Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/61/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Ragana a sudcov JUDr. Natálie Štrkolcovej a JUDr. Adriána Pažúra, v spore žalobcu: Tatra banka, a.s., so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava 1, IČO: 00 686 930, právne zastúpený: RASLEGAL, s. r. o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava – Staré mesto, IČO: 36 855 561, proti žalovanému v 1. rade: J.O.MAX s. r. o., so sídlom Vŕbová 218, 049 45 Jovice, IČO: 53 073 096, žalovanému v 2. rade: A. B. C., nar. XX. XXXX XXXX, trvale bytom D. XXX, XXX XX B., obaja právne zastúpení: LEGAL IURIS - advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Tehelná 11, 048 01 Rožňava, IČO: 47 242 795, o zaplatenie 29.672,48 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného v 1. a 2. rade proti rozsudku Mestského súdu Košice, č. k. -178 z 9. januára 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Mestského súdu Košice č. k. -178 z 9. januára 2025.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v spore o zaplatenie 29.672,48 eur s príslušenstvom titulom nesplateného úveru rozhodol vo výroku I. takto: Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 29.672,48 eur spolu s úrokmi vo výške 930,87 eur, s úrokmi z omeškania vo výške 123,36 eur, s úrokmi z omeškania vo výške 25,00 % ročne zo sumy 29.672,48 eur od 24. januára 2024 do zaplatenia a s paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť plniť druhého zo žalovaných; vo výroku II. takto: Žalobcovi priznáva voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00 % účelne vynaložených trov konania s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením súdom prvej inštancie.

2. Žalobca svoju žalobu o zaplatenie 29.672,48 eur s príslušenstvom odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. 8080398031 a v nej inkorporovanej Dohody o ručení, uzatvorených v spojení so Všeobecnými úverovými podmienkami Tatra banky, a.s. a podľa ustanovení až a a nasl. dňa 5. septembra 2022 medzi ním ako veriteľom a žalovaným v 1. rade ako dlžníkom a žalovaným v 2. rade ako ručiteľom, poskytol žalovanému v 1. rade na podnikateľské účely investičný splátkový úver vo výške 35.000,- eur (článok I. Zmluvy), a to pri úrokovej sadzbe v čase poskytnutia úveru vo výške úrokovej marže 1,99 % ročne, so splatnosťou úrokov vždy k ultimu mesiaca, s výškou splátky 487,- eur a s úrokom z omeškania vo výške 25,00 % ročne. Žalobca zdôraznil, že zmluvný vzťah sa spravuje príslušnými ustanoveniami , a to tak pri postavení žalovaného v 1. rade (dlžníka), ako aj pri postavení žalovaného v 2. rade (ručiteľa), ktorý v čase poskytnutia úveru, ako aj podania žaloby, mal postavenie jediného spoločníka a jedného z konateľov žalovaného v 1. rade.

Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný v 1. rade nedodržal povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy (článok VIII. bod 8.1. zmluvy) a dohodnuté splátky neplnil riadne a včas. Na základe toho žalobca následne pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru (v súlade s ustanovením článku XIII. bodu 13.2. písm. a. a podľa bodu 13.3. Všeobecných úverových podmienok Tatra banky, a.s.). Žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade (ako ručiteľa) žalobca osobitnými výzvami vyzval na zaplatenie dlžnej sumy v celkovej výške 31.488,36 eur, pričom im poskytol dodatočnú lehotu splatnosti piatich dní odo dňa doručenia vyhlásenia mimoriadnej splatnosti. Napriek uvedenému žalovaní k úhrade svojho dlhu pristúpili iba v časti, a to v sume 761,65 eur, a teda v ostatnom rozsahu zostali ich záväzky nevysporiadané. Vychádzajúc z výpisu z bankovej knihy (aktuálny stav úveru) z 26. apríla 2024, žalobca špecifikoval uplatnený nárok tak, že tento pozostáva z istiny vo výške 29.672,48 eur, pozostávajúcej z nesplatenej istiny úveru (29.640,48 eur) a neuhradených dlžných poplatkov (32,- eur); z úrokov vzniknutých do zosplatnenia úveru vo výške 930,87 eur; z úrokov z omeškania vzniknutých do zosplatnenia úveru vo výške 123,36 eur; z úrokov z omeškania vzniknutých po zosplatnení úveru v zákonnej výške 13,50 % ročne od prvého dňa omeškania po zosplatnení úveru, t. j. od 24. januára 2024, kedy sa žalovaný v 1. rade dostal do omeškania so zaplatením celého dlhu s ohľadom na to, že Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti bolo odoslané dňa 15. januára 2024, do sféry dispozície sa dostalo najneskôr dňa 18. januára 2024 a prvý deň omeškania nastal po márnom uplynutí päťdňovej lehoty na zaplatenie dlhu, až do zaplatenia, a to zo sumy 29.672,48 eur; a z náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur.

3. Žalovaní navrhli, aby súd žalobu zamietol, kedy v podanom odpore proti platobnému rozkazu vydanom upomínacím súdom uviedli, že dlh nebol zosplatnený v zmysle a Zákona o bankách. Poukázali na to, že v spise absentuje doklad o doručení a prevzatí platného zosplatnenia, a to v lehotách a v termínoch stanovených kogentnými ustanoveniami Zákona o bankách a o zosplatnení.

4. Žalobca v replike k odporu žalovaných označil vyhlásenia žalovaných za bezpredmetné a účelové. Mal za to, že žalovaní podali odpory len formálne, na základe všeobecných vyhlásení a bez riadneho popretia jeho skutkových tvrdení, pričom podľa jeho názoru tak konali iba s úmyslom predĺžiť súdne konanie a oddialiť meritórne rozhodnutie. Poukázal na to, že žalovaní podrobnejšie nešpecifikovali, aké podmienky pre zosplatnenie ich dlhu a z akých dôvodov neboli podľa nich splnené. V reakcii na tvrdenia žalovaných žalobca zdôraznil, že medzi zmluvnými stranami boli dohodnuté osobitné podmienky pre zosplatnenie poskytnutého úveru, a to v článku XIII. VÚP, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy. Žalobca upriamil pozornosť na bod 13.2. VÚP, v zmysle ktorého je oprávnený stanoviť mimoriadnu splatnosť úveru, ak nastane prípad neplnenia, pričom podľa bodu 13.1. písm. a. VÚP sa prípadom neplnenia rozumie omeškanie dlžníka po dobu viac ako desať dní s akoukoľvek časťou pohľadávky žalobcu. Konštatoval, keďže žalovaný v 1. rade bol dlhodobo v omeškaní, že bol oprávnený pristúpiť k zosplatneniu úveru, čo žalovaní nijako nepopreli a ani nepredložili žiadny dôkaz opaku. Pre vylúčenie pochybností žalobca odkázal na predkladaný prehľad jednotlivých úhrad žalovaných, z ktorého vyplýva, že dlžník bol konštantne v omeškaní najneskôr od augusta 2023, a teda v čase zosplatnenia úveru (dňa 12. januára 2024) už bol nepochybne v omeškaní po dobu viac ako 10 dní, a teda boli splnené podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti. Vyhlásenie žalovaných, že v spise absentuje doklad o doručení a prevzatí zosplatnenia úveru, označil žalobca za nepravdivé, poukazujúc na to, že so žalobou predložil súdu aj podací hárok preukazujúci odoslanie príslušných zásielok. Odkazujúc na bod 16.3. písm. c./ VÚP, podľa ktorého sa všetka korešpondencia doručovaná prostredníctvom doporučenej pošty považuje za doručenú tretím dňom po dni odoslania, považoval žalobca doručenie vyhlásení o mimoriadnej splatnosti úveru za riadne preukázané. Pre úplnosť poukázal na to, že v zmysle predkladaných výpisov zo systému sledovania zásielok poštového doručovateľa bola tak zásielka odoslaná žalovanému v 1. rade dňa 15. januára 2024 s podacím číslom RG225003105SK, ako aj zásielka odoslaná žalovanému v 2. rade dňa 15. januára 2024 s podacím číslom RG225003119SK vydaná svojmu adresátovi dňa 18. januára 2024 na pošte E. F. G.. V ďalšej časti vyjadrenia žalobca poukázal na to, že v žalobe si úroky z omeškania z dlžnej sumy pôvodne neuplatnil v celom rozsahu, t. j. v zmluvne dojednanej sadzbe 25,00 % ročne, ale len v sadzbe uvedenej v nariadení vlády Slovenskej republiky č. Z dôvodu, že žalovaní sa bezdôvodne snažia vyhýbať sa plneniu si svojich povinností a účelovými námietkami predlžovať súdne konanie, sa však rozhodol uplatniť si úroky z omeškania v plnej sume dohodnutej zmluvnej sadzby, v nadväznosti na čo požiadal súd o pripustenie zmeny žaloby v časti úrokov z omeškania tak, aby žalovaných (oproti pôvodnému žalobnému petitu) zaviazal na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 25,00 % ročne zo sumy 29.672,48 eur od 24. januára 2024 do zaplatenia.

5. Žalovaní v duplike zotrvali na tvrdení, že predmetný úver bol neplatne zosplatnený.

6. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania preukázané, že dňa 5. septembra 2022 uzavrel žalobca ako veriteľ so žalovaným v 1. rade ako dlžníkom a žalovaným v 2. rade ako ručiteľom Zmluvu o splátkovom úvere č. 8080398031 a v nej inkorporovanú Dohodu o ručení, na základe ktorej bol žalovanému v 1. rade poskytnutý na podnikateľské účely splátkový úver vo výške 35.000,- eur pri úrokovej sadzbe vo výške dohodnutej v zmluve, a jeho vrátenie žalobcovi bolo zabezpečené ručením žalovaného v 2. rade; že žalovaný v 1. rade neplnil dohodnuté splátky riadne a včas, s úhradou pohľadávky žalobcu bol v omeškaní po dobu viac ako 10 dní, a to konštantne už od augusta 2023, z ktorého dôvodu žalobca pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, po vyhlásení ktorej žalovaní pristúpili k úhrade dlhu iba čiastočne, a to v sume 761,65 eur. Sporná nebola výška dlžnej sumy (30.726,71 eur), ani výška jej jednotlivých zložiek, sumy 29.640,48 eur z titulu istiny, sumy 32,- eur z titulu neuhradených poplatkov, sumy 930,87 eur z titulu úrokov vyčíslených do zosplatnenia úveru a sumy 123,36 eur z titulu úrokov z omeškania kapitalizovaných do zosplatnenia úveru, ktoré (skutkové tvrdenia) súd prvej inštancie považoval v súlade s za nesporné. Za sporný súd prvej inštancie považoval charakter vzájomného záväzkového vzťahu, t. j. či v posudzovanej veci ide o spotrebiteľský úver, ako aj na to nadväzujúce otázky jeho zosplatnenia v súlade s príslušnými ustanoveniami a Zákona o bankách, a tiež tvrdenia o doručení Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti z 12. januára 2024 žalovaným.

7. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení , , , , , , , , , , , , , , , upravujúcich obchodné záväzkové vzťahy, ručenie, zmluvu o úvere, úroky z úveru, omeškanie dlžníka a nároky z toho plynúce. Ďalej vec právne posúdil podľa , , , upravujúcich prejav vôle a spotrebiteľské zmluvy.

8. Súd prvej inštancie považoval primárne za potrebné vysporiadať sa s otázkou právneho režimu, ktorým sa zmluvou založený vzťah strán spravoval, kedy posudzoval záväzkový vzťah žalobcu a žalovaných ako obchodnoprávny vzťah. Dôvodil, z gramatického výkladu ustanovenia , že spotrebiteľský vzťah je priamy vzťah medzi dodávateľom, ktorý spotrebiteľovi dodáva určitú službu alebo tovar, a spotrebiteľom, ktorý túto službu alebo tovar konzumuje. Žalobca poskytol službu – úver – žalovanému v 1. rade, majúcemu postavenie obchodnej spoločnosti, ktorý bol konzumentom poskytnutého úveru, pričom, ako vyplýva už zo samotného názvu zmluvy, ale aj jej jednotlivých dojednaní, úver bol žalovanému v 1. rade poskytnutý za účelom financovania podnikateľských potrieb. V zmysle ustanovenia , môže byť spotrebiteľom len fyzická osoba. V prípade dlžníka (žalovaného v 1. rade) teda nemožno uvažovať o tom, že by bol v pozícii spotrebiteľa. Žalovaný v 2. rade sa zaručil (ručí) za záväzok podnikateľa, nie spotrebiteľa. Hlavný záväzok vznikol medzi dvoma podnikateľmi (žalobcom a žalovaným v 1. rade), pričom pri jeho vzniku sa s prihliadnutím na všetky okolnosti týkal ich podnikateľskej činnosti v zmysle ustanovenia . Navyše, v zmysle ustanovenia platí, že bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu, sa ich záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere spravujú ustanoveniami . Predmetné peňažné prostriedky teda nemali slúžiť na zabezpečovanie osobných potrieb úverového dlžníka, keďže ich príjemcom bola právnická osoba – obchodná spoločnosť. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že aj vedľajší záväzok (t. j. záväzok akcesorický), ktorý vznikol prevzatím ručenia žalovaným v 2. rade za záväzok žalovaného v 1. rade (obchodnej spoločnosti), skúmal vo vzťahu k hlavnému záväzku. Základom uvedeného akcesorického vzťahu je zabezpečenie záväzkov úverového dlžníka, ktoré vyplývajú zo zmluvy uzavretej medzi dvoma podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Ručenie za splnenie záväzkov žalovaného v 1. rade žalovaný v 2. rade neprevzal za účelom uspokojenia svojich či dlžníkových osobných potrieb, ale aby umožnil žalovanému v 1. rade – podnikateľovi, ktorého bol štatutárnym orgánom a spoločníkom, vykonávať podnikateľskú činnosť. Poukázal na rozhodnutie R 18/2017 (ak fyzická osoba, ktorá má ako spoločník alebo štatutárny orgán úzke väzby k obchodnej spoločnosti, zabezpečuje v ručiteľskom vzťahu záväzok tejto spoločnosti, nepovažuje sa za spotrebiteľa) a v tejto súvislosti uviedol, že na ručiteľa nemožno spotrebiteľskú ochranu automaticky vzťahovať len z dôvodu, že ide o fyzickú osobu, pretože fyzická osoba sa spotrebiteľom môže stať len vo vzťahu ku konkrétnej zmluve, k predmetu jej plnenia a k tomu, aký má v jeho rámci pomer k dodávateľovi.

Žalobca ako veriteľ neposkytol žalovanému 2. rade žiadnu službu ani plnenie, príjemcom úveru bol výlučne žalovaný v 1. rade. Základom zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 2. rade tak bolo výlučne zabezpečenie záväzkov dlžníka (žalovaného v 1. rade), ktoré vyplývajú zo zmluvy uzavretej medzi dvomi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Žalobca teda nemá voči žalovanému v 2. rade postavenie dodávateľa a ani ho nikdy v danom zmluvnom vzťahu nemal, a preto ani len žalovanému v 2. rade nemožno poskytnúť spotrebiteľskú ochranu a aj právny vzťah medzi ním a žalobcom treba hodnotiť ako vzťah obchodnoprávny. Z ustanovenia vyvodil, že ručenie za záväzky založené podľa sa riadi vždy , a to aj keď ručiteľ nie je podnikateľom a je fyzickou osobou, preto na predmetný záväzkový vzťah (hlavný i akcesorický) aplikoval ustanovenia .

9. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, k obrane žalovaných o nedodržaní kogentných ustanovení a Zákona o bankách o zosplatnení spotrebiteľského úveru (so zreteľom na vyššie formulovaný záver súdu o aplikácii ), že právo na zosplatnenie úveru upravuje v ustanovení , ako oprávnenie veriteľa požadovať vrátenie dlžnej sumy s úrokmi. Uvedené ustanovenie je dispozitívne ( ), strany si môžu podmienky pre odstúpenie od zmluvy dohodnúť odchylne a rovnako sa môžu odchylne od úpravy v dohodnúť, za akých podmienok možno prehlásiť úver za predčasne splatný bez toho, aby veriteľ súčasne odstúpil od zmluvy. K predčasnej splatnosti úveru tak môže dôjsť v dôsledku odstúpenia od zmluvy pri omeškaní dlžníka () alebo v dôsledku dohody zmluvných strán o oprávnení prehlásiť úver za predčasne splatný, bez odstúpenia od zmluvy, v dôsledku čoho účinky zmluvy nezanikajú. Práve k takejto odchylnej úprave od dispozitívneho ustanovenia , a teda k dohode strán na oprávnení veriteľa stanoviť za splnenia zmluvne dojednaných podmienok mimoriadnu splatnosť úveru bez súčasného odstúpenia od zmluvy, došlo aj v posudzovanej veci (viď. článok XIII. bod 13.2. písm. a. a bod 13.3.1. VÚP). Vykonaným dokazovaním boli preukázané žalobné tvrdenia, že žalobca pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru práve podľa článku XIII. bodu 13.2. písm. a. VÚP, v zmysle ktorého je žalobca ako veriteľ oprávnený stanoviť mimoriadnu splatnosť úveru alebo jeho časti, ak nastane prípad neplnenia, a to z dôvodu, že v danom prípade nastal prípad neplnenia vymedzený v článku VIII. bode 8.1. Zmluvy v spojení s článkom XIII. bodom 13.1. písm. a. VÚP, teda že dlžník (žalovaný v 1. rade) bol viac ako 10 dní v omeškaní so zaplatením pohľadávky veriteľa, príslušenstva pohľadávky veriteľa, súčastí pohľadávky veriteľa alebo ich častí, keďže ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru bol v zmysle Výpisu z úverového účtu k úveru číslo: 8080398031 [podľa ktorého boli platby žalovaných postupne, počnúc 30. septembrom 2022 započítané na úhradu desiatich celých splátok istiny úveru (splatných 30. septembra 2022, 31. októbra 2022, 30. novembra 2022, 31. decembra 2022, 31. januára 2023, 28. februára 2023, 31. marca 2023, 30. apríla 2023, 31. mája 2023 a 30. júna 2023) a časti (vo výške 42,98 eur) v poradí jedenástej splátky (splatnej 31. júla 2023)] v omeškaní s úhradou šiestich splátok istiny (splatných 31. júla 2023, 31. augusta 2023, 30. septembra 2023, 31. októbra 2023, 30. novembra 2023 a 31. decembra 2023), a teda ku dňu zosplatnenia úveru (k 12. januáru 2024) bol žalovaný v 1. rade v omeškaní s plnením dohodnutých splátok už viac ako 10 dní. Splnenie podmienok, stranami dojednaných pre vznik oprávnenia žalobcu (veriteľa) prehlásiť úver za predčasne splatný, teda bolo v predmetnom prípade preukázané. K tvrdeniu žalovaných, že „v spise absentuje doklad o doručení a prevzatí platného zosplatnenia“ alebo že „žalobca nepreukázal, že oznámenie o zosplatnení bolo žalovaným doručené do ich dispozičnej sféry,“ uviedol súd prvej inštancie, že predmetné oznámenie im bolo doručené. Doručenie oznámenia mal preukázané predloženými listinnými dôkazmi – ePotvrdenkou s Rozpisom zásielok pre EPH360862584 (na č. l. 32-36 spisu) v spojení s výpismi z nástroja „Sledovanie zásielok“, dostupného na webovom sídle Slovenskej pošty, a.s. (na č. l. 107-108 spisu). Z označených listinných dôkazov v kontexte časových súvislostí (keď predmetné oznámenia boli vyhotovené v piatok 12. januára 2024 a sledované zásielky boli podané na poštovú prepravu najbližšie nasledujúci pracovný deň, t. j. 15. januára 2024), ako aj s prihliadnutím na to, že žalovaní nerozporovali, že obsahom im adresovaných zásielok, podaných žalobcom na poštovú prepravu dňa 15. januára 2024, bolo práve uvedené oznámenie z 12. januára 2024, uzavrel, že predmetné oznámenie bolo doručené žalovanému v 1. rade i žalovanému v 2. rade dňa 18. januára 2024 (do dispozičnej sféry oboch žalovaných sa dostalo dňa 17. januára 2024 uložením na pošte).

10. Súd prvej inštancie následne konštatoval, že žalobca si nárok voči žalovaným uplatnil žalobou dôvodne, a preto mu priznal nárok na istinu vo výške 29.672,48 eur (tvorenej dlžnou istinou a dlžnými poplatkami), zmluvný úrok v dohodnutej výške, uplatnený v kapitalizovanej podobe ku dňu zosplatnenia

úveru vo výške 930,87 eur, keďže žalovaní sa s úhradou žalovanej sumy istiny úveru a predtým aj jej splatných splátok dostali do omeškania. V súlade s priznal žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania, a to uplatnený v kapitalizovanej podobe ku dňu zosplatnenia úveru vo výške 123,36 eur a ďalej pokračujúci v zmluvnými stranami dohodnutej výške 25,00 % ročne zo sumy 29.672,48 eur od 24. januára 2024 do zaplatenia (oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a výzva na zaplatenie z 12. januára 2024 sa do dispozičnej sféry oboch žalovaných dostalo 17. januára 2024, dodatočne poskytnutá päťdňová lehota na plnenie tak uplynula 22. januára 2024, a teda žalovaní sa s úhradou celej žalovanej istiny dostali do omeškania dňa 23. januára 2024, od ktorého dátumu by mal žalobca nárok na úroky z omeškania, avšak keďže tieto si uplatnil až od 24. januára 2024). Súd prvej inštancie z rovnakého dôvodu (omeškania žalovaných so splnením peňažného záväzku), keďže v posudzovanej veci ide o vzťah spadajúci pod režim , žalobcovi priznal aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- eur.

11. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa v spojení s . Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00 % účelne vynaložených trov konania proti žalovaným.

12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní a navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a zároveň im priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

13. Odvolanie žalovaní odôvodnili odvolacími dôvodmi podľa

14. Žalovaní v podanom odvolaní dôvodili, že súd pri rozhodovaní nezohľadnil, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade je vzťahom spotrebiteľským a preto mal súd pri skúmaní dôvodnosti žaloby preskúmať podmienky zosplatnenia úveru, pri ktorom žalobca nepostupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami práva, žalovaného v 2. rade neupovedomil o možnosti zosplatnenia úveru pred tým, ako k tomuto kroku pristúpil. Súd zároveň nevzal do úvahy skutočnosť, či žalovaní budú vôbec schopní nárok žalobcu uspokojiť, žalovaní odvolací súd žiadajú o umožnenie plnenia nároku žalobcu v splátkach, ak sa odvolací súd stotožní s právnymi závermi súdu prvej inštancie.

15. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných uviedol, že neobsahuje žiadnu relevantnú argumentáciu, nebude sa k nemu osobitne vyjadrovať. Poukázal na to, že žalovaný v 2. rade v roku 2022 v prospech svojich rodičov urobil odporovateľný právny úkon tak, aby svoj nehnuteľný majetok ukryl pred žalobcom ako jeho veriteľom, vec zatiaľ nie je právoplatne rozhodnutá. Z tohto dôvodu tu nie je žiadny priestor na povoľovanie akýchkoľvek splátok, keďže žalovaný v 2. rade už v minulosti konal in fraudem creditoris.

16. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaných, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa . Odvolanie prejednal podľa - a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné.

17. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle a verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

18. Z hľadiska procesnej ekonómie odvolací súd primárne upriamuje pozornosť žalovaných na zodpovednosť odvolateľa za vymedzenie svojich odvolacích dôvodov a na to nadväzujúcu principiálnu viazanosť odvolacieho súdu, takto formulovanými dôvodmi odvolania ( ). Odvolací súd nemôže (princíp rovnosti sporových strán a princíp kontradiktórnosti súdneho konania) za odvolateľa (resp. za sporovú stranu) z vlastnej iniciatívy dotvoriť/vymyslieť právnu argumentáciu slúžiacu na spochybnenie záverov súdu prvej inštancie. Žalovaní odvolacie dôvody podľa dôvodnili.

19. Odvolací dôvod podľa (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces) je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa

strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom stanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Článok 48 ods. 2 SR zakotvuje právo každého, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný) vyplývajú. (Nález Ústavného súdu , , ). Podľa , strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu, s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé súdne konania), t. j. aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície ako protistranu. Spravodlivé súdne konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a právo zúčastniť sa pojednávania, a ako opakovane judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a právne otázky súvisiace s predmetom sporu.

20. K odvolaciemu dôvodu podľa (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci), odvolací súd uvádza, že inou vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod ledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

21. Odvolací dôvod podľa (neúplnosť zistenia skutkového stavu) je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal navrhnuté dôkazy, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.

22. Odvolací dôvod podľa je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené, spôsobom vyplývajúcim z ustanovení o vykonávaní dokazovania.

23. Odvolací dôvod podľa je daný vtedy, ak je možné použiť prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré doteraz neboli uplatnené (vo vzťahu k stranám sporu ich tieto nemohli pred súdom prvej inštancie použiť bez vlastnej viny), v dôsledku ktorých súdom prvej inštancie zistený skutkový stav neobstojí.

24. Odvolací dôvod podľa je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

25. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a procesného postupu súdu prvej inštancie v rozsahu uplatnených odvolacích dôvodov a relevantných odvolacích námietok žalovaných v podanom odvolaní dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre správne a úplné zistenie skutkového stavu prejednávanej veci, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa a , z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, spor správnym spôsobom posúdil aj po právnej stránke, pri správnej interpretácii citovaných zákonných ustanovení.

26. Súd prvej inštancie sa vyčerpávajúco venoval všetkým kľúčovým aspektom sporu, v rozhodnutí sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi tvrdeniami a argumentmi sporových strán, jasne a zrozumiteľne vysvetlil dôvodnosť uplatneného nároku z hľadiska hmotného práva, zároveň odkázal i na závery rozhodovacej praxe, vo veci rozhodol v súlade s požiadavkami spravodlivého procesu a princípu právnej istoty. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie reagoval a dal stranám sporu (aj žalovaným) odpovede na tie argumenty týkajúce sa skutkovej a právnej stránky veci, ktoré z hľadiska výsledku rozhodnutia v danom spore boli podstatné a relevantné. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia ( ). Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva nasledovné:

27. Predmetom konania je nárok žalobcu na úhradu pohľadávky 29.672,48 eur s príslušenstvom titulom nesplateného úveru poskytnutého žalovanému v 1. rade ako úverovému dlžníkovi, ktorá bola zabezpečená ručiteľským vyhlásením žalovaného v 2. rade.

28. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca ako veriteľ a žalovaný v 1. rade ako dlžník uzatvorili úverovú zmluvu, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému v 1. rade úver, ktorý nebol vrátený v plnej výške. Poskytnutie úveru bolo zabezpečené ručiteľským vyhlásením žalovaného v 2. rade.

29. Žalovaní v priebehu konania len všeobecne namietali, že dlh nebol zosplatnený v zmysle a Zákona o bankách. V podanom odvolaní žiadali preskúmať podmienky zosplatnenia úveru vo vzťahu k žalovanému v 2. rade a zároveň žiadali o umožnenie plnenia nároku žalobcu v splátkach s tým, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade je vzťahom spotrebiteľským.

30. Ako už odvolací súd uviedol, súd prvej inštancie sa vyčerpávajúco venoval všetkým kľúčovým aspektom sporu, v rozhodnutí sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi tvrdeniami a argumentmi sporových strán, jasne a zrozumiteľne vysvetlil dôvodnosť uplatneného nároku z hľadiska hmotného práva. To platí aj vo vzťahu k dôvodom, prečo vzťah medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade nie je vzťahom spotrebiteľským, ako došlo k zosplatneniu úveru a oznámeniu o zosplatnení. Odvolací súd sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia stotožňuje a vzhľadom na podrobné zdôvodnenie súdom prvej inštancie, nepokladá za potrebné uvádzať iné argumenty týkajúce sa skutkovej a právnej stránky veci.

31. Vo vzťahu o umožnenie plnenia nároku žalobcu v splátkach zo strany žalovaných, odvolací súd primárne poukazuje na znenie ustanovenia , ktorým je určené prioritné pravidlo, že v prípade povinnosti uloženej súdom, je túto povinný subjekt splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výnimka z tejto zásady je založená na úvahe súdu, pričom ani určenie povinnosti plniť v splátkach fakticky nepredstavuje nič iné, ako len spôsob vyjadrenia dlhšej lehoty, s čím zákon počíta ustanovením . Súd však môže dlhšiu lehotu určiť len výnimočne a v odôvodnených prípadoch, t. j. na základe zistení potrebných skutočností vyplývajúcich z okolností toho ktorého konkrétneho prípadu. Priznanie „takejto exkluzivity“ musí povinný subjekt preukázať.

32. Pokiaľ žalovaní v odvolaní žiadali, aby odvolací súd umožnil plnenie nároku žalobcu v splátkach, odvolací súd poukazuje, že v súlade s , strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia, týkajúce sa sporu. Samotné civilné sporové konanie

je konaním dôkazným, čo znamená, že stranu zaťažuje v konaní povinnosť tvrdenia a povinnosť navrhnúť na svoje tvrdenia dôkazy, preukazujúce jeho pravdivosť. Ak strana sporu v konaní nesplní svoju povinnosť tvrdenia alebo povinnosť navrhnúť na svoje tvrdenia dôkazy, alebo ak sa navrhnuté dôkazy nevzťahujú na jeho tvrdenia, dostáva sa do situácie dôkaznej núdze, kedy súdu neostáva iné, len zhodnotiť túto procesnú situáciu v jeho neprospech vo výsledku (rozhodnutí vo veci samej), lebo tvrdená okolnosť nebude preukázaná. V sporovom konaní, dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností, leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tvrdí.

33. Rozdiel medzi sporovým a mimosporovým konaním spočíva v tom, že zatiaľ čo v mimosporovom konaní je zistenie všetkých podstatných skutočností povinnosťou súdu, a to dokonca bez ohľadu na (ne)aktivitu účastníkov konania (vyšetrovací princíp) a rozhodnutie vo veci samej možno vydať až vtedy, keď budú všetky relevantné skutočnosti zistené (princíp materiálnej pravdy), v klasickom spore (s výnimkou sporov s ochranou slabšej strany) je uvedenie a preukázanie relevantných skutočností povinnosťou a zodpovednosťou sporových strán za minimálnej procesnej aktivity súdu a vec je „zrelá“ na meritórne rozhodnutie nie až vtedy, keď boli všetky relevantné skutočnosti preukázané, ale už v momente, keď niektorá zo sporových strán prestala (resp. premeškala príležitosť) „posúvať“ spor k ďalším skutkovým zisteniam.

34. Nič teda nebránilo žalovaným v konaní na súde prvej inštancie, aby prípadne svoje nepriaznivé pomery preukázali príslušnými dôkazmi. Tieto žalovaní zároveň neprodukovali ani v odvolacom konaní.

35. Hľadiskami pre úvahu súdu, či má žalovanému, ktorého platobnú povinnosť určil, priznať výhodu splátok, je najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaného aj v konaní prejavená snaha o plnenie záväzku, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania a skutočnosť, či by prípadné zdržanie v plnení, súdom ustanovenej povinnosti nedodržaním jednotlivých splátok, nebolo v riešenom prípade vzhľadom na osobné pomery žalobcu, príliš ťaživé.

36. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti aj vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaných, že žalovaný v 2. rade v roku 2022 v prospech svojich rodičov urobil odporovateľný právny úkon tak, aby svoj nehnuteľný majetok ukryl pred žalobcom ako jeho veriteľom. V kontexte toho žalobca predložil rozsudok Okresného súdu Rožňava, vydaný v konaní vedenom pod sp. zn. v znení opravného uznesenia, ako aj neodkladné opatrenie vydané v tom istom konaní (č. l. 206 a nasl. spisu súdu prvej inštancie), ktorým súd určil, že právny úkon žalovaného v 2. rade v prospech svojich rodičov (darovacia zmluva), je voči žalobcovi neúčinný (neodkladným opatrením bolo zároveň žalovanému v 2. rade zakázané nakladať so spoluvlastníckym podielom k nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom odporovateľného úkonu do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej). Aj z uvedeného dôvodu prípadná úvaha súdu, či má žalovanému v 2. rade, ktorého platobnú povinnosť určil spolu so žalovaným v 1. rade, priznať výhodu splátok, by bola v protiklade s jeho konaním, keďže nejaví žiadnu snahu o plnenie záväzku, naopak vykonáva úkony v snahe vyhnúť sa plneniu.

37. Odvolací súd preto nevzhliadol dôvody na prípadnú zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie a umožniť žalovaným plnenie nároku žalobcu v splátkach.

38. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a vo veci rozhodol správne, keď mal v konaní preukázané, že žalovaný v 1. rade nesplnil svoj záväzok, vrátiť žalobcovi poskytnuté peňažné prostriedky na základe úverovej zmluvy a žalovaný v 2. rade na seba prevzal ručiteľský záväzok, za záväzok žalovaného v 1. rade na ich úhradu voči žalobcovi a zaviazal žalovaného v 1. rade ako primárneho dlžníka a žalovaného v 2. rade ako ručiteľa, na úhradu pohľadávky 29.672,48 eur s príslušenstvom.

39. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa .

40. Odvolací súd podľa potvrdil aj rozsudok súdu prvej inštancie v závislom výroku o náhrade trov konania, ktorým súd prvej inštancie priznal úspešnému žalobcovi nárok na plnú náhradu trov prvoinštančného konania voči neúspešným žalovaným podľa , ako vecne správny.

41. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré sú povinní nahradiť neúspešní žalovaní. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa rozhodne súd prvej inštancie, samostatným uznesením.

42. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení .

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa .

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).