Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoP/85/2025

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Silvie Tisovej a

členov senátu - sudcov JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Petra Straku, v právnej veci navrhovateľa: A.

B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. D. E. XXXX/XX, F., právne zastúpeného: Viktória Hellenbart advokátska kancelária s. r. o., so sídlom M. Rázusa 146/23, Lučenec, IČO: 47 250 640, proti osobe oprávnenej z výživného: D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. G. XXXX/XX, F., t. č. na neznámom mieste vo B. H., o zrušenie vyživovacej povinnosti, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. - 25 zo dňa 25.03.2025, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Lučenec (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „prvostupňový súd“) vo výroku I. vyhlásil, že vo veci nemá právomoc a vo výroku II. konanie zastavil. Pri rozhodovaní vychádzal z Dohovoru o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach Lugáno, 30.10.2007, Ú.v. EÚ C 319, 23.12.2009, s. 1 (ďalej len ,,Lugánsky dohovor“), a to konkrétne z čl. 2 ods. 1 a 2, čl. 3 ods. 1, čl. 5 a čl. 25. Zistil, že oprávnený z vyživovacej povinnosti spolu so svojou matkou žije v súčasnosti vo Švajčiarskej konfederácii (ďalej len „Švajčiarsko“) na neznámom mieste, hoci má stále evidovaný trvalý pobyt v meste F. na adrese ul. G. I. XXXX/XX, pričom podľa zistenia Obvodného oddelenia Policajného zboru v Lučenci sa na tejto adrese oprávnený z výživného nenachádza a jeho suseda uviedla, že je síce vlastníkom bytu na uvedenej adrese, ale sa tam nezdržiava a ani nevie, kde sa aktuálne nachádza. Taktiež z návrhu vyplývalo, že oprávnený z výživného v súčasnosti pracuje na neznámom mieste vo Švajčiarsku, kde sa odsťahoval s matkou natrvalo cca pred rokom. Z hľadiska právomoci konštatoval, že je irelevantné, či otec ako osoba povinná z výživného alebo plnoleté dieťa ako osoba oprávnená z výživného majú v Slovenskej republike (ďalej len „Slovensko“ alebo „SR“) evidovaný trvalý pobyt, keďže právomoc sa určuje podľa čl. 2 Lugánskeho dohovoru, podľa ktorého sa vyžaduje, aby osoby s bydliskom (legálnym pobytom) v štáte viazanom týmto dohovorom boli vo všeobecnosti žalované v tomto štáte bez ohľadu na svoju štátnu príslušnosť. Pripomenul, že v Lugánskom dohovore sa tiež určujú osobitné pravidlá pre právomoc v určitých veciach, ako je okrem iného aj výživné, keď právomoc majú súdy v mieste bydliska alebo obvyklého pobytu veriteľa výživného (osoby s nárokom na platby stanovené rozsudkom). Nakoľko plnoleté dieťa ako oprávnený z výživného je vysťahovaný zo SR a v súčasnosti natrvalo žije na neznámom mieste vo Švajčiarsku, slovenský súd nemá právomoc na konanie o zrušenie výživného, ale túto má švajčiarsky súd, ktorý bude postupovať podľa svojho vnútroštátneho práva. Pritom nepovažoval za relevantné, či oprávnený z výživného má v SR trvalý pobyt, ktorý je len evidenčnou záležitosťou, avšak sa tu nezdržiava, o čom svedčí samotné tvrdenie otca, ako aj šetrenie Policajného zboru Lučenec.

Konštatujúc, že právomoc konať patrí miestne príslušnému švajčiarskemu súdu podľa a 2, písm. a/ a Lugánskeho dohovoru, vyhlásil, že nemá právomoc a následne podľa í s (ďalej len „“) konanie zastavil.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej odvolanie navrhovateľ - povinný z výživného namietajúc nedostatočne zistený skutkový stav. Uviedol, že súd prvej inštancie oprel svoje uznesenie o tvrdenia navrhovateľa v návrhu o tom, že plnoletý sa natrvalo odsťahoval do Švajčiarska aj s matkou, kde pracuje. Toto verifikoval doplnením dokazovania lustráciou v registri obyvateľov, v ktorom mohol zistiť len adresu trvalého pobytu oprávneného a vyťažením susedy bez bližšieho uvedenia totožnosti tejto osoby, pričom na základe uvedených skutkových zistení uzavrel, že v konaní je medzinárodný prvok, lebo oprávnený z vyživovacej povinnosti žije vo Švajčiarsku, a preto sa musel zaoberať otázkou právomoci, ktorú vyriešil tak, že právomoc súdu daná nie je. Podľa názoru navrhovateľa skutkové zistenia súdu nepreukazujú, že osoba oprávnená z výživného má bydlisko alebo obvyklý pobyt vo Švajčiarsku, čo je predpokladom pre to, aby sa aplikovalo ust. Hlavy II., oddiel 1, čl. 2.1 Lugánskeho dohovoru. Mal za to, že na zistenie bydliska osoby v štáte, ktorý je stranou Lugánskeho dohovoru, nepostačuje zistenie, že sa táto osoba má nachádzať na neznámom mieste vo Švajčiarsku, opretá len o tvrdenie navrhovateľa v návrhu a konštatovanie neznámej osoby. Uviedol, že súd prvej inštancie k záveru dospel na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, hoci z vykonaného dokazovania vyplýva len to, že oprávnený má trvalý pobyt na území SR, a teda podľa jeho názoru má súd prvej inštancie právomoc konať vo veci zrušenia výživného. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie rozhodol o zastavení konania len na základe v odôvodnení uznesenia konštatovaných skutočností bez žiadosti navrhovateľovi o doplnenie informácií, preto navrhovateľ postup súdu prvej inštancie nemohol predvídať a doložiť alebo navrhnúť ďalšie dôkazy, čím porušil . Navrhovateľ podotkol, že jeho plnoletý syn - oprávnený z výživného mu odmietol uviesť, kde sa nachádza a kde presne pracuje s tým, že mu to zakázala jeho matka. Podľa vedomostí navrhovateľa má jeho syn ukončené len dva ročníky strednej školy a s matkou bol aj v minulosti dočasne na rôznych miestach v zahraničí. Keďže oprávnený z výživného navrhovateľovi tvrdil, že sa tam živí minimálne od júla 2024, podľa jeho názoru mu vyživovacia povinnosť už netrvá. Podľa názoru povinného by súd prvej inštancie konaniu oprávnenej osoby, ktorá predstiera svoj pobyt v zahraničí zatajovaním dôležitých skutočností dôležitých aj pre riadne plnenie vyživovacej povinnosti, nemal poskytovať ochranu. Navrhovateľ žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.

3. Dňa 30.04.2025 bolo odvolaciemu súdu predložené zo strany povinnej osoby potvrdenie o návšteve školy zo dňa 04.02.2025 vydané Súkromným gymnáziom, J. XX, XXX XX K., podľa ktorého je oprávnený v školskom roku 2024/2025 žiakom 3.AE triedy externej dištančnej formy. S poukazom na tento dôkaz povinný uviedol, že rozhodnutie o nedostatku právomoci slovenského súdu je predčasné.

4. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( v spojení s / , ďalej len „CMP“), preskúmal vec v intenciách ust. a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario v spojení s napadnuté rozhodnutie zrušil podľa / v spojení s a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (ust. ).

5. V prejednávanej veci je predmetom konania zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa - povinného z výživného voči dieťaťu - oprávnenému z výživného. Úlohou odvolacieho súdu bolo posúdiť, či prvostupňový súd riadnym spôsobom zistil skutočnosti rozhodné pre určenie právomoci, čo bolo predmetom odvolania navrhovateľa, resp. či v týchto smeroch pochybil, ako to tvrdil odvolateľ.

6. Konanie vo veciach výživného upravuje , ktorý na rozdiel od všeobecnej úpravy v je postavený na koncepcii úplného apelačného systému. V mimosporových konaniach zmena a dopĺňanie odvolacích dôvodov nie je obmedzená lehotou na podanie odvolania a procesnú aktivitu účastníkov konania vrátane tzv. práva novôt neobmedzuje princíp koncentrácie. Z toho vyplýva, že ešte aj v odvolacom konaní je možné uvádzať nové skutočnosti a predkladať nové dôkazné návrhy ( ) a odvolací súd je povinný v súčinnosti s účastníkmi konania zistiť skutočný stav veci a na účely tohto zistenia vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli ( ).

7. Podľa článku 2 ods. 1 Lugánskeho dohovoru z roku 2007 možno osobu žalovať len na súde štátu, v ktorom má bydlisko. Preto v prípade, ak žalovaný - v prejednávanej veci oprávnený z výživného nemá bydlisko alebo obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky, slovenské súdy nemajú medzinárodnú právomoc konať v takejto veci. Samotné štátne občianstvo žalovaného nestačí na založenie právomoci slovenského súdu - je potrebné preukázať jeho bydlisko alebo obvyklý pobyt na území SR.

8. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že pri posudzovaní medzinárodnej právomoci je potrebné vychádzať z obsahu pojmov bydlisko a obvyklý pobyt v zmysle medzinárodného práva. Bydliskom sa rozumie miesto, kde má osoba úmysel trvalo sa zdržiavať a kde vykonáva aktivity typické pre stály život - napríklad pracovné, rodinné, sociálne. Naopak, obvyklý pobyt je faktickým centrom života osoby, ktoré sa posudzuje podľa okolností konkrétneho prípadu (dlhodobosť, integrácia do prostredia, školská dochádzka detí, väzby na komunitu a pod.). Tieto pojmy nie sú závislé od evidencie trvalého pobytu, ale sa vykladajú autonómne v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ (napr. C-523/07) a rovnako aj podľa výkladu uvedeného v dôvodovej správe k Lugánskemu dohovoru (Fausto Pocar). Záver o bydlisku žalovaného musí byť podložený relevantnými dôkazmi.

9. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie a dospel k záveru, podľa ktorého v čase jeho vydania súd prvej inštancie postupoval správne. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ v návrhu sám uviedol, že oprávnený z výživného sa zdržiava vo Švajčiarsku, pričom túto skutočnosť podporoval aj záznam polície, podľa ktorého sa oprávnený z výživného nezdržiava na adrese evidovaného pobytu v Slovenskej republike. Navrhovateľ v odvolaní síce uviedol, že mu oprávnený mohol klamať o svojom pobyte, avšak toto tvrdenie nepodložil žiadnym dôkazom. Odvolací súd pripomína, že pri podaní návrhu dôkazné bremeno o existencii právomoci súdu Slovenskej republiky konať vo veci nesie navrhovateľ, ktorý v prejednávanej veci toto neuniesol. Za daných okolností bolo napadnuté uznesenie v čase jeho vydania vecne správne.

10. Odvolateľ - povinný z výživného však v odvolacom konaní predložil listinný dôkaz, ktorý odvolací súd nemôže nechať bez povšimnutia, nakoľko spochybňuje prvotný záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého vysťahovanie oprávneného z výživného zo Slovenskej republiky do Švajčiarska bolo trvalé a tento záver sa v kontexte nového dôkazu javí ako predčasný. Podľa potvrdenia súkromného gymnázia v Bratislave má totiž oprávnený naďalej väzby k Slovenskej republike, a to formou štúdia, i keď v externej dištančnej forme.

11. Ako už bolo uvedené vyššie, v odvolacom konaní je možné uvádzať nové skutočnosti a predkladať nové dôkazné návrhy, pričom odvolací súd mal v danom prípade za to, že odvolateľom predkladané tvrdenia a dôkazy sú takej intenzity a závažnosti, že by nebolo účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil podľa / a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa .

12. V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvej inštancie v zmysle vyšetrovacej zásady doplniť dokazovanie ohľadne obvyklého pobytu oprávneného z výživného, preverí najmä, či je oprávnený z výživného vysťahovaný zo SR dočasne alebo natrvalo. Za týmto účelom súd prvej inštancie môže vyťažiť právneho zástupcu oprávneného v exekučnom konaní, ktorého údaje zistí prostredníctvom právneho zástupcu povinného. Za účelom ustálenia obvyklého pobytu oprávnenej osoby vykoná prípadne aj ďalšie dokazovanie, ktoré bude považovať za nevyhnutné (napr. informatívny výsluch oprávneného, výzva na jeho vyjadrenie sa k veci a pod.). Na základe takto vykonaného doplneného dokazovania opätovne ustáli obvyklý pobyt oprávneného a rozhodne o ďalšom postupe, t. j. buď začne konať vo veci samej alebo opätovne konanie zastaví pre nedostatok právomoci. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne i o trovách tohto odvolacieho konania ( ).

13. Pre úplnosť odvolací súd poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 19. 2. 2015, sp. zn. , podľa záverov ktorého: „Pre správne posúdenie právomoci súdu Slovenskej republiky v prejednávanej veci konať je potrebné jednoznačne a bez pochybností vyriešiť otázku bydliska žalovaného a to vzhľadom na to, že zo spisu vyplýva, že v súčasnosti sa zdržiava v A.. Charakter takéhoto zdržiavania je potrebné zistiť dopytom na žalovaného, pretože jedine on môže poskytnúť v tomto smere súdu relevantné vyjadrenie (keďže zo spisu vyplýva, že v predchádzajúcom období sa

zdržiaval aj v Č.). V prípade, že v konaní nebude preukázaný úmysel žalovaného trvale sa zdržiavať na súčasne uvedenej adrese v A., bude daná (v zmysle vyššie uvedeného) právomoc súdu Slovenskej republiky na konanie v predmetnej veci.“

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu, na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).