4.700.000 eur, pričom zvyšok v sume 22.850.955 eur ostal neuhradený. Spoločnosť E-Habibi s.r.o. DPH z uvedených obchodov priznala, ale ju neodviedla ani nemala so správcom dane dohodnutý odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach. Z dokazovania (odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií a dopyt na Ministerstvo vnútra SR) vyplynulo, že podpis a pečiatka Ministerstva zdravotníctva SR na zmluve boli sfalšované. Na základe oznámenia spoločnosti PROLASER je vedené trestné stíhanie PPZ NAKA. Spoločnosť E-Habibi s.r.o. bola už dlhšie neúmerne zadlžená, pred vznikom dlhu sa zbavila majetku predajom spoločnosti Tatranská mliekareň a. s. a v júni 2021 už nevlastnila žiaden majetok. Jej dlh na daniach predstavuje 989.321,42 eur. Spoločnosť Best Press s.r.o. bola do obchodného reťazca cielene začlenená za účelom poskytnutia úverov, na základe ktorých sa konateľ obidvoch spoločností snažil získať finančné prostriedky (aj od žalobcu) pod falošnou zámienkou nákupu tonerov a následne ich použil na splatenie tovaru – nitrilové rukavice.
3. Správca dane vec právne posúdil tak, že hmotnoprávne podmienky na odpočítanie DPH boli splnené, materiálna existencia plnenia nebola spochybnená, avšak žalobca mohol vedieť o podvodnom konaní, s ktorými sú predmetné transakcie spojené, ak by dodržal primeranú opatrnosť a obozretnosť v obchodnom styku. Svojím neobozretným správaním poskytol dodávateľovi Best Press s.r.o. vysoké finančné čiastky, ktoré z titulu nevrátenia vykryl prijatím tovaru bez toho, aby mal zabezpečených odberateľov pre tento tovar. Žalobca žiadnym spôsobom neoveroval svojich dlžníkov, nežiadal si od nich žiadne doklady ani záruky v prípade nesplatenia dlhu a nevyužil právne kroky k vymáhaniu dlhu. Pri právnom posúdení vychádzal správca dane z rozsudku Súdneho dvora EÚ č. C-439/04 a C-440/04 vo veciach Axel Kittel a Recolta Recycling a rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/31/2016, ktorý stanovil 4 otázky, ktoré musia byť kladne zodpovedané na to, aby mohol byť odopretý nárok na odpočet DPH z dôvodu účasti daňového subjektu na daňovom podvode, a to: 1. vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik? 2. ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania? 3. pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu s týmto konaním spojené? 4. ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom, alebo mohol a mal vedieť daňový subjekt? Tieto otázky vyhodnotil nasledovne: Ad 1) Áno, z posudzovaných zdaniteľných obchodov vznikol daňový únik, a to nezaplatením dane na výstupe spoločnosťou E-Habibi s.r.o., ktorá daň neodviedla a ďalšia spoločnosť v reťazci Best Press s.r.o. si daň odpočítala, pričom obidve tieto spoločnosti majú rovnakého konateľa a sídla na rovnakej adrese. Žalobca následne na základe transakcie s nitrilovými rukavicami dodanými od spoločnosti Best Press s.r.o. deklaroval v daňovom priznaní za kontrolované zdaňovacie obdobie nadmerný odpočet. Nadobudnutie nitrilových rukavíc ako zdravotníckeho materiálu bolo založené na podvodnej zmluve so štátom (Ministerstvo zdravotníctva SR) a zneužití núdzového stavu v čase pandémie. Ad 2) Áno, daňový únik je dôsledkom podvodného konania, nakoľko spoločnosť E-Habibi s.r.o. sa zbavila majetku a bola neúmerne zadlžená a nešlo o obchodné zlyhanie ani náhodu. Spoločnosť E- Habibi s.r.o. nepriznala dodanie tovaru na výstupe a podáva nulové daňové priznania. Z prebiehajúceho vyšetrovania PPZ NAKA vyplýva, že išlo o cielene vytvorený reťazec majetkovo a personálne
prepojených spoločností E-Habibi s.r.o. a Best Press s.r.o. za účelom nákupu zdravotníckych pomôcok na klamlivý účel na základe falošnej zmluvy, pričom na tieto transakcie boli získavané finančné prostriedky prostredníctvom zmlúv o pôžičkách, ktoré neboli uhradené a tovar bol platený započítavaním pohľadávok. Ad 3) Áno, posudzované zdaniteľné obchody kontrolovaného daňového subjektu boli s podvodným konaním spojené prostredníctvom vzájomne prepojeného reťazca dodaní a finančnými tokmi – úvermi. Ad 4) Áno, žalobca o jeho zapojení do fakturačného reťazca zdaniteľných obchodov spojených s podvodným konaním mal vedieť. Žalobca uviedol, že spoločnosti Best Press s.r.o., E-Habibi s.r.o., ani ostatných spoludlžníkov zmluvy o úvere nepoznal, neoveroval si ich, nakoľko garantom týchto vecí bol jeho známy A. C.. A. C. však nemá žiadny preukázateľný právny vzťah k spoločnosti Best Press s.r.o. Žalobca tvrdil, že išlo o tichého spoločníka, zmluvu o tichom spoločenstve si však nevyžiadal. Po nesplatení úveru žalobca nevyužil právne kroky k vymáhaniu dlhu, ale pristúpil na kompenzáciu dlhu tovarom – zdravotníckym materiálom, s obchodovaním s ktorým nemal žiadne skúsenosti, neskúmal pôvod tovaru aj vzhľadom na stav pandémie COVID-19 a účel použitia tohto tovaru, ktorý bol prednostne určený pre zdravotníctvo. Taktiež nevykonal prieskum trhu kam by nitrilové rukavice mohol umiestniť. Žalobca sa neprijatím opatrení na zabránenie účasti na transakciách poznačených podvodom zapojil do daňového podvodu.
4. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 101498882/2023 zo dňa 12. 06. 2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný sa stotožnil s právnym posúdením veci správcom dane, považoval Axel Kittel test za správne vyhodnotený a vykonané dokazovanie za dostatočné. Uviedol, že bolo preukázané, že došlo k podvodnému konaniu a správca dane preukázal aj objektívne okolnosti, z ktorých vyplýva, že žalobca musel vedieť, že plnenie zakladajúce právo na odpočet DPH bolo súčasťou tohto podvodu. Zdôraznil, že žalobca už na začiatku vedel, že pán C. nie je konateľom spoločnosti Best Press s.r.o., napriek tomu poskytol tejto spoločnosti finančné prostriedky vo výške 350.000 eur, bez toho, aby si overil ich návratnosť a po lehote splatnosti ich nežiadal vrátiť ani od jedného zmluvného dlžníka, ale pristúpil k obchodu – nákupu nitrilových rukavíc, hoci obchodoval s drevom a spoločnosti Best Press s.r.o. ešte doplatil sumu 57.300 eur bez uplatnenia úroku z nevrátenej pôžičky. Námietku žalobcu o nesprávnom doručení protokolu G. C. H. považoval žalovaný za nedôvodnú, nakoľko táto osoba mala u správcu dane udelené splnomocnenie na elektronickú komunikáciu s finančnou správou.
Správna žaloba a vyjadrenia účastníkov
5.1. Správnou žalobou podanou v zákonnej lehote sa žalobca domáhal zrušenia prvostupňového aj napadnutého rozhodnutia. 5.2. V rámci žalobných bodov uviedol, že správca dane nepostupoval podľa § 46 ods. 5 v spojení s § 3 ods. 1 daňového poriadku, neoznámil žalobcovi pochybnosti a nevyzval ho na vyjadrenie sa k nim. Učinil tak až dňa 18. 08. 2022 oboznámením so zisteniami v daňovej kontrole podľa § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku, čo nie je splnením jeho povinnosti podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku. Žalovaný (správne malo zrejme byť „správca dane“ – pozn. správneho súdu) obchádza zákon, keď takto postupoval až v poslednom štádiu daňovej kontroly bez možnosti žalobcu ovplyvniť jej záver prenesený do protokolu, čo je v rozpore so zásadou úzkej súčinnosti s daňovým subjektom (§ 3 ods. 2 daňového poriadku). Žalovaný v rozpore s § 24 ods. 2 a 3 daňového poriadku nezistil skutkový stav čo najúplnejšie, nakoľko sa nezaoberal vyjadrením žalobcu zo dňa 22. 08. 2022. V oboznámení správcu dane so zisteniami z daňovej kontroly je uvedené, že žalobca je účastný na daňovom podvode, bez uvedenia akýchkoľvek pochybností v zmysle § 46 ods. 5 daňového poriadku a výzvy na ich odstránenie. 5.3. Žalobca namietal, že protokol z daňovej kontroly bol doručený do schránky G. H., ktorá bola splnomocnená výlučne na elektronickú komunikáciu s finančnou správou pre využívanie autorizovaných elektronických služieb na portáli finančnej správy, ale nebola splnomocnená všeobecným ani špecifickým splnomocnením na prijímanie rozhodnutí, protokolov a iných správ týkajúcich sa daňovej kontroly. Správca dane do dnešného dňa nedoručil protokol oprávnenej osobe za kontrolovaný daňový subjekt v zmysle § 46 ods. 9 daňového poriadku, a teda zmeškal lehotu jedného roka na vykonanie daňovej kontroly podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku. 5.4. Z protokolu ani prvostupňového rozhodnutia nie je možné zistiť, čo považuje správca dane za dôkazy objektivizujúce skutkový stav a čo za informácie, pretože len uvádza ním vybrané zistené skutočnosti, v dôsledku čoho sú protokol aj preskúmavané rozhodnutia nepreskúmateľné. Túto vadu nezhojil ani žalovaný. Z prvostupňového rozhodnutia nie je možné zistiť k akým skutkovým a právnym záverom
správca dane dospel a ako hodnotil dôkazy, pretože len konštatuje, že žalobca vedel alebo mohol vedieť, že plnenie je súčasťou podvodu. Preskúmavané rozhodnutia vyvodzujú vedomosť žalobcu o daňovom podvode od iných subjektov na predošlých stupňoch reťazca bez náležitého zdôvodnenia vo vzťahu k žalobcovi. Skutkové závery sú bez vzájomnej súvislosti a bez vyvrátenia skutkových okolností žalobcu podložených listinnými dôkazmi. Správca dane nerešpektoval § 24 ods. 2 daňového poriadku a nezistil skutkový stav v daňovej kontrole, čo nie je možné nahradiť vo vyrubovacom konaní. 5.5. Správca dane pri konštatovaní, že žalobca vedel alebo mohol vedieť o podvodnom konaní v obchodnom reťazci neposúdil subjektívnu stránku – mieru zavinenia žalobcu a nevyhodnocoval dôkazy o úmyselnej alebo nedbanlivostnej účasti na predmetných obchodoch, čo neurobil ani žalovaný v príčinnej súvislosti na následok. Súdny dvor EÚ vo veci C-285/11 (Bonik) určil povinnosť daňových orgánov na základe objektívnych dôkazov preukázať aj mieru zavinenia daňového subjektu na podvodnom konaní v čase vzniku zdaniteľných obchodov. Správca dane nevyhodnotil objektívne skutkový stav a dôkazy preukazujúce úmysel alebo nedbanlivosť žalobcu a ani žalovaný neuvádza jednoznačnú formu zavinenia, či žalobca o daňovom podvode vedel alebo mal vedieť a na základe čoho. Toto rozlíšenie je podstatné aj kvôli možnosti žalobcu brániť sa. Dôvody uvedené v prvostupňovom rozhodnutí preukazujúce vedomosť žalobcu o účasti na podvodnom konaní považuje žalobca za dohady postavené na skutočnostiach mimo sféru žalobcu, ktorý konal dobromyseľne. Žalovaný nepreukázal cielené vytvorenie dodávateľského reťazca za účelom daňového podvodu. 5.6. Personálne prepojenie spoločnosti E-Habibi s.r.o. a Best Press s.r.o. zapísané v obchodnom registri dňa 23. 03. 2021 nemôže vedomosť žalobcu preukazovať. Spoločnosť E-Habibi s.r.o. sa stala daňovým dlžníkom a predala svoj majetok až po uskutočnení preverovaných obchodov a následné neodvedenie dane touto spoločnosťou nemohol žalobca zistiť v čase uskutočnenia obchodu. Správca dane dôkazmi neobjektivizoval, že spoločnosť E-Habibi s.r.o. vedela, že daň neodvedie, od čoho sa odvíja posúdenie vedomosti žalobcu. Žalobca primárne vyhodnocoval pomery spoločnosti Best Press s.r.o. a nemal ako zistiť, že tovar je predmetom niekoľkých subdodávok. Konateľ spoločnosti Best Press s.r.o. A. B. deklaroval potrebu finančných prostriedkov na obchod s tonermi, ktoré boli reálne uskutočňované, čo potvrdil aj svedok A. C.. Z výsluchu A. B. vyplynulo, že žalobcovi bol prezentovaný uvedený biznis plán a nebol informovaný o tom, že požičané peniaze budú použité na vyrovnanie starých dlhov. A. B. tiež uviedol, že si nebol istý, či žalobca overoval bonitu spoločnosti Best Press s.r.o. a jej spoľahlivosť bola deklarovaná referenciami od ostatných zákazníkov. Z výpovedí vyplynulo, že pôžička nebola poskytnutá len na základe odporúčania A. C.. Spoločnosť Best Press s.r.o. nebola schopná sčasti vrátiť svoj záväzok pre neskoré dodanie tovaru. Žalobca konal poctivo, na výslovnú žiadosť Best Press s.r.o. došlo k započítaniu pohľadávok a DPH bola uhradená priamo Best Press s.r.o. dňa 21. 06. 2021 v sume 56.800 eur. Správca dane nepreukázal vedomosť žalobcu o sfalšovaní zmluvy s Ministerstvom zdravotníctva SR. Žalobca si preveril stav možných obchodov a spoločnosť Best Press s.r.o. z verejne dostupných informácií. Žalobca poskytol poslednú pôžičku až po vrátení časti požičanej sumy 66.500 eur, a preto je evidentné, že išlo o právny vzťah, ktorého podstatu nemožno zastierať daňovým podvodom. Personálne prepojenie medzi spoločnosťami spoločnosti E-Habibi s.r.o. a Best Press s.r.o. sa netýka žalobcu, ktorý mal vzťah len so spoločnosťou Best Press s.r.o. Výsluchy svedkov nepreukazujú vedomosť žalobcu o tom, že je spojený s podvodom. Žalobca vysporiadal časť nevrátenej pôžičky dodaním tovaru v záujme ochrany svojho vlastníctva ako najrýchlejšiu možnosť domôcť sa svojich nárokov. Dodaný tovar „modré rukavice“ nie je možné považovať za zdravotnícky materiál, ale o bežný tovar, nakoľko nepodlieha žiadnym povoleniam ani špeciálnemu režimu. Žalovaný nepreveroval, či žalobca vykonal prieskum trhu a jednal s možnými odberateľmi tovaru. Expirácia tovaru nastane až v roku 2026, čo je dlhá doba na možnosť obchodovať s ním. Tovar bol zaistený v trestnom konaní prostredníctvom NAKA, a preto žalobca ani nemal možnosť s ním obchodovať. Argument, že pohľadávka z titulu pôžičky nevznikla z podnikateľskej činnosti nie je na mieste, pretože žiadny právny predpis nebráni uskutočňovať jednorazové obchody. Tvrdenie správcu dane, že žalobca si mohol vyžiadať účtovné a iné doklady Best Press s.r.o. je nezmyselné. Správca dane nepreukázal, že žalobca mohol vedieť o daňovom úniku a ani nepreukázal akú konkrétnu mieru starostlivosti mal dodržať voči spoločnostiam E- Habibi s.r.o. a Best Press s.r.o. Správca dane žalobcovi nevytkol porušenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane. Žalobca konal s odbornou starostlivosťou a vykonal všetko preto, aby sa uistil o reálnosti obchodu. K pôžičkám boli uzatvorené písomné zmluvy, dodávateľ bol preverený prostredníctvom verejných registrov (OR SR, portál žalovaného) a podnikateľských kontaktov žalobcu, pričom neexistovali okolnosti, ktoré by spochybnili reálnosť obchodov (napr. zrušenie registrácie DPH). Žalobca nemohol mať žiadnu vedomosť o vzťahoch medzi spoločnosťami PROLASER, E-Habibi s.r.o. a Best Press s.r.o., na čom správca dane zakladá neuznanie práva na odpočet DPH. Žalobca s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR 3Sžf/1/2010 uviedol, že nie je možné požadovať, aby
daňové subjekty kontrolovali výrobné a obstarávacie procesy pred dodaním tovaru. Nie je v možnostiach žalobcu, aby žiadal od dodávateľov finančné podklady a faktúry z predchádzajúceho nadobudnutia, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva. Žalobca nemal povinnosť preverovať si zmluvu v Centrálnom registri zmlúv a tak zistiť, že tovar bol nadobudnutý pod falošnou zámienkou. Žalovaný neuviedol ako žalobca porušil zásadu poctivého obchodného styku, keď pôžičky boli poskytnuté s primeraným úrokom a dodanie prebehlo so zákonnou možnosťou započítania. Žalobca namietal, že výpoveď svedka B. je to jediné, o čo správca dane oprel svoje rozhodnutie. 5.7. Žalobca namietal aj nesprávne právne posúdenie veci. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-255/02 Halifax, podľa ktorého nie je relevantný zákaz zneužitia práva, ak môžu mať plnenia aj iné vysvetlenia ako číre dosiahnutie daňových výhod. Tento záver je podľa žalobcu všeobecne platný a možno ho aplikovať aj pri obvineniach z podvodného konania. Žalobca už počas daňovej kontroly uviedol dôvody, pre ktoré pristúpil k obchodu s tovarom mimo svojho predmetu činnosti, a to z dôvodu možného spätného získania požičanej finančnej hotovosti, pričom v čase pandémie sa tento obchod javil ako úspešný podnikateľský zámer. Žalobca poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, podľa ktorých pri daňovom podvode nedochádza k reálnemu uskutočneniu obchodov na všetkých stupňoch reťazca, pričom pri zneužití práva nedochádza k reálnej hospodárskej činnosti. V prípade preukázania existencie tovaru je na správcovi dane, aby preukázal, že došlo k zneužitiu práva. Napadnuté rozhodnutie trpí zásadným pochybením, keďže žalovaný ho postavil na tom, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že konal v dobrej viere a s náležitou opatrnosťou, pričom dôkazné bremeno je na správcovi dane. Povinnosť viesť evidenciu obchodných partnerov, resp. ich preverovať nemôže viesť k záveru o neunesení dôkazného bremena (rozsudok Najvyššieho súdu SR 1Sžf/31/2016). Je zrejmé, že k dodávke tovaru došlo v júni 2021, pričom k začatiu trestného stíhania došlo až v októbri 2021 s tým, že nebolo hneď vznesené obvinenie konkrétnu páchateľovi. Preto žalobca v čase prevzatia tovaru nemohol vedieť, že sa zúčastňuje na plnení spojenom s daňovým únikom. Neodvedenie dane do štátneho rozpočtu zo strany spoločnosti E-Habibi s.r.o. neznamená, že došlo k úniku DPH a žalobca za to nemôže niesť zodpovednosť. Dôkazy zaobstarané správcom dane nie sú postačujúce pre prijatie záveru, že žalobca vedel, resp. mohol a mal vedieť, že sa svojim konaním podieľa na daňovom podvode. Podľa žalobcu nie je rozhodujúce, že žalobca neprijal zásadu obozretnosti v obchodnom styku, že nevykonal prieskum trhu a že obchod s rukavicami nebol jeho hlavnou podnikateľskou činnosťou. Žalovaný len doslovne prevzal prvostupňové rozhodnutie. Zodpovedať otázky „Kittel testu“ v časových súvislostiach nie je relevantne možné, pretože až následne bolo zistené, že spoločnosť E-Habibi s.r.o. nekonala v súlade s poctivým obchodným stykom v inom vzťahu so spoločnosťou PROLASER. Daň nebola odvedená na inom stupni obchodných transakcií a nebolo preukázané porušenie povinnosti konať s náležitou starostlivosťou ani situácia, ktorá by umožňovala žalobcovi dozvedieť sa z oficiálnych zdrojov nepoctivé konanie jeho subdodávateľov. Obchodná stratégia, skúsenosti s tovarom a nevyhnutné zabezpečenie nie sú pojmové znaky obozretnosti uzatvárania zmlúv podľa § 43 Občianskeho zákonníka. Absurdné sú závery správcu dane o neoverení spoločnosti E-Habibi s.r.o., pretože správca dane nepreukázal, že táto spoločnosť mala v júni 2021 postavenie dlžníka. Povinnosť žiadať doklady od tejto spoločnosti ako subdodávateľa, o ktorom žalobca nevedel, nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia. Taktiež nie je prijateľná teória správcu dane o požiadavke na záruku v prípade nesplnenia dlhu, pretože dlh bol čiastočne plnený. Aj spoločnosť PROLASER začala podnikať právne kroky v auguste 2021. Napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia za použitia rozširujúceho výkladu pojmu ekonomické alebo personálne prepojenie v rozpore s § 2 písm. o) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmu. Správca dane nesprávne argumentuje závermi rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/97/2009, ktoré sa týkajú iného skutkového stavu o takmer absolútnej nevedomosti. 5.8. Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Sfk/5/2021, podľa ktorého v prípade výkladových pochybností je potrebné zvoliť výklad v prospech jednotlivca, nie štátu. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé akými úvahami sa žalovaný a správca dane riadili pri aplikácii § 3 ods. 6 daňového poriadku, a to v tom zmysle, že na právne úkony vedúce k získaniu neoprávneného daňového zvýhodnenia sa neprihliada, prípadne aký bol skutočný obsah sledovaných úkonov. Žalobca poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/30/2014, ktorý hovorí o zásade voľného hodnotenia dôkazov, podľa ktorej musí správca dane prihliadať na všetko, čo vyšlo v konaní najavo a jeho rozhodnutie musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácii relevantných ustanovení. Ohľadom splnenia materiálnych podmienok poukázal žalobca na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Sžf/75/2020. Žalobca tiež poukázal na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ (C-80/11 a C-142/11 bod 65., C-642/11, bod 50.) so závermi, že správny orgán nemôže zdaniteľnej osobe uložiť povinnosť uskutočniť komplexné preskúmanie dodávateľa a preniesť
na ňu kontrolné činnosti prináležiace tomuto orgánu. V súvislosti s unesením dôkazného bremena poukázal žalobca na nález Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 259/2022-37 o tom, že nikto nenesie zodpovednosť za konanie tretieho subjektu, na ktoré nemá žiaden dosah. S poukazom na rozsudky Súdneho dvora EÚ C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Elektroniks) a C-484/03 (Bond House) žalobca uviedol, že nárok na odpočet dane nemôže byť dotknutý tým, že v reťazci dodávok je transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platiteľ nevie alebo nemôže vedieť. Žalobca poukázal aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-281/20 so zdôraznením, že otázka, či daň z predchádzajúceho alebo následného predaja bola zaplatená do štátnej pokladnice, nie je relevantná pre právo platiteľa na odpočet DPH. Žalobca s poukazom na rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/10/2020 a Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/40/2018 uviedol, že tézy formulované v napadnutom rozhodnutí bez pádnych argumentov a dôkazov nemajú povahu preukázaného faktu a založenie napadnutých rozhodnutí na takýchto pochybnostiach je neakceptovateľné.
6. Žalovaný navrhol správnu žalobu zamietnuť. Vo vyjadrení k žalobe argumentoval podobne ako v napadnutom rozhodnutí. Žalobca v replike zotrval na svojej argumentácii zo správnej žaloby. Žalovaný dupliku nepodal.
Posúdenie veci správnym súdom
7. Správny súd na prejednanie veci nariadil na žiadosť žalobcu pojednávanie na 25. 06. 2025. Preskúmaním správnej žaloby a administratívneho spisu dospel správny súd k záveru, že všetky žalobné body vznesené žalobcom sú nedôvodné, a preto podľa § 190 SSP správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol. 8. Žalobca v úvode správnej žaloby nedôvodne namieta porušenie § 46 ods. 5 daňového poriadku zo strany správcu dane. Podľa uvedeného ustanovenia oznamuje správca dane v priebehu daňovej kontroly pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom, alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených a vyzýva daňový subjekt, aby sa k nim vyjadril najmä, aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. Podľa ustálenej judikatúry (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR, spisová značka 1Sžfk/10/2020, prijaté v Zbierke pod č. 18/2022) prechádza prostredníctvom výzvy správcu dane podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku dôkazné bremeno späť na daňový subjekt, pričom k tomu musí dôjsť ešte v priebehu daňovej kontroly. Následkom nedodržania tohto procesného postupu je skutočnosť, že dôkazné bremeno zo správcu dane na žalobcu neprejde. Absencia takéhoto úkonu teda nemá za následok nezákonnosť daňovej kontroly, ako to namieta žalobca. Správny súd uvádza, že prípadné nedodržanie uvedeného zákonného ustanovenia nemá v predmetnej veci relevanciu, nakoľko správca dane a žalovaný vec posúdili ako daňový podvod, kedy je celé dôkazné bremeno na správcovi dane, a preto vôbec nedochádza k jeho presunu späť na žalobcu. Správca dane a žalovaný ani nezaložili svoje rozhodnutia na tom, že by žalobca neuniesol dôkazné bremeno, teda že by nejakú skutočnosť nepreukázal alebo správcom dane vznesené pochybnosti neodstránil. Naopak, správca dane výslovne na s. 15 prvostupňového rozhodnutia uvádza, že zisteniami v daňovej kontrole sa potvrdila materiálna existencia tovaru, pričom správca dane zistil skutočnosti zakladajúce možnosť daňového úniku, a preto preniesol dôkazné bremeno na seba. Žalobca preto nesprávne namieta, že nedodržanie § 46 ods. 5 daňového poriadku malo za následok vydanie nezákonných rozhodnutí. Samozrejme aj v prípade právneho posúdenia veci ako daňového podvodu musí daňový subjekt dostať možnosť vyjadriť sa k tomuto posúdeniu a možnosť preukázať, že k daňovému podvodu nedošlo alebo že žalobca na ňom nebol účastný. Ani v tomto smere však správca dane nepochybil, keďže ešte počas daňovej kontroly vo výzve zo dňa 18. 08. 2022 zaslanej žalobcovi uviedol, že zistil v preverovanom obchodnom reťazci daňový podvod a aj dôvody, pre ktoré tento daňový podvod možno pričítať na ťarchu žalobcu, čo založil v podstate na tých istých dôvodoch, ako je uvedené v prvostupňovom rozhodnutí, ktoré správny súd parafrázoval v odsekoch 2 a 3 tohto rozsudku. Žalobca tak mal ešte v priebehu daňovej kontroly vedomosť o tom, ako mieni správca dane vec právne posúdiť a mal možnosť brániť sa a navrhnúť dokazovanie v rámci vyjadrenia k uvedenej výzve, prípadne vyjadrenia k protokolu alebo následne vo vyrubovacom konaní.
9. Pokiaľ žalobca ďalej namieta, že správca dane sa nezaoberal jeho vyjadrením k vyššie uvedenej výzve zo dňa 22. 08. 2022, táto námietka je všeobecná, nakoľko žalobca neuvádza, s ktorými konkrétnymi skutočnosťami sa správca dane nevysporiadal alebo vysporiadal nedostatočne a aký to malo vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na všeobecnosť uplatnenej námietky správny súd
rovnako všeobecne uvádza, že správca dane sa s týmto podaním žalobcu zaoberal, nakoľko ho cituje na stranách 49 až 57 prvostupňového rozhodnutia a následne sa vysporiadava s jeho obsahom na stranách 57 až 61 prvostupňového rozhodnutia.
10. Správny súd považoval za nedôvodnú aj námietku žalobcu, že protokol z daňovej kontroly bol nesprávne doručený G. H., ktorá bola podľa žalobcu splnomocnená výlučne na elektronickú komunikáciu s finančnou správou pre využívanie autorizovaných elektronických služieb na portáli finančnej správy. V elektronickom administratívnom spise predloženom žalovaným sa nachádza splnomocnenie, ktoré žalobca udelil G. C. H. a ktoré bolo doručené správcovi dane dňa 31. 07. 2018, v ktorom je uvedené, že žalobca splnomocňuje G. C. H. „na elektronickú komunikáciu s finančnou správou“. Z takto všeobecne formulovaného splnomocnenia nie je možné vyvodiť, že by išlo len o využívanie elektronických služieb „na portáli finančnej správy“, ako to tvrdá žalobca. Podľa správneho súdu ide o všeobecné splnomocnenie na akúkoľvek elektronickú komunikáciu medzi žalobcom a finančnou správou, teda nielen odosielanie, ale aj prijímanie písomností. Preto má správny súd za to, že správca dane postupoval v súlade so zákonom, keď protokol doručoval žalobcovi prostredníctvom jeho splnomocnenej zástupkyne G. H.. Preto nie je možné stotožniť sa so žalobcom ani v tom, že protokol nebol do dnešného dňa doručený oprávnenej osobe a správca dane zmeškal lehotu jedného roka na vykonanie daňovej kontroly podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku. Správny súd ďalej uvádza, že žalobca sa k protokolu doručenému G. H. riadne vyjadril, a teda nemohol byť týmto postupom správcu dane ukrátený na žiadnych svojich právach a jeho námietka sa preto javí ako účelová.
11. V rámci ďalších žalobných bodov žalobca v podstate rozporuje právne posúdenie veci ako daňového podvodu a najmä záver správnych orgánov, že žalobca o tomto podvode mohol a mal vedieť a tvrdí, že skutočnosti zistené správcom dane a žalovaným uvedený nepreukazujú. Žalobca zároveň namieta nepreskúmateľnosť prvostupňového a napadnutého rozhodnutia, keďže ich nepovažuje v tejto otázke za dostatočne odôvodnené.
12. Správny súd vo všeobecnosti uvádza, že odpočítanie DPH môže byť v súlade so zákonom DPH, ktorý je transpozíciou Smernice Rady 2006/112/ES z 28. 11. 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, a súvisiacou judikatúrou Súdneho dvora EÚ obmedzené len vtedy, ak 1) zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, 2) došlo k daňovému podvodu alebo 3) došlo k zneužitiu práva. Tieto jednotlivé situácie nie je možné kumulovať, pretože sa vzájomne vylučujú. V súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ, prvýkrát vyslovenou v rozhodnutí vo veci Axel Kittel a Recolta Recycling č. C-439/04 a C-440/04, je pre odopretie práva na odpočet DPH z dôvodu daňového podvodu potrebné vykonať tzv. Axel Kittel test. Tento test pozostáva z (1) preukázania existencie podvodu na dani z pridanej hodnoty (chýbajúca daň), a to v ktoromkoľvek predchádzajúcom článku reťazca (objektívny test v rámci celého reťazca), (2) preukázania objektívnych skutkových okolností svedčiacich tomu, že kontrolovaný daňový subjekt o podvode na predchádzajúcom článku reťazca vedel alebo mohol vedieť, pričom stačí nevedomá nedbanlivosť a nemusí ísť o úmysel (vedomostný test konkrétneho subjektu) a (3) posúdenia, či kontrolovaný daňový subjekt prijal opatrenia, ktoré je od neho možné rozumne vyžadovať, aby zistil, či prijaté plnenie nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (due diligence vedomostný test konkrétneho subjektu). Závery Súdneho dvora o daňovom podvode prevzal aj Najvyšší správny súd SR v rozhodnutí sp. zn. 10Sžfk/26/2021 zo dňa 28. 04. 2023 (s odkazom na predošlé rozhodnutie sp. zn. 6Sžfk/52/2020), ktoré bolo uverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. 63/2023, kde sformuloval 4 otázky tak, ako ich uviedol aj správca dane v prvostupňovom rozhodnutí.
13. Z odôvodnenia prvostupňového a napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že právo na odpočet DPH bolo žalobcovi odopreté z dôvodu, že došlo k daňovému podvodu, o ktorom žalobca mal alebo mohol vedieť. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe odkazuje na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-255/02 (Halifax), toto rozhodnutie sa týkalo zneužitia práva, a preto ho nie je možné aplikovať na predmetnú vec, keďže nejde o totožné právne posúdenie veci. Pokiaľ ide o posúdenie veci ako daňového podvodu, o ktorom žalobca mohol alebo mal vedieť, správny súd má za to, že správca dane a žalovaný zistili skutkový stav dostatočne a vec správne právne posúdili v súlade s rozhodovacou činnosťou Súdneho dvora EÚ a Najvyššieho súdu SR, resp. Najvyššieho správneho súdu SR. Správca dane a žalovaný správne a preskúmateľne vyhodnotili tzv. Axel Kittel test, čo správny súd opísal v odseku 3. tohto rozsudku, na ktorý v podrobnostiach odkazuje a dodáva nasledovné: 14. V rámci tzv. objektívneho testu bolo v danej veci preukázané, že daňový únik nastal u dodávateľa E-Habibi s.r.o., ktorý daň síce priznal, avšak ju do štátneho rozpočtu neodviedol. Správny súd v tejto
súvislosti poukazuje na viaceré rozsudky Súdneho dvora EÚ (C-354/03, C-355/03 a C-484/03 Optigen; C-439/04 a C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling; C-80/11 a C-142/11 Mahagében a Dávid), ktoré za podvod na DPH označujú situácie, v ktorých jeden z účastníkov reťazca neodvedie daň a ďalší si ju odpočíta za účelom získania zvýhodnenia, ktoré je v rozpore s účelom smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. Správny súd sa stotožňuje s vyhodnotením toho, že neodvedenie dane bolo dôsledkom podvodného konania zo strany spoločnosti E-Habibi s.r.o., nakoľko z dokazovania vyplynulo, že tovar (nitrilové rukavice) bol od zahraničného dodávateľa PROLASER vylákaný pod falošnou zámienkou dodania nemocniciam, keďže sa ukázalo, že podpis a pečiatka Ministerstva zdravotníctva SR na uzavretých zmluvách boli sfalšované. Správca dane taktiež skúmal ekonomickú situáciu v spoločnosti E-Habibi s.r.o. a zistil, že táto spoločnosť sa zbavila svojho majetku a bola neúmerne zadlžená, keďže svoj majetok predala spoločnosti Tatranská mliekareň a. s. a v čase uskutočnenia zdaniteľných obchodov (jún 2021) už nevlastnila žiaden majetok. V rámci objektívneho testu môže v súlade s judikatúrou súdneho dvora EÚ nastať daňový únik aj na inom stupni reťazca, ako priamo u žalobcu a v tomto smere žalobca nedôvodne namieta, že mu boli pričítané nedostatky jeho dodávateľov, o ktorých nevedel alebo na konanie ktorých nemal žiaden vplyv. Tiež nie je relevantné kedy tieto okolnosti nastali, ako to žalobca namieta v správnej žalobe. V rámci posúdenia objektívneho testu je podstatné len to, že k nedovolenému daňovému úniku došlo. Skutočnosť, či žalobca o daňovom úniku vedel alebo mohol a mal vedieť sa posudzuje až v rámci tzv. vedomostného testu (k tomu viac nižšie). Neodvedenie dane zo strany spoločnosti E-Habibi s.r.o. je pritom priamo spojené so zdaniteľnými obchodmi žalobcu, z ktorých si uplatnil odpočítanie DPH, nakoľko totožný tovar (nitrilové rukavice) bol predaný spoločnosti Best Press s.r.o., ktorá ho následne predala žalobcovi. Nepriznané odpočítanie DPH tak bolo žalobcom uplatnené z tovaru, z ktorého nadobudnutia daň neodviedla práve spoločnosť E-Habibi s.r.o. v dôsledku podvodného konania. Správny súd ďalej poukazuje na prepojenie medzi spoločnosťou E-Habibi s.r.o. a spoločnosťou Best Press s.r.o. v osobe konateľa, pričom tieto spoločnosti majú zároveň rovnaké sídlo, ako aj na to, že tovar bol medzi nimi prevádzaný bez navýšenia ceny. Z uvedeného je zrejmé, že nešlo o skutočné podnikateľské transakcie, ale o účelové konanie, čo tiež podporuje záver správcu dane na daňovom podvode.
15. Preto, aby žalobcovi mohla byť pričítaná zodpovednosť za vyššie uvedený daňový podvod, musí byť naplnený aj tzv. vedomostný test, že o daňovom podvode vedel alebo mohol a mal vedieť a zároveň sa na strane žalobcu posudzuje tzv. due diligence vedomostný test, či prijal potrebné opatrenia na to, aby zamedzil spojeniu svojich obchodov s podvodným konaním. Žalobca v tomto smere v prvom rade namieta, že správne orgány jednoznačne neuviedli mieru zavinenia žalobcu, teda či išlo o úmyselnú alebo nedbanlivostnú účasť na predmetných obchodoch. Správny súd uvádza, že miera zavinenia, teda či sa žalobca vedome zúčastnil na daňovom podvode alebo o podvodnom konaní len mohol a mal vedieť, ak by konal obozretne, nemá žiaden vplyv na pričítanie zodpovednosti za daňový podvod, pričom v obidvoch prípadoch je následkom nepriznanie práva na odpočítanie DPH. Správny súd ďalej uvádza, že z prvostupňového aj napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že žalobcovi nebola vytknutá vedomá účasť na daňovom podvode, ale správca dane a žalovaný uzavreli, že zo zistených objektívnych skutočností vyplýva, že žalobca o podvodnom konaní mohol vedieť, ak by dodržal požadovanú obozretnosť a uistil sa, že plnenie, ktoré uskutočňuje, nebude viesť k účasti na podvode (ako je to výslovne uvedené na s. 28 napadnutého rozhodnutia). Preto žalobcove námietky o tom, že o daňovom podvode nevedel nie sú relevantné, pretože na tejto skutočnosti neboli preskúmavané rozhodnutia založené. 16. Správny súd sa stotožňuje so závermi správcu dane a žalovaného o tom, že žalobca pri zdaniteľných obchodoch nedodržal primeranú mieru obozretnosti pri obchodovaní so spoločnosťou Best Press s.r.o., a to už pri uzatváraní zmlúv o pôžičkách ako aj pri následnom dodaní nitrilových rukavíc. Správny súd pri tomto konštatovaní poukazuje na objektívne zistené skutočnosti, že konateľ žalobcu vo svojom výsluchu uviedol, že poskytol pôžičky spoločnosti Best Press s.r.o., hoci túto spoločnosť ani ostatných spoludlžníkov nepoznal a neoveroval si ich platobnú schopnosť. Garantom tohto obchodu mal byť A. C., ktorého konateľ žalobcu poznal, táto osoba však nemala žiaden právny vzťah k spoločnosti Best Press s.r.o., pričom sa nepreukázalo ani tvrdenie žalobcu, že išlo o tichého spoločníka tejto spoločnosti, keďže zmluva o tichom spoločenstve nebola predložená. Žiadne iné overenie spoločnosti Best Press s.r.o. žalobca nevykonal, a preto nie je pravdivé jeho tvrdenie v správnej žalobe, že pôžička nebola poskytnutá len na základe odporúčania A. C.. Žalobca poskytol spoločnosti Best Press s.r.o. pôžičku v pomerne vysokej sume 350.000 eur, ktorá značne prevyšuje celkový zisk žalobcu od jeho vzniku v roku 2018 do dňa poskytnutia pôžičky. Žalobca pôžičku poskytol v troch častiach, pričom tretiu časť poskytol napriek tomu, že prvé dve pôžičky ešte neboli splatené. Žalobca tiež poskytol pôžičku bez akéhokoľvek zabezpečenia záväzku. Takéto konanie žalobcu predstavuje vysoko neštandardný obchod, pri ktorom
nie je možné skonštatovať, že žalobca dodržal rozumnú mieru obozretnosti. To isté platí o konaní žalobcu po nevrátení pôžičky zo strany spoločnosti Best Press s.r.o., keď žalobca namiesto toho, aby pristúpil k vymáhaniu svojej pohľadávky od tohto dlžníka, prípadne od ďalších štyroch spoludlžníkov, akceptoval na splatenie pôžičky prijatie tovaru – nitrilových rukavíc, s ktorým doposiaľ neobchodoval, neoveroval si pôvod ani kvalitu tohto tovaru (ako výslovne uviedol v rámci svojho výsluchu jeho konateľ) ani nemal pre tento tovar v čase jeho prijatia k dispozícii žiadnych odberateľov. Žalobca zároveň nepožadoval splatenie úroku, hoci hodnota poskytnutého tovaru prevyšovala sumu dlžnej istiny pôžičky, naopak, napriek nesplateniu celého záväzku sám doplatil spoločnosti Best Press s.r.o. rozdiel v pohľadávke prevyšujúci istinu v sume 57.300 eur. Takéto konanie žalobcu jednoznačne nemožno považovať za obozretné, aby prijatím tovaru nebol zapojený do obchodov poznačených podvodným konaním.
17. Žalobca vytýkal správnym orgánom, že od neho požadovali neúmerné overenie svojho dodávateľa v rozpore s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2010 a rozhodnutiami Súdneho dvora EÚ C-80/11, C-142/11 a C-642/11. Tiež vytýkal správcovi dane a žalovanému, že neuviedli aké preverenia mal žalobca vo vzťahu k svojmu dodávateľovi vykonať. K uvedenému správny súd uvádza, že žalobca nevykonal vo vzťahu k dodávateľovi Best Press s.r.o. ani k prijatiu tovaru – nitrilových rukavíc za účelom žiadne preverenie. Celý postup žalobcu od poskytnutia pôžičiek až po prijatie tovaru za účelom ich splatenia považuje správny súd za vysoko neštandardný a nezodpovedný prístup, pri ktorom žalobca vôbec nedbal na to, či môže byť pri týchto obchodoch, hoci aj z nedbanlivosti, zapojený do podvodného dodávateľského reťazca. Žalobca v správnej žalobe rozporuje jednotlivé zistenia správcu dane, ktoré samostatne nepreukazujú nedbanlivosť žalobcu, avšak všetky v súhrne, ako ich správny súd zhrnul v predchádzajúcom odseku, preukazujú neobozretné správanie žalobcu, v dôsledku čoho sú splnené podmienky na nepriznanie odpočtu DPH žalobcovi pre daňový podvod.
18. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe poukazuje na § 43 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. o) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmu a § 3 ods. 6 daňového poriadku, ide o právne normy, ktoré neboli aplikované v predmetnej veci a správny súd považuje túto argumentáciu za irelevantnú. Rovnako považuje správny súd za irelevantné odkazy žalobcu na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR, Najvyššieho správneho súdu SR a Súdneho dvora EÚ v závere správnej žaloby, kde žalobca len cituje súdne rozhodnutia bez uvedenia, v čom je skutkový a právny stav obdobný s posudzovanou vecou a v čom sa správne orgány odchýlili od záverov pouvedených v týchto rozhodnutiach. Pre právne posúdenie veci je relevantná najmä rozhodovacia činnosť týkajúca sa daňových podvodov, ktorú správny súd uvádza v odseku 11. tohto rozsudku, v súlade s ktorou bola predmetná vec posúdená.
19. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že spoločnosť Best Press s.r.o. predávala totožný tovar štyrom spoločnostiam vrátane žalobcu, pričom žalobcovi a ešte jednej spoločnosti nebolo uznané odpočítanie DPH, avšak ďalším dvom spoločnostiam odpočet uznaný bol. K uvedenému správny súd uvádza, že podľa § 183 SSP môže žalobca rozšíriť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby, ktorá je podľa § 181 ods. 1 SSP dva mesiace od oznámenia napadnutého rozhodnutia. Žalobcovi bolo podľa doručenky nachádzajúcej sa v administratívnych spise napadnuté rozhodnutie doručené dňa 03. 07. 2023, a teda žalobné body mohol rozširovať najneskôr do 04. 09. 2023 (najbližší pracovný deň po 03. 09. 2023). Vyššie uvedené námietky vznesené až na pojednávaní dňa 25. 06. 2023 sú uplatnené zjavne po lehote, a preto sa s nimi správny súd nemohol vecne nezaoberať. Správny súd nad rámec toho uvádza, že v prípade pričítania zodpovednosti daňovému subjektu za daňový podvod je potrebné skúmať možnú vedomosť daňového subjektu o tomto podvode na základe individuálnych skutkových okolností. Hoci sú viaceré subjekty zapojené do rovnakého reťazca neznamená to, že výsledok jednej daňovej kontroly platí automaticky pre všetky daňové subjekty. Preto skutočnosti uvedené právnou zástupkyňou žalobcu na pojednávaní nemajú samé osebe vplyv na rozhodnutie vo veci, pretože v predmetnej veci bolo podstatné výlučne posúdenie dodržania miery obozretnosti zo strany žalobcu a nie iných subjektov, ktoré mohli konať odlišne.
20. Keďže žalobca nebol v konaní úspešný, nakoľko jeho správna žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, správny súd mu podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario nepriznal náhradu trov konania. Správny súd nepriznal náhradu trov ani vo veci úspešnému žalovanému, pretože v súlade s § 168 SSP nezistil v predmetnej veci také dôvody, pre ktoré by to bolo možné spravodlivo požadovať.
21. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť na Správny súd v Banskej Bystrici v lehote 1 mesiac od doručenia rozhodnutia. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Poznámka: Tento rozsudok nepodpísala členka senátu JUDr. Alena Majerová z dôvodu jej neprítomnosti na súde v čase podpisovania.