Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoP-128-2025.pdf
PDF · 109.27 KB
Case nature
Subarea
14CoP/128/2025
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, t. č. bytom ako matka, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, dieťa rodičov: matka C. D. A. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX C., štátna občianka SR, zastúpená: JUDr. Erika Golská advokátska kancelária s.r.o., so sídlom T. G. Masaryka 7, 984 01 Lučenec, IČO: 52 849 261, otec A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/XX, XXX XX A., štátny občan SR, zastúpený: JUDr. Daniel Přibyl, advokát, so sídlom Dr. G. XX, XXX XX B., v konaní o návrhu otca o zvýšenie výživného na maloleté dieťa, a návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č.k. 5P/225/2023-333 zo dňa 21. mája 2025, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie Okresného súdu Okresného súdu Lučenec č.k. 5P/225/2023-333 zo dňa 21. mája 2025 p o t v d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým uznesením rozhodol tak, návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
2. Dňa 15.05.2025 bol Okresnému súdu Lučenec doručený prostredníctvom právneho zástupcu návrh matky maloletého dieťaťa na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha zverenia maloletého dieťaťa A. B., nar. XX.XX.XXXX do svojej osobnej starostlivosti a zaviazaním otca maloletého prispievať na jeho výživu výživným vo výške 50,- Eur mesačne. Úpravu styku otca s maloletým dieťaťom nežiadala upraviť.
3. V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd uviedol, že na okresnom súde prebieha konanie o návrhu otca o zvýšenie výživného na maloleté dieťa A. B., nar. XX.XX.XXXX. Dňa 13.05.2025 sa konalo ústne pojednávanie, kde sa okrem otázky výživného, riešila aj otázka úpravy rodičovských práv a povinností, resp. zverenie maloletého dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov. Nakoľko okresný súd považoval za potrebné za účelom dokazovania a rozhodnutia vypočuť aj maloleté dieťa, odročil pojednávanie na deň 01.08.2025.
4. Okresný súd s poukazom na § 2 ods. 1 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 325 ods. 1 CSP, § 329 ods. 1 veta prvá CSP, § 331 ods. 1 a 2 CSP, čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) a obsah spisového materiálu návrh matky na riadenie neodkladného opatrenia zamietol.
5. Pri rozhodovaní o úprave rodičovských práv a povinností pred začatím konania alebo po jeho začatí je prvoradým hľadiskom záujem maloletého dieťaťa. Prostriedkom na ochranu záujmu maloletého
dieťaťa podľa CMP je okrem iného aj inštitút neodkladného opatrenia. V zmysle CSP, ktorý sa v otázkach starostlivosti súdu o maloletých aplikuje subsidiárne, je základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia, aby účastník konania osvedčil jednak uplatňovaný nárok a aj potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania, ktorá nemusí byť daná výlučne naliehavosťou situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých ju zakladá aj samotná existencia záujmu maloletého dieťaťa. V konaniach vo veci starostlivosti súdu o maloletých súd vydá neodkladné opatrenie vtedy, ak má preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad. Typicky ide o prípady, kedy je priamo ohrozená jeho výživa alebo keď musí byť okamžite vyňaté z doterajšieho výchovného prostredia, prípadne, ak ide o iné dôležité záujmy dieťaťa. Dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí byť zrejmá z jeho samotného obsahu, resp. z priložených písomných dôkazov. S cieľom zabrániť zneužitiu tohto procesného inštitútu je možné uplatniť ho len výnimočne, a to iba v prípadoch riadneho preukázania stavu bezodkladnej potreby úpravy pomerov. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom v tomto ohľade má záujem dieťaťa prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa.
6. Okresný súd ustálil, že z obsahu návrhu, jeho odôvodnenia, ako aj z obsahu spisu nevyplýva, že sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. K nariadeniu neodkladného opatrenia vo veciach starostlivosti o maloletých by mal súd pristúpiť, najmä ak je ohrozená výživa maloletého dieťaťa alebo nie je zabezpečená riadna starostlivosť o maloleté dieťa. Z návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že maloletý A. B., nar. XX.XX.XXXX sa podľa tvrdenia matky, ako aj čestného prehlásenia maloletého nachádza v domácnosti svojej matky od 25.12.2024, kde zdravie a starostlivosť maloletého nie sú ohrozené, súd má za to, že situácia v rodine si nevyžaduje okamžitý zásah súdu. Zmyslom právnej úpravy neodkladného opatrenia v konaní o starostlivosti o maloleté deti je ochrana práv detí v prípade konkrétneho ohrozenia, a to len do doby, kým o výchove maloletého dieťaťa nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine.
7. Okresný súd zdôraznil, že inštitút neodkladného opatrenia nemožno využívať s cieľom dosiahnuť rozhodovanie v kratšom časovom úseku oproti štandardnému postupu, ako keby súd rozhodoval po riadne vykonanom dokazovaní. V kontexte prebiehajúceho konania o úpravu rodičovských práv a povinností, v ktorom je nevyhnutné vykonať dokazovanie, konkrétne výsluch maloletého dieťaťa, z dôvodu ktorého bolo pojednávanie aj odročené, nie je namieste nahrádzať riadne dokazovanie nariadením neodkladného opatrenia s cieľom dosiahnuť predčasné rozhodnutie vo veci samej.
8. V konaní o návrhu otca o zvýšenie výživného, ako aj prípadnej zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností rozhodne až v konaní vo veci samej, v ktorom je termín pojednávania vytýčený na deň 01.08.2025 s ohľadom na vypočutie maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX. Vo vzťahu k maloletému dieťaťu je povinnosťou oboch rodičov, aby vzájomne komunikovali na štandardnej úrovni s určitou mierou pochopenia a tolerancie, a teda pokiaľ otec toleruje a súhlasí, aby dieťa bolo do času rozhodnutia u matky, nič nebráni rodičom, aby sa ohľadne otázky o výživnom dohodli. Návrh matky na vydanie neodkladného opatrenia okresný súd zamietol s odôvodnením, že nemal dostatočne preukázané ohrozenie výchovy a výživy maloletého dieťaťa a nevyhnutnosť použitia inštitútu neodkladného opatrenia ako rozhodnutia, ktoré slúži na urýchlené a bezodkladné riešenie právneho a faktického stavu vo veci.
9. Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podala odvolanie matka prostredníctvom právneho zástupcu s poukazom na § 365 ods. 1 písm. f) CSP, § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 15.05.2025 matka žiadala o zosúladenie skutkového stavu so stavom právnym v otázke starostlivosti o maloletého syna A. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorý sa odo dňa 25.12.2024 sústavne zdržiava v jej domácnosti a otec dieťaťa nezabezpečuje osobnú starostlivosť o syna. Rovnako problematické je aj plnenie vyživovacej povinnosti, ktorú za súčasného právneho stavu je povinná plniť k rukám otca dieťaťa, a to aj napriek tomu, že vyživovaciu povinnosť si plní dobrovoľne osobnou a aj peňažnou starostlivosťou priamo voči maloletému dieťaťu. Otec na uspokojovanie potrieb dieťaťa neprispieva. Pokračujúc v právnych úvahách, v prípade neplnenia jej vyživovacej povinnosti má otec právo podať návrh na vykonanie exekúcie, hoci pri zohľadnení skutkového stavu mu výživné na dieťa neprináleží. Prvostupňový súd však v napadnutom uznesení nezohľadnil uvádzanú skutkovú a právnu argumentáciu a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. V odôvodnení okresný súd uviedol, že inštitút neodkladného opatrenia nemožno využívať s cieľom dosiahnuť rozhodovanie v kratšom časovom úseku oproti štandardnému postupu. S predmetnou argumentáciou nemožno súhlasiť.
Súdne konanie o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu A. B. je dlhodobým konaním, ktoré začalo dňom 24.11.2023. Hoci v priebehu konania došlo k zmene starostlivosti o maloleté dieťa, a to na základe prejavenej vôle dieťaťa, ktorá bola deklarovaná na pojednávaní okresného súdu dňa 13.05.2025, tak okresný súd na zmenu pomerov nereagoval, hoci tak mohol urobiť aj bez návrhu. V žiadnom prípade návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia odvolateľka podľa nej nesleduje účel dosiahnutia súdneho rozhodnutia v kratšom časovom období, len považuje za neodkladné riešiť rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu pri zmene pomerov, ku ktorej v priebehu súdneho konania došlo. „Rovnako je nedôvodná argumentácia prvostupňového súdu v zmysle ktorej má byť nariadené neodkladné opatrenie len v prípadoch, keď je priamo ohrozená výživa maloletého dieťaťa alebo keď musí byť okamžite vyňaté z doterajšieho výchovného prostredia. V danej súvislosti poukazujem na ustanovenie § 367 Civilného mimosporového poriadku upravujúce neodkladné opatrenie vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého v zmysle ktorého neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého dočasne pri sebe, maloletého dočasne odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti. Neodkladné opatrenie súd vydá v prípade, ak je to v záujme maloletého dieťaťa, pretože inštitút neodkladného opatrenia je jedným z prostriedkov na ochranu záujmov maloletého dieťaťa podľa Civilného mimosporového poriadku.“ Podľa odôvodnenia okresného súdu nie je namieste nahrádzať riadne dokazovanie nariadením neodkladného opatrenia s tým, že na pojednávaní vytýčenom na termín 01.08.2025 bude vypočutý maloletý A. B.. Skutkový stav spočívajúci v zabezpečovaní starostlivosti o maloleté dieťa jej osobou bol okresnému súdu dostatočne preukázaný čestným prehlásením maloletého dieťaťa zo dňa 11.05.2025, ktoré bolo okresnému súdu predložené na pojednávaní dňa 13.05.2025. Ako už bolo v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prezentované, otec dieťaťa nerozporoval na pojednávaní skutočnosť, že dieťa sa v súčasnosti nachádza v jej osobnej starostlivosti. V zmysle § 329 ods. 1 prvá veta CSP môže súd rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, preto názor okresného súdu o potrebe vykonania dokazovania výsluchom maloletého dieťaťa na pojednávaní dňa 01.08.2025 je nedôvodný. Nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanom znení je nevyhnutným na ochranu záujmov maloletého A. B. a súčasne aj na neodkladnú úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.
10. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná účastníčka konania (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 7 ods. 1 CMP a § 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu vyplývajúcom z § 65 CMP až 67 CMP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil podľa § 2 ods. 1 CMP v spojení s § 387 ods. 1, 2 CSP.
11. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti napadnutého uznesenia okresného súdu, ktorým návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia nevyhovel a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení uznesenia okresným súdom, krajský súd za aplikácie § 387 ods. 1, 2 CSP odkazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia okresného súdu. Z titulu aplikácie § 387 ods. 2 CSP v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 350/09 a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo 170/2005, pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho uznesenia zopakoval tie závery napadnutého rozhodnutia okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a tým je postačujúce len odkázať cez § 387 ods. 2 CSP (do 30.06.2016 cez § 219 ods. 2 OSP) na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom uznesení okresného súdu.
12. Z obsahu odvolania matky, vyplývajú i námietky, okrem iného, nepreskúmateľnosti napadnutého uznesenia. Okresný súd, podľa zistení odvolacieho súdu, v odôvodnení svojho uznesenia uviedol relevantné skutkové zistenia, tieto v dostatočnom rámci pre účely nariadenia neodkladného opatrenia vyhodnotil a uviedol i právne predpisy, na základe ktorých posudzoval návrh matky vo vzťahu k záujmom maloletého dieťaťa. Rozhodnutie okresného súdu preto nemožno považovať za svojvoľné, či zjavne neodôvodnené, keď sa okresný súd v skutkovej a právnej rovine zaoberal nosnou argumentáciou a túto argumentáciu, aj pokiaľ išlo o vyhodnotenie záujmov maloletého A., riadne a dostatočne vyhodnotil, čo vyplýva z celého odôvodnenia napadnutého uznesenia. Okresný súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení, nepoprel ich účel a význam v kontexte relevantných zistení o skutkovom stave vo veci. Z judikatúry Ústavného súdu SR vyplýva, že
iba skutočnosť, že sa odvolateľ s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo o arbitrárnosti rozhodnutia súdu (I. ÚS 188/06).
13. Neodkladné opatrenie je zabezpečovacím inštitútom i v civilnom mimosporovom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť zväčša dočasnou alebo provizórnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v už začatom konaní, ako aj po ňom nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti a zjednodušenia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má väčšinou predbežný charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej, pri relevantných skutočnostiach, z ktorých súd vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, postačuje ich osvedčenie (tzn. stav vysokej miery pravdepodobnosti) z dostupných dôkazných prostriedkov.
14. Podľa čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
15. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia teda je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a osvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. Súd môže rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov a bez nariadenia pojednávania, len na základe osvedčenia tvrdených skutočností. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré sú predmetom riadneho (plnohodnotného) dokazovania v meritórnom konaní. O otázke konečnej úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu súd vykoná riadne dokazovanie a vo veci rozhodne až v meritórnom konaní. Zo samotnej podstaty konania o nariadení neodkladného opatrenia vyplýva, že súd nevykonáva dokazovanie ohľadom tvrdených skutočností. Súd môže vychádzať iba z údajov uvedených v návrhu, prípadne osvedčených priloženými listinami alebo dôkazmi predloženými navrhovateľom. Pripomína odvolací súd, že mieru pravdepodobnosti, s akou sú uvedené údaje pravdivé, pritom súd vyhodnocuje vzhľadom na individuálne okolnosti návrhu. V konaní o nariadení neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia na jeho navrhovateľovi, pričom na splnenie tejto povinnosti sa vyžaduje, aby navrhovateľ súdu navrhoval aspoň dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený neodkladným opatrením. Pod potrebou neodkladnej úpravy pomerov účastníkov sa rozumie taký stav vzťahov účastníkov, pri ktorom aktívna korekcia zo strany súdu neznesie odklad. Úpravou neodkladných opatrení je totiž umožnené urýchlené a pružné riešenie takých situácií, kedy je potrebný okamžitý zásah súdu.
16. Krajský súd uvádza, že doposiaľ zistené skutočnosti (k momentu rozhodovania odvolacieho súdu) nepreukazujú naliehavú potrebu okamžitého zásahu súdu. Akcentuje sa na tomto mieste, že zmyslom a účelom neodkladného opatrenia je rýchla a účinná úprava pomerov účastníkov bez toho, aby boli sporné otázky vyriešené konečným spôsobom, teda meritórnym rozhodnutím vo veci, pričom nepredstavuje samo osebe výsledok procesu, v priebehu ktorého by súd zvažoval, aké dôkazy vykoná, ako bude vykonané dôkazy hodnotiť a aké skutkové zistenia z nich vyvodí, preto sú jediným relevantným podkladom pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia údaje a informácie obsiahnuté v spise. Vzhľadom na rýchlosť konania o neodkladnom opatrení vyžadovanú procesnými predpismi (CSP, CMP), nemôže byť aktivita navrhovateľky neodkladného opatrenia nahradzovaná ani v rámci vyšetrovacej zásady, ktorá ovláda mimosporové konanie aktivitou súdu. V tomto smere je potrebné podotknúť, že zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení, o ktorom súd má rozhodnúť v zákonnej lehote, mal vykonávať dokazovanie. V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má dokazovanie povahu osvedčenia, čo znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom
nemusí dodržať formalizovaný postup štandardného procesného dokazovania. Osvedčené skutočnosti následne spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska procesného a hmotného práva, legitimizuje vyhovujúci výrok, resp. výrok zamietavý. Posúdenie, či je v konkrétnom prípade nevyhnutná bezodkladná ingerencia do pomerov účastníkov, je ponechaná výlučne na úvahe súdu, pričom v konaní starostlivosti súdu o maloleté deti súd posudzuje nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia z hľadiska záujmov maloletého dieťaťa.
17. Jednou z podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia, tak ako odvolací súd uviedol už vyššie, je teda osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov, ktorá by primárne mala vyplývať z naliehavosti situácie a v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých i z existencie záujmu maloletých detí, ktorým v prejednávanej veci je mal. A..
18. Odvolací súd s poukazom na uvedené dôvody uvádzané okresným súdom v napadnutom rozhodnutí považuje za podstatné uviesť, že sa s argumentáciou okresného súdu cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP stotožnil a vzhľadom na obsah spisového materiálu mal za to, že napriek podanému odvolaniu matky sú závery okresného súdu vecne správne. Odvolací súd nemal vytvorený priestor na základe argumentácie matky v podanom odvolaní tak, ako je súčasťou spisového materiálu, na konštatovanie dôvodov na odklon od záverov súdu prvého stupňa, keďže dôkazy, ktoré sú súčasťou spisového materiálu, ako i tvrdenia matky v odvolaní, bez ďalšieho nevyvracajú závery okresného súdu v napadnutom rozhodnutí a je nevyhnutné vzhľadom na okolnosti a charakter prejednávanej veci (neodkladné opatrenie) prijať záver, a to pre rozhodnutie v rovine výživného, že pomery tak na strane maloletého dieťaťa, ako i osoby povinnej a takisto matky, musia byť podrobne vyhodnotené, pričom matkou tvrdený skutkový stav nie je ani podľa odvolacieho súdu taký, aby predstavoval v tomto štádiu konania, bez ďalšieho, dôvody, v zmysle ktorých by malo byť návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovené a tiež z obsahu spisu nevyplýva ohrozenie záujmov a zdravia maloletého.
19. Odvolací súd pripomína, že hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o výške výživného na dieťa opakovane rozhodnúť, je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výšky výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa rozhodujúcim spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, išlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene výšky výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného, tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodnutia, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Len v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že matka pri podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčila, že aktuálne sú záujmy, starostlivosť, výchova, výživa, či dokonca zdravie alebo život maloletého dieťaťa vážne ohrozené a vyžadujú si okamžitý zásah súdu do pomerov rodičov a maloletého dieťaťa rozhodnutím o tom, komu z rodičov bude maloletý dočasne zverený do osobnej starostlivosti a uložením vyživovacej povinnosti otcovi v sume ňou určenou a že v prípade nerozhodnutia v zmysle jej návrhu maloletému hrozí ohrozenie záujmov a zdravia, ktoré podľa odvolacieho súdu reálne nevyplýva ani z potreby, tak ako uviedla matka, zosúladiť faktický stav s právnym.
20. Odvolací súd, v zhode s okresným súdom, po vykonanom odvolacom prieskume dospel k záveru, že len samotné tvrdenia odvolateľky, že „...Hoci v priebehu konania došlo k zmene starostlivosti o maloleté dieťa a to na základe prejavenej vôle dieťaťa, ktorá bola deklarovaná na pojednávaní súdu dňa 13.05.2025, súd na zmenu pomerov nereagoval, hoci tak mohol urobiť aj bez návrhu.“, k momentu rozhodovania okresného súdu, ale ani odvolacieho súdu, bez ďalšieho, nepredstavujú, v dostatočnom rámci také skutočnosti, ktoré by preukazovali existenciu okolností odôvodňujúcich potrebu okamžitého zásahu práve formou vydania neodkladného opatrenia, čím by sa zasiahlo do stavu právoplatného rozhodnutia o zverení maloletého a o výživnom, bez osvedčenia pomerov na strane rodičov, ako i maloletého dieťaťa. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu matky v rovine uloženia výživného otcovi v ňou tvrdenej výške, odvolací súd zdôrazňuje, že povinnosť platiť výživné v nevyhnutnej miere podľa § 366 CMP je možné uložiť rodičovi, ktorý si svoju vyživovaciu povinnosť dobrovoľne neplní v primeranom rozsahu, alebo ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola doposiaľ súdnym
rozhodnutím upravená; povinnosť platiť výživné je možné nariadiť len v nevyhnutnej miere tak, aby výživa dieťaťa nebola žiadnym spôsobom ohrozená. To znamená, že výživné určené neodkladným opatrením nevychádza z pomerov rodičov a maloletého dieťaťa zisťovaných v zmysle hmotnoprávneho predpisu (Zákon o rodine), čo je povinnosťou meritórneho konania, ale zo skutočností vyplývajúcich zo samotného návrhu, resp. jeho príloh. Celkové pomery, ktoré determinujú spôsobilosť primárneho rodiča poskytovať dieťaťu výživu, sú rovnako ako u druhého rodiča predmetom dokazovania v konaní vo veci samej. Súčasťou toho, že výživné sa určuje len v nevyhnutnej miere, je aj to, že počiatkom plnenia vyživovacej povinnosti je deň vydania rozhodnutia o neodkladnom opatrení. V danom prípade matka potrebu okamžitého vydania rozhodnutia o výživnom v nevyhnutnej miere neodôvodnila žiadnymi takými skutkovými okolnosťami, že bez nariadenia neodkladného opatrenia, by bola výživa maloletého ohrozená. Nenariadením neodkladného opatrenia v zmysle návrhu matky ( ktorým má byť určená vyživovacia povinnosť otcovi ), nebudú reálne ohrozené majetkové pomery matky a tiež schopnosť hradiť náklady spojené so starostlivosťou o maloleté dieťa, nakoľko účelom neodkladného opatrenia v konaní o výživnom pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť, je ochrana záujmov dieťaťa, pričom naliehavosť bezodkladnej úpravy pomerov je potrebné posudzovať z hľadiska ochrany záujmov oprávneného dieťaťa, a nie ochrany záujmov povinného rodiča.
21. V tomto štádiu konania, o odvolaní proti rozhodnutiu okresného súdu, ktorý návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, tak krajský súd dospel k záveru, že nebola v zákonom požadovanej miere a intenzite osvedčená jedna zo zákonom vyžadovaných podmienok pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a to osvedčenie takých skutočností, ktoré odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Tiež odvolací súd nemohol konštatovať naplnenie podmienok stanovených § 361 CMP, § 366 CMP. S ohľadom na potrebu kumulatívneho naplnenia zákonom stanovených podmienok pre možnosť vyhovenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, tak za konštatovaného nesplnenia kumulatívne vyžadovaných podmienok a ani podmienok § 361, § 366 CMP, bolo potrebné krajským súdom, vo vyvolanom odvolacom konaní napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdiť v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP a v podrobnostiach odkazuje na dostatočné odôvodnenie napadnutého uznesenia okresného súdu. Odvolací súd pritom považuje za potrebné zvýrazniť, že jeho závery sú konštatované výlučne pre toto štádium konania a výhradne pre účely rozhodovania o návrhu matky na nariadenie ňou požadovaného neodkladného opatrenia.
22. Pri zmene podstatných skutkových okolností nie je vylúčené prehodnotenie záverov prijatých okresným súdom, s ktorými sa odvolací súd v tomto rozhodnutí stotožnil, a to i v štádiu pred meritórnym rozhodnutím súdu prvej inštancie.
23. Krajský súd pre úplnosť dodáva, že aktuálne rozhodnutie o neodkladnom opatrení nijako neprejudikuje, nepredznamenáva rozhodnutie súdu vo veci samej, ktoré bude vydané po vykonaní náležitého šetrenia a dokazovania potrebného pre zistenie skutočného stavu veci.
24. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.