Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_84Cb-50-2025.pdf
PDF · 99.92 KB
Case nature
Subarea
84Cb/50/2025
Uznesenie
Mestský súd Bratislava III v spore žalobcu: Ing. C. D., nar.: XX.XX.XXXX, bytom Š. XC, XXX XX D., právne zastúpeného: Mgr. Jana Lenková, advokátka, Krížna 38, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: A. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXA/XXXX, XXX XX D., rozhodujúc o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a.
II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca (alebo aj „navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia“) sa návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia pred začatím konania doručeným Mestskému súdu Bratislava IV dňa 15.05.2025, postúpeným tunajšiemu súdu ako kauzálne príslušnému na rozhodovanie obchodnoprávnych sporov pre obvod Krajského súdu v Bratislave (§ 22 písm. a) CSP) dňa 05.06.2025, domáhal voči žalovanému nariadenia zabezpečovacieho opatrenia v podobe zriadenia záložného práva v prospech žalobcu k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalovaného v pomere 1/1, evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre okres Bratislava III, obec Bratislava - Nové Mesto, katastrálne územie C., pričom sa jedná o nasledovné pozemky a stavby na nich evidované: a) pozemok PKN „C“ parcelné číslo XXXX/X, o výmere 458 m2, druh pozemku - záhrada, b) pozemok PKN „C“ parcelné číslo XXXX/XX, o výmere 302 m2, druh pozemku - záhrada, c) pozemok PKN „C“ parcelné číslo XXXX/XX, o výmere 123 m2, druh pozemku
- zastavaná plocha a nádvorie, d) pozemok PKN „C“ parcelné číslo XXXX/XX, o výmere 71 m2, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie, e) pozemok PKN „C“ parcelné číslo XXXX/XX, o výmere 22 m2, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie, f) rodinný dom so súpisným číslom XXXX, postavený na parcele registra „C“ parcelné číslo XXXX/XX, o výmere 123 m2, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie, g) záhradný domček (bez súpisného čísla) postavený na parcele registra „C“ parcelné číslo XXXX/XX, o výmere 22 m2. Taktiež sa svojím návrhom domáhal vydania zabezpečovacieho opatrenia v podobe zriadenia záložného práva na obchodný podiel žalovaného v spoločnosti DIVARI s.r.o., so sídlom Elektrárenská 1, 831 04 Bratislava, IČO: 35 863 943, vo veľkosti 70 % na základnom imaní, ktorému zodpovedá peňažný vklad vo výške 13.942,- eur, ktorý bol v celej výške splatený; v spoločnosti DIVARI INVESTMENTS s.r.o., so sídlom Elektrárenská 1, 831 04 Bratislava, IČO: 44 319 584 vo veľkosti 45 % na základnom imaní, ktorému zodpovedá peňažný vklad vo výške 2.250,- eur, ktorý bol v celej výške splatený, ako aj v spoločnosti Bioplyn Budča s.r.o., so sídlom Elektrárenská 1, 831 04 Bratislava, IČO: 46 685 472 vo veľkosti 36 % na základnom imaní, ktorému zodpovedá peňažný vklad vo výške 720.000,- eur, ktorý bol v celej výške splatený, to všetko za účelom zabezpečenia pohľadávok žalobcu v celkovej výške 540.000,- eur s príslušenstvom.
2. Za rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu nariadenia navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia žalobca (ďalej aj ako ,,navrhovateľ“) považoval skutočnosť, že má splatné pohľadávky (bližšie
špecifikované v návrhu) voči spoločnosti Slnečná elektráreň Lazany - blok 1, s.r.o. v konkurze, so sídlom Elektrárenská 1, 831 04 Bratislava, IČO: 45 668 779 ( ďalej len ako „SEL 1“), ktoré žalovaný ako konateľ spoločnosti SEL 1 odmietol veriteľovi uhradiť a žalobca ich musel vymáhať súdnou cestou, aby nedošlo k ich premlčaniu. Účasť žalobcu v spoločnosti SEL 1 bola zrušená súdom. Žalovaný ako konateľ spoločnosti SEL 1 zodpovedá žalobcovi, t. j. veriteľovi v konkurze na majetok SEL 1 za náhradu škody, ktorej výška bude určená ako suma pohľadávok žalobcu/veriteľa, ktoré zostanú po zrušení konkurzného konania na majetok SEL 1 neuspokojené, a za ktorých nemožnosť uspokojenia z majetku SEL 1 zodpovedá jej (jediný) konateľ (žalovaný).
2.1. Žalobca ďalej poukázal na predaj majetku v spoločnosti SEL 1, kde sa spoločnosť SEL 1 konajúc prostredníctvom žalovaného v priebehu roka 2023 zbavila všetkého svojho významného majetku, najmä previedla technológiu slúžiacu na prevádzkovanie slnečnej elektrárne, čím stratila možnosť generovať príjmy z jej prevádzkovania, t. j. stratila jediný zdroj príjmov. Predaj technológie mal na strane SEL 1 za následok zánik možnosti produkovať príjmy z jej prevádzky (de facto úplnú stratu príjmu), čoho nepochybným dôsledkom bola neschopnosť splácať záväzky veriteľov/žalobcu, t. j. aj neschopnosť uhradiť splatné pohľadávky žalobcu. V auguste roku 2024 podala konajúc prostredníctvom žalovaného dlžnícky návrh na vyhlásenie konkurzu, pričom pri podaní návrhu žalovaný zatajil majetok - pôžičky, ktoré SEL 1 poskytla spoločnosti Bioplyn Budča v celkovom objeme 1.350.000,- eur. Podľa údajov z registra úpadcov, ako aj zo zverejnenia súpisu majetku SEL 1 v obchodnom vestníku je v konkurznom konaní voči obchodnej spoločnosti Slnečná elektráreň Lazany - blok 1 s.r.o. zistený majetok vo výške 91.636,15 eur.
2.2. Žalobca si do konkurzu na majetok SEL 1 prihlásil svoje pohľadávky (v konečnom zozname pohľadávok sú zapísané pod poradovými číslami 1 až 7) v celkovej výške 684.245,02 eur. Správca konkurznej podstaty SEL 1 poprel poradie a čiastočne aj výšku žalobcom prihlásených pohľadávok a uznal žalobcovi v konkurze postavenie podriadeného veriteľa. Žalobca vzhľadom na popretie jeho pohľadávok zo strany správcu podal žaloby na určenie popretých pohľadávok. Ku dňu podania tohto návrhu predstavuje suma správcom zistených pohľadávok žalobcu sumu vo výške 237.865,19 eur. Výška správcom zistených pohľadávok v konkurze na majetok SEL 1 bola v sume 262.502,26 eur, čo predstavuje u žalobcu viac ako 90 % z celkového objemu zistených pohľadávok.
2.3. Správca zistil majetok SEL 1 v hodnote 91.636,15 eur po uspokojení nezabezpečených a nepopretých pohľadávok v sume 12.596,89 eur a po odpočítaní pohľadávok proti podstate, ktoré žalobca odhaduje v sume 19.000,- eur, zostane na uspokojenie prihlásených pohľadávok len suma vo výške cca 60.000,- eur, pričom vo zvyšnej časti sumy vo výške cca 550.000,- eur zostanú pohľadávky žalobcu neuspokojené.
2.4. Dôvodnosť potreby bezodkladne upraviť pomery voči žalovanému je podľa žalobcu daná tým, že žalovaný konajúc v mene spoločnosti SEL 1 v čase, keď mal dostatok prostriedkov na úhradu splatných záväzkov voči žalobcovi, tieto odmietol uhradiť a keď už bolo z rozhodnutí súdov zrejmé, že SEL 1 prehrala súdny spor o náhradu škody voči žalobcovi, a teda bolo preukázané tvrdenie žalobcu, že SEL 1 nemá započítateľnú pohľadávku voči žalobcovi, konajúc v mene SEL 1, previedol všetok jej majetok - technológiu slúžiacu na prevádzkovanie fotovoltaickej elektrárne na tretiu osobu a podal dlžnícky návrh na vyhlásenie konkurzu. Uvedeným konaním sa podľa jeho názoru nenapraviteľne zasiahlo do jeho práv a právom chránených záujmov, a to do jeho práva vlastniť majetok. Samotná skutočnosť, že žalovaný ako konateľ SEL 1 previedol technológiu, vytvára reálnu obavu žalobcu, že po skončení konkurzu na majetok SEL 1, v prípade, ak súd vyhovie žalobe žalobcu na náhradu škody voči žalovanému a zaviaže žalovaného na náhradu škody žalobcovi, žalovaný už nebude mať z čoho uspokojiť pohľadávku žalobcu vo výške presahujúcej sumu 600.000,- eur .
2.5. Žalobca s poukazom na vyššie uvedené, ako aj ďalšie skutočnosti uvedené v predmetnom návrhu mal dôvodnú obavu, že jeho právo na peňažné plnenie voči žalovanému je ohrozené, a že žalovaný sa zbaví svojho majetku (nehnuteľného ako aj podielov v spoločnostiach) a vyhlási na seba osobný bankrot, alebo bude v stave predĺženia a pohľadávka žalobcu ostane neuspokojená.
2.6. Bol toho názoru, že došlo k splneniu zákonných predpokladov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
3. Podľa § 343 ods. 1 až 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
3.1. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
3.2. Podľa § 326 ods. 1 a ods. 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
3.3. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
3.4. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
3.5. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
3.6. Podľa § 135a ods. 5 č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), nároky spoločnosti na náhradu škody voči konateľom môže uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti, ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti. Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa použijú primerane. Nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom nezanikajú, ak sa spoločnosť vzdá nárokov na náhradu škody alebo s nimi uzatvorí dohodu o urovnaní. Ak je na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz, uplatňuje nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom správca konkurznej podstaty.
4. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je dočasná úprava práv a povinností sporových strán, ktorá ale neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej.
5. Zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie vo vzťahu k žalovanej strane sporu - okrem existencie predmetného peňažného nároku však musí žalobca osvedčiť aj to, že aj bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná exekúcia voči odporcovi ohrozená, pričom táto obava musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne.
6. V konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa v zásade nevykonáva dokazovanie, ale súd o ňom rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania a bez výsluchu a vyjadrenia strán (porov. § 329 ods. 1 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť (resp. pre účely nariadenia zabezpečovacieho opatrenia osvedčovacia povinnosť) však aj v tomto type konania zaťažuje navrhovateľa (čl. 8 CSP). To znamená, že navrhovateľ je procesne povinný tvrdiť a osvedčiť, že sú splnené všetky zákonné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, inak nemôže byť úspešný a jeho návrh bude súdom zamietnutý.
7. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, pričom pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo
5/2012). Pri zabezpečovacom opatrení prevláda požiadavka rýchlosti konania pred požiadavkou úplného preukázania oprávnenosti a dôvodnosti uplatneného nároku. Z hľadiska skutkového stavu je preto nevyhnutný taký stupeň spoľahlivého osvedčenia (spravdepodobnenia) základných skutkových okolností tvrdených v návrhu, pri ktorom možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti.
8. Otázka ohrozenia exekúcie je otázkou objektívnou, keďže vzhľadom na objektívne skutočnosti musí hroziť, že vo fáze núteného výkonu rozhodnutia nebude mať povinný relevantné aktíva, voči ktorým sa bude môcť oprávnený uspokojiť. Naopak, otázka obavy z ohrozenia exekúcie môže vyvolať akákoľvek skutočnosť svedčiaca o tom, že žalobca nebude v budúcnosti schopný účinne vymôcť svoj súdom priznaný nárok voči žalovanej strane sporu.
9. Zabezpečovacím opatrením sa tak posilňuje postavenie veriteľa, a to zriadením záložného práva na majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa.
10. Predmet, ktorý môže byt zabezpečený zabezpečovacím opatrením, je stanovený čo najširšie a koliduje vymedzeniu predmetu občianskoprávnych vzťahov, tak ako sú zakotvené v § 118 ods.1 a § 118 ods. 2 OZ, ktoré ako predmet občianskoprávnych vzťahov taktiež označuje veci, pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva a iné majetkové hodnoty. Predmetom záložného práva tak nie je len vec. Podľa § 151d ods. 1 OZ záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku alebo iná hromadná vec. Spôsobilým predmetom záložného práva je tak konkrétne hnuteľná alebo nehnuteľná vec, byt alebo nebytový priestor, ale aj spoluvlastnícky podiel. Spôsobilým predmetom záložného práva môže byť obchodný podiel, cenné papiere a pod.. Podmienkou, aby bol záloh spôsobilým predmetom záložného práva, je jeho prevoditeľnosť. Na prevoditeľnosti zálohu je založený výkon záložného práva - speňaženie zálohu (Bližšie pozri KOTRECOVÁ, A., In: ŠTEVČEK, M., FICOVÁ, S., BARICOVÁ, J., MESIARKINOVÁ, S., BAJÁNKOVÁ, J., TOMAŠOVIČ, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Praha: C. H. BECK, 2017, s. 1157).
11. Pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je rovnako relevantná: a) naliehavosť situácie vyžadujúca si úpravu vzťahov, b) objektívnosť dosiahnutia ochrany, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti zabezpečovacieho opatrenia) a c) obmedzenie právnymi účinkami povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah tak, že by to malo za následok reálne znemožnenie ochrany jej oprávnených záujmov (princíp proporcionality zabezpečovacieho opatrenia).
12. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia musí teda súd posúdiť, či: a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, resp. existencia subjektívneho nároku navrhovateľa, ktorému sa má poskytnúť ochrana, b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti a naliehavosti), c) je spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, d) zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, e) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), f) navrhovaným zabezpečovacím opatrením, pokiaľ má podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, g) právne účinky zabezpečovacieho opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality).
13. Pre rozhodnutie súdu o zabezpečovacom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. (porov. § 329 ods. 2 CSP)
14. Žalobca podal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia pred začatím konania vo veci samej vedenom proti žalovanému pred tunajším súdom.
15. Po preskúmaní daného návrhu žalobcu, k nemu pripojených listín a po vyhodnotení skutočností z nich vyplývajúcich, dospel súd k záveru, že nie sú splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca podaným návrhom neosvedčil zákonné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
16. Pri skúmaní dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana sa súd primárne zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu. K vecnej legitimácii účastníkov považuje súd za potrebné uviesť, že na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno- právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 192/2004 citovaný v uznesení Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 473/2017).
17. Skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je imanentnou súčasťou každého súdneho konania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu (ak ju aj žiadna zo strán nenamieta), kde zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby.
18. Žalobca nárok, ktorý si mieni v budúcnosti uplatniť priamo proti žalovanému, odôvodňuje aplikáciou ustanovenia § 135a ObZ, pričom je zrejmé, že žalobca je v súčasnosti osobou stojacou mimo spoločnosti SEL 1 (bývalý spoločník), ktorá má voči tejto spoločnosti pohľadávky. Nárok na náhradu škody, ktorú spôsobil člen orgánu obchodnej spoločnosti môže uplatniť aj veriteľ, a to žalobou priamo voči členovi orgánu obchodnej spoločnosti v zmysle § 135a ods. 5 ObZ, pričom sa jedná o tzv. veriteľskú actio pro socio. V prípade vyhlásenia konkurzu na majetok spoločnosti, voči ktorej smeruje pohľadávka veriteľa, však uplatňuje túto pohľadávku veriteľa voči konateľom spoločnosti (vo všeobecnosti) správca konkurznej podstaty. Uvedené vyplýva z citovaného ustanovenia § 135a ods. 5 posledná veta ObZ. Správca konkurznej podstaty úpadcu je teda aktívne legitimovaným na podanie predmetnej žaloby
- nárok veriteľa (žalobcu) spoločnosti na náhradu škody voči konateľovi takej spoločnosti uplatňuje správca konkurznej podstaty. V tomto smere mal súd nepochybne za preukázané, že uznesením Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 21K/50/2024 zo dňa 13.09.2024 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka: Slnečná elektráreň Lazany - blok 1 s.r.o., so sídlom: Elektrárenská 1, 831 04 Bratislava, IČO: 45 668 779 a do funkcie správcu bol ustanovený: FRDS advisory, k.s., so sídlom kancelárie: Skalná 7622/9, 811 01 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, zn. správcu: S 2072.
19. Vyhlásením konkurzu došlo k strate aktívnej vecnej legitimácie zo strany veriteľa (žalobcu) na podanie predmetnej žaloby, ako aj prípadného neodkladného/zabezpečovacieho opatrenia.
20. Zároveň súd dodáva, vo vzťahu k splneniu ďalších podmienok, ktoré musí navrhovateľ osvedčiť, aby bolo možné vyhovieť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, že obavy samé o sebe, bez ďalšieho, taktiež nemôžu byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Z návrhu navrhovateľa nevyplýva ohrozenie budúceho výkonu rozhodnutia, ako aj akékoľvek osvedčenie skutočnosti, že by zo strany žalovaného boli uskutočňované kroky, ktoré by viedli k znižovaniu jeho majetku. Uvedené v žiadnom prípade nemožno dovodiť z tvrdenia, že spoločnosť Slnečná elektráreň Lazany - blok 1 s.r.o., v ktorej je žalovaný konateľ, stratila možnosť generovať príjmy z prevádzkovania slnečnej elektrárne.
21. Súd nepovažoval za osvedčenú ani existenciu samotných popretých peňažných pohľadávok, o ktorých sa vedie súdne konanie o určenie popretých pohľadávok v konkrétnej výške a na to nadväzujúce osvedčenie proporcionality navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia.
22. V súvislosti s ďalšími predpokladmi súd uvádza, že tieto už bližšie neskúmal, nakoľko na to, aby mohol nariadiť zabezpečovacie opatrenie, musia byť splnené všetky zákonom stanovené predpoklady kumulatívne.
23. Na základe dôvodov uvedených vyššie, súd nemá za osvedčené uvedené predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, preto súd návrh navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhodnotil ako nedôvodný a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (výrok I.).
24. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
26. Nakoľko súd rozhodoval o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia pred začatím konania a žalobca do rozhodnutia súdu žalobu vo veci samej nepodal, súd musel rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov konania s ohľadom na skutočnosť, že ide o rozhodnutie ktorým sa konanie končí (výrok II.). Preto o trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a článkom 17 základných princípov CSP tak, že žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko žalobca nebol v konaní úspešný a súd so žalovaným žiadnym spôsobom nekonal, v dôsledku čoho mu žiadne trovy konania nevznikli (obdobne viď R 72/2018).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava III. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.