Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoP/103/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a sudcov Mgr. Silvie Tisovej a Mgr. Petra Straku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako otec, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, so sídlom M. M. Hodžu 1784/30, Liptovský Mikuláš, IČO: 30 794 536, deti rodičov - matka: D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX, zastúpená splnomocneným zástupcom: JUDr. Jaroslav Kiapeš, advokát so sídlom Štúrova 4330/31, Liptovský Mikuláš a otec: E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. F. XXX, t. č. G. XXX/XX, E., o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému C. B. a zvýšenie výživného na maloletú A. B., o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. -169 zo dňa 12. novembra 2024, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu vo výroku I.

v bodoch 1. a 2. (zverenie maloletého C. B., zastupovanie a spravovanie jeho majetku) p o t v r d z u j e ,

v bodoch 3. a 4. (výživné a zameškané výživné na maloletého C. B.) z r u š u j e a vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,

v bode 5. (úprava styku matky s maloletým C. B.) m e n í tak, že matka je oprávnená stýkať sa s maloletým

- v rámci bežného styku vždy v párnom kalendárnom týždni v čase od 14.30 hod. piatka do 19.00 hod. nedele,

- počas letných školských prázdnin v dobe od 1. 7. od 10.00 hod. do 15. 7. do 20.00 hod., a v dobe od 1. 8. od 10.00 hod. do 15. 8. do 20.00 hod.,

- počas jarných školských prázdnin každý nepárny kalendárny rok od piatka predchádzajúceho začiatku školských prázdnin od 14.30 hod. do nedele nasledujúceho týždňa do 19.00 hod.,

- počas vianočných sviatkov a zimných školských prázdnin v každom párnom kalendárnom roku vždy od 23. 12. od 10.00 hod. do 29. 12. do 19.00 hod., v každom nepárnom kalendárnom roku vždy v dobe od 29. 12. od 10.00 hod. do 4. 1. nasledujúceho kalendárneho roka do 19.00 hod.,

- počas veľkonočných sviatkov v každom nepárnom kalendárnom roku od štvrtka od 10.00 hod. do utorka nasledujúceho po Veľkonočnom pondelku do 10.00 hod.

Matka je oprávnená počas bežnej úpravy styku, počas letných školských prázdnin, jarných školských prázdnin, veľkonočných sviatkov, vianočných sviatkov a zimných školských prázdnin maloletého C. B. prevziať v mieste bydliska otca a po ukončení styku je matka povinná maloletého odovzdať otcovi v mieste svojho bydliska (teda bydliska matky).

Otec je povinný počas bežnej úpravy styku, počas letných školských prázdnin, jarných školských prázdnin, veľkonočných sviatkov, vianočných sviatkov a zimných školských prázdnin maloletého C. B. odovzdať v mieste bydliska otca a po ukončení styku je oprávnený maloletého prevziať v mieste bydliska matky.

Úprava styku s maloletým počas prázdnin a sviatkov má prednosť pred bežnou úpravou styku.

Otec je povinný maloletého na styk s matkou riadne pripraviť a styk matke s maloletým umožniť.

Vo výroku I. v bode 6. (výživné a zameškané výživné na maloletú A. B.) rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Vo výroku II. rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „okresný súd“) rozsudkom č. k. -169 zo dňa 12. novembra 2024 rozhodol tak, že: I. Mení sa rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. -1340 zo dňa 22. 2. 2023 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. -1477 zo dňa 30. 11. 2023 v časti o osobnej starostlivosti a zastupovaní maloletého C. B., nar. XX. X. XXXX, o výživnom pre maloletého a úprave styku s maloletým, a v časti o výživnom pre maloletú A. B. nasledovne: 1. Maloletý C. B. sa zveruje do osobnej starostlivosti otca. 2. Obidvaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. 3. Matka je povinná prispievať na výživu maloletého C. B. po 200,- eur mesačne, vždy do 15. dňa každého kalendárneho mesiaca vopred k rukám otca maloletého, počnúc od 23. 4. 2024. 4. Zameškané výživné za obdobie od 23. 4. 2024 do 31. 10. 2024 vo výške 501,33 eur súd povoľuje matke splácať po 50,- eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám otca maloletého. 5. Matka je oprávnená stýkať sa s maloletým

- v rámci bežného styku vždy v párnom kalendárnom týždni v čase od 14.30 hod. piatka do 19.00 hod. nedele,

- počas letných školských prázdnin v dobe od 1. 7. od 10.00 hod. do 15. 7. do 20.00 hod., a v dobe od 1. 8. od 10.00 hod. do 15. 8. do 20.00 hod.,

- počas jarných školských prázdnin každý nepárny kalendárny rok od piatka predchádzajúceho začiatku školských prázdnin od 14.30 hod. do nedele nasledujúceho týždňa do 19.00 hod.,

- počas vianočných sviatkov a zimných školských prázdnin v každom párnom kalendárnom roku vždy od 23. 12. od 10.00 hod. do 29. 12. do 19.00 hod., v každom nepárnom kalendárnom roku vždy v dobe od 29. 12. od 10.00 hod. do 4. 1. nasledujúceho kalendárneho roka do 19.00 hod.,

- počas veľkonočných sviatkov v každom nepárnom kalendárnom roku od štvrtka od 10.00 hod. do utorka nasledujúceho po Veľkonočnom pondelku do 10.00 hod.

- Matka je povinná pred začiatkom jej určeného styku s maloletým počas letných školských prázdnin, jarných školských prázdnin, veľkonočných sviatkov, vianočných sviatkov a zimných školských prázdnin prevziať si maloletého v mieste bydliska otca, a po ukončení styku je povinná maloletého odovzdať otcovi v mieste jeho bydliska.

- Otec je povinný odovzdať maloletého matke pred začiatkom jej styku s maloletým počas bežnej úpravy styku v mieste jej bydliska.

- Matka je povinná v čase bežnej úpravy styku s maloletým po ukončení styku maloletého odovzdať v mieste bydliska otca.

- Úprava styku s maloletým počas prázdnin a sviatkov má prednosť pred bežnou úpravou styku.

- Otec je povinný maloletého na styk s matkou riadne pripraviť a styk matke s maloletým umožniť. 6. Matka je povinná prispievať na výživu maloletej A. B. sumou po 220,- eur mesačne, vždy do 15. dňa každého kalendárneho mesiaca vopred, k rukám otca maloletej, počnúc od 23. 4. 2024.

- Zameškané výživné za obdobie od 23. 4. 2024 do 31. 10. 2024 nevzniklo. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 1.1 Rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 23.04.2024 doručil otec súdu návrh na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému C., keď navrhol dieťa zveriť do svojej osobnej starostlivosti

s oprávnením obidvoch rodičov maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne navrhol styk matky s maloletým neupravovať. Ohľadom maloletej A. žiadal o zvýšenie výživného vo výške podľa úvahy súdu, rovnako i vo vzťahu k maloletému C.. 1.2 Pri rozhodovaní súd vychádzal z ust. , , o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“). 1.3 V prvom rade poukázal na to, že v predchádzajúcom konaní vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. sa matka domáhala rozvodu manželstva a úpravy pomerov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Výrok rozsudku zo dňa 23.02.2021 č. k. -672 v časti o rozvode manželstva nebol ani jedným z manželov napadnutý odvolaním a preto nadobudol právoplatnosť dňa 11.05.2021. V dôsledku odvolania matky a otca Krajský súd v Žiline ako odvolací súd uznesením č. k. -825 zo dňa 26.04.2022 rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. až IX. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Následne súd prvej inštancie rozsudkom č. k. -1340 zo dňa 22.02.2023 rozhodol o zverení maloletého C. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v dvojtýždňových intervaloch a maloletú A. zveril do osobnej starostlivosti otca. Rozsudok okresného súdu bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. -1477 zo dňa 30.11.2023. Od rozhodnutia súdu prvej inštancie uplynulo viac ako 20 mesiacov a za ten čas došlo ku zmene postojov maloletého C.. Preukázané bolo, že ako žiak končiaci vzdelávanie v základnej škole nemá záujem o striedavé vyučovanie v dvoch rôznych školách, prevažný čas trávi v prostredí u svojho otca, má tu svoje zázemie, okruh kamarátov, záujmové aktivity, taktiež stály kontakt so sestrou - maloletou A. študujúcou na strednej škole v Liptovskom Mikuláši. Na druhej strane maloletý nezmenil nič na svojom postoji byť v intenzívnom kontakte aj so svojou matkou, ktoré stretávanie v súčasnosti prebieha najmä v rámci víkendových pobytov, avšak maloletý má záujem aj o širší kontakt s matkou. Podľa jeho vlastného vyjadrenia otec jeho vôľu rešpektuje, kontaktu s matkou nebráni. Oproti minulosti súd spozoroval dlhšie trvajúcu konsolidáciu pomerov medzi otcom a synom, avšak veľký význam má i skutočná, nepodmienená a pravidelná podpora otca a umožňovanie styku dieťaťa i s matkou. Podľa súdu kontakt s ňou má mimoriadny význam pre zdravý vývoj dieťaťa, upevňovanie súdržnosti, poskytovanie všestrannej podpory dieťaťu, vytváranie harmonického rodinného prostredia. Pozornosti súdu neuniklo tvrdenie matky, že ochota otca podporovať stretávanie syna s ňou je prevažne len zdanlivá a otec vychádza v ústrety tomuto kontaktu badateľne len posledný mesiac. Súd zdôraznil, že v záujme rozvoja a udržiavania vzťahu syna s matkou je potrebné prihliadať na dôležitý faktor, a tým je spolupráca a porozumenie všetkých zúčastnených osôb. V záujme rozptýlenia pochybností o udržiavanie systematického styku matky so synom tiež sledujúc napĺňanie potrieb dieťaťa súd konkrétnou úpravou styku matky so synom nastolil pravidelnosť tohto režimu, ktorá je spojená i s garanciou, že kontakt matky a dieťaťa nebude vystavovaný akýmkoľvek rušivým zásahom, priamemu alebo nepriamemu mareniu, prípadne podmieňovaniu. Pevne určený rámec stretávania umožní obidvom rodičom i maloletému plánovať si aktivity dlhodobo dopredu, ale i tu sa vyžaduje v prípade neočakávaných a náhlych prekážok vzájomná komunikácia a kooperácia. Napriek tomu, že maloletý a jeho otec sa skôr prikláňajú k neupravovaniu styku matky so synom, súd zdôraznil, že dlhodobé skúsenosti v rodine poukazujú na zlyhávanie vzájomnej komunikácie rodičov a preferenciou súdu je napĺňanie potrieb dieťaťa najmä z hľadiska citových väzieb ku matke. Súdne rozhodnutie bude teda jedným z prostriedkov garancie napĺňania týchto cieľov. Je zrejmé, že bydliská maloletého a matky sú od seba vzdialené viac ako 200 km. Maloletý završuje proces vzdelávania na základnej škole a tak je zrejmé, že frekvencia určeného styku s matkou je týmito okolnosťami limitovaná. Súd určil kontakt syna s matkou v akceptovateľnom rozsahu, rešpektujúc školské a mimoškolské aktivity maloletého, záujem o kontakt s rovesníkmi v mieste svojho stáleho bydliska, rešpektujúc i víkendové aktivity dieťaťa so svojim otcom a sestrou. Taktiež zohľadňujúc technicky náročnejšiu dopravu do miesta bydliska matky. Rovnováhu kontaktu dieťaťa s obidvomi rodičmi súd premietol i do úpravy styku počas prázdnin a sviatkov tak, aby tieto boli v rovnocennom rozsahu vo vzťahu ku obidvom rodičom. Pokiaľ ide o odovzdávanie maloletého medzi rodičmi, prihliadal i tu na možnosti a schopnosti obidvoch rodičov. Na jednej strane konštatuje, že to bola matka, kto zmenil svoje bydlisko vo vzdialenejšom meste od bydliska detí, na druhej strane možnosti matky tráviť čas s maloletými deťmi v ich bydlisku alebo v jeho blízkosti sú limitované finančnými možnosťami a ústretovosťou otca. Napriek tomu, že matka je stále spoluvlastníčkou nehnuteľnosti, v ktorej maloleté deti žijú s otcom, reálne nemá umožnený prístup do domu a zo správania otca v priebehu konania ani nevyplýva, že by mal záujem tento stav zmeniť a matke kontakt s deťmi v ich bydlisku umožniť. S náhradným ubytovaním matky, i dopravou do miesta bydliska detí sú spojené finančné i časové nároky a na základe vyhodnotenia aktuálneho skutkového stavu súd považoval za spravodlivé, aby sa v určitej miere podieľal i otec na zabezpečovaní dopravy maloletého

C. do miesta bydliska matky, a to vždy počas bežného styku pred jeho začiatkom a následne matka je povinná po ukončení styku s maloletým v rámci bežnej úpravy odovzdať maloletého v mieste bydliska otca. V rámci osobitného styku, určeného matke a maloletému počas letných školských prázdnin, jarných školských prázdnin, veľkonočných sviatkov, vianočných sviatkov a zimných školských prázdnin je matka povinná prevziať si maloletého pred začiatkom styku v mieste bydliska otca a po ukončení styku je povinná maloletého odovzdať opäť v mieste jeho bydliska. 1.4 Súd v tejto časti teda uzatvoril, že na základe zásadnej zmeny pomerov oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému C. vyhovel návrhu otca na zverenie syna do jeho osobnej starostlivosti. Obidvaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, pričom súdom neboli zistené žiadne dôvody, pre ktoré by nemali byť obidvaja rodičia rovnocenne oprávnení realizovať výkon týchto rodičovských práv a aj povinností. 1.5 Pokiaľ ide o určovanie výživného na maloletého C., oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu o výživnom došlo k zásadnej zmene pomerov najmä na strane matky. Pri ostatnom rozhodnutí o výživnom v režime určenej striedavej osobnej starostlivosti bol otec zaviazaný prispievať na výživu syna sumou po 120,- eur mesačne od 12.05.2021, t. j. od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Matka zmenila bydlisko v A. H. a presťahovala sa do obce E. za svojím partnerom. Ako spoločníčka obchodnej spoločnosti mala limitované možnosti zaevidovať sa ako uchádzačka o zamestnanie, a teda možnosti jej zamestnania a dosahovania príjmu boli sťažené. Na základe vtedy preukázaného skutkového stavu došlo ku konsenzu rodičov, keď otec v danom období nepožadoval výživné na maloletú A., nanajvýš sumu 30 eur mesačne. Od júna 2019 sa matka osamostatnila, pribudli jej výdavky na bývanie. Už v minulom konaní bolo preukázané, že matka je konateľkou vo firme AODAS, s. r. o. so sídlom Liptovský Mikuláš - E. XXX, IČO: 31 645 844 s podielom 50 %, ale podľa jej vyjadrenia nepožíva žiadne výhody. Dom, ktorý je vo vlastníctve firmy, obýva otec s deťmi a jeho brat. Firma vlastnila viaceré motorové vozidlá, avšak matka ich nemala voľne k dispozícii, hoci v minulosti ich používala najmä pre potreby rodiny, odvozu detí na tréningy a pod. V súčasnosti využíva staršie osobné motorové vozidlo, technicky v nevyhovujúcom stave. Z hľadiska porovnania pomerov súvisiacich s disponovaním majetkom firmy spoločnosti, v ktorej sú obidvaja bývalí manželia konatelia, súd konštatoval, že od obdobia odlúčenia matky od otca sú jej dispozičné možnosti znemožnené. Z grafu spoločnosti AODAS bus, s.r.o., so sídlom Liptovský Mikuláš - E. XXX, IČO: 36 406 333 a AODAS, s. r. o. vyplýva, že tržby spoločnosti AODAS, s. r. o. poklesli (r. 2018), kým tržby spoločnosti AODAS bus, s.r.o., teda spoločnosti, v ktorej nie je konateľkou matka, stúpli. Zostatok na účte spoločnosti AODAS bus, s.r.o. bol ku dňu 26.11.2020 v sume - (mínus) 200 eur. Z výpisu LV č. XX katastra nehnuteľností v k.ú. E. vyplýva vlastníctvo spoločnosti AODAS, s.r.o. k nehnuteľnostiam - rodinnému domu, hospodárskej budove, garáži, ornej pôde, zastavaným plochám a nádvoriu. V čase ostatného rozhodovania, v období konsolidovania podnikateľských pomerov, súd vyhodnotil, že majetok a zárobkové možnosti otca boli priaznivejšie než u matky, ktorá je síce s otcom spoločníčkou spoločnosti AODAS, s. r. o., avšak reálne boli, a aj v súčasnosti sú jej dispozičné možnosti pôsobiť aktívne v obchodnej spoločnosti neprístupné. Otec v priebehu tohto konania nedokázal úplne presne konkretizovať sumu požadovaného výživného. Odkázal na existujúce tabuľky výpočtu výživného v Slovenskej republike, publikované na stránke Ministerstva spravodlivosti SR. Pokiaľ ide o pomery otca, tak je stále podnikateľom a spoločníkom viacerých obchodných spoločností. Od poslednej úpravy výživného nedošlo ku zásadnej zmene pomerov na jeho strane s výnimkou toho, že sa navyše zamestnal u zamestnávateľa Nitra Bus s.r.o., čím si zabezpečuje stabilný a garantovaný príjem vo výške 943,51 eur mesačne (august 2024). Počas pracovnej neschopnosti za obdobie roka 2023 a 2024 mu boli vyplatené dávky v celkovej výške 1.349,86 eur, ktoré mu podľa vyjadrenia otca boli krátené v rámci exekučného konania o sumu 840,64 eur. Voči otcovi sa stále vedie exekučné konanie, má zablokovaný účet. Zo spoločnosti AODAS s.r.o. má deklarovanú čistú mzdu za obdobie od januára 2024 do konca septembra 2024 v priemernej výške 242,056 eur netto. V súčasnosti je preukázané, že zmena pomerov u matky nastala skutočnosťou, že v júli 2023 si našla stabilné zamestnanie v Českej republike, aktuálne s mesačným čistým príjmom vo výške najmenej 1.270 eur, po prepočte z českej meny vo výške 32.193 Kč. Stále je vlastníčkou bytu v bytovom dome v Českej republike vo I. J. H., ktorý nadobudla darovacou zmluvou s právnymi účinkami vkladu práva do katastra nehnuteľností dňa 07.02.2008, ku ktorému bytu sa viaže zmluva o zriadení bezplatného vecného bremena v prospech matky, ktorá v byte žije. Do práce dochádza motorovým vozidlom. Výdavky na pohonné hmoty činia sumu minimálne 150 eur mesačne. Z predložených listinných dôkazov, i z vyjadrenia matky vyplýva, že doposiaľ za obdobie posledných 12 mesiacov prispievala v prospech maloletého C. sumou najmenej 81 eur mesačne, okrem toho mu kupovala oblečenie, obuv, platila najmä cestovné na cestu ku nej a späť. Prihliadajúc na jej príjem, zárobkové možnosti a schopnosti, výdavky, taktiež oprávnené potreby maloletého aj odporúčací

charakter tabuliek výpočtu výživného vypracovaných Ministerstvom spravodlivosti SR je pri maloletom vo veku C. (14 rokov) ako žiaka II. stupňa základnej školy odporúčané výživné vo výške 13 % z čistého príjmu povinného rodiča. Hoci matka pracuje v Českej republike, žije na území Slovenskej republiky, kde vynakladá prostriedky na uspokojovanie svojich potrieb, i potrieb detí, a teda výdavky má v tejto krajine. Súd určil výživné v prospech maloletého C. s ohľadom na životnú etapu dieťaťa, jeho vek a odôvodnené potreby, i zárobkové možnosti a schopnosti matky vo výške 200 eur mesačne. 1.6 Vzhľadom k tomu, že bolo preukázané, že od podania návrhu, t. j. od 23.04.2024 matka maloletému C. prispievala výživným minimálne vo výške 81 eur mesačne, vznikol jej za obdobie od 23.04.2024 do 31.10.2024, t. j. do konca mesiaca, v ktorom súd na základe preukázaného skutkového stavu vo veci rozhodoval, dlh na zameškanom výživnom vo výške 501,33 eur, ktoré je matka oprávnená splácať po 50 eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám otca maloletého. 1.7 Pokiaľ ide o výživné na maloletú A., táto je oproti obdobiu, kedy súd prvej inštancie rozhodoval o výživnom naposledy, v životnej etape študentky strednej školy vo veku 16 rokov. Nástupom na strednú odbornú školu u nej došlo ku významnej zmene pomerov. Ku nej sa viaže odporúčané výživné vo výške 18 % z čistého príjmu matky, t. j. vo výške 228,66 eur. Súd ustálil sumu výživného, ktoré je matka povinná platiť pravidelne k rukám otca na 220 eur mesačne, prihliadajúc v prospech matky na skutočnosť, že doposiaľ minimálne od podania návrhu uhrádzala v prospech maloletej A. nielen určené výživné, ale nad jeho rámec jej osobitne finančne prispievala, platila za ošatenie, obuv, hygienu, záujmové aktivity, taktiež čiastočne výdavky spojené s jej cestou za matkou a späť. Od podania návrhu otca podporovala dcéru vo finančnom vyjadrení v rozsahu zodpovedajúcom určenému výživnému v sumách najmenej po 220 eur mesačne a tak za obdobie od podania návrhu do konca mesiaca, v ktorom súd rozhodoval o návrhu na zvýšenie výživného, jej nevznikol žiaden dlh na výživnom. 1.8 O trovách konania súd rozhodol podľa (ďalej len „“), keď žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Proti rozsudku okresného súdu podala matka prostredníctvom splnomocneného zástupcu odvolanie zo dňa 19.12.2024. 2.1 V bode II. označenom ako „Nedôvodnosť zmeny osobnej starostlivosti“ v prvom rade uviedla, že v uvedenom prípade, kedy je aj samotnému súdu zrejmé, že vzťahy rodičov sú vážne narušené a realizácia styku nad určený rámec môže byť problematická, týmto matke a maloletému C. zásadne znemožnil možnosti stretávania sa, keďže z doterajšieho fungovania, ktoré matka súdu preukazovala, je zrejmá odôvodnená obava, či otec bude maloletému povoľovať styk nad určený rámec. Súdom zvolená zmena druhu starostlivosti nie je z dôvodu naštrbených vzťahov rodičov správna, pričom je zrejmé, že ak má dieťa naďalej záujem na čo najširšom stretávaní sa s matkou, kedy toto stretávanie nie je možné realizovať iba počas návštevy školy, súd môže naďalej ponechať formu striedavej osobnej starostlivosti, ktorá nemusí byť určená rovnomerne. Časové úseky starostlivosti tak môžu byť stanovené aj nerovnomerne, napr. v pomere 7:3, či 2:1. Dieťaťu sa tak zaručuje jeho právo na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom za predpokladu, že striedavá osobná starostlivosť bude v najlepšom záujme dieťaťa. V prípade ako tento, kedy už bola v minulosti určená striedavá osobná starostlivosť teda nie je vhodné túto starostlivosť meniť na iný druh, ale iba výlučne zmeniť rozsah času, kedy bude dieťa s jedným alebo druhým rodičom. Na základe uvedeného by sa mohlo zdať, že v podstate nezáleží, či všeobecný súd zvolí model výlučnej starostlivosti so širokým stykom pre nerezidentného rodiča, alebo striedavej (nerovnomernej) starostlivosti. Podobnú logiku odmietol napr. Ústavný súd Českej republiky v náleze zo dňa 10.05.2022 sp. zn. , ktorý je považovaný za prelomový v oblasti určovania druhu starostlivosti a ktorým sa neriadia len české súdy, ale vo veľkej miere už aj súdy na Slovensku, keďže stanovisko Ústavného súdu ČR je plne aplikovateľné aj na slovenskú právnu úpravu. V praxi dané východisko znamená, že všeobecné súdy by nemali pri posudzovaní zmeny starostlivosti aj pri naplnení všetkých kritérií uprednostňovať ponechanie výlučnej starostlivosti s určitým rozšírením styku druhého rodiča, ale v súlade s judikatúrou zvoliť model striedavej (hoci nerovnomernej) starostlivosti. 2.2 Podľa matky súd súčasne žiadnym spôsobom neodôvodnil dátumy a časy styku, ktoré v rozsudku určil, keďže v niektorých dňoch je styk do 19.00 hod., v inom do 20.00 hod. a v ďalšom zase do 10.00 hod., čo všetkým osobám môže spôsobovať nejasnosti a neexistuje žiadny dôvod, prečo majú byť tieto časy takto rozdelené. Súčasne aj napriek opačnému tvrdeniu súdu určené dátumy a časy nie sú v rovnocennom rozsahu vo vzťahu k obom rodičom. Súd tiež neprihliadal na názor prejavený maloletým C., podľa ktorého má záujem o širší kontakt s matkou, pričom tento širší kontakt je možné realizovať práve počas sviatkov a prázdnin, kedy nie je povinný zúčastňovať sa školského vyučovania a aj vzhľadom na vzdialenosť bydlísk môže aspoň takto tráviť viac času aj s matkou. Matka tiež nesúhlasila s určením jej povinnosti vyzdvihnúť aj odovzdať maloletého C. v jeho bydlisku počas prázdnin

a sviatkov. Súd toto určenie žiadnym spôsobom neodôvodnil, pričom touto úpravou núti matku znášať oveľa vyššie výdavky na cestovanie. Podľa matky pokiaľ súd dôjde k tomu, že rodič sa odsťahuje do väčšej vzdialenosti z pôvodného miesta bydliska, všeobecné súdy nemôžu ponechať tento aspekt stranou a musia ho zohľadniť vo svojom rozhodovaní o úprave styku či vyživovacej povinnosti. Je tak „fér“ aby negatíva s tým spojené niesli rovnomerne obaja rodičia. Spravidla sa totiž nejedná „len“ o finančnú stránku veci, ale tiež o čas a energiu, ktorú musí druhý rodič na realizáciu styku vynaložiť. 2.3 V odvolaní a to v bode III. označenom ako „Neodôvodnená výška stanoveného výživného“ matka uviedla, že súd v rozsudku dostatočne neodôvodnil ním stanovenú výšku výživného na obe maloleté deti. Mala za to, že ona počas celého konania dokladala dôkazy preukazujúce jej majetkové pomery, potvrdenia o platbách, výšku príjmu, kým otec v konaní nedoložil takmer žiadne dôkazy ani o jeho pomeroch, ani vyčíslenie odôvodnených potrieb na obe maloleté deti. Uviedla tiež, že otec deťom zabezpečuje nadštandardnú úroveň (kone, motorky, bicykle, skipasy, značkové oblečenie, hradí im dovolenky), pričom je zrejmé, že uvedené náklady by nevedel pokryť z príjmov, ktoré v konaní deklaroval. Naopak vynakladanie takýchto nákladov nie je v jej možnostiach, nakoľko určením výživného vo výške stanovenej rozsudkom už nie je schopná zabezpečiť deťom z vlastných zdrojov v podstate nič, ani potraviny, nakoľko jej nezvýši ani na pokrytie životného minima. Podľa matky zvýšenie výživného by výrazne obmedzilo jej schopnosť priamo podporovať deti a pokrývať ďalšie výdavky, ktoré sú s ich potrebami spojené, napr. aj na výlety alebo nákup vecí, ktoré by ich potešili. Deti súčasne môžu nadobudnúť pocit, že im matka nechce alebo nie je schopná kúpiť žiadne oblečenie, drogériu, či výlety, čo môže mať výrazne negatívny dopad na ich spoločné fungovanie. Ďalej matka uviedla, že otec býva s maloletými deťmi stále v spoločnom dome a podniká vo firme, v ktorej je ona naďalej spoluvlastníčkou. Z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov však aktuálne nie je schopná súdne riešiť vysporiadanie spoločného majetku, pretože súdne poplatky sú pre ňu neúnosné. Otec detí odmieta akúkoľvek dohodu o vysporiadaní majetku, čo matku núti byť odkázaná len na príjem zo zamestnania. Súd v rozsudku žiadnym spôsobom nevysvetlil, ako posúdil výšku príjmov a výdavkov otca, a to najmä s ohľadom na skutočnosť, že otec podniká vo viacerých spoločnostiach. Pri určovaní príjmu rodiča, ktorý je podnikateľom, môže súd tabuľku vypracovanú v Metodike primerane použiť len za predpokladu, že je možné aspoň rámcovo určiť priemerný čistý mesačný príjem tejto osoby. Metodika súčasne dáva pomerne jasný postup zisťovania tohto príjmu a stanovuje, ktoré dokumenty musí súd pri určovaní brať do úvahy. Okresný súd pri určovaní výživného však nebral do úvahy dokumenty týkajúce sa podnikania otca, a preto nemohol objektívne určiť výšku príjmu otca, ktorá má taktiež vplyv na výšku výživného. Podľa matky otec v konaní preukazoval pomerne nízky príjem zo zamestnania, avšak žiadnym spôsobom nepreukázal, z čoho je schopný uhrádzať nadštandardné výdavky na maloleté deti. Voči otcovi je pritom vedené exekučné konanie z dôvodu neuhradenia predtým určeného výživného a zameškaného výživného od 01.12.2022 do 28.02.2023. Navyše otec poberá daňový bonus a od februára 2024 aj rodičovský príspevok (správne prídavky na deti - poznámka odvolacieho súdu), s čím sa okresný súd taktiež žiadnym spôsobom nevysporiadal. Podľa matky otec cielene zatajuje svoje skutočné príjmy a majetkové pomery. Žiadala preto, aby súd vzal do úvahy otcovo správanie, jeho neochotu preukázať príjem a zohľadnil tieto skutočnosti pri prehodnotení výšky výživného, ktoré jej bolo určené. Pokiaľ pri určovaní súd vychádzal z Metodiky, žiadnym iným spôsobom nezohľadnil tvrdenia a dôkazy ňou predložené, žiadnym spôsobom nemal preukázané a vyčíslené odôvodnené potreby na maloleté deti a urobil iba základný matematický prepočet, kedy vypočítal 16 % a 18 % z čistého príjmu matky a výsledok určil ako výživné. Takýto postup je nielen nesprávny, ale úplne odporujúci zákonným požiadavkám a naviac Metodika má iba odporúčací charakter. 2.4 V ďalšej časti odvolania matka odvolávajúc sa na právo účastníka konania na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces uviedla, že v posudzovanom prípade z odôvodnenia rozhodnutia vzťahujúceho sa k bodu 3., 4. a 6. výroku I. o vyživovacej povinnosti matky nie je možné ustáliť, či súd prvej inštancie na uvedené zákonné kritériá ( ) prihliadal, či vôbec a akým spôsobom ich vyhodnotil, z ktorých konkrétnych dôkazov a preukázaných skutočností v otázke určenia výživného vychádzal, či a s akým výsledkom sa vôbec zaoberal relevantnými otázkami nastolenými vo vzťahu k určeniu výšky výživného na maloleté deti, a to jednak vo vzťahu k zárobkovým a majetkovým pomerom na strane oboch rodičov, otázke výšky ich životnej úrovne a jednak rozsahu odôvodnených potrieb maloletých detí, ktoré neboli počas súdneho konania žiadnym spôsobom prezentované a preukázané. Podľa matky súd pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti povinného rodiča nemôže rezignovať na dôsledné ustálenie rozsahu odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, ktoré majú predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby odôvodnené potreby dieťaťa boli jednoznačne určiteľné pokiaľ ide o základné potreby (bývanie, stravovanie, ošatenie, zdravotná starostlivosť, náklady

súvisiace so školskou dochádzkou a pod.) i voľnočasové aktivity, ak to životná úroveň rodičov dovoľuje. Následne musí tieto posudzovať vo vzťahu k zárobkovým možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom rodičov so zohľadnením práva dieťaťa sa podieľať na životnej úrovni rodičov. Až napokon pristúpiť k určeniu miery, ktorou sa na odôvodnených nákladoch maloletého dieťaťa bude podieľať každý z rodičov. Pokiaľ sa v posudzovanej veci v odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie týmito podstatnými skutočnosťami vôbec nezaoberal, neskúmal ich a ani ich nevyhodnocoval, ním prijaté rozhodnutie týkajúce sa vyživovacej povinnosti matky voči maloletým deťom za obdobie od 23.04.2024 do rozhodnutia súdu je potom absolútne nedostatočné, nezohľadňujúce pre rozhodnutie podstatné zákonné skutočnosti, vyplývajúce z ust. . Matka mala tak za to, že v odôvodnení rozhodnutia absentuje akákoľvek úvaha týkajúca sa ustálenia odôvodnených nákladov maloletého dieťaťa, ktoré by mali zodpovedať životnej úrovni rodičov, posúdenia osobných, majetkových a finančných pomerov oboch rodičov, opierajúcich sa o riadne zistený skutočný stav veci a napokon aj úvaha o určení miery, ktorou sa na ustálených odôvodnených nákladoch maloletého dieťaťa budú podieľať obaja rodičia so súčasným zohľadnením výšky ich životnej úrovne a aj toho, do akej miery sú potreby detí hradené zo štátnej sociálnej dávky rodinných prídavkov. Súd prvej inštancie síce v odôvodnení rozhodnutia stručne konštatoval skutočnosti, týkajúce sa finančných pomerov rodičov, tieto však vychádzali výlučne z prednesov rodičov na pojednávaniach bez toho, aby bolo vykonané ďalšie aspoň základné dokazovanie, týkajúce sa odôvodnených nákladov maloletých detí. Závery súdu prvej inštancie sú aj v nadväznosti na uvedené v smere určenia výživného nedostačujúce a neudržateľné a nie sú podložené žiadnymi konkrétnymi skutkovými zisteniami, vyplývajúcimi z vykonaného dokazovania. 2.5 V rámci odvolacieho návrhu matka žiadala, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a návrh otca zamietol.

3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení zo dňa 30.01.2025 uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava svojho vyjadrenia, ktoré predniesol na pojednávaní dňa 12.11.2024.

4. Otec vo vyjadrení doručenom súdu dňa 06.02.2025 uviedol, že matka dlhodobo nerešpektuje rozhodnutie súdu a hoci žiadala súd o zverenie detí do svojej starostlivosti, súd jej nevyhovel, ale vyhovel deťom, ktoré mali záujem byť s obidvoma rodičmi. Matka však rozhodnutie súdu nerešpektuje, a preto najprv dcéra A. a následne syn C. sa pred súdom vyjadrili, že chcú žiť s ním v E.. Keďže matka rozhodnutie súdu o striedavej osobnej starostlivosti ignorovala a ani jedenkrát si syna neprevzala podľa rozhodnutia súdu, a to ani počas sviatkov a prázdnin, práve preto podal nový návrh a súd mu vyhovel. Ani tento návrh matka nedodržiava a aj keď mala podľa rozsudku si prevziať syna počas Vianoc roku 2024, neurobila tak. Deti A. a C. sa však rozhodli matku navštíviť a po Vianociach tak urobili, keď odcestovali vlakom a takisto sa vrátili späť. To isté urobili aj v dňoch 04.01., 05.01. a 06.01.2025. Maloletý C. potom navštívil matku samostatne 24.01., 25.01. a 26.01.2025, keď znova cestoval vlakom. Týmto otec poukazuje na to, že deti majú záujem o stretnutia s matkou a po vzájomnej dohode tak aj slobodne robia. Prehlasuje týmto čestne, že deťom nikdy nerobil žiadne prekážky, a to ani slovne, keď mali záujem navštíviť matku a nikdy ani prekážky robiť nebude. Navrhuje preto, tak ako si to prial aj maloletý C., aby súd styk s matkou neurčil, aj tak ho matka nedodržiava a ponechal stretávanie maloletého C. na dohode presne tak, ako to má aj dcéra A.. Čo sa týka výživného, otec uviedol, že matka sa dlhodobo vyhýba plateniu výživného. Keď tvrdila, že je nezamestnaná platila na dcéru A. len 33 eur a na maloletého C. neplatila vôbec nič, hoci žil v jeho starostlivosti. Práve preto podal návrh na zmenu rozhodnutia. Nakoľko matka žije cca 250 km od ich domova, nemohol vedieť, či matka pracuje alebo nie, ale deti prezradili, keď povedali, že matka nemohla prísť, lebo bola v práci. Takže až na poslednom pojednávaní matka preukázala, že naozaj pracuje, a preto je schopná prispievať na výživu svojich detí a mala by zameškané mesiace doplatiť. Dodnes poberá prídavky na dieťa, hoci sa o deti nestará.

5. Matka v replike zo dňa 10.03.2025 uviedla, že otec vo svojom vyjadrení uvádza nepravdivé a skreslené tvrdenia, ktoré nezodpovedajú skutkovému stavu. Podľa nej otec účelovo vytvára dojem, že ona porušuje súdne rozhodnutie, pričom realita je taká, že iba akceptovala dohody, ktoré tento s deťmi urobili. K uvedeným dátumom (Vianoce 2024, návštevy v januári 2025) zdôraznila, že maloletý C. a maloletá A. sa na návštevách a ich termínoch u nej dohodli s otcom, pričom ona ich rozhodnutie už iba rešpektovala, aby zachovala pokoj v ich živote. Nie je preto pravdivé tvrdenie, že by cielene neprevzala maloletého C. v stanovených termínoch. Deti sa v skutočnosti „nerozhodli“, že chcú byť s otcom, ale rozhodli sa pre zotrvanie v E., teda v mieste, kde majú školu, kamarátov a silné finančné a materiálne zázemie, od ktorého ju otec cielene odstrihol. Nejde o preferenciu rodiča, ale o výber prostredia, ku ktorému si vytvorili väzby. Je to práve otec, ktorý sabotuje jej dostupné možnosti ako sa stretávať s deťmi. Je to

otec, ktorý vytvára situáciu, kde deti, ktoré sú teraz už vo veku 17 a 15 rokov, vyhľadávajú a potrebujú materiálnu stabilitu, ktorú im ona aktuálne nemôže poskytnúť, lebo otec jej cielene a dlhodobo blokuje jej finančný súkromný aj podnikateľský majetok. Keby ju otec finančne vysporiadal, nevytváral na ňu neustály psychický tlak cez jeho činy, táto situácia by nenastala, nemuselo by dôjsť k jej vzdialenému odsťahovaniu sa a deti mohli byť s ňou. Pokiaľ sa otec odvoláva na to, že „nedodržiava rozhodnutie súdu“ lebo po deti nechodí osobne do miesta bydliska, že deti jazdia vlakom, tak cielene ignoruje jej reálnu finančnú situáciu, ktorú sám spôsobil a spôsobuje. Určením výšky otcom požadovanej vyživovacej povinnosti, nielenže nie je schopná zabezpečiť materiálne zázemie, ale nemá ani prostriedky na to, aby ich pravidelne vyzdvihovala alebo im zabezpečila adekvátnu starostlivosť. Všetka finančná situácia pre deti potrebná sa presunula výhradne na otca. Ona žije v podnájme, nemá prístup k spoločnému majetku, ktorý využíva bez dohody a vysporiadania výhradne otec, a to vrátane domu, nehnuteľností, hnuteľností a jej podielu na firme. Podľa matky pokiaľ otec navrhuje, aby styk s matkou súd neurčil, pre svoj návrh nemá korektné a hodnoverné dôvody, ani potrebné dôkazy a udržateľné argumenty. Jeho čestné prehlásenie nemá v jeho prípade bez dôkazov potrebnú váhu, čo preukázal, aj preukazuje skutkami. Otcove tvrdenia, že sa dlhodobo vyhýba plateniu výživného, sú nepravdivé. Svoju vyživovaciu povinnosť si plnila, čo bolo preukázané v súdnom konaní, aj plní. Pokiaľ to súd uzná za potrebné, je pripravená doložiť svoje plnenie prostredníctvom výpisov z bankového účtu. Otec sa napriek vlastným nedoplatkom na výživnom snaží voči nej vznášať neopodstatnené obvinenia, čím len potvrdzuje svoj manipulatívny prístup k celej situácii. Podľa matky je rovnako absurdné a účelové jeho tvrdenie, že ju deti prezradili, že pracuje a že sa údajne snažila to zatajovať. Od momentu nástupu do zamestnania a prvej výplaty deťom zasielala vyššie sumy, čo sa aj odrazilo na ich účtoch a bolo preukázané aj na súde. Ďalej uviedla, že v súčasnosti sa nachádza v situácii, kedy je už viac ako mesiac práceneschopná, čo znamená výrazný výpadok príjmu. Jej výplata nepokrýva ani základné životné náklady, pričom už za bežných podmienok žije na existenčnom minime a nie je schopná vytvárať rezervy. Dôsledkom toho sa ocitá v situácii, keď buď musí čakať na exekúciu za neplnenie si vyživovacej povinnosti alebo sa zadlžovať, aby si tieto povinnosti splnila. Podľa matky otec zneužíva svoje postavenie, odmieta finančné vyrovnanie, čím ju drží v ekonomickej pasci, likviduje spoločný majetok, aby nemala z neho žiadny podiel, požaduje výživné, ktoré ju tlačí na pokraj existenčnej krízy. Trvala preto na odvolaní a žiadala súd, aby zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a zamietol návrh otca, bral na zreteľ manipulatívne správanie otca a jeho zneužívanie detí na dosiahnutie vlastných cieľov a zabezpečil jej právo na rovnocennú výchovu detí bez finančného a psychického tlaku zo strany otca.

6. Otec v duplike doručenej súdu dňa 04.04.2025 k tomu, že matka žiadala zamietnuť jeho návrh uviedol, že táto dodnes nebola navštíviť, a teda si ani neprevzala deti od februára 2023, kedy sa odsťahovala do E. E. B.. Tým nielen porušuje rozhodnutie súdu, ale aj ukazuje záujem o deti a prenecháva dobrovoľne starostlivosť len na ňom ako otcovi. Hoci od decembra 2024 matka výživné platí, na ostatné potreby detí neprispieva, dokonca ani na cestovné, keď ju idú navštíviť, platia si ho z vreckového od neho, čo nie je malá položka. Matka pred súdom potvrdila, že má k platu aj luxusné služobné auto na súkromné účely a rovnako aj služobný telefón a aj preto má plat nižší ako je obvyklé. Vlastní byt neďaleko svojho pracoviska v Českej republike, ale býva v prenájme u svojho priateľa, za ktorý vraj platí 350 eur, čo nevedela súdu preukázať. Taktiež často býva v rodinnej nehnuteľnosti v obci K., ktorá sa nachádza neďaleko hraníc a práve do tejto nehnuteľnosti chodia najčastejšie deti, keď idú na návštevu matky a starej matky. Práve preto by mal súd prihliadať na zvýšené náklady na život detí a matke prikázať, aby sa podieľala aj na ďalších nevyhnutných výdavkoch alebo upraviť výživné tak, aby sa zanedlho nemuselo meniť aj preto, lebo syn nastúpi na strednú školu. Nakoľko si podal prihlášky na školy v Liptovskom Mikuláši a v Liptovskom Hrádku, technicky ani nie je možné, aby bola striedavá osobná starostlivosť, keďže matka žije 250 km odtiaľto. Otec žiadal preto, aby súd matke nevyhovel a potvrdil zverenie maloletého C. do jeho starostlivosti a neurčil styk, ponechal ho na dobrovoľnosti a dohode, tak ako je to aj u maloletej A.. Nakoľko vyjadrenia matky nie sú založené na faktoch, ale len na subjektívnych nepodložených a nečestných výpovediach, ktoré nemôžu viesť k zlepšeniu vzťahu medzi rodičmi, viac sa k vyjadreniu matky nechce vyjadrovať.

7. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( , , ďalej len „CSP“, / ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), účastníkom konania v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( , ) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom odvolania ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím na vady konania, iba ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

( ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario ), postupom podľa v spojení s rozsudok okresného súdu vo výroku I. body 1., 2. (zverenie maloletého C., zastupovanie a spravovanie jeho majetku) potvrdil ( ), body 3. a 4. (výživné a zameškané výživné na maloletého C.) zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (/ CSP), bod 5. (úprava styku matky s maloletým C.) zmenil ( ), vo výroku I. bod 6. (výživné a zameškané výživné na maloletú A.) a vo výroku II. (trovy konania) rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (/ CSP).

8. V preskúmavanej veci mal odvolací súd preukázané, že naposledy bolo o maloletých deťoch rozhodované rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. -1340 zo dňa 22.02.2023 tak, že súd rozhodol o zverení maloletého C. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v dvojtýždňových intervaloch a maloletú A. zveril do osobnej starostlivosti otca s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach. Súd stanovil otcovi prispievať na výživu maloletého C. výživné sumou 120 eur mesačne vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky počnúc od 12.05.2021 ako i zameškané výživné. Upravil tiež styk otca a matky s maloletým C. počas vianočných sviatkov a zimných školských prázdnin, veľkonočných sviatkov, letných školských prázdnin. Matke uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej A. sumou minimálneho výživného t. j. 30 % zo sumy životného minima na maloleté neplnoleté dieťa vždy do 15. dňa každého kalendárneho mesiaca vopred k rukám otca počnúc od 12.05.2021, pričom zameškané výživné za obdobie od 12.05.2021 do 28.02.2023 na maloletú A. nevzniklo. Zároveň upravil styk matky s maloletou A.. Súd uložil obidvom rodičom výchovné opatrenie ako i maloletej A. povinnosť absolvovať individuálne psychologické poradenstvo a psychologickú terapiu. Rozsudok okresného súdu nadobudol právoplatnosť dňa 08.01.2024.

9. Odvolací súd na základe odvolania matky podrobil odvolaciemu prieskumu rozsudok okresného súdu, ktorý na základe návrhu otca o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému C. a zvýšenie výživného na maloletú A. podaného dňa 23.04.2024 rozhodol tak, že I. mení pôvodný rozsudok (rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. -1340 zo dňa 22.02.2023 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. -1477 zo dňa 30.11.2023 v časti o osobnej starostlivosti a zastupovaní maloletého C., o výživnom pre maloletého a úprave styku s maloletým, a v časti o výživnom pre maloletú A.) tak, že maloletého C. zveruje do osobnej starostlivosti otca, pričom obidvaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, matke uložil povinnosť prispievať na maloletého C. výživným a zameškaným výživným, upravil styk matky s maloletým C. v rámci bežného styku i počas letných školských prázdnin, jarných školských prázdnin, vianočných sviatkov a zimných školských prázdnin, veľkonočných sviatkov a podmienky ich stretávania, zvýšil výživné na maloletú A. bez rozhodnutia o zameškanom výživnom a rozhodol o trovách konania.

10. Matka podaným odvolaním žiadala, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a návrh otca zamietol.

11. Podľa ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

12. Ustanovenie zavádza výnimku zo zásady nezmeniteľnosti právoplatných súdnych rozhodnutí, a teda procesnoprávny inštitút, v zmysle ktorého smie súd na základe návrhu, resp. ex offo, zmeniť svoje predchádzajúce rozhodnutie, ale i dohodu rodičov o výkone rodičovských práv a povinností, a to v prípade podstatnej zmeny pomerov, z ktorých súd vychádzal pri vyhlásení pôvodného rozsudku. Zmena pomerov môže nastať tak v pomeroch rodičov, ako aj v pomeroch maloletých detí. Iba zmena závažnejšieho charakteru môže byť dôvodom na takú zmenu rozhodnutia. Pri úvahe o tom, či sa má zmeniť rozhodnutie alebo dohoda rodičov, treba mať na zreteli záujem dieťaťa, najmä jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu výchovného prostredia, ako aj právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom.

13. Úprava práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu sa uskutočňuje podľa stavu zisteného v čase rozhodovania súdu ( ).

14. Podľa maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

15. Po preskúmaní napadnutého rozsudku, odvolania matky ako aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd ohľadom návrhu na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému C. vykonal porovnanie okolností v čase predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami zistenými v súčasnej dobe, dokazovanie vykonal v dostatočnom rozsahu, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci.

16. Aj podľa odvolacieho súdu preukázaný skutkový stav bez pochybností preukazuje zásadnú zmenu pomerov na strane maloletého C.. V čase posledného rozhodnutia o výchove maloletého bol zdôraznený vtedy prezentovaný postoj maloletého žiť u matky aj u otca, akceptujúc striedavú osobnú starostlivosť i návštevu dvoch základných škôl ak to bude nevyhnutné. V súčasnej dobe z vykonaného dokazovania vyplýva, že striedavá osobná starostlivosť sa nerealizovala. Maloletý naďalej býva v spoločnej domácnosti s otcom, v prostredí, v ktorom žili rodičia pred ich rozchodom a to spoločne so svojou staršou sestrou A.. Navštevuje doterajšiu základnú školu, má tam svojich rovesníkov, záujmové aktivity a teda zázemie. Zo zisťovania stanoviska maloletého pred súdom dňa 22.10.2024, v tom čase žiaka 9. ročníka základnej školy v podstate vyplynulo, že do inej školy v B. (okresné mesto bydliska matky E. - poznámka odvolacieho súdu) nechce chodiť, „je mu tu dobre“, „nepotrebuje chodiť do ďalšej školy“. V súčasnej dobe tak nemá záujem o striedavú osobnú starostlivosť. Podľa odvolacieho súdu na takýto názor dieťaťa, ktorý bol v čase vypočutia takmer vo veku 15 rokov a jeho rozumovú vyspelosť bolo potrebné prihliadať. Naviac bolo odvolacím súdom zistené dopytom na otca dieťaťa, že maloletý dňom 01.09.2025 nastupuje do 1. ročníka Strednej odbornej školy elektronickej so sídlom v Liptovskom Hrádku, do školy bude dochádzať denne, nebude ubytovaný na internáte. Aj vzhľadom na uvedené striedavá osobná starostlivosť, ktorá bola určená naposledy v dvojtýždňových intervaloch, by nemohla byť realizovaná. Rovnako ani v nerovnomernom čase ako navrhuje v odvolaní matka. Pokiaľ dieťa od pondelka do piatka trávi podstatnú časť dňa v škole, má aj otec právo s ním byť aspoň každý druhý víkend v mesiaci. O to viac, že v domácnosti otca je aj súrodenec maloletého. Za tohto stavu preto okresný súd správne rozhodol o zverení maloletého C. do osobnej starostlivosti otca. Rozhodnutie súdu je aj v súlade s názorom kolízneho opatrovníka dieťaťa.

17. Okresný súd správne rozsudkom upravil aj zastupovanie dieťaťa a spravovanie jeho majetku v bežných veciach, k čomu určil obidvoch rodičov. Zásadne totiž platí, že obaja rodičia majú rovnaké práva a povinnosti vrátane zastupovania a správy majetku maloletého dieťaťa, okrem prípadov, keď jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, prípadne mu bol výkon rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený. O takýto prípad však v prejednávanej veci nešlo a nebol zistený žiaden dôvod odkloniť sa od takejto úpravy.

18. Podľa odvolacieho súdu okresný súd tiež svojím rozhodnutím správne prihliadal na záujem maloletého C. ohľadom stretávania sa s matkou, ktoré bolo preto upravené nielen v rámci bežného kalendárneho mesiaca, ale i počas letných školských prázdnin, jarných školských prázdnin, vianočných sviatkov a zimných školských prázdnin, veľkonočných sviatkov. Vzhľadom na možnú zlyhávajúcu komunikáciu rodičov sa stotožňuje s jeho úpravou aj napriek tomu, že otec sa v odvolacom konaní opätovne prikláňa k neupravovaniu styku matky so synom a ponechaniu styku na dohode matky s maloletým ako je to aj u dcéry A.. Námietku matky v odvolaní, že súd neodôvodnil dátumy a časy styku, ktoré v rozsudku určil (v niektorých dňoch je styk do 19.00 hod., v inom do 20.00 hod. a v ďalšom zase do 10.00 hod.), odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Z ničoho nevyplýva, že by tieto časy mali byť počas každého styku rovnaké. Okresný súd zrejme pri čase styku prihliadol na ročné obdobia, s ktorými sú sviatky a prázdniny spájané, s čím sa možno stotožniť. Odvolací súd nemá za to, že by takéto iné určenie času malo spôsobovať nejaké nejasnosti. Čo sa týka námietky matky ohľadom miesta vyzdvihnutia a odovzdania maloletého v bydlisku maloletého počas prázdnin a sviatkov, tak túto považuje za dôvodnú. Je správne upraviť uvedené miesto zhodne so stykom v rámci bežného mesiaca ako i pri styku počas prázdnin a sviatkov. Napokon aj preto, aby povinnosti niesli rovnomerne obaja rodičia, čo súvisí s finančnou i časovou stránkou veci. Nemožno prehliadať značnú vzdialenosť bydliska matky od

bydliska dieťaťa u otca. Taktiež i to, že otec matke bráni užívať spoločnú nehnuteľnosť, v ktorej maloletý žije.

19. Matka v odvolaní namietala aj výšku stanoveného výživného na obe maloleté deti poukazujúc hlavne na neposúdenie výšky príjmov a výdavkov otca, nepreukázanie a nevyčíslenie odôvodnených potrieb detí a určenie výživného z jej strany len matematicky podľa Metodiky. Podstatnými skutočnosťami sa súd podľa nej dostatočne nezaoberal ani v odôvodnení rozhodnutia, v dôsledku čoho bolo porušené jej právo ako účastníka konania na spravodlivý proces.

20. Pokiaľ ide o maloletú A., otec sa vo vzťahu k nej domáhal zvýšenia výživného, ohľadom ktorého okresný súd napadnutým rozsudkom uložil matke povinnosť prispievať na výživu sumou po 220 eur mesačne, vždy do 15. dňa každého kalendárneho mesiaca vopred, k rukám otca maloletej, počnúc od 23.04.2024.

21. V prvom rade je potrebné uviesť, že rozhodnutie o výživnom nie je rozhodnutím nemenným. Priznané výživné možno v zmysle zmeniť v prípade, ak sa zmenia pomery. Citované zákonné ustanovenie vychádza z predpokladu, že výživné sa vždy určuje podľa stavu, ktorý existuje v čase, keď súd rozhoduje o výživnom. Plynutím času však môže nastať zmena pomerov ako na strane maloletých detí, tak aj na strane rodičov. Pri rozhodovaní o zmene výživného je nevyhnutné previesť porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho, ako i nového rozhodovania a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Je pritom potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne, napríklad vývojom životných nákladov. K zmene potrieb oprávneného môže dôjsť najmä v súvislosti s pribúdajúcim vekom (fyzickým vyspievaním, počínajúc so školskou dochádzkou, ďalšími formami prípravy na budúce povolania). Môže nastať aj zmena v možnostiach povinného plniť vyživovaciu povinnosť v dovtedajšom rozsahu, napríklad v dôsledku vzrastu, alebo aj poklesu jeho príjmu, poprípade v dôsledku zúženia alebo rozšírenia okruhu osôb, ku ktorým má rodič vyživovaciu povinnosť. Musí ísť o zmenu závažnejšieho charakteru, nielen o zmenu prechodnú a zmena sa musí týkať naviac skutočností, na ktorých je založené predchádzajúce rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu.

22. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia, odvolania matky a obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že konajúci súd nekonal v súlade so zásadou (princípom zakotveným v ust. a aj vyjadreným v , t. j. vyšetrovacou zásadou, na základe ktorej je povinný zistiť skutočnú (objektívnu) pravdu a v tomto smere nie je viazaný len dôkaznou aktivitou zúčastnených strán, ale súd povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. Uvedené sa týka najmä zistení ohľadom odôvodnených potrieb maloletej A., ktorá ako vyplýva z obsahu spisu v priebehu konania zmenila miesto a odborné zameranie strednej školy (spočiatku navštevovala školu v Šali, v súčasnej dobe v Liptovskom Mikuláši). Taktiež aj zistení ohľadom zárobkových pomerov otca za účelom ustálenia si výšky jeho príjmu. Uvedené bolo potrebné s ohľadom na to, že otec, ktorému síce maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti, si vzhľadom na jej vek neplní v súčasnej dobe vyživovaciu povinnosť len výkonom osobnej starostlivosti. V tejto súvislosti bolo preto potrebné určiť aj jeho podiel. Možno súhlasiť s odvolaním matky v tom, že súd výšku výživného z jej strany určil len matematickým výpočtom podľa Metodiky Ministerstva spravodlivosti SR. Na strane matky sa však žiada zohľadniť, že otec jej ako spoločníčke v obchodnej spoločnosti AODAS, s. r. o. bráni disponovať s majetkom tejto spoločnosti a požívať výhody, ktoré by mali vplyv na jej zárobkové možnosti. Napadnuté rozhodnutie súdu je preto založené na nedostatočne zistenom skutočnom stave, na neporovnaní okolností v čase posledného rozhodnutia o výživnom s okolnosťami zistenými v súčasnej dobe. Odôvodnenie rozhodnutia v tejto časti nespĺňa ani kritéria pre odôvodnenie rozhodnutia v zmysle . Neodôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia, a teda uvedeným postupom súd prvej inštancie znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ktorého jednotlivým čiastkovým právom je aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.

23. Vyššie uvedené závery ohľadom pomerov na strane otca a záveru súdu pokiaľ ide o určenie spôsobu výšky výživného zo strany matky, sa týkajú aj rozhodnutia okresného súdu vo vzťahu k uloženiu povinnosti matke prispievať na maloletého C. výživným po 200 eur mesačne, vždy do 15. dňa každého kalendárneho mesiaca vopred k rukám otca maloletého, počnúc od 23.04.2024. Naviac v najbližšej dobe dochádza k podstatnej zmene odôvodnených potrieb na strane maloletého, ktorý od 01.09.2025 nastupuje na strednú školu.

24. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. v bodoch 3. a 4. (výživné a zameškané výživné na maloletého C.) a v bode 6. (výživné a zameškané výživné na maloletú A.) nie je možné pre potrebu doplnenia dokazovania a najmä nedostatku jeho odôvodnenia preskúmať a tento nedostatok nemožno napraviť odvolacím súdom. Napadnutý rozsudok v tejto časti ako aj súvisiacom výroku II. o trovách konania zrušil podľa / okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa .

25. V konaní, ktoré bude nasledovať po zrušení napadnutého rozsudku, okresný súd s ohľadom na vyslovený názor odvolacieho súdu doplní dokazovanie predovšetkým podrobným vypočutím otca detí k jeho pomerom (osobné, rodinné, zárobkové a majetkové) a čo sa týka zárobkových hlavne ohľadom jeho podnikateľskej činnosti. Bude požadovať na otcovi, aby svoje tvrdenia aj preukázal. Oboznámi sa s aktuálnym daňovým priznaním otca ohľadom oboch obchodných spoločností. Pripojí si súvahy a výkazy ziskov a strát za roky 2023 a 2024 a zistí, čo tvorí aktíva a pasíva, výsledok hospodárenia za účtovné obdobie a fiškálny výsledok hospodárenia. Taktiež okresný súd zistí majetkové pomery otca a preverí tvrdenie matky o zabezpečovaní nadštandardnej úrovne deťom z jeho strany. Uloží otcovi predložiť výdavky oboch detí spojené s vekom, navštevovaním školy, mimoškolskými aktivitami, prípadne zdravotným stavom. V potrebnom rozsahu súčasne objasní a zhodnotí rozsah odôvodnených potrieb detí. U matky zistí jej zárobkové pomery od jej zamestnávateľa s uvedením hrubej mzdy, odvodov, dane, čistej mzdy, zrážok za čas od septembra 2024 doposiaľ za každý mesiac jednotlivo. Taktiež výsluchom zistí výdavky z jej príjmu. Rovnako tak aktuálne pomery (osobné, rodinné, majetkové). Zároveň bude potrebné, aby sa súd po ustálení výdavkov detí zaoberal, či v súvislosti s ich úhradou sú tieto hradené aj z iných zdrojov ako sú prípadne poberané prídavky deti a v akej výške. Vykonané dôkazy vyhodnotí v zmysle ust. . Následne okresný súd zistené pomery u maloletej A. porovná s predchádzajúcim súdnym rozhodnutím o výživnom a vec s ohľadom na vzťahujúce sa zákonné ustanovenia právne posúdi a vo veci nanovo rozhodne. Odvolací súd pripomína, že pri posudzovaní výživného je úlohou konajúceho súdu stanoviť výšku odôvodnených potrieb dieťaťa s prihliadnutím na v zásade rovnakú životnú úroveň s povinným rodičom a životnou úrovňou rezidenčného rodiča. Cieľom je zabezpečenie životnej úrovne, ktorá by zodpovedala situácii, akú by dieťa malo, keby nedošlo k rozchodu rodičov. Keďže súčasťou práva na spravodlivé konanie ( Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a v rámci právneho poriadku Slovenskej republiky zakotvených v , resp. a 38 ods. 2 ústavného , ktorým sa uvádza Listina Základných práv a slobôd ako ústavný zákon federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej federatívnej republiky) je aj právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva odpoveď na všetky relevantné otázky a námietky účastníkov konania, táto odpoveď musí vychádzať z riadne vykonaného dokazovania. Vydané meritórne rozhodnutie riadne odôvodní postupom v súlade s v nadväznosti na tak, aby zistené pomery a hlavne ich porovnanie na strane maloletej A. a rodičov bolo z neho zrejmé a hodnotenie a závery presvedčivé. Súd musí dať odpoveď na všetky relevantné otázky nastolené účastníkmi konania, ktoré majú podľa jeho názoru pre vec podstatný význam a ktoré prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.

26. V novom rozhodnutí zároveň okresný súd rozhodne aj o trovách celého konania vrátane trov odvolacieho konania ( ).

27. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa / až n/ (, 2 ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a 2 ).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, 2 ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).