Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Csp/45/2025

Uznesenie

Okresný súd Humenné v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/XX, XXX XX A., zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, proti žalovanému: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zdržať sa práva na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne, ktoré sú vykonávané na základe Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 14.09.2021 uzatvorenej medzi žalobkyňou a pôvodnými veriteľmi zastúpenými spoločnosťou Zinc Euro a.s., IČO: 47 918 551 sídlo: Karpatská 3256/1, 058 01 Poprad.

Žalovaný je p o v i n n ý v deň vykonateľnosti tohto uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia oznámiť zamestnávateľovi žalobcu Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 2206/8, 811 08 Bratislava, aby pozastavil výkon zrážok zo mzdy žalobkyne na základe Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 14.09.2021 uzatvorenej medzi žalobkyňou a pôvodnými veriteľmi zastúpenými spoločnosťou Zinc Euro a.s., IČO: 47 918 551 sídlo: Karpatská 3256/1, 058 01 Poprad.

Súd p o u č u j e žalovaného, že môže podať proti žalobkyni žalobu o zaplatenie pohľadávky titulom dlžných splátok zo Zmluvy o pôžičke č. 2021022725 zo dňa 16.09.2021.

Žalobkyni voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Humenné sumu 25,- eur titulom súdneho poplatku za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa podala dňa 23.06.20251 na tunajšom súde návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v znení uvedenom vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Podanie návrhu odôvodnila tým, že žalovaný doručil jej zamestnávateľovi - Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 2206/8, 811 08 Bratislava – mestská časť Star listinu označenú ako „Výzvu na vykonávanie zrážok zo mzdy / Predloženie dohody o zrážkach zo mzdy platiteľovi mzdy“ zo dňa 02.06.2025, v ktorej veriteľ žiada jej zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu na bankový účet č. D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, s variabilným symbolom „7070529874“, v súvislosti so Zmluvou o pôžičke č. 2021022725 uzatvorenou medzi ňou a pôvodnými veriteľmi zastúpenými spoločnosťou Zinc Euro, a.s.. Žalovaný vo výzve na vykonanie zrážok zo mzdy a v dohode o zrážkach zo mzdy odkazuje na zmluvu o úvere č. 2000160323 avšak pripája Zmluvu o pôžičke č. 2021022725 zo dňa 16.09.2021.

Z listiny označenej ako „ Výzva na vykonávanie zrážok zo mzdy“ vyplýva, že dňa 13.04.2022 malo dôjsť k postupovaniu pohľadávky z pôvodného veriteľa Zinc Euro, a.s. na spoločnosť BENCONT COLLECTIONS, a.s. Z uvedeného je zrejmé, že listinou označenou ako „Výzva na vykonávanie zrážok zo mzdy“ doručenou jej zamestnávateľovi dňa 20.06.2025 žiada veriteľ zamestnávateľa o realizáciu zrážok zo mzdy v súvislosti so záväzkom plynúcim zo Zmluvy o úvere. Zrážky zo mzdy majú byť vykonávané na podklade „Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov“ zo dňa 14.09.2021.

Poukázala, že žalovaný sa už raz pokúšal súdnou cestou vymôcť od nej nárok, ktorý sa teraz pokúša nezákonne získať obchádzaním súdu prostredníctvom zrážok zo mzdy. Žalovaný v konaní na OS Humenné sp. zn. , kde vystupoval ako žalobca, vzal späť svoju žalobu uplatňovanú titulom rovnakej zmluvy o úvere ako použil pri výzve jej zamestnávateľovi na výkon zrážok zo mzdy.

Žalovaný odvodzuje svoj nárok od právneho predchodcu Zinc Euro, a.s. Ona považuje nárok žalovaného za nedôvodný predovšetkým na základe nasledovných argumentov: a) absencia existencie nároku na strane žalovaného, b) neplatnosť zmluvy o pôžičke, c) obchádzanie právnej úpravy o spotrebiteľských úveroch v platnom znení, d) pokiaľ by aj hypoteticky argumenty uvedené pod a), b) a c) neboli správne, v takom prípade by bol nárok žalovaného premlčaný.

Uviedla, že žalovaný mal nadobudnúť pohľadávku voči nej na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok od spoločnosti Zinc Euro, a.s.. Podľa pripojenej Zmluvy o úvere spoločnosť Zinc Euro, a.s. nebola poskytovateľom pôžičky. Zinc Euro, a.s. vystupovala ako sprostredkovateľ prostredníctvom internetového elektronického vyhľadávania, resp. párovania potenciálnych investorov s potenciálnymi dlžníkmi, ktorých podmienky dopytu dlžníkov a ponuky investorov by mali byť navzájom kompatibilné. Malo by ísť o tzv. Peer-to-peer (P2P) biznis model poskytovania pôžičiek. Pozornosť budí, že zmluvu o úvere mal investor(i) podpísať v zastúpení spoločnosťou Zinc Euro, a.s., ale rovnako aj ona mala túto zmluvu podpísať v zastúpení tou istou spoločnosťou. Obe zmluvné strany mali v tejto zmluve vystupovať pod anonymizovanými identifikačnými kódmi. Samotné takéto podpísanie zmluvy, ako za veriteľa, tak i za dlžníka tým istým subjektom spôsobuje absolútnu neplatnosť takejto zmluvy. Je celkom zjavné, že zástupca oboch zmluvných strán musí byť v kolízií záujmu pri uzavretí takéhoto zmluvného vzťahu. Netýka sa to len samotnej Zmluvy o úvere, ale týka sa to celého komplexu zmluvných vzťahov, z ktorých je nárok Zinc Euro, a.s. odvodený. V ďalšom uviedla, že považujeme za neprípustné, aby mohla byť takýmto spôsobom uzavretá zmluva o úvere, kde na jednej strane veriteľ prenecháva dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu, pri peňažnej pôžičke spravidla aj s úrokmi, príp. aj poplatkami ( - 658 ). Ak by takúto zmluvu mal ako veriteľ, tak aj dlžník uzatvárať v zastúpení, na akomkoľvek právnom základe zastúpenia (príkazná zmluva, sprostredkovateľská zmluva, príp. na základe nepomenovanej zmluvy podľa , ako je to v tomto prípade), je takýto „sprostredkovateľ“ uzatvárajúci zmluvu za obe zmluvné strany nepochybne v konflikte záujmov. Už len na základe toho je možné takúto zmluvu definovať ako absolútne neplatnú pre rozpor s , resp. . Zmluvou o postúpení pohľadávok, kde investor(i) mal postúpiť spoločnosti Zinc Euro, a.s. pohľadávku (s tým, že pohľadávka bola následne postúpená žalovanému), avšak táto zmluva, rovnako ako samotná zmluva o úvere nemá potrebné obsahové náležitosti na to, aby mohla byť považovaná za platnú a zároveň, žalovaný nepreukázal potrebné splnenie povinnosti na platné postúpenie pohľadávky - oznámenie postupcu jej o postúpení pohľadávky voči nej, príp. preukázanie takejto zmluvy jej postupníkom ZincEuro, a.s. podľa , resp. . Zároveň tu platí tá istá premisa ako vyššie, že túto zmluvu o postúpení pohľadávok mal investor(o), ako postupca uzavrieť v zastúpení spoločnosťou Zinc Euro, a.s., a to na základe identifikačného kódu, ktorý mu ako investorovi bol touto spoločnosťou pridelený.

Opätovne uviedla, že ako postupca, tak aj postupník túto zmluvu uzatváral ten istý subjekt, ktorý nepochybne aj v tomto prípade musel byť v konflikte záujmov. Aj z toho dôvodu možno opätovne túto zmluvu definovať ako absolútne neplatnú, či už podľa , resp. . Okrem toho je táto zmluva o postúpení pohľadávky (investor – Zinc Euro) neplatná aj pre základné obsahové náležitosti, ktoré neobsahuje. Neobsahuje uvedené žiadne identifikačné znaky dlžníka, je definovaná iba výška pohľadávky, ktorá sa postupuje a právny titul, z ktorého mala táto pohľadávka

vzniknúť, t.j. zmluva o pôžičke. Dlžník je v tejto zmluve o postúpení pohľadávok anonymizovaný. Takáto zmluva o postúpení pohľadávky s anonymizovaným dlžníkom v žiadnom prípade nemôže byť platným právnym úkonom. Zmluva o postúpení pohľadávky zjavne nespĺňa ani náležitosti o spotrebiteľských úveroch.

Poukázala, že považujeme za evidentný zámer právneho predchodcu žalovaného Zinc euro, a.s. obísť, resp. vyhnúť sa akýmkoľvek pravidlám, právnym predpisom a právnym normám regulácie podnikania, či už bankových alebo nebankových subjektov poskytujúcich úvery, resp. spotrebiteľské pôžičky vrátane vymknutia a vyčlenenia sa spod kontroly a dozoru Národnej banky Slovenska ako kontrolného orgánu uvedených subjektov; čo potvrdzuje aj judikatúra slovenských súdov v obdobných veciach, na ktorú poukazuje: Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. zo dňa 20.10.2020 , Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. , Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. .

Jediným riešením pre ňu ako zabrániť zásahom do jej majetkovej sféry prostredníctvom nezákonných zrážok zo mzdy je vydanie neodkladného opatrenia. Práva žalovaného nariadením neodkladného opatrenia dotknuté nebudú, nakoľko mu nič nebráni domáhať sa svojej pohľadávky podaním žaloby na príslušný všeobecný súd. Posúdením právnej stránky Zmluvy o úvere ako neplatného právneho úkonu osvedčila nedôvodný zásah do majetkovej sféry žalobcu. Aj pri opomenutí tejto argumentácie možno nezávisle od nej konštatovať neprijateľnosť inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy.

Má za to, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatnou nakoľko zabezpečuje neexistujúcu pohľadávku. V každom prípade bola Dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená 14.09.2021 t.j. dva dni pred uzatvorením zmluvy o úvere zo dňa 16.09.2021, čo znamená, že v čase jej uzatvorenia nemohla ešte existovať ani zabezpečovaná povinnosť. Ona nemôže žiadnym spôsobom zabrániť vykonaniu zrážok zo mzdy, a to aj napriek tomu, že žiadny súd postihnutie jeho majetku neschválil. Jediným účinným prostriedkom ochrany pre ňu je tak vydanie neodkladného opatrenia, ktorým je možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

Ďalej má za to, že nárok z Dohody o zrážkach zo mzdy je založený na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Ide o mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka bez súdnej kontroly, pričom tieto zrážky nemôže dlžník voči svojmu zamestnávateľovi nijako korigovať ani zastaviť. Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a dlžník môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany veriteľa, tak ako je tomu aj v tomto prípade. Nie je prípustné, aby veriteľ postupoval pri určovaní rozsahu uplatňovanej pohľadávky na základe svojich subjektívnych predstáv bez toho, aby požadovaná pohľadávka zo zmluvy o úvere prešla súdnym prieskumom jej oprávnenosti.

Jej práva boli mimoriadne negatívne dotknuté, čo je potvrdené tým, že, suma požadovaná v dohode o zrážkach je sporná a zrážky sa majú vykonávať na základe nejudikovaného titulu, že zrážky zo mzdy prijíma neoprávnený subjekt, že pohľadávka je eventuálne premlčaná. Na základe uvedeného má za to, že existuje odôvodnená obava, že ďalšími vykonanými zrážkami zo mzdy, by zo strany žalovaného došlo k získaniu peňažných prostriedkov, na ktoré v skutočnosti nemá platný právny titul. Prípadným zachovávaním doteraz nastoleného stavu, by sa ešte viac prehĺbila intenzita nedôvodného zásahu do majetkových práv žalobcu. Za daného stavu môže tento nezákonný proces, ktorý žalovaný voči nej uskutočňuje, zastaviť iba súd vydaním neodkladného opatrenia, nakoľko ona podľa obsahu Dohody o zrážkach zo mzdy nemá oprávnenie túto dohodu pred splatením pohľadávky vypovedať, od nej odstúpiť alebo ju iným spôsobom jednostranne ukončiť.

2. Na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa predložila Zmluvu o pôžičke č. 2021022725, Dohodu o zrážkach zo mzdy, výzvu na vykonávanie zrážok zo mzdy, uznesenie o zastavení konania vo veci sp. zn. ..

3. Podľa (ďalej len „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

Podľa , neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

Podľa , súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

Podľa , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

Podľa , súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel.

4. Podľa ( ďalej len ,,OZ“), právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa , právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.

Podľa , právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa , uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

Podľa , proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.

Podľa , ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.

5. V zmysle citovaných zákonných ustanovení sa na nariadenie neodkladného opatrenia alternatívne vyžaduje splnenie dvoch predpokladov; prvým z nich je potreba bezodkladnosti úpravy pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Charakteristickým znakom neodkladného opatrenia je jeho (dočasný) charakter, t.j. upravujú sa ním pomery, alebo zabezpečuje, že exekúcia nebude ohrozená do doby, než súd vydá vo veci samej konečné rozhodnutie. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej (aj keď len dočasnej) úpravy právnych pomerov by bolo právo dotknutého subjektu ohrozené. Je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie (znemožnenie budúceho výkonu rozhodnutia).

6. Pre neodkladné opatrenie platí, že pokiaľ sa žalobca domáha nariadenia neodkladného opatrenia, musí uviesť a opísať všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, odôvodnenie úpravy pomerov. Opísaním rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ musí preukázať, z čoho, teda z akých okolností vyvodzuje svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia.

7. Pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný predbežný charakter. Z tohto dôvodu nie je síce potrebné zisťovať všetky skutočnosti, ktoré má mať zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej, ale musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť žaloby návrhu na toto dočasné opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (uznesenie NS SR sp.zn. ).

8. Pred nariadením neodkladného opatrenia, ktorým sa strane sporu ukladá, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala, alebo aby niečo znášala, sa vychádza z vymedzenia uvedeného návrhu a skúma sa, či je dostatočne odôvodnený, skúmajú sa skutkové okolnosti vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného opatrenia. Súd pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musí vziať zreteľ na fakty, propocionality následku a príčiny jeho vzniku. Ďalej je potrebné zvažovať pozitívne a negatívne argumenty v kolízií stojacich záujmov za súčasnej minimalizácie zásahov do základných práv strán sporu.

9. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (rozsudok C-106/77 Simmenthal, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. zo dňa 19.06.2013).

Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím inštitútom záväzkového práva. Voči platiteľovi mzdy je účinná, t.j. veriteľ na základe nej nadobúda právo na výplatu zrážok okamihom, keď mu bola predložená. Týmto okamihom platiteľovi mzdy vzniká zo zákona povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy dlžníka a poukazovať ich veriteľovi dovtedy, kým nebude pohľadávka uspokojená. Ak platiteľ mzdy nesplnil povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy a poukazovať ich veriteľovi, veriteľovi vzniká nárok na náhradu škody voči platiteľovi mzdy, ak sú splnené aj ostatné podmienky na uplatnenie nároku v zmysle . Výkon zrážok zo mzdy podľa dohody zmluvných strán o zrážkach zo mzdy môže pozastaviť len súd. Súd má za to, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľských veciach je založený na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Ide o mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka bez súdnej kontroly, pričom tieto zrážky nemôže dlžník voči svojmu zamestnávateľovi nijako korigovať, ani zastaviť. Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa.

10. V konaní na základe predložených listinných dôkazov súd mal za preukázané, že pôvodný veriteľ Zinc Euro uzatvoril prostredníctvom internetu v zastúpení investora ako veriteľa a v zastúpení žalobkyne ako dlžníka Zmluvu o pôžičke č. 2021022725 zo dňa 16.09.2021, na základe ktorej investor poskytol žalobkyni pôžičku vo výške 6 000,- eur s úrokom vo výške 7,50 % p.a., odo dňa nasledujúceho po splatnosti 6. splátky do zaplatenia vo výške 8,82 % p.a., ktorá mala byť splatná v 60 splátkach s termínom splatnosti poslednej splátky dňa 22.09.2026.

Dňa 14.09.2021 bola medzi žalovaným ako veriteľom investorom ID: 3MWQ56L772ER a žalovanou ako dlžníkom, uzatvorená Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov za účelom zabezpečenia pohľadávky identifikovanej v bode 2.1. zmluvy nasledovne: a) pohľadávka veriteľa 1 z rámcovej zmluvy Dlžník č. GM52-R9B3-JQYZ zo dňa 29.06.2020, uzatvorenej medzi veriteľom 1 a dlžníkom v nadväznosti na záväznú žiadosť o pôžičku č. 2000160323 vo výške rovnajúcej sa poplatku za obstaranie príležitosti uzatvoriť zmluvu o pôžičke......... b) pohľadávka veriteľa 2 zo zmluvy o pôžičke na základe ktorej poskytol veriteľ 2 dlžníkovi sumu 6 000,- eur a to na základe záväznej žiadosti o pôžičku č. 2000160323 zo dňa 14.09.2021.......

Súd poukazuje, že v komplexe právnych vzťahov nie je úplne vylúčené, že by zmluvný vzťah uzavrela na oboch stranách tá istá osoba, na jednej strane vo vlastnom mene, na druhej strane spravidla ako zástupca druhej zmluvnej strany. Prípustné je to napr. v korporátnej agende (práve obchodných spoločností), kde sa stáva, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti podpisuje ako štatutárny orgán napr. pracovnú zmluvu alebo manažérsku zmluvu sám so sebou. V týchto zmluvných vzťahoch však funguje široký kontrolný mechanizmus, nakoľko platnosť týchto zmlúv je spravidla podmienená predchádzajúcim schválením valným zhromaždením, prípadne dozornou radou obchodnej spoločnosti. Je však neprípustné, aby mohla byť takýmto spôsobom uzavretá zmluva o pôžičke, kde na jednej strane veriteľ prenecháva dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu, pri peňažnej pôžičke spravidla aj s úrokmi, prípadne aj poplatkami ( - 658 ). Ak by takúto zmluvu mal ako veriteľ, tak aj dlžník uzatvárať v zastúpení na akomkoľvek právnom základe zastúpenia (príkazná zmluva, sprostredkovateľská zmluva, prípadne na základe nepomenovanej zmluvy podľa , ako je to v tomto prípade), je takýto sprostredkovateľ uzatvárajúci zmluvu za obe zmluvné strany nepochybne v konflikte záujmov.

V tomto smere súd dáva do pozornosti rozhodnutie NS SR vo veci sp. zn. , ktorý v obdobnej situácii vyslovil, že za konanie in fraudem legis (obchádzanie zákona) možno považovať aj také konanie, v rámci ktorého určitý nebankový subjekt robí rôzne dvojstranné právne úkony (zmluvy o úvere, záložné zmluvy, dohody o zastúpení a pod.) tak, že má vopred vytypovaného „zástupcu“ druhej zmluvnej strany, následné úkony ktorého sledujú nie záujmy ním zastupovanej zmluvnej strany, ale záujmy nebankového subjektu. Záujmy zástupcu a zastúpeného sa v takom prípade dostávajú do rozporu. Ak sú záujmy zástupcu v rozpore so záujmami zastúpeného, v dôsledku toho je dohoda o zastúpení neplatná ( v spojení s ). Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí voči každému. Na absolútnu neplatnosť prihliada súd aj bez návrhu (ex offo). Absolútna neplatnosť sa nemôže napraviť dodatočným schválením.

11. Oboznámením sa skutkovými tvrdeniami obsiahnutými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvedených žalobkyňou, k nemu priloženými listinnými dôkazmi, dospel súd k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. Účelom neodkladného opatrenia je dosiahnutie predbežných účinkov v prípade, ak nie je zrejmé, kedy bude sporný vzťah strán vyriešený konečným rozhodnutím súdu a vyvstáva potreba dočasnej úpravy pomerov strán konania. Súd vychádzal z toho, že bola preukázaná potreba dočasnej úpravy pomerov medzi stranami konania. Žalovaný doručil zamestnávateľovi žalobkyne žiadosť o zrážky zo mzdy zo dňa 02.06.2025 a požiadal ho, aby vykonal zrážky podľa príjmu žalobkyne za účelom umorenia dlhu žalobcu vo výške 6 944,83 eur.

Existenciu ujmy bezprostredne hroziacej žalobkyne mal súd osvedčenú tým, že v prípade realizovania zrážok zo mzdy nad rámec skutočného dlhu a ich poukázania na účet žalovaného zamestnávateľom žalobkyne, by došlo k bezdôvodnému obohateniu, vydania ktorého by sa žalobkyňa musela domáhať, pričom existuje opodstatnený predpoklad, žeby tak musela urobiť súdnou cestou.

12. Dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje zamestnávateľovi žalobkyne vykonávať zrážky zo mzdy bez toho, aby bola podrobená súdnemu prieskumu o tom, či je pohľadávka oprávnená.

Z dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 14.09.2021 nie je zrejmé, akú konkrétnu výšku pohľadávky veriteľa 1 má zabezpečovať. Sporná dohoda nespĺňa podmienky určitosti pri označení subjektov na strane veriteľa 2. V dohode je totiž jeden z veriteľov identifikovaný iba tzv. identifikačným kódom investora, ktorý je iba kombináciou viacerých číslic, nie však vo forme mena, priezviska konkrétnej fyzickej osoby. Daný veriteľ sám dohodu nepodpísal a za jeho osobu je podpísaný iba žalovaný ako splnomocnený zástupca. Z takéhoto označenia subjektov na strane veriteľa nemožno identifikovať konkrétne osoby a dlžník nemá ani možnosť zistiť, kto v zmluve vystupuje na strane veriteľa, ktorému má byť plnené. Zabezpečovaná pohľadávka je tiež v dohode špecifikovaná ako pohľadávka zo záväznej žiadosti o pôžičku č. 2000160323 zo dňa 14.09.2021, avšak je zrejmé, že následne na základe tejto žiadosti bola uzatvorená aj zmluva o pôžičke č. 2021022725 zo dňa 16.09.2021 (ako to vyplýva aj z dokladov predložených v konaní sp. zn. ) a až na jej základe žalobkyňa mala plniť formou splátok poskytnutú pôžičku vo výške 6 000,- eur. Teda aj titul, na základe ktorého mala pohľadávka veriteľa

vzniknúť a splnenie ktorej malo byť zabezpečené dohodu o zrážkach zo mzdy, je uvedený mätúco a nejednoznačne, teda nie je dostatočne špecifikovaný.

Na tunajšom súde sa na základe žaloby žalovaného voči žalobkyni už viedlo aj konanie vo veci samej o zaplatenie sumy 6 000,- eur s prísl. pod sp. zn. , ktoré bolo z dôvodu späťvzatia žaloby uznesením zo dňa 04.04.2023 zastavené. Zo žaloby v uvedenej veci vyplýva, že podľa bola uzatvorená medzi ZINC EURO a žalobkyňou RÁMCOVÁ ZMLUVA – DLŽNÍK. Predmetom tejto zmluvy bol záväzok ZINC EURO vyhľadávať pre žalobkyňu - Dlžníka jednotlivých investorov a obstarať v mene a na účet žalobkyne uzatvorenie Zmluvy o pôžičke s Investorom. Súčasťou tejto zmluvy podľa bolo aj splnomocnenie žalobkyne pre ZINC EURO, aby v jej mene a na jej účet uzatvorila Zmluvu o pôžičke a to podľa záväzného pokynu žalobkyne – záväznej žiadosti o pôžičku. Na základe záväznej žiadosti o pôžičku a vyššie uvedených rámcových zmlúv bola v súlade s a nasl. uzatvorená medzi Investorom a žalobkyňou Zmluva o pôžičke, predmetom, ktorej bol záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky a záväzok dlžníka peňažné prostriedky spolu s dohodnutým úrokom vrátiť Investorovi. Na základe uzatvorenej zmluvy o pôžičke poskytol Investor žalobkyni peňažné prostriedky vo výške 6 000,- eur, na účet uvedený v záväznej žiadosti o pôžičku, ktoré sa dlžník zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach. K žalobe bola pripojená Záväzná žiadosť o pôžičku zo dňa 14.09.2021 evidovaná pod č. 2000160323, Zmluva o pôžičke zo dňa 16.09.2021 evidovaná pod č. 2021022725.

13. Súd zároveň poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. -63 zo dňa 20.5.2020, v ktorom súd uviedol, že nárok plynúci zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorý má byť uspokojený zrážkami zo mzdy dlžníka na základe dohody o zrážkach zo mzdy, pri spochybnení dôvodnosti, alebo výšky tohto nároku či už z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, resp. jeho výšky má byť tento nárok ex offo podrobený súdnemu prieskumu. Nariadené neodkladné opatrenie zabezpečí, aby žalovaný nemohol uspokojovať uplatnené, ale žalobkyňou spochybnené nároky bez ďalšieho, postihovaním jej príjmu. Nariadené neodkladné opatrenie zároveň nie je neprimeraným zásahom do práv žalovaného, pretože nariadením tohto neodkladného opatrenia sa nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán sporu, iba sa znemožní výkon práva na zrážky zo mzdy v prospech žalovaného, avšak nič nebráni tomu, aby sa domáhal prípadného plnenia voči žalobkyni podaním žaloby na súd. V dôsledku nariadeného neodkladného opatrenia ani nevznikne neprimeraná ujma na strane žalovaného, ani nevznikne neprimeraná výhoda na strane žalobkyne.

14. Žalobkyňa teda osvedčila základné skutočnosti svedčiace o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy v jej majetkovej sfére v dôsledku vykonávania zrážok zo mzdy na základe doručenej výzvy. Nakoľko žalobkyňa fakticky namieta výšku skutočnej pohľadávky žalovaného, platnosť zmluvy o pôžičke a teda aj platnosť postúpenia pohľadávky veriteľom na žalovaného, je spornou výška sumy, ktorá by bola na základe dohody o zrážkach zo mzdy žalobkyne zrazená, oproti skutočnému nároku a tiež samotný právny nárok žalovaného na vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne.

Nariadenie neodkladného opatrenia v období, kedy zamestnávateľ žalobkyne má začať vykonávať zrážky z jej mzdy, považuje súd za dôvodný a efektívny prostriedok súdnej ochrany. Pre žalovaného nie je neprimeraným zásahom, pretože tomuto nič nebráni domáhať sa svojej pohľadávky podaním žaloby na príslušný všeobecný súd. Z hľadiska proporcionality žalovaný takto môže dané obmedzenie zniesť.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný, preto súd návrhu vyhovel a neodkladné opatrenie nariadil.

15. Existuje predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, preto súd neuložil žalobkyni povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, ale v súlade s il žalovaného, že môže podať žalobu vo veci samej o zaplatenie dlžných splátok zo zmluvy o pôžičke. Následkom úspešnej žaloby môže byť zrušenie neodkladného opatrenia.

16. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Keďže v danej právnej veci ide o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, o nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa v spojení s , keď žalobkyňa bola v konaní v celom rozsahu úspešná, preto jej súd vo voči žalovanému priznal nárok na plnú náhradu trov konania, pričom o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

17. Podľa prvá veta o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.

Vzhľadom na to, že žalobkyňa je v zmysle oslobodená od platenia súdneho poplatku za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a keďže žalobkyňa bola v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia úspešná, súd podľa výsledku konania zaviazal neúspešného žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle , uvedeného zákona, položky 1 písm. c) sadzobníka súdnych poplatkov, v sume 25,- eur ( 50 % zo sumy 50,- eur, nakoľko návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný elektronicky).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Prešove, podaním na tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné dňom jeho doručenia.