Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21CoP/19/2025

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Elišky Har Tzvi v právnej veci manželky, ktorá návrh podala: W. E., narodená XX.XX.XXXX, bytom R. XX, H., právne zastúpenej JUDr. Petrom Troščákom, advokátom so sídlom Hlavná 50, Prešov proti manželovi: H. E., narodený XX.XX.XXXX, bytom R. XX, H., právne zastúpený SD LEGAL, s.r.o., so sídlom Žriedlová 3, Košice, v konaní o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletej: I. E., narodená XX.XX.XXXX, zastúpenej opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny H., o odvolaní oboch rodičov proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. - 125 zo dňa 11.11.2024, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok vo výrokoch IV., VI ., VII. a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je rozvod manželstva účastníkov konania a úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva rodičov.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Prešov rozsudkom č.k. - 125 zo dňa 11.11.2024 rozhodol tak, že: „I. Manželstvo účastníkov W. E., rod. C., nar. XX.XX.XXXX a H. E., nar. XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v H., ktoré je zapísané v knihe manželstiev E. úradu H., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX r o z v á d z a.

II. Na čas po rozvode z v e r u j e mal. I., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti navrhovateľky.

III. Obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

IV. Odporca- manžel navrhovateľky j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej I. sumou 380,00 Eur mesačne, vždy do 15.dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva.

V. Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletou I. takto:

- každý párny týždeň v roku v pondelok a v utorok od 15.30 hod. do 19.00 hod. a od piatka párneho týždňa od 15.30. hod. do nedele do 18.00 hod.,

- v nepárnom týždni v stredu a štvrtok od 15.30 hod. do 19.00 hod. s tým, že otec si maloletú prevezme v určený čas v predškolskom alebo školskom zariadení, ktoré maloletá navštevuje a po uplynutí dohodnutého času ju odovzdá pred miestom bydliska matky,

- matka j e p o v i n n á dieťa na styk s otcom riadne pripraviť.

VI. V prevyšujúcej časti návrh matky z a m i e t a.

VII. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.“

3. Súd svoje rozhodnutie vo vzťahu k stanoveniu výšky výživného pre maloleté dieťa na čas po rozvode manželstva odôvodňuje podľa , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

4. Zo skutočného stavu zisteného súdom vyplynulo, že maloletá navštevovala v čase podania návrhu jasle, neskôr od septembra 2024 navštevuje materskú školu. Maloletá je zdravá, prekonáva bežné detské ochorenia. Vo vzťahu k pomerom otca konštatoval súd, že otec pracuje ako profesionálny vojak, jeho príjem je 2 500,00 Eur mesačne. Výdavky otca sú 250,00 Eur nájom, 340,00 Eur hypotéka, ide o byt, ktorý je v jeho osobnom vlastníctve, 70,00 Eur životné poistenie, 150,00 Eur investovanie do akcií a rôznych fondov, 200,00 Eur výdavky drogéria, hygienické potreby, pričom uviedol, že v tejto sume sú vedené aj bežné opravy v rámci bytu, 150,00 Eur pohonné hmoty, 100,00 Eur údržba auta, 180,00 Eur ročne PZP, 100,00 Eur telefón, TV, internet, 45,00 Eur plyn a elektrina. Otec uviedol, keďže matka tvrdila, že prevádzkuje pneuservis, že tento už neprevádzkuje, prevádzkuje ho jeho matka a je skôr zatvorený ako otvorený. Otec uviedol, že v investičných fondoch má nasporenú sumu asi 5000,00 Eur. Je vlastníkom dvoch motorových vozidiel Opel O. a T. s rokom výroby 1995. V minulosti prevádzkoval autoumývareň, v súčasnosti uvádzal, že nie. Má prenajatú garáž, kde má stroje z bývalej umývarky a poskytuje umytie známym, ktorí mu prenajali garáž. Manželka od marca 2024 nežije v spoločnej domácnosti, odišla do prenajatého bytu. V súčasnosti zaňho uhrádza nájom 600,00 Eur. Spolu s matkou v danom byte bývajú dve jej staršie deti a mal. I.. Matka od februára 2024 pracuje v spoločnosti T. s.r.o. a jej príjem je 615,00 Eur mesačne, k tomu poberala rodičovský príspevok 470,00 Eur do troch rokov veku maloletej, teda do septembra 2024. Od septembra rodičovských príspevok nepoberá. Zaplatila ročne ZRPŠ 40,00 Eur, výtvarná 15,00 Eur. Ďalšie mesačné výdavky matky sú 33,00 Eur sporenie, staršej dcére platí 8,00 Eur stravné, 50,00 Eur záloha na začiatku školského roka, 15,00 Eur ZRPŠ ročne, 50,00 Eur pomôcky. Starší syn matky je u otca, matka výživné naňho neplatí, ani nedostáva výživné na staršiu dcéru.

5. Súd rozhodnutie o rozsahu výživného odôvodňuje tým, otec deklaroval svoj príjem ako profesionálny vojak a minimálne príjmy uvádzal z podnikania, ktoré je v súčasnosti vedené na jeho matku. V súčasnosti nebolo náležite preukázané, žeby mal otec iné príjmy. Pri určovaní výživného, súd prihliadol na potreby maloletého dieťaťa, na skutočnosť, že síce v júni dieťa navštevovalo jasle, avšak od septembra je dieťa v materskej škôlke, kde má matka výdavky už len 85,00 Eur mesačne. Súd prihliadol na skutočnosť, že otec má upravený styk počas víkendu, avšak aj počas pracovného týždňa. Súd vychádzal z toho, že maloletá je zdravá a vzhľadom na jej vek a potreby je výživné vo výške 380,00 zodpovedajúce. Podľa odporúčacích tabuliek, podľa príjmu otca by výživné malo byť určené do 450,00 Eur mesačne, vzhľadom však na upravený styk, aj cez pracovný týždeň, súd určil výživné 380,00 Eur. Súd neurčoval sporivú časť výživného, keďže určené výživné pokryje mesačné výdavky matky na maloletú, a tiež súdu otec nepredložil účet, na ktorý by sporivá čiastka mala byť hradená.

6. Právne svoje rozhodnutie súd vo vzťahu k stanoveniu rozsahu výživného odôvodňuje s poukazom na ustanovenie § 62 ods. 2, 4, § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

7. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimo sporového poriadku.

III. Obsah odvolania a vyjadrení účastníkov konania

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, a to proti výrokom o výživnom (výrok IV. a VI.) podala odvolanie matka. Matka namieta, že rozsudok je zjavne svojvoľný, nepreskúmateľný a arbitrárny. Nepreskúmateľnosť spočíva v tom, že súd určil neprimerane nízke výživné s poukazom na to, že otec

má nadštandardné príjmy z dvoch zdrojov, a to z podnikania a z príjmu profesionálneho vojaka. Otec nepoprel príjem z podnikania popri služobnom pomere, a teda bol povinný vychádzať z príjmu, že ide o príjem z účtu takýchto príjmov. Súd sa má riadiť vyšetrovacou zásadou. Otec nepredložil dôkazy o výške svojich príjmov a majetkových pomerov. Ma súd ísť na fikciu jeho príjmov. Poukazuje na rozhodnutie , dieťa ma právo podieľať sa na životnej úrovni, súd nesprávne zisťoval a nesprávne ustálil výšku potrieb maloletého dieťaťa. Príjmy otca sú vysoko nadštandardné a nie je preskúmateľné rozhodnutie súdu vo vzťahu k neustáleniu tvorby úspor. Navrhuje, aby bol zmenený rozsudok s tým, že otec bude zaviazaný prispievať na sumu maloletej 650 € na bežné výživné a na sporivú časť 150 € mesačne.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, a to proti výrokom o výživnom (výrok IV. a VI.) podal odvolanie otec. V podanom odvolaní namietal, že podľa jeho názoru rozsudok je nepreskúmateľný a to v časti, v ktorej súd argumentuje v prospech nezriadenia sporivej čiastky výživného pre maloletú I.. Ďalej súd nesprávne právne vec posúdil pokiaľ posudzoval schopností a možností povinného. Súd sa nevyrovnal so skutočnosťou rozhodujúcou pre určenie výšky výživného, a to je konkrétne rapídny nárast splátky hypotekárneho úveru, ku ktorému predložil aj potvrdenie. Žalovaný berie na vedomie prihliadnutie súdu na jeho styk, ako aj na zmenu výdavkov, avšak súd opomenul zohľadniť na pojednávaní deklarované zvýšenie nákladov na bývanie povinného. Navrhuje odvolaciemu súdu, aby zmenil rozsudok a zaviazal otca prispievať na výživu maloletej sumou 200 € mesačne a sporivou časťou 100 € mesačne alebo alternatívou bežného výživného 280 € a 100 € mesačne.

10. K odvolaniu otca bolo podané vyjadrenie matky, ktorá uviedla, že považuje odvolanie za nedôvodné a účelové. Zotrváva na svojich odvolacích dôvodoch. V ďalšom vyjadrení poukazuje na to, že u otca došlo k zvýšeniu príjmu v sume okolo 4000 € mesačne a viac a navrhuje, aby bolo doplnené dokazovanie, bol vyžiadaný opis mzdového listu za rok 2025 ako aj oznámenie o výške platu za rok 2025 a 2024.

11. K odvolaniu matky bolo podané vyjadrenie otca, ktorý považuje odvolanie matky za nedôvodné, účelové a tendenčné. U otca nie je dôvod na aplikáciu predpokladaného príjmu podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine. Nie je pravdou, aby otec nepreukázal svoj príjem. Otec nemôže nijakú inú činnosť vykonávať, môže vykonávať až po pracovnej dobe nie počas niečo ďalším limitujúcim faktorom, zarobiť si peniaze nad rámec mzdy. Počas roka 2023 to bola navrhovateľka, ktorá prevádzkovala pneuservis a vie dobre aké sú príjmy z tejto živnosti. Poukazuje na príjmy zo živnosti matky, navrhuje rozhodnúť v súlade so svojím odvolacím návrhom. Boli predložené dopĺňacie listiny v odvolacom konaní, a to daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb L. E. za rok 2024 a súhlas menovanej so sprístupnením daných údajov

12. Kolízny opatrovník sa k odvolaniam rodičov nevyjadril.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

13. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. (ďalej aj ako „CMP“), v spojení s ust. (ďalej aj ako „CSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa zásad uvedených v a nasl. , bez nariadenia pojednávania podľa a contrario a zistil, že neboli v danej veci splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku v jeho napadnutej časti lebo zmenu. Svoje rozhodnutie argumentuje odvolací súd nasledovne.

14. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, rozsahom vykonaného dokazovania a skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie, zohľadňujúc námietky odvolateľov považuje skutočný stav za nedostatočne zistený pre spravodlivé rozhodnutie vo veci. V nadväznosti na uplatnené odvolacie námietky odvolací súd uvádza, že neúplné zistenie skutočného stavu veci považuje za nesprávny procesný postup, ktorým znemožnil účastníkom konania, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento nedostatok zároveň nemožno odstrániť v odvolacom konaní, dodržiavajúc zásadu dvojinštančnosti súdneho konania. V prejednávanom prípade sa de facto presúva dokazovanie na odvolací súd, proti záverom ktorého účastníci konania nie sú oprávnení podať riadny opravný prostriedok. Za daného stavu odvolací súd zrušil rozsudok v napadnutých výrokoch postupom vyplývajúcim z ustanovenia a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i argumenty predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky na dané skutkové okolnosti pre stanovenie rozsahu výživného zo strany otca pre maloleté dieťa na čas po rozvode manželstva tak ako o ňom rozhodol súd prvej inštancie alebo v zmysle návrhu maky alebo otca.

16. Pri posudzovaní dôvodnosti podaného návrhu súd prvej inštancie reflektoval prislúchajúcu právnu úpravu, tú však následne nie dostatočným spôsobom v preskúmavanej veci aplikoval. V kontexte uplatnených odvolacích námietok je potrebné dospieť k záveru o nedostatočnosti skutkových záverov súdu prvej inštancie. Súd sa vo svojom rozhodnutí nevyrovnal s rozhodujúcimi kritériami určovania vyživovacej povinnosti rodičia voči dieťaťu, čím svoje rozhodnutie učinil nepreskúmateľným.

17. Podľa , súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

18. Podľa , súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

19. Podľa § 62 ods. 2, 4 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

20. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

21. Podľa § 78 ods. 3 zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

22. V zmysle citovaných ustanovení zákona o rodine, súd pri určení výživného vychádza z odôvodnených potrieb detí, tiež možností, schopností a majetkových pomerov povinného rodiča. Výšku výživného nepochybne determinuje aj miera osobnej starostlivosti rodiča o dieťa. V civilných mimosporových konaniach sa súčasne uplatňuje vyhľadávacia zásada. Súd je povinný zistiť skutočný stav veci, aj keď sú účastníci konania nečinní. Zmyslom tejto súdnej úpravy je v prípade vyživovacej povinnosti zabezpečiť deťom životnú úroveň svojich rodičov a uspokojenie ich nevyhnutných životných potrieb.

23. Zákon o rodine pri rozhodovaní o výške výživného vymedzuje kritériá, ako určitý návod pre súd, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú to relevantné odôvodnené potreby. Na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, získanými skúsenosťami. Pri posudzovaní schopností a možností povinného rodiča sú dôležité jeho reálne zárobkové (majetkové) pomery, dané napr. jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovnými skúsenosťami. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že súd nevychádzal z týchto zákonných kritérií pri určovaní výšky výživného.

24. Súd svoje rozhodnutie o výške výživného pre maloletú na čas po rozvode odôvodňuje tým, že vychádzajúc z príjmu otca, ktorý deklaroval príjem ako príjem profesionálneho vojaka a minimálne príjmy z podnikania a vzhľadom na oprávnené výdaje maloletého dieťaťa a rozsah styku otca s maloletou, stanovil výživné vo výške 380 € mesačne ako bežné výživné. Sporivú čas výživného neurčoval, keďže určené výživné pokryje mesačné výdavky a súdu otec nepredložil účet, na ktorý by sporivá čiastka mala byť hradená.

25. Dané rozhodnutie, resp. dané odôvodnenie rozhodnutia nespĺňa kritéria pre dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia preto, aby odvolací súd pristúpil k prieskumu správnosti stanoveného výživného.

V rozhodnutí pri stanovení vyživovacej povinnosti absentuje zistenie príjmu otca za potrebné a rozhodné obdobie pre stanovenie správneho a zákonného rozsahu výživného pre maloleté dieťaťa Z bodu 22 súdneho rozhodnutia vyplýva, že súd prihliadol na príjem otca ako profesionálneho vojaka a na jeho príjmy z podnikania. Konštatovanie súdu nezodpovedá záverom, ktoré vyplývajú zo skutočného stavu navyše ten záver súdu je nepreskúmateľný predovšetkým v časti minimálnych príjmov otca z podnikania. V tejto súvislosti je dôležité, aby súd náležitým spôsobom vykonal dokazovanie a dôsledný výsluch otca ako účastníka konania, prípadne výsluch jeho matky, ktorá realizuje výkon daného živnostenského oprávnenia, keďže za rok 2024 podala matka otca daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby. Táto skutočnosť nie je ani sporná medzi účastníkmi konania. Je potrebné venovať tak náležitú pozornosť tvrdeniam matky, že naďalej túto činnosť v skutočnosti prevádzkuje otec respektíve, že otec má príjmy z tejto činnosti, čo otec nepopiera. Takýto záver prijíma aj súd prvej inštancie. Napriek tomu nie je v rozhodnutí súdu tento príjem nijakým spôsobom definovaný. Príjem otca nie je stanovený tak, aby bol preskúmaný odvolacím súdom ako skutočný a reálny príjem povinného rodiča. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia je v danom smere nepreskúmateľné, mimo iného aj v tom, že súd pri posudzovaní schopností a možností otca, ako povinného rodiča nevzal do úvahy všetky potrebné hľadiska a v dôsledku absencie vyššie uvedených zistení nemohli byť tie majetkové pomery otca, teda jeho schopnosti a možnosti náležite vyhodnotené odvolacím súdom. Nie je prijateľné, aby súd nezohľadnil všetky rozhodné a relevantné hľadiská pre posúdenie veci a ucelene sa nevysporiadal s tými okolnosťami, ktoré v priebehu konania vyšli najavo. Týmto požiadavkám nezodpovedá odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie vo vzťahu k teda skutočným príjmom, schopnostiam a možnostiam povinného rodiča, kedy súd len konštatuje, že má minimálne príjmy otec podnikania, ale všetkým ďalším okolnostiam, ktoré sú rozhodné pre posúdenie toho v akej výše je daný príjem. Vyžaduje sa teda, aby súd stanovil a ustálil príjem otca vyjadrený ako reálny mesačný príjem z čoho možno usudzovať, že ide o čistý príjem otca, z ktorého možno následne určovať rozsah výživného.

26. Odvolací súd ďalej konštatuje, že rozhodnutie súdu nie je preskúmateľné ani pri vyjadrení dôvodov, prečo súd nestanovil výživné na tvorbu úspor pre maloletú. Záver súdu, že nestanovuje výživné na tvorbu úspor z dôvodu, že náklady maloletej sa pokryjú bežným výživným, nie sú nateraz správne. V tejto súvislosti je potrebné podotknúť, že výživné sa určuje ako celok pričom spôsob stanovenia výšky uvedie súd v odôvodnení svojho rozhodnutia. Pri stanovení výživného zo strany povinného rodiča, ak súd zaviaže posielaním sumy na tvorbu úspor, realizuje sa to na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý doteraz neexistoval a bol tento účet zriadený rodičom, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Druh účtu zákon neurčuje. Záver súdu, že bolo povinnosťou otca účet predložiť už v čase rozhodovania súdu je nesprávny. Súd prvej inštancie nesprávne konštatuje, že bolo povinnosťou otca zriadiť osobitný účet v prípade tvorby úspor a teda jedným z dôvodov pre nepriznanie tvorby úspor má byť zrejme aj táto skutočnosť. V súlade s ustanovením § 63 ods. 3 totiž ak súd uloží povinnému rodičovi, aby prispieval na tvorbu úspor, tak uloží to povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Znamená to teda, že v prípade ak súdy rozhodujú o danej povinnosti prispievať na tvorbu úspor jednoznačne v zmysle zákonnej dikcie je tento osobitý účet povinný zriadi rodič, ktorý má dieťa zverené do osobnej starostlivosti, v danom prípade matka. Táto okolnosť nie je sporná. Daný záver súdu tak neobstojí. Je treba ešte uviesť, že bežnou praxou súdov v prípade, ak teda ukladajú povinnosť rodičovi prispievať na tvorbu úspor pre maloletého, vo výrokovej časti sa otázky práve zriadenia účtu riešia spôsobom tak, že súd uloží rodičovi, ktorý má dieťa zverené do svojej osobnej starostlivosti povinnosť v určitej lehote plynúcej od právoplatnosti rozsudku zriadiť v peňažnom tento osobitý účet na meno maloletého. S tým, že identifikačné údaje zriadeného účtu oznámi povinnému rodičovi, ktorý má platiť výživné na tvorbu úspor opäť so stanovením lehoty napr. po zriadení z účtu.

27. Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

28. Ustanovenie § 63 ods.3 Zákona o rodine týkajúci sa tvorby úspor zakotvuje možnosť danú všeobecnému súdu určiť nadštandardnú výšku výživného, t.j. takú, ktorá zaistí v budúcnosti zvýšené potreby maloletého najmä v súvislosti s jeho vzdelaním, ale napríklad tiež bývaním, zabezpečením

zdravotnej starostlivosti o dieťa v prípade určitých zdravotných komplikácií a podobne, ale zároveň bude tiež znamenať v prípade tvorby úspor určitú istotu pre prípad zhoršenia finančnej situácie povinného rodiča (porovnaj uznesenie Ústavného súdu SR z 15.03.2016 sp.zn. ). Zmyslom a účelom bežného výživného poskytovaného rodičom na základe povinnosti určenej ust.§ 62 Zákona o rodine je pokrytie všetkých aktuálnych mesačných potrieb dieťaťa. Súd preto určuje bežné výživné v takej výške, ktorá bude zodpovedať preukázateľným mesačným výdavkom potrebným na uspokojenie potrieb dieťaťa bez toho, aby po ich uhradení vznikli ďalšie finančné rezervy. Inými slovami bežné výživné nemá slúžiť na vytváranie peňažnej úspory určenej na budúce ešte neexistujúce výdavky dieťaťa, ale na jeho súčasnú spotrebu. Z toho dôvodu sa výživné určené na tvorbu úspor poskytuje nad rámec aktuálnych mesačných potrieb dieťaťa, spravidla za účelom zabezpečenia nákladov na budúce bývanie, štúdium, zdravotnú starostlivosť alebo iné osobitné výdavky presahujúce bežnú spotrebu dieťaťa. Výška sumy, ktorú súd určí na tvorbu úspor závisí predovšetkým od majetkových pomerov povinného rodiča, od jeho schopnosti a možnosti dosahovať príjem, ktorý je tak vysoký, že povinný rodič nebude platiť len bežné výživné, ale sa bude podieľať aj na tvorbe úspor.

29. Pokiaľ ide o výdaje na maloleté dieťa tak súd konštatuje, že prihliadol na potreby dieťaťa na to, že dieťa navštevovalo jasle, avšak od septembra je materskej škôlke, kde má matka výdavky len 85 € mesačne. Zo zistení skutočného stavu vyplýva, že náklady na maloletú sú teda náklady od septembra 2024 v súvislosti s návštevou predškolského zariadenia ako je stravné a školné. Súd teda konštatuje vek maloletého dieťaťa. Je potrebné podotknúť, že pri ustálení odôvodnených potrieb maloletej sa vyžaduje základná konkretizácia výdavkov na maloletú I.. Nevyžaduje sa samozrejme presná špecifikácia výdajov. Nemožno totižto od matky vyžadovať presné vyčíslenie výdavkov na stravu, ošatenie, obuv či hygienické potreby a za tým účelom si odkladať účtovné doklady pre potreby ich preukázania v konaní o určenie vyživovacej povinnosti. Každopádne je potrebné, aby sa výdaje zadefinovali a uviedli sa prípadne špecifické výdavky, ktoré by odôvodňovali posudzovať mal. deti odlišne od detí v porovnateľnom veku. Nemožno opomenúť skutočnosť, že matka hradí výdaje, súvisiace s bývaním, na ktorých by sa pomerne mala podieľať aj maloletá. Danú okolnosť súd prvej inštancie zohľadňuje . Zároveň matka hradí nákup všetkých bežných potrieb domácnosti, napr. pracie prostriedky, upratovacie prostriedky či náhodile sa vyskytujúce výdavky.

30. Zhrnúc teda doposiaľ uvedené, súd prvej inštancie sa v nie dostatočnom rozsahu zaoberal zákonnými kritériami určovania výživného, čím učinil svoje rozhodnutie nepreskúmateľným.

31. Podľa ust. , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

32. Podľa ust. , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

33. Z vyššie opísaných dôvodov pristúpil odvolací súd k zrušeniu rozsudku v napadnutých výrokoch postupom vyplývajúcim z ust. v spojení s ust. .

34. Za situácie splnenia procesných podmienok konania je po vrátení veci úlohou súdu prvej inštancie náležite zaoberať sa predostretými výhradami odvolacieho súdu, tiež námietkami účastníkov, ktoré predniesli v priebehu odvolacieho konania a opätovne vo veci rozhodnúť, pričom svoje rozhodnutie súd odôvodní podľa požiadaviek zákonodarcu, uvedených v ust. a v zmysle hmotnoprávnych kritérií, ktoré ukladá predovšetkým Zákon o rodine.

35. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov; ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Podľa v spojení s , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).