Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoP/98/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka, členiek senátu Mgr. Silvie Tisovej a JUDr. Miriam Štillovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., nar. XX. XX. XXXX, a C. B., nar. XX. XX. XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, so sídlom M. M. Hodžu 1784/30, Liptovský Mikuláš, IČO: 30 794 536, vo veci návrhu navrhovateľky - matka maloletých detí: D. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XXX, F. B., zastúpená JUDr. Jaroslavom Kiapešom, advokátom so sídlom G. XXXX/XX, A. H., proti manželovi - otec maloletých detí: E. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. I. XXX, F. A. H., zastúpený JUDr. Evou Dorociakovou, advokátkou so sídlom 1. mája 697/26, Liptovský Mikuláš, IČO: 42 351 189, za účasti Rady pre práva dieťaťa, so sídlom Spartakovská 6459/3, Trnava, IČO: 42 290 422, o úpravu pomerov rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, na odvolanie otca maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. -1340 zo dňa 22. 02. 2023, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Liptovský Mikuláš upravil práva a povinnosti rodičov na čas po rozvode manželstva tak, že maloletého C. zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, maloletú A. zveril do osobnej starostlivosti otca. Obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach. Počnúc právoplatnosťou rozsudku uviedol, že ako prvá je oprávnená vykonávať striedavú osobnú starostlivosť o maloletého C. v dvojtýždňových intervaloch matka v čase od piatka od 19,00 hod. v párnom kalendárnom týždni do 19,00 hod. piatka v nasledujúcom párnom kalendárnom týždni. Otec je oprávnený vykonávať striedavú osobnú starostlivosť o maloletého C. v dvojtýždňových intervaloch počnúc právoplatnosťou rozsudku od piatka od 19,00 hod. v párnom kalendárnom týždni do 19,00 hod. piatka nasledujúceho párneho kalendárneho týždňa. Ten rodič, ktorému začína výkon striedavej osobnej starostlivosti, si preberie maloletého v mieste bydliska rodiča, ktorému výkon osobnej starostlivosti končí. Súd ďalej stanovil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého C. výživné sumou po 120 eur mesačne vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky počnúc od 12. 05. 2021. Zároveň vyčíslil zameškané výživné do 28. 02. 2023 vo výške 360 eur a uložil otcovi povinnosť zaplatiť túto sumu matke maloletého do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň konštatoval, že za obdobie od 12. 05. 2021 do 30. 11. 2022 zameškané výživné nevzniklo. Súd tiež upravil styk otca a matky s maloletým tak, že matka má právo stýkať sa s maloletým C. počas vianočných sviatkov a zimných školských prázdnin každý párny rok od 23. 12. od 19,00 hod. do 30. 12. do 19,00 hod. a každý nepárny rok od 30. 12. od 19,00 hod. nepretržite do skončenia zimných školských prázdnin. Otec má právo stýkať sa s maloletým C. počas vianočných sviatkov a zimných školských prázdnin každý párny rok od 30. 12. od 19,00 hod. nepretržite do skončenia zimných školských

prázdnin a každý nepárny rok od 23. 12. od 19,00 hod. do 30. 12. do 19,00 hod. Matka má právo styku s maloletým C. počas veľkonočných sviatkov v každom párnom roku od Veľkého piatka od 19,00 hod. do utorka nasledujúceho po Veľkonočnom pondelku do 19,00 hod. Otec má právo stýkať sa s maloletým C. počas veľkonočných sviatkov v každom nepárnom roku od Veľkého piatka od 19,00 hod. do utorka nasledujúceho po Veľkonočnom pondelku do 19,00 hod. Počas letných školských prázdnin má matka právo styku s maloletým C. každý rok od 01. 07. od 19,00 hod. do 15. 07. do 19,00 hod. a od 01. 08. od 19,00 hod. do 15. 08. do 19,00 hod. Otec má právo styku počas letných školských prázdnin s maloletým C. každý rok od 15. 07. od 19,00 hod. do 31. 07. do 19,00 hod. a od 15. 08. od 19,00 hod. do 31. 08. do 19,00 hod. Styk rodičov s maloletým C. počas osobitnej úpravy má prednosť pred režimom striedavej osobnej starostlivosti. Obom rodičom súd uložil povinnosť maloletého na styk s druhým rodičom pripraviť a styk s druhým rodičom umožniť. Ten rodič, ktorému začína vymedzený styk s maloletým, si pred začiatkom styku preberie maloletého u toho rodiča, ktorý má maloletého práve v režime striedavej osobnej starostlivosti a po ukončení osobitného styku rodič, ktorý pokračuje vo výkone striedavej osobnej starostlivosti si maloletého vyzdvihne v mieste bydliska rodiča, ktorému končí vymedzený styk s maloletým. Matka je povinná prispievať na výživu maloletej A. B. sumou minimálneho výživného, t. j. 30 % zo sumy životného minima na maloleté neplnoleté dieťa vždy do 15. dňa každého kalendárneho mesiaca vopred k rukám otca počnúc od 12. 05. 2021, pričom zameškané výživné za obdobie od 12. 05. 2021 do 28. 02. 2023 na maloletú A. nevzniklo. Matka je oprávnená stýkať sa s maloletou A. počas jedného víkendu v mesiaci v párnom týždni, počas ktorého je maloletý C. B. v osobnej striedavej starostlivosti matky od 19,00 hod. piatka do 19,00 hod. nedele toho istého týždňa. Pred začiatkom styku si matka prevezme maloletú v mieste bydliska otca a po ukončení styku si maloletú prevezme otec v mieste bydliska matky. Otec je povinný maloletú na styk s matkou riadne pripraviť a styk umožniť. Súd zároveň uložil obidvom rodičom výchovné opatrenie, ako aj maloletej A. povinnosť absolvovať individuálne psychologické poradenstvo a psychologickú terapiu u psychológa alebo v špecializovanom pracovisku zahŕňajúcom psychologické poradenstvo a psychologickú terapiu, ktoré si rodičia zvolia podľa vlastného výberu, a u maloletej A. zvolia rodičia takéto pracovisko po vzájomnej dohode; v prípade, ak sa rodičia nedohodnú, uvedené zariadenie vyberie maloletej otec maloletej. Výchovné opatrenie je uložené s cieľom spracovania negatívnych emócií rodičov voči sebe navzájom, za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie rodičov, za účelom edukatívnej psychoterapie zameranej na zlepšenie vzťahu matky s dcérou a ich vzájomnej komunikácie, a to všetko v trvaní najmenej troch mesiacov a v rozsahu minimálne šiestich konzultácií, ktoré začnú realizovať obidvaja rodičia a maloletá najneskôr po uplynutí 15 pracovných dní od právoplatnosti rozsudku, pričom obidvaja rodičia sú povinní oznámiť súdu v lehote najneskôr 15 pracovných dní od právoplatnosti rozsudku výber osoby psychológa alebo špecializovaného pracoviska zahŕňajúce psychologické poradenstvo a psychologické terapie, kde sa tieto budú vykonávať. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Svoje rozhodnutie súd odôvodnil s poukazom na ust. § 24, § 36, § 62, § 75 a § 78 Zákona o rodine, keď konštatoval, že po rozvode manželstva rodičia neboli schopní dohodnúť sa na vzájomných právach a povinnostiach vo vzťahu k maloletým deťom. Súd po rozvode manželstva rozhodol rozsudkom tak, že deti zveril do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, ako aj určil výživné, pričom v časti úpravy styku na čas po rozvode bol rozsudok súdu zrušený. Súd následne dôsledne skúmal aktuálny skutkový stav, pričom nanovo vyhodnotil názory a postoje maloletých detí, tiež vychádzal aj z posudku E. H. J., z ktorého vyplynulo, že striedavá osobná starostlivosť oboch maloletých detí je vhodná, avšak za predpokladu, že ju tieto nebudú odmietať. Súd prvej inštancie bral do úvahy tiež skutočnosť, že dňa 05. 02. 2023 sa matka presťahovala k priateľovi do Obce E., pričom v tom čase maloletý C. spolu so sestrou A. žil u otca a navštevoval školu v A. H.. Maloletá A. jednoznačne prejavila záujem, aby bola zverená do starostlivosti otca. Maloletý C. vyslovil názor, že by chcel byť rovnako v kontakte s matkou, aj s otcom, a to dva týždne u jedného rodiča a dva týždne u druhého. V priebehu konania rodičia viackrát prejavili vôľu uzavrieť rodičovskú dohodu, avšak nakoniec ku konsenzu nedospeli. Súd tak po vyhodnotení skutkového stavu a vykonanom dokazovaní, ako aj vzhľadom na intervenciu zástupcu občianskeho združenia Rady pre práva dieťaťa skonštatoval, že pre maloletého C. bude vhodnejšie, aby bol zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov aj s tým, že ťažšie sa bude prispôsobovať striedavému režimu dvoch škôl, ktoré by navštevoval v prípade, že bude bývať u jedného a u druhého rodiča. Vzhľadom na vyjadrenie staršej A., túto zveril do výlučnej starostlivosti otca. O výške výživného súd rozhodol s poukazom na schopnosti a možnosti rodičov, ako aj odôvodnené potreby detí. Vzhľadom na počiatočné nezhody pri komunikácii rodičov, ktoré nastali po rozvode manželstva, ako aj komunikácii maloletej A., súd rozhodol o uložení výchovného opatrenia obidvom rodičom, ako aj maloletej A. s tým, aby došlo ešte k zlepšeniu

vzťahov, ktoré v priebehu konania nastalo, avšak vzhľadom na realizáciu práv a povinností rodičov a detí navzájom, je možné od tohto rozhodnutia očakávať zlepšenie komunikácie. O trovách konania rozhodol súd podľa , resp. .

3. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podal prostredníctvom zástupcu odvolanie otec maloletých detí. Podľa neho prvostupňový súd nesprávne rozhodol o veci samej, keď dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pripustil, že súd vykonal rozsiahle dokazovanie, do úvahy bral aj zmeny skutkového stavu, ktoré nastali vzhľadom na časový rozsah konania, pričom sa zlepšil vzťah maloletej A. k otcovi natoľko, že sa odhodlala s ním žiť v spoločnej domácnosti, došlo aj k zlepšeniu školského prospechu a venovala sa svojím záujmovým aktivitám, v čom chcela pokračovať aj ďalším štúdiom na Strednej škole v G.. Matka napriek prvotnému nesúhlasu nakoniec zmenila postoj a súhlasila vzhľadom na vyjadrenie maloletého C., aby bol tento zverený do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Vo svojom odvolaní však otec maloletého uviedol, že takéto rozhodnutie nie je v najlepšom záujme dieťaťa a navrhol, aby maloletý bol zverený do jeho výlučnej osobnej starostlivosti bez obmedzenia styku na strane matky s maloletým. Takýto návrh odôvodnil tým, že po odchode matky do Obce E. E. B. na maloletom možno pozorovať pozitívnu zmenu vo vzťahu k otcovi, zvýšenie miery naviazanosti na otca, ako aj vývoj pozitívneho zmýšľania maloletého o otcovi ako mužskom vzore. Výrazným spôsobom tiež došlo k zlepšeniu vzťahu súrodencov. Deti spoločne trávia viac času športovými aktivitami a tak jedným z hlavných dôvodov zmeny postoja otca vo výkone osobnej striedavej starostlivosti je zmena bydliska matky, kde táto vzdialenosť predstavuje 245 km, čo je pri ideálnej premávke cesta v rozsahu viac ako 3 hodín. Cestovanie v dvojtýždňových intervaloch môže mať negatívny dopad na maloletého vo vzťahu k plneniu si školských povinností, jeho koncentráciu, dostatočný oddych a prípravu na vyučovanie. Otec má za to, že matka pri zmene bydliska nepozerala na najlepší záujem maloletých detí, keď dokonca v priebehu konania navrhla rozdelenie súrodencov tak, že maloletá A. by bola zverená do výlučnej osobnej starostlivosti otca a maloletý C. do výlučnej osobnej starostlivosti matky. Otec má tiež obavy, akým spôsobom sa adaptuje maloletý C. na skutočnosť, že bude žiakom dvoch základných škôl, jednak v A. H. a jednak školy v bydlisku matky. Podľa neho zverenie maloletého C. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov bude mať výrazný dopad na plnenie povinnej školskej dochádzky, keď ani jedna zo škôl nemá reálne skúsenosť so žiakom, ktorý by v takomto režime fungoval. V reálnej praxi sa môže stať, že osnovy a schválený školský program sú na školách obdobné, avšak žiak v daných dvoch týždňoch preberať určité učivo, ktoré na druhej škole žiaci ešte nepreberali. Takáto situácia môže byť opätovne ďalšou záťažovou situáciou pre maloletého C.. Súd tiež nebral do úvahy, že v prípade preberania maloletého C. bude musieť otec ponechať maloletú A. doma samu, pričom maloletý v súčasnej dobe odmieta realizovať styk s matkou v Obci Prietržka a chce styk realizovať na chate na H., kde sa súčasne stretáva aj s rodinou matky. Pokiaľ by bol maloletý C. zverený do jeho výlučnej osobnej starostlivosti, žiadnym spôsobom by nebránil C. kontaktu s matkou, práve naopak tento má záujem podporovať. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal, aby odvolací súd rozsudok v ním navrhnutej časti zmenil a upravil práva a povinnosti v súlade s jeho návrhom.

4. K podanému odvolaniu sa vyjadrila matka maloletých detí, ktorá uviedla, že s odvolaním nesúhlasí. Pre zdravý psychický vývoj dieťaťa sú potrební obaja rodičia a je pre ňu zarážajúci postoj otca, ktorý chce syna do svojej osobnej starostlivosti, a to aj proti výpovedi maloletého. Matka vždy obe deti viedla k úcte k rodičovi a nikdy deti nemanipulovala proti otcovi, resp. ho pred nimi neočierňovala. V konaní pritom otec vystupoval tak, že bude akceptovať postoj maloletých. Otec ako jeden z dôvodov nemožnosti fungovania striedavej osobnej starostlivosti poukazuje na vzdialenosť súčasného bydliska matky, pričom neuviedol, že v septembri dcéra nastupuje do internátnej strednej školy v Šali. Čo sa týka maloletého C., tak tento už v priebehu konania, ktoré trvalo dlhšiu dobu, zmenil základnú školu, pričom rodičia museli riešiť aj šikanu vo vzťahu k nemu. Maloletý sa s tým vyrovnal, dokonca následne došlo k zlepšeniu jeho prospechu, pričom to nebola zásluha otca ako sa na to snaží poukazovať. Syn je v každodennom kontakte s matkou počas školského týždňa telefonicky a z jeho prejavov vyplýva, že je mu smutno a je citovo naviazaný na matku. Čo sa týka návštevy dvoch škôl, tieto aspekty matka konzultovala s oboma riaditeľmi škôl od prvopočiatku, došlo tak k porovnaniu rozvrhu učebných hodín aj športových možností, čo bolo neskôr predmetom konania aj na súde. Pokiaľ otec ako ďalší argument uviedol dobu cestovania do bydliska matky a späť, jedná sa opäť o účelové tvrdenie, keď otcovi ako majiteľovi autobusovej dopravy nevadí, že trávi hodiny mimo domova a maloletí sú sami nie iba pol dňa. Otec dokonca necháva spať maloletú A. bez dohľadu dospelej osoby v karavane pri koňoch, čo je vzdialené 1 km od bydliska, preto jeho argument, že A. bude počas realizácie odovzdávania syna sama, je z jeho postoja k starostlivosti viac

než zarážajúci. Podľa matky je otcov prejav tendenčný a zavádzajúci, keď predtým, ako sa syn k nemu nasťahoval, tvrdil, že mieni rešpektovať požiadavky maloletých detí o trávení času s rodičmi, avšak teraz podniká kroky vedúce k mareniu možnosti vykonávať režim striedavej starostlivosti syna u oboch rodičov. Z týchto dôvodov žiadala, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.

5. Opatrovník maloletých detí uviedol, že trvá na svojich predchádzajúcich vyjadreniach, ktoré predniesol najmä na pojednávaní dňa 22. 02. 2023. Má za to, že v najlepšom záujme maloletého C. je, aby bol zverený do striedavej osobnej starostlivosti, o čom sa sám takto vyjadril, pričom obaja rodičia sú schopní riadne zabezpečovať starostlivosť o deti, problém je niekedy v ich vzájomnej komunikácii.

6. V priebehu odvolacieho konania podal otec maloletých detí návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie, čo však odvolací súd v konaní uznesením zo dňa 30. 05. 2023 zamietol.

7. K podanému odvolaniu sa vyjadrila Rada pre práva dieťaťa tak, že do konania vstúpila na podnet otca za situácie, keď už niekoľko rokov prebiehajúci rodičovský konflikt nesmeroval k nijakému riešeniu. V čase vstupu do konania bol stav taký, že maloletý C. odmietal s otcom komunikovať, pričom následne sa situácia zlepšila. Dôležitým rozhodnutím súdu bolo podrobenie sa odbornému poradenstvu, pričom maloletá A. viackrát výslovne zdôraznila, že chce zlepšiť vzťah s matkou. Odvolanie otca považuje za pokračovanie jeho osobnej tragédie založenej na názore „matka odišla, tak nech sa prispôsobí, deťom bude najlepšie u mňa a ona ich môže navštevovať ...“ Celý čas tvrdil, že bude rešpektovať názor detí, čo však ostalo iba v deklaratívnej rovine. Otec sa dokáže o deti postarať, avšak nedokáže efektívne zabezpečiť napĺňanie emočných potrieb detí voči matke. Matka sa dokáže o deti postarať rovnako, len im zrejme nedokáže naplniť ich materiálne predstavy. Pripomenul, že najlepší záujem dieťaťa je dôležitejší ako jeho názor. Otázne je potom, či je v najlepšom záujme detí, aby vyrastali v prostredí, kde sa neprestajne súťaží, kto je lepší rodič, kde sa hľadajú dôvody a nie spôsoby, kde sa deti neustále vystavujú konfliktu lojality. Dôležité je si položiť otázku ako sa správajú rodičia, aby sa vzťah detí k nim zlepšil a saturoval emočné (nie materiálne) potreby detí. Daný rozsudok poskytuje minimalistické podmienky na to, aby najmä maloletý C. mohol vyrastať v bezpečnom prostredí. Tým intervenient mieni striedavú osobnú starostlivosť. V prípade maloletej A. treba jednoznačne reagovať na jej volanie o pomoc zlepšiť vzťah s matkou. K tomu určite nestačí, že otec jej „dovolil“ trikrát ísť na návštevu. Vzťah detí k matke nemôže byť viazaný na súhlas otca, resp. na jeho dobrú vôľu deti k matke vypraviť alebo zaviesť. Odvolanie otca považuje Rada pre práva dieťaťa za nedôvodné.

8. Svoje vyjadrenie doplnil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, ktorý uviedol, že opakovane vykonal pohovor s deťmi, ktorý bol uskutočnený jednotlivo bez prítomnosti rodiča. Maloletá A. uviedla, že sa jej vzťah s C. zlepšil, vidí tiež na ňom, že je spokojný. Privítala by však väčšiu iniciatívu zo strany matky pri ich spoločnom styku, t. j. keby matka prišla za nimi do Liptovského Mikuláša. Maloletý C. pri rozhovore hľadal skôr spôsob ako neublížiť ani jednému členovi rodiny, nepozeral na vlastný záujem a preferoval skôr záujem rodinných príslušníkov. Uviedol, že striedavá starostlivosť mu bola ponúknutá a tú sa teda pokúsi absolvovať. Uviedol, že vzťahy s rodičmi sú dobré, taktiež aj so sestrou, s matkou sa vídajú na chate, kde sa zíde celá rodina, čo sa mu páči. S otcom ostal bývať po tom, ako sa matka odsťahovala počas letných prázdnin však sa bude snažiť matku intenzívne navštevovať v jej domácnosti v B. a vyskúša si aj dlhodobejšie pobyty u nej. Opatrovník, hoci maloletý C. ťažko prežíva odlúčenie od matky, s ktorou dlhú dobu samostatne býval a tiež je zrejmý niekoľkoročný dopad súdneho konania na jeho prežívanie, uviedol, že v najlepšom záujme by bolo zabezpečiť mu stabilné prostredie, čo pri striedaní dvoch škôl je ťažko dosiahnuteľné. Názor dieťaťa má byť v konaniach vypočutý, má byť k nemu náležite pristupované, ale nemožno od dieťaťa vo veku a emočnom rozpoložení C. dávať celú váhu rozhodnutia na jeho osobu. Podľa opatrovníka najlepší záujem dieťaťa je v prípade C. zabezpečiť mu stabilné a emočne bezpečné prostredie, pričom sa pre jeho zdravý vývoj javí najlepšie zotrvať v prostredí A. H., a teda v starostlivosti otca.

9. Vo svojom vyjadrení sa otec v plnom rozsahu stotožnil so závermi Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Liptovskom Mikuláši, ktorý uviedol súdu po vykonaní pohovoru s maloletými deťmi. Otec sa nestotožnil s vyjadrením matky k odvolaniu, ani s vyjadrením Rady pre práva dieťaťa. Táto by podľa otca nemala svoje tvrdenia a vyjadrenia formulovať tendenčne a účelovo v snahe očierniť ktoréhokoľvek z rodičov. Ich písomné vyjadrenie si odporuje so skutočnosťami uvádzanými Radou v priebehu konania. V ostatnom zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach.

10. Matka maloletých k vyjadreniu opatrovníka a Rady pre práva dieťaťa uviedla, že je až zarážajúce, keď ako matka, ktorá miluje svoje deti, utiekla od psychopata a dostala sa do pozície, že o deti musí doslovne „bojovať“. Situácia je taká, že dcéra bude na internátnej škole a syn zostane v prostredí u otca sám, ak má byť proti jeho vôli zverený do jeho výlučnej starostlivosti. Ako matka má obavy, že otcovo správanie k synovi je tendenčné a následne po rozhodnutí súdu sa dostane otec voči synovi do pozície ako k nemu vystupoval, keď syn k nemu odmietal chodiť. Navyše tam syn už bude sám, keď dcéra sa bude zdržiavať na internátnej škole. Čo sa týka následného vyjadrenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, s týmto absolútne nesúhlasí. Má skúsenosť, že deti sa časom naučili, že pokiaľ urobia, čo chce ich otec, vyhnú sa nepríjemným situáciám a hlavne pocitom vyvolaným zo strany otca. Nepopiera, že deti majú otca radi, avšak tento im podľa nej podsúva skutočnosť, že mama môže za rozpad rodiny. Uviedla, že bývalý manžel má výrazne väčšie finančné možnosti ako ona, čo vo výraznej miere využíva k podpore manipulácie s deťmi. Maloletá A. už aj predtým inklinovala ku koňom, keď došlo k rozpadu manželstva, túto záľubu dcéry využil a zabezpečil možnosť ustajnenia koňa u neho, resp. kúpil ďalšie kone. Synovi napríklad kúpil po tom, čo ostal u neho, motorku, telefón, smart hodinky, chrániče, resp. bicykel, po tom, keď synovi tento zakúpiť odmietol, kúpila mu ho ona. Podľa otca ním zakúpený bicykel je lepší, avšak môže sa syn voziť na ňom iba u neho. Opakovane žiadala, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.

11. Otec vo svojom následnom vyjadrení zopakoval svoje argumenty uvedené v odvolaní s tým, že podľa neho zverením maloletého C. na čas po rozvode do jeho výlučnej osobnej starostlivosti bez obmedzenia styku s matkou by bol najlepšie zabezpečený záujem maloletého, jeho vývinové potreby, edukačný proces, psychický vývoj a zachovanie zdravých rodinných väzieb, ako aj stabilita výchovného prostredia.

12. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. a a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v jednotlivých výrokoch podľa ust. ako vecne správny potvrdil.

13. Z preskúmavaného rozhodnutia, ako aj spisového materiálu, odvolací súd zistil, že predmetom konania bolo rozhodovanie o rozvode manželstva a zároveň v zmysle rozhodovanie o právach a povinnostiach rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 23. 02. 2021 rozhodol o rozvode manželstva a upravil práva a povinnosti rodičov na čas po rozvode. Odvolací súd uznesením zo dňa 26. 04. 2022 rozsudok súdu prvej inštancie okrem výroku o rozvode manželstva zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie súdu prvej inštancie. Ten následne vykonal vo veci ďalšie dokazovanie, pričom v priebehu konania došlo aj k zlepšeniu komunikácie medzi rodičmi a deťmi, prípadne medzi rodičmi navzájom. Už v tomto rozhodnutí konštatoval, že obaja rodičia majú vhodné rovnako sociálne, bytové, materiálne i zdravotné podmienky pre poskytovanie striedavej osobnej starostlivosti obidvom deťom. V tom čase matka maloletých detí žiadala, aby obidve deti boli zverené do jej osobnej starostlivosti vzhľadom na to, že otec podnikal v doprave ako vodič vykonával cesty po celej Európe, pričom však v tej dobe maloletý odmietal chodiť k otcovi, dcéra si tiež k otcovi hľadala prístup. Odvolací súd konštatoval, že v tom čase neboli odstránené všetky rozpory pri zistení skutkového stavu, resp. neboli známe výsledky trestného stíhania, ktoré sa začalo viesť pre zločin týrania blízke osoby a zverenej osoby v zmysle , ktorého sa mal dopúšťať manžel navrhovateľky voči matke detí. V priebehu ďalšieho konania súd rozhodoval o viacerých návrhoch na nariadenie neodkladného opatrenia, resp. došlo k zmenám v tom, že matka sa odsťahovala z okresu A. H. do okresu B. a obidve deti po tomto čase ostali bývať u otca s tým, že bol upravený styk. Maloletá A. jednoznačne prejavila úmysel aj naďalej žiť u otca s tým, že by bez obmedzenia mohla realizovať návštevy a stretnutia s matkou. Maloletý C. sa vyjadril tak, že by rád žil u otca, aj u matky a súhlasil s tým, že bude realizovaná striedavá osobná starostlivosť. Ako uviedol aj súd prvej inštancie, rodičia prakticky v priebehu konania došli k takejto zhode, avšak rodičovskú dohodu pred súdom neuzatvorili. Pri rozhodovaní o právach a povinnostiach rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode súd vykonal rozsiahle dokazovanie a nakoniec dospel k záveru, že najvhodnejšie pre rodičov, aj deti bude rešpektovať ich záujem. Je nepochybné, že dcéra A. nastupuje na strednú školu, kde bude mať zabezpečené internátne ubytovanie, a teda v priebehu týždňa nebude v domácnosti otca. Tento v odvolaní argumentoval najmä tým, že súrodenci po odchode matky spolu výrazne lepšie komunikujú, trávia spolu viac času a maloletý C. je v domácnosti otca spokojný. Je tiež nepochybné, že otec materiálne zvláda starostlivosť o obidve deti, avšak nie je možné opomenúť citové naviazanie mladšieho C. aj na matku, čo vyplýva najmä z jeho vyjadrenia, že rovnaký čas by

chcel tráviť s matkou, aj s otcom. Záver o takejto úprave práv a povinností rodičov a detí zdieľal aj kolízny opatrovník, ako aj vedľajší účastník Rada pre práva dieťaťa. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie tomuto už bol známy skutkový stav, že matka sa presťahovala do okresu B., s čím obidve deti boli uzrozumené. Maloletý C. po objasnení, akým spôsobom by sa realizovala striedavá osobná starostlivosť rodičov a že je s tým spojená aj zmena školy, s takýmto riešením súhlasil. Z odvolania samotného otca nevyplynula konkrétna zmena pomerov, pre ktoré by mal odvolací súd inak vo veci rozhodnú ako súd prvej inštancie. Vyslovuje len obavy, že vykonávanie striedavej osobnej starostlivosti v dvojtýždňových intervaloch, cestovanie, resp. vzdelávanie C. v dvoch rôznych školách môže mať výrazný dopad na plnenie jeho školských povinností, resp. celkove to môže vyvolať záťažovú situáciu na neho. Všetky tieto skutočnosti však boli účastníkom konania, ako aj súdu prvej inštancie známe a viac-menej za konsenzu všetkých bolo rozhodnuté vo veci vo vzťahu k maloletému C., že rodičia budú realizovať striedavú osobnú starostlivosť.

14. Odvolací súd má za to, že takéto rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo správne a je potrebné zo strany oboch rodičov vytvoriť maloletému C. čo najlepšie podmienky, aby sa s novou situáciou vyplývajúcou zo striedavej osobnej starostlivosti a z návštevy dvoch základných škôl vyrovnal čo najlepšie. Jednoznačne je v prospech maloletého, aby aj naďalej bol vo väčšom kontakte s matkou, aby sa vo väčšom rozsahu mohla realizovať starostlivosť z jej strany, nielen formou príležitostných návštev a stretnutí. Tieto skutočnosti vyplynuli či už zo znaleckého dokazovania, ako aj z vyjadrenia Rady pre práva dieťaťa, ktorá tiež sa snažila svojím prístupom zlepšiť komunikáciu rodičov a detí navzájom. Odvolací súd má za to, že až po realizácii striedavej osobnej starostlivosti je možné následne vyhodnotiť, či takéto rozhodnutie súdu bolo v prospech maloletého alebo či v budúcnosti sám zmení názor a bude sa javiť ako prospešná iná forma starostlivosti.

15. Súd prvej inštancie tak v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a na ktoré v zmysle ust. poukazuje. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol zistený skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Tieto zároveň primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s ust. zdôvodnil.

16. Pretože otec maloletých detí v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by neboli známe súdu prvej inštancie, resp. ktoré by nevyplynuli z vykonaného dokazovania, prípadne ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový alebo právny stav odvolacím súdom, z týchto dôvodov potom odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

17. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa v spojení s a vyslovil, že žiaden z účastníkov konania nárok na náhradu trov odvolacieho konania nemá.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).