Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/106/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Rastislava Pellu a JUDr. Františka Čisovského v spore žalobcu: Mesto Košice, so sídlom Trieda SNP 48/A, 040 11 Košice, IČO: 00 691 135, proti žalovanému: SERIOUSE s.r.o., Horná 54, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 723 258, právne zastúpenému: JUDr. Ján Mikuľak, advokát, Františkánska 5, 040 01 Košice, IČO: 42 104 394, o zaplatenie 30.421,82 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 11. apríla 2024, č. k. -114, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Mestského súdu Košice, č. k. -114 zo dňa 11. apríla 2024 v jeho I. a III. výroku.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 13.671,02 eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalovanému priznáva voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 10,12 %, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením súdom prvej inštancie.

2. Rozhodol tak o žalobe, doručenej pôvodne Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 26.05.2013, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 30.421,82 eur ako nedoplatku na nájomnom a bezdôvodného obohatenia.

2.1. Žalobca dôvodil, že dňa 12.09.2007 uzatvoril so žalovaným Nájomnú zmluvu č. 890/2007, na základe ktorej podľa čl. IV ods. 2 bol žalovaný ako nájomca povinný platiť ročné nájomné vo výške 193.120,- Sk (t. j. 6.410,41 eur).

2.2. Žalobca eviduje voči žalovanému nedoplatok na nájomnom za rok 2010 vo výške 2.931,39 eur, kedy v roku 2010 žalovaný uhradil žalobcovi nájomné len vo výške 3.479,02 eur. Následne došlo k zníženiu výmeru predmetu nájmu, v dôsledku čoho bol žalovaný povinný hradiť ročné nájomné vo výške 5.025,24 eur. Za roky 2011, 2012 žalovaný nezaplatil žiadnu sumu na nájomné, na základe čoho eviduje voči žalovanému ďalší nedoplatok vo výške 10.050,48 eur. V júni 2013 žalovaný vypovedal nájomnú zmluvu, v dôsledku čoho nájomný vzťah skončil uplynutím 3 mesačnej výpovednej lehoty k 30.09.2013. Žalovaný

neuhradil ani pomernú časť nájomného v roku 2013, na základe čoho žalobca eviduje voči žalovanému ďalší nedoplatok vo výške 3.768,93 eur.

2.3. V ďalšom žalobca tvrdí, že napriek zániku nájomného vzťahu založeného uvedenou zmluvou, sa na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu, nachádzajúcich sa v obci A. – B., katastrálne územie C., evidovaných na LV č. XXXXX ako parcely KN – C s parcelnými číslami XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/ XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/ XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX (spolu o výmere 778 m2), nachádzajú stavby (parkoviská a iné spevnené plochy) vo vlastníctve žalovaného. Na základe uvedeného si žalobca uplatňuje voči žalovanému finančnú náhradu za bezdôvodné obohatenie za obdobie dvoch rokov spätne ku dňu podania žaloby, a to vo výške 13.671,02 eur (pri výpočte výšky bezdôvodného obohatenia žalobca vychádza zo znaleckého posudku č. 84/2021, ktorý v obdobnej lokalite určil ročné nájomné vo výške 8.786,- eur/m2 a celkovej výmery užívaných pozemkov) za obdobie dvoch rokov.

3. Žalovaný 1) vo vzťahu k časti žalovaného nároku z titulu nezaplateného nájomného za obdobie rokov 2010 – 2013 v sume 16.750,80 eur vzniesol námietku premlčania; 2) vo vzťahu k druhej časti žalovaného nároku (bezdôvodné obohatenie) vzniesol námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, keď poukázal na to, že predmetné parcely (konkrétne uviedol parcelu KN – C č. 1126/10 o výmere 456 m2) neužíva žalovaný, ale tieto sú využívané vlastníkmi bytov a nebytových priestorov polyfunkčného domu – D. XX, 12 so súpisným číslom XXXX, ktorý je postavený na parcele KN – C č. XXXX/X, ako aj vlastníkmi parkovacích miest nachádzajúcich sa na parcelách KN – C č. 126/30 až 126/44, v katastrálnom území C., obec A. – B., E. A. F.. Zároveň uviedol, že mali byť aj v súlade s predloženou nájomnou zmluvou odovzdané po kolaudácii do užívania žalobcu, pričom k vysporiadaniu vzťahov pri ukončení nájomného vzťahu nedošlo, a to ani v rámci rokovaní v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II, pod sp. zn. . V tejto súvislosti žalovaný zdôraznil, že má záujem na nadobudnutí parkovacích miest zo strany žalobcu, pričom k odpredaju predmetných pozemkov žalobcu pod parkovacími miestami žalovaného nedošlo, preto je názoru, že 3) výkon práva – vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany žalobcu, je v rozpore s dobrými mravmi; 4) žalovaný namietal aj žalobcom uplatnenú výšku bezdôvodného obohatenia argumentujúc, že už v čase uzatvorenia Nájomnej zmluvy č. 890/2007 mal žalobca vedomosť o využití prenajímaného pozemku a to, že dôjde k jeho zastavaniu a podľa čl. IV bod 2 Nájomnej zmluvy bola dohodnutá celková výška nájomného po kolaudácii za celý predmet nájmu 1.136 m2 v sume 193.120,- Sk, t. j. 6.410,40 eur.

4. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil nasledovný skutkový stav:

- žalobca ako prenajímateľ uzatvoril dňa 12.09.2007 so žalovaným ako nájomcom Nájomnú zmluvu č. 890/2007, predmetom ktorej bolo odplatné prenechanie nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu, a to pozemkov s (vtedajšími) parcelnými číslami XXXX/XX o výmere 967 m2, 1126/11 o výmere 109 m2 a 1126/12 o výmere 60 m2, evidovaných na LV č. XXXXX v katastrálnom území C., do užívania žalovaného. Žalovaný následne výpoveďou zo dňa 27.06.2013, doručenou žalobcovi dňa 28.06.2013, vypovedal uvedenú Nájomnú zmluvu č. 890/2007 zo dňa 12.09.2007, nájomný vzťah skončil uplynutím 3 mesačnej výpovednej doby dňa 30.09.2013. V nájomnej zmluve si jej strany v čl. IV ods. 2 dohodli výšku nájomného za užívanie pozemkov po kolaudácii v sume 170,- Sk/m2 (t. j. 5,64 eur/m2), podľa čl. IV ods. 3 splatnosť ročného nájomného bola do 31.01. príslušného kalendárneho roka. Žalovaný ako nájomca sa zaviazal po kolaudácii stavby „polyfunkčný dom – D. G., A., SO 004 – spevnené plochy a parkoviská“ novovytvorené parkovisko bezodkladne odovzdať do majetku žalobcu prostredníctvom Útvaru správy komunikácií Košice (čl. VI ods. 11 Zmluvy);

- žalovaný je vlastníkom stavieb – parkovísk a iných spevnených plôch, postavených na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu, ktoré sú evidované Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom, na LV č. XXXXX, pre katastrálne územie C., Okres A. – B., E. A. F., ako parcely registra C s parcelnými číslami XXXX/XX o výmere 456 m2, XXXX/XX o výmere 16 m2, XXXX/XX o výmere 15 m2, XXXX/XX o výmere 15 m2, XXXX/XX o výmere 15 m2, XXXX/XX o výmere 16 m2, XXXX/XX o výmere 16 m2, XXXX/XX o výmere 16 m2, XXXX/XX o výmere 12 m2, XXXX/XX o výmere 12 m2, XXXX/XX o výmere 13 m2, XXXX/XX o výmere 13 m2, XXXX/XX o výmere 13 m2, XXXX/XX o výmere 17 m2, XXXX/XX o výmere 16 m2, XXXX/XX o výmere 14 m2, XXXX/XX o výmere 14 m2, XXXX/XX o výmere 14 m2, XXXX/XX o výmere 14 m2, XXXX/XX o výmere 14 m2, XXXX/XX o výmere 14 m2, XXXX/XX o výmere 15 m2, XXXX/XX o výmere 18 m2;

- podľa znaleckého posudku č. 84/2021 zo dňa 04.05.2021 vypracovaného Ing. Dušanom Némešom, vo veci stanovenia obvyklej výšky nájomného za užívanie pozemkov vo vlastníctve Mesta Košice, zapísaných na LV č. XXXXX v kat. úz. H., E. A. – I., je všeobecná hodnota ročného nájmu za užívanie pozemkov – plochy a parkoviská evidované na LV č. XXXXX, v katastrálnom území H., v období od 01.08.2020 do 28.02.2021 v sume 8,786 eur/m2.

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa – ďalej len alebo , – ďalej len alebo (právna úprava nájomnej zmluvy), na úprava bezdôvodného obohatenia), (právna úprava premlčania), (právna úprava premlčacej doby), (právna úprava spočívania premlčacej doby).

6. Podriadiac zistený skutkový stav pod vyššie uvedené právne normy ako dôvodnú vyhodnotil vznesenú námietku premlčania. Vychádzal pritom zo znenia článku IV. ods. 3 predloženej Nájomnej zmluvy, kde začiatok plynutia premlčacej doby nastal dňa 01.02.2010, 01.02.2011, 01.02.2012 a 01.02.2013 vo vzťahu k jednotlivým čiastkovým ročným platbám nájomného. Keďže tento nárok bol uplatnený už v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. , aplikujúc ustanovenie uzavrel, že uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie nájomného sa premlčal dňa 25.10.2018, kedy uplynula zákonom predĺžená premlčacia doba potom, čo Okresný súd Košice II uznesením zo dňa 28.09.2017, právoplatným dňa 25.10.2017 zastavil konanie.

6.1. Za dôvodný mal nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, keď námietku nedostatku vecnej legitimácie na strane žalovaného považoval za nedôvodnú argumentujúc, že okolnosť, kto v skutočnosti využíva parkoviská postavené na pozemkoch žalobcu, je právne bez významu, pretože v prejednávanom spore sú tretími osobami využívané stavby vo vlastníctve žalovaného. Právne významné je to, že prospech z užívania žalobcových pozemkov vznikol a trvá na strane žalovaného, keďže žalovaný je vlastníkom stavby postavenej na pozemku (podporne poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 28.06.2012). Uzatvoril tak, že tým, že stavba vo vlastníctve žalovaného, sa bez platného právneho dôvodu (titulu, ktorý by oprávňoval žalovaného užívať pozemky žalobcu) nachádza na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu, vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie. Majetkovým vyjadrením prospechu získaného užívaním veci je peňažná suma, ktorá zodpovedá sumám vynakladaným obvykle v danom mieste a čase na užívanie takejto veci i s prihliadnutím na druh právneho dôvodu (zmluvného typu alebo vecného práva k cudzej veci), ktorým sa spravidla zakladá právo užívania, vzhľadom na jeho rozsah a spôsob. V prejednávanom spore išlo o nájomnú zmluvu, kde sa výška náhrady porovnáva s obvyklou cenou nájomného, ktoré by bol prípadný nájomca povinný plniť za normálnych okolností, ak by vec užíval na základe platnej nájomnej zmluvy. Výšku bezdôvodného obohatenia súd určil podľa znaleckého posudku aj napriek rozdielnemu katastrálnemu územiu znalecky hodnotených pozemkov a pozemkov, náhrada za užívanie ktorých je predmetom konania, keďže žalovaný vo vzťahu k uvedenému, nespochybnil (žiadnym spôsobom) závery žalobcom predloženého znaleckého posudku (obrana žalovaného vo vzťahu k výške náhrady za vzniknuté bezdôvodné obohatenie spočívala iba v tvrdení, že pri určení jednotkovej ceny ročného nájomného, sa má vychádzať z jednotkovej ceny nájomného, dohodnutého stranami sporu v Nájomnej zmluve zo dňa 12.09.2007). Súd prvej inštancie túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú, pretože už zo samotnej podstaty inštitútu bezdôvodného obohatenia je zrejmé, že sa nemožno odvolávať na právny titul, ktorý zanikol a z neho vychádzať, pričom zároveň je nevyhnutné si uvedomiť, že náhrada za vzniknuté bezdôvodné obohatenie, spočívajúce v užívaní cudzej nehnuteľnosti, sa vyvodzuje z výšky obvyklého nájomného, ktoré by bolo potrebné vynaložiť v danom čase a mieste na užívanie danej veci. Súd prvej inštancie tak zdôraznil, že stranami sporu dohodnuté nájomné v roku 2007, bez ďalšieho akokoľvek neznamená, že takúto výšku nemožno považovať za obvyklé nájomné v danom mieste a čase vzniku a trvania bezdôvodného obohatenia (rok 2021 – 2023). Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že žalobcovi náleží náhrada za bezdôvodné obohatenie vo výške uplatnenej žalobcom (2 roky x 778 m2 x 8,786 eur/m2/rok = 13.671,02 eur).

6.2. Ako nedôvodnú vyhodnotil aj námietku žalovaného o možnom výkone práva v rozpore s dobrými mravmi, argumentujúc, že bolo výslovne v nájomnej zmluve stanovenou povinnosťou žalovaného odovzdať novovytvorené parkovisko do majetku žalobcu, bezodkladne po kolaudácii stavby „polyfunkčný dom – D. G., A., SO 004 – spevnené plochy a parkoviská“. V konaní nebolo sporné, že tak žalovaný neučinil. Zároveň z vykonaného dokazovania vyplynulo, že nájomnú zmluvu uzatvorenú medzi stranami

sporu, na základe ktorej mal žalovaný užívací titul k predmetným pozemkom, vypovedal v roku 2013 práve žalovaný, ktorý následne ďalej užíval pozemky žalobcu (mal na nich postavené stavby) bez právneho titulu. Je tak zrejmé, že primárne konanie žalovaného, keď doposiaľ nesplnil svoju vyššie uvedenú zmluvnú povinnosť, vyvolalo súčasný stav spôsobujúci bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného. Súd prvej inštancie taktiež zdôraznil, že zastavaním pozemkov žalovaný de facto konzumoval úžitkovú hodnotu pozemkov žalobcu, z ktorých v súčasnosti nemôže mať žalobca akýkoľvek hospodársky, či iný prospech a nemá inú možnosť, ako sa domôcť nápravy za faktické obmedzenie jeho vlastníckych oprávnení.

7. O trovách konania rozhodol podľa tak, že žalovanému priznal ich náhradu v rozsahu 10,12 %.

8. Proti rozsudku - jeho I. výroku podal včas odvolanie žalovaný. Argumentuje, že pre určenie výšky bezdôvodného obohatenia je potrebné vychádzať z výšky nájomného uvedeného v nájomnej zmluve. Náhrada za bezdôvodné obohatenie, spočívajúce v užívaní cudzej nehnuteľnosti, sa vyvodzuje z výšky obvyklého nájomného. Aj keď došlo k zániku nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu, je v prípade posúdenia výšky nároku možné vychádzať z jej znenia. Tým, že nájomné bolo medzi stranami sporu dohodnuté, jeho výška nebola sporná, je takto dohodnutú sumu nájomného (5,64 eur/m2 ročne) možné považovať medzi stranami sporu za obvyklé nájomné.

8.1. V prípade posúdenia konania žalobcu v rozpore s dobrými mravmi, žalovaný opätovne poukazuje na text výpovede nájomnej zmluvy, kde ako dôvod výpovede žalovaný uvádza: „Z dôvodu, že ani v lehote 5 rokov od kolaudácie, nedošlo zo strany prenajímateľa, ktorým je Mesto Košice, k zosúladeniu právneho stavu so skutkovým...“ Tvrdí, že podľa čl. VI ods. 11 Nájomnej zmluvy: „Nájomca sa zaväzuje po kolaudácii stavby „polyfunkčný dom – D. G., A., SO 004 – spevnené plochy a parkoviská“ novovytvorené parkovisko bezodplatne odovzdať do majetku Mesta Košice prostredníctvom Útvaru správy komunikácií Košice.“ Vychádzajúc z logického výkladu výpovede a nájomnej zmluvy, došlo k podaniu výpovede práve z dôvodu, že zo strany mesta nedošlo k prevzatiu predmetných parkovacích miest, pretože jedine žalobca bol oprávnený rozhodnúť o prevzatí nehnuteľností, kde žalovaný ani v zmysle nájomnej zmluvy nemal možnosť donútiť žalobcu k prevzatiu spevnených plôch a parkovísk. Napriek nečinnosti žalobcu bol žalovaný nútený platiť dohodnuté nájomné, čím vznikal žalovanému nedôvodný náklad. Žiadosť o odkúpenie pozemkov, na ktorých je stavba postavená, zaslanú žalobcovi až po ukončení nájomnej zmluvy (kde mal žalobca možnosť bezodplatne prevziať stavbu realizovanú žalovaným), nie je možné vykladať v neprospech žalovaného, ktorý sa len snažil zosúladiť majetkové vzťahy. Uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia napriek tomu, že žalobca mohol a mal právo bezodkladne prevziať stavby vybudované na náklady žalovaného (čo však nevykonal a napriek tomu žiadal o platenie nájomného), žalovaný naďalej považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi.

8.2. Na základe uvedeného žiada, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

9. Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny v napadnutom výroku potvrdiť.

10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ), prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario v rozsahu vyplývajúcom z a spel k záveru, že nie je dôvodné.

11. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal skutočnosťou, či dôvody uvádzané odvolateľom, sú prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle . Aj keď odvolateľ výslovne v odvolaní odvolacie dôvody nemenuje, z obsahu jeho odvolania je zrejmé, že má na mysli odvolací dôvod uvedený v , t. j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; písm. f) , t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Ide o prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací súd odvolanie meritórne prejednal.

11.1. Odvolací dôvod podľa / (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym

posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

11.2. Ďalší odvolací dôvod podľa je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo ktoré vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené, spôsobom vyplývajúcim z ust. o vykonávaní dokazovania.

12. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 30.6.2025 o 10.00 hod. v pojednávacej miestnosti č. 200/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na Úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v súlade s .

13. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav na základe dokazovania, ktoré vo veci vykonal. Svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z vykonaného dokazovania vyplynuli, pričom prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré za konania vyšli najavo a vykonané dokazovanie vyhodnotil podľa zásad uvedených v , na zistený skutkový stav aplikoval správne právne normy, z ktorých vyvodil správne práva a povinnosti strán sporu. Odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá požiadavkám kladeným naň .

14. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 1). Na doplnenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam navyše udáva:

15. K určeniu výšky bezdôvodného obohatenia:

15.1. Bola v konaní preukázaná existencia majetkovej výhody (prospechu), merateľná a vyjadriteľná všeobecným peňažným ekvivalentom na strane žalovaného, vzniknutá tým, že bez právneho dôvodu užíval nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu. Ako uviedol aj súd prvej inštancie, povinná osoba (žalovaný) musí vydať všetky majetkové hodnoty nadobudnuté bezdôvodným obohatením, podľa okamihu, kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo. Povedané inak, účelom vydania majetkového prospechu získaného plnením bez právneho dôvodu je obnovenie majetkovej rovnováhy. V prípade užívania cudzej nehnuteľnosti bez nájomnej zmluvy, spočíva bezdôvodné obohatenie užívateľa tejto nehnuteľnosti v tom, že vykonával právo nájmu cudzej veci. Jeho výška sa odvodzuje od prospechu, ktorý získala plnením bez právneho dôvodu strana, ktorá má povinnosť bezdôvodné obohatenie vydať. Súd prvej inštancie preto dospel k správnemu záveru, že výška bezdôvodného obohatenia je suma, ktorá zodpovedá sumám vynakladaným obvykle v danom mieste a čase na užívanie takejto nehnuteľnosti s prihliadnutím na druh právneho dôvodu, ktorým sa spravidla zakladá právo užívania, vzhľadom na jeho rozsah a spôsob, teda v prejednávanom spore pôjde o nájomné (jeho výšku), aké by žalovaný platil, ak by vec užíval na základe platnej nájomnej zmluvy. Určenie výšky bezdôvodného obohatenia podľa nájomného dohodnutého v nájomnej zmluve uzatvorenej v roku 2007 za užívanie nehnuteľností v rokoch 2020 – 2023 (bez právneho dôvodu) nezodpovedá hmotnoprávnej úprave tohto právneho inštitútu, pretože nie je obvyklým nájomným v danom mieste a čase.

16. K tvrdenému výkonu práva v rozpore s dobrými mravmi:

16.1. Je pravdou, že dobré mravy patria k zásadám súkromného práva a bývajú používané ako kritérium, obmedzujúce výkon subjektívnych práv. Možno ich charakterizovať ako všeobecne platné pravidlá morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovať. Nedodržanie podmienok výkonu práva vymedzených v je excesom, ktorého následkom je, že takýto výkon práva nemôže požívať právnu ochranu. Je potrebné ale zdôrazniť, že výkon práva, ktorému nie je možné poskytnúť súdnu ochranu, musí nadobudnúť rozpor s dobrými mravmi takej intenzity a vážnosti, ktorá je vzhľadom (aj) na verejnú mienku neakceptovateľná.

16.2. Za situácie, keď žalovaný bez právneho dôvodu viac ako 10 rokov užíva nehnuteľnosti žalobcu (keď žalobca uplatnil žalobou len časové obdobie 2 rokov pred podaním žaloby) bez akejkoľvek finančnej náhrady, žalovaný hádam ani nemohol myslieť vážne, že by bol výkon práva (podanie žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia) v rozpore so všeobecne uznávanými pravidlami slušnosti a ešte intenzity „neakceptovateľnej“.

17. Pretože nedošlo v konaní na súde prvej inštancie k naplneniu odvolateľom tvrdených odvolacích dôvodov, odvolací súd potvrdil rozsudok ako vecne správny ( ), a to vrátane výroku o trovách konania (ide o súvisiaci výrok).

18. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa CSP v spojení s tak, že nárok na ich náhradu má v odvolacom konaní úspešný žalobca.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v .

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie zvonu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa .

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).